Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200573
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:2013200573.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu SLOVAKIA PLAY, spol. s.r.o., Hviezdoslavova 315,
Senica, právne zastúpený JUDr. Agátou Džačovskou, advokátkou, Hviezdoslavova 315, Senica, proti
žalovanému: Daňovému úradu Košice, Rozvojová 2, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti výkazu
nedoplatkov zo dňa 05.10.2012 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie.

Upovedomuje žalobcu, že jeho žiadosti zo dňa 22.08.2013, uvedenej v žalobe zo dňa 22.08.2013, podľa
ustanovenia § 250 c ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku n e v y h o v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 22.08.2013, doručenou Krajskému súdu v Trnave, dňa 27.08.2013,
postúpenou tunajšiemu súdu uznesením tohto súdu zo dňa 19.12.2013 č. 14S/78/2013-12, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2013, domáhal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
preskúmania zákonnosti výkazu nedoplatkov žalovaného zo dňa 05.10.2012 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX. Súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť vyššie označeného výkazu nedoplatkov žalovaného.

V žalobe tvrdil, že „navrhovateľ je prevádzkovateľom výherných prístrojov podľa zákona č. 171/2005 Z.
z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to
konkrétne je prevádzkovateľom hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov.

V roku 2011 došlo k dvom legislatívnym zmenám, a to novelami zákonov č. 227/2011 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a zákon č. 228/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z.
z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obidva
tieto zákony nadobudli účinnosť 01.09.2011. V zákone č. 228/2011 Z. z. v prechodných ustanoveniach,
a to v § 58g ods. 2 je uvedené, že konania o udelení alebo zmene individuálnej licencie, ktoré sa
začali a právoplatne neskončili pred 01.09.2011, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.08.2011.
Toto ustanovenie sa vzťahovalo práve na vydávanie individuálnych licencií jednotlivými obecnými a

mestskými úradmi pre prevádzku výherných prístrojov. Navrhovateľ na základe rozhodnutí od obcí a
miest (vydané a právoplatné individuálne licencie) začal prevádzkovať výherné prístroje od 01.01.2012.
Navrhovateľ vykonal odvod do štátneho rozpočtu v súlade s rozhodnutiami so zákonom a jednotlivým
daňovým úradom zaslal list o tom, že vykonal za každý výherný prístroj odvody, a to osobitne á 750,- €
za výherný prístroj, kde požiadal o vydanie individuálnej licencie do 31.08.2011. Spoločnosť platila podľa
toho, či konanie začalo pred účinnosťou zákona alebo po účinnosti zákona v súlade s s prechodnými

ustanoveniami. Následne navrhovateľ po zaplatení poplatkov bol kontaktovaný pracovníkmi štátneho
dozoru nad hazardnými hrami Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorí prezentovali iný výkladzákona ako navrhovateľ. Na základe rôznych výkladov požiadal navrhovateľ listom Ministerstvo financií
Slovenskej republiky o výklad predmetného zákona. Ministerstvo financií Slovenskej republiky na tento
list odpovedalo a osobitne vo svojom liste upozornilo navrhovateľa, že na jednotný výklad sú zriadené

vecne príslušné súdy, nie je oprávnené podať výklad. V zmysle tohto listu podal navrhovateľ žalobu na
Okresný súd Bratislava I s návrhom na výklad predmetného zákona a zároveň požiadal navrhovateľ
o vydanie predbežného opatrenia. Návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý z dôvodu,
že daňové konanie je osobitným druhom konania s charakterom správneho konania, čím súd nie
je oprávnený zasahovať do výkonu právomoci Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, pričom

navrhovateľ sa môže domáhať ochrany voči exekúcii v rámci správneho konania. Celé konanie o
určenie platenia odvodu na Okresný súd Bratislava I je vedené pod č. k. 12C/138/2012, ktoré nie je
do dnešného dňa ukončené, pričom o podaní boli príslušné daňové úrady informované. Na základe
toho, že sa jedná o výklad zákona má navrhovateľ za to, že do rozhodnutia tejto veci nemali žiadne
daňové úrady ani samotné Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky konať. Napriek tejto skutočnosti
jednotlivé daňové úrady začali konať, a to v rozpore so zákonom, nakoľko navrhovateľ obdŕžal až

