Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/34/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111203613
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8111203613.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu Ing. Ľ. I., U.. XX.X.XXXX, R.

K. I. E. XX, XXX XX D. XX, právne zastúpeného Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom Hlavná 94,
080 01 Prešov, proti žalovaným X. W. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. N. XXXX/X,XXX XX R. - N. M., právne
zastúpenému JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Turistická 11, 2. Prvá
prešovská dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 497 240,
právne zastúpenej JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 200/33,
3. D. W., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. XXX/XX, XXX XX E. U. Ves, právne zastúpenému advokátskou
kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 082 01 Spišská Nová Ves, 4. Správa

katastra Prešov, Konštantínova 6, 080 01 Prešov, 5. B.. Ľ. U., H. X,XXX XX D.O., o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. až 5. rade každému zvlášť, trovy konania v rozsahu
100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť znaleckej organizácii inštitút znalcov súdneho inžinierstva, družstvo
trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.2.2011 domáhal určenia neplatnosti dražby
nehnuteľnosti zapísaných pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX, toho času č. XXXX Katastrálnym

úradom Prešov, Správou katastra Prešov pre okres Prešov, obec D., katastrálne územie E. ako
zastavané plochy a nádvoria o výmere 3179 m2, č. parcely XXXX/X, zastavané plochy m nádvoria o
výmere 1684 m2, číslo parcely XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, č. parcely
XXXX/X a stavba skladu bez súpisného čísla stojaceho na parcele XXXX/X, dražených v prvom kole
dňa 10.11.2010 o 10.00 hodine v Prešove.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.10.2007 uzatvoril so žalovaným v 1. rade zmluvu o zriadení

záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla na
základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1 rade v rovnaký deň. Na žiadnej
zo založených nehnuteľností nespočívalo v čase uzatvorenia oboch zmlúv žiadne vecné bremeno,
resp. iné záložné právo. Predbežným opatrením vo veci 21Cb/176/2007 Okresný súd Prešov žalobcovizakázal predať, scudziť, alebo zaťažiť právom tretích osôb všetky nehnuteľnosti v jeho vlastníctve,
ktorých celková hodnota podľa znaleckých odhadov z vtedajšieho obdobia predstavovala sumu cca
20.000.000,- Sk a týmto mu bolo znemožnené riadne a včas plniť svoje záväzky speňažením aspoň

časti jeho nehnuteľného majetku. Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. 1Cob/79/2008 predbežné
opatrenie zmenil tak, že žalobcovi zakázal scudziť a zaťažiť právom tretích osôb nehnuteľnosti zapísané
na LV XXXX ako stavba skladu bez súpisného čísla stojaceho na parcele XXXX a parcela XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území Solivar, obec Prešov, okres Prešov, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšnej časti predbežné opatrenie zamietol.

Odvolací súd mal k dispozícii všetky informácie a podstatné skutočnosti na rozhodnutie o spomínanom
predbežnomopatrení,atoajtú,ženehnuteľnosti,naktorésapredbežnéopatrenievzťahuje,súzaložené
v prospech žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade podľa názoru žalobcu využil situáciu a znížil výšku
prvého podania už v prvom kole z počiatočných 303.000.- eur na 181.800,- eur, čím jeho konanie ani tak
nesmerovalo k úsiliu uspokojiť výšku svojej pohľadávky, ako k úsiliu poškodiť žalobcu, keďže uvedená
suma plne nepokryla ani celú aktuálnu pohľadávku záložného veriteľa. Záložný veriteľ si nesplnil ani

povinnosť podľa §151 m odsek 7 a 9 Občianskeho zákonníka, čo jednoznačne svedčí prinajmenšom o
jeho konaní v rozpore s dobrými mravmi a ustálenými právnymi predpismi.

3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 4. rade napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu vyznačil
právoplatnosť v tom čase už nevykonateľného a neplatného uznesenia OS Prešov. Nezákonné

vyznačenie tejto právoplatnosti sa nachádza na LV č. XXXX do súčasnosti, čo považuje za zámer
s jasným cieľom poškodzovania jeho mena, znižovania hodnoty jeho majetku, znemožňovania jeho
predaja v dobrovoľnej dražby, a to v primeranej cene. Správa katastra pre rôzne dôvody dlhodobo
odmietala vyznačiť znenie uznesenia KS Prešov, ktoré významným spôsobom menilo pôvodné
uznesenie, najskôr pre chybu a neskôr predovšetkým údajne pre nedoručenú vykonateľnosť tohto

rozhodnutia KS Prešov. Po prebehnutí dobrovoľnej dražby Správa katastra Prešov svojvoľne a
preukázateľne odstránila z LV XXXX zápis pozmeňujúceho uznesenia Krajského súdu Prešov o
nariadení predbežného opatrenia v časti ťarchy a v tej istej časti zároveň svojvoľne a preukázateľne
pozmenila znenie neplatného uznesenia Okresného súdu Prešov o nariadení predbežného opatrenia
tak, že v jeho znení ponechala nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom zálohu v prospech žalovaného

v 1. rade a

nepodliehajú ani nariadeniu predbežného opatrenia. Takto pozmenené znenie pôvodného uznesenia
OS Prešov ponechala vyznačené ako právoplatné.

4. Žalobca ako jeden z dôvodov neplatnosti dražby uviedol, že hodnota založených a dražených
nehnuteľností oproti jej znaleckým odhadom, z ktorých najnižší sa pohyboval na úrovni 303.000,- eur, čo
je okrem iného dokázateľne výrazný nepomer medzi výškou pohľadávky záložného veriteľa a skutočnou
hodnotou zálohu sa znížila na žiadosť záložného veriteľa na 181.800,- eur.

5. Ako ďalší dôvod žalobca uviedol, že záložný veriteľ bol viazaný pri predaji, a teda scudzení
nehnuteľností, rovnakým uznesením Krajského súdu Prešov, ako on. To však nedodržal a zákaz
scudzenia nehnuteľností, tak ako sú uvedené v predmetnom uznesení, bez toho, aby s týmto jeho
konaním súhlasil, porušil a nehnuteľnosti scudzil. Vyššie uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v

Prešove mal žalobca zákaz vydať nehnuteľnosti iným osobám tak, že nimi môžu disponovať ako
vlastníci. Preto sa ako predchádzajúci vlastník nehnuteľností podliehajúcich nariadeniu predbežného
opatrenia dostal do situácie, keď nemôže vydať uvedené nehnuteľnosti žiadnemu vydražiteľovi, ani
kupcovi, pričom nemôže na nich previesť vlastnícke pravo, iba ak by sa vystavil stíhaniu za marenie
výkonu súdneho rozhodnutia. Predmetným uznesením Krajského sudu v Prešove mu bolo zakázané

splniť záväzok zo záložnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1 rade, a to v časti týkajúcej sa
scudzenia nehnuteľností podliehajúcich spomínanému predbežnému opatreniu, to všetko na dobu do
právoplatnéhorozhodnutiavkonanívedenomnaOSPrešovpodsp.zn.21Cb/176/2007,atedažalovaný
v 1. rade môže splnenie takého záväzku vymáhať a jeho plnenie realizovať v mene vlastníka, iba ak sa
voči predmetnému vykonateľnému rozhodnutiu súdu potom, čo sa o ňom dozvedel, vyslovil nesúhlasne.

O takomto vyjadrení záložného veriteľa nemá vedomosť. Žalovaný v 1. rade však podľa spisu vedeného
vo veci napadnutej dobrovoľnej dražby vyhlásil, že všetky založené nehnuteľnosti sú v čase napísania
vyhlásenia dražiteľné, čo však nebola pravda, o čom bol záložný veriteľ informovaný osobne žalobcom
a preukázateľne informovaný prinajmenšom zo zápisu na LV XXXX a ktorý musel mať podľa Zákonao dobrovoľných dražbách k dispozícii minimálne v čase bezprostredne pred uzavretím zmluvy o
uskutočnení dobrovoľnej dražby so žalovanou v 2 rade. Žalovaná v 2. rade dražila a vydražila všetky
založené nehnuteľnosti, a to ako jeden nerozlučný celok za jednu cenu. Preto v prípade vyslovenia

neplatnosti dražby nebude možné vyhlásiť neplatnosť iba v časti dražby nehnuteľností podliehajúcich
predbežnému opatreniu, ale bude potrebné zneplatniť celú dražbu. na predmete dražby zaťaženom
záložným právom spočívali v čase uzatvorenia zmluvy aj niekoľko exekučných titulov (na všetkých
založených nehnuteľnostiach), voči ktorým žalovaný v 2. rade nikdy nevzniesol námietku. Žalobca má
za to, že došlo k porušeniu § 19 odsek 1 písmeno g zákona o dobrovoľných dražbách.

6. Ako ďalší dôvod uviedol, že žalovaná v 2. rade dražila na sebe nezávislé parcely s vlastným prístupom
ako jeden celok. Tým sa dosiahol stav, keď žalovaná v 2. rade znížila počet potenciálnych záujemcov o
dražbu. Jednotlivé menšie celky by boli lacnejšie, a teda potenciálni záujemcovia, ktorí nemali záujem
o rozsiahlu nehnuteľnosť, avšak prejavili by záujem o menšiu výmeru, boli z dražby týmto spôsobom
úplne vylúčení, a to napriek skutočnosti, že niektoré nehnuteľnosti neboli na sebe závislé. Okrem toho

dražením menších celkov sa mohol dosiahnuť vyšší výnos z dražby tým, že potenciálni záujemcovia by
boli motivovaní urobiť vyššiu ponuku na každú ďalšiu draženú susediacu nehnuteľnosť, ktorú by chceli
získať spolu s nehnuteľnosťou, čo vydražením už získali. Takéto konanie možno považovať aj za pokus
o úmyselné krátenie iného veriteľa.

