Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010459
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616010459.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr.
Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného G. B., pre pokračujúci zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) ods. 4 písm. b) Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo 14. 08. 2017, sp.zn. 1T/181/2016, na verejnom
zasadnutí konanom 31. januára 2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo 14.08.2017 sp. zn. 1T/181/2016 bol obžalovaný G. B. uznaný
za vinného z pokračujúceho zločinu krádeže podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods.
3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, v
súbehu v časti skutku v bode 1) s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, nebytovému

priestorupodľa§218ods.2Trestnéhozákona,včastiskutkuvbode2)vsúbehusprečinomporušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

1) v čase od 14.15 h dňa 19.02.2016 do 15.10 h dňa 19.02.2016 v Malackách na T. nám. Č. XX, na
prvom poschodí Obchodného domu, vykopol dvere, ktoré viedli do kaderníctva S., na ktorých poškodil
zárubňu a cez tieto dvere sa dostal k ďalším dverám, kde kopaním urobil do nich dieru a cez vytvorený

otvor sa dostal do vnútorných priestorov kaderníctva, odkiaľ z pokladne umiestnenej na pulte vytiahol
neuzamknutý šuplík, z ktorého odcudzil finančnú hotovosť v minciach vo výške 10,- €, čím poškodenej S.
I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D. XX, spôsobil celkovú škodu poškodením dverí 190,- € a krádežou
10,- €, pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol Trestným rozkazom Okresného
súdu Malacky, zo dňa 27.04.2015, sp. zn. 2T 18/2015, právoplatný dňa 30.12.2015, uznaný vinným zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 2a), 3b) Trestného zákona,

2) v čase od 17.30h dňa 05.02.2016 do 09.30h dňa 06.02.2016, v meste Malacky, v bytovom dome na
ul. Q. C.. XX, vypáčil pivnicu, ktorá je súčasť príslušenstva bytu č. 1, a z jej priestorov odcudzil 4 ks
pneumatík zn. Matador o rozmeroch 185/60 R14 na hliníkových diskoch zn. ENZO, 1 ks šedý plastový
box na náradie, dve sady elektrikárskych klieští červeno čierne rúčky a tmavomodré, 4 ks klieští, 2 sady
skrutkovačov o 9 skrutkovačov, 1 sadu vidlicových kľúčov v počte 11 ks a 1 sada vidlica očko kľúčov

v počte 10 ks, 1 ks merací prístroj avomet DT 830 tmavošedej farby s dvomi sadmi meracích hrotov,
dlhý predlžovací drát jednožilový cca 20 m, sada bitov Poerfix, nadstavce do rýchlo skrutkovača Poerfix,
sada vidlicových vrtákov v počte 5 ks, sada klasických vrtákov v počte 5ks, kliešte sikovky, francúzsky
kľúč, malé kladivko s plastovou rúčkou, malá gola sada s malou račňou, sada malých skrutkovačov
elektrikárskych, sada kombinovaných klieští v počte 4 ks červeno žltej a červeno čiernej farby, dierovacie
kliešte, sada klieští na cvoky, rýchlospinky s červenými rúčkami, kufrík s aku skrutkovačom zn. Parkside,

mikrovrtacka s mikrofrézkou zn. Extol, malá mikrofrézka aku zn. Parkside, 1 ks lepiaca tavná pištoľ
zn. Parkside, sada záhlbníkov, 1 ks elektrická striekacia pištoľ zn. Parkside s príslušenstvom, 4 ksfliaš alkoholu domácej slivovice, fernet, jáger, teplovzdušná pištoľ zn. Parkside a Gola sada v šedom
kufríku, račkový skrutkovač s bitmi, čím takto poškodenému W.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom
C., Q. C. 3, spôsobil podľa odborného vyjadrenia škodu odcudzením vecí vo výške 558,- € a škodu

poškodením dverí a zámku cca 50,- €, pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol
Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, zo dňa 27.04.2015, sp. zn. 2T 18/2015, právoplatný
dňa 30.12.2015, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 2a), 3b) Trestného
zákona.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 37 písm. m), § 38 ods. 7 Trestného zákona, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený

v rozsudku Okresného súdu Malacky z 19. októbra 2016, sp. zn. 3T/11/2016, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2017, sp. zn. 2To/39/2017, právoplatnom dňa 19. apríla 2017,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti riadiť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému W..
W. V., nar. XX. S. XXXX v G., trvalé bydliskom Q. C. č. XXXX/XX, XXX XX C., škodu vo výške 558,- eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú S. I., nar. XX. C. XXXX v D., trvalé
bydliskom č. d. XX, XXX XX D., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného W.. W. V., nar. XX. S. XXXX, so
zvyškom svojho nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, dňa 17.08.2017, teda v zákonom stanovenej lehote uvedenej v ustanovení §
309 ods. 1 Tr.por., ako osoba oprávnená na podanie odvolania v zmysle § 307 ods. 1 písm. a/ Tr.

