Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 10, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoR/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200803
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1518200803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu X.. X. D., R.. XX.X.XXXX, D. X,
XXX XX R. U., právne zast.: JUDr. Klára Decsiová, advokát, Radničná 4, 940 01 Nové Zámky, proti
žalovanému: CRN1, zzpo v likvidácii, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525 právne
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO:
52 262 821, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/5/2018-121 zo dňa 11.3.2019 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave opravuje rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/5/2018-121 v

časti dátumu vyhotovenia tak, že správne má byť: „11.3.2019“.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/5/2018-121 zo dňa
11.3.2019 p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing.
Miloš Valach nemá právomoc rozhodovať spor žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 104,56 EUR s

príslušenstvom vedený pod sp. zn. RD/275/2017, druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.2.2018 domáha
rozhodnutia o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu - ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo,
ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach ako aj ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha rozhodnúť vo
veci rozhodcovského konania sp.zn. RD/275/2017. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe

žaloby podanej na rozhodcovský súd sa domáha proti žalobcovi zaplatenia sumy 104,56 EUR.
Právomoc odvodil od čl. XV všeobecných obchodných podmienok KOVOBEL, a.s., kde je uvedená
rozhodcovská doložka, ktorá je v súlade s § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. Žalobca v žalobnej
odpovedizodňa4.12.2017namietolnedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduzdôvoduneexistencie
rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, z
dôvodu neexistencie akéhokoľvek prejavu vôle a vôle žalovaného a ani CL TREND s.r.o. smerujúceho
k vzniku rozhodcovskej zmluvy. Faktúra č. 20850260, č 20850243 ani VOP, ktoré boli ako dôkaz

priložené k žalobe, rozhodcovskú zmluvu neobsahovala. Spoločnosť CL TREND, s.r.o., ani žalobca
žiadnupísomnúrozhodcovskúzmluvunepodpisovali,neuzatváraliatátonemohlavniknúťkonkludentne.
Považoval rozhodcovskú doložku za zmätočnú, neurčitú a nejasnú, keď je určený ad hoc rozhodca a
zároveň výber rozhodcu ponechaný na žalovanom alebo na vybranej právnickej osobe. Považuje VOPza vykonštruované a antidatované. Samotná spoločnosť ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o., ako aj
právnická osoba, na ktorú bol ponechaný výber rozhodcu bola od 9.1.2014 zrušená bez likvidácie preto
je otázne ako mohla svoje práva vykonať. Rozhodcovský súd vydal rozhodcovské uznesenie, ktorým

námietke žalobcu o nedostatku právomoci nevyhovel.

3. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že žalobca vyslovuje námietku voči právomoci rozhodcovského
súdu ROYAL DEVELOPMENT- RSRD, zzpo, ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach v rozhodcovskom
konaní RD/275/2017. V tomto konaní takýto rozhodcovský súd nevystupoval. V rozhodcovskom konaní

RD/275/2017 bol rozhodcovským súdom ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, ktorý bol priamo určený v
rozhodcovskej doložke. Žalobca napáda rozhodcovské uznesenie RD/275/2017 zo dňa 19.12.2017, v
ktorom rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach sa vysporiadal so svojou právomocou a
rozhodol, že existuje platná rozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby a právny rámec definovaný
v § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Spoločnosť KOVOBEL, a.s. používa a používala pri všetkých
svojich obchodných prípadoch všeobecné obchodné podmienky s rozhodcovskou doložkou. Tie sú

dostupné na webovom sídle spoločnosti. Žalovaný si v rozhodcovskom konaní uplatňoval náhradu
škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka voči konateľovi spoločnosti dlžníka. Žalovaný ako
veriteľ spoločnosti CL Trend s.r.o. si nedokáže vymôcť pohľadávku z jej majetku, lebo táto spoločnosť
je nemajetná, od roku 2010 je v konkurznom konaní. Tento stav úpadku zavinil žalobca ako konateľ
spoločnosti. V tomto prípade rozhodcovská zmluva vzniká podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. ako iná

zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva, ktorá následne zaväzuje
aj štatutára spoločnosti dlžníka v plnom rozsahu.