7. Ďalší dôvod žalobca videl v znaleckom posudku. Tento bol vyhotovený už 14.09.2010, avšak
žalovaná v 2. rade ho odoslala spolu s oznámením o dobrovoľnej dražbe a oznámením termínov
obhliadok nehnuteľností až 08.10.2010, doručený mu bol až 28.10.2010. Zásielku si vyzdvihol v
riadnej odbernej lehote na prevzatie doporučenej listovej zásielky určenej do vlastných rúk. Vzhľadom
na termín konania dražby už 10.11.2010 mal menej ako 13 dní, aby sa oboznámil s posudkom

a vyjadril sa k nemu. Napriek časovej tiesni žalovanej v 2 rade včas zaslal a ona preukázateľne
prevzala námietku k znaleckému posudku. Taktiež uviedol, že znalkyňa ohodnotila nehnuteľnosť na
303.000,- eur, pričom podľa znaleckého odhadu znalca B.. G. I. je stanovený znalecký odhad súhrnnej
ceny všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, 434.000,- eur. Existuje vážny dôvod na
spochybnenie znaleckého odhadu, ktorý sa stal základom pri znižovaní najnižšieho podania, ktoré by

pri uplatnení skutočne objektívneho znaleckého odhadu predstavovalo sumu minimálne 217.000,- eur,
a nie dohodnutých 181.800,- eur. Žalobca má za to, že dražobník konal v rozpore s § 12 ods. 1 Zákona
o dobrovoľných dražbách, keď nezabezpečil ohodnotenie predmetu dražby tak, ako je to uvedené v
uvedenom ustanovení zákona, pričom je dôvod na pochybnosti o objektivite a nezávislosti znaleckého
odhaduvšeobecnejhodnotypredmetudražby.Konanienavrhovateľadražbyadražobníkabolovrozpore

s ustanovením § 16 ods. 6 a 7 Zákona o dobrovoľných dražbách.

8. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná v 2. rade neskorým doručením oznámenia o dražbe a
termínoch obhliadky predmetu dražby žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby znemožnila sprístupniť
nehnuteľnosť v termíne verejne určenom na obhliadku nehnuteľností a tým spolu so zverejnením

inzercie o dražbe v tlači v termíne bezprostredne predchádzajúcom obhliadke nehnuteľností vyvolala
situáciu, keď napriek formálnemu zachovaniu vypísania dvoch termínov obhliadok predmetu dražby a
formálnemu zachovaniu povinnosti inzerovania v periodickej tlači, bolo v skutočnosti možné vykonať
obhliadku predmetu dražby len v jednom termíne. Tým zmenšila okruh potenciálnych záujemcov o
dražbu, a teda aj prípadných účastníkov dražby a znížila tak na minimum aj možnosť súťaže medzi

viacerými možnými účastníkmi dražby, čím sa jednoznačne pokúsila ovplyvniť výšku výťažku z dražby
v neprospech žalobcu.

9. Žalovaná v 2. rade neupovedomila o konaní dražby všetky osoby, ktoré by mohli byť predmetnou
dražbou dotknuté. Táto si povinnosť, ktorú jej ukladá § 17 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách

splnila len čiastočne. Žalovaná v 2. rade nemala dražobný spis v sídle spoločnosti k dispozícii kompletný,
pričom jeho časť sa nachádzala na neznámom mieste mimo sídla spoločnosti, a teda nebolo možné do
nej nahliadať, naviac tým vznikli vážne pochybnosti o riadnom uchovávaní a vedení spisovej evidencie
a zachovávaní mlčanlivosti dražobníkom.

10.Nakoniecžalobcauviedol,žežalovanýv1.radezneužiljehosituáciuanezačalsvýkonomzáložného
práva bez zbytočného odkladu, teda skôr, ako deväť mesiacov potom, čo mu to záložná zmluva
umožňovala. pričom tak úmyselne a umelo navýšil svoju pohľadávku o úroky, ktoré na nej naďalejvznikali, a to bez toho, že by som mohol situáciu ovplyvniť. Takúto výšku pohľadávky navýšenú o umelo
vytvorený úrok potom uviedol aj v zmluve so žalovanou v 2. rade.

11. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že nie je a ani nebol účastníkom
konania 21Cb 176/2007 a taktiež nebol a nie je účastníkom exekučných konaní, v rámci ktorých boli
zriadené exekučné záložné práva na nehnuteľnosti, na ktoré už bolo skôr zriadené zmluvné záložné
právo v prospech žalovaného v 1. rade. Záložné právo zriadené v prospech žalovaného v 1. rade

má prednosť pred uvedenými exekučnými záložnými právami. Poukázal na ustanovenie § 16 ods. 6
zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a v súlade s ním navrhol v prípade, že v prvom kole
nebude nikto reflektovať na najnižšie podanie rovnajúce sa všeobecnej hodnote stanovenej znaleckým
posudkom, znížiť najnižšie podanie na 60 % všeobecnej hodnoty založených nehnuteľností stanovenej
znaleckým posudkom. V žiadnom prípade nekonal v rozpore so zákonom a ani dobrými mravmi, ako
to prezentuje žalobca. Za absurdne považoval tvrdenia žalobcu o tom, že založené nehnuteľnosti mali

byť dražené samostatne a nie ako jeden celok, pričom žalobca je presvedčený o tom, že by sa bol
dražbou dosiahol väčší výťažok z dražby. Takéto tvrdenie však žalobca nepodporuje žiadnym rozumným
argumentom. Samotné náklady žalovaného v 1. rade na realizáciu dobrovoľnej dražby predstavovali
nie zanedbateľnú položku, ktorú musel žalovaný v 1. rade uhradiť najskôr zo svojho a až následne bol
uspokojený z výťažku z dražby, aj to nie úplne, pričom si žalovaný v 1. rade nevie predstaviť náklady za

4 resp. viac dražieb. Žalovaný v 1. rade je presvedčený, že konaním žalovaných v 1. a 2. rade neboli
porušené ustanovenia zák. č. 527/2002 Z. z.. žalovaný v 1. rade niekoľkokrát urgoval vrátenie pôžičky,
a to aj osobne, ale žalobca ho vždy zavádzal, že svoj záväzok voči žalovanému v 1. rade uhradí, aby
zbytočne žalovaný v 1. rade nezvyšoval záväzok žalobcu o náklady na dobrovoľnú dražbu. Nakoniec
uviedol, že v čase od splatnosti poskytnutej pôžičky do podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby

minimálne 5 krát osobne navštívil žalobcu s tým, aby mu vrátil poskytnuté finančné prostriedky, avšak
neúspešne. Dokonca žalobca sa snažil žalovaného v 1. rade odradiť od podania návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby tým, že bolo nariadené predbežné opatrenie súdu. Až po konzultácii s advokátom
dospel žalovaný v 1. rade k presvedčeniu, že aj napriek tomu, že bolo vydané predbežné opatrenie
súdu zakazujúce žalobcovi nakladanie, ako aj scudzovanie a zaťažovanie založených nehnuteľností,

nič nebráni tomu, aby žalovaný v 1. rade mohol realizovať výkon záložného práva cestou dobrovoľnej
dražby.

12. Žalovaný v 4. rade namietal pasívnu vecnú legitimáciu. Ďalej uviedol, že dňa 8.10.2008 bolo na
správu katastra doručené uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/176/2007. Na tejto listine bola

vyznačená vykonateľnosť dňa 14.8.2008 (vyznačená dňa 2.10.2008, teda pred jej odoslaním na správu
katastra). Táto listina bola riadne zapísaná na list vlastníctva XXXX v k.ú. E.. Dňa 28.5.2010 bola na
správu katastra doručená listina - uznesenie Krajského súdu v Prešove č. lCob/79/2008, ktorou bolo
zmenené uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zákaz nakladať sa týka iba nehnuteľností v k.ú. E.
- sklad na parc. č. XXXX a pozemok parc. č. XXXX/X. Uvedená listina obsahovala formálne chyby,

pre ktoré nemohla byť do katastra nehnuteľností zapísaná a to namiesto k.ú. E. správne malo byť k.ú.
E. a namiesto sklad na parc. č. XXXX správne malo byť na parc. č. XXXX/X. Uvedené Krajský súd
opravoval dvoma opravnými uzneseniami - zo dňa 3.2.2009 a zo dňa 25.8.2009. Preto bola listina -
uznesenie Krajského súdu v Prešove č. lCob/79/2008, ktorou sa menilo uznesenie Okresného súdu
Prešov č.k. 21Cb/176/2007, zapísané až s časovým odstupom. Čo sa týka výmazu zákazu nakladať,

zákaz nakladať bol súdom stanovený do doby právoplatného skončenia veci. Výmaz bol urobený na
základe právoplatného skončenia veci, t.j. skončenia dobrovoľnej dražby (§39 ods. 3 Katastrálneho
zákona).

