Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 23, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208402
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8117208402.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcov: X. Ľ. Y., L.. X.X.XXXX,

J. E. XXXX/XX, XXX XX G.-D., X. I. M., L.. XX.X.XXXX, J. G. L. XXXX/XX, XXX XX G., X. C. M., L..
X.X.XXXX, J. N. L. XXX/X, XXX XX G. právne zastúpení: JUDr. Oľga Michalíková, so sídlom Francisciho
356, 080 01 Prešov proti žalovanej: R. M., L.. X.XX.XXXX, J. B. XXXX/XXX, XXX XX G. právne
zastúpenej: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.ro. o zaplatenie 9.958,17 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade istinu vo výške 3.319,39 €, ako aj úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.319,39 € od 26.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2. rade istinu vo výške 3.319,39 €, ako aj úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 3.319,39 € od 26.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 3. rade istinu vo výške 3.319,39 €, ako aj úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.319,39 € od 26.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku

IV. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcom v 1. až 3. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v 1. rade sa svojou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 3.319,39
€, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.12.2016 do zaplatenia. Žalobca v 2. rade sa
voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 3.319,39 €, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5
% ročne od 26.12.2016 do zaplatenia. Žalobca v 3. rade sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo
výške 3.319,39 €, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.12.2016 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaná sa na základe darovacej zmluvy svojej matky zo dňa
7.3.2007 stala vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. E. Š.: B. Č.. XXX, rodinný dom číslo súpisné XXX na
parcele č. XXXX/XX s príslušenstvom a parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria 103 m2,
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria 200 m2 pod B 3 v 1 pod B 4 v 1, LV č. XXX parcely číslo
XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria 211 m2, parcely číslo XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria
208 m2, parcely číslo XXXX/XX záhrady 116208 m2, G. J. X E. 1., G. J. X E. 1.. V ten istý deň čestným

prehlásením s overeným podpisom pred notárom sa žalovaná zaviazala vyplatiť ostatných súrodencov
-žalobcov každého vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 €) v prípade, ak počas života kedykoľvek v
budúcnosti odpredá cudzej osobe predmetné nehnuteľnosti. Na základe výpisu z LV č. XXX S. Č.. XXX
bolozistené,žedňa25.11.2016bolkatastromnehnuteľnostivPrešovepovolenývkladnazákladekúpnejzmluvy a predmetné nehnuteľnosti od žalovanej nadobudla C. Š.. Listom zo dňa 22.2.2017 žalobkyňa
v 1. rade vyzvala žalovanú o vyplatenie sumy 3.319,- €, ako a jej súrodencov, t.j. žalobcov 2. a 3.
rade. Žalobkyni bolo právnym zástupcom žalovanej písomne oznámené, že nárok neuznáva ani sčasti,

nakoľko tento nie je dôvodný. Občiansky zákonník pojem záväzok používa v dvoch významoch a to
jednak na pomenovanie záväzkovoprávneho (dvojstranného) vzťahu, ale aj na označenie povinnosti iba
jednej zo strán - dlžníka (záväzok splniť). Avšak aj veriteľ sa zaväzuje (má teda záväzok) napríklad dlh
prijať. Inými skutočnosťami sú okrem iného aj jednostranné úkony, spočívajúce v prejave jednej strany,
ktorým je aj čestné vyhlásenie žalovanej, s ktorým právo spája vznik práv a povinností strán konania.

Právny úkon žalovanej je nutné pokladať za perfektný, keďže obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti, tomu neodporuje a z jeho obsahu je zrejme čo ním mienila.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť, pričom uviedla, že Občianskoprávne
záväzkové vzťahy vznikajú teda buď z vôle strán, t.j. z právnych úkonov (jednostranný právny
úkon, zmluva), alebo nezávisle od vôle strán, teda z iných právnych skutočností. Takýmito právnymi

skutočnosťami sú najmä zákon, úradné rozhodnutia konštitutívnej povahy (rozhodnutie súdu, alebo
správneho orgánu), alebo iné dôvody, napr. udalosť, alebo protiprávny stav. Najčastejším príkladom
vzniku záväzkov je zmluva. Len výnimočne má vznik záväzkov základ v jednostrannom právnom
úkone. Tak je tomu v prípade verejnej súťaže (§ 847 OZ) a verejného prísľubu. Pokiaľ záväzkový
vzťah vznikol z jednostranného právneho úkonu, nemožno zároveň povedať, že vznikol na základe

