Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPr/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115217964
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1115217964.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobkyne: T.. Q.. M. F., R.., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX K., proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, o zaplatenie náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 22. júla 2021 č. k. 20Cpr 3/2015-177 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zastavení konania a v súvisiacej
časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby vyplývajúcu z podania
žalobkyne zo dňa 08.12.2017, konanie zastavil a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že žalobou podanou dňa 2.7.2015 sa žalobkyňa domáhala
určenia, že jednostranné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 18.05.2015 je neplatné,
že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne naďalej trvá bez skúšobnej doby. Zároveň sa žalobkyňa

domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť žalobkyňu naďalej zamestnávať, platiť mzdu a vyplatiť
ušlú mzdu s príslušenstvom vo výške priemerného platu s úrokmi z omeškania za každý mesiac až
do dňa, kedy jej bude riadne prideľovať prácu. Žalobkyňa taktiež žiadala, aby súd zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť jej ujmu za spoločenské poškodenie vo výške 100 000 eur, ako aj trovy konania
predstavujúce trovy právneho zastúpenia a trovy konania.

3. Rozsudkom zo dňa 5.10.2017 súd prvej inštancie o žalobe rozhodol tak, že konanie v časti zaplatenia
sumy 100 000 eur ako náhrady za spoločenské poškodenie žalobkyne zastavil a vo zvyšku žalobu
zamietol.

4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4CoPr/l/2018-128 o odvolaní žalobkyne proti citovanému
rozsudku rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti potvrdil. V časti zastavenia

konania a nároku na náhradu trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec v tomto rozsahu
vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia o zastavení konania bola úplná
absencia odôvodnenia tohto výroku a v nadväznosti na zrušenie tohto výroku zrušil aj výrok o nároku
na náhradu trov konania s tým, že súd prvej inštancie sa má vysporiadať aj s procesným zavinením
čiastočného zastavenia konania. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že rozsudok Krajského súdu
v Bratislave bol napadnutý dovolaním, ktoré bolo dovolacím súdom odmietnuté.5. Vychádzajúc z priebehu konania súd prvej inštancie konštatoval, že je vec v časti neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru právoplatne skončená a predmetom konania zostala časť
o zaplatenie sumy 100 000 eur, vzhľadom na zrušovací výrok odvolacieho súdu.

6. Uviedol, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 5.10.2017, ktoré priamo predchádzalo vyhláseniu
prvoinštančného rozsudku, výslovne vzala žalobu v časti zaplatenia sumy 100 000 eur späť, vzhľadom
na mimosúdne rokovania so žalovaným, kde boli prerokované určité skutočnosti medzi stranami
sporu, vrátane toho, že ministerstvo prejavilo ochotu sa žalobkyni v súvislosti zo vzájomnými spormi

ospravedlniť. Za dôvod zastavenia konania označil teda spätvzatie žaloby v časti nároku o zaplatenie
100.000 eur, čo mal za celý zostávajúci predmet konania, preto súd prvej inštancie konanie podľa § 145
ods. 1 CSP zastavil. Pre úplnosť prihliadol aj na podanie žalobkyne zo dňa 8.12.2017 - odvolanie, v
závere ktorého žalobkyňa navrhla rozhodnúť tak, že jednostranné skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru zo dňa 18.05.2015 je neplatné, štátnozamestnanecký pomer žalobkyne naďalej trvá bez
skúšobnej doby, ako stála štátna služba. Žalovaný je povinný žalobkyňu ďalej zamestnávať, platiť jej

mzduavyplatiťušlúmzduspríslušenstvomvovýškepriemernéhozárobku(849,50€/mesačne)súrokmi
z omeškania za každý mesiac až do dňa, kedy jej bude riadne prideľovať prácu. Žalovaný je zároveň
povinný zaplatiť ujmu za spoločenské poškodenie žalobkyne vo výške 1 €, zaplatiť všetky výdavky
spojené s právnymi službami žalobkyne a trovy konania (ak vzniknú). Túto časť podania žalobkyňa
žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnila. Poukázal na to, že žalobkyňa svoju žalobu (v tom čase) v časti