por. podal odvolanie okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky a to v neprospech obž. G. B.,
proti výroku o treste uvedeného rozsudku. S poukazom na podanú obžalobu a výrok odsudzujúcej
časti napadnutého prvostupňového rozsudku uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že uložený trest
nepovažuje, s ohľadom na osobu páchateľa, za primeraný. Argumentoval tým, že obž. G. B. bol v
minulosti 13 krát súdne trestaný a to vo všetkých prípadoch za trestný čin krádeže a za tieto trestné činy

bol opakovane potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody okresnými súdmi a to Senica, sp.
zn. 1T/35/2002 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, Malacky, sp. zn. 1T/74/2003
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, Senica, sp. zn. 1T/146/2006
na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a Malacky sp. zn. 2T/18/2015 na
súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 10 mesiacov, pričom bol z výkonu

trestu odňatia slobody 2 krát podmienečne prepustený, avšak v oboch prípadoch sa neosvedčil a zvyšok
trestu bol nariadený a vykonaný a to z odsúdení Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/74/2003, kde bol
podmienečne prepustený dňa 4.4.2005 a nariadený zvyšok trestu 31.03.2008 a aj v konaní pod sp. zn.
2T/2/2012 bol podmienečne prepustený dňa 12.7.2012 a nariadený zvyšok trestu 18.12.2013.

Prokurátor ďalej poukázal na § 38 ods. 7 Trestného zákona, ktorý preferuje použitie asperácie pred
sprísnením trestnej sadzby priťažujúcimi okolnosťami, pretože zatiaľ čo v prípade sprísnenia dolnej
hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona dôjde k zvýšeniu dolnej hranice len o jednu
tretinu, v minulosti to bolo v prípade aplikácie asperačnej zásady „nad jednu polovicu takto určenej
trestnej sadzby", t.j. de facto došlo k zvýšeniu dolnej hranice o jednu polovicu. Zároveň mohlo v určitých

prípadoch dôjsť k situácií, že mohli byť aplikované obe zvýšenia „dolných hraníc“ trestných sadzieb
podľa oboch ustanovení. Práve túto situáciu riešil § 38 ods. 7 Trestného zákona, ktorý predpokladal
neaplikovanie odsekov 4 až 6 v tom prípade, ak sa ukladá zvýšený súhrnný trest podľa § 42 Trestného
zákona a ak by zároveň „súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.“
Týmto ustanovením sa malo podľa predchádzajúcej právnej úpravy zamedziť dvojitému sprísneniu

trestných sadzieb u toho istého obvineného, teda aby nedochádzalo najprv k zvýšeniu dolnej hranice
trestnej sadzby o jednu tretinu a k následnému uloženiu trestu nad jednu polovicu takto zvýšenej trestnej
sadzby. Z uvedeného vplýva, že cieľom a úmyslom zákonodarcu bolo, aby páchatelia pri aplikácii
asperačnej zásady boli potrestaní prísnejšie, ako páchatelia s prevahou priťažujúcich okolností. Uviedoltiež, že po rozhodnutí Ústavným súdom SR bola zrušená časť ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného
zákona o ukladaní trestu „nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby", avšak touto zmenou
nemožno účelovo obchádzať úmysel zákonodarcu, aby pri splnení okolností, ktoré podmieňujú aplikáciu

asperačnej zásady, došlo k prísnejšiemu postihu páchateľa, ako páchateľa, u ktorého tieto okolnosti
splnené nie sú. V aktuálnom konaní však nedošlo k žiadnemu sprísneniu dolnej hranice trestnej sadzby
a následnému uloženiu trestu len na dolnej hranici tejto nezvýšenej trestnej sadzby, čo s ohľadom na
osobu obžalovaného a okolnosti prípadu považuje za nedostatočné. Preto navrhol, aby obžalovanému
bol uložený trest aspoň vo výmere 5 rokov a 4 mesiace, ktorý by bol pre neho určujúci v prípade, ak by

sa ukladal trest bez použitia asperačnej zásady.

Proti tomuto rozsudku podal 21.08.2017, v zákonnej lehote, odvolanie aj obžalovaný, ktoré však
následným podaním z 02.10.2017 v celom rozsahu vzal späť, ktoré späťvzatie odvolania obžalovaného
predseda senátu okresného súdu uznesením z 27.11.2017, postupom podľa § 312 ods. 4 Tr. por., vzal
na vedomie.

