Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by JUDr. Martin Chlebo

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/122/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205091
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5813205091.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: F. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XXX, S., proti žalovanej: P. Š., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/
XXX, S., t.č. N. XXXX/XX-XX, S., v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
takto

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu sa vyporiadava nasledovne:

Ia. Do podielového spoluvlastníctva žalobcu: F. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom
Q. XXX/XXX, S., v podiele 1/2, s a p r i k a z u j e:

stavba: rodinný dom s. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. S.Š., okres S..

Ib. Do podielového spoluvlastníctva žalobkyne: P. Š., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
bytom Q. XXX/XXX, S., v podiele 1/2, s a p r i k a z u j e:
stavba: rodinný dom s. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. S., okres S..

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.07.2013 domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo strán sporu tak, že rodinný dom s.č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/X , k.ú.
S. (ďalej len „rodinný dom s.č. XXX“) prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu za náhradu spočívajúcu
v splatení spoločných dlhov.

2. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že so žalovanou uzatvoril manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Toto
manželstvo bolo rozvedené dňom XX.XX.XXXX. Žalovaná spoločnú domácnosť opustila 16.11.2009.
Počas trvania manželstva nadobudli strany výstavbou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

rodinný dom s.č. XXX na ulici Q. v S.. Rodinný dom s.č. XXX v čase opustenia spoločnej domácnosti
žalovanou mal hodnotu 33.340 EUR a jeho výstavba bola vykonávaná žalobcovou svojpomocou.
Financovanie stavby bolo realizované z finančných prostriedkov získaných predajom jeho bytu,
predajom chaty a pôžičkou od fyzickej osoby, a finančnými pôžičkami a úvermi poskytnutými bankami za
trvaniaspoločnejdomácnostistrán.Žalovanásipočastrvaniamanželstva,bezvedomiažalobcu,zobrala
úvery, ktoré neboli použité do spoločnej domácnosti, ani na výstavbu spoločného rodinného domu, ktoré
nesplácala,apotomčoodišlazospoločnejdomácnostiprevzalžalobcaichsplácanie,pretožeohrozovali

vlastníctvo rodinného domu s.č. XXX.

3. Žalovaná sa vyjadrila, že rodinný dom s.č. XXX opustila 16.11.2009 pod hrozbami a preto, že sa
bála o svoj život a životy jej detí. Dom mal v roku 2005 ako rozostavaná stavba hodnotu 89.623,58EUR, takže nemôže mať žalobcom uvádzanú hodnotu. Byt, peniaze z ktorého predaja boli použité
na financovanie výstavby rodinného domu s.č. XXX, bol v spoluvlastníctve oboch manželov. Ona do
výstavby rodinného domu s.č. XXX vložila tiež značné finančné prostriedky, nakoľko v tom čase bola len

ona zárobkovo činná. Všetky úvery, ktoré brali boli použité na stavbu rodinného domu s.č. XXX a boli
výlučne na jej meno, pretože ona bola zamestnaná a žalobca bol invalidný dôchodca a mal vysoký vek,
vo všetkých úveroch figuroval ako spoludlžník. Do času kedy bývala s deťmi v rodinnom domu s.č. XXX
splácala úvery ona, až potom ich začal splácať žalobca. Tvrdila, že žalobca prenajíma 3 štvorizbové byty
v rodinnom dome s.č. XXX bez uzatvorenia písomnej nájomnej zmluvy. Od začiatku manželstva ona

financovala väčšinu výdavkov. Do bezpodielového vlastníctva patrí aj zariadenie domu v hodnote asi
6000 EUR a taktiež jej nábytky a zariadenie v hodnote asi 2000 EUR, ktoré mala z prvého manželstva
a žalobca jej ho odmietol dať. Žalovaná je presvedčená, že jej patrí 1/2 rodinného domu s.č. XXX
spolu s jeho vybavením, resp. tomu zodpovedajúce finančné vyjadrenie. Žiadala, aby súd nariadil predaj
rodinného domu s.č. XXX, aby sa z výnosu vyplatili všetky pôžičky a zvyšná časť sa rozdelila medzi
obidvoch účastníkov rovnakým dielom.

