Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/97/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111205173
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7111205173.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: C. J.Š., R.. X.XX.XXXX, D.
C. I., I. S. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych
hrdinov 200, proti žalovanému: S.. O. H., advokát so sídlom v Košiciach, Františkánska 3, zastúpený
Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Františkánska 3, za
účasti intervenienta: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 91.216,89 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.2.2020 č. k. 15C/41/2011-495 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí posledným rozsudkom pripustil zmenu
žaloby. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 91.216,89 eur s 8,75% úrokom z omeškania
ročne od 12.9.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2.Rozhodoltakožalobe,ktorousapôvodnežalobkyňadomáhalavočižalovanémuzaplatenia91.216,89
eur s 2% úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia titulom
náhrady škody. Žalobkyňa žalobu oprela o tvrdenie, že dňa 6.9.2021 pri autonehode utrpela zranenia,
keď vodič L. L., štátny občan Poľskej republiky prešiel nákladným motorovým vozidlom s návesom v
ostrej pravotočivej zákrute stredovú čiaru vozovky a návesom narazil do ňou riadeného motorového
vozidla. Na uplatnenie nárokov zo vzniknutých škôd na zdraví splnomocnila žalovaného, ktorý žalobným

návrhom zo dňa 16.8.2002 vzniknuté nároky aj uplatnil voči Slovenskej poisťovni, a.s., so sídlom
v Bratislave. Rozsudkom Okresného súdu vo Svidníku zo dňa 24.10.2007 č. k. 4C/416/2002-153
jej bola priznaná náhrada škody na zdraví z titulu bolestného vo výške 30.472,02 eur a z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 60.744,87 eur vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, ktorou
bola Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 15.1.2009 č. k.
8Co/11/2008-185 rozsudok Okresného súdu vo Svidníku, vo vzťahu k tejto žalovanej zmenil tak, že
žalobu zamietol. Odvolací súd zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom pasívnej legitimácie žalovanej

Allianz - Slovenskej poisťovne a.s., Bratislava. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa dovolanie na
Najvyšší súd SR, ktorý dovolanie zamietol. Rozsudkom zo dňa 31.8.2010 sp. zn. 2Cdo/151/2009.
Rozhodnutie odôvodnil obdobne ako odvolací súd nedostatkom pasívnej legitimácie žalovanej. Okrem
toho poukázal na ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb., v súvislosti s ktorým žalobkyni nevzniklo právouplatniť si nároky na zvýšenie odškodnenia na súde proti poisťovni, keďže táto už poskytla plnenie
vo výške 10 800,- Sk za bolestné, ale priamo voči tomu, kto jej škodu spôsobil. Vzhľadom na to,
že žalovaný ako splnomocnený právny zástupca žalobkyne nezažaloval vzniknutú škodu priamo voči

vodičovi vozidla, ktorý zapríčinil vznik škodovej udalosti, v súvislosti s ktorou utrpela škodu na zdraví a
keďže nesprávne označil žalovaného v žalobnom návrhu, ktorý bol zamietnutý z dôvodov procesných
vád, žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť jej škodu.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa v priebehu konania

navrhlapripustiťzmenužalobyvčastiúrokovzomeškaniatak,žetietožiadalapriznaťzosumy91.216,89
eur vo výške 9% od doručenia žaloby do zaplatenia. Keďže výsledky vykonaného dokazovania boli
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh
žalobkyne na zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania pripustil v súlade s § 139 C.s.p.

4. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie tiež konštatoval, že skorším medzitýmnym rozsudkom zo

dňa 19.11.2013 č.k. 15C/41/2017-56 rozhodol, že nárok žalobkyne na náhradu škody nie je premlčaný.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 7.10.2014 č.k. 1Co/55/2014-74 zrušil tento medzitýmny
rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
premlčacia doba začala plynúť až právoplatnosťou zamietajúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 15.1.2009 č.k. 8Co/11/2008-185 a nárok žalobkyne nie je premlčaný.