4. V odôvodnení ďalej súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná. Konajúci súd pri aplikácií zákona o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k uzavretiu

rozhodcovskej zmluve (formálne a obsahové náležitosti) vychádzal zo znenia zákona č. 244/2002
Z.z. účinného v čase uzavretia ústnej kúpnej zmluvy, t.j. znenie účinné od 1.7.2002 do 31.12.2014.
Sporové strany neuviedli presný dátum uzavretia kúpnej zmluvy, avšak z dodacieho listu a faktúr
vyplývajú dátumy z februára 2008. Čo sa týka námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu
súd vychádzal zo zákona o rozhodcovskom konaní účinného od 1.1.2017, keď platí, že v konaní sa

postupuje, podľa procesného predpisu účinného v čase rozhodovania. Žalobca v návrhu požadoval
rozhodnúť o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD,
zzpo ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo ako aj ad hoc rozhodcu Ing.
Miloša Valacha, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo. Žalobca na pojednávaní upravil petit a domáhal sa len
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 951

25 Hruboňovo rozhodnúť vo veci RD/275/2017. Žalovaný namietal neexistenciu žalobcom označeného
súdu a uviedol, že túto zmenu už nemožno opraviť ani meniť. Súd však poukázal na to, že sám žalovaný
žalobu v rozhodcovskom konaní podával na ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo. ad hoc rozhodca
Ing. Miloš Valach, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo. Námietku žalovaného na možnú preklúziu opravy
považoval za nedôvodnú, keď z podaní a prednesov žalobcu je zrejmé, čoho sa domáhal.

5. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné čiastočné nezaplatenie faktúr a dodanie
tovaru, ani postúpenie pohľadávky spoločnosti KOVOBEL, a.s. na žalovaného. Sporné bolo uzavretie
rozhodcovskej zmluvy medzi spoločnosťou KOVOBEL, a.s. ako právnym predchodcom žalovaného a
spoločnosťou CL TRADE s.r.o.. Žalovaný odvodzoval právomoc súdu zo Všeobecných obchodných

podmienok spoločnosti KOVOBEL, a.s. (ďalej len „VOP“), pričom tieto VOP nie sú nikým podpísané a to
aništatutárnymorgánomspoločnostiKOVOBEL,a.s.Súdvychádzal zust.§4zákonaorozhodcovskom
konaní, pričom táto úprava rozhodcovskej zmluvy je striktná a bez možnosti extenzívneho výkladu.
Táto formálna podmienka písomnej rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade dodržaná nebola. Žalovaný
nepreukázal, že tieto VOP boli dohodnuté v čase uzavretia záväzku, nedoložil spoločnosťou CL TRADE

s.r.o. podpísané VOP, pričom samotná zmluva, ktorej súčasťou mali byť tieto VOP bola dohodnutá
ústnou formou, čo nebolo sporné. Je neobvyklé, aby k hlavnej zmluve, ktorá bola uzavretá ústne,
boli písomné všeobecné obchodné podmienky. Z § 273 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť
zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám zmluvy známe,
alebo boli priložené k návrhu zmluvy. Avšak žalovaný nepreukázal, že na ústnu kúpnu zmluvu sa

vzťahovali písomné všeobecné obchodné podmienky, že by boli kupujúcemu známe a platné v čase
uzavretia zmluvy, keď žalobca uvádzal, že tieto VOP boli vykonštruované a antidatované. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že tieto VOP sú záväzné od roku 2008 (čl. XVI) avšak v ich úvodných
ustanoveniach (čl. I) je uvedené sídlo spoločnosti KOVOBEL, a.s. na adrese Železničná 1418/164, 90501 Senica, pričom na tejto adrese sídlila uvedená spoločnosť až od 25.5.2012. Súd prvej inštancie
poukázal podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít a to na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/245/2010, podľa ktorého rozhodcovská doložka

je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa
použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská
zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu. Základná
podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k
zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami.

6. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že VOP sú podpísané spoločnosťou CL
TRADE, s.r.o. a žalobcom ako konateľom, ďalej nepredložil žiadnu komunikáciu, vzájomne vymenené
listy, ak by rozhodcovská zmluva bola dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných komunikačných
zariadení, ktoré by umožnili zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy medzi spoločnosťou KOVOBEL,

a.s. a CL TRADE s.r.o. Tieto VOP nie sú podpísané ani samotnou spoločnosťou KOVOBEL, a.s..
Súd sa nezaoberal námietkou skúmania prejavu vôle podľa § 266 Obchodného zákonníka, keď by
to bolo nadbytočné, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre nedodržanie obligatórnej
písomnej formy podľa § 4 zák. 244/2002 Z. z. Predmetom sporu nie je posúdenie nároku uplatneného
v rozhodcovskom konaní, preto súd tento nárok neriešil. Keďže nebolo preukázané uzavretie

rozhodcovskej zmluvy, súd žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom
na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi, keďže bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

7. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3,

ods. 4, § 21 ods. 1 ods. 2, ods. 4, zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní /ďalej len ZoRK/.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle ust.
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces tým, že súd prvej inštancie o merite sporu rozhodol bez toho, aby sa presvedčil, či žalobca

podal podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.
zn. RD/275/2017. Žalobca takúto žalobu totiž vôbec nepodal. Preto bolo súdne konanie vedené na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 58Cr/5/2018 reálne zmätočné. Žalovaný ma za to, že uvedeným
nesprávnym postupom súdu prvej inštancie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a)
C.s.p.. Žalovaný zdôraznil, že pre žalobcu napadnutý rozsudok nemá žiadnu procesnú hodnotu, bez

toho, aby zároveň prebiehala aj žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Takáto žaloba na kauzálne
príslušnom súde neprebieha, pretože žalobca takúto žalobu nikdy nepodal. Táto procesná vada sa už
nedá odstrániť a vedie k procesnému neúspechu žalobcu v napádaní rozhodcovského konania sp. zn.
RD/275/2017. Napriek tomu, ale súd prvej inštancie odignoroval túto procesnú situáciu žalobcu a o veci
bolo nehospodárne konané a rozhodované. Žalovaný ma za to, že uvedeným nesprávnym postupom

súdu prvej inštancie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. f), písm.
h) C.s.p.

9. V odvolaní žalovaný poukázal na znenie rozhodcovskej doložky, ktorá bola uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným v znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej

platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady
škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú predložené (rozhodované
rozhodcovským súdom) ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom podľa dohody zmluvných strán o
spôsobe ustanovenia rozhodcu (Zákona č. 244/2002 Z.z. § 6 ods. 1 a 3, § 8 ods. 1). Výber rozhodcu je
ponechanýnažalobcovi,alebovybranejprávnickejosobe.Rozhodcovskékonaniebudeprebiehaťpodľa

Rozhodcovských pravidiel - ad hoc rozhodcov (vrátane stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu
v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na stránke L..W..sk. Strany sa podrobia rozhodnutiu
príslušného rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné. Doručovacia adresa na
podanie žaloby je: Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika.“ Podľa zák. o rozhodcovskom
konaní, Komentár. Praha: C. H. Beck 2016 , Gyárfáš, J. - Števček, M. a kol., „ je písomná forma

rozhodcovskej zmluvy zachovaná v prípade, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej
písomnej komunikácii strán. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je dodržaná aj v prípade e-mailu,
krátkych textových správ (SMS) alebo dokonca hlasovej pošty (voice-mail) a instantných správ (instant
messages). Je možné uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu aj inkorporáciou na odkaz resp. na akýkoľveksamostatný dokument, v ktorom je takáto rozhodcovská zmluva obsiahnutá.“ Žalovaný žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň priznal žalovanému náhradu trov

konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcovi v plnom rozsahu.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého je žalovaným podané odvolanie
nedôvodné, založené na nepravdivých, skreslených, neúplných a účelových tvrdeniach. Žalobca je
toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom a v dostatočnej miere zistil skutočný

stav veci, jeho rozhodnutie je zákonné a vecne správne. Žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje
na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, pretože žalobca nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Žalobca je toho názoru, že pre tento dôvod rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmätočné nie je, nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje oprávnenej osobe podať rôzne
žaloby, pričom zákon o rozhodcovskom konaní neviaže podanie žaloby oprávnenou osobou vo veci
námietky pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Žalobca k rôznym účelovým a špekulatívnym tvrdeniam žalovaného uviedol, že právomoc
rozhodcovského súdu namietal, táto námietka bola formulovaná riadne, rozhodcovskú zmluvu nikdy
neuzatváral a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p. ako
vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

11. Žalovaný v následnom vyjadrení uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za nesprávny nielen
vecne, ale aj procesne, lebo o námietke právomoci podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. súd
nerozhoduje rozsudkom ale uznesením. Preto ak zákonodarca do zákonnej dikcie ust. § 21 ods. 4
zákona o rozhodcovskom konaní explicitne uviedol, že proti rozhodnutiu všeobecného súdu o zamietnutí

námietky o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je nad
všetku pochybnosť zrejmé, že o návrhu na rozhodnutie o tejto námietke všeobecný súd rozhoduje
formou uznesenia. Uvedená forma súdneho rozhodnutia je zrejmá aj z toho, že zákon o rozhodcovskom
konaní rozlišuje medzi pojmami „žaloba“ a „návrh“, keď pri zrušení rozhodcovského rozsudku zákon o
rozhodcovskom konaní zvádza v dikcii § 41 možnosť podania „žaloby“, kým v ust. § 21 ods. 4 tohto

zákona uvádza pojem „návrh“ na rozhodnutie o námietke nedostatku „právomoci.“ V ostatnom zotrval
na svojich predchádzajúcich skutkových aj právnych tvrdeniach.

12. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že ak by aj zo strany súdu došlo k procesnému
pochybeniu /nerozhodoval uznesením/, tak toto pochybenie žiadnym spôsobom nezasiahlo do

procesných alebo hmotných práv žalovaného.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa3.11.2021.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné.

14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

16. Podľa § 4 ods. 1, zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní /platného a účinného od. 1.7.2002
do 31.12.2014/ môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve.

17. Podľa § 4 ods. 2, zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní /platného a účinného od. 1.7.2002
do 31.12.2014/ musí mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebovo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

18. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2017,
účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní
najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom

konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno
uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského
rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník
rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke
dozvie.

19. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od
1.1.2017, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa
odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku.
Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník
rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia

podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je
prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v
rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

20. Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné

obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo boli k návrhu priložené.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a
odvolaniažalovanéhodospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilvpotrebnomrozsahuskutkovýstavna

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

22. Odvolací súd vo vzťahu k uzavretiu rozhodcovskej doložky vychádzal zo znenia ZoRK

účinného v čase uzavretia ústnej kúpnej zmluvy, t.j. znenie účinné od 1.7.2002 do 31.12.2014, čo
vyplýva z faktúr splatných vo februári 2008. Žalovaný odvodzoval právomoc rozhodcovského súdu
zo Všeobecných obchodných podmienok KOVOBEL, a.s. /ďalej len VOP/ článok XV, kde mala byť
dohodnutá rozhodcovská doložka. Žalobca ako konateľ spoločnosti CL TREND s.r.o. namietal, že
nikdy ani on ani spoločnosť CL TREND s.r.o. žiadnu písomnú rozhodcovskú zmluvu nepodpisovali,

neuzatvárali a táto v danom prípade nemohla vzniknúť ani konkludentne. Žalovaný nepredložil žiadnu
platnú, písomne a riadne uzavretú rozhodcovskú zmluvu alebo doložku, ktorá by spĺňala podmienky
platného právneho úkonu podľa Obč. zák..

