Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/82/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220205056
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4220205056.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: CARROT SK, s. r. o., so sídlom
930 07 Kľúčovec 133, IČO: 50 878 867, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ľubica Lukáčová, s. r.
o., so sídlom M. Hodžu 10/3, 971 01 Prievidza, IČO: 47 251 816 a JUDr. Natália Trubanová, advokátka
so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 52 041 646, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo

Kolárovo, so sídlom Krátka 2, 946 03 Kolárovo, IČO: 00 193 101, zastúpený: Nagy & Nagy s. r. o., so
sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, o vypratanie nehnuteľnosti a o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 4Cb/46/2020 - 370 zo dňa 28. 05. 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/46/2020 - 370 zo dňa 28. 05. 2021 p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému zdržať sa užívania nehnuteľností
špecifikovaných v prílohe č. 1 podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zdržať sa
vykonávania poľnohospodárskej činnosti a akejkoľvek inej činnosti na nehnuteľnostiach špecifikovaných
v prílohe č. 1 podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zdržať sa brania akýchkoľvek

úžitkov z týchto nehnuteľností špecifikovaných v prílohe č. 1 návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 326, § 327,
§ 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
konštatujúc,ženávrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniatrebaakoneúplnýanevykonateľný

zamietnuť. V danom prípade petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za
reálne vykonateľný v prípade, ak by došlo ku skutočnému nútenému výkonu, t. j. exekučnému konaniu.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a na jeho podklade vydané rozhodnutie súdu, musí byť
dostatočne určité na to, aby bolo možné exaktne vymedziť predmet núteného výkonu. Keďže konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom, rozhodnutím
súdu musí byť procesne obsiahnutý celý návrh a nemožno rozhodnúť „ultra petitum“, t. j. odchýliť

sa od žalobcom navrhovanej výrokovej časti „petitu“ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Zároveň súd nemôže z vlastnej iniciatívy preformulovať, dopĺňať, manipulovať s petitom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť určitý,
zrozumiteľný. Predmetom sporu vo veci samej je vypratanie nehnuteľností a pozemky - parcely registra
„C“, ktoré žalobca žiada vypratať, vznikli z pôvodných pozemno-knižných parciel (t. j. parciel registra
„E“), čo vyvoláva spornosť, či (ne)kopírujú hranice parciel registra „E“, ktoré sa dajú riadne identifikovať.

Žalobca nepredložil žiadny vytyčovací náčrt hranice pozemkov, prípadne grafické znázornenie parciel,
na základe ktorého by bolo možné presne identifikovať nehnuteľnosti, o ktoré ide, a ktoré chce, aby bolivypratané, resp. chce, aby ich žalovaný neužíval a zdržal sa ním navrhovaných zásahov. Z tohto dôvodu
zrejme nemohlo dôjsť medzi stranami sporu k riadne akceptovateľnej dohode. Žalobca v predložených
dôkazoch, resp. listinných dokladoch, na ktoré sa odvoláva, uvádza parcelné čísla registra „E“, čo

navodzuje zmätočnosť podania.

3. Podľa názoru súdu prvej inštancie petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť
podkladom pre vydanie vykonateľného rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému, aby
sa zdržal užívania nehnuteľností špecifikovaných v prílohe č. 1 návrhu a aby sa zdržal vykonávania

poľnohospodárskej činnosti a akejkoľvek inej činnosti na nehnuteľnostiach špecifikovaných v prílohe č. 1
návrhu a aby sa zdržal brania akýchkoľvek úžitkov z týchto nehnuteľností špecifikovaných v prílohe č. 1
návrhu. Uvedenú špecifikáciu nehnuteľností posúdil súd prvej inštancie ako absolútne nepresne určenú,
keďže nie je jednoznačne určité, o ktoré pozemky v skutočnosti ide. V tomto smere nemožno odkazovať
na inú listinu, v danom prípade prílohu. Okrem toho strany sporu považujú za spornú nájomnú zmluvu,
čo bude predmetom dokazovania vo veci samej, v rámci ktorého sa bude zisťovať, či nie je uzatvorená

v rozpore so zákonom č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov a či nie je v rozpore aj s § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože zmluva musí obsahovať presnú špecifikáciu predmetu nájmu podľa
údajov uvedených v katastri nehnuteľností, ktorú skutočnosť namietal žalovaný. Súd prvej inštancie k
tejto spornosti dodal, že už v samotnom petite návrhu musia byť definované parcelné čísla pozemkov,