4. Podľa § 185 zákona č. 160/2015 Z,z, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“):
(1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
(2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto
registrealebozoznamynasvedčujú,žeskutkovétvrdeniastránsúvrozporesoskutočnosťou;inédôkazy

bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či
navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Pri navrhovaní dôkazov platí pravidlo, ktoré Civilný sporový poriadok normuje pomerne konzekventne,

t.j., že súd vykonáva v zásade iba dôkazy, ktoré mu navrhnú procesné strany, čo vyplýva z poňatia
procesu ako prísne kontradiktorického sporu dvoch proti sebe stojacich sporových strán. Iba veľmi
výnimočne môže súd vykonať aj taký dôkaz, ktorý mu žiadna zo sporových strán nenavrhla. Podľa textu
zákona - § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov,
ak tieto registre nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. V ustanovení §

185 ods. 3 CSP je uvedené, že súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Vo
všetkých ostatných oblastiach môže súd vykonať len dôkaz, ktorý mu navrhla procesná sporová strana.
Z toho vyplýva veľmi prísny režim tzv. dispozičného princípu. Dispozičný princíp znamená, že konaním
a jeho predmetom disponujú strany, nie súd. Preto je fáza navrhovania dôkazov absolútne imanentná

aktivite sporových strán.(Števček, M., Straka, R. a kol. Prednášky a texty z civilného procesu. Skriptá.
2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 70)

5. Podľa § 253 ods. 2 CSP, ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od
súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu

predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

Podľa § 253 ods. 3 CSP, ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz
nevykoná.

6. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať
o ďalšie skutkové tvrdenia.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, výsluchmi
žalobcu a výsluchmi žalovanej.

9. Súd opakovane, písomne aj ústne, poučil strany o možnostiach právneho zastúpenia, procesných
právach a povinnostiach ako aj o procesnom postupe. Súd opakovane vyzval strany, aby pokiaľ
chceli tvrdiť a preukázať skutočnosti, aby to robili takou formou, aby z týchto prezentovaných tvrdení
a predložených dokumentov bolo možné zistiť súvislosti a aby tieto tvrdenia a dokumenty na seba

nadväzovali. Súd tiež opätovne poučil a vyzval strany v akom rozsahu a akej štruktúre majú súdu
predložiť listiny týkajúce sa pôžičiek a úverov.

10. Súd nevykonal žalovanou navrhnutý výsluch spoločnej dcéry strán sporu P. Š., nakoľko ho pre
zistenie pre toto konanie podstatných skutočností považoval za nadbytočný.

11. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz výsluch ručiteľov, jednak pretože žiadne konkrétne osoby
neboli navrhnuté a medzi stranami ani nebolo sporné, že v úverových vzťahoch vystupovala žalovaná
ako dlžník a žalobca a spoludlžník. Nebolo teda zrejmé aké ďalšie skutočnosti týkajúce sa úverov by
mali byť zistené z výsluchov ručiteľov.

12. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - výsluch svedkov, ktorý mali preukázať v akom stave
dokončenia, resp. rozostavanosti boli jednotlivé byty (v zmysle terminológie strán) nachádzajúce sa v
rodinnom dome s.č. XXX, nakoľko táto skutočnosť nebola sporná.

13. Súd nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom z dôvodu, že strany nezložili preddavok na

vykonanie dôkazu. Na pojednávaní 20.02.2020 strany uviedli, že nebudú predkladať súkromné znalecké
posudky, ale požiadali, aby dal súd vypracovať znalecký posudok, za účelom vyčíslenia hodnoty
rodinného domu s.č. XXX. O poplatkovej povinnosti, ako aj dôsledkoch jej nesplnenia boli strany
poučené. Ustanovenie § 253 ods. 3 CSP vyžaduje dôsledné uplatňovanie princípu zodpovednosti strán
za ich vlastnú procesnú aktivitu a za riadne plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona a nesplnenie

povinnosti zložiť preddavok v určenej lehote, má vždy ten dôsledok, že súd dôkaz nevyková. Ak
súd takýto dôkaz nevykoná z dôvodu nesplnia riadne uloženej preddavkovej povinnosti, neporuší tým
základné právo strany na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže
tento postup je legitimizovaný konkrétnym zákonným ustanovením. V opačnom prípade by bol popretý
samotný účel § 253 ods. 3 CSP. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha,: C. H. Beck, 2016, str. 907). Povinnosť
uhradiť preddavok na vykonanie dôkazu zaväzovala obe strany konania, nakoľko obe strany žiadali
vypracovať znalecký posudok a zároveň žiadna z nich nebola v čase vydania uznesenia o povinnosti
zloženia preddavku oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Oslobodenie od súdnych poplatkov
bolo bez spätnej účinnosti žalobcovi odňaté uznesením č.k. 9C/122/2013-214 zo dňa 26.03.2020

právoplatným 11.06.2020. Poplatková povinnosť žalobcovi vznikla právoplatnosťou výroku I. uznesenia
č.k. 9C/122/2013-241 dňa 24.02.2021, vykonateľným dňa 09.03.2021.