100 000 eur vzala späť. Rozsudkom zo dňa 5.10.2017 rozhodol o celom žalovanom nároku. Obsah
vyššie citovanej časti podania zo dňa 8.12.2017 (odvolanie) vyhodnotil ako zmenu žaloby, keď toto
podanie nepovažoval za obmedzenie rozsahu späťvzatia žaloby zo dňa 5.10.2017, keďže toto nie je
prípustné. Aj keď späťvzatie žaloby nemá za následok zánik žalovaného nároku a nevylučuje možnosť
opätovne si nárok (aj čo len v časti) uplatniť, uviedol, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť

podkladom na konanie o zmenenej žalobe a to vzhľadom na skutočnosť, že dokazovanie sa viedlo vo
vzťahu k neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, teda k časti právoplatne rozhodnutej.
Zároveň prihliadol aj na to, že pripustením takejto zmeny (ak by na nej žalobkyňa aj naďalej trvala),
by prakticky začalo nové konanie, keďže v časti bolo o žalobe právoplatne meritórne rozhodnuté a vo
zvyšku bola žaloba vzatá späť. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nepripustil túto zmenu žaloby

s poukazom na § 143 ods. 1 CSP (výrok I.). V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie
konštatoval, že predmet konania je vyčerpaný a napadnuté uznesenie je rozhodnutím, ktorým konanie
končí, preto obligatórne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Mal za to,
že z obsahu spisu nevyplýva, že by stranám vznikli relevantné trovy konania, ktoré by mohli byť následne
predmetom rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP. Konanie bolo oslobodené od súdneho poplatku, strany

tiež neboli zastúpené v rámci riadneho konania. Pokiaľ ide o právne zastúpenie žalobkyne v dovolacom
konaní, s týmito trovami sa vysporiadal dovolací súd a preto nie sú predmetom tohto rozhodnutia. Avšak
pre úplnosť dodal, že žalovaný bol v meritórnej časti plne úspešný. Pokiaľ ide o otázku procesného
zavinenia zastavenia konania, tieto dôvody nie sú podľa neho úplne zrejmé, avšak konštatoval, že
dôvodom späťvzatia nebolo plnenie čo i len časti žalovanej sumy 100 000 eur, ktorá bola predmetom

tohto konania. Preto aj z procesného hľadiska konštatoval úspech žalovaného. Žalovanému však žiadne
trovy konania nevznikli, preto súd prvej inštancie v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou s poukazom
na článok 17 Základných princípov CSP žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa, keď podľa obsahu podaného

odvolania možno konštatovať, že odvolanie podala v rozsahu výroku o zastavení konania, nakoľko
napadnuté uznesenie navrhla zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť jej sumu 100 000 eur a
nahradiť trovy konania. Uviedla, že žalobou podanou 2.7.2015 sa domáhala určenia, že jednostranne
skončený štátnozamestnanecký pomer zo dňa 18.5.2015 je neplatný, ďalej, že štátnozamestnanecký
pomer naďalej trvá bez skúšobnej doby, žalovaný je povinný žalobkyňu naďalej zamestnávať, platiť

mzdu a vyplatiť ušlú mzdu s príslušenstvom s úrokmi s omeškania až do dňa, kedy jej bude riadne
prideľovať prácu. Taktiež v žalobnom návrhu žiadala zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť jej ujmu
za spoločenské poškodenie vo výške 100 000,- eur, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Pripomenula, že rozsudkom zo dňa 5.10.2017 súd prvej inštancie o žalobe rozhodol tak, že časť žaloby
o zaplatení sumy 100 000,- eur ako náhrady za jej spoločenské poškodenie zastavil a vo zvyšku