5. Ďalším rozsudkom vo veci samej zo dňa 28.6.2016 č. k. 15C/41/2011-171 Okresný súd Košice I
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni škodu vo výške 91.216,89 eur s prísl. a náhradu
trov konania. Uznesením zo dňa 6. 12. 2017 č.k. 15C/41/2011-262 súd prvej inštancie opravil záhlavie
tohto rozsudku tak, že správne má záhlavie rozhodnutia znieť: „Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr.

Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobkyne: C. J., R.. X. XX. XXXX, D. I. S.O. XXXX/X, I., zastúpenej
JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 200, Svidník, proti žalovanému: S..
O. H., advokát so sídlom Františkánska 3, Košice, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,

Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 91.216,89 eura s príslušenstvom.“ Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 29.11.2018 č. k. 9Co/9/2018-323 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
opravným uznesením a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil názor,
že vzhľadom na nové skutkové okolnosti, ako aj vzhľadom na vyvíjajúcu sa súdnu prax v otázke
premlčania je potrebné vychádzať z názoru, že škoda spočívajúca v nedobytnosti pohľadávky veriteľovi

nevzniká iba samotným uplynutím premlčacej doby, ale okamihom, kedy je vzhľadom k okolnostiam
prípadu nepochybné, že dlžník dobrovoľne odmieta plniť a neuspokojená pohľadávka veriteľa je súdne
nevymožiteľná. To platí ako v prípade, že o nároku na plnenie premlčacej pohľadávky neprebehlo vôbec
súdnekonanie,takajvprípade,žepohľadávkabolasícepouplynutípremlčacejdobynasúdeuplatnená,
avšak súd ju nemôže veriteľovi priznať, lebo potom, čo dlžník dôvodne namietal jej premlčanie, sa

stala nevymožiteľnou. Záver, kedy a z akých dôvodov taká situácia v konkrétnom prípade nastala, je
otázkou skutkových zistení. Ak nenastala taká situácia už skôr, potom škoda spôsobená neuspokojením
premlčanej pohľadávky vzniká v okamihu, kedy námietka premlčania bola dlžníkom vznesená a k tomuto
okamihu sa viaže začiatok behu objektívnej premlčacej doby (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
25Cdo/129/2010).

6. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 100 ods. 1, § 106 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobkyne nie je premlčaný a
žalovanýzodpovedázavznikškodyspôsobenej jejvrozsahu91.216,89eur.Pretovyhovujúcimvýrokom
žalobeozaplatení91.216,89eurs8,75%úrokomzomeškaniaročneod12.9.2012dozaplateniavyhovel

a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.
7. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či nárok žalobkyne nie je premlčaný a dospel
k záveru, že tomu tak nie je.
8. Skutkovo súd prvej inštancie ustálil, že na Okresnom súde Svidník bola podaná dňa 19.8.2002 v
konaní vedenom pod sp. zn. 4C/416/2002 žaloba žalobkyne C. J., zastúpenej S.. O. H., advokátom

so sídlom v Košiciach, Františkánska 3 na základe ňou udeleného plnomocenstva zo dňa 18.5.2002
proti žalovanej Slovenskej poisťovni a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, odštepný
závod Košice, Štúrova 7 vo veci náhrady škody na zdraví s príslušenstvom. Žalobu žalobkyňa oprela
o tvrdenie, že dňa 6.9.2001 riadil vodič Poľskej republiky nákladné motorové vozidlo, kde počasjazdy na ostrej zákrute nedodržal prikázanú rýchlosť, pričom návesom prešiel cez stredovú čiaru
do protismeru a zadnými kolesami narazil do jazdiaceho osobného motorového vozidla, ktoré riadil
manžel žalobkyne. Žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode zlomeninu stehnovej kosti, preto listom