14. Súd nemohol v zmysle § 185 CSP znalecký posudok vykonať ani z úradnej povinnosti.

15. Vo vzťahu k popretiu skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, v prípade,
ak by boli v neprospech strany, súd aplikoval primerane § 470 ods. 2 CSP.

16. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb.(ďalej len „Občiansky zákonník“):
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo

nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.18. Podľa § 149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka:
(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach

platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

19. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka:
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. Bolo nesporné, že strany sporu boli manželia a že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2010. Žaloba bola podaná dňa 16.07.2013, bola teda zachovaná
lehota v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu musel rozhodnúť súd. Tiež bolo nesporné, že strany sporu počas manželstva nadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom s.č. XXX, ktorý pozostáva v zmysle tvrdení

stránzotrochštvorizbovýchbytovajednéhotrojizbovéhobytu.Stranaminebolotvrdenéanipreukázané,
že tieto priestory z pohľadu stavebnotechnického spĺňajú podmienky pre zákonnú definíciu bytu, a tiež v
katastri nehnuteľností nie sú tieto priestory evidované ako samostatné byty, preto ich súd neposudzoval
ako samostatné predmety občianskoprávnych vzťahov, ale len ako dispozičné usporiadanie interiéru
rodinného domu s.č. XXX (ďalej pre takúto samostatnú jednotku na bývanie len „samostatná obytná

jednotka“). V čase odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti dňa 16.11.2009 bola obývateľná jedna
štvorizbová samostatná obytná jednotka na prízemí rodinného domu s.č. XXX. Vnútorné vybavenie
ostatných troch samostatných bytových jednotiek dokončil žalobca po odchode žalovanej zo spoločnej
domácnosti. Stavba rodinného domu s.č. XXX bola v čase odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti,
a teda aj k neskoršiemu dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ku dňu právoplatnosti

rozvodumanželstva)užhotováamalavšetkyatribútystavby.Stavbabolauskutočňovanázprevažujúcej
miery svojpomocne za pomoci priateľov a známych žalobcu počas trvania manželstva. Nebolo tiež
sporné, že strany sporu si za účelom financovania stavby domu požičali finančné prostriedky. V
úverových vzťahoch vystupovala žalovaná ako hlavný dlžník a žalobca vystupoval v týchto vzťahoch
ako spoludlžník.

21. Žalovaná tvrdila, že do rodinného domu priniesla nábytok, ktorý nadobudla počas jej manželstva,
ktoré predchádzalo manželstvu so žalobcom. Tieto hnuteľné veci boli a sú však vo výlučnom vlastníctve
žalovanej a v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu a preto súd o nich v tomto konaní nerozhodoval.

22. Žalovaná v jej úvodnom vyjadrení uviedla, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí aj zariadenie
rodinného domu s.č. XXX, avšak v priebehu celého konania ho nijako nedefinovala a ani nepreukázala
jeho existenciu.

23. Do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ako manželov, tak v zmysle majetku deklarovaného
oboma stranami patrí rodinný dom s.č. XXX. Iné veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, ktoré by
mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strany neuvádzali. V rámci konania bolo tiež
potrebné sa vysporiadať so záväzkami, ktoré vznikli počas trvania manželstva a ktoré strany uvádzali.

24. Pokiaľ žalovaná navrhla vyporiadať rodinný dom s.č. XXX tak, že by sa predal a výnos by si
strany rozdelili medzi seba, takémuto návrhu nebolo možné vyhovieť, nakoľko zákon takýto spôsob
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepripúšťa, hoc z hľadiska realizovateľnosti
vyporiadania strán, by sa takéto riešenie javilo ako najvhodnejšie.25. Pri zisťovaní hodnoty rodinného domu s.č. XXX, súd nemohol vychádzať z predloženého znaleckého
posudku č. 67/2005 vypracovaného v roku 2005 pre účely uzatvorenia záložnej zmluvy a v ktorom bol

ohodnocovaný vtedy ešte rozostavaný rodinný dom š.č. XXX, a to kvôli značnému časovému odstupu
(16 rokov), ktorý uplynul od jeho vypracovania a to najmä v spojitosti so zmenou cien nehnuteľností za
toto obdobie ako aj z dôvodu, že tento znalecký posudok ohodnocoval rodinný dom s.č. XXX ešte ako
rozostavenú stavbu a zároveň v stave viac ako päť rokov pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu.