13. Žalovaná v 5. rade k žalobe uviedla, že ako znalec v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty

nehnuteľnostínazákladeobjednávkyodPrvejprešovskejdražobnejspoločnosti,s.r.o.,Konštantínova3,
Prešov vypracovala znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť. Posudok bol vypracovaný v zmysle
platných právnych predpisov v čase obhliadky, boli použité rozpočtové ukazovatele na mernú jednotku
hodnoteného objektu podľa verejne publikovaných katalógov určených ministerstvom, čiže tvrdenie
žalobcu k neobjektivite a k nesprávnosti znaleckého posudku v celom rozsahu odmieta a neuznáva. Pri

meraní a obhliadke bol prítomný aj žalobca, o čom bol spísaný záznam z miestneho šetrenia.

14. Žalovaná v 2. rade k podanej žalobe uviedla, že realizovala dobrovoľnú dražbu na základe Zmluvy
o vykonaní dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti na návrh záložného veriteľa č. P02/10 uzavretej dňa15.07.2010 v jej platnom znení (v ďalšom texte len „ Zmluva") so záložným veriteľom W. L.. Prílohou
č. 1 Zmluvy je Vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť a prílohou č.
2 je Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. Navrhovateľ dražby

predložil dražobnej spoločnosti Návrh na vykonanie dražby zo dňa 15.7.2010, kde navrhuje vykonať
dražbu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve B.. Ľ. I. ako dlžníka. Navrhovateľ dražby predložil
zmluvu o pôžičke, ktorú B.. Ľ. I. ako dlžník a W. L. ako veriteľ spísali a uzavreli pred notárom C..
C. T. na Notárskom úrade so sídlom H. R., N. A. Č.. XX. dňa 24.10.2007. Notárska zápisnica bola
spísaná pod č. N281/2007, Nz 42655/2007, NCRIs 42346/2007 a zmluvu o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam, ktorú veriteľ a dlžník zároveň spísali na tom istom Notárskom úrade dňa 24.10.2007
pod č. N 283/2007, Nz 42671/2007, NCRIs 42351/2007. Pri skúmaní podmienok pre vykonanie dražby
zistila, že predbežné opatrenie zapísané na LV č. XXXX, k. ú. E. zakazuje nakladať s nehnuteľnosťami
vlastníkovi a nie záložnému veriteľovi a bolo vydané v súdnom konaní, v ktorom záložný veriteľ W. L.
nebol účastníkom konania a preto ho predbežné opatrenie nemôže nijako zaväzovať. Zároveň zistila,
že uvedené predbežné opatrenie aj napriek tomu, že je vyznačené na liste vlastníctva, nenadobudlo

právoplatnosť. Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 Zákona dražobník v lehotách ustanovených v ods. 2 až 4
zašle oznámenie o dražbe osobám uvedeným pod písm. a) až i) zákona. Zákon teda nestanoví lehotu
pre doručenie, ale pre zaslanie. V praxi je bežné, že vlastníci odmietajú komunikovať s dražobníkom a
preberať zásielky. Preto zákon nestanoví lehotu viazanú na doručenie Oznámenie o dražbe žalobcovi
a všetkým osobám, ktoré určuje zákon, zaslali dňa 08.10.2010. Dražba sa konala dňa 10.11.2010.

Oznámenie o dražbe zaslali 32 dní pred dražbou. V súlade s ustanovením § 12 Zákona bolo vlastníkovi
zaslané oznámenie o vykonaní znaleckej obhliadky, kde bol určený termín obhliadky v súlade so
Zákonom. Termíny obhliadok pre záujemcov o kúpu boli určené v Oznámení o dražbe. Okrem toho B.. I.
oslovili vo veci obhliadky aj telefonicky, kde tvrdil, že je v zahraničí a nemôže umožniť obhliadku. Uviedla
mu, že napriek tomu na obhliadku príde a urobí ju v rozsahu, v akom to bude možné. V čase obhliadky

sa B.. I. nachádzal pri predmete dražby (bolo to v ten istý deň a to znamená, že nebol odcestovaný) a
zavolal na nich policajnú hliadku, čo svedčí o tom, že ak by sa bol obhliadky zúčastnil nejaký záujemca
B.. I. by mu obhliadku neumožnil. Bola vykonaná aj inzercia a to v denníku Prešovský Večerník a v
denníku Korzár pre východné Slovensko, oznámenie o dražbe bolo okrem toho v súlade so zákonom
uverejnené v Obchodnom vestníku, v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb a vyvesené

na úradnej tabuli Mesta Prešov, všetko v zákonných lehotách. Tvrdenie žalobcu, že nemohol vzhľadom
na predbežné opatrenie, ktoré mu zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, odovzdať predmet dražby
novému vlastníkovi je právne neopodstatnené. Odovzdanie predmetu dražby novému vlastníkovi už nie
je nakladaním s nehnuteľnosťou. Predchádzajúci vlastník v tom čase už nie je vlastníkom. Vlastníkom
je nový vlastník, ktorý sa ním stal momentom príklepu

na dražbe. Dražobná spoločnosť neporušila pri organizovaní ani pri realizácii dražby žiadne ustanovenia
zákona č. 527/2002 Z.z o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

15. K pasívnej legitimácii žalovaných v 4. a 5. rade žalobca uviedol, že v konaní ide o také vážne

zanedbanie povinností zo strany Správy katastra Prešov, ako aj veľmi vážne porušovanie ďalších
právnych ustanovení, ktorých dôsledkom bolo vykonanie dobrovoľnej dražby v rozsahu, v akom ju v
predmetnom čase nebolo možné uskutočniť z dôvodu trvania právoplatnosti uznesenia Krajského súdu
Prešov, sp. zn. 1 Cob/79/2008 v znení dvoch opravných uznesení toho istého súdu, a to 1 Cob/79/2008
- 390 a 1 Cob/79/2008 - 402. Správa katastra Prešov takto priamo participovala na nepravdivom

vyhlásení záložného veriteľa o tom, že je možné dražiť aj nehnuteľnosti, podliehajúce nariadeniu
Okresného a následne aj Krajského súdu Prešov o predbežnom opatrení, ktorého navrhovateľom
nebol záložný veriteľ. Správa katastra Prešov, ako štátom spravovaná inštitúcia, ktorej záznamy
sú verejnosťou vnímané a používané ako úradne správne a vierohodné, nevyznačila spomínané
uznesenia Krajského súdu Prešov v centrálnom katastrálnom registri včas a v kompletnom rozsahu

a neoznačila ich ako právoplatné, pričom naopak, za právoplatné svojvoľne a nepravdivo vyznačila
neplatné uznesenie Okresného súdu v konaní 21Cb/176/2007, čím hrubo zaviedla všetky osoby
zúčastňujúce sa organizovania dobrovoľnej dražby, ale aj samotných účastníkov dražby, a preto podľa
nesie pomerný diel zodpovednosti za poškodenie práv vlastníka nehnuteľnosti pri dražbe nehnuteľností
dotknutých nariadením súdu o predbežnom opatrení, rovnako nesie pomerný diel zodpovednosti

za poškodenie súdom udelených práv navrhovateľovi predmetného predbežného opatrenia a tiež
pomerný diel zodpovednosti za marenie výkonu súdneho rozhodnutia, a to bez vedomia a účasti
osoby zaviazanej týmto súdnym rozhodnutím, teda žalobcu v tomto konaní. Týmto Správa katastra
Prešov participovala na porušení povinnosti záložného veriteľa podľa §7, najmä ods. 2. Zákonač.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a aj na porušení niektorých ustanovení § 3 toho istého zákona.
Okrem toho dlhodobým a cieleným zverejňovaním nepravdivých informácií o stave a skutočnej právnej
podstate a platnosti tiarch na majetku žalobcu zavádzala aj všetkých záujemcov o dražbu i samotných

účastníkov dražby, čím po prvé, aktívne prispievala k znižovaniu záujmu o dražené nehnuteľnosti i
k znižovaniu ceny nehnuteľného majetku na základe nepravdivých skutočností uvedených na liste
vlastníctva v informatívnych, obmedzujúcich poznámkach i v ťarchách. Zápisy tiarch na majetku mali
napokon čiastočne vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľného majetku. Takto zle stanovená
všeobecná hodnota nehnuteľného majetku na základe chybných záznamov o zaťažení dražených

nehnuteľnostísapotomstalazákladomajprepodhodnotenéurčenienajnižšiehopodanianadražbe,čím
opäť boli poškodené práva vlastníka dražených nehnuteľností. Súdom zablokovaný prevod vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam, dotknutým predbežným opatrením, na vydražiteľa, ktorý Správa katastra
Prešov vykonala bez súhlasu súdu, ktorý predmetné predbežné opatrenie nariadil. Pokiaľ ide o pasívnu
legitimáciu žalovanej v 5. rade, žalobca má za to, že nesie zodpovednosť za nesprávne stanovenie
všeobecnej hodnoty draženého nehnuteľného majetku, ktorá sa potom stala základom pre nesprávne

stanovenie najnižšieho podania v spodnej možnej hranici určenej Zákonom o dobrovoľných dražbách,
pričom o akú sumu bola táto najnižšia možná hranica takto posunutá, podrobnejšie vysvetlil už v
samotnom žalobnom návrhu. Tým znalkyňa participovala na poškodení práv vlastníka nehnuteľností,
a to žalobcu, podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a to keď podľa §16 ods. 6
uvedeného zákona sa vychádzalo z nesprávneho znaleckého odhadu, a teda z nesprávneho základu

pri stanovení najnižšieho podania.

16. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15.6.2015, sp. zn. 8C/34/2011 žalobu zamietol. O trovách
konania malo byť rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd dospel k záveru, že
určenie nízkej ceny predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby (Najvyšší súd SR č.k.

3Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013) a nariadené predbežné opatrenie nezaväzuje záložného veriteľa,
ktorému nič nebránilo vykonať dražbu.

17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na jeho

zistenie, na základe už vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, z existujúcich dôkazov
vyvodil nesprávne právne závery. Mal za to, že k vyhotoveniu znaleckého posudku Ing. Novotnej a
tým aj k stanoveniu hodnoty dražených nehnuteľností došlo nie na základe objektívneho a vlastného
skúmania súdneho znalca, ale na základe využitia nesprávnych informácií a záverov inej osoby, a to zo
súkromného zdroja. Použitie posudku vyhotoveného B.. G. pri stanovení odhadu hodnoty nehnuteľností

znalkyňou B.. U. je neadekvátne a spôsobujúce ujmu vlastníkovi hodnotených nehnuteľností. Uviedol,
že znalkyňa nesprávne určila východiskové hodnoty rozsahu spevnených plôch na nehnuteľnostiach,
neocenila dokázateľne existujúcu elektrickú prípojku, redukovala hrúbku spevnenej plochy, čím došlo
k skresleniu skutočnej všeobecnej hodnoty dražených nehnuteľností. Na základe iných znaleckých
posudkov predložených v konaní, ako aj na základe tvrdenia žalovaného v 3. rade, ktorý v súčasnosti

inzerujenehnuteľnostiocelkovejvýmerespevnenejplochy4900m2mázato,žepreukázalredukovanie
spevnenej plochy znalkyňou B.. U. na 3 611,33 m2. Samotné kontrolné stanovisko poukázalo na to, že
táto skutočnosť má vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Namietal, že napriek časovo i finančne
náročnému vykonávaniu dokazovania sa súd nezaoberal spochybnením objektivity predmetného
znaleckého posudku. Na základe nesprávneho chápania rozdielov medzi pojmami cena vs. všeobecné

hodnota nehnuteľnosti a dobrovoľná dražba vs. priamy predaj nesprávne aplikoval súd prvej inštancie
tvrdenia z rozsudkov Najvyššieho súdu SR a nesprávne vyvodil záver, že stanovená všeobecná
hodnota nehnuteľností nie je dôvodom na vyhlásenie dražby za neplatnú. Poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR II. ÚS 237/2011. Napokon aj v Zákone o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 6,
kde sa presne vymenúvajú dôvody, pre ktoré nemožno vysloviť neplatnosť dražby, absentujú dôvody,

o ktorých súd prvej inštancie vyslovil záver, že nemôžu byť dôvodom na určenie neplatnosti dražby.
Nesprávne stanovený znalecký odhad mohol spôsobiť ujmu na majetku a právach záložcu, ako aj
na procese dobrovoľnej dražby. Stanovenie výšky najnižšieho podania sa odvíjalo predovšetkým od
skreslenej skutočnej hodnoty nehnuteľností a umožnilo tak nadobudnúť vydražiteľovi nehnuteľnosti
za cenu, ktorá by v porovnaní s reálne a správne stanoveným znaleckým odhadom nedosiahla ani

zákonom ustanovených 50 % reálne stanoveného znaleckého odhadu všeobecnej hodnoty dražených
nehnuteľností, čo je spodná hranica zákonom určeného limitu pre stanovenie výšky najnižšieho podania.
Ohodnotenie predmetu dražby by nemuselo mať za následok vydraženie predmetu dražby za cenu
rovnajúcu sa takto stanovenej všeobecnej hodnote nehnuteľností, avšak určite by malo za následokstanovenie najnižšieho podania podľa zákona v odlišnej výške než bola dokonca konečná cena, za ktorú
bol záloh napokon na dražbe predaný. Ďalej mu nie je zrejmé, z ktorého reálne zisteného skutkového
stavu a z ktorého pojmu v listinnom dôkaze prvoinštančný súd vyvodil záver, že dodatok č. 1 umožňuje

licitátorovi znížiť najnižšie podanie. Predmetný dodatok je podľa neho uzatvorený v rozpore s § 16 ods.
7 a § 20 ods. 10 Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže tento stanovuje presné určenie sumy, o ktorú
sa najnižšie podanie má znížiť, a nie na ktorú sa

má znížiť. Následkom svojvoľného uplatnenia znenia dodatku č. 1 bolo svojvoľné zníženie najnižšieho

podania licitátorom v priebehu prvého kola dražby, a to napriek skutočnosti, že zmluva ani dodatok
neuvádzajú dohodu o znížení najnižšieho podania, ale iba dohodu o znížení ceny. Dodatok č. 1
je potrebné považovať za neplatný. Keďže záložný veriteľ nebol a ani sa titulom záložnej zmluvy
nestal nositeľom vlastníckych práv k zálohu, nemohol nakladať s predbežným opatrením obmedzenými
vlastníckymi právami záložcu. Z titulu záložnej zmluvy totiž mohol konať jedine zaňho a v jeho mene,
a preto bol v danom momente povinný strpieť obmedzenie uložené záložcovi. Namietal nesplnenie

povinnosti dražobnej spoločnosti zaslať oznámenie o dražbe súdu, ktorý nechal vyznačiť vykonateľné
a právoplatné predbežné opatrenie v katastri nehnuteľností ako ťarchu. Z uvedeného dôvodu malo byť
od dražby upustené. Pripomenul, že právny úkon prevodu a prechodu vlastníckych práv zo zákona
vyžaduje predloženie listu vlastníctva spôsobilého na právne účely. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie sa nezaoberal tým, že žalovaná v 2. rade doručila originál notárskej zápisnice žalobcovi až

v deň odovzdania dražených nehnuteľností, ako ani nesplnením jej povinnosti oznámiť záložcovi, ako
bolo naložené s výťažkom dražby. So zreteľom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobu uznať za dôvodnú.

18. Uznesením zo dňa 27.3.2017, sp. zn. 16Co/45/2016 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, ak s
ohľadom na nesprávny právny záver zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania kontrolným
znaleckým posudkom. Bez doplnenia potrebného dokazovania nie je totiž možné s ohľadom na doposiaľ
vykonané dokazovanie konštatovať, že cena v znaleckom posudku B.. U. č. 33/2010 zodpovedala cene
obvyklejvmiesteačasekonaniadražby.Intenzitazásahudovlastníckehoprávarealizovanéhovpodobe

predaja predmetu vlastníctva na dobrovoľnej dražbe by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej
alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva. Vo vzťahu k poukazu
súdu prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2016, sp. zn. 7Cdo 222/2012
odvolací súd uviedol, že spomínané rozhodnutie bolo prijaté v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, teda
sa týkalo realizácie výkonu záložného práva priamym predajom, nie dobrovoľnou dražbou, preto ho nie

je možné na prejednávanú vec aplikovať. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nemožnosti
vykonania dobrovoľnej dražby z dôvodu, že žalobcovi bolo uznesením Krajského súdu v Prešove zo
dňa 30.12.2008, sp. zn. 1Cob/79/2008 - 374 v spojení s opravnými uzneseniami zakázané nakladať s
nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. E., dal odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie
potrebu relevantne sa uvedenou argumentáciou žalobcu zaoberať, a to predovšetkým so zreteľom na

skutočnosť, že záložný veriteľ koná pri výkone záložného práva v mene záložcu.

19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znalcom listinnými dôkazmi a to návrhom
na začatie konania u určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vyjadrením zo dňa 17.3.2011 na č.l, 18 -
21, vyjadrením žalovaného v IV. rade na č.l. 23, uznesením Okresného súdu Prešov na 21Cb/176/2007

na č.l. 23 a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Cob/79/2008 na č.l. 24, opravným uznesením
na č.l. 25, opravným uznesením na č.l. 26, vyjadrením k žalobe na č.l. 27, vyjadrením žalovaného
v II. rade na č.l. 28, vyjadrením žalovaného v II. rade na č.l. 31 - 33, zmluvou o vykonaní dražby
nehnuteľnosti na č.l. 34 - 35, vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť na
č.l. 36, vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky na č.l. 37, návrhom na

vykonanie dobrovoľnej dražby na č.l. 38, dotatkom č. 1 k zmluve o vykonaní dražby nehnuteľnosti na
návrh záložného veriteľa na č.l. 39, dodatkom č. 2 k zmluve o vykonaní dražby nehnuteľnosti na návrh
záložného veriteľa na č.l. 40, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 42, notárskou zápisnicou na
č.l. 43 - 44, notárskou zápisnicou na č.l. 45 - 46, podacím hárkom na č.l. 47, fotokópiami doručeniek na
č.l. 48, 49, oznámením o vykonaní ohodnotenia predmetu dražby na č.l. 50, objednávkou znaleckého