07.08.2013 výkaz nedoplatkov. Z tohto výkazu nedoplatkov sa nedá zistiť o aký daňový nedoplatok sa
jedná, tento výkaz je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, nakoľko navrhovateľ má za každý výherný
prístroj osobitné rozhodnutie s uvedením výrobného čísla ako sú uvedené presne poplatky. Z tohto
výkazu nedoplatkov nie je možné zistiť a takýto výkaz nedoplatkov je vydaný protiprávne. Nebolo možné
tento výkaz nedoplatkov obdŕžať od príslušného daňového úradu a stalo sa tak až na písomnú žiadosť

s tým, že v niektorých prípadoch musel navrhovateľ podať trestné oznámenie pre odmietnutie vydania
tohto dokladu.“

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.03.2014, v
ktorom uviedol „na základe skutočnosti, že žalobca nesplnil odvodovú povinnosť za 1. a 2. splátku z

prevádzkovania hazardnej hry v plnej výške tak, ako to ukladalo ust. § 37 ods. 1 písm. j/ zákona č.
171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o hazardných
hrách), Daňový úrad Košice, ktorý podľa miestnej príslušnosti vykonával správu predmetných odvodov
žalobcu na základe uvedeného evidoval ku dňu 28.11.2012 nedoplatky vo výške 2000 Eur za obidve
splátky, t. j. v celkovej výške 4000 Eur, so splatnosťami dňa 02.05.2012 (I. splátka) a dňa 03.09.2012

(II. splátka). Následne na základe uvedeného stavu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 písm. e/ a ods.
3 v nadväznosti na ustanovenie § 37 ods. 12 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov boli dňa 06.07.2012 a 05.10.2012 Odboru daňovej exekúcie Daňového
úradu Košice odstúpené na vymáhanie výkazy nedoplatkov č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX zo dňa
04.07.2012 a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 05.10.2012. Predmetné výkazy nedoplatkov boli

zostavené v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok) v znení neskorších predpisov z údajov evidencie odvodov nedaňových nedoplatkov daňového
úradu, ktoré sa týkali žalobcu. Výkazy nedoplatkov č. XXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX sa v zmysle vyššie uvedených ustanovení predmetných predpisov stali exekučnými
titulmi, na základe ktorých sa v zmysle príslušných ustanovení § 88 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z.

o správe daní v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok), dňa 28.11.2012 vydaním rozhodnutia
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX začalo exekučné konanie vedené daňovým úradom, ktorý tak, ako už
bolo uvedené, vykonával správu odvodov žalobcu. Exekučné konanie po doručení rozhodnutia o začatí
exekučného konania banke, pokračovalo vydaním exekučnej výzvy č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX
zo dňa 12.12.2012. Dňa 31.12.2012 žalobca v zastúpení splnomocneného zástupcu podal odvolanie

proti vydanej exekučnej výzve zo dňa 12.12.2012, v ktorom namietal proti postupu žalovaného, konkr.
proti skutočnosti, že daňový úrad nedoručil žalobcovi vykonateľné výkazy nedoplatkov č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktoré boli zostavené z údajov evidencie odvodov
ako exekučné tituly (ust. § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku), na základe ktorých bol daňový
úrad v zmysle zákona o hazardných hrách a v nadväznosti na Daňový poriadok povinný začať a viesť

exekučné konanie za účelom vymoženia evidovaných a neuhradených nedoplatkov, v prípade žalobcu v
sumárnej výške 4000 Eur. Rovnako žalobca vo svojom odvolaní žiadal zastavenie exekučného konania
a zaplatenia náhrady trov právneho zastúpenia. Predmetné odvolanie bolo v zmysle Daňového poriadku
postúpené na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky Banská
Bystrica. Ten dňa 21.02.2013 rozhodol o odvolaní tak, že rozhodnutie žalovaného potvrdil, pričom svoje

rozhodnutie náležite odôvodnil. Súčasťou odvolania bolo aj vysporiadanie sa s námietkou nedoručenia
výkazov nedoplatkov žalovanému, v dôsledku čoho malo dôjsť ku porušeniu zákona a aj ku prípadnému
naplneniu znakov trestnej činnosti zneužitia právomoci verejného činiteľa. V odôvodnení rozhodnutia sa
konštatuje, že na základe a v zmysle ust. § 89 ods. 3 Daňového poriadku sa dlžník, teda v tomto prípadežalobca zo zákona neupovedomoval o zostavení výkazu nedoplatkov a daňový úrad nemal zákonnú
povinnosť zasielať tieto listinné dokumenty dlžníkovi. Dlžníci mohli a aj v súčasnosti môžu požiadať o
vyhotovenie fotokópií dokumentov a v zmysle zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znp.

podlieha vyhotovenie týchto fotokópií správnym poplatkom. Rovnako sa odvolací orgán vysporiadal aj
so žiadosťou žalobcu, aby bolo exekučné konanie zastavené a aby došlo ku náhrade trov právneho
zastúpenia žalobcu.