t. j. presné údaje, na základe ktorých je možné identifikovať, o ktoré pozemky vlastne žalobcovi ide, na
akom liste vlastníctva sú vedené, v akom katastri nehnuteľností, t. j. okres, obec, katastrálne územie,
druh pozemku, výmery, kto je ich vlastníkom, či sú evidované na katastrálnej mape. Keďže sa žalobca
odvoláva na obsah, resp. špecifikáciu predmetu nájmu v nájomnej zmluve, súd prvej inštancie v rámci
predbežného preskúmania samotných príloh návrhu, najmä „Nájomnej zmluvy č. 01493/2018-PNZ-

P40319/18.00“ a jej „Dodatku č. 01670/2019-PNZ-P40319/18.01 k nájomnej zmluve č. PNZ01493/2018-
PNZ-P40319/18.00“, dospel k záveru, že nájomná zmluva neobsahuje riadnu špecifikáciu a identifikáciu
predmetných nehnuteľností, a preto nepredstavuje hodnoverný podklad na vydanie vykonateľného
súdneho rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým,

že bude vecou dokazovania vo veci samej preukázať dôvodnosť podanej žaloby.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutéuzneseniesúduprvejinštancietak,ženávrhužalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
v celom rozsahu vyhovie. Poukázal na to, že sa súd prvej inštancie v rozpore so znením a účelom

procesnoprávnej úpravy neodkladných opatrení domnieva, že žalobca je povinný preukázať, že SPF
ako prenajímateľ je vlastníkom nehnuteľností. Žalobca súdu predložil spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia nájomnú zmluvu č. 01493/2018-PNZ-P40319/18.00 zo dňa 21. 08. 2018 spolu
s dodatkom č. 1 zo dňa 22. 07. 2019 k nájomnej zmluve ako aj špecifikáciu pozemkov. Z predložených
dôkazov je jednoznačne osvedčený záver, že vlastníkom týchto nehnuteľností je SPF. Žalovaný v

konaní vo veci samej nepredložil súdu žiadnu nájomnú zmluvu, ktorou by preukázal, na akom základe
užíva dotknuté nehnuteľnosti. Žalobca považuje za neakceptovateľné, aby sa súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o návrhu zaoberal tzv. pochybnosťou predmetnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi SPF
a žalobcom a podmienkami jej uzavretia, navyše za situácie, kedy tieto skutočnosti nerozporuje ani
sám žalovaný. Žalobca je toho názoru, že všetky obligatórne náležitosti v návrhu popísal, keď uviedol,

že bez nariadenia neodkladného opatrenia existuje dôvodné podozrenie, že sa zopakuje situácia z
roku XXXX a XXXX, kedy na nehnuteľnostiach, ktoré má žalobca na základe platnej nájomnej zmluvy
v nájme od SPF, bude žalovaný naďalej neoprávnene hospodáriť a užívať tieto pozemky a brať z
nich úrodu aj v roku XXXX. K návrhu okrem platnej nájomnej zmluvy predložil aj fotografie, z ktorých
vyplýva, že žalovaný obhospodaruje dotknuté nehnuteľnosti. Žalobcovi týmto postupom žalovaného

vzniká škoda, ktorá sa každým rokom navyšuje. Z popísaných skutkových okolností je zrejmé, že
žalovaný naďalej užíva nehnuteľnosti, ktoré boli prenajaté žalobcovi od SPF, čo verifikuje dôvodnosť ako
ajbezodkladnosťúpravypomerovmedzisporovýmistranami.Súdnapriektýmtozásadnýmokolnostiam,
ktoré jednoznačne verifikujú bezodkladnú úpravu pomerov, návrh zamietol a v odôvodnení sa zaoberal
skutkovými okolnosťami prípadu, ktoré však pre rozhodovanie súdu o neodkladnom opatrení nemohli