posudku na č.l. 51, poštovým podacím hárkom na č.l. 52, úradným výpisom z notárskeho centrálneho
registra dražieb na č.l. 53, potvrdením o registrácii údajov a uverejnení listiny v notárskom centrálnom
registri dražieb na č.l. 54, oznámením o dobrovoľnej dražbe na č.l. 55 - 57, žiadosťou o uverejnenie
oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli na č.l. 58, oznámením o dobrovoľnej dražbe nač.l. 59, objednávkou inzercie na č.l. 60, 61, fotokópiou Prešovského večerníka na č.l. 62, fotokópiou
Zemplínskeho korzára na č.l. 63, fotokópiou Spišského korzára na č.l. 64, fotokópiou Prešovského
korzára na č.l. 65, fotokópiou Tatranského korzára na č.l. 66, fotokópiou Gemerského korzára na č.l. 67,

fotokópiou Košického korzára na č.l. 68, notárskom zápisnicou na č.l. 69 - 70, oznámením o dobrovoľnej
dražbe na č.l. 71 - 73, upovedomením o predbežnom opatrení, oznámením o exekučných tituloch,
veriteľoch a námietka proti znaleckému posudku na č.l. 76 - 77, vyjadrenie žalobcu k uzneseniu na č.l. 78
-79,predloženímlistinnýchdôkazovnazostranyžalobcunač.l.81-82,notárskouzápisnicounač.l. 83-
85, notárskou zápisnicou na č.l. 86 - 88, uznesením 21Cb/176/2007 na č.l. 89 - 91, uznesením Krajského

súdu v Prešove 1Cob/79/2008 na č.l. 92 - 98, opravným uznesením na č.l. 99, opravným uznesením
na č.l. 100, 101, upovedomením o začatí výkonu záložného práva na č.l. 102, znaleckým posudkom č.
33/2010 na č.l. 103 - 120, objednávkou znaleckého posudku na č.l. 121, kópiou katastrálnej mapy na
č.l. 122, výpisom z listu vlastníctva č. 3453 na č.l. 123, 124, záznamom z miestneho šetrenia na č.l. 125,
čestným prehlásením na č.l. 126, náčrtom pôdorysu a rezu objektu na č.l. 127, znaleckým posudkom
č. 153/2010 na č.l. 129 - 147, výpisom z listu vlastníctva č. 3453 na č.l. 148 - 149, kópiou katastrálnej

mapy na č.l. 150, čestným vyhlásením na č.l. 151, nájomnou zmluvou na č.l. 152 - 159, všeobecným
záväzným nariadením mesta Prešov na č.l. 160, 161 - 165, nákresom stavieb - situácia na č.l. 166 -
167, oznámením o dobrovoľnej dražbe na č.l. 171, oznámením o dobrovoľnej dražbe na č.l. 172 - 177,
notárskou zápisnicou na č.l. 178 - 180, upovedomením o predbežnom opatrení oznámení o exekučných
tituloch veriteľoch a námietkach proti znaleckému posudku na č.l. 181 - 184, listinným dôkazom na č.l.

185, záznamom na č.l. 186, odovzdaním predmetu dražby na č.l. 187 - 188, oznámením a dôrazným
upozornením k odovzdaniu predmetu dražby na č.l. 189 - 190, odovzdaním predmetu dražby na č.l.
192, zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby na č.l. 193 - 195, výpisom z listu vlastníctva na č.l. 196 -
197, výpisom z listu vlastníctva na č.l. 198, 199, výpisom z listu vlastníctva na č.l. 200 - 201, výpisom z
listu vlastníctva na č.l. 203, výpisom z listu vlastníctva na č.l. 204 - 205, výpisom z listu vlastníctva 209,

211, 212, 213, výpisom z listu vlastníctva 214, uznesením na č.l. 221 - 233, znaleckým posudkom č.
47/2007 234 až 256 , vyjadrením žalobcu na č.l 264, odpoveďou na č.l. 271, zaslaním vyšetrovacieho
spisu na č.l 271 a, koncesnou listinou na č.l. 277, poistnou zmluvou na č.l. 281, výpisom z obchodného
registra na č.l. 282, predložením dôkazov na č.l. 299, upovedomení o začatí výkonu záložného práva
na č.l. 300, upovedomením o začatí záložného práva na č.l. 301, posudkom 47/2007 na č.l. 307 - 331,

zoznamu exekúcii na č.l. 333, návrhov na doplnenie dokazovanie na č.l. 348 - 349, predložením súpisu
exekúcii na č.l. 350, záverečným stanoviskom na č.l. 352 - 357, vyjadrením žalobcu na č.l. 363-369,
záverečným stanoviskom na č.l. 373-375, doložením požadovaných dokladov na č.l. 377 - 381, výpisom
z VÚB banky na č.l. 382, príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 383, výpisom z VÚB banky na č.l.
385, vyúčtovaním znalečného na č.l. 389, faktúrou na č.l. 390, výpisom z VÚB banky na č.l. 391, faktúrou

na č.l. 392, fotokópiou pokladničného dokladu na č.l. 393, stanoviskom znalca
na č.l. 401 - 402, predložením dokladov o úhradách na č.l. 406, výpisom z VÚB banky na č.l. 407,
výpisom zo Slovenskej sporiteľne na č.l. 408, potvrdením o vykonaní platby na č.l. 409, 410, záverečným
vyjadrením žalobcu na č.l. 416 - 421, odvolaním žalobcu proti uzneseniu č.l. 425 - 439, výpisom z
listu vlastníctva na č.l. 440 - 442, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej

osoby č.l. 443, výkazom o príjmoch a výdavkoch č.l. 444, výkazom o majetku a záväzkom na č.l.
445 - 451, potvrdením o podaní daňového priznania dane z príjmu fyzickej osoby č.l. 452, výkazom
o príjmoch a výdavkoch na č.l. 453, výkazom o majetku a záväzkoch na č.l. 454 -460, odvolanie
žalobcu proti uzneseniu na č.l. 470-473, daňovým priznaním na č.l. 475 - 476, rozhodnutím poisťovne
na č.l. 477, odborným stanoviskom 23/2013 č.l. 505 - 567, písomným vyjadrením znalca k zaslanému

odbornému stanovisku na č.l. 574 - 575, doručením odborného stanoviska na č.l. 576, vyjadrením
žalobcu k odbornému stanovisku 578 - 579, listinným dôkazom Projektové stavby na č.l. 605 - 606,
výpisom z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 607, výpisom z listu vlastníctva na č.l. 610, návrhom na
vykonanie dokazovania a vyjadrenie žalobcu na č.l. 615-618, listinným dôkazom Priemyselný pozemok
D. na č.l. 619, dražobným spisom Pd19/2010, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa prílohovej obálke

a to pokladničný doklad 1, 2, rozúčtovanie výťažku z dobrovoľnej dražby, originál znaleckého posudku
47/2007,kópioudražobnéhospisu,vyšetrovacímspisomČVSORP-305/OEK-PO-2011,vyjadrenímzo
dňa 22. 5. 2015, znalecký posudok č. 115/2008, Odvolaním žalobcov na č.l. 713, Návrhom na doplnenie
dokazovania na č.l. 1004, Vyjadrením žalovaného v 3. Rade na č.l. 1013, Projektom na č.l. 1014,
Technickou správou a protokolom a určení vonkajších vplyvov na č.l. 1015-1017, Protokolom č. 2015/07

na č.l. 1017-1018, Vyjadrením prevádzkovateľa distribučnej sústavy na č.l. 1019-1020, Geometrickým
plánom na č.l. 1035-1037, Geometrickým plánom na č.l. 1038, Geometrickým plánom na č.l. 1039,
Geometrickým plánom na č.l. 1040, faktúrou za elektrinu na č.l. 1041-1043, Vyjadrením žalovaného v 3.Rade na č.l. 1056-1057, Vyjadrením žalovaného v 2. Rade na č.l. 1064-1065, 1066-1067, Vyjadrením
žalobcu na č.l. 1074 a zistil tento skutkový stav:

20. Žalobca a žalovaný v 1 uzavreli dňa 24.10.2007 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal
žalovaný v 1. rade žalobcovi finančnú hotovosť vo výške 4.500.000,- Sk, ktorú bol žalobca povinný vrátiť
žalovanému do 24.10.2009 spolu s úrokom vo výške 9 % ročne. V rovnaký deň bolo na zabezpečenie
vrátenia uvedenej pôžičky zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam parcelné číslo XXXX/X, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3179 m2, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1684 m2 a ku stavbe - sklad postavený na parcele č. XXXX/X. V čase
zriadenia záložného práva boli predmetné nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom. Žalobca na
preukázanie hodnoty založených nehnuteľností predložil žalovanému v 1. rade znalecký posudok č.
47/2007 znalca B.. G. G., pričom v zmysle uvedeného znaleckého posudku bola cena založených
nehnuteľností stanovená na 6.900.000,- Sk. Žalobca zároveň vyhlásil, že žalobca v 1. rade môže predať

záloh za cenu nie nižšiu ako 5.350.000,- Sk. Dňa 26.4.2010 upovedomil žalovaný v 1. rade žalobcu
o realizácii výkonu záložného práva cestou dobrovoľnej dražby. Dňa 24.5.2010 upovedomil žalovaný
v 1. rade Správu katastra Prešov o začatí výkonu záložného práva. Dňa 15.7.2010 uzatvoril žalovaný
v 1. rade cestou splnomocneného právneho zástupcu zmluvu so žalovanou v 2. rade na vykonanie
dražby nehnuteľností, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti uvedené vyššie. Dňa 5.10.2010 uzatvoril

žalovaný v 1. rade cestou splnomocneného právneho zástupcu so žalovanou v 2. rade dodatok č. 1 k
zmluve na vykonanie dražby nehnuteľností uzatvorenej 15.7.2010, predmetom ktorého bolo doplnenie
článku 2 ods. a zmluvy o vetu „V prípade ak sa nenájde záujemca o cenu podľa predchádzajúcej
vety, je licitátor oprávnený znížiť cenu až na úroveň 60% ceny, na ktorú je oprávnený na dražbe
záloh predať“. Dňa 10.11.2011 sa konala dražba, ktorej predmetom boli vyššie uvedené nehnuteľnosti.

Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudok č. 33/2010 vo výške 303.000,-
eur. Vydražiteľovi, žalovanému v 3. rade, bol udelený na dražbe príklep, pričom v zmysle §-u 26 ods.5
zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v 15- dňovej lehote uhradil cenu dosiahnutú vydražením
181.800,- eur čo predstavuje 60% z všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom
č. 33/2010.

21. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 8.8.2008, sp. zn. 21Cb/176/2007 súd uložil žalovanému
aby sa zdržal konania, ktorým by predal, scudzil alebo zaťažil právom tretích osôb nehnuteľnosti
zapísané na LV č.XXXXX k.ú. D. ako byt č. XX vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, na LV
č. XXXXX ako parcela registra „C“ č.XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 913 m2 a na LV č.

XXXX k.ú. E. ako, stavba súp. č. XXXX adm. budova postavená na parc. č. XXXX/X, sklad na parcele
č. XXXX/X, parcely registra „. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 3179 m2, č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 420 m2, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
483 m2, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1684 rn2, č. XXXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 369 m2. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.12.2008, sp. zn. 1Cob/79/2008

- 374 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že uložil žalovanému, ktorým by scudzil alebo zaťažil
právom tretích osôb nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. E., ako stavba skladu na parcele č.
XXXX a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2. Následne bolo opravnými
uzneseniami opravené katastrálne územie E. na E. a parcelné č. z XXXX U. XXXX/X.

22. Žalovaný v 1. a 3. rade v záverečnom stanovisku uviedli, že konaniu žalobcu nie je možné poskytnúť
právnu ochranu, nakoľko by bolo rozpore s dobrými mravmi a príslušnými zákonnými predpismi. To, že
bolo vydané predbežné opatrenie, ktoré obmedzovalo žalobcu, neznamená, že zároveň platilo aj pre
žalovaného v 1. rade.

23. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.3.2012 uviedol, že žalovaní v 1., 2. a 4. rade nepreukázali
právne relevantne a vierohodne, že by disponovali zrušujúcim rozhodnutím o nariadení predbežného
opatrenia, a to buď súdu, ktorý predbežné opatrenie nariadil, alebo súdu vyššieho stupňa. Žalovaný
v 1. rade v čase uzatvárania zmluvy o dražbe nehnuteľností so žalovanou v 2. rade nedisponoval
vlastníckymi právami k nehnuteľnostiam, ktorých dražbu navrhoval, keďže nepreukázal, že by

disponoval písomnou dohodou o nadobudnutí vlastníckeho práva k zálohu, ako je to uvedené v bode
IX. vyššie uvedenej notárskej zápisnice. Žalovaný v 1 rade mohol teda pri nesplnení záväzku počnúc
dňom 24.10.2009 postupovať jedine v rozsahu plnomocenstva podľa bodu VII. notárskej zápisnice.
Splnomocnenec môže konať jedine v rozsahu práv splnomocniteľa, pričom teda ani nemá právo konaťnad rámec súdom ustanovených zákazov účinných voči splnomocniteľovi, čoho sa žalovaný v 1. rade
dopustil už tým, že žalovanej v 2. rade podal vyhlásenie, že je možné dražiť, tým sa rozumie aj následne
prevádzaťvlastníckeprávanavydražiteľa-nehnuteľnostispadajúcepodsúdnenariadeniepredbežného

opatrenia. Tým sa dopustil okrem porušenia iných právnych predpisov aj porušenia ustanovenia § 3
odsek 2 a odsek 6 Zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Vydaním predbežného opatrenia
súd dočasne obmedzil rozsah výkon vlastníckych práv záložcu. Týmto súd súčasne jednoznačne
pozastavil aj platnosť akýchkoľvek splnomocnení daných vlastníkom nehnuteľností do budúcnosti, čoho
bol povinný držať sa tak splnomocniteľ ako aj splnomocnenec. V čase od udelenia splnomocnenia

zo záložnej zmluvy do času vykonateľnosti, čiže uplatniteľnosti splnomocnenia, nastala situácia, keď
do zmluvného vzťahu záložcu i záložného veriteľa vstúpil súd, ktorý pozastavil možnosť vykonávať
čiastočne vlastnícke práva k časti zálohu u záložcu, teda stal sa týmto dočasným „správcom“ týchto práv,
resp. orgánom, ktorý bude dohliadať na výkon vlastníckych práv, s ktorými zakázal záložcovi nakladať,
a to tak, aby nebol výkonom vlastníckych práv k blokovaným nehnuteľnostiam, poškodený navrhovateľ

predbežného opatrenia, samotný vlastník, ani iná osoba, ale najmä aby sa zabezpečilo plnenie
budúceho možného súdneho rozhodnutia, ako to vyplýva aj z odôvodnenia samotného predbežného
opatrenia. Žalovaní v 1., 2. a 4. rade boli povinní prinajmenšom na to, aby požiadali súd o vyjadrenie
sa k otázke platnosti splnomocnenia daného záložcom záložnému veriteľovi v minulosti do budúcnosti,
k otázke výkonu záložného práva na súdom predbežne zabezpečených nehnuteľnostiach a k otázke

prevodu vlastníckych práv na vydražiteľa a výmazu zápisu stále platného rozhodnutia súdu z katastra
nehnuteľností. Žalovaní v 1.- 4 nepreukázali, že by súd o tejto veci v minulosti právoplatne rozhodol a
že by určil, kto iný a akým spôsobom môže po dobu obmedzenia výkonu vlastníckych práv samotného
vlastníka týmito obmedzenými právami nakladať. Taktiež nestanovil, že by rozsah trvania uznesenia
o nariadení predbežného opatrenia bol limitovaný začiatkom výkonu záložného práva navrhovateľa

dražby, alebo začiatkom výkonu iného úradného rozhodnutia. Pokiaľ ide obranu žalovaných v 1. a 2.
rade, že nariadenie predbežného opatrenia sa nedotýkalo žalovaného v 1. rade tak uviedol, že žalovaný
v1.radenebolnikdyvlastníkomnehnuteľností,ktorýchsapredmetnénariadeniepredbežnéhoopatrenia
týkalo, teda je zrejmé, že v čase jeho nariadenia zo zákona nemal právo na disponovanie s nimi, a
to akýmkoľvek spôsobom, z tohto hľadiska mu teda ani nebolo potrebné v čase vydania nariadenia

o predbežnom opatrení nič zakázať. Žalobca v podaní ďalej uviedol, že v dražobnom spise sa list
vlastníctva (použiteľný na právne úkony) v čase, keď mal doňho možnosť nahliadnuť, nenachádzal,
takže je celkom možné, že navrhovateľ dražby porušil ustanovenie §7 odsek 3 Zákona o dobrovoľných
dražbách. Žalovaná v 2. rade zámerne obišla alebo si nesplnila povinnosť ustanovenú §17 odsek 5
písmeno b) a § 24 odsek 7 Zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej uviedol, že žalovaná v 2. rade a

jej licitátorka neboli zo zmluvy zmluvu o vykonaní dražby nehnuteľností na návrh záložného veriteľa č.
P 02/10 zo dňa 15.07.2010 a jej Dodatok č. 1, oprávnené znížiť najnižšie podanie tak, ako to licitátorka
urobila. Dodatok hovorí o znížení ceny, nie o znížení najnižšieho podania. Pojem „podanie“ je presne
vymedzené v §2 písmeno e) Zákona o dobrovoľných dražbách. Z neho jasne vyplýva, že podanie nemá
nič spoločné s pojmom „cena“. Naviac ten istý zákon na niekoľkých miestach uvádza pojem „cena“ (napr.