zo dňa 16.7.2002 bol žalovaný vyzvaný k plneniu z uvedenej dopravnej nehody. Žalovaný odmietol
poskytnúť akékoľvek poistné plnenie, preto žalobkyňa ako poškodená uplatnila proti žalovanému svoje
nároky na príslušnom súde titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl.
č. 32/1965 Zb. Na pojednávaní dňa 23.1.2003 K.. K. za S.. O. H. ako právny zástupca žalobkyne
navrhol zmenu obchodného mena žalovaného na Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Ústredie, so

sídlom v Bratislave Dostojevského rad 4. Dňa 6.5.2003 bol Okresnému súdu Svidník doručený znalecký
posudok č. 32/2003 zo dňa 5.5.2003 vypracovaný súdnym znalcom K.. U. H.. Zranenia žalobkyne
boli súdnym znalcom ohodnotené na 510 bodov titulom bolestného a 610 bodov titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 91.216,89 eur. Na pojednávaní dňa
19.6.2003 osobne prítomný S.. O. H. okrem iného poukázal na označenej žalovanej, ktorá zo zákona
má správne byť označená ako Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská

cesta 82, zastúpená Allianz - Slovenskou poisťovňou a. s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad
4. Právny zástupca žalobkyne tiež vyslovil presvedčenie, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný,
lebo v danom prípade ide o princíp objektívnej zodpovednosti a nie subjektívnej. Rozsudkom zo dňa
23.6.2003 č. k. 4C/416/2002-73 Okresný súd Svidník zaviazal žalovaného - Slovenskú kanceláriu
poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, zastúpenú Allianz - Slovenskou poisťovňou

a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4 na zaplatenie bolestného vo výške 918 000,- Sk
s príslušenstvom a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1 830 000,- Sk s príslušenstvom
a na náhradu trov konania. Uznesením zo dňa 30.9.2004 č. k. 4Co/392/2003-100 Krajský súd v
Prešove zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v jeho vyhovujúcej časti a v nadväzujúcich
výrokov o trovách konania a vrátil súdu prvej inštancie vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uložil súdu prvého stupňa opätovne preskúmať otázku vecnej pasívnej legitimácie. Dňa 29. 12. 2004
vstúpil do konania na strane žalobkyne ako vedľajší účastník (§ 93 ods. 2 Cs.p.) S.. O. H., advokát,
Františkánska 3, Košice, s odôvodnením, že žalobkyňu zastupoval v konaní do dňa 26. 1. 2004,
kedy mu bolo odvolané žalobkyňou udelené plnomocenstvo, a to v časti o zaplatenie trov konania.
Uznesením zo dňa 17. 1. 2005 č.k. 4C/416/2002-112 súd nepripustil vstup S.. O. H., advokáta

ako vedľajšieho účastníka do konania. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30. 6. 2005 č.k.
3Co/50/2005-121 zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu. Uznesením zo dňa 18. 9. 2007
č.k. 4C/416/2002-136 na návrh žalobkyne súd pripustil, aby na strane žalovaného v 2. rade pristúpil
účastník - Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, zastúpená Allianz
- Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4. Rozsudkom zo dňa 24. 10.

2007 č.k. 4C/416/2002-153 Okresný súd Svidník zaviazal žalovaného v 1. rade Allianz - Slovenskú
poisťovňu, a.s. Dostojevského rad 4, Bratislava, odštepný závod Košice, Štúrova 7, Košice k povinnosti
zaplatiť žalobkyni na bolestnom sumu 918 000,- Sk s príslušenstvom a na sťažení spoločenského
uplatnenia sumu 1 830 000,- Sk s príslušenstvom. Žalobu proti žalovanému v 2. rade Slovenskej
kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta 82 Bratislava, zastúpenú Allianz - Slovenskou poisťovňou,

a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4 zamietol z dôvodu premlčania nároku, lebo tento
účastník vstúpil do konania až na základe návrhu žalobkyne zo dňa 28. 8. 2007. Krajský súd v Prešove
rozsudkom zo dňa 15. 1. 2009 č.k. 8Co/11/2008-185 zmenil rozsudok tak, že žalobu proti žalovanému
v 1. rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie s poukazom na ust. § 28 ods. 3 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorovéhovozidlavzneníneskoršíchpredpisov.Nazdôvodnenierozhodnutiauviedol,žekzákonnému
prechodu práv a povinností vzniknutých zo zákonného poistenia došlo ešte pred podaním žaloby na
súde dňa 19. 8. 2002, už v tom čase nositeľom práv a povinností mohla byť jedine Slovenská kancelária
poisťovateľov, teda žalovaný v 2. rade a nie žalovaný v 1. rade. Proti výroku rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd zamietol žalobu voči žalovanému v 2. rade, žiaden účastník nepodal odvolanie,

preto tento výrok odvolací súd nepreskúmaval. Dňa 26. 3. 2009 podala žalobkyňa prostredníctvom
novozvoleného zástupcu JUDr. Jána Škraba, advokáta, Sov. hrdinov 200, Svidník, na základe ňou
udelenéhoplnomocenstvazodňa20.3.2009 dovolanie.NajvyššísúdSRrozsudkomzodňa31.8.2010
sp. zn. 2Cdo/151/2009 dovolanie žalobkyne zamietol, lebo rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska
uplatnených dovolacích dôvodov správny.

9. V prejednávanej veci ide o spor o náhradu škody, preto otázku premlčania súd prvej inštancie
posudzoval v zmysle § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
10. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku podľa názoru súdu prvej inštancie začala plynúť
žalobkyni dňom doručenia rozsudku Krajského súdu v Prešove jej právnemu zástupcovi JUDr. JánoviŠkrabovi, t.j. dňa 26.2.2009. Týmto rozsudkom odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník
tak, že žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného
v 1. rade. Aj keby premlčacia doba začala plynúť dňom právoplatnosti zamietajúceho rozhodnutia

Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.1.2009 č.k. 8Co/11/2008-185, t.j. dňom 27.2.2009, ktorý právny
názor už vyslovil v prejednávanej veci odvolací súd - Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení
zo dňa 7.10.2017 č.k. 1Co/55/2014-74, nárok žalobkyne by sa nepremlčal, lebo žaloba bola podaná
dňa 22.2.2011, teda v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby. Súd preto neakceptoval námietku
žalovaného uvedenú v podaní zo dňa 3.12.2019, že dlžník - Slovenská kancelária poisťovateľov voči

žalobkyni vzniesla námietku premlčania už na pojednávaní dňa 24.10.2007, kedy bol aj vyhlásený
rozsudok, ktorým súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Súd prvej inštancie tak ustálil, že
žaloba bola zo strany žalobkyne podaná na súde v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčanej
doby, t.j. do 26.2.2011. Žaloba bola podaná na súde dňa 22.2.2011. Preto konštatoval, že nárok
žalobkyne nie je premlčaný.
11. Súd prvej inštancie na zdôvodnenie rozhodnutia v jeho vyhovujúcim výroku uviedol, že žalobkyňa

uniesla dôkazné bremeno a na základe predložených listinných dôkazov preukázala, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti správne označiť žalovanú stranu, vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti na strane žalovaného a vznikom škody na jej
strane. Spolu s priznanou istinou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v zmysle § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania v zákonnej

výške odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t.j. od 12.9.2012 do zaplatenia vo výške 8,75% z
dlžnej sumy. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol ako neopodstatnenú.
12. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni ako úspešnej strane sporu
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
13. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v zákonnej lehote podal odvolanie

žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie a aj pred odvolacím súdom. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že flagrantne
ignoroval záväzný právny názor a pokyny odvolacieho súdu vyslovené v uznesení zo dňa 29.11.2018
č.k. 9Co/9/2018-323, že škoda spôsobená neuspokojením premlčanej pohľadávky vzniká v okamihu

dôvodného vznesenia námietky premlčania dlžníkom a od tohto okamihu začína plynúť aj objektívna
premlčacia lehota podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od subjektívnej premlčacej
lehoty, ktorej začiatok sa viaže na vedomosť poškodeného o vzniku škody a o osobe škodcu, objektívna
premlčacia lehota začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, teda bez ohľadu na skutočnosť,
či už k reálnemu vzniku škody došlo. Pokiaľ vznikne škoda alebo vedomosť poškodeného o nej až s

určitým časovým odstupom, nemá to na plynutie objektívnej premlčacej lehoty žiadny vplyv. Udalosťou,
z ktorej škoda vznikla je vznesenie námietky premlčania dlžníka v súdnom konaní (24.10.2007).
Súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobkyne ako uplatnený včas argumentujúc len subjektívnou
premlčacou lehotou a dňom doručenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 8Co/11/2008-185 dňa
26.2.2009. V napadnutom rozsudku absentuje akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu k ďalším uvedeným

argumentov zo strany žalovaného, prezentovaných v priebehu konania, a to neexistencii príčinnej
súvislosti medzi pochybením advokáta a vznikom škody, nevyhnutnosti prejudiciálneho posúdenia
dôvodnosti pôvodne uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví žalobkyne a nevyhnutnosti
objektívnej a preskúmateľnej kvantifikácie nároku na náhradu škody v tomto konaní. Podľa názoru
žalovaného, žalobkyňa neuplatnila nárok v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť

dňom 24.10.2007, keď Slovenská kancelária poisťovateľov účinne vzniesla námietku premlčania na
pojednávaní vedenom na Okresnom súde Svidník, na ktorom bola žalobkyňa osobne prítomná. K
definitívnemu premlčaniu nároku žalobkyne tak došlo 24.10.2010. Žaloba bola podaná na súde až dňa
22.2.2011. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho
prípadným pochybením a vznikom škody. Z priloženého spisu Okresného súdu Svidník je evidentné,

že žalovaný na pojednávaní dňa 19.6.2003 upravil označenie žalovaného v tom zmysle, že zo zákona
ide o Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, postupoval teda správne, efektívne a v záujme svojej
klientky. Za následný procesný postup okresného súdu nemôže niesť zodpovednosť. Žalovanému bolo
plnomocenstvo odvolané dňa 26.1.2004 a od tohto dňa už nemohol v prospech žalobkyne vykonať
žiaden úkon právnej služby. V čase uplatnenia nároku proti subjektu Slovenská kancelária poisťovateľov

(19.6.2003) nebol žiadny z nárokov žalobkyne premlčaný. Právne zastupovanie žalobkyne prevzal
advokát, ktorý ju zastupuje aj v tomto spore a nič mu nebránilo v prípade pochybností uplatniť nárok
aj voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Zodpovedným preto môže byť výlučne ten advokát, ktorý
žalobkyňu zastupoval v čase premlčania, navyše advokát žalobkyne svojvoľne nepodal odvolanie vočizamietajúcemu výroku v poradí druhého rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 4C/416/2002-153,
ktorým bolo žalobe vyhovené voči poisťovni ako žalovanej v 1.rade a ktorým bola žaloba zamietnutá voči
Slovenskej kancelárii poisťovateľov ako žalovanej v 2.rade. Nesprávne postupoval súd, pokiaľ vo vzťahu

k výške škody vychádzal z rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 23.5.2003 č. k. 4C/416/2002-77,
ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť. Záver súdu o výške škody tak je potrebné považovať za
hypotetický. Súd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie znaleckým skúmaním pre konkrétnu
odôvodnenúnámietkukpostupuznalca,idepritomodôkaz,ktorýmoholovplyvniťsamotnúvýškunároku
na náhradu škody. Vytkol súdu prvej inštancie tiež, že rozsudkom pripustil zmenu žaloby a tým znemožnil

žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v tejto časti uplatneného zmeneného
nároku.
14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne
správny a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že súd prvej inštancie sa riadne
zaoberal právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu, a to zodpovednosťou advokáta za spôsobenú

škodu klientovi a vyporiadal sa aj so vznesenou námietkou premlčania. Správne vyhodnotil dôkazy
produkované stranami sporu a vyporiadal sa aj so zodpovednosťou advokáta za škodu spôsobenú
klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Poukázala aj na svoje doterajšie vyjadrenia.
15. Na základe podaného odvolania, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
16. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že v dôsledku nerešpektovania právneho názoru
odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení, rozsudok súdu prvej inštancie je založený
na nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k začiatku plynutiu subjektívnej premlčacej doby na
uplatnenie nároku na náhradu škody, spočívajúcej v nevymožiteľnosti pohľadávky.

17. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
18. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

19. V konaní bol uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá žalobkyni mala vzniknúť v dôsledku konania
žalovaného, ktorý ju ako advokát zastupoval pri uplatňovaní nároku na náhradu škody a následkom jeho
pochybenia nebol nárok proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov včas na súde uplatnený a v súdnom
konaní sa ubránila námietkou premlčania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na závere,
že návrh žalobkyne na náhradu škody proti žalovanému bol uplatnený pred uplynutím subjektívnej

premlčacej doby.
20. Pri riešení otázky premlčania nároku na náhradu škody spôsobenej advokátom jeho klientovi, je
nevyhnutné v prvom rade vymedziť, aká ujma má byť uhradená. Začiatok objektívnej i subjektívnej
premlčacej doby môže byť totiž veľmi rozdielny v závislosti na tom, za akú konkrétnu ujmu je náhrada
požadovaná a ďalej i na tom, ako k tejto ujme došlo, t.j. v čom spočíva pochybenie advokáta.

21. Škoda nemusí spočívať iba v zmenšení majetkových hodnôt poškodeného, ale tiež v tom, že
nedôjde k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh
okolností. Prípadný vznik škody predstavovaný stratou majetkového prínosu, ktorý poškodený mohol
pri obvyklom chode udalostí očakávať, bez pochybenia advokáta pri výkone advokácie, predpokladá,
že nárok oprávnenej osoby (t.j. poškodeného) proti osobe povinnej, nemôže už byť uspokojený ani

vymáhaný.
22.Ujmou,ktorejnáhradysažalobkyňadomáha,jetedaškodaspočívajúcavstratemajetkovéhoprínosu
- v strate pohľadávky. K vzniku škody spočívajúcej v strate pohľadávky dochádza okamihom, kedy
je vzhľadom k okolnostiam prípadu nepochybné, že pohľadávka voči dlžníkovi je nevymožiteľná. Ak
nenastala taká situácia už skôr, potom škoda spôsobená neuspokojením nevymožiteľnej pohľadávky

vzniká práve okamihom, kedy dlžníkom bola námietka premlčania vznesená, a k tomuto okamihu sa
viaže začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby.
23. Plynutie subjektívnej premlčacej doby na uplatneniu nároku na náhradu škody spôsobenej stratou
pohľadávkypotomzačínatohodňa,kedysapoškodenýdozvedeloskutočnosti,žeprotijehopohľadávke
na náhradu škody bola vznesená námietka premlčania, lebo toto sú tie skutkové okolnosti, na ktorých

základe možno dôvodiť vznik škody a približne i jej rozsah.
24. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 29.11.2018 č.k.
9Co/9/2018 v ktorom okrem iného uviedol, že škoda spočívajúca v nedobytnosti pohľadávky veriteľovi
nevzniká iba samotným uplynutím premlčacej doby, ale okamihom, kedy je vzhľadom k okolnostiamprípadu nepochybné, že dlžník dobrovoľne odmieta plniť a neuspokojená pohľadávka veriteľa je
súdne nevymožiteľná. Je tomu tak preto, že vznik škody je skutková okolnosť, ktorú možno zistiť aj
posúdiť v konaní o náhradu škody bez toho, aby o premlčanej pohľadávke, ktorej náhrada je od

subjektu zodpovedného za škodu požadovaná, muselo proti dlžníkovi prebehnúť konanie s negatívnym
výsledkom. Z uvedeného možno vyvodiť, že pre účely náhrady škody spôsobenej tým, že sa pohľadávka
stala nedobytnou, nie je nevyhnutné, aby záver o nevymožiteľnosti pohľadávky bol urobený v súdnom
konaní proti dlžníkovi, ale pre záver, že sa jedná o nevymožiteľnú pohľadávku, je rozhodujúce objektívne
zistenie, že sa veriteľ skutočne svojho práva nedomôže. K vzniku škody teda dochádza okamihom,

kedy je vzhľadom k okolnostiam prípadu nepochybné, že pohľadávka za obligačným dlžníkom je
nevymožiteľná.
25. Súd prvej inštancie v rozpore s právnym názorom vyjadreným v horeuvedenom zrušujúcom
uznesení za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považoval okamih doručenia rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/11/2008-15 právnemu zástupcovi JUDr. Jánovi Škrabovi dňa
26.2.2009, ktorým bola zamietnutá žaloba proti obchodnej spoločnosti Allianz- Slovenská poisťovňa a.s.

na uplatnenie práva na náhradu škody, spočívajúcej v strate pohľadávky nároku na náhradu škody voči
Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Nárok teda považoval za nepremlčaný, lebo podľa jeho názoru,
nárok bol uplatnený pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby, pretože táto by uplynula 26.2.2011 a
žalobu žalobkyňa podala na súde dňa 22.2.2011.
26. Uvedený právny názor súdu prvej inštancie nemožno považovať za správny z horeuvedených

dôvodov,pretožekvznikuškodyžalobkyne,spočívajúcejvstratepohľadávkydošlookamihom,kedybolo
nepochybné, že pohľadávka vo vzťahu k Slovenskej kancelárii poisťovateľov je nevymožiteľná. Škoda
bolatedaspôsobenáneuspokojenímnevymáhateľnejpohľadávky,apretovzniklaprávevokamihu,kedy
dlžník - Slovenská kancelária poisťovateľov, vzniesla námietku premlčania, t.j. dňa 24.10.2007 v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 4C/416/2002 v dôsledku čoho bola žaloba vo vzťahu k nej

zamietnutá.
27. Začiatok subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na náhradu škody sa potom viaže
k okamihu vznesenej námietky premlčania, pretože žalobkyňa sa vtedy dozvedela o zodpovednom
subjekte a o tom, že jej vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu. Nemožno preto jej začiatok
odvíjať od okamihu doručenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom Slovenská kancelária poisťovateľov

nebolaanistranouvspore.Súdv dôvodochrozhodnutiaaninevysvetlil,prečodoručenímzamietajúceho
rozsudku proti obchodnej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. začala plynúť subjektívna
premlčacia lehota na uplatnenie náhrady škody žalobkyni proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov. V
tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný.
28. Objektívna trojročná ale aj subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobkyni,

tak začala plynúť 24.10.2007 a uplynula 24.10.2010, resp. 24.10.2009. Ak žalobkyňa uplatnila nárok
žalobou na súde 22.2.2011 je zrejmé, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná.
29. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k porušeniu
práva strán sporu na spravodlivé súdne konanie nerešpektovaním právneho názoru odvolacieho súdu,
ktorým došlo k subjektívnym prieťahom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p.

zmenil a žalobu zamietol.
30. O trovách konania rozhodol odvolací súd tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov
konania. Rozhodnutie o trovách konania vychádza z ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 a § 257 C.s.p. Žalobkyňa síce bola v konaní neúspešnou, keďže jej žaloba bola zamietnutá, avšak
podľanázoruodvolaciehosúduvdanomprípadesúdanédôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,spočívajúce

v okolnostiach samotnej veci, za ktoré je potrebné považovať samotnú povahu uplatneného nároku
vychádzajúceho zo základu, ktorým je poškodenie na zdraví žalobkyne, preto odvolací súd dospel k
záveru, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nemožno voči žalobkyni priznať.
31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).