obstáť, pretože tieto bude nutné preukazovať v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie namiesto
toho, aby neodkladné opatrenie nariadil, návrh zamietol a priznal ochranu žalovanému, ktorý nemá
žiadnu nájomnú zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam ani len uzavretú, pričom vo svojich absurdných
záveroch išiel ešte ďalej a uviedol, že nájomná zmluva žalobcu a SPF môže byť neplatná pre nepresnúšpecifikáciu nehnuteľností. V danom prípade súd prvej inštancie jednoznačne favorizuje a absolútne
nedôvodne preferuje konanie žalovaného ako zjavne neoprávneného užívateľa pozemkov nad konaním
žalobcu, ktorý legitímnym postupom uzavrel s SPF ako vlastníkom a správcom nehnuteľností nájomnú

zmluvu, v zmysle tejto zmluvy si plní všetky záväzky voči SPF a súčasne platí z týchto nehnuteľností
dane. Ochrana takéhoto konania nemôže mať v podmienkach demokratického a právneho štátu žiadne
miesto. Pokiaľ by aj súd mal za to, že zmluva môže vykazovať prvky neplatnosti (čo odmieta), toto
dokazovanie bude predmetom dokazovania vo veci samej a pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
nemá žiadne opodstatnenie. Súd prvej inštancie odignoroval podstatnú skutočnosť, že nehnuteľnosti

tvoriace predmet nájomnej zmluvy užíva žalovaný bez právneho titulu. Absentuje odôvodnenie, prečo
žalovanému nebolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťami, keď k týmto nemá žiadny právny vzťah a
neplatí nájomné ani daň.
Žalobca ďalej poukázal na to, že v návrhu osvedčil princíp opodstatnenosti, proporcionality a efektivity,
ako aj to, že sa vydaním neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný stav. Návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia sa snaží zabrániť stavu, kedy si žalovaný svojvoľne znovu obhospodári

nehnuteľnosti (zaseje na nich) a znemožní tým vykonať túto činnosť žalobcovi ako oprávnenému
nájomcovi, čím mu spôsobí ďalšiu majetkovú škodu. Toto konanie sa dalo predvídať, pretože žalovaný
takto neoprávnene vykonáva poľnohospodárku činnosť na dotknutých nehnuteľnostiach už dva roky po
sebe, preto potreba bezodkladnej úpravy pomerov je viac ako nutná a dôvodná. Okrem toho žalobca
uhradil za užívanie týchto nehnuteľností za dva roky nájomné spolu s daňou vo výške 20 005,36 eura,

pozostávajúcej z nájomného 6 832,40 eura a dane mestu L. 3 170,28 eura spolu 10 002,68 eura x 2
roky.Keďžežalovanýsvojvoľnebezrešpektovaniazákona,zmlúvaelementárnejslušnostineoprávnene
už vyše dva roky podniká na nehnuteľnostiach, ku ktorým nemá žiadny právny vzťah, nariadením
neodkladného opatrenia by nedošlo k vzniku žiadnej ujmy na právach žalovaného. Naopak, zamedzilo
by sa tým bezodplatnému užívaniu nehnuteľností žalovaným. Aktuálny stav žalovanému vyhovuje,

pretože užíva nehnuteľnosti, berie z nich úrodu a od Poľnohospodárskej platobnej agentúry podľa
zákona č. 280/2017 Z. z. dotácie a žalobca za neho platí v prospech SPF nájomné a v prospech štátu
dane. Žalovaný nevykonal žiadny úkon, ktorým by sa domáhal vyriešenia tohto stavu. Žalobca netvrdí,
že súd nemá posudzovať platnosť, resp. neplatnosť nájomnej zmluvy, avšak toto má byť predmetom
dokazovania vo veci samej, nie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadením

neodkladného opatrenia sa nezasiahne do práva žalovaného vo väčšom rozsahu ako žalovaný zasiahol
do práv žalobcu a účelovo tento stav udržiava už tretí rok.
Spochybňovanie nedostatočnej špecifikácie žalobného a aj návrhového petitu je opätovne iba
nedôvodnou výhradou zo strany súdu prvej inštancie. Medzi sporovými stranami táto skutočnosť nie je
sporná. Žalobca presne vie, o ktoré pozemky ide a evidentne aj žalovaný, keďže na týchto pozemkoch