§12, §17 ods. 1 písm. d),g), §24 ods. 2, §26 a i.) v úplne odlišnom význame od významu „podanie“, či
dokonca „najnižšie podanie“. Z uvedeného zákona je absolútne zrejmé, že cenu nemožno znižovať ani
meniť, možno jedine stanoviť najnižšie podanie vo výške nižšej ako je odhad ceny predmetu dražby,
prípadne znížiť výšku najnižšieho podania, pričom podmienky, spôsob a maximálne hranice zníženia
presne vymedzuje Zákon o dobrovoľných dražbách. Dodatok neobsahuje ani jednoznačné a presné

vymedzenie sumy, o ktorú sa má znižovať, pričom ak by zmluvné strany mali skutočne záujem dohodnúť
si zníženie výšky najnižšieho podania, Zákon o dobrovoľných dražbách im ukladá a presne špecifikuje
v §16 odsek 7, že „sa uvedie suma, o ktorú je možné najnižšie podanie znížiť“. Takáto suma v Dodatku
č. 1 úplne chýba a to, o čo sa má znižovať je charakterizované nasledovne: „...až na úroveň 60% ceny,
za ktorú je oprávnený na dražbe záloh predať.“ Zo spomínaného dodatku, avšak ani z pôvodnej zmluvy

nie je však možné jednoznačne zistiť cenu, za ktorú je licitátor oprávnený na dražbe záloh predať, tým
ani nie je možné vypočítať 60% tejto ceny. Z pôvodnej zmluvy je jednoznačná len výška najnižšieho
podania, a to „vo výške 100% znaleckej ceny“, teda predpoklad je, že ide o najnižšiu hranicu, od ktorej sa
bude odvíjať cena, za ktorú je licitátor oprávnený záloh na dražbe predať. Suma zníženia teda v dodatku
v rozpore s § 16 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách nie je uvedená, naviac zníženie je vymedzené

nejednoznačne, právne, logicky i matematicky nepresne, vágne a mimoriadne spochybniteľné, to všetko
v rozpore s § 4 Zákona o dobrovoľných dražbách.. Podmienkou zníženia „ceny“ podľa Dodatku je
situácia „ak sa nenájde záujemca za cenu podľa predchádzajúcej vety“. Z uvedeného dodatku a článku
odseku a) zmluvy, ku ktorému sa dodatok viaže, vyplýva, že v predchádzajúcej vete sa spomína 100%znaleckej ceny, z čoho možno usudzovať, že takú mali zmluvné strany na mysli. Zákon o dobrovoľných
dražbách pojem „záujemca“ nepozná. Naproti tomu pojem „účastník dražby“ je vymedzený presne a
nespochybniteľne v §5 uvedeného zákona. Z uvedeného dostatočne logicky vyvoditeľné, že záujemcom

je aj účastník dražby, ktorý sa dostavil s cieľom urobiť podanie, avšak nie každý záujemca musí byť aj
účastníkom dražby. Keďže podľa dražobného spisu na napadnutú dražbu sa dostavili dvaja účastníci
dražby, pričom jednoznačne možno predpokladať, že z verejne prístupnej informácie títo mali vedomosť
o cene 303.000,- eur a o najnižšom podaní vo výške 303.000,- eur, čo predstavuje 100% znaleckej
ceny, keďže iné neboli dražobníkom ani notárom zverejnené a účastníci dražby podľa zákona nemali

mať prístup k údajom o znížení najnižšieho podania pred konaním dražby, je nespochybniteľné, že
sa našli minimálne dvaja záujemcovia o nehnuteľnosti za cenu 303.000,- eur. Podmienka na zníženie
ceny, tobôž zníženie najnižšieho podania v prvom kole dražby nebola teda splnená, lebo sa našli aspoň
dvaja záujemcovia, ktorí sa dokonca prihlásili do dražby nehnuteľností s cenou stanovenou na 303.000,-
eur a s vypísaným najnižším podaním 303.000,- eur. Dodatok totiž neuvádza žiadnu inú podmienku
zníženia, a teda ani takú, že by zníženie bolo podmienené neurobením najnižšieho vypísaného podania

žiadnym z účastníkov dražby. Podmienkou je len nenájdenie záujemcov, a tí sa evidentne našli. Bod 2
písmeno b) Zmluvy o vykonaní dražby na návrh záložného veriteľa č. P02/10 stanovuje že „ak žiaden
z účastníkov dražby neurobí najnižšie podanie v zmysle bodu 1 tohto článku Zmluvy, licitátor dražbu
ukončí.“ Bod 1 článku 2 zmluvy neexistuje, existuje len písmeno a) a b) článku 2 zmluvy. Je potrebné
konštatovať, že v písmene a) bodu 2 zmluvy sa nachádza aj po doplnení textom Dodatku č.l jediná

zmienka o sume najnižšieho podania na dražbe vo výške 100% zo znaleckej ceny, a teda je oprávnené
usudzovať, že potom bola licitátorka povinná dražbu ukončiť vo chvíli, keď žiaden z účastníkov dražby
neurobil najnižšie podanie vo výške 100% zo znaleckej ceny. O písmene b) bodu 2 spomínanej zmluvy
platí, že podmienkou ukončenia dražby licitátorom malo byť neurobenie najnižšieho podania v zmysle
bodu 1 (ak vychádzame z predpokladu, že ide o písmeno a), nie bod 1, tak najnižšieho podania vo výške

100% zo znaleckej ceny), a teda nie neurobenie, alebo urobenie iného podania, napríklad zníženého
podania. Keďže žiaden z dvoch účastníkov dražby neurobil najnižšie podanie, licitátorka mala dražbu
podľa zmluvy ukončiť, žiaden z bodov celej zmluvy aj s dodatkami jej totiž nedával povolenie, resp.
právo pokračovať v dražbe znižovaním najnižšieho podania, ak žiaden z účastníkov dražby neurobí
najnižšie podanie. Ak mali účastníci zmluvy záujem sa dohodnúť na pokračovaní dražby, ak žiaden z

účastníkov v prvom kole dražby neurobí najnižšie podanie, a to znížením najnižšieho podania, potom
tak mali urobiť písomne jednoznačne, výslovne, právne nespochybniteľne. Žalobca ďalej uviedol, že
žalovaná v 2 rade nepovažovala za potrebné a dôležité oznámiť mu a zdokladovať, aký bol celkový
výťažok z dražby a ako s ním naložila, a to prinajmenšom v deň 10.11.2010, keď napriek tomu, že ju o to
požiadal súčasne so žiadosťou o predloženie spisu, tento nemala k dispozícii kompletný a samozrejme

v ňom chýbal aj údaj a doklady o skutočných nákladoch a výťažku z dražby. Tým sa žalovaná v 2. rade
dopustila porušenia ustanovenia § 17 odsek 9 a § 8 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaná v 2.
rade nezaslala oznámenie o dražbe, ani notársku zápisnicu o vykonanej dražbe súdu, avšak z originálu
dražobného spisu zistil, že notárska zápisnica bola namiesto toho zaslaná osobe,
ktorá nemala k draženým nehnuteľnostiam žiaden vzťah, ani s napadnutou dražbou nijako nesúvisela,

nebola osobou dotknutou, a z dražobného spisu ani nie je zrejmé, že by o notársku zápisnicu z
predmetnej dražby žiadala. Ide o C.. G. F. G.., advokáta, so sídlom E. C. X H. L.. Tým porušila aj
ustanovenie §13b odsek 1 Zákona o dobrovoľných dražbách.

24. V znaleckom posudku č. 11/2018 inštitút znalcov súdneho inžinierstva, družstvo uviedol, že zo strany

žalovanejbolaporušenámetodikastanoveniavšeobecnejhodnotymajetku.Uvedenéporušeniemaloza
následok stanovenie všeobecnej hodnoty posudzovaných nehnuteľnosti vo výške menšej o 13.937,51
eura, čo predstavuje 4,43%. Znalecká organizácia stanovila hodnotu stavieb a pozemkov vo výške
314.500,95 eura.

25. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
účinnom v čase konania dražby, Tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len „dražba"), kontrolu

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok
organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.27. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri
ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s

výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom
licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom
ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

28. Podľa § 3 ods. 2,6 zákona č. 527/2002 Z.z. Podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby, s

ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo
vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje
osobitný predpis. Dražiť nie je možné veci, na ktoré bolo uplatnené zádržné právo.

29. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť,
podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie

o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet
dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou
minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste,
predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a
bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

30. Podľa § 12 ods. 1,2,3,4 zákona č. 527/2002 Z.z. Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby
podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o
kultúrnu pamiatku3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán
štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom11a), ktorý nesmie byť v

deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu
dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej
výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu
dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci,

pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe,
neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov,
ktoré má dražobník k dispozícii. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok,11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

31. Podľa § 13b zákona č. 527/2002 Z.z. Dražobník je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone svojej činnosti dozvedel, ak tento zákon (§ 17 ods. 9) alebo
osobitný zákon neustanovuje inak.12a)

32. Podľa § 16 ods.1,2,3,4,6,7 zákona č. 527/2002 Z.z. Dražbu je možné vykonať len na základe

písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí,
ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného
samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom
navrhovateľ dražby. Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby,
dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny

dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou
zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).
Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod
konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak
je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma
ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť
najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je
ajpísomnévyhláseniezáložnéhoveriteľaopravosti,výškeasplatnostipohľadávky,prektorúsanavrhuje
výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Vo veciach zákonného

záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v
ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu,12b) najnižšie podanie nemôže byť
nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch
výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.V zmluve možno dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň sa uvedie suma,
o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť; v prípade výkonu záložného práva najnižšie podanie nie je
možné dohodnúť nižšie, ako ustanovuje tento zákon.

