Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 15, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010208
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1619010208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov

JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaných K. D. a spol.
pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. f/ Trestného zákona účinného do
31.07.2019 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019 a iné, o
odvolaní Okresnej prokuratúry Malacky, proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 3T/45/2019-198 z
05. mája 2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. novembra 2021, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu ohľadne obžalovanej K. D..

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej

K. D., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom N. C. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci,

u k l a d á

podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019 s poukazom na § 37 písm. m/, §
38 ods. 4, ods. 7, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste uloženom obžalovanej rozsudkom

Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/28/2019 zo dňa 20.01.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 3To/39/2020 zo dňa 22.09.2020, právoplatným dňa 22.09.2020, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 3T/45/2019-198 z 05.05.2021 boli obžalované O. D. st., O.
D. ml. a K. D. uznané vinnými nasledovne:
obžalované O. D. st. a O. D. ml., boli v bode 1) uznané vinnými z prečinu krádeže spolupáchateľstvom

podľa § 20 § 212 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019,
obžalovaná K. D. bola v bode 1) uznaná vinnou z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 § 212
ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, v bode 2) zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
3 písm. b/, ods. 4 písm. f/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019 s poukazom na § 139 ods. 1 písm.e/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019 a za skutok 3) bola uznaná vinnou z prečinu legalizácie
príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019, na
skutkovom základe, že

1) dňa 15.06.2018 v čase od 16.58 h do 17.15 h v Malackách na Pezinskej ulici č. 13 y HM Tesco na
predajnej ploche spoločným konaním odcudzili 20 ks vajec v celkovej hodnote 2,69,- €, 1 ks Primalex
v hodnote 9,99,- €, 1 ks Bicykel zn. TREK BICYKEL 28 CLIMBER v hodnote najmenej 270,- €, 1 ks
Jar 1,35 1 v hodnote 2,89 €, 2 ks Kofola 2 1 v celkovej hodnote 2,50 €, 1 ks Vodka Star Plum 0,5 1

v hodnote 3,51 €, 1 ks croisant zn. 7 Days v hodnote 0,45 €, 1 balenie jednorazových papierových
vreckoviek zn. Zeva Soft v hodnote 2,39 €, 3 ks Cappy džús 0,5 1 spolu v hodnote 3,27 €, 15 ks
pletenky v hodnote spolu 3,30 €, 5 ks kaizerky biele v hodnote 0,50 €, 1 ks chlieb v hodnote 0,89 €,
1 ks minerálna voda zn. Bonaqua 0,5 1 v hodnote 0,62 €, 1 ks Tatranské mlieko 11 v hodnote 0,89 €,
1 ks Farba Primalex 0,5 1 v hodnote 2,99 €, 1 ks Valček na maľovanie v hodnote 3,19 €, 2 ks biele
igelitové tašky spolu v hodnote 0,18 €, 4 ks donut čokoládové spolu v hodnote 1,32 €, 2 ks uhorky v

hodnote 1,38 €, 1 ks zemiaky v hodnote 1,49 €, 4 ks Tesco jogurt čoko spolu v hodnote 1,56 €, 2 ks
Hell energetické nápoje 250 ml spolu v hodnote 1,38 €, 1 ks Nutrilon v hodnote 14,99 €, 1 ks Hovädzie
plece 5 kg v hodnote 34,50 €, a to tak, že tovar si postupne spoločne nakladali do nákupného vozíka,
následne sa presunuli k samoobslužným pokladniam, kde zaplatili len za časť tovaru a bez zaplatenia
ostatnéhotovaruprešlisamoobslužnoupokladničnouzónouvonzpredajne,čímtýmtoskutkomspôsobili

poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. so sídlom v Bratislave, Ul. Kamenné námestie č. 1/
A škodu odcudzením vo výške najmenej 366,87 €, pričom obvinená K. D. sa daného skutku dopustila
aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisovej značky OT 46/17 zo dňa
30.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2017 bola odsúdená za prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona,

2) obž. K. D. dňa 04.12.2018 v čase okolo 11.16 h počas jazdy vlakom č. Os 2019, medzi železničnými
stanicami Plavecký Štvrtok a Zohor spozorovala, že poškodená O. J., nar. XX.XX.XXXX, ide na toaletu,
čo videla cez sklenený priezor dverí, na čo išla aj s dieťaťom na rukách do vedľajšieho vagóna a z
miesta kde sedela poškodená zobrala igelitovú tašku, ktorú zodvihla zo sedadla vozňa a následne
premiestnila pred dvere toalety vozňa, pričom počas toho z tašky odcudzila peňažnú hotovosť vo výške

323,- € a občiansky preukaz na meno poškodenej, čím týmto konaním spôsobila poškodenej O. J. škodu
odcudzením vo výške 323,- €, pričom uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že dňa 30.05.2017
bola trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/46/2017, právoplatným dňa 30.05.2017,
odsúdená za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona,
3) obž. K. D. po tom, čo dňa 07.09.2018 odcudzila T. Q. v obci Plavecký Štvrtok mobilný telefón zn.