vykonáva poľnohospodársku činnosť. Tvrdenie súdu prvej inštancie o nevykonateľnom petite považuje
žalobca za iluzórne, scestné a hrubo zavádzajúce. Nemôže byť na ujmu žalobcu, že nehnuteľnosti, ktoré
tvoria predmet nájomného vzťahu, evidované ako parcely „C“, nie sú evidované na LV. Z uvedeného
dôvodu požiadal žalobca SPF ako prenajímateľa o bližšiu špecifikáciu predmetu nájmu. SPF dňa 18. 09.
2020 zaslalo žalobcovi špecifikáciu predmetu nájmu, v ktorom vysvetlilo, z akého dôvodu špecifikácia

predmetu nájmu vyplývajúca z prílohy č. 1 nájomnej zmluvy je vymedzená v „C“ parcelách, ktoré nie
sú evidované na LV. Zároveň SPF predložil špecifikáciu týchto pozemkov aj na „E“ parcelách, aby boli
sporné nehnuteľnosti presne označené, t. j. obec, okres, katastrálne územie, číslo parcely, výmera,
číslo LV, vlastník, vlastnícky podiel a výmera podielu. Požiadavka na špecifikáciu nehnuteľností v „E“
parcelách bola vznesená zo strany súdu v konaní vo veci samej. Žalobca je preto zarazený, že súdu

v konečnom dôsledku nepostačuje ani špecifikácia pozemkov v „E“ parcelách, ktorú si v konaní vo
veci samej sám vyžiadal. Ako vo svojom liste uviedol aj SPF, časť týchto prenajatých nehnuteľností je
vo vlastníctve SR a časť vo vlastníctve neznámych vlastníkov, a teda v správe SPF. S poukazom na
uvedené sú nehnuteľnosti vyšpecifikované dostatočne určito aj pre prípadný výkon exekúcie. V tomto
štádiu konania, kedy sa dokazovanie nevykonáva, takéto osvedčenie právneho vzťahu SPF k dotknutým

nehnuteľnostiam na vydanie neodkladného opatrenia považoval za dostatočné.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že žalobca síce opísal skutočnosti, avšak tieto nie sú skutočnosťami
hodnoverne osvedčujúcimi dôvodnosť nároku žalobcu. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe uviedol,

prečo považuje samotný návrh žalobcu za právne neopodstatnený. Podľa názoru žalovaného žalobcom
predložená a uzatvorená nájomná zmluva so SPF nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov a o zmene niektorých zákonov a ani v súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka,keďže zmluva musí obsahovať presnú špecifikáciu predmetu nájmu podľa údajov vedených v katastri
nehnuteľností. Žalobcom predložená špecifikácia pozemkov nespĺňa zákonom požadované náležitosti,
preto sa súd prvej inštancie správne zaoberal náležitosťami predmetnej nájomnej zmluvy, pretože ak

nájomná zmluva nie je perfektná, tak ani ďalšie právne úkony nemôžu byť perfektné. Žalovaný je toho
názoru, že len on je oprávneným užívateľom nehnuteľností v katastrálnom území L., a to buď na základe
uzavretých nájomných zmlúv alebo nájomný vzťah vznikol zo zákona podľa § 22 zákona č. 229/1991
Zb. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sporové strany vedia, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom
nájomnej zmluvy, návrhu a aj samotnej žaloby, a že medzi sporovými stranami táto skutočnosť nie je

sporná. Žalovaný naopak namietal nepresnosť špecifikácie predmetu nájmu, ako aj žaloby a podľa jeho
názoru petit neodkladného opatrenia a aj samotnej žaloby je nevykonateľný.
6. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že po uzavretí nájomnej zmluvy so SPF oznámil túto skutočnosť
žalovanému za účelom vydania nehnuteľností do užívania. Medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu
dohody o náhradnom užívaní pozemkov v katastrálnom území L., v zmysle ktorej si zamenili
nehnuteľnosti tak, aby pre nich užívanie nehnuteľností bolo čo najúčelnejšie. V tom čase žalovaný

nespochybňoval platnosť nájomnej zmluvy. Je evidentné, že sporové strany medzi sebou rokovali a aj sa
dohodlinazámenenehnuteľností,vzmyslektorejdohodyvyšielžalobcavústretyžalovanému.Následne
žalovaný porušil túto dohodu, keď odmietol sprístupniť XXX ha do užívania žalobcovi. Žalovanému
tento stav vyhovuje, keďže neplatí za užívanie nehnuteľností žiadne nájomné a ani daň, pričom poberá
dotácie od Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Keďže nájomnú zmluvu so SPF má uzatvorenú na