iných právnych skutočností. Zo žaloby nie je zrejmé, na základe akého právneho úkonu si žalobcovia
uplatňujú žalovaný nárok voči žalovanej, nakoľko čestné vyhlásenie samo o sebe totiž nemá účinky
právne záväzného úkonu a preto nespĺňa náležitosti, ktoré by zakladali záväzkovo právny vzťah medzi
žalobcami a žalovanou. Z dôvodu vyššie uvedeného má za to, že v prípade predmetného čestného
vyhlásenia sa nejedná o relevantný právny úkon, na základe ktorého by žalobcom vznikal nárok na

plnenie voči žalovanej, ktorý si uplatňujú v tomto konaní. Zároveň mala za to, že zákonným priestorom
pre prípadné vyrovnanie medzi stranami súvisiace s darovaním nehnuteľnosti žalovanej od svojej matky,
bolo dedičské konanie po neb. C. M., O.. J., L..: XX.X.XXXX, L. J.: C. D. XXX/X, E. Š..

4. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 7.2.2018, č.k. 8C/10/2017-71, žalobu zamietol.

5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.9.2019, č.k. 22Co/90/2018-107, zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že čestné prehlásenie žalovanej našla v dome po pohrebe matky. O

darovaní nehnuteľnosti sa žalobcovia dozvedeli asi 4 dní pred smrťou poručiteľky, ktorá ich zároveň
informovala o tom, že v prípade jej smrti im má ich sestra vyplatiť po 100.000,- Sk.

7. Žalovaná uviedla, že na jej strane ide o morálny záväzok v podobe naturálnej obligácie.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami (notárska zápisnica na čl. 2, výzva na zaplatenie pohľadávky na
čl. 3, čestné vyhlásenie na čl. 4, výzva na zaplatenie pohľadávky, mimosúdna pokonávka na čl. 5, LV č.
XXX na čl. 6, LV č. XXX na čl. 7, čestné vyhlásenie na č.l. 122, posťové poukážky), výsluchom žalovanej,
pričom zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 7.3.2007 C. M. ako darujúca a žalovaná ako obdarovaná uzavreli darovaciu zmluvu vo forme
notárskej zápisnice, sp. zn. N 60/2007, Nz 8893/2007, spísanej notárkou, JUDr. Evou Loumovou, na
základe ktorej darujúca osoba darovala žalovanej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. E. Š., zapísané
na LV č. XXX a to: rodinný dom číslo súpisné 466 na parcele č. XXXX/XX s príslušenstvom, parcela č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 200 m2 pod B 3 v 1 pod B 4 v 1, a tiež zapísané na LV č. XXX a to: parcela č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 208 m2, parcela č. XXXX/XX - záhrady o výmere 116208 m2, G. J. X E. 1., G. J. X E. 1..

10. Toho istého dňa, t.j. 7.3.2007, žalovaná spísala čestné vyhlásenie, v ktorom prehlásila, že v

prípade, ak počas života kedykoľvek v budúcnosti odpredá cudzej osobe, nie blízkej, vyššie uvedené
nehnuteľnosti, vyplatí ostatných súrodencov, každému po 100.000,- Sk v lehote do mesiaca od predaja.11. Z B. Č.. XXX, T..Ú.. E. Š., súd zistil, že spoluvlastníkom parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 103 m2 a parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2 sa
stala C. Š. na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod pol. vz. č. XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený

dňa 25.11.2016 (V 7701/2016).

12. Z B. Č.. XXX, T..Ú.. E. Š., súd zistil, že vlastníkom parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 211 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parcela č.
XXXX/XX - záhrady o výmere 116208 m2 sa stala C. Š. na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod pol.

vz. č. XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 25.11.2016 (V 7701/2016).

13. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že s jej matkou šli prepísať nehnuteľnosť na jej osobu, a po tom
sa sama vrátila k notárke, kde z vlastnej iniciatívy spísala čestné vyhlásenie. Čestné vyhlásenie bolo v
dvoch vyhotoveniach s tým, že jedno odovzdala svojej matke, ktoré neskôr našla žalobkyňa v 1. rade. O
čestnom vyhlásení neinformovala svojich súrodencov, ktorí mali vedomosť o tom, že matka jej darovala

nehnuteľnosť. Súrodencov nevyplatila z toho dôvodu, ako sa voči nej správali na dedičskom konaní.

14. Z čestného prehlásenia B. M. súd zistil., že neb. C. M., ktorá bola jej krstnou mamou, jej povedala,
že dcéra, ktorej darovala dom, vyplatí ostatných súrodencov po 100.000,- Sk po jej smrti, keď tento dom
predá cudzej osobe.

15. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti uvedených v zákone.

Podľa § 492 OZ, Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky

vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.

Podľa § 34 OZ, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 OZ, Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 36 ods. 1-2 OZ, Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie

podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je
rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 50 ods. 1-3 OZ, Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. Ak nie je v tomto
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom,
keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa

táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s
kým dlžník zmluvu uzavrel. Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli;
právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak.
To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.

Podľa § 51 OZ, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

V zmysle § 3 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná sa zaviazala k tomu,
že vyplatí ostatných súrodencov (každého po 100.000,- Sk) v lehote do mesiaca od odpredania
nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy uzavretej na notárskom úrade dňa 7.3.2007.
Skutočnosť, že predmetné čestné vyhlásenie bolo podpísané žalovanou v deň podpísania darovacej
zmluvy, a týkalo sa tých istých nehnuteľností, ktoré tvorili predmet darovacej zmluvy, logicky znamená,

že čestné vyhlásenie priamo súviselo s uzavretím darovacej zmluvy, resp. bolo jej podmienkou, z
čoho možno vyvodiť záver, že k uzavretiu darovacej zmluvy by nedošlo bez súčasného zaviazania sa
žalovanej k tomu, aby sa vyrovnala s ostatnými súrodencami v prípade odplatného predaja predmetných
nehnuteľností cudzej osobe a to aj napriek zakotveniu práva doživotného užívania nehnuteľností a
povinnosti žalovanej doopatrovať svoju matku v darovacej zmluve. Nasvedčuje tomu aj výška sumy,

ktorú mala žalovaná vyplatiť jednotlivým súrodencom v pomere k nepochybne značne vyššej hodnote
darovanej nehnuteľnosti. Predmetné čestné vyhlásenie teda bolo potvrdením záväzkovo-právneho
vzťahu medzi darkyňou (matkou) a žalovanou ako obdarovanou, pričom veriteľom v danom prípade bola
právna predchodkyňa strán konania. Existenciu tohto vzťahu potvrdila aj krstná dcéra nebohej darkyne.

17. Pre zmluvu v prospech tretej osoby je charakteristické, že na základe právneho úkonu medzi
veriteľom a dlžníkom vzniká právny pomer medzi dlžníkom a treťou osobou, ktorá sa taktiež stáva
dlžníkovým veriteľom. Na základe tejto zmluvy sa dlžník ako sľubujúci zaväzuje voči druhej zmluvnej
strany - veriteľovi ako príjemcovi sľubu, že bude plniť tretej oprávnenej osobe. Zmluva v prospech
tretej osoby je uzavretá v momente, keď sa dlžník dohodne s veriteľom (teda bez účasti tretej osoby),

pričom zákon pre ňu nepredpisuje osobitnú právnu formu. Pre platnosť zmluvu nie je potrebné, aby
tretia osoba bola v zmluve individuálne určená, pričom postačuje, ak je určená dostatočne objektívnymi
skutočnosťami, na základe ktorých môže byť dodatočne individualizovaná. V danom prípade má súd
za to, že tretie osoby boli v predmetnom čestnom vyhlásení určené nezameniteľným spôsobom. Zo
zmluvy v prospech tretieho vzniká trojaký právny pomer, a to právny pomer medzi veriteľom a dlžníkom,

medzi veriteľom a treťou osobou a medzi dlžníkom a treťou osobou. Na to, aby tretia osoba nadobudla
voči dlžníkovi jednostranný a neodvolateľný nárok zo zmluvy, je potrebné, aby k zmluve v prospech
tretieho pristúpila ešte ďalšia právna skutočnosť, a to, jednostranný právny úkon tretej osoby adresovaný
dlžníkovi, ktorým tretia osoba prejavuje svoj úmysel prijať plnenie zo zmluvy. Predžalobnú výzvu na
zaplatenie pohľadávky, resp. podanie žaloby si nemožno vyložiť inak, ako prejavenie úmyslu prijať

plnenie zo zmluvy.

18. Nakoľko žalovaná odpredala nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru jej matky, osobe, ktorá nebola
v príbuzenskom vzťahu so žalovanou, týmto konaním jej zároveň vznikol záväzok vyplatiť ostatných
súrodencov sumou vo výške 3.319,- €. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovanú zaplatiť jednotlivým

žalobcom žalovanú sumu.

19. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dňa 26.12.2016, t.j. uplynutím jedného mesiaca po
povolení vkladu kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu darovaných nehnuteľností, v katastri
nehnuteľností. K uvedenému dňu bola sadzba úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom, ktorí mali v
konaní úspech v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.