Huawei P20 lite blue, X.: XXXXXXXXXXXXXXX, v hodnote 300 €, tento následne vydávajúc sa za jeho
vlastníka v období od 08.09.2018 do 17.09.2018 predala F. N. za sumu 50 €.

Obžalovanej O. D. st. bol podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Obžalovanej O. D. ml. bol podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Obžalovanej K. D. bol podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.07.2019 s použitím § 36
písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona, s použitím
§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam, uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bola, postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a/

Trestného zákona, zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanej K. D. rozsudkom
Okresného súdu Malacky sp. zn 1T/28/2019 zo dňa 20.01.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 3To/39/2020 zo dňa 22.09.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku boli všetky tri obžalované zaviazané nahradiť poškodenej
spoločnosti TESCO STORES SR a.s., Bratislava škodu vo výške 385,87,-€ a to spoločne a nerozdielne
a obžalovaná K. D. bola samostatne zaviazaná nahradiť škodu poškodenej O. J., vo výške 323,-€.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote uvedenej v § 309 Trestného poriadku, podala odvolanie
prokurátorka okresnej prokuratúry a to výlučne vo vzťahu k obžalovanej K. D. do výroku o treste v jej
neprospech.

Dôvody odvolania okresnej prokuratúry boli súdu doručené dňa 29.06.2021 a v týchto prokurátorka
namietala zníženie trestnej sadzby pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorý postup u obžalovanej
nepovažuje s ohľadom na jej osobu a okolnosti spáchaných skutkov, za primerané a v ďalšom
argumentovala nasledovne: „Obžalovanej bol ukladaný trest spolu za 4 trestné činy, z ktorých jeden
je zločinom. Vzhľadom na početnosť skutkov, ktorých sa obžalovaná dopustila, považujeme zníženie
trestnej sadzby pod dolnú hranicu trestnej sadzby za nedostatočný postih obžalovanej. Zároveň

poukazujeme na skutočnosť, že v konaní Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T 28/2019 sa obžalovaná
nepriznala, preto by jej súd pri ukladaní súhrnného trestu nemal priznať poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Tr. zák. Nestotožňujeme sa s názorom obhajoby, že obžalovaná bola do trestnej činnosti
dotlačená svojou majetkovou situáciou. Z druhu a charakteru skutkov, ktoré sú rôzne svojim spôsobom
spáchania a prevedením, vyplýva, že obžalovaná považuje páchanie trestnej činnosti za bežnú vec

a pristupuje k nej akonáhle sa jej naskytne príležitosť, teda nie priamo vplyvom jej tiesnivej osobnej
situácie. Práve trestný čin spáchaný vo vlaku (skutok z obžaloby sp. zn. 1Pv 54/19/1106-23) nasvedčuje
tomu, že obžalovaná sa dopustila trestného činu akonáhle videla príležitosť na odcudzenie veci iného.
Poukazujem na skutočnosť, že obžalovaná je v produktívnom veku, kedy jej nič nebráni a v minulosti
nebránilo postupovať, takým spôsobom, aby si zabezpečila dostatočné životné prostriedky. V obdobnej

životnej situácii ako má obžalovaná, sa nachádzajú stovky iných matiek, pričom táto osobná situácia
nemôže byť zdôvodnením a ospravedlnením jej trestnej činnosti. Zároveň poukazujem na skutočnosť,
že obžalovaná sa dopúšťa trestnej činnosti aj so svojimi blízkymi príbuznými, čo nasvedčuje tomu, že
takýto spôsob obživy je v danej komunite považovaný za akceptovaný. Aj z tohto dôvodu sa domnievam,
že obžalovaná sa nedopustila trestných činov z núdze alebo mladíckej nerozvážnosti, ale z dôvodu,

že táto forma životného štýlu je v daných pomeroch bežná. Aj preto sa domnievam, že trest kratšieho
trvania bude obžalovaná vnímať ako nedostatočný motív na to, aby prestala po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody páchať trestnú činnosť, pretože bude uzrozumená s tým, že sa jej dostane i tak
len miernejšieho postihu, než zodpovedá závažnosti jej konania. Je to zrejmé najmä z toho, že už v
minulosti bola potrestaná za trestné činy krádeže a opätovne sa vrátila k páchaniu majetkovej trestnej

činnosti aj po predchádzajúcich odsúdeniach. Uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby v tomto prípade nezabezpečuje dostatočné pôsobenie na obžalovanú, aby sa v budúcnosti
nedopúšťala obdobnej trestnej činnosti. Preto navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods.
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky a
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo vzťahu k obžalovanej K. D. rozhodol o uložení súhrnného

nepodmienečného trestu odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe za súčasného zrušenia
výroku o treste rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T 28/2019 zo dňa 20.01.2020 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 22.09.2020, právoplatným dňa 22.09.2020.“