Na základe uvedeného, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu bol dňa

15.04.2012 (správne má byť 15.04.2013 poznamenáva súd) vydaný exekučný príkaz č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX, na základe ktorého došlo ku výkonu exekúcie a ku vymoženiu vymáhaného
nedoplatku prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke (Prima banka Slovensko, a.s.). Na
základeuvedenýchskutočnostíadôkazovpríslušnéhoadministratívnehospisu,ktorýspolusvyjadrením
predkladáme, sme toho názoru, že zo strany Daňového úradu Košice nedošlo k porušeniu príslušných
právnych predpisov, a teda postup daňového úradu bol zákonný a plne v súlade s platným

právnym stavom. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné výkazy nedoplatkov, ktoré sú síce súčasťou
administratívneho spisu, avšak majú charakter interných dokumentov, nie je možné považovať za
nepreskúmateľné a protiprávne, nakoľko tieto dokumenty boli vydané v súlade s právnymi predpismi,
ktoré sme v tejto časti už uviedli a dlžník sa mohol so stavom svojich nedoplatkov oboznámiť na
základe doručovanej exekučnej výzvy, proti ktorej mohol uplatniť svoje právo odvolať sa, ktoré aj uplatnil,

respektíve mohol sa skontaktovať so správcom odvodov a požadovať vysvetlenie. Výkaz nedoplatkov
má charakter interného dokumentu, proti nemu nie je možné uplatňovať opravné prostriedky, pretože sa
ani nedoručuje a ako exekučný titul je súčasťou administratívneho spisu, na základe ktorého správca
dane začne vymáhať vzniknutý nedoplatok. Výkazy nedoplatkov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX obsahujú analogicky všetky zákonné náležitosti stanovené v ustanovení

§ 89 ods. 2 Daňového poriadku. Výkaz nedoplatkov obsahuje: Označenie dlžníka, výšku nedoplatkov,
splatnosť a aj deň, ku ktorému bol zostavovaný. Teda tvrdenia žalobcu, že výkaz nedoplatkov č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 04.07.2012 je nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a vystavený
protiprávne, sú v dôsledku uvedeného zreteľne irelevantné. Vzhľadom ku krokom žalobcu, ktorý podal
na Okresný súd Bratislava I žalobu o zabezpečenie výkladu novely zákona o hazardných hrách č.

228/2011 Z. z., najmä jej prechodných ustanovení v § 58g, ktoré je vedené pod sp. zn. 12C/138/2012
a o ktorom nemáme vedomosť, či je právoplatne ukončené, máme za to, že toto konanie nemá vplyv
na priebeh a výsledok konania správcu odvodov, nakoľko Daňový úrad Košice, jeho odvolací orgán,
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica aplikovali výklad predmetnej novely zákona
o hazardných hrách v kontexte celistvosti novelizovaného znenia právneho predpisu tak, ako ho vykladal

aj ústredný orgán štátnej správy, Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Dňa 14.06.2012 MF SR,
Sekcia finančného trhu, Bratislava, podal na žiadosť žalobcu zo dňa 21.05.2012 stanovisko, v ktorom
uviedol právny názor ku zneniu ustanovenia § 58g ods. 2 zákona č. 228/2011 Z.z., ktorý novelizoval
pôvodné znenie zákona v tom duchu, že konaním o udelení alebo zmene individuálnej licencie sa
rozumieproces,vktoromsprávnyorgánposudzujepodanúžiadosťoudeleniealebozmenuindividuálnej

licencie bez toho, aby súčasťou tejto žiadosti bolo stanovenie výšky odvodu z prevádzkovania hazardnej
hry. Táto výška je pre konkrétne obdobie vždy stanovená zákonom. K uvedenému názoru pripájame, že
tak tomu bolo aj v prípade žalobcu. Zo skutočnosti a znenia zákona, že konania o udelení II., ktoré neboli
právoplatne ukončené pred 01.09.2011 sa dokončia podľa predpisov platných do 31.08.2012, priamo
nevyplýva, že sa pod konaním rozumie respektíve že sa pod pojem konanie subsumuje aj stanovenie

výšky odvodu podľa § 37 zákona.“ Z uvedených dôvodov navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmyalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ust. § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postup podľa tejto

hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa pre nich
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (§ 247 ods. 2 O. s. p.).