V súlade s § 314 Tr. por. bolo prvostupňovým súdom odvolanie prokurátora zaslané na prípadné
vyjadrenie, ako obžalovanému, jeho obhajcovi a aj všetkým poškodeným, čo ku dňu rozhodovania
odvolacieho súdu opakovane využil len obžalovaný G. B., ktorý v písomnom vyjadrení doručenom
okresnému súdu 27.11.2017 uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za neobjektívne a aj keď

dostal trest na spodnej hranici trestnej sadzby, bolo tak z dôvodu, že od začiatku sa doznal, urýchlil
objasnenie trestného činu, čím výrazne napomohol OČTK a tým aj súd odťažil pri svojom vyhlásení
o vine a súd nemusel nadbytočne dokazovať. Zároveň pomohol aj poškodeným k uplatneniu si ich
nárokov na náhradu škody, pričom vyslovil názor, že mal mať aj poľahčujúcu okolnosť podľa písm.
n/, čím by mal prevahu poľahčujúcich okolností. K argumentu prokurátora, že uložený súhrnný trest

nie je dostatočným a primeraným podľa teórie trestu, považuje za irelevantný už len z dôvodu, že
trestné sadzby za majetkovú trestnú činnosť sú nadstavené príliš vysoko, vzhľadom na životnú úroveň a
sociálnu politiku štátu. Podľa neho uložený trest je, z pohľadu prejednávanej veci a jeho postoju, trestom
primeraným, keď súd pri jeho ukladaní zvážil všetky okolnosti v súlade so zásadami ukladania trestu a
rozhodol teda vecne správne. Žiadal preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

V ďalšom vyjadrení, doručenom prvostupňovému súdu 04.01.2018, obžalovaný s poukazom na
predchádzajúce svoje vyjadrenie, upriamil pozornosť na právnu kvalifikáciu trestného činu krádeže
podľa § 212 ods. 1 ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm.
c/ Tr. zák. a to len z dôvodu zjednocovacieho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

SR Tpj 78/2011, pričom následne odcitoval príslušné zákonné hmotnoprávne ustanovenia vzťahujúce
sa na predmetný trestný čin s tým, že podľa zákonodarcu tento jasne určil pri majetkovej trestnej
činnosti, ako postupovať vzhľadom na vzniknutú škodu. Návrh prokuratúry a jeho odôvodnenie označil
zaarbitrárneavrozporesprincípmiprávnejlogikystým,ženáslednerozviedolsvojeúvahyracionálneho
pochopenia,ideyavýznamuprávnychnoriemadodržiavanialogickýchprincípov,ktorémusiavychádzať

zo základných zásad vyplývajúcich z ústavy, právnych noriem, resp. zákonných ustanovení. V jeho
predmetnej trestnej veci kvalifikácia trestného činu, vzhľadom na spôsobenú škodu, nenapĺňa obidve
podmienky ustanovenia § 212 ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. (škoda a vlámanie). Uviedol, že
interpretácia uvedeného ustanovenia je možná dvoma alebo viacerými rôznymi spôsobmi, ktorý každý
sa vyznačuje racionálnosťou a logikou a že ak je súdne rozhodnutie prameňom múdrosti práva, tak

považuje za iracionálne a nelogické, aby súdy podriaďovali kvalifikáciu trestného činu výkladu, ktorý
špecifickéznakyvzákoneobchádza,čopovažujezanespravodlivé,vrozporesgaranciouÚstavyčlánku
46 ods. 1. Následne, s poukazom aj na ústavný článok 149, právnu teóriu a judikatúru Ústavného súdu
SR v súvislosti so súdnou ochranou a vychádzajúc z uvedeného, považuje za nepochybné, že právna
kvalifikácia v napadnutom rozsudku je nadkvalifikovaná, bez splnenia a správneho posúdenia všetkých

relevantných skutočností. Použitie § 138 písm. c/ Tr. zák., vzhľadom na vzniknutú škodu, nemá oporu v
zákone, čo je dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/, písm. c/ Tr. por. a preto v jeho
neprospech podané odvolanie prokurátora, považuje za neústavné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 31.01.2018, ktoré sa vykonalo podľa § 294 ods. 1, ods.

2 Tr. por. v neprítomnosti poškodených W.. W. V. a S. I., ktorí obaja mali riadne a včas vykázané
upovedomenie o verejnom zasadnutí odvolacieho súdu (08.01.2018, resp. 11.01.2018), v konečnom
návrhu prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave sa pridržala písomných dôvodov odvolania
okresného prokurátora, s poukazom na to, že obžalovaný je špeciálny recidivista a súhrnný trest uloženýokresnýmsúdompovažujeza neprimeranemiernyapretonavrhlapostup,akonavrholvpetiteodvolania
okresný prokurátor. Obhajca obžalovaného uviedol, že prvostupňový rozsudok považuje za správny,
nesúhlasí s odvolaním prokurátora s tým, že obžalovaný od začiatku konania spolupracoval, priznal