23. Je potrebné zdôrazniť, že úprava rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 ZoRK je striktná

a bez možnosti extenzívneho výkladu. Odvolací súd zdôrazňuje, že formálna podmienka písomnej
rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade dodržaná nebola. Žalovaný v konaní nepreukázal uzavretie
rozhodcovskej zmluvy medzi spoločnosťou CL TREND s.r.o. a spoločnosťou KOVOBEL, a.s. ako
právneho predchodcu žalovaného, resp. že rozhodcovská zmluva bola obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnýmistranami alebovovzájomnevymienenýchlistoch,žeboladohodnutátelefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Žalovaný nepreukázal podpísanie VOP zmluvnými stranami,
čím by založili rozhodcovskú doložku. Z obsahu spisu nebolo hodnoverne preukázané že Všeobecné
obchodné podmienky mali byť medzi stranami akýmkoľvek spôsobom komunikované, nie to ešte
podpísané. Odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie odkazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo

245/2010, kde Najvyšší súd judikoval neplatnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP, ktoré
neboli stranami podpísané. Platná inkorporácia VOP je podmienená tým, že VOP sú k návrhu zmluvy
priložené, alebo stranám známe. Táto skutočnosť však v konaní nebola preukázaná. V nadväznosti na
vyššie uvedené je možné konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že VOP spoločnosti KOVOBEL,a.s. boli k návrhu zmluvy priložené alebo stranám známe a že vôľa strán smerovala k ich inkorporácii
a teda že sa mali stať súčasťou zmluvy. Keďže v konaní nebolo preukázané uzavretie rozhodcovskej
doložky, súd prvej inštancie správne rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu

vznesenej žalobcom v konaní.

24. Odvolacia námietka žalovaného, že žalobca nepodal aj žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sp.zn. RD/275/2017, je pre konanie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu
právne irelevantná, odvolací súd rozhoduje v rámci odvolacieho konania o odvolaní proti rozsudku,

ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, a nie o žalobe o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že zákon o rozhodcovskom konaní
nepodmieňuje podanie žaloby vo veci námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu žalobou o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. V konaní jednoznačne nebolo preukázané uzavretie rozhodcovskej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky ktorá by zakladala právomoc ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha
konať vo veci. S poukazom na uvedené odvolací súd dodáva, že žalovaný k predmetným skutočnostiam

vo svojom odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť
správnosť záverov prijatých súdom prvej inštancie.

25. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže súd prvej inštancie sa správne právne vysporiadal s podstatnými

námietkami strán konania a odvolacie dôvody uvádzané žalovaným boli už posúdené v konaní pred
súdom prvej inštancie.

26. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o právomoci rozhodcovského
súdu resp. rozhodcu konať vo veci je rozhodnutím procesným a malo o ňom byť rozhodnuté formou

uznesenia (§ 234 ods. 1, CSP). Ak súd prvej inštancie rozhodol o nároku vo forme rozsudku ide o
procesné pochybenie ktoré však nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a preto súd
na túto vznesenú námietku neprihliadal. Vážnym procesným pochybením by mohlo byť ak by súd vo
veci samej rozhodol uznesením namiesto rozsudku (§ 212 ods. 1, CSP). Ak súd prvej inštancie rozhodol
vo veci rozsudkom tak odvolací súd musel o odvolaní (v prípade potvrdenia jeho správnosti rozsudku)

rozhodnúť tiež rozsudkom v súlade s § 387 CSP.

27. Zo spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa
11.3.2019 /č.l. 119/, pričom v písomnom vyhotovení rozsudku došlo k chybe v písaní, keď namiesto
dátumu vyhlásenia rozsudku 11.3.2019, súd prvej inštancie uviedol dátum 19.2.2019. Vzhľadom na

vyššie uvedené odvolací súd túto zrejmú chybu v písaní v súlade s § 224 C.s.p. opravil tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).