10 rokov, nechce o tieto nehnuteľnosti prísť. Nie je zrejmé, na základe akého titulu žalovaný užíva
sporné nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe SPF. Uvedené potvrdil
aj SPF v liste zo dňa 14. 12. 2018. Žalovaný svoje tvrdenie, že je legitímnym nájomcom sporných
nehnuteľností, neosvedčil, nedoložil žiadne dôkazy o tejto skutočnosti. Neobstojí ani poukazovanie na §
22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., keďže vlastník, Slovenská republika a správca SPF, sa so žalobcom

dohodli inak, preto je žalovaný povinný rešpektovať tento stav. Žalovaný sa poľnohospodárskou výrobou
zaoberá desaťročia, preto tvrdenie, že nevie o aké nehnuteľnosti v predmetnej nájomnej zmluve, návrhu
a v žalobe ide, označil za absurdné. Je naivné sa domnievať, že žalovaný podpísal dohodu o náhradnom
užívaní, pričom nevedel, o aké nehnuteľnosti malo ísť.

7. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach a v plnom rozsahu sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania
podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že

odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

16.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.
V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za

splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2
CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje §
326 CSP. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje,
či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným

neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

19. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny
postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pojem potreba bezodkladne upraviť

pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu
hrozila ťažko napraviteľná ujma.

20. V prejednávanej veci sa žalobca v rámci konania vo veci samej o vypratanie nehnuteľností
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa užívania

nehnuteľností špecifikovaných v prílohe č. 1 podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
zdržať sa vykonávania poľnohospodárskej činnosti a akejkoľvek inej činnosti na nehnuteľnostiach
špecifikovaných v prílohe č. 1 podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zdržať
sa brania akýchkoľvek úžitkov z týchto nehnuteľností špecifikovaných v prílohe č. 1 návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že

takto formulovaný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za reálne
vykonateľný v prípade, ak by došlo ku skutočnému nútenému výkonu, t. j. exekučnému konaniu. V
tomto ohľade odvolací súd dodáva, že súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného
opatrenia v časti konkretizácie nehnuteľností, ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bezprostredne týka. Z uvedeného teda vyplýva, že primárnym dôvodom zamietnutia návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia bolo nedostatočné konkretizovanie nehnuteľností, vo vzťahu ku
ktorým sa žalovaný mal zdržať úkonov v rozsahu navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom len
poukazovanie na prílohu, ktorá mala obsahovať špecifikáciu predmetných nehnuteľností, z hľadiska
jednoznačnej konkretizácie a určitosti nehnuteľností neobstojí. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, na
ktorú poukázal súd prvej inštancie, že predmetom sporu vo veci samej je vypratanie nehnuteľností a

pozemkov parcely registra „C“, pričom tieto mali vzniknúť z pôvodných pozemno-knižných parciel (t. j.
parciel registra „E“). Uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu vyvoláva pochybnosť, či (ne)kopírujú
hranice parciel registra „E“, ktoré sa dajú riadne identifikovať. Zo strany žalobcu nebol predložený žiadny
vytyčovací náčrt hranice pozemkov, prípadne grafické znázornenie parciel, na základe ktorého by bolomožné presne identifikovať nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia. Preto aj v prípade, ak by zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia boli
splnené, vyhovenie podanému návrhu v zmysle jeho petitu by bolo neurčité a nevykonateľné, keďže v

ňom absentuje presná špecifikácia jednotlivých nehnuteľností.

21. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa posudzovania platnosti nájomnej zmluvy a
jej dodatku, táto otázka bude predmetom dokazovania vo veci samej. K námietke žalobcu ohľadom
možného vzniku škody v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného odvolací súd poznamenáva, že

táto je s ohľadom na predmet sporu irelevantná, keďže žalobca sa vo veci samej domáha vypratania
nehnuteľností. Súd prvej inštancie preto nemal dôvod zaoberať sa pri posudzovaní návrhu na nariadenia
neodkladného opatrenia v rámci konania o vypratanie nehnuteľností, či je daná dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia s ohľadom na žalobcom tvrdenú škodu.

22. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

23. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým bude skončené konanie vo veci samej.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.