26.Prizisťovaníhodnotyrodinnéhodomus.č.XXX,súdnemoholvychádzaťanizkrycieholisturozpočtu,
resp. položkového rozpočtu (č.l. 74 - 77), nakoľko nebolo preukázané, že rodinný dom s.č. XXX bol
postavený naozaj v súlade s týmito listinami. Stavebníkovi nič nebránilo dať si vypracovať niekoľko
rozpočtov a až následne sa rozhodnúť, v súlade s ktorým z nich bude stavbu realizovať, resp. či vôbec
bude stavbu realizovať v súlade s niektorým z takto vypracovaných rozpočtov.

27. Žalobca ako aj žalovaná boli súdom upozornený na tú skutočnosť, že v prípade, ak im bude
rodinný dom s.č. XXX prikázaný do výlučného vlastníctva budú mať povinnosť vyplatiť druhú stranu
sporu. Žalobca ani netvrdil, že by takéto finančné prostriedky mal, alebo že by si ich vedel zabezpečiť,
naopak celé konanie poukazoval na to, že jeho príjem pozostáva len z invalidného dôchodku. Žalovaná

neprejavila o nadobudnutie rodinného domu s.č. XXX do svojho výlučného vlastníctva záujem.

28. K majetkovým pomerom deklarovaným žalobcom, považuje súd za potrebné dodať, že pokiaľ
žalobca žije v rodinnom dome, ktorý má štyri plne zariadené samostatné obytné jednotky, resp. spolu
15 izieb, minimálne 4 kuchyne, minimálne 4 kúpeľne, ide o značne nadštandardné bývanie, ktoré je

vzhľadom k žalobcom deklarovaným majetkovým a príjmovým pomerom až absurdne nehospodárnym
narábaním s majetkom. Ďalšou možnosťou je, že tak ako tvrdí žalovaná, žalobca tri samostatné obytné
jednotky prenajíma. Dané skutočnosti však nemali pre toto konanie zásadný význam, preto ich súd
bližšie neskúmal.

29. Žalobca tvrdil, že rodinný dom s.č. XXX bol postavený výlučne jeho zásluhou. Podľa jeho tvrdení
mal zabezpečiť stavebný materiál z toho čo sa zvýšilo po stavbe chaty. Vzhľadom k veľkosti rodinného
domu. s.č. XXX (foto č.l. 65 a štyri samostatné obytné jednotky) súd považuje, takéto tvrdenie za
zavádzajúce. Tiež z vyjadrení oboch strán vyplynulo, že za účelom dokončenia rodinného domu s.č.
XXX si zobrali viacero úverov a pôžičiek. Z uvedeného vyplýva, že materiál na stavbu zabezpečovali

obe strany prevažne zo spoločných finančných prostriedkov počas trvania manželstva. Popreté bolo
aj tvrdenie žalobcu, že na výstavbu rodinného domu s.č. XXX boli použité prostriedky z predaja jeho
bytu, nakoľko sám žalobca vo vyhlásení z 10.10.2005 (č.l. 78) uvádza, že spolu so žalovanou tento byt
odpredali a od kupujúcich obdržali kúpnu cenu. Pokiaľ žalobca uvádza, že na stavbe pracoval výlučne
on s pomocou svojich kamarátov a známych, takéto plnenie nepeňažnej povahy bolo príspevkom do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca nemôže z toho titulu, že išlo o jeho kamarátov a
známych a z toho, že následne im musel tiež ísť pomôcť na stavbu usudzovať, že o výstavbu rodinného
domu s.č. XXX sa zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere len on. Hoc žalovaná fyzicky na stavbe
nepracovala aj ona prispievala v tom čase k podmienkam, ktoré žalobcovi umožňovali stavbu realizovať,
a to minimálne tým, že zabezpečovala chod domácnosti, starostlivosť o v tom čase maloleté deti, a v

neposlednom rade, tým že vďaka tomu, že bola v pracovnom pomere, na rozdiel od žalobcu, ktorý bol
invalidný dôchodca, vedela prostredníctvom úverov a pôžičiek zabezpečiť financovanie výstavby.