sa k spáchaniu trestnej činnosti, nič nezapieral a preto navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako
nedôvodné. Obžalovaný právom posledného slova uviedol, že je mu to ľúto a pridržal sa toho, čo uviedol
jeho obhajca. Vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora vyslovil svoj názor k použitej právnej kvalifikácii
svojho konania a jeho posúdenia a aj preto navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť podaného
odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že podané

odvolanie nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na

chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie

mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania, avšak takéto chyby v danom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu prokurátora a z
toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine,
vrátane právneho posúdenia skutku, nakoľko konanie, ktoré týmto výrokom prvostupňového rozsudku

predchádzalo bolo v súlade so zákonom.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaný G. B. urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným
súdom dňa 14.08.2017 vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Senát krajského
súdu preskúmal i zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia

obžalovaného a zistil, že v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné
ustanovenia. Priznanie viny bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa
nemenným.

Ani krajský súd, podobne ako okresný súd, nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach

uvedených v obžalobe a preto priznanie viny obžalovaným G. B., považoval za logický dôsledok
dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorom v obžalobe. Logickým dôsledkom
rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného že je vinný, bol aj ďalší postup súdu,
keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať,
meniť, či prípadne spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, prezentované vo
výroku o vine v napadnutom rozsudku. Napokon odvolanie prokurátora smerovalo len proti výroku o
výške trestu odňatia slobody.

Vzhľadom k tomu odvolací súd, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe súdu prvého stupňa, v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. por. a následnéhouznania viny podľa obžaloby, nezaoberal sa z hľadiska správnosti, resp. nesprávnosti skutkových a
právnych záverov v napadnutom rozsudku a zaoberal sa len výrokom o treste.

Odvolací súd pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku nezistil žiadny zákonný dôvod
na zrušenie alebo zmenu uloženého trestu a to z pohľadu odvolania prokurátora. Trest uložený
prvostupňovým súdom je trestom zákonným, spravodlivým, v súlade so zákonom a uložený súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nie je neprimeraným.

Odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenia vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu v napadnutom
rozsudku. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., jeho
druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Správne postupoval súd I. stupňa, keď najskôr v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti

uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. že sa obžalovaný G. B. k spáchaniu trestnej činnosti doznal a
túto aj oľutoval, čo preukazuje aj jeho prehlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. učinené na
hlavnom pojednávaní dňa 14.08.2017. Rovnako okresný súd postupoval v súlade s § 37 písm. m/ Tr.
zák., keď akceptoval existenciu priťažujúcej okolnosti a to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na aktuálny odpis registra trestov na obžalovaného, z ktorého

vyplýva, že pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti (19.02.2016) bol síce 13 krát súdne trestaný,
prevažne pre majetkovú a s tým súvisiacu trestnú činnosť, pričom vo väčšine prípadov, bol mu ukladaný
súhrnný trest, resp. bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, najmä v predchádzajúcich desiatich
rokoch. Pokiaľ ide o prvé odsúdenie Okresným súdom Malacky z 02.03.2000, sp.zn. 1T/167/1999
pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na trest odňatia

slobody nepodmienečne 2 roky, z ktorého bol podmienečne prepustený 14.12.2000, sa obžalovaný v
tejto skúšobnej dobe osvedčil, pričom išlo o odsúdenie spred 18. rokov. Na ďalšie odsúdenie Okresným
súdom Nové Mesto nad Váhom, trestným rozkazom z 27.06.2001, sp.zn. NM 1T/61/1999 nebolo možné
prihliadať, nakoľko sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Ďalšie boli dve odsúdenia
Okresným súdom Skalica z 15.05.2002, sp. zn. 1T/35/2002 pre trestný čin krádeže podľa §247 ods.

1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 na nepodmienečný trest odňatia slobody 1 rok, ktorý obžalovaný aj
19.06.2009 vykonal a rovnako tak aj odsúdenie Okresným súdom Malacky z 26.05.2003, sp. zn.
MA-1T/74/2003 pre trestný čin krádeže podľa §247 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, ods.
4 Tr. zák. č. 140/1961 na nepodmienečný trest odňatia slobody 3 roky 6 mesiacov, z ktorého bol
podmienečne prepustený 04.04.2005 a následne mu bol nariadený výkon zvyšku trestu, ktorý aj vykonal

02.08.2010. Trestným rozkazom Okresného súdu Senica z 15.11.2005, sp.zn. 2T/210/2005, pre trestný
čin krádeže podľa § 247 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody 1 rok, ktorý však bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Senica z 12.03.2007 sp.zn.
1T/146/2006 pre viacnásobné prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, resp. §
212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ a § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/,

