Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 8, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33C/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212407
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116212407.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobkyne: G.

G., nar. XX.XX.XXXX, s administratívne vedeným trvalým pobytom L. č. d. XXX, Slovenská republika,
dlhodobo žijúca v Spolkovej republike Nemecko, E. XX, XXX XX E. T., zastúpená advokátom JUDr.
Daliborom Pavelkom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. č. d. XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s. r. o., so sídlom
Podzámska 41/A, Hlohovec, IČO: 47 256 371, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán nasledovne:

I. Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne:

1. zariadenie detskej izby v hodnote 150,-Eur
2. televízor v hodnote 60,-Eur
3. konferenčný stolík v hodnote 15,-Eur
4. komoda zo spálne v hodnote 20,-Eur

5. posteľný rám v hodnote 20,-Eur
6. práčka v hodnote 15,-Eur

II. Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:

1. sedacia súprava v hodnote 130,-Eur
2. obývací nábytok v hodnote 70,-Eur

3. jedálenský stôl a stoličky v hodnote 80,-Eur
4. zariadenie spálne v hodnote 400,-Eur
5. osobný automobil značky Škoda Felicia v hodnote 200,-Eur

III. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese T., obec L., katastrálne územie L., zapísané na liste
vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom T. katastrálny odbor ako
- Stavba rodinný dom so súpisným číslom XX postavený na parcele č. XX/X

- Pozemok parcela reg. „C“ par. č. XX/X druh pozemku: záhrady o výmere XXX m2
- Pozemok parcela reg. „C“ par. č. XX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- Pozemok parcela reg. „C“ par. č. XX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- Pozemok parcela reg. „C“ par. č. XX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2

v podiele 1/1 sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti.

IV. Spoločný záväzok z úverovej zmluvy uzavretej so Štátnym fondom rozvoja bývania z úverovej zmluvy
č. XXX/XXX/XXXX v dlžnom zostatku 33.109,35 Eur ku dňu zániku BSM sa p r i k a z u j e žalovanému.V. Spoločný dlh z pôžičky poskytnutej rodičmi žalovaného, H. a K. G., v dlžnom zostatku 4.979,09 Eur
ku dňu zániku BSM, sa

p r i k a z u j e žalobkyni v pomere 40 % a žalovanému v pomere 60 %.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty podielov sumu 23.851,76 Eur v lehote
do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

VIII. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike súdny
poplatok vo výške 3.214,50 Eur na účet Okresného súdu Trnava, titulom vyporiadania BSM, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Súd vracia žalobkyni nespotrebovaný preddavok na trovy dôkazu vo výške 21,02 Eur, zložený a
zapísaný dňa 13.03.2019 v učtárni Okresného súdu Trnava pod D14, pol. reg. 114, rok 2019, VS:
2109823119, bez vyčkania na právoplatnosť rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.05.2016 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva (ďalej aj „BSM“), ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Za
trvania manželstva strany sporu nadobudli nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v katastrálnom území
L., obec L., okres T., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, a to rodinný dom so súpisným číslom XX
postavený na parcele č. XX/X, a pozemky parcely registra „C“ s parcelnými číslami XX/X, XX/X, XX/
X, XX/X, celkovo o výmere 1.080 m2 (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“). Nehnuteľný majetok navrhla

prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného. Hnuteľný majetok navrhla vyporiadať podľa toho, ako
strany hnuteľné veci po zániku manželstva užívajú, a preto navrhla: do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikázať zariadenie detskej izby v hodnote 150,-Eur, televízor v hodnote 60,-Eur, konferenčný stolík
v hodnote 15,-Eur, komodu zo spálne v hodnote 20,-Eur, posteľný rám v hodnote 20,-Eur, práčku v
hodnote 15,-Eur a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázať kuchyňu zn. Oresi v hodnote 2.500,-

Eur, sedaciu súpravu v hodnote 200,-Eur, obývací nábytok v hodnote 70,-Eur, jedálenský stôl a stoličky
v hodnote 80,-Eur, zariadenie spálne v hodnote 400,-Eur, vešiakovú stenu v chodbe v hodnote 150,-
Eur, zariadenie do kúpeľne v hodnote 400,-Eur, osobný automobil značky Škoda Felicia v hodnote
200,-Eur. Žalobkyňa ďalej uviedla, že za trvania manželstva spoločne uzavreli so Štátnym fondom
rozvoja bývania úverovú zmluvu č. XXX/XXX/XXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý úver za účelom

financovania výstavby rodinného domu vo výške 38.350,-Eur. Dlžný zostatok úveru predstavoval ku dňu
29.01.2016 sumu 33.109,35 Eur, ktorý navrhla prikázať žalovanému ako výlučnému dlžníkovi z úveru
voči Štátnemu fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) a žalovaný by titulom vyporiadania BSM vyplatil
žalobkyni vyporiadací podiel. Žalobkyňa písomne oslovila žalovaného s návrhom na vyporiadanie BSM
dňa 23.02.2016 s tým, aby sa spoločným postupom vykonalo znalecké ocenenie hodnoty nehnuteľnosti.

Žalovaný v reakcii poprel dispozíciu hnuteľných vecí, ktoré by mali byť predmetom zaniknutého BSM a
spochybnil, že by pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom, mal patriť do BSM. Navrhol vyplatiť
žalobkyni vyporiadací podiel vo výške 10.000,-Eur. K podaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa listom z
19.04.2016, kde opätovne navrhla vyporiadanie BSM dohodou a spoločne vybraným znalcom ocenenie
nehnuteľného majetku. Na tento list žalobkyne už žalovaný nereagoval. Žalobkyňa za účelom ustálenia

približnej hodnoty nehnuteľností vykonala dopyt v realitných kanceláriách v Hlohovci, na základe čoho
dospela k hodnote nehnuteľností vo výške 85.000,-Eur. Preto celková hodnota masy BSM patriacej do
BSM (hnuteľné veci a nehnuteľné veci) predstavuje 89.280,-Eur, a po odčítaní spoločného záväzku voči
ŠFRB predstavuje sumu 56.170,65 Eur, z ktorej jedna polovica predstavuje 28.085,33 Eur. Z tejto sumy
žalobkyňa odčítala hodnotu hnuteľných vecí, ktoré navrhuje prikázať do jej vlastníctva v sume 280,-Eur,

preto vyporiadací podiel, ktorý by mal žalovaný titulom finančného vysporiadania vyplatiť žalobkyni na
dorovnanie jej podielu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, predstavuje (28.085,33 - 280) 27.805,33
Eur. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.08.2016 uviedol, že s návrhom na vyporiadanie BSM sčasti

súhlasí. K nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. L. mal za to, že pozemkynadobudli strany na základe kúpnej zmluvy, ktorá simulovala darovaciu zmluvu a preto mal za to,
že predmetom vyporiadania je len rodinný dom. Súhlasil s tým, že tento má byť prikázaný do jeho
vlastníctva. K hnuteľným veciam uviedol, že kuchyňa zn. Oresi a zariaďovacie predmety v kúpeľni sú

súčasťou rodinného domu a preto zahrnuté v hodnote nehnuteľností. Obývací nábytok a jedálenský
stôl a stoličky ešte pred rozvodom žalovaný zahodil do odpadu pre ich opotrebenie bez akejkoľvek
zostatkovej hodnoty. Vešiaková stena v chodbe bola zakúpená otcom žalovaného a nie je súčasťou
BSM. Zariadenie spálne si ponechala žalobkyňa, preto navrhol odlišné vyporiadanie hnuteľných vecí
s tým, že nežiada z titulu vyporiadania hnuteľných vecí žiaden doplatok z titulu rozdielnej hodnoty.

K zostatku úveru voči ŠFRB nerozporoval výšku. Súhlasil s prikázaním dlžného zostatku úveru jemu
ako žalovanému. Poukázal však na to, že od 21.08.2013 do 09.11.2015 platil splátky tohto úveru
výlučne žalovaný, t. j. 27 splátok po 172,21 Eur, čo predstavuje 4.649,67 Eur. Zároveň poukázal
na ďalšie pasíva vzniknuté za trvania manželstva a to dve pôžičky od rodičov žalovaného v sume
150.000,-Sk v roku 2008 a v sume 4.979,-Eur v roku 2009, ktoré boli použité na výstavbu rodinného
domu a využité ako preukázanie vlastných prostriedkov potrebných na poskytnutie úveru zo ŠFRB,

ktorý žiadal, aby mal žiadateľ min. 20 % vlastných prostriedkov na účte. Žalovaný ďalej priniesol do
manželstva finančné prostriedky vo výške 6.XX6,22 Eur (209.864,40 Sk). Tiež mal uzatvorené stavebné
sporenie vo výške 3.186,61 Eur (XX.000,-Sk), tieto prostriedky sa využili na výstavbu rodinného domu
a nadobudnutie vecí v BSM. K uplatňovaniu nároku na náhradu trov konania poukázal na to, že v
prvej výzve žalobkyňa ocenila hnuteľné veci na 8.000,-Eur, v druhom liste na 6.400,-Eur a v žalobe na

sumu 4.280,-Eur. Žalobkyňa neustálym menením súm hnuteľných vecí zmarila možnosť mimosúdneho
riešenia vyporiadania BSM. Preto má za to, že 10.000,-Eur ako vyrovnací podiel je adekvátny a
zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, pričom vzhľadom na určené výživné 240,-Eur, splátky úveru 172,21
Eur, neexistenciu úspor žalovaného a priemerného čistého zárobku žalovaného 743,-Eur prípadnú
sumu vyrovnacieho podielu bude žiadať povoliť splácať po 150,-Eur mesačne.

3. Dňa 20.06.2017 žalovaný doplnil skutkové tvrdenia o ďalšie záväzky oboch manželov zo zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2012 v celkovej sume 3.173,87 Eur, ktorú žalovaný
splatil k právoplatnosti rozvodu 09.11.2015 v sume 1.420,26 Eur a po tomto dátume v sume 765,49 Eur
a zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2012 v celkovej sume 2.560,32 Eur,

ktorú žalovaný splatil k právoplatnosti rozvodu 09.11.2015 v sume 2.231,60 Eur a po tomto dátume v
sume 262,83 Eur.

4. Žalobkyňa na výzvu súdu v zmysle § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) doplnila skutkové tvrdenia a uviedla, že do masy BSM patria aj pozemky

parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X. Konanie o žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá
simulovala darovaciu zmluvu, skončila právoplatným zastavením, úvahy o vyňatí pozemkov z masy
BSM sú bezpredmetné. K žalovaným namietanej zostatkovej hodnote sedacej súpravy s poukazom na
marginálnu povahu žalobkyňa súhlasí s ustálením jej hodnoty na sumu 130,-Eur miesto ňou uvedených
200,-Eur. Prisvedčila, že kuchyňa i zariaďovacie predmety v kúpeľni sú súčasťou domu, bude potrebné

hodnotu rodinného domu o toto vybavenie navýšiť. Spochybnila, že by žalovaný obývací nábytok a
jedálenský stôl so stoličkami vyhodil, resp. zlikvidoval. Vešiakovú stenu im zakúpil otec žalovaného
do ich spoločného domu, preto patrí do masy BSM bez ohľadu na to, že ju kúpil otec žalovaného.
Zariadenie spálne si žalobkyňa neponechala, zostalo v dome a užíva ho žalovaný. Žalobkyňa si
ponechala veci v hodnote 280,-Eur a žalovanému zostali veci v hodnote 1.030,-Eur. Skutočnosť, že

žalovaný uhradil v období od 21.08.2013 (odsťahovanie sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti) do
09.11.2015 (právoplatnosť výroku o rozvode manželstva) za trvania manželstva na úhradu spoločného
úveru 27 splátok po 172,21 Eur je pre účely vyporiadania BSM bez právneho významu. K poskytnutiam
finančných prostriedkov zo strany rodičov žalovaného si vyhradila právo sa vyjadriť po preukázaní
dokladov. K dvom úverom poskytnutým žalovanému zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. uviedla, že

nemá o týchto úveroch vedomosť, finančné prostriedky z úverov neboli použité na obstaranie žiadnej
veci, ktorá by patrila do BSM, jedná sa výhradne o záväzky žalovaného, ktoré nepatria do masy BSM.
K zavineniu súdneho konania, ak žalovaný poukazuje na odlišné návrhy žalobkyne v otázke hnuteľných
vecí, mal by sa skôr pozrieť na vlastné konanie, keď vo vyjadrení k žalobe uviedol, že on v podstate ani
žiadne hnuteľné veci, ktoré by mohli byť predmetom vyporiadania, nemá. Žalovaný vždy reagoval tak,

že predmetom vyporiadania môže byť len rodinný dom, nie pozemky. Dodnes neprehodnotil stanovisko
ohľadne vyporiadacieho podielu v prospech žalobkyne. Preto má za to, že toto konanie zavinil žalovaný.
S vyplatením podielu prostredníctvom splátok nebude súhlasiť.5. Žalovaný doplnil vyjadrenie na výzvu súdu v zmysle § 167 ods. 4 C.s.p. tak, že má za to, že
aj pozemky majú byť predmetom vyporiadania, ale nie rovným dielom, nakoľko je zrejmé, že došlo
k ich darovaniu rodičmi žalovaného a preto sa žalovaný zaslúžil o nadobudnutie týchto pozemkov.

K vyhodeniu hnuteľných vecí nemá od toho potvrdenie, ale súhlasí s prehliadkou rodinného domu.
Vešiakovú stenu zakúpil jeho otec a je v jeho vlastníctve. K splácaniu úveru v ŠFRB mal za to, že to, že
ho splácal sám od opustenia spoločnej domácnosti a žalobkyňa sa nepodieľala na splácaní spoločného
úveru, má význam pri určení celkovej náhrady. K dvom úverom v Slovenskej sporiteľni, a. s. uviedol,
že o nich musela mať žalobkyňa vedomosť, pretože na ne prispievala z vlastného účtu vedeného na jej

meno, na účet žalovaného vedený na jeho meno dňa 16.05.2013, 17.06.2013, 16.07.2013, 16.08.2013.
Ide o záväzky oboch manželov, ktoré majú byť vyporiadané. K zastaveniu konania o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy k späťvzatiu došlo pre nepreukázanie takej intenzity porušenia dobrých mravov, ktorá by
mala za následok vrátenie daru, pričom súd uviedol, že zmluva je simulovaná a nejde o kúpnu zmluvu,
ale o darovanie. S návrhom na vypracovanie znaleckého posudku nesúhlasil, pretože má k dispozícii
znalecký posudok, v ktorom je hodnota pozemkov vo výške 16.000,-Eur a hodnota rodinného domu vo

výške 69.000,-Eur, teda spolu 85.000,-Eur.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po oboznámení sa so žalobou
a vyjadreniami, po vykonanom prednese žaloby a vyjadrenia žalovaného k prednesu, vykonal
dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 18P/54/2013 - 294 zo dňa 20.04.2015 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/44/2015 - 329 zo dňa 26.10.2015, výpisom z listu
vlastníctva č. XXX pre k. ú. L., informáciou o zostatku nesplatenej istiny úveru od ŠFRB z úverovej
zmluvy č. XXX/XXX/XXXX k 29.01.2016, výpisom z účtu žalovaného vedeného v Slovenskej sporiteľni,
a. s. o úsporách žalovaného ku dňu 24.09.2005 (pred uzavretím manželstva), notárskou zápisnicou N
370/2007, Nz 41361/2007 spísanou notárom JUDr. K. H. o uzavretí kúpnej zmluvy medzi predávajúcimi

rodičmi žalovaného a kupujúcimi žalobkyňou a žalovaným k predmetným nehnuteľnostiam dňa
16.10.207 za kúpnu cenu 1,-Sk, Oznámením o neposkytnutí podpory z prostriedkov ŠFRB v roku 2008,
Zmluvami o splátkovom spotrebnom úvere na čokoľvek č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX z roku
2012 a prehľadom transakcií o ich úhradách, výpisom z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného
v SLSP, a. s. preukazujúcim vklad sumy 4.979,09 Eur (150.000,-Sk) dňa 16.12.2008, odborným

stanoviskom Ing. A. I. č. XXX/XXXX zo dňa 24.10.2014, potvrdením obce L. k predaju pozemkov vo
vlastníctve obce, zrušením trvalého príkazu na úhradu, výpisom z účtu žalovaného v Prvej stavebnej
sporiteľni od 05.10.2011 k 15.10.2005, výsluchom žalovaného, výsluchom matky žalobkyne, výsluchom
otca žalovaného, výsluchom strýka žalobkyne, osvedčením o evidencii vozidla, poistením vozidla,
fotodokumentáciou izieb pred a po vysťahovaní sa žalobkyne s deťmi z rodinného domu za trvania

manželstva, výsluchom matky žalobkyne, výsluchom švagra žalovaného, znaleckým posudkom Ing. C.
H. č. X/XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č.
XXX, vyjadrením znalkyne zo dňa 12.08.2019 k námietkam žalobkyne k znaleckému posudku, ako aj
ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Z výpisov z účtu žalovaného vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni od 05.10.2011 do 31.12.2007
vyplýva, že k 15.10.2005, kedy došlo k uzavretiu manželstva, mal žalovaný vytvorené úspory ku dňu
16.09.2005 t. j. pred uzavretím manželstva, v sume 1.757,37 Eur.

8. Z výpisov z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. od 24.03.2004

mal súd preukázané úspory žalovaného na účte ku dňu 24.09.2005, t. j. pred uzavretím manželstva v
sume 6.083,95 Eur (183.285,30 Sk).

9. Z výpisu z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného v SLSP, a. s. mal súd preukázaný vklad sumy
4.979,09 Eur (150.000,-Sk) dňa 16.12.2008.

10. Z informácie ŠFRB o zostatku nesplatenej istiny úveru z úverovej zmluvy č. XXX/XXX/XXXX k
29.01.2016 mal súd preukázanú stranami zhodne ustálenú sumu záväzku 33.109,35 Eur; z listiny
vyplýva, že zostatok nesplatených úrokov predikcia je 15.109,45 Eur.

11. Zo znaleckého posudku Ing. C. H., znalkyne z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností č. X/XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností evidovaných na liste
vlastníctva č. XXX vyplýva rekapitulácia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností za rodinný
dom, ostatné stavby a vonkajšie úpravy a pozemky, v celkovej výške 106.000,-Eur.12. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1XX4 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

13. Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

14. Podľa § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania,
platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

15.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

16. Z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je
dôvodne podaná, k dohode bývalých manželov ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
nedošlo. V konaní nebolo sporným, kedy došlo k uzavretiu manželstva (15.10.2005), kedy došlo k zániku
manželstva (09.11.2015), a po vykonanom dokazovaní nebola medzi stranami sporu sporná masa BSM
týkajúca sa aktív, t. j. rozsah a ku dňu zániku manželstva existencia hnuteľných vecí a nehnuteľností,

ktoré je potrebné vyporiadať. Rovnako medzi nimi nebolo sporné, akým spôsobom majú byť aktíva
vyporiadané, keď strany sa zhodli u hnuteľných vecí na ich prikázaní do výlučného vlastníctva toho z
bývalých manželov, ktorý hnuteľné veci aj užíva. Zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí ku dňu zániku
BSM si strany zhodne ustálili počas súdneho sporu, preto z nej súd aj vychádzal. K nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. XXX nachádzajúcich sa v k. ú. L. sa strany počas sporu zhodli ohľadne

rozsahu predmetu vyporiadania, ktoré zahŕňa tak rodinný dom ako aj pozemky nadobudnuté kúpnou
zmluvouodrodičovžalovanéhozakúpnucenu0,03Eur,oplatnostiktorejsúdnemalpochybnosti.Strany
sa dohodli aj na spôsobe vyporiadania prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalovaného v celosti. Predmetom dokazovania bolo ustálenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností súdom
ustanoveným znalcom vychádzajúc z ich stavu v čase zániku BSM s určením ceny ku dňu vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva resp. ku dňu vypracovania posudku (10.05.2019). Preto súd vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo tak ako to strany zhodne navrhli a hnuteľné veci: zariadenie detskej izby v
hodnote 150,-Eur, televízor v hodnote 60,-Eur, konferenčný stolík v hodnote 15,-Eur, komoda zo spálne
v hodnote 20,-Eur, posteľný rám v hodnote 20,-Eur a práčka v hodnote 15,-Eur, celkovo v hodnote 280,-
Eur, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok I.). Hnuteľné veci: sedacia súprava v hodnote

130,-Eur, obývací nábytok v hodnote 70,-Eur, jedálenský stôl a stoličky v hodnote 80,-Eur, zariadenie
spálne v hodnote 400,-Eur a osobný automobil značky Škoda Felicia v hodnote 200,-Eur, celkovo v
hodnote 880,-Eur, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného (výrok II.). Predmetné nehnuteľnosti v
celkovej hodnote 106.000,-Eur súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného (výrok III.).

17. Spornými medzi stranami boli pasíva, ktoré sa majú pri vyporiadaní aktív zohľadniť. S prihliadnutím
na Oznámenie ŠFRB zo dňa 29.01.2016 bola stranami sporu zhodne ustálená výška zostatku
spoločného záväzku týkajúceho sa (len) nesplatenej istiny v ŠFRB v sume 33.109,35 Eur, ktorý záväzok
obe strane navrhli prikázať žalovanému (výrok IV.) a nedomáhali sa vyporiadania úrokov ku dňu zániku
BSM, ani vyporiadania úrokov, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Preto pre príslušenstvo úveru zo

ŠFRB, ktoré nebolo predmetom súdneho sporu, platí domnienka uvedená v § 149 ods. 4, 5 Občianskeho
zákonníka.

18.Žalovanýsadomáhal,abysamuuhradilo,čozosvojhovýlučnéhomajetkuvynaložilnanadobudnutie
spoločného majetku. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný vniesol do

manželstva úspory vedené na účte v Slovenskej sporiteľni, a. s. ku dňu 24.09.2005 vo výške 6.083,95
Eur, a úspory na účte v Prvej stavebnej sporiteľni ku dňu 16.09.2005 vo výške 1.757,37 Eur.19. Žalovaný preukázal, že dňa 16.12.2008 bol na účet žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a. s.
vykonaný vklad hotovosti vo výške 4.979,09 Eur (150.000,-Sk), ktorý predstavoval pôžičku rodičov
žalovaného žalobkyni a žalovanému. V kontexte tvrdenia žalovaného o povinnosti preukázania 20 %

hotovosti pri podanej žiadosti na poskytnutie finančnej podpory zo ŠFRB v roku 2008 a pre rok 2009,
výsluchu svedka K. G., otca žalovaného, Oznámenia o neposkytnutí podpory zo ŠFRB za rok 2008
a výsluchu svedka Ing. G. G., švagra žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 18.05.2008 uviedol, že
spolu s manželkou dostali od rodičov žalovaného takú istú sumu ako žalovaný so žalobkyňou, mal súd
preukázané, že emisný hotovostný vklad zo dňa 16.12.2008 predstavuje pôžičku od rodičov žalovaného,

ktorú je potrebné zohľadniť pri vyporiadaní. Žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k uhradeniu tejto
pôžičky od rodičov žalovaného, a v záverečnej reči vzniesla námietku premlčania tohto nároku. Na
námietku premlčania súd neprihliadol, nakoľko sa nestotožnil so žalobkyňou určeným okamihom
splatnosti pôžičky ako dňom skončenia jej rodičovskej dovolenky dňa 27.10.2009. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že deň splatnosti poskytnutej pôžičky od rodičov žalovaného bol ponechaný na
vôli žalobkyne a žalovaného ako dlžníkov, čo v zmysle § 564 Občianskeho zákonníka znamená, že deň

splatnosti určí na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi,
t. j. v prípadnom súdnom spore medzi rodičmi žalovaného ako veriteľmi a žalobkyňou a žalovaným ako
dlžníkmi. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.11.2017 vypovedal, že sa dohodli tak, že keď sa žalobkyňa
zamestná a budú mať dva platy, začnú to splácať. Rodičia ho do toho netlačili. Otec žalovaného na
pojednávaní dňa 19.01.2018 vypovedal, že sa dojednali tak, že keď budú obaja - žalobkyňa a žalovaný -

robiť, tak im to budú splácať, potom im to vrátia. Preto súd na námietku premlčania vznesenú žalobkyňou
neprihliadol. Už z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.03.1989 sp. zn. 3 Cz 6/1989,
R 7/1991 vyplýva, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súd nemôže rozhodovať
o tom, či došlo k premlčaniu pohľadávky tretej osoby voči manželom, ktorá tvorí ich spoločný dlh, keďže
v konaní ide o vyporiadanie spoločného dlhu medzi bývalými manželmi a nie o vzťah medzi veriteľom a

dlžníkom. Námietku premlčania pritom môže vzniesť dlžník voči veriteľovi, nie voči druhému dlžníkovi.
Súd však musí prihliadnuť na to, že vyporiadava spoločný záväzok bývalých manželov, ktorý sa môže
javiť ako premlčaný. V takom prípade je správne vyporiadať takýto dlh medzi bývalými manželmi tak, aby
sa preberateľmi spoločného dlhu stali obaja manželia (v rovnakom pomere). Ak by totiž preberateľom
spoločného dlhu bol len jeden z bývalých manželov a započítalo by sa to pri vyporiadaní len jemu,

potom v prípade úspešnosti námietky premlčania tejto pohľadávky by bol zvýhodnený iba on, lebo druhý
manžel by takto dostal zo spoločného majetku menej a bol by znevýhodnený. Z uvedeného dôvodu
súd spoločný dlh z pôžičky poskytnutej rodičmi žalovaného, H. a K. Miklovičovými, v dlžnom zostatku
4.979,09 Eur ku dňu zániku BSM, vyporiadal samostatným výrokom tak ako je uvedené vo výroku V. so
zohľadnením disparity podielov bývalých manželov.

20. Nakoniec žalovaný preukázal, že v čase zániku BSM splácal dva spotrebné úvery poskytnuté
Slovenskou sporiteľnou, a. s. z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2012, pričom na úhradu
po zániku BSM zostávalo 262,83 Eur a z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2012, pričom
na úhradu po zániku BSM zostávalo 638 Eur. Žalobkyňa mala za to, že súd by na tieto úvery nemal

prihliadnuť, keď žalovaný nepreukázal, že by išlo o úvery, ktoré boli použité na nadobudnutie spoločného
majetku, ona o nich nemala vedomosť, a zmluvnou stranou bol len žalovaný. Súdy svojou rozhodovacou
činnosťou ustálili, že ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov,
tento dlh patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, na záväzok aj len jedného z manželov sa prihliadne.
Žalovaný preukazoval účel spotrebných úverov na finančné krytie operačného zákroku a hospitalizácie

maloletej U. s matkou na oddelení v nemocnici na Kramároch, kúpa osobného motorového vozidla
zn. Felicia s poistením ku dňu 24.02.2012, a účinne poprel nevedomosť žalobkyne o úvere zo dňa
19.11.2012, keď preukázal, že žalobkyňa sa v rozhodnom období podieľala na jeho splácaní, a splátky
v čase od 16.05.2013 do 16.08.2013 v sume 45,66 Eur sama poukazovala (na účet žalovaného).

21. Poskytnutie druhej pôžičky od rodičov žalovaného v sume 4.979,09 Eur žalovaný nepreukázal.
Žalobkyňa netvrdila vnos zo svojho výlučného majetku do spoločného, strany sporu netvrdili a preto ani
nenavrhli nahradiť, čo zo spoločného majetku sa vynaložilo na ich ostatný majetok.

22. Pri takto ustálenej mase aktív a pasív bezpodielového spoluvlastníctva súd pristúpil k výpočtu

refundačnej náhrady. Vychádzal zo toho, že pohľadávky žalovaného, ktorý zo svojho výlučného majetku
vynaložil prostriedky na nadobudnutie spoločného majetku v BSM, smerujú proti celému BSM a preto
hodnotu toho, čo žalovaný vniesol zo svojho do spoločného, je potrebné odpočítať od hodnoty majetku
v BSM; nie od sumy, ktorú by mal jeden spoluvlastník vyplatiť druhému spoluvlastníkovi na úplnévyrovnanie. Preto súd ustálil celkový majetok bez dlhov ako rozdiel medzi aktívami a pasívami, pričom
pasíva odčítaval v ich zostatkovej výške ku dňu právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a teda
zániku BSM: z celkovej hodnoty nehnuteľností sa odčítal zostatok nesplatenej istiny v ŠFRB, odčítali sa

úspory žalovaného vnesené do manželstva v Slovenskej sporiteľni, a. s. a v Prvej stavebnej sporiteľni,
odčítala sa pôžička rodičov žalovaného žalobkyni a žalovanému a odčítali sa zostatky spotrebiteľských
úverov z roku 2012 v Slovenskej sporiteľni (+ 106.000 - 33.109,35 - 6,083,95 - 1.757,37 - 4.979,09 Eur
- 638,-Eur - 262,83 Eur. Z takto zisteného základu v sume 59.169,41 Eur ako čistej hodnoty majetku
mal súd za to, že žalobkyni patrí podiel vo výške 40 % a žalovanému patrí podiel vo výške 60 %. Z

vykonaného dokazovania dospel totiž súd k záveru o potrebe odklonu od zákonom zakotvenej zásady
rovnakého (rovného) kvantitatívneho podielu. Dôvody disparity súd videl vo viacerých okolnostiach. Dňa
21.08.2013 sa žalobkyňa (za trvania manželstva ) odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Od tohto dňa
neprejavila žiaden záujem na udržaní spoločne nadobudnutých vecí ako aj na splácaní spoločných
záväzkov. Žalovaný sám splácal dva spotrebné úvery v Slovenskej sporiteľni, a. s., pričom žalovaný
uhradil od 21.08.2013 do 09.11.2015, kedy došlo k právoplatnému zániku manželstva, 25 splátok úverov

(v 09/2013 neboli vykonané úhrady), čo činí v prípade úveru č. XXXXXXXXXX sumu (25 x 42,57 Eur)
1.702,25 Eur a v prípade úveru č. XXXXXXXXXX sumu ( 25 x 52,10) 1.565,33 Eur; bez zohľadnenia
poplatkov za správu úverov v sume 2,99 Eur mesačne a dojednaného poistenia úverov v sume 1,87
Eur u úveru zo dňa 13.02.2012 a 1,54 Eur mesačne zo dňa 19.11.2012. Zároveň žalovaný sám
splácal spoločný záväzok v Štátnom fonde rozvoja bývania vo výške ( 27 x 172,21) 4.649,67 Eur, čo

žalobkyňa ani nesporovala. Žalovaný tak sám za trvania manželstva splácal záväzky, na úhradu ktorých
sú zo zákona zaviazaní obaja manželia spoločne a nerozdielne, vo výške minimálne 7.917,25 Eur, a
pokračoval v ich splácaní aj po zániku manželstva (v sume 638,-Eur a v sume 262,83 Eur u dvoch
spotrebiteľských úveroch v Slovenskej sporiteľni, a. s.). Ďalším dôvodom, pre ktorý sa súd odklonil od
rovnosti podielov bývalých manželov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bolo zohľadnenie

zásluhovosti pri výstavbe rodinného domu a najmä pri nadobudnutí pozemkov na základe kúpnej zmluvy
uzavretej medzi rodičmi žalovaného ako predávajúcimi a žalobkyňou a žalovaným ako kupujúcimi dňa
16.10.2007 za kúpnu cenu vo výške 0,03 Eur (1,-Sk), ktorú podľa otca žalovaného ani nezaplatili. Zo
znaleckého posudku Ing. C. H. pritom vyplýva, že všeobecná hodnota pozemkov ku dňu zániku BSM
z celkovej ceny aktív 106.000,-Eur predstavuje 23.652,-Eur, čo je značné zhodnotenie v porovnaní s

nadobúdacou kúpnou cenou.

23. Nepovšimnutým z dokazovania nemohla zostať skutočnosť tvrdená žalovaným a potvrdená z
výsluchu matky žalobkyne, ktorá s generálnym splnomocnením od dcéry po jej odsťahovaní sa zo
spoločnej domácnosti a vyúčtovaní preplatku na zálohových platbách pri odbere zemného plynu v

domácnosti, ktorý prevzal žalovaný, požiadala v plynárňach o odpojenie plynu v domácnosti, v ktorej
naďalej žil žalovaný. O tom, že k zmene údajov z pôvodne evidovaného odberateľa, ktorým bola dovtedy
žalobkyňa, môže dôjsť zadarmo so zápisom na žalovaného, ak sa žalovaný zať dostaví do jedného
mesiaca na plynáreň, mu (svokra) nepovedala.

24. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že tu sú splnené dôvody na disparitu podielov
v prospech žalovaného a za spravodlivý odklon pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
považoval súd určenie podielu žalovaného v rozsahu 60 % a podielu žalobkyne v rozsahu 40 %.
Týmto pomerom súd vyporiadal nároky strán sporu, keď mal za to, že rovnakým pomerom sa majú
bývalí manželia podieľať na spoločnom majetku ako aj na spoločných záväzkoch. Pri určenom základe

59.169,41 Eur tak podiel žalobkyne, ktorý mala dostať, predstavuje (40 % z 59.169,41 Eur) 23.667,76
Eur a podiel žalovaného, ktorý mal dostať predstavuje (60 % z 59.169,41 Eur) 35.501,65 Eur. Obdobne
pri vyporiadaní hnuteľných veci v celkovej hodnote 1.160,-Eur predstavuje podiel žalobkyne, ktorý mala
dostať na prikázaných hnuteľných veciach (40 % z 1.160 Eur) 464 Eur a podiel žalovaného, ktorý mal
dostať na prikázaných hnuteľných veciach (60 % z 1.160 Eur) 6XX Eur. Porovnaním toho, čo strany

sporu mali dostať a čo dostali, tak súd zistil, že žalobkyňa nadobudla hnuteľné veci v hodnote 280,-Eur
a žalovaný nadobudol hnuteľné veci v hodnote 880,-Eur. Porovnaním toho, čo žalobkyňa dostala a mala
dostať (280 - 464,-Eur = - 184,-Eur) súd zistil vyrovnací podiel, ktorý je potrebné žalobkyni žalovaným
doplatiť. Tomu zodpovedá aj kontrolný výpočet na strane žalovaného, ktorý dostal viac ako mal dostať
u hnuteľných vecí (880 - 6XX = 184,-Eur), ktorú sumu je povinný vyplatiť žalobkyni ako vyrovnací podiel

u hnuteľných vecí.

25. U vyporiadaných nehnuteľností so zohľadnením pasív a pomeru podielov strán sporu súd
porovnaním toho, čo strany sporu mali dostať a čo dostali, zistil, že žalobkyňa nadobudla nehnuteľnéveci v hodnote 0,-Eur, pričom mala dostať 23.667,76 Eur, ktorá suma predstavuje vyrovnací podiel u
nehnuteľností.

26. Celkovo tak vyrovnací podiel, na ktorý vznikol žalobkyni nárok, predstavuje (184 + 23.667,76)
23.851,76 Eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok VI.).

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán

nepriznal nárok na náhradu trov konania. V konaní o vyporiadanie BSM patrí náhrada trov konania
podľa procesného úspechu, pričom procesný úspech sa posudzuje podľa toho, či bolo žalobe ako takej
vyhovené, ale zároveň aj podľa toho, akým spôsobom bol spoločný majetok manželov vyporiadaný. V
konaníovyporiadanieBSMbymalabyťrovnosťpodielovmanželovlenjednýmzhľadískpriposudzovaní
úspechu strán sporu, a to najmä za situácie, keď existuje spor o uplatnenie tzv. disparity podielov
(kedy súd rozhoduje o tom, či sa podiely manželov na spoločnom majetku neurčia iným spôsobom

napr. s prihliadnutím na to, že sa jeden z manželov osobitnou mierou, na ktorú by bolo potrebné zvlášť
prihliadať, o nadobudnutie majetku alebo o jeho udržanie pričinil). Preto pri rozhodovaní o nákladoch
tohtokonaniajetrebaprihliadaťajkvýškepožadovanéhoaskutočnepriznanéhopodielu;ďalejprihliadať
kspôsobu,akýmstranysporunavrhlibezpodielovéspoluvlastníctvovyporiadaťaakotútootázkuposúdil
konajúci súd; tiež zohľadniť výsledok sporu medzi stranami o to, ktoré vecí (majetkové položky) do

BSM prináležia a ktoré nie (z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2017, sp.
zn. 16Co/12/2017). Celkovým zhodnotením sporu mal súd za to, že žalobkyňa iniciovala konanie, v
ktorom navrhla spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, od ktorého spôsobu v prikázaní
hnuteľných a nehnuteľných vecí sa súd neodklonil. Spôsob vyporiadania však medzi stranami ani nebol
sporný. Predmetom dokazovania sa stalo ustálenie výšky pasív najmä vnosu žalovaného, v ktorej

časti bol v prevažnej miere procesne úspešný žalovaný. Žalovaný bol tiež úspešný pri dokazovaní
zásluhovosti nadobudnutia a udržania spoločného majetku ako dôvodu na vyslovenie disparity podielov.
Po upresnení žalobného návrhu žalobkyňou na pojednávaní dňa 13.09.2019 mal súd za to, že čo
sa týka výšky vyrovnacieho podielu, strany boli porovnateľne úspešné, keď žalobkyňa žiadala priznať
refundačnú náhradu v sume 32.824,67 Eur (súd priznal o 8.972,91 Eur menej) a žalovaný navrhol

priznať refundačnú náhradu v záverečnej reči v sume 15.368,79 Eur (súd priznal o 8.482,97 Eur viac),
čo predstavuje porovnaním úspešnosti oboch návrhov strán k priznanej výške vyrovnacieho podielu
nepatrný rozdiel cca 510 Eur. Preto súd rozhodol tak, že každá zo strán si znáša trovy konania sama,
nemá nárok na náhradu trov konania voči protistrane (výrok VII.).

28. Súd zaviazal v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov strany sporu spoločne a nerozdielne na
zaplatenie súdneho poplatku vo výške 3.214,50 Eur v prospech štátu, keď v prípade skončenia konania
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozsudkom súdu je súdny poplatok vo výške
3% z vyporiadavaného majetku ( položka 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov), čo predstavuje 3

% z hodnoty hnuteľných a nehnuteľných vecí, t. j. aktív (1.160 + 106.000) 107.160,-Eur (výrok VIII.).

29. Nakoniec súd rozhodol o vrátení nespotrebovaného preddavku na trovy dôkazu, ktorý na základe
uznesenia č. k. 36C/16/2016 - 191 zo dňa 05.03.2019 zložila žalobkyňa na trovy znaleckého
dokazovania. Nespotrebovaný preddavok, zložený žalobkyňou v sume 300,-Eur po odčítaní súdom

priznanej odmeny znalca v sume 278,98 Eur, predstavuje 21,02 Eur, ktorú sumu súd vráti bezodkladne
bez vyčkania na právoplatnosť rozsudku (výrok IX.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.