K dôvodom odvolania poskytla svoje vyjadrenie obžalovaná a to prostredníctvom obhajcu, ktoré bolo

súdu doručené dňa 06.08.2021 a v tomto obhajca dôvodil: „K argumentácii prokurátora o tom, že
v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Malacky, pod sp. zn.: 1T/28/2019 som sa nepriznala
k spáchaniu trestného činu, v dôsledku čoho nemal súd vo vzťahu k mojej osobe pri ukladaní
súhrnného trestu priznať túto poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. I) Trestného zákona, uvádzam,
že prokurátorom predkladaná skutočnosť nemohla mať vplyv na toto trestné konanie, v ktorom súd

rozhodoval o mojej vine a treste vo vzťahu k prejednávaným skutkom. Trestné konanie 1T/28/2019 malo
vo vzťahu k rozhodovaniu o treste v tomto trestnom konaní vplyv len na to, že súd musel uložiť súhrnný
a nie úhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Akékoľvek skutkové okolnosti, t.j aj nepriznanie
sa k skutku v trestnom konaní 1T/28/2019, nemá a ani nemôže mať vplyv na určenie druhu a výšky
trestu v tomto trestnom konaní. Súd pri určovaní trestu môže prihliadať len na skutkové okolnosti zistené

v prejednávanej veci, čo ďalej nepripúšťa, aby sa riadil skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi z inej
trestnej veci toho istého páchateľa. Preto, ak súd zistí vo vzťahu k páchateľovi nejakú poľahčujúcu
skutkovú okolnosť v prejednávanej trestnej veci, je povinný na ňu prihliadať bez ohľadu na skutkové
zistenia iného trestné konania toho istého páchateľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keď som sa vtrestnom konaní 1T/28/2019, v ktorom som bola právoplatne odsúdená, nepriznala k spáchaniu skutku,
tak táto skutočnosť nemôže ovplyvňovať fakt, že k skutkom v rámci tejto trestnej činnosti som sa priznala
a oľutovala ich, čo môže mať stále vplyv vo forme poľahčujúcej okolnosti na uloženie výšky a druhu

trestu. Pokiaľ ide o samotnú trestnú činnosť, tak z charakteru trestných činov vyplýva, že som sa ich
dopustila s motívom zabezpečenia si základných životných potrieb, keďže som sa nachádzala v zlej
finančnejsituácii,čímsadočasnesnažilazlepšiť,respektíveudržaťnejakúživotnúúroveň.Voskutkoch1
a 2 ako aj v trestnej veci 11728/2019 išlo o trestné činy krádeže, ktorými bola spôsobená malá škoda. Ak
by som vnímala páchanie trestnej činnosti ako bežnú vec, tak ako sa to snaží prezentovať prokurátor, tak

predmetom útoku by boli hodnotnejšie veci, a nie veci dennej spotreby ako sú jedlo a podobne. Zároveň
by som sa nesnažila predmety nadobudnuté trestnou činnosťou zamieňať za peňažné prostriedky, ktoré
boli len zlomkom ich skutočnej hodnoty, ako tomu bolo v skutku číslo 3, za účelom zabezpečenia si
základných životných potrieb. Preto tvrdenie prokurátora o tom, že páchanie trestnej činnosti má u mňa
znamenať bežnú činnosť, je len nepodloženým konštatovaním. Zároveň treba zvýrazniť fakt, že súd
pri ukladaní trestu odňatia slobody aplikáciou § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona neznížil

trest o celú 1/3 pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu, ktorá ostala vo výške 3 rokov. Súd aplikáciou
spomínaného ustanovenia znížil trest pod dolnú hranicu na 2 roky a 6 mesiacov, pričom mohol uložiť
trest aj na 2 roky. Z predmetného ďalej vplýva, že súd zohľadnil jednak závažnosť spáchaných skutkov
a neprihliadal len na fakt, že som sa k skutkom priznala a oľutovala ich. V tomto smere chcem zdôrazniť,
že funkciou trestu v trestom práve nemá byť neprimeraná represia páchateľa, ale jednou z podstatných

funkcií uloženého trestu je jeho výchovný charakter a možnosť opätovného zaradenia sa páchateľa do
bežného života po jeho vykonaní. V tomto smere mám za to, že trest uložený rozsudkom 3T/25/2019
je primeraný, ktorý zohľadňuje všetky podstatné okolnosti vo vzťahu k uloženému trestu, akými sú
závažnosť trestnej činnosti, osoba páchateľa, priznanie a oľutovanie skutku, čo potvrdzuje správnosť
uloženého trestu. Uložený trest je plne zákonný. Ja som sa ku skutku riadne priznala, vyhlásením o