žalobu zamietol. Proti rozsudku súdu podala odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4CoPr/
l/2018-128 rozhodol tak, že v časti zastavenia konania o zaplatení ujmy za jej spoločenské poškodenie
a o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na nové konanie. Za predmet
nového konania označila časť žaloby o zaplatenie sumy 100 000,- eur, vzhľadom na zrušovací výrokodvolacieho súdu. Odmietla tvrdenie súdu prvej inštancie uvedené v týmto odvolaním napadnutom
uznesení, že na pojednávaní dňa 5.10.2017, ktoré priamo predchádzalo vyhláseniu prvoinštančného
rozsudku, vzala žalobu v časti zaplatenia sumy 100 000,- eur späť, s tým, že na pojednávaní bola

z jej strany vyjadrená hypotetická možnosť, že v prípade, že žalovaný sa jej ospravedlní v súvislosti
so súdnymi spormi a dlhotrvajúcim bránením byť v štátnozamestnaneckom pomere a bude ju riadne
zamestnávať v štátnozamestnaneckom pomere, nebude trvať na vyplatení sumy 100 000,- eur za
spoločenské poškodenie. K veci uviedla, že žalovaný ju poškodzuje dlhodobo od roku 1999, kedy jej dal
prvýkrát výpoveď, o ktorej súd už v roku 2002 právoplatným a vykonateľným rozsudkom rozhodol, že

výpoveď je neplatná, následne opätovne súd rozhodol v roku 2007, že výpoveď je neplatná a pracovný
pomer žalobkyne naďalej trvá. Žalovaný nerešpektoval predchádzajúce rozsudky súdov a odmietal ju
zamestnávať. Napriek náznakom, že žalovaný prejavuje ochotu sa za jej poškodzovanie ospravedlniť
a nezákonné postupy voči nej ukončiť tak, že ju bude riadne zamestnávať a platiť jej mzdu, k takému
konaniu zo strany žalovaného nedošlo. Konštatovala, že nedošlo k takému stavu, aby boli splnené
podmienky na zastavenie konania v časti náhrady za spoločenské poškodenie. Potvrdila, že nezobrala

žiadnu časť žalobného návrhu späť. Na časti žalobného návrhu o vyplatenie náhrady za spoločenské
poškodenie v sume 100 000,- eur naďalej trvala. Nejde podľa nej o zmenu žaloby, ale o nové konania na
základe pôvodného žalobného návrhu. Žiadala, aby súd prvej inštancie riadne konal vo veci zaplatenia
100 000,- eur za spoločenské poškodenie tým, že jej upiera právo na štátnozamestnanecký pomer,
resp. na akýkoľvek pracovnoprávny vzťah v orgáne ústrednej štátnej správy, a to aj zo zreteľom, že tak

koná dlhodobo a napriek tomu, že o neplatnosti výpovede už aj v minulosti opakovane rozhodli súdy.
Žalovaný právoplatné rozsudky súdov, ktoré boli v jej prospech, nerešpektoval. Navrhla, aby súd vec
riadne prejednal a vo veci rozhodol takto: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 100
000,- eur (slovom: sto tisíc eur), trovy konania a trovy právneho zastúpenia žalobkyne, a to do piatich
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

8. Ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania neboli podané.

9.KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolací(§34CSP),ktorýbolviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§ 379 a § 380 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej a v súvisiacej časti a

rovnako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu je uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 22.07.2021 č. k.
20Cpr3/2015-177,ktorýmsúdprvejinštancienepripustilzmenužalobynavrhovanúžalobkyňou,konanie

zastavil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to v napadnutej časti zastavenia
konania o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy žalovaným žalobkyni vo výške 100 000 eur a v
súvisiacej časti o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie o zastavení konania rozhodol po tom,
ako Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací potvrdil rozsudkom zo dňa 20.03.2019 č. k. 4CoPr
1/2018-128 jeho rozsudok zo dňa 05.10.2017 č. k. 20Cpr 3/2015-96 v zamietajúcej časti a v časti

týkajúcej sa zastavenia konania o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur a v súvisiacej časti
o náhrade trov konania vec rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na nové
konanie a ďalšie rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu bol žalovanému doručený dňa 21.05.2019 a
žalobkyňa 31.05.2019, kedy nadobudol právoplatnosť a súd prvej inštancie tak o veci, ktorej predmetom
bolo zaplatenie sumy 100 000 eur konal v novom konaní. O zastavení konania s týmto predmetom

rozhodol majúc za to, že žalobkyňa vzala žalobu v tejto časti späť na jeho pojednávaní konanom
dňa 05.10.2017. V odvolaní proti preskúmavanému zneseniu žalobkyňa odmietla tvrdenie súdu prvej
inštancie, že na uvedenom pojednávaní vzala v tejto časti žalobu späť, tvrdiac, že bola z jej strany len
vyjadrená hypotetická možnosť v prípade ospravedlnenia sa žalovaným a jej riadneho zamestnávania
vziať žalobu v tejto časti späť. V odvolaní uviedla, že napriek náznakom k takémuto konaniu zo strany

žalovaného nedošlo. Na zaplatení sumy 100 000 eur zotrvala.

11. Za účelom posúdenia opodstatnenosti odvolacích námietok žalobkyne sa odvolací súd oboznámil
s obsahom zápisnice súdu prvej inštancie z jeho pojednávania konaného dňa 05.10.2017 a zistil,
že žalobkyňa expresis verbis uviedla, že „vyzvala žalovaného, aby došlo k prerokovaniu prípadného

súdneho zmieru a došlo k dvom stretnutiam a to 29.09.2017 a 30.10.2017 (pravdepodobne zrejmá
nesprávnosť v druhom dátume - pozn. odvolacieho súdu), kde boli prerokované určité skutočnosti a
došlo k čiastkovým dohodám. Vzhľadom na priebeh týchto rokovaní beriem späť v predmetnej veci
časť žaloby v časti uplatneného finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 eur, nakoľko žalovanýprisľúbil, že sa za spôsobenú traumu z prebiehajúcich súdnych konaní v trvaní 18 rokov ospravedlní“.
Žalovaný prítomný na pojednávaní nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby nevyjadril. Z obsahu
zápisnicezpojednávaniajetakzrejmé,žežalobkyňanepodmienilačiastočnéspäťvzatiežalobybudúcim

ospravedlnenímsažalovaného,aležalobuvčastiozaplatenie100000eurtitulomnáhradynemajetkovej
ujmy vzala výslovne späť v očakávaní budúceho ospravedlnenia žalovaného, ku ktorému síce podľa jej
tvrdeniavodvolaníprotipreskúmavanémuuzneseniunedošlo,avšakzrozumiteľnosť,určitosť,vážnosťa
slobodu jej výslovného prejavu, ktorým bolo čiastočné späťvzatie žaloby, to nevyvracia a neneguje. Súd
prvej inštancie preto procesne správne postupoval, ak v novom konaní o zaplatenie sumy 100 000 eur

toto podľa ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil. Správne aj prihliadol a vzal zreteľ aj na obsah jej odvolania proti
jeho rozsudku zo dňa 05.10.2017, v ktorom sa v závere vyjadrila, že žiada určiť neplatnosť skončenia jej
štátnozamestnaneckého pomeru, uložiť žalovanému povinnosť ďalej ju zamestnávať a platiť jej mzdu,
vyplatiť jej ušlú mzdu s príslušenstvom a vyplatiť jej náhradu za spoločenské uplatnenie v sume 1 euro,
ktorú zmenu žaloby však súd prvej inštancie napadnutým uznesení m právoplatne nepripustil, keď však
z obsahu tohto odvolania vyplýva, že žalobkyňa na zaplatení sumy 100 000 eur netrvala.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o
zastavení konania a v súvisiacej časti o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, ktorému
však tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).