30. Vzhľadom k tomu, že do aktív bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí len rodinný dom
s.č. XXX, pristúpil súd k vypriadaniu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu k nemu. Keďže z

dôvodu nesplnenia si preddavkovej povinnosti na strane žalobcu nebol vykonaný dokaz ohodnotením
rodinného domu s.č. XXX znaleckým posudkom, nebolo teda možné zistiť hodnotu aktív bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a tiež z dôvodu, že žiadna zo strán preukázateľne nevie zabezpečiť
finančné prostriedky na vyplatenie druhej strany, súd rozhodol tak, že rodinný dom s.č. XXX prikázal
do podielového spoluvlastníctva strán sporu, každému do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2.

Súdna prax síce takéto riešenie pripúšťa skôr výnimočne, avšak zistený skutkový stav vo veci ani
iný spôsob vyporiadania nepripúšťal. Napriek tomu, že obe strany uvádzali, že v rodinnom dome
s.č. XXX sa nachádzajú štyri byty, súdu nepreukázali, že by išlo o byty aj po stavebnotechnickej
ako aj právnej stránke. Súd preto vychádzal zo zápisu na liste vlastníctva, kde je ako samostatnýpredmet občianskoprávnych vzťahov zapísaný len rodinný dom s.č. XXX. Z uvedených dôvodom
súd nepristúpil k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva prikázaním jednotlivých samostatných
obytných jednotiek. Vo vzťahu k veľkosti prikazaného spoluvlastníckeho podielu súd vychádzal z toho,

že žiadna zo strán sporu nepreukázala, že by sa na získaní aktív podieľala vyššou mierou ako druhá
strana.

31. To kto a v akom rozsahu splácal záväzky ešte počas manželstva bolo medzi stranami sporné. Žiadna
zo strán však nepreukázala svoje tvrdenia.

32. To, že po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti v rodinnom dome s.č. XXX, žalovaná už
záväzky z úverových vzťahov nesplácala a splácal ich v celom rozsahu žalobca sporné nebolo. V konaní
však nebolo možné zistiť rozhodujúce skutočnosti pre určenie toho o aké úvery išlo, aké boli podmienky
splácania týchto úverov, výšku jednotlivých splátok, aká výška úveru bola nesplatená v čase zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy boli úvery splatené, atď. Žalobca napriek opakovanej

výzvesúdu,abyžalobcasúdupredložildokumentyvtakejštruktúre,usporiadaníavlogickejnadväznosti
na jeho tvrdenia, aby bolo možné logicky dospieť k pre konanie rozhodujúcim skutočnostiam, takéto
dokumenty nepredložil. Takéto listiny sa nepodarilo súdu získať ani od žalobcom označených a súdom
dopytovaných poskytovateľov úverov/pôžičiek. Napriek kvantite žalobcom predložených listín, nie je
možné konštatovať, že z týchto listín je možné vyvodiť žalobcom požadovaný záver. Povinnosťou

strán v sporovom konaní je pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Žalobca vo svojich vyjadreniach aj vo svojich skutkových tvrdeniach si však nesplnil
povinnosť úplného uvádzania skutkových tvrdení. Súd ma za to, že táto povinnosť nespočíva len v
kvantite tvrdení, ale aj v ich kvalite, t.j. či je možné z tvrdení, prípadne aj v spojení s predkladanými
dôkazmi,dospieťnazákladelogickýchsúvislostímedzinimiktakémuzáveru,ktorýbybolodôvodniteľný.

Nepostačuje subjektívne presvedčenie strany o tom, že niečo je také ako je ona o tom presvedčená, pre
úspech v súdnom konaní je potrebné takéto skutočnosti aj preukázať, v opačnom prípade strana znáša
riziko neúspechu v spore, resp. jeho časti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia
vo vzťahu k ním tvrdeným splátkam spoločných úverov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, a tak mu súd v tejto časti nemohol vyhovieť.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal. V danej veci súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
v tom, že za danej situácie žalobca nemal inú možnosť ako sa obrátiť so svojou žalobou na súd. Súdená
vec má charakter iudicium duplex, čiže obe strany mohli mať v konaní tak postavenie žalobcu ako aj

žalovaného a z hľadiska procesného posúdenia úspechu bolo irelevantné kto na ktorej strane stál.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.