vine, oľutovala ho. V zmysle rozhodnutia R44/2017 vyplýva, že vyhlásenie o vine má obdobné účinky
vo vzťahu k aplikácii mimoriadneho zníženia trestu, ako uzatvorená dohoda ovine a treste a preto nejde
o neprimerane nízky trest. Ak sa prokurátor obáva, že by som sa mala po mojom prepustení na slobodu
vrátiť k trestnej činnosti, čo sa nestane, tak až potom bude potrebné vyhodnotiť moju recidívu vo vzťahu
k ukladaniu trestu. V tomto konaní súd dospel k zákonnému trestu s prihliadnutím na to, že som mladá

matka. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave v zmysle § 319
TrestnéhoporiadkuodvolanieprokurátoraOkresnejprokuratúryMalackyprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Malacky, č.k. 3T/45/2019-198 zo dňa 05.05.2021 zamietol.“

Preskúmavaná vec bola tunajšiemu súdu predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa

29.09.2021.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona
(2) Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak

odsudzuje páchateľa
d) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, alebo(4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu
tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených
v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby

odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

(1) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu.
(2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším
rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest
straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest
zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším
rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a / Trestného zákona Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e, ods. 2 Trestného poriadku
(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v
odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
(3) Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade
skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi
vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý
rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo

výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok
na náhradu škody.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry pridržiavajúc sa
argumentácie uvedenej okresnou prokuratúrou v písomnom odôvodnení odvolania navrhla zrušiť

napadnutý rozsudok a uložiť súhrnný trest nepodmienečný bez použitia mimoriadneho zníženia trestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Obhajca obžalovaného predniesol: „Ja navrhujem odvolanie prokuratúry zamietnuť, pretože rozhodnutie
súdu prvého stupňa považujem za správne, bolo správne aplikované stanovisko č. 44/2017, správne

bolo využité ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, tento trest považuje za primeraný a zákonný,
zdôrazňujúc, že obžalovaná je matkou troch maloletých detí a preto bolo správne využité ustanovenie
§ 39 Trestného zákona.“Obžalovaná právom záverečného návrhu predniesla: „Ja sa pripájam k prednesu obhajcu, ako aj
dôvodom uvedeným vo vyjadrení. Trest, ktorý mi bol uložený je dobrý.“

Z pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Okresnou prokuratúrou
Malackyboladňa18.04.2019podč.k.2Pv260/18/1106-26podanáobžalobanasledovne:naobžalované
O. D. st. a O. D. ml. bode 1) pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 § 212 ods.1 Trestného
zákonaúčinnéhodo31.07.2019aobžalovanúK.D.preprečinkrádežespolupáchateľstvompodľa§20§
212 ods.1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, pod č.k. 1Pv 54/19/1106-23 bola dňa 06.09.2019

na obžalovanú K. D. podaná obžaloba pre zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods. 3 písm. b/, ods. 4
písm. f/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného
zákona účinného do 31.07.2019 a pod č. k. 1Pv 82/19/1106-15 bola dňa 14.11.2019 na obžalovanú K. D.
podaná obžaloba pre prečin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, trestné veci boli spojené na spoločné konanie a vedené pod sp. zn. 3T/45/2019.

Nadriadený súd pripomína, že rozsudok bol odvolaním napadnutý len zo strany okresnej prokuratúry a
to vo vzťahu k obžalovanej K. D.. Rozsudok do viny a trestu ohľadne obžalovaných O. D. st. a O. D.
ml. sa stal právoplatným.

Teda na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre

niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú
dané, podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zistil, že odvolanie

podané okresnou prokuratúrou je dôvodné.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti
ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu

a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom
zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj
okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku
podrobnevyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprel,akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako
sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto
smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Vo vzťahu k žalovaným skutkom obžalovaná K. D. na hlavnom pojednávaní, po tom ako bola poučená
o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 a/, b/, c/ Trestného poriadku a po poučení podľa §

257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie
skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania
skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním
ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, urobila vyhlásenie o
vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesla: „som vinná zo spáchania skutkov v obžalobe“ a na

všetky otázky položené jej v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/,
písm. h/ Trestného poriadku odpovedala „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol,
že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie nebude vykonané a rozhodol o vykonaní
dôkazov súvisiacich s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovanú K. D. vinnou podľa podaných
obžalôb a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovanej a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom,
tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný
skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť,uznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom
opravnom prostriedku.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej nepochybil
okresný súd, keď konanie obžalovanej právne posúdil ako je uvedené v napadnutom rozsudku a takto
uznal obžalovanú K. D. vinnou.

Svoje rozhodnutie o treste odôvodnil nasledovne: „Obžalovaná K. D. taktiež nie je z miesta trvalého

bydliska bližšie hodnotená. Z odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ bola 4 krát súdne trestaná,
pričom sa na ňu v dvoch záznamoch hľadí, akoby nebola odsúdená. Z výpisu priestupkov vyplýva, že
sa od roku 2018 dopustila celkovo 3 priestupkov, za ktoré jej boli v dvoch prípadoch uložené pokuty vo
výške 10 EUR a 20 EUR, v jednom prípade jej bolo uložené napomenutie. Rozsudkom Okresného súdu
Malacky sp. zn. 1T/28/2019 zo dňa 20.01.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 3To/39/2020 zo dňa 22.09.2020; právoplatným dňa 22.09.2020, bola odsúdená na nepodmienečný

trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Zo skutkov spáchaných obžalovanou ako aj z vyššie uvedeného rozhodnutia je
zrejmé, že obžalovaná spáchala trestné činy skôr, ako bol Okresným súdom Malacky sp. zn. 1T/28/2019
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin. Terajšia trestná činnosť sa teda zbieha s ďalšou
trestnou činnosťou obžalovanej, a to s trestným činom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b)

Tr. zákona, za čo bola odsúdená Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1 T/28/2019 zo dňa
20.01.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/39/2020 zo dňa 22.09.2020,
právoplatným dňa 22.09.2020, bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8
mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia... Pri posudzovaní
poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu

priťažujúcu okolnosť. Obžalovaná urobila pred súdom vyhlásenie o vine, k spáchaniu trestných činov
sa priznala a trestné činy úprimne oľutovala, co jej poľahčilo s poukazom na § 36 písm. 1) Trestného
zákona. Naopak obžalovanej priťažovalo, že už bola za trestný čin v minulosti odsúdená, s poukazom
na § 37 písm. m) Trestného zákona. Súd nepripočítal obžalovanej ako priťažujúcu okolnosť skutočnosť,
že spáchala viac trestných činov podľa § 37 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovanej je ukladaný súhrnný

- úhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., t.j. za použitia asperačnej zásady, kde už
je raz zohľadnená na ťarchu obžalovanej okolnosť, že spáchala viac trestných činov a v dôsledku tohto
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zostal teda rovnaký. Nie je možné túto istú okolnosť (teda
že sa dopustila viac trestných činov) jej pripočítať na ťarchu znovu aj ako priťažujúcu okolnosť, pretože
by inak došlo k dvojitému pripočítaniu tej istej okolnosti na jej ťarchu a dokonca i možnému duplicitnému

zvýšeniu trestnej sadzby o 1/3 ako hornej tak i dolnej hranici za rovnakú okolnosť. Vzhľadom k tomu,
že obžalovaná spáchala viaceré úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných
dvoma skutkami bolo nutné uložiť obžalovanej súhrnný trest odňatia slobody za použitia asperačnej
(zostrovacej) zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., S tým, že horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
trestného činu z nich najprísnejšie trestného (zločin s hornou hranicou 10 rokov) sa zvýšila o 1/3. Po

zohľadnení pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj použitia asperačnej zásady je zrejmé,
že dolná hranica trestnej sadzby (najprísnejšieho trestného činu) zostala nedotknutá, teda 3 roky. Súd
má za to, že v danom prípade bolo možné použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona
per analogiam vzhľadom na to, že obžalovaná pred súdom učinila vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom
aj prijaté. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na zjednocujúce Stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016... Je teda na mieste, aby
súd po prijatí vyhlásenia obžalovanej o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu
zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody ovine a treste, čo súd v danom
prípade aj učinil. Súd však neznížil obžalovanej trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, ktorá zostala nedotknutá vo výmere 3 rokov o celú 1/3, čo by bol trest vo výmere 2 rokov, nakoľko

zohľadnil u obžalovanej okrem iného a už vyššie uvedeného aj závažnosť spáchaných úmyselných
trestných činov. Súd len poznamenáva, že pri znižovaní dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. sa prihliada len na dolnú hranicu bež ohľadu na sadzbu hornú (teda
nevychádza sa s rozdielu medzi hornou a dolnou ako je tomu pri ustanovení § 38 ods. 8 Tr. zák.).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti súd obžalovanej uložil súhrnný trest odňatia slobody

podľa § 212 ods, 4 Tr. zákona v znení účinnom do 31.07.2019 s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods.
2 Tr. zák. a s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. a s použitím
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, pričom
má za to, že takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, splní funkciu ochrany spoločnosti iprevencie(individuálnejigenerálnej)azároveňvyjadrujeajmorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.
Obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ju súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd zároveň rozhodol podľa § 42
ods. 2 Tr. zákona o zrušení výroku o treste, ktorý bol obžalovanej uložený rozsudkom Okresného súdu
Malacky sp. zn. 1T/28/2019 zo dňa 20.01.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp.
zn. 3To/39/2020 zo dňa 22.09.2020, právoplatný dňa 22.09.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.“

Prioritne je namieste konštatovať, že prvostupňový súd správne dospel k záveru, že prichádza do úvahy
uloženie súhrnného trestu, ktorý uložil k správnemu odsúdeniu.

Z pohľadu rozhodovania prvostupňovým súdom sa teda správne jednalo o súbeh trestných činov vo
vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Malacky sp. zn. 1T/28/2019 z 20.01.2020 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave z 22.09.2020 sp. zn. 3To/39/2020, pretože je potrebné postihnúť mnohosť
trestných činov jedného páchateľa a to uložením súhrnného trestu podľa trestného činu najprísnejšie
trestného tj. podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona.

Je zrejmé, že medzi spáchaním časovo prvého z trestných činov, dňa 15.06.2018 (náš prejednávaný

skutok 1/), 07.09.2018 (náš skutok 3/ a zároveň skutok vo veci sp. zn. 1T/28/2019) a 04.12.2018 (náš
prejednávaný skutok č. 2/), nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci rozsudok/oznámený
trestný rozkaz. V poradí prvým bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok a to dňa 20.01.2020 vo veci sp.
zn. 1T/28/2020, tj. obžalovaná K. D. nebola varovaná vyhlásením odsudzujúceho rozsudku/oznámením
trestného rozkazu a preto prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu za viacčinný súbeh, vo

vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Malacky sp. zn. 1T/28/2019 v spojení s uznesením Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 3To/39/2020, nakoľko o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch rozhoduje
v spoločnom konaní. Krajský súd dodáva, že práve vyhlásenie vyššie uvedeného rozsudku sp. zn.
1T/28/2019 dňa 20.01.2020 prerušilo akýkoľvek ďalší súbeh trestnej činnosti.

Z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin,
ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, čo znamená, že súhrnný trest
sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu. V konkrétnom prejednávanom prípade obžalovanej K. D.
teda prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, pretože žalovaných skutkov, v prejednávanej veci,

sa dopustil v súbehu s vyššie rozvedeným skutkom a tento súbeh nebol vyhlásením odsudzujúceho
rozsudku prerušený.

Čo sa týka odvolacej námietky okresnej prokuratúry, možno s argumentáciou okresnej prokuratúry
súhlasiť ohľadne námietky priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, avšak

nie z dôvodu, ktorý predkladá prokuratúra, tj. obžalovaná sa vo veci sp. zn. 1T/28/2019 (ku ktorému
bol ukladaný súhrnný trest), nepriznala. V kontexte s uvedeným potom následne nemožno akceptovať
použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona súdom prvého stupňa.

K vyššie rozvedenému odvolací súd udáva nasledovné úvahy: Má prokuratúra pravdu v tom, že nemala

byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, tj. obžalovaná sa priznala a
svoj skutok oľutovala, avšak nie z dôvodu, že vo vzťahu k odsúdeniu sp. zn. 1T/28/2019, v ktorom konaní
(ku ktorému prichádzalo uloženie súhrnného trestu) vyhlásenie o vine neurobila.

Vo všeobecnosti platí, že významným je posúdenie oľutovania skutku v konaní, ktoré sa pojednáva a

zároveň platí, že aby súd mohol priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu v akejkoľvek podobe
hodnotiť v jeho prospech, musí svedčiť o jeho snahe po náprave a nesmie byť urobené len formálne,
pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Požiadavkou aby ľútosť páchateľa bola úprimná, sa kladie dôraz
na skutočnosť, že nebude stačiť iba formálny prejav. Vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného
postoja páchateľa k svojmu trestnému činu. Teda súd musí posúdiť otázku podľa konkrétnych okolností

prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa, nielen v prípravnom konaní, ale aj po prijatí vyhlásenia
o uznaní viny, najmä po využití práva záverečnej reči a posledného slova.A práve v posudzovanej veci možno oprávnene konštatovať, že úprimnosť ľútosti zo strany obžalovanej
K. D., naplnená nebola tak ako to má na mysli ustanovenie § 36 písm. l/ Trestného zákona.

Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaná počas výsluchu v prípravnom konaní nepriznala spáchanie skutku
3/ rozsudku (čl. 8 - sp. zn. 3T126/2019), ani skutku 2/ (čl. 18 - sp. zn. 3T/101/2019) a rovnako ani
čo sa týka skutku 1/ (čl. 38 - sp. zn. 3T/45/2019) konanie nepriznala a neoľutovala. V nadväznosti na
priebeh hlavného konania v naznačenom smere možno oprávnene konštatovať, že úprimnosť ľútosti zo
strany obžalovanej K. D. ani podľa zvukového záznamu vyhotoveného podľa § 61a Trestného poriadku,

naplnená nebola. Totiž zo záznamu je zistiteľné, že po prednese záverečných rečí prokurátorom a
obhajcom, bola na prednes záverečnej reči vyzvaná obžalovaná O. D. st, ktorá na otázku samosudkyne,
či chce využiť právo záverečnej reči uviedla, „nie, bez vyjadrenia“, na čo sudkyňa poznamenala „že je
vám to ľúto tam aspoň napíšeme“, na čo bolo nadiktované vyjadrenie vyplývajúce zo zápisnice (čl. 190)
a to samosudkyňou. Následne bola dotazovaná obžalovaná O. D. ml., ku ktorej samosudkyňa povedala
„že to isté“ a diktovala vyjadrenie uvedené v zápisnici. Čo sa týka obžalovanej K. D., táto povedala

„ľutujem to“ a samosudkyňou bolo do zápisnice diktované „úprimne ľutujem svojho konania“, tj. z toho
možno vyvodiť, že vyjadrenie K. D. o ľútosti konania, nemalo takú kvalitu a mieru úprimnosti aká je podľa
názoru odvolacieho súdu očakávaná v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona.

Teda vyjadrenie obžalovanej K. D. ohľadne priznania konania a jeho oľutovania, odvolací

súd vyhodnocuje ako formálne, ktoré bolo urobené pod vplyvom predchádzajúcich prednesov
spoluobžalovaných, ale najmä protokolácie konajúcej samosudkyne, z dôvodu dosiahnutia nižšieho
trestu.

Ak prokuratúra svoje argumenty opiera o skutočnosť, že obžalovaná vo veci sp. zn. 1T/28/2019

vyhlásenie o vine neurobila a k danému odsúdeniu bol ukladaný súhrnný trest, z ktorého dôvodu jej
nemohla byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, tak je nutné uviesť,
že s týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Totiž súdna prax eviduje len jedno rozhodnutie
obsahujúce právny názor, že ak sa má obžalovanému uložiť za viac trestných činov jeden trest, možno
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona priznať len vtedy, ak priznal a úprimne

oľutoval všetky stíhané trestné činy, za ktoré sa mu ukladá úhrnný, resp. súhrnný trest (rozh. Krajského
súdu Žilina sp. zn. 1To/17/2011). Je potrebné podotknúť, že toto rozhodnutie zostalo osamoteným a
nenašlo odozvu ani v podobe stanoviska NS SR, resp. s obdobným právnym názorom ani v podobe
judikátu NS SR.

Ako už bolo vyššie naznačené, významným je posúdenie priznania, ale najmä oľutovania skutku a to v
konaní, ktoré sa prejednáva, čo je v protiklade s argumentáciou prokuratúry.

Tu odvolací súd znovu zdôrazňuje, že obžalovaná K. D. počas prípravného konania, ani vo vzťahu k
jednému z prejednávaných skutkov, svoje konanie nepriznala a neoľutovala. urobila tak len na hlavnom

pojednávaní za situácie, ktorú odvolací súd už vyššie rozviedol.

Čo sa týka ostatnej časti odvolacích námietok prokuratúry, je nutné dať za pravdu, že obžalovaná
rozhodne nebola do spáchania trestnej činnosti „dotlačená“ nepriaznivou majetkovou a rodinnou
situáciou. Rovnako s dôvodmi odvolania týkajúcimi sa posúdenia osoby obžalovanej, charakteru trestnej

činnosti, ktorej sa dopúšťala ako aj samotného postoja k páchaniu (trestnú činnosť v prípravnom konaní
nepriznala) a ani v celom konaní úprimne neoľutovala, dopúšťala sa protiprávneho konania opakovane
a to aj v prípade, keď sa jej naskytla vhodná príležitosť, ktorú ihneď využila (okradnutie staršej ženy
vo vlaku) a potom s argumentáciou prokuratúry v naznačenom smere, sa je možné v celom rozsahu
stotožniť, čo odvolací súd aj urobil.

Teda odkazujúc na vyššie rozvedené, v kontexte s vyššie uvedeným, krajský súd pristúpil ku skúmaniu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovanej.

Potom odlišne ako prvostupňový súd, nevidel zákonný dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa

§ 36 písm. l/ Trestného zákona tj. priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala,
pretože táto okolnosť bola súdom priznaná neopodstatnene, k čomu sa už v tomto rozhodnutí odvolací
súd vyjadril. Vyjadrenie obžalovanej K. D. na hlavnom pojednávaní dňa 05.05.2021, v ktorom, podľa
vyhotovenej zápisnice, priznala svoju vinu a oľutovala svoje činy, rozhodne nemožno hodnotiť akopresvedčivé a teda ho nadriadený súd považuje za irelevantné, na podklade čoho nebolo možné
akceptovať, že okresný súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona.

Odvíjajúc sa od vyššie rozvedeného potom nebolo možné akceptovať ani súdom prvého stupňa použité
zmieňujúce ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a zníženie dolnej hranice trestnej sadzby
o jednu tretinu postupom podľa odseku 4 citovaného ustanovenia § 39 Trestného zákona, odkazujúc na
stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č.
5/2017 tak, ako to urobil prvostupňový súd.

V zhode s úvahami prvostupňového súdu aj odvolací súd ustálil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m/ Trestného zákona spočívajúcu v prihliadnutí na predchádzajúce odsúdenia, tu odvolací súd prihliadol
predovšetkým na odsúdenie Okresným súdom Malacky z 30.05.2017 sp. zn. 0T/46/2017.

V názorovej zhode s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že je potrebné uložiť trest odňatia slobody

súhrnný (§ 42 ods. 1 Trestného zákona) podľa trestného činu najprísnejšieho trestného, tj. zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona (trestná sadzba je v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov)
a zároveň zohľadnil, že musel postupovať podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona tj. za použitia tzv.
asperačnej zásady, podľa ktorej platí: ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými

skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho
trestného o jednu tretinu. Ako už bolo vyššie naznačené odvolací súd nezistil poľahčujúcu okolnosť
(podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona) tak ako to nesprávne urobil prvostupňový súd, z ktorého dôvodu
potomnevideldôvodnapostuppodľa§39ods.2písm.d/,ods.4Trestnéhozákona.Pretoupraviltrestnú
sadzbu,ikeďbolaustálenájednapriťažujúcaokolnosťaprevažujepomerpriťažujúcichokolností,natúto

skutočnosť však neprihliadol aplikujúc ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona, nakoľko prichádzalo
do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona tj. podľa tzv.
asperačnej zásady, keďže aspoň jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov je zločinom. Teda krajský
súd konštatuje, že prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona,
v podstate je potrebné upraviť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestného činu

najprísnejšie trestného (§ 212 ods. 4 Trestného zákona- v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov) tj. zvýšiť ju o
jednu tretinu, čím došlo k ustáleniu rozpätia trestnej sadzby od 3 rokov do 13 rokov 4 mesiace.

Poukazujúc na vyššie rozvedené, nadriadený súd v tomto kontexte prihliadol na okolnosti prípadu,
spôsob spáchania trestných činov, ich charakter, skutočnosť, že sa ich obžalovaná dopustila troma

skutkami v období od 15.06.2018 do 04.12.2018 (pričom dva skutky spáchala počas plynutia skúšobnej
doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia), síce k týmto urobila na hlavnom pojednávaní
vyhlásenieovine,aletotoodvolacísúdvyhodnotilakoformálneaúčelové,zktoréhodôvodujejnepriznal
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, výšku spôsobenej škody, ktoré skutočnosti
vo svojom súhrne prispeli k záveru modifikovať výrok o treste v neprospech obžalovanej, ale o jeho

výmere uvažoval pri dolnej hranici trestnej sadzby a dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere
tri roky a 6 (šesť) mesiacov, tj. uložený pri dolnej hranici trestnej sadzby (s prihliadnutím na odstup času,
ktorý uplynul od spáchania skutkov po rozhodovanie o ňom - tri roky, priznanie obžalovanej - i keď len na
hlavnom pojednávaní, v dôsledku čoho nemuselo byť vykonané dokazovanie ohľadne viny, a tiež ďalšie
odsúdenie, ktorý (premenený) trest odňatia slobody toho času vykonáva a rovnako aj na odsúdenia vo

vzťahu ku ktorým ide o zahladenie, avšak z pohľadu vyhodnotenia sklonov k páchaniu trestnej činnosti,
na dané tiež prihliadol), je trestom zákonným, primeraným, ktorý plne v súlade s účelom trestu tak ako to
má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona môže vytvoriť podmienky na prevýchovu obžalovanej
k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život.

Je namieste pripomenúť, že pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34.
Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest
vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná K. D. nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu (prejednávaných skutkov z roku 2018) vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej boluložený za úmyselný trestný čin, vo veci konajúci súd ju zaradil postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Trestného zákona na výkon uloženého trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže ukladal súhrnný trest odňatia slobody, postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil
výrok o treste uloženom obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/28/2019 zo dňa
20.01.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp, zn. 3To/39/2020 zo dňa 22.09.2020,
právoplatným dňa 22.09.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odvolací súd zhrnutím uvádza, že na základe podaného odvolania okresnou prokuratúrou musel byť
rozsudok prvostupňového súdu zrušený vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu, kedy konajúci súd
osvojujúc si čiastočne argumentáciu okresnej prokuratúry nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť, uložil
obžalovanej K. D. súhrnný a zároveň prísnejší jeden trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť bez použitia
zmierňujúceho ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.