33. Podľa § 17 ods. 2,3,4,5 zákona č. 527/2002 Z.z. Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri
dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. (3)Ak je predmetom
dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie
presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred

začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na
zverejnenie v Obchodnom vestníku. Pre predmety dražby podliehajúce skaze je dražobník oprávnený
lehotu na uverejnenie oznámenia o dražbe primerane skrátiť. V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až
4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a)navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi
predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, b)osobám, ktoré majú podľa
oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri

nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv,14) v evidencii podľa osobitných
zákonov15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na
nakladanie s ním, c)ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú
podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo
zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky,

d)ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby, e)ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným
spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3), f)ak je predmetom dražby
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo
miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou,

alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g)ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť,
Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h)ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby,
ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa,
zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i)notárovi, ktorý bude priebeh dražby

osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

34. Podľa § 21 ods. 2,4 zákona č. 527/2002 Z.z. V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa

príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej
sa takýto rozsudok týka (§ 23). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú

navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

35. Súd pri rozhodovaní o podanej žalobe skúmal v prvom rade zachovanie lehoty na podanie takejto
žaloby a dospel k záveru, že táto žaloba je podaná v zákonnej lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu,
nakoľko príklep bol udelený na dražbe dňa 10.11.2010 a žaloba bola na súde podaná dňa 10.2.2011.

36. Súd sa ďalej zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných v 4 a 5. rade. Podľa § 21 ods.
4 zákona č. 527/2002 Z.z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Vzhľadom k tomu, že žalobca za účastníkov súdneho konania označil aj Správu Katastra a znalkyňu,

ktorí v zmysle citovaného ustanovenia nie sú stranou konania, nie je daná ich pasívna vecná legitimácia,
a preto súd žalobu voči nim zamietol

37. Súd následne skúmal dôvody žaloby. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. V konaní mal súd preukázané, že dražba konaná dňa 10.11.2011, ktorej určenia

neplatnosti sa žalobca domáhal, bola vykonaná dražobníkom - žalovanou v 2. rade Prvom prešovskou
dražobnou spoločnosťou, s.r.o. na návrh navrhovateľa dražby a záložného veriteľa - žalovaného v 1.
rade a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3.rade.38. Z pripojeného spisu dražobného spisu mal súd za preukázané, že dňa 10.11.2011 sa konala dražba,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v meste D., zapísané na LV č. XXXX ako parcelné
číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3179 m2, parcelné číslo XXXX/X,

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku
zastavanéplochyanádvoriaovýmere1684m2anaparceleXXXX/Xbezsúpisnéhočíslasklad. Priebeh
dražby bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 628/2010, Nz 42602/2010, NCR1s 43260/2010 spísanou
C.. H. Č., notárom so sídlom v D.. Vlastníkom predmetu dražby bol žalobca, navrhovateľom dražby
a záložným veriteľom bol žalovaný v 1.rade, dražobníkom bol žalovaný v 2.rade, vydražiteľom sa stal

žalovaný v 3. rade. Vydražiteľovi - žalovanému v 3. rade bol udelený na dražbe príklep, pričom v zmysle
§-u26ods.5zák.č.527/2002Z.z. odobrovoľnýchdražbáchv 15-dňovejlehoteuhradilcenudosiahnutú
vydražením , čím sa stal výlučným vlastníkom predmetu dražby ku dňu konania dražby, na základe
udelenia príklepu licitátorom. Keďže ide o uvedenú právnu skutočnosť, príslušná správa katastra v
takomto prípade zapíše vydražiteľa ako vlastníka ku dňu konania dražby záznamom.

39. Právnym titulom vzniku pohľadávky bola Zmluva o pôžičke uzatvorená dňa 24.10.2007, na
základe ktorej žalovaný v 1.rade poskytol žalobcovi sumu 4.500.000,- Sk s úrokmi. Táto zmluva bola
zabezpečená záložným právom žalovaného v 1.rade k nehnuteľnostiam v kat. úz. D., zapísané na LV č.
XXXX. V súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, poskytol žalovaný v 1. rade písomné vyhlásenie
o pravosti a výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva a toto vyhlásenie je

prílohouZmluvyovykonanídražbyuzatvorenejsožalovanouv2.rade.Cenupreúčelydražbyurčilsúdny
znalec B.. Ľ. U., ktorá je zapísaná v zozname znalcov vedenom MS SR a ktorá vypracovala znalecký
posudok č. 33/2010, v ktorom určila všeobecnú hodnotu predmetu dražby na sumu 303.000,- eur.

40. Súd v súlade s pokynom krajského súdu vyhovel návrh žalobcu a doplnil dokazovanie kontrolným

znaleckým posudkom. V znaleckom posudku č. 11/2018 inštitút znalcov súdneho inžinierstva, družstvo
uviedol, že zo strany žalovanej bola porušená metodika stanovenia všeobecnej hodnoty majetku.
Uvedené porušenie malo za následok stanovenie všeobecnej hodnoty posudzovaných nehnuteľnosti vo
výške menšej o 13.937,51 eura, čo predstavuje 4,43%. Znalecká organizácia stanovila hodnotu stavieb
a pozemkov vo výške 314.500,95 eura. V danom prípade súd zastáva názor, že žalovaná v 2. rade

ako dražobník zabezpečila ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase
konania dražby v súlade s § 12 zák. č. 527/2002 Z.z.. Cena stanovená v znaleckom posudku B.. U. č.
33/2010 na sumu 303.000,- eur zodpovedala cene obvyklej v mieste a čase konania dražby, keďže táto
je v rozpätí do 5% všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckou organizáciou. Táto suma
nie je neprimerane nízka, pričom súd dáva do pozornosti, že žalobca sám v zmluve o záložnom práve

vyhlásil, že záložný veriteľ môže predať nehnuteľnosť za cenu nie nižšiu ako 5.350.000,- Sk (177.587,47
eura). Ako bolo aj konštatované v znaleckom posudku č. 11/2018 tento rozdiel všeobecných hodnôt je
v znaleckej praxi akceptovateľný. Pri výpočte všeobecnej hodnoty sa uplatňujú koeficienty, ktoré sú vo
veľkej jeho názorom znalca. Súd taktiež poukazuje na znalecký posudok č.

47/2007 znalca B.. G. G., pričom v zmysle uvedeného znaleckého posudku bola cena založených
nehnuteľností stanovená na 6.900.000,- Sk (229.038,04 eura).

41. Pokiaľ ide o námietky žalobcu voči kontrolnému znaleckému posudku tak súd uvádza, že nemôže
hodnotiť odborné závery znaleckého posudku č. 11/2018 z hľadiska ich správnosti, pretože pre takéto

hodnotenie nemá potrebné a náležité odborné znalosti. Súd preto hodnotil posudok len nepriamo tým,
že skúmal, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či je
jeho odôvodnenie logické. Súd po preskúmaní posudku sa súdu javí znalecký posudok ako vierohodný
a objektívny. Jednotlivé námietky žalobcu znalkyňa na pojednávaní riadne vysvetlila, a preto súd nemá
pochybnosti o správnosti záverov znaleckej organizácie.

42. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že dobrovoľná dražba nemohla prebehnúť, pretože uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.12.2008, sp. zn. 1Cob/79/2008 - 374 v spojení s opravnými
uzneseniami mu bolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. E., ako
stavba skladu na parcele č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2,

súd uvádza, že záložné právo slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich
riadnehoavčasnéhonesplneniejezáložnýveriteľoprávnenýsadomáhaťuspokojeniazozaloženejveci.
Záložné právo tak umožňuje záložnému veriteľovi aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky, ak ho
riadneavčasneuspokojídlžník,atozvýťažkupredajazálohy.Predbežnéopatrenienemáspätnéúčinky,nemá vplyvnaexistenciuzáložnejzmluvy,ktorávzniklapredvydanímpredbežnéhoopatrenia anemôže
zasiahnuť ani do práv tretích osôb. Predbežným opatrením bola uložená povinnosť iba žalobcovi a nie
záložnému veriteľovi a to aj napriek tomu, že zákon umožňuje uložiť povinnosť aj tretej osobe ak to

môže od nej spravodlivo očakávať. V danom prípade sa tak nestalo, rozhodnutie sa záložnému veriteľovi
nedoručovalo a teda nič nebránilo záložnému veriteľovi dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky zo
založenej veci. Tento k tomu nepotreboval ani súhlas súdu, tak ako sa žalobca domnieva. Navrhovateľ
dražby a ani dražobník nemali zákaz nakladať s predmetom dražby a konanie dražby nevylučoval ani
osobitný predpis. Taktiež na predmet dražby nebolo uplatnené zádržné právo. Odvolací súd dal súdu

prvej inštancie do pozornosti, že záložný veriteľ koná pri výkone záložného práva v mene záložcu. K
tomu súd dodáva a je toho názoru, že znenie textu zákona § 151m Občianskeho zákonníka a to „v
mene záložcu“ nemožno vykladať doslovne a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastúpení
(§22 - 33b Občianskeho zákonníka) nemožno bezvýhradne, automaticky a v plnom rozsahu použiť na
právne vzťahy medzi záložným veriteľom a záložcom. Vzťah medzi záložným veriteľom a záložcom
nezodpovedá samotnej podstate zastúpenia, ktoré je postavené na zásade, že medzi zástupcom a

zastúpeným neexistuje rozpor v ich záujmoch. Je potrebné preto vychádzať z účelu záložného práva,
ktorým je zabezpečovať pohľadávku záložného veriteľa a v prípade nesplnenia pohľadávky včas a
riadne, možnosť záložného veriteľa uspokojiť sa zo zálohu.

43. K ďalším námietkam žalobcu, že licitátorka nebola oprávnená znížiť najnižšie podanