Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, August 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420202382
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4420202382.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej JUDr. a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia
Slovenska, so sídlom Bratislava, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: P.. F. A., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J. XX, o zaplatenie 151,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. decembra 2020, č. k. 6C/34/2020-138, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 151,56 eura s prísl.
voči žalovanej zamietol a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania, a ktoré

vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 121 ods. 3, § 488, § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej v texte len „OZ“), § 3 písm. a), § 6 ods. 1, § 10 ods. 1 - 3 zák. č. 340/2012 Z. z.,
o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej v texte len zák. č. 340/2012 Z. z.). Ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca

sa žalobou, doručenou mu dňa 29. 05. 2020, domáhal zaplatenia sumy 151,56 eura, pričom požadoval
aj príslušenstvo pohľadávky, t. j. náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v sume 1,85 eura, ktorá
suma predstavovala poštovné za podanie žaloby. V žalobe uviedol, že žalovaná bola podľa zákona č.
340/2012 Z. z. platiteľom úhrad za služby verejnosti v sume 4,64 eura mesačne s tým, že tieto úhrady
boli splatné mesačne podľa § 7 uvedeného zákona. Žalovaná za obdobie od 01. 04. 2017 do 31. 08.
2019, t. j. za 29 mesiacov, nezaplatila úhradu v sume 4,64 eura mesačne, t. j. celkom sumu 134,56 eura,

a preto výzvou zo dňa 08. 08. 2019 ju vyzval k úhrade uvedenej sumy. Zároveň žalobca uviedol, že
podľa § 10 ods. 1 a 3 písmeno a) zákona č. 340/2012 Z. z. ak platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7
je v omeškaní so zaplatením úhrady a ak platiteľ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od
doručenia výzvy, je platiteľ povinný zaplatiť pokutu 17 eur. Žalovaná suma 151,56 eura predstavovala
nezaplatené úhrady za služby verejnosti v sume 134,56 eura a pokutu v sume 17 eur. K žalobe žalobca
pripojil výzvu na úhradu nedoplatku zo dňa 08. 08. 2019 a prehľad neuhradených platieb. Súd prvej

inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 6C/34/2020-16 dňa 02. 06. 2020, ktorý uznesením zo dňa
29. 06. 2020 zrušil podľa § 267 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte
len „CSP“), keďže proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor dňa 25. 06. 2020,
v ktorom uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú. Uviedla, že keď obdržala výzvu od žalobcu na
zaplatenie nedoplatku v sume 136,41 eura, okamžite kontaktovala žalobcu na jeho e-mailovú adresu.
Zároveň uviedla, že mesačné úhrady podľa § 7 zákona č. 340/2012 Z. z. uhrádza v sume 4,64 eura

mesačne, o čom predložila potvrdenie Tatra banky a.s. Bratislava zo dňa 24. 06. 2020, z ktorého bolozrejmé, že žalovaná za obdobie od 18. 04. 2017 do 16. 07. 2019 platila mesačné platby v sume 4,64
eura. Z uvedených dôvodov preto žiadala, aby platobný rozkaz bol zrušený a žaloba zamietnutá.

3. Na základe vykonaného dokazovania nárok uplatnený žalobcom považoval za nedôvodný. Zo
zhodných vyjadrení oboch strán mal za preukázané, že žalovaná bola vlastníčkou bytu v B. na ulici X. X a
tiež rodinného domu na ulici J. č. XX. Z e-mailovej komunikácie z roku 2014 predloženej žalovanou, ako
aj žalobcom zistil, že žalovaná preukázala, že je vlastníčkou rodinného domu na adrese J. č. XX, ktorý
zdedila po svojom otcovi, pričom taktiež preukázala, že je odberateľkou elektriny na tomto odbernom

mieste. Túto skutočnosť nespochybnil v tom čase ani žalobca, avšak i napriek uvedeným skutočnostiam
požadoval od žalovanej úhradu podľa zákona č. 340/2012 tvrdiac, že si nesplnila povinnosť uvedenú v §
6 ods. 1 zákona č. 340/2012. Žalovaná platila pravidelne úhrady podľa zákona č. 340/2012 za odberné
miesto na adrese B., X. X., pričom žalobca požadoval úhradu podľa zákona č. 340/2012 aj za odberné
miesto J. č. XX. Keďže žalovaná preukázala už v roku 2014, že bola odberateľom elektriny na odbernom
mieste J. č. XX, tak ako to bolo zrejmé z e-mailovej komunikácie, mal za to, že žalobcovi nevznikol nárok

na úhradu aj za toto odberné miesto. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 odsek 1, 2 CSP a v konaní úspešnej
žalovanejpriznalnáhradutrovkonaniavplnomrozsahustým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, jeho zmeny a zaviazania žalovanej zaplatiť mu na účet č. Q
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v V. pokladnici, k variabilnému symbolu XXXXXXXXXX, sumu
151,56 eura s príslušenstvom, ako aj zmeny výroku o trovách konania a priznania mu práva na náhradu

trov konania. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP majúc za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil s poukazom na ust. §
3 písm. a), § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 6 písm. c) zákona č. 340/2012 Z. z., v nadväznosti na ktoré označil
za nesprávne zistenie súdu prvej inštancie, že žalovaná formou e-mailovej komunikácie so žalobcom

už v roku 2014 oznámila a preukázala skutočnosť, že jej vznikol nárok platiť úhradu len za jedno
odberné miesto. Nespochybnil zistenie, že žalovaná e-mailovou komunikáciou z roku 2014 oznámila,
že sa stala vlastníčkou rodinného domu na adrese J. XX, a zároveň oznámila, že je odberateľkou
elektrickej energie na tomto odbernom mieste. Žalovanej bolo zároveň oznámené, že evidenčné číslo
Q. XXXXXXXXXX, na ktorom bol ako odberateľ elektrickej energie, resp. ako platiteľ úhrady podľa §

3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. evidovaný K. A., bolo odhlásené, a že žalovaná má povinnosť
uhrádzaťúhradyzatotoodbernémiestopodevidenčnýmčíslom:XXXXXXXXXX.Zároveňbolažalovaná
informovaná o preplatku, ktorý vznikol na evidenčnom čísle XXXXXXXXXX, ktorý jej bol vrátený. V e-
mailovej komunikácii zo dňa 27. 10. 2014, 29. 10. 2014, 30. 10. 2014 a 31. 10. 2014 sa žalovaná v
žiadnom zo svojich e-mailov nezmienila o tom, že evidovaná ako odberateľka elektrickej energie aj na

inom odbernom mieste, a teda, že by sa na ňu z tohto dôvodu mal vzťahovať nárok platiť úhradu len
za jedno odberné miesto. Mal za to, že žalovaná oznámila a preukázala skutočnosti zakladajúce vznik
nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto až e-mailom z 24. 09. 2020, ktoré tvrdenie preukázala
aj samotná žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 02. 10. 2020, ku ktorému ako prílohu priložila už vyššie
zmienenú e-mailovú komunikáciu tak z roku 2014, ako aj z rokov 2019 a 2020. Keďže žalovaná oznámila

a preukázala, že jej vznikol nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto až dňa 24. 09. 2020,
nárok na platenie úhrad za služby verejnosti len za jedno odberné miesto jej vznikol až od 01. 10. 2020,
t. j. nie spätne za žalované obdobie, ktoré bolo od 01. 04. 2017 - 31. 08. 2019.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na nedôvodnosť uplatnenia odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, pretože žalobca neoznačil prípadné prostriedky procesnej
obrany alebo procesného útoku, ktorých neuplatnenie viedlo k nepriaznivému rozhodnutiu pre
odvolateľa, pričom z obsahu odvolania usúdila, že medzi stranami niet pochybností o uplatnených
tvrdeniach a dôkazoch ani o ďalších prostriedkoch procesnej obrany a procesného útoku. Nesúhlasila
s tvrdením, že v roku 2014 oznámila a preukázala len vlastníctvo domu v J. a vôbec neoznámila, teda

ani nepreukázala, vlastníctvo bytu v B.. Vyzdvihla, že z výpisu listu vlastníctva, ako verejne dostupného
dokumentu, sa dá veľmi jednoducho a zadarmo získať výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie X., obec X., okres B. V, na ktorom je zapísaný bratislavský byt v jej vlastníctve. Z listu vlastníctva
sa dá rovnako ľahko zistiť, že nadobudla tento byt ešte v roku XXXX, teda pred nadobudnutím účinnostizákona č. 340/2012 Z. z. Zákon č. 340/2012 Z. z. neukladal vlastníkom nehnuteľností, ktorí vlastníctvo
nadobudli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, povinnosť dodatočne preukazovať Rozhlasu a
televízii Slovenska vlastníctvo takej nehnuteľnosti. Takú povinnosť neukladal ani skorší zákon č. 68/2008

Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Skorší režim platenia koncesionárskych poplatkov za rozhlasové
a televízne vysielanie vychádzal z vlastníctva rozhlasového a televízneho prijímača, nie z vlastníctva
nehnuteľnosti (odberného miesta elektriny). Keďže mala povinnosť oznámiť a preukázať vlastníctvo
nehnuteľnosti nadobudnutej popri inej nehnuteľnosti po nadobudnutí účinnosti zákona č. 340/2012 Z. z.

(v tomto prípade približne v roku 2014) a túto povinnosť si splnila, nemala povinnosť platiť úhradu za
služby poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska viac než jedenkrát. Za správny označila a výrok
o náhrade trov konania.

7. Žalobca vo svojej replike zvýraznil, že rozsudok nenapadol z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. g) CSP a v celom rozsahu odkázal na obsah svojho odvolania.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie
dňa 29. 05. 2020, domáhal zaplatenia sumy 151,56 eura s príslušenstvom - nákladmi spojenými s

vymáhaním pohľadávky v sume 1,85 eura, ktoré predstavovali poštovné za podanie žaloby. V žalobe
uviedol, že žalovaná je podľa zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľom úhrad za služby verejnosti v sume
4,64 eura mesačne, ktoré úhrady sú splatné mesačne podľa § 7 uvedeného zákona, a že žalovaná za
obdobie od 01. 04. 2017 do 31. 08. 2019, za 29 mesiacov, nezaplatila úhradu v sume 4,64 eur mesačne,
t. j. celkom sumu 134,56 eura, preto výzvou zo dňa 08. 08. 2019 vyzval žalovanú k úhrade uvedenej

sumy. Zároveň uviedol, že podľa § 10 ods. 1 a 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z. z. ak platiteľ, ktorý nezaplatí
úhradu podľa § 7 je v omeškaní so zaplatením úhrady a ak platiteľ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v
lehote 30 dní od doručenia výzvy, je platiteľ povinný zaplatiť pokutu 17 eur. Žalovaná suma 151,56 eura
predstavovala nezaplatené úhrady za služby verejnosti v sume 134,56 eura a pokutu v sume 17 eur.
K žalobe pripojil výzvu na úhradu nedoplatku zo dňa 08. 08. 2019 a prehľad neuhradených platieb.

Žalovaná tvrdila v konaní, že nie je podnikateľským subjektom a platila koncesionársky poplatok na
odbernom mieste B.. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

13. Žalobca v odvolaní namietal vadu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to,
že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd

založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K odvolaciemudôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súduprvejinštancie,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,čoznamená,že
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

14. Odvolací súd po prejednaní veci, po preskúmaní napadnutého rozsudku, z obsahu spisu, ako aj

zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, vychádzajúc pritom z rozsahu odvolania, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zaujal nesprávny právny záver na základe vykonaného dokazovania a
aplikovaných právnych predpisov.

15. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29. 05. 2020
domáhal zaplatenia sumy 151,56 eura, ktorá suma predstavovala nezaplatené úhrady za služby

verejnosti v sume 134,56 eura za obdobie od 01. 04. 2017 do 31. 08. 2019 a pokutu v sume 17 eur.
K žalobe žalobca pripojil výzvu na úhradu nedoplatku zo dňa 08. 08. 2019 a prehľad neuhradených
platieb. Žalovaná v konaní predložila potvrdenie o platbách, ktoré mali uvedený variabilný symbol
Y., pod ktorým je evidované odberné miesto B., X. X, avšak žaloba sa týkala odberného miesta J. č.
XX, ktoré je v evidencii u žalobcu vedené pod variabilným symbolom XXXXXXXXX. Žalobca tvrdil, že

žalovaná za žalované obdobie neoznámila a nepreukázala, že jej vznikla povinnosť platiť len za jedno
odberné miesto. Z mailovej komunikácie žalovanej so žalobcom (č. l. 69 spisu) vyplýva, že žalovaná
oznámila žalobcovi, že nehnuteľnosť na adrese J. č. XX zdedila po svojom otcovi, a z ktorej taktiež
vyplýva, že zaplatila v období od mája 2014 do októbra 2014 sumu 28,94 eura úhradu podľa zákona
č. 340/2012 Z. z., pričom 29. 10. 2014 oznámila žalobcovi evidenčné číslo SIPO č. XXXXXXXXXX,

pod ktorým boli uvedené platby uvedené. Pod týmto číslom platila platby za pôvodného odberateľa,
zomrelého otca žalovanej. Žalobca žalovanej oznámil, že na odbernom mieste J. XX, má platiť úhrady
pod VS: XXXXXXXXXXX a pod VS: XXXXXXXXXX boli platby odhlásené. Žalobca zároveň žalovanej
oznámil, aké doklady má žalovaná predložiť, ak si chce uplatniť nárok na platenie úhrady len za jedno
odberné miesto. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná preukázala viacnásobný odber až dňa 24.

09. 2020, a to zmluvami a potvrdeniami od dodávateľa elektriny. Mailom zo dňa 14. 10. 2020 žalobca
žalovanú informoval, že jej vzniká nárok na platenie úhrad za služby verejnosti poskytovaná RTVS len
za 1 odberné miesto.

16. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej v texte len „zák. č. 532/2010 Z. z.“) zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska
ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje
službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.

17.Podľa§20ods.1písm.a)zák.č.532/2010Z.z.,príjmyRozhlasuatelevízieSlovenskasú:úhradaza

služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného
predpisu.

18. Podľa § 1 Zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou
a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012

(ďalej v texte len „zák. č. 68/2008 Z. z.“) tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania
a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).

19. Podľa § 3 písm. a) zák. č. 68/2008 Z. z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá

je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v
byte alebo v rodinnom dome.

20. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 68/2008 Z. z., veta druhá, platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je koncovým
odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto.

21. Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z. z., tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a
televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).22. Podľa § 2 zák. č. 340/2012 Z. z., účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

23. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z. z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a
televízia Slovenska.

24. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 340 /2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za

každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny
v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za
jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods.
6 písm. c).

25. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 340 /2012 Z. z., nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto

podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.

26. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 340 /2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný

deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

27. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 340 /2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

28. Podľa § 9 ods. 6 zák. č. 340 /2012 Z. z., platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do
30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti a) vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň
túto skutočnosť preukázať, b) vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods.
1 a zároveň túto skutočnosť preukázať, c) vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa
§ 6 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať.

29. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 340 /2012 Z. z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní
so zaplatením úhrady.

30. Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 340 /2012 Z. z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so

zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

31. Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 340 /2012 Z. z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi

úhrady aj pokutu 17 eur.

32. Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 340 /2012 Z. z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní,
pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

33. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 340 /2012 Z. z., výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa
zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským
rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. povinný zaplatiť
do 31. decembra 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto
úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 Rozhlas a televízia Slovenska.

34. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 340 /2012 Z. z., na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa
odseku 1 sa vzťahuje tento zákon.

35. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia, zriadená zákonom č.

532/2010 Z. z., ktorej jedným zo spôsobov financovania je aj prijímanie úhrad za služby verejnosti v
oblasti vysielania poskytované žalobcom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 340/2012 Z. z. o
úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou (§ 20 ods. 1 písm. a) zák. č. 340/2012
Z. z.), t. j. žalobca je vyberateľom a príjemcom úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom voblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (§ 4 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z. z.). Každá fyzická
osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako
odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome (t.

j. platiteľ úhrady), je povinná platiť žalobcovi ako vyberateľovi a príjemcovi úhrady za služby verejnosti
poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a to v sume 4,64 eura za
každý aj začatý kalendárny mesiac, keď povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom (§ 7 Zákona č. 340/2012 Z. z.).

Platenie úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom sa neviaže ani na pobyt platiteľa úhrady
na adrese odberného miesta elektriny, ani na vlastníctvo rozhlasového alebo televízneho prijímača a
pre vznik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom nie je podstatné ani to,
či platiteľ úhrady tieto služby skutočne využíva, t. j. vznik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti
poskytované žalobcom sa viaže len na evidenciu v zozname odberateľov elektriny. V nadväznosti na
tvrdenia žalovanej v konaní odvolací súd zvýrazňuje, že do 31. 12. 2012 sa platenie úhrad za služby

verejnosti spravovalo Zákonom č. 68/2008 Z. z., v zmysle ktorého bol odberateľ elektriny vo viacerých
odberných miestach platiteľom úhrady len za jedno odberné miesto. Od 01. 01. 2013 došlo k zmene
právnej úpravy, a od tohto dátumu sa platenie úhrad za služby verejnosti riadi zákonom č. 340/2012
Z. z., pričom podľa tejto zákonnej úpravy platiteľ evidovaný ako odberateľ elektriny v domácnostiach
vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti

oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c) zák. č. 340/2012 Z. z., pričom v
tom prípade by mu nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto vznikol od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oznámil a preukázal vznik
takejto skutočnosti.

36. K právnym záverom vyjadreným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku odvolací súd
zdôrazňuje, že podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou
zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán
sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti

preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží
iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu,

ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom
vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd

vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

37. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena strán sporu v nadväznosti na vec vzťahujúce sa zákonné
ustanovenia je nutné zvýrazniť, že v danom konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná
bola príslušným dodávateľom elektriny evidovaná v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako

odberateľ elektriny v domácnosti, a to na dvoch odberných miestach, B. X. X a J. č. XX, pričom na
odbernom mieste J. sa stala odberateľkou elektriny po nadobudnutí vlastníctva tejto nehnuteľnosti na
základe dedičského rozhodnutia po poručiteľovi, jej otcovi, niekedy v roku 2014, teda v čase účinnosti
zák. č. 340/2012 Z. z. Z obsahu spisu nevyplývalo, že by žalovaná žalobcovi v žalobcom kontrolovanom
období od 01. 04. 2017 do 31. 08. 2019 oznámila a preukázala vznik nároku platiť úhradu len za jedno

odberné miesto podľa § 6 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou, tak ako jej to vyplýva z dikcie § 9 ods. 6 písm. c) zák. č. 340/2012 Z. z., a
to i napriek tomu, že zo strany žalobcu bola na túto povinnosť upozornená, čo preukázala emailovou
komunikáciou, v ktorej žalobca žalovanú poučil, aké doklady mu má predložiť na uplatnenie nároku platiť
len za jedno odberné miesto. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná nárok na platenie úhrady len za jedno

odberné miesto preukázala až 24. 09. 2020.

38. Je nevyhnutné zosumarizovať, že vznik, zmena a zánik povinnosti platiť úhrady v nižšej alebo v
žiadnej sume sa viažu k splneniu povinností odberateľa podľa § 9 ods. 6 písm. a), b) a c), keď je uvedenéexpresis verbis upravené aj v § 5 ods. 1 a ods. 2 a v § 6 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 340/2012 Z. z. Je zrejmé,
že úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom podľa zák. č. 340/2012 Z. z. sa majú v prípade
viacerých odberných miest hradiť zo zákona len raz, avšak uvedené platí výlučne len za splnenia si

povinnosti upravenej v § 9 ods. 6 písm. c) zák. č. 340/2012 Z. z. Odvolací súd konštatuje, či žalovaná si
túto povinnosť v žalobcom kontrolovanom období riadne splnila. Súd prvej inštancie bol povinný v danej
veci vyhodnotiť, či žalovaná si splnila svoje povinnosti vyžadované zákonom, teda či uniesla dôkazné
bremeno ohľadom svojich tvrdení, že postupovala v zmysle citovaných ustanovení zák. č. 340/2012 Z.
z. pri uplatňovaní vzniku nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 zák. č.

340/2012 Z. z. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil vo veci skutkový
stav a jeho právny záver je predčasný.

39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), po náležitom posúdení

zhora naznačených zásadných otázok vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým,
zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodní a vysporiada sa s námietkami žalobcu uvedenými v jeho
odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods.
3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).