§ 212ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., viacnásobné prečiny porušovania domovej slobody podľa §194
ods.1 a viacnásobné prečiny poškodovania cudzej veci podľa §245 ods.1 Tr. zák., ktorým mu bol
uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody 2 roky, ktorý obžalovaný vykonal a teda ide o
spoločné odsúdenie aj za skutok predchádzajúceho odsúdenia Okresného súdu Senica. Napokon aj
pre trestnú činnosť z ďalšieho odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo 06.10.2011

sp.zn. 1T/128/2011 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zák.
a prečin poškodovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr. zák. bolo upustené od uloženia súhrnného
trestu, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Senica, sp.zn. 1T/146/2006 (išlo teda
zase o súbeh trestnej činnosti). V poradí ďalšie odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Malacky

z 13.01.2012, sp.zn. 2T/2/2012, opätovne pre prečiny podľa § 212 ods.2 písm. a/, § 245 ods.1, § 218
ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody 1 rok, z ktorého bol obžalovaný podmienečne
prepustený 12.07.2012, ale následne bol 18.12.2013 nariadený výkon zvyšku trestu, tento trest však
bol zrušený ďalším odsúdením Okresného súdu Malacky sp.zn. 2T/18/2015 z 27.04.2015 tak, ako
bude nižšie rozvedené. Aj z odsúdenia trestným rozkazom Okresným súdom Bratislava II z 21.12.2012

sp.zn. 0T/559/12 pre prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na
nepodmienečný trest odňatia slobody 1 rok a 1 mesiac, ktorý vykonal 18.01.2014, trest bol zrušený, ako
vyplýva z nižšie uvedeného a aj rozsudkom Okresného súdu Senica zo 07.10.2013 sp. zn. 1T/104/2013
pre prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., bolo zase upustené od uloženia súhrnnéhotrestu, vzhľadom na uvedené odsúdenie Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/559/2012. Aj trestný
rozkaz vydaný Okresným súdom Malacky z 13.11.2013, sp.zn. 2T/50/2013 pre prečiny podľa §212
ods. 2 písm. a/, ods.3 písm. b/ a § 218 ods. 2 Tr.zák., ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody

nepodmienečne na 1 rok 6 mesiacov a ktorý vykonal 24.06.2014, bol trestom súhrnným a trest uložený
rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIz21.12.2012,sp.zn.0T/559/2012bolzrušený.Ďalšímtrestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 10.09.2014, sp.zn. 3T/121/2014 pre prečin podľa § 212
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie
OkresnýmsúdomSenica,sp.zn.1T/104/2013,vspojitostisrozsudkami OkresnéhosúduMalackysp.zn.

2T/50/2013 a Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/559/2012.

Čo sa týka predposledného odsúdenia ( pod bodom 13. odpisu registra trestov), trestným rozkazom
Okresného súdu Malacky, z 27.04.2015, sp.zn. 2T/18/2015 pre prečiny podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, ods. 3 písm. b/ a § 218 ods. 2 Tr. zák., ktorým bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody 2
roky a 10 mesiacov, za súčasného zrušenia výrokov o trestoch odsúdení Okresným súdom Malacky z

13.11.2013 sp. zn. 2T/50/2013 a z 13.01.2012, sp. zn. 2T/2/2012 (odsúdenia pod bodmi 8. a 11. odpisu
registra trestov), pričom tento trest ( aj spolu so zrušenými trestami, ktorých výkon bol obžalovanému
započítaný) vykonal 13.01.2016. Potrebné je pritom poukázať na to, že práve toto odsúdenie bolo
súčasťou skutkovej vety napadnutého rozsudku, ktoré malo vplyv na použitú právnu kvalifikáciu, takže
natotoodsúdenieniejemožnéopätovneprihliadať,nakoľkobysatakdvakrátuvedenáokolnosťpričítala

obžalovanému v neprospech, čo zákon nepripúšťa. Ostatné odsúdenie (bod 14. odpisu registra trestov)
je odsúdenie, ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest tak, ako správne postupoval okresný súd. Ide o
odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/11/2016 z 19.10.2016 pre prečin podľa §
348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody 4 mesiace a zákaz činnosti riadiť
motorové vozidla na 2 roky. Čiže ani na toto odsúdenie nebolo možné prihliadať, nakoľko súd ho vzal do

úvahy pri súbehu trestnej činnosti a ukladaní terajšieho súhrnného trestu. V prípade zohľadnenia tohto
odsúdenia by prišlo k dvojitému pričítaniu toho istého odsúdenia, čo je v rozpore so zásadou ne bis in
idem, t.j. nie dva krát o tom istom. Inými slovami, je v rozpore so zákonom zohľadniť uvedené odsúdenie
zároveň ako priťažujúcu okolnosť a zároveň aj ako odsúdenie pri ukladaní súhrnného trestu.

Naviac, vzhľadom k odvolacím námietkam prokurátora, potrebné je uviesť, že všetky doterajšie
odsúdenia boli obžalovanému ukladané za prečiny, pričom odvolací súd opätovne poukazuje, že väčšina
odsúdení bola ukladaná za súbeh trestnej činnosti obžalovaného, keď sa ukladal súhrnný trest, resp.
bolo upustené od ukladania súhrnného trestu, ako vyplýva z odpisu registra trestov, teda v šiestich
prípadoch.

K odvolacím argumentom prokurátora, pokiaľ poukazoval na neosvedčenie sa obžalovaného v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v jednom prípade ide
o odsúdenie z roku 2003 a v druhom prípade ide o odsúdenie, ktoré bolo zrušené v rámci ukladania
súhrnného trestu a ktoré je súčasťou skutkovej vety, teraz súdenej trestnej činnosti.

Napokon v tomto smere prvostupňový súd podrobne odôvodnil, s poukazom na predchádzajúce
odsúdenia obžalovaného, že sa jedná o špeciálneho recidivistu, ale na druhej strane zohľadnil okolnosti
spáchaných skutkov, ktoré sa s prihliadnutím na aspekt vlámania nevyznačovali príliš veľkou intenzitou,
závažnosťou (s ohľadom na dotknuté príslušné ustanovenia právnej kvalifikácie), resp. aj rozsahom,

s prihliadnutím aj na nie vysoké hodnoty odcudzených vecí, resp. iného poškodenia (v rámci prvého
skutku spôsobil škodu 200,- eur, v rámci druhého 608,- eur), keď bolo potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide
o zbiehajúcu sq trestnú činnosť, ide o špeciálneho recidivistu na páchanie v rôznej forme, špecializujúci
sa na krádeže kombinované s ďalším zásahom na cudzí majetok (aj vlámaním) a preto považoval
uložený súhrnný trojročný trest odňatia slobody za primeraný a dostatočný na prevýchovu o nápravu

obžalovaného a prihliadol aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania činu (2016) v tom zmysle, že účel a
účinky trestu budú na obžalovaného pôsobiť relatívne rýchlo, len rok po spáchaní činov.
Okresný súd reagoval pri odôvodnení uloženého trestu, pravdepodobne už aj na odvolacie námietky
prokurátora, nakoľko z jeho záverečnej reči na hlavnom pojednávaní nevyplynulo, že by sa dožadoval
uloženia prísnejšieho súhrnného trestu odňatia slobody. Odvolací súd poukazuje v podstate na správne

úvahy prvostupňového súdu a len úvahy prokurátora o postupe súdu pri prevahe priťažujúcich okolností
a faktického uloženia trestu odňatia slobody v danom prípade, vzhľadom na ukladaný súhrnný trest,
len v trvaní 2 roky a 8 mesiacov, absolútne nemá opodstatnenie. Obžalovaný jednoznačne nemal
prevahu priťažujúcich okolností, takže odkaz na prípadný postup navýšenia dolnej hranice trestnejsadzby stanovenej zákonom bolo úplne bezpredmetné. Pokiaľ argumentoval faktickým uložením trestu
odňatia slobody 2 roky a 8 mesiacov, prokurátor prehliadol, že išlo o ukladanie súhrnného trestu, teda
za súbeh trestnej činnosti, kedy sa trest ukladá absorbčnou zásadou postupom, ako ukladá zákon, čo

aj v danom prejednávanom prípade nastalo a ako na to správne podrobne poukázal už prvostupňový
súd v odôvodnení svojho rozsudku.
K teoretickým úvahám okresného súdu, vzhľadom na námietky prokurátora ohľadne prevahy
priťažujúcich okolností na strane obžalovaného, senát krajského súdu dodáva, že tým, že u
obžalovaného nebola zistená prevaha priťažujúcich okolností, súd nepoužil ustanovenie § 38 ods.

4 Tr. zák. a preto nadbytočne vo výrokovej odsudzujúcej časti rozsudku uviedol § 38 ods. 7 Tr.
zák., nakoľko podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne
ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42 , ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane
prísne, čo v danom prípade neprichádzalo do úvahy.

Pre úplnosť a dôsledné zohľadnenie všetkých, do úvahy prichádzajúcich zákonných ustanovení pri
ukladaní trestu, správne mal okresný súd uviesť aj ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. ( teda, že prihliadol
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, v danom prípade na
tzv. remízu) a rovnako aj vzhľadom na ukladaný súhrnný trest s poukazom na úhrnný trest, ktorý zákon

rozlišuje v § 41 ods. 1 a 2 Tr. zák., v danom prípade teda s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák.

Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu aplikácie ústavnej zásady stability súdnych rozhodnutí, odvolací súd
nepristúpil k zrušeniu výroku o treste napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa výlučne len z formálnych
dôvodov, ale napadnutý výrok ponechal v platnosti s tým, že len v dôvodoch svojho rozhodnutia na toto

pochybenie poukázal, pretože nemalo vplyv na vecnú a obsahovú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Napokon súd I. stupňa postupoval v súlade s § 42 ods. 1 Tr. zák., keď uložil obžalovanému G. B.
súhrnný trest, pretože žalovanú trestnú činnosť obžalovaný dokonal 19.02.2016. Ako však vyplýva z
pripojeného spisu, bol za skutok spáchaný 28.12.2015 rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn.

3T/11/2015 z 19.10.2016, právoplatným 19.04.2017 uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace, ktorý trest aj v celosti vykonal, v čase od 31.05.2017 do 30.09.2017. Uvedenému
rozsudku predchádzalo aj vydanie trestného rozkazu, v danom prípade 30.05.2016 a podľa § 353 ods.
6 veta druhá Tr. por. účinky spojené s vyhlásením trestného rozkazu nastávajú jeho doručením, čo bolo

v uvedenom konaní sp.zn. 3T/11/2015 doručené obžalovanému dňa 13.06.2016. Napriek tomu, že tento
trestný rozkaz bol zo zákona zrušený, vzhľadom na podaný odpor a následne bol vyhlásený uvedený
rozsudok, aby bolo možné hovoriť o súbehu, musel obžalovaný G. B. spáchať žalovanú trestnú činnosť
pred 13.06.2016, aby bolo možné ukladať súhrnný trest, čo v tomto prípade naplnené bolo, pretože
žalovanú trestnú činnosť obžalovaný dokonal 19.02.2016.

Odvolací súd teda túto časť uzatvára konštatovaním, že s poukazom na vyššie uvedený rozbor a
vzniknutú situáciu pri zistenom súbehu bolo potrebné obžalovanému G. B. ukladať súhrnný trest, pri
ustálenom nerozhodnom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1, teda podľa § 38 ods. 2 Tr.
zák.,následnebolopotrebnépodľa §42ods.1Tr.zák. upraviťtrestnúsadzbuaplikácioutzv.asperačnej

zásady a zákonným postupom zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu tak, ako to odôvodnil
už prvostupňový súd, vzhľadom na ním citovaný nález Ústavného súdu SR. Preto zákonný rámec na
uloženie tohto trestu umožňuje ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. a to podľa kritérií uvedených v § 41
ods. 2 Tr. zák., pretože všetky zbiehajúce trestné činy sú prečinmi a v jednom prípade aj zločinom.
V súlade so zákonom teda postupoval súd I. stupňa, keď obžalovanému G. B. uložil podľa § 42 ods.

1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, čo pri upravenom rozpätí 3 roky až 13
rokov a 4 mesiace (tzv. asperačnou zásadou), je na spodnej hranici uvedeného rozpätia. Odvolací súd
zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť vzhľadom na osobu obžalovaného
a jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho
prípadu, aj uložením trestu v danej výmere na jej spodnej hranici.

Nad rámec podaného odvolania, resp. aj vzhľadom k vyjadreniu obžalovaného k nemu, odvolací súd
opätovne poukazuje na ostatné stanovisko NS SR, ktorý vzhľadom na nejednotnú prax súdov pri
aplikovaní poľahčujúcich okolností, trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republikyz 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti /nemožnosti priznania
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia
obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku ustálil, že

súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho
procesu-objasňovanie(vzmyslezisteniaskutkovéhostavuveci)jedoménouorgánovčinnýchvtrestnom
konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť
poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Analógia je pri aplikácii Trestného
zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných

smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu
a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39
ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda
nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad
maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/

Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Dôvodom použitia
analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom
princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade

dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej
dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť a v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený
vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní, v prípade vyhlásenia o vine a
jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. To znamená
neodvolateľnosťvyhlásenia,nevykonaniedokazovaniavrozsahuuznanejvinyaobmedzenieopravného

prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať
do úvahy len výnimočne a navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa,
dovolanie môže podať len minister spravodlivosti ( pozri R 12/2017). Je potom namieste, aby súd po
prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, prípadne rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí
spáchania činu, mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu

za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny
bez garancie alebo predpokladu určitého, pre obžalovaného priaznivého rozhodnutia o treste, možnosť
mimoriadne znížiť trest je ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na kompletné súdne
konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu. V danom
prípade práve k tomuto postupu nedošlo, nakoľko recidíva obžalovaného tento postup neumožňovala.

Pokiaľ ide o časť vyjadrenia obžalovaného k odvolaniu prokurátora, ktorým spochybňoval aj použitú
právnu kvalifikáciu v súvislosti so zločinom krádeže, odvolací súd poukazuje, že práve v záujme
zosúladenia rôznej rozhodovacej praxe súdov pri rozhodovaní o jednočinnom súbehu trestných činov
krádeže spáchaných vlámaním a porušovania domovej slobody, bolo preto na trestnoprávnom kolégiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 9. decembra 2014 prijaté stanovisko pod sp. zn. Tpj 53/2013,

na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení Trestného zákona (uverejnené pod č. 11 v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR zošit č. 2/2015).
Z uvedeného stanoviska vyplýva, že ak je spáchaný trestný čin krádeže vlámaním (§ 122 ods. 4
Tr. zák.) a zmocnením sa cudzej veci je spôsobená malá škoda, ide o naplnenie zákonných znakov
trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Jednočinný súbeh s trestným činom

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. je možný, je však vylúčená možnosť posúdenia
predmetného skutku aj podľa odseku 2 písm. a/ tohto ustanovenia, lebo spáchanie činu vlámaním je
už obsiahnuté v posúdení skutku (trestného činu) podľa odseku 4 písm. b/ § 212 Tr. zák. (uplatní sa
pravidlo špeciality a zásady ne bis in idem). Ak ide o prisvojenie si cudzej veci, čin je spáchaný vlámaním
a páchateľ zmocnením sa cudzej veci nespôsobí ani malú škodu, ide o naplnenie zákonných znakov

trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Kvalifikácia
skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je vylúčená, lebo znak vlámania (bez ktorého ju nemožno
použiť) je už obsiahnutý v ods. 2 písm. a/ § 194 ods. 1 Tr. zák. Správne preto nielen prokurátor v podanej
obžalobe, ale aj súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného.

Súd I. stupňa postupoval v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keď obžalovaného pre výkon uloženého
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol pred spáchaním
žalovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.Napokon správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 42 ods. 2 Tr. zák., prvá veta zrušil výrok
o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky z 19.10. 2016, sp. zn.
3T/11/2016,vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBratislavez19.04.2017,sp.zn.2To/39/2017,akoaj

všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Správne uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému
aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 2 roky, ktorý
výrok musel prevziať zo zrušujúceho predchádzajúceho rozsudku.
Čo sa týka námietok odvolateľa, okresného prokurátora, ohľadne toho, že trest uložený súdom I. stupňa

je nedostatočný, odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní
trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám
zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej
trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny.
Tomuto zaradeniu potom zodpovedá aj prvostupňovým súdom uložený trest. Pri úvahách, aký druh a
výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku,

osobu, pomery a možnosti jej nápravy a v neposlednom rade aj nerozhodný pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia). Vychádzajúc z § 34 ods. 1 Tr. zák. v prvom rade trest odňatia slobody uložený takým

spôsobom, ako ho uložil súd I. stupňa, zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že výkon
trestu vo výmere 3 rokov mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a v prípade takého druhu
a výmery trestu a spôsobe jeho výkonu, sa obžalovaný nebude nachádzať na slobode, nežiť a ani
nepracovať, resp. netráviť svoj voľný čas na slobode. V druhom rade uložený trest odňatia slobody
súdom I. stupňa odradí iných od páchania takéhoto druhu trestných činov. Odvolací súd k tomuto

poznamenáva, že trestná činnosť, pre ktorú je obžalovaný G. B. stíhaný, je v súčasnej dobe značne
rozšírená, prakticky po celom území Slovenskej republiky. Uloženie trestu odňatia slobody spôsobom,
akým bol uložený súdom I. stupňa, ostatných možných páchateľov odradí od súčasného trendu a
nesprávneho a nezákonného spôsobu vedenia svojho života. V treťom rade uložený trest odňatia
slobody súdom I. stupňa dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie osoby obžalovaného spoločnosťou.

Je potrebné uviesť, že je v poslednej dobe badať snahy v zmene postoja spoločnosti, ktorá veľmi
citlivo reaguje na totožnú či obdobnú trestnú činnosť páchanú v rámci práve takým spôsobom a najmä
následkom, ako v tomto prejednávanom prípade. Trest uložený súdom I. stupňa v spoločnosti vyvolá
pozitívnu odozvu. Okrem podmienok uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd konštatuje, že trest
uložený okresným súdom korešponduje s podmienkami uvedenými v § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom pri

prihliadaní na spôsob spáchania trestného činu a najmä jeho následok, odvolací súd konštatuje, že
obžalovaný G. Lukáček krádežami-odcudzením vecí, resp. finančnej hotovosti spôsobil celkovú škodu
568,- Eur a poškodením 240,- Eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok je vo všetkých smeroch zákonný a

spravodlivý, dostatočne vystihujúci nielen samotné skutky a spáchané trestné činy a splní svoj účel
nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, odvolací súd tento nepreskúmaval, vzhľadom na obmedzený
revízny princíp, pretože odvolanie prokurátora bolo podané len proti výroku o treste a poškodená strana

odvolanie nepodala.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na základe vyššie uvedených zistení, úvah a záverov z nich
vyplývajúcich uzavrel, že nezistil žiadny zákonný dôvod pre zrušenie alebo zmenu prvostupňového
rozsudku a odvolanie okresného prokurátora, ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.