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (§ 247 ods. 3 O. s. p.).

Podľa ustanovenia § 250b ods. 1 O. s. p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa ustanovenia § 250c ods. 1 O. s. p. žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia

správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda
senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.

Podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil
a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak
žaloba bola vzatá späť (250a ods. 2 O. s. p.). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 511/1999 Zb. o správe daní daňové nedoplatky podľa tohto zákona
môže vymáhať len správca dane. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových
nedoplatkov aj podľa osobitných predpisov. Rovnako sa vymáhajú aj peňažné plnenia uložené
rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky.

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (ďalej len „zákon o správe daní“)
Exekučným titulom je
a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.

Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje
a) označenie daňového dlžníka,
b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne opravných daňových priznaní alebo
dodatočných daňových priznaní, alebo oznámení, alebo hlásení,
c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania alebo

hlásenia podľa osobitných zákonov,
d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov
daní,
e) pôvodnú splatnosť daní,
f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.

Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa
neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.

V danom preskúmavanom prípade žalovaný vyhotovil predmetný výkaz nedoplatkov dňa 05.10.2012 a

opatril ho doložkou jeho vykonateľnosti dňom jeho vyhotovenia 05.10.2012. Tento výkaz nedoplatkov
obsahoval všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 74 ods. 2 zákona o správe daní.Podľa právneho názoru súdu výkaz nedoplatkov nie je rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 244 ods.
3 O. s. p., ale je len administratívnym dokumentom, ktorý zostavuje správca dane (v danom prípade
žalovaný) z údajov evidencie daní, čo možno vyvodiť aj z ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o správe

daní, kde sa rozlišuje právoplatné vykonateľné rozhodnutie pod písmenom a) citovaného paragrafu a
vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov pod písmenom b) ako dva rozdielne exekučné tituly.

Až na základe vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania začína daňové exekučné
konanie, a to dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, pričom ani toto

rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, prípadne ani jeho ručiteľovi, aby daňový subjekt
nemohol s majetkom nakladať v rozpore s účelom daňovej exekúcie (napríklad ho predať). Rozhodnutie
o začatí daňového exekučného konania sa však doručuje osobám, ktoré evidujú, spravujú alebo
nakladajú s majetkom daňového dlžníka (banke, katastrálnemu odboru, okresnému úradu, stredisku
cenných papierov a pod.), a to do vlastných rúk. Až dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového
exekučného konania nadobúda toto rozhodnutie právoplatnosť a nemožno proti nemu podať opravné

prostriedky.

Až vo vzťahu ku začatiu daňového exekučného konania plnia významnú úlohu dva procesné úkony
správcu dane, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú, a to sú daňová exekučná výzva, proti ktorej
je prípustný riadny opravný prostriedok a daňový exekučný príkaz, proti ktorému riadny opravný

prostriedok nie je prípustný a ktoré procesné úkony sa ako rozhodnutia doručujú okrem iného už aj
daňovému dlžníkovi. Až právoplatné rozhodnutie o daňovej exekučnej výzve je možno v obmedzenom
rozsahu preskúmať súdom podľa ustanovení § 247 a nasl. O. s. p..

Podľazhodnéhotvrdeniaúčastníkovkonaniatakajžalobcaurobilaprotiprávoplatnejdaňovejexekučnej

výzve podal žalobu, na základe ktorej výkaz daňových nedoplatkov bude predmetom preskúmacieho
konaniavobmedzenomrozsahu,čoakovyplývaztvrdeniaúčastníkovkonania,saajstalo,keďžežaloba
žalobcom podaná bola.

Súd na základe vyššie uvedeného zastávajúc názor, že žaloba žalobcu v danom prípade smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, konanie o žalobe žalobcu podľa §
250d ods. 3 O. s. p. zastavil.

Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie § 246 ods. 1 písm. c) O. s. p. za použitia ustanovenia
§ 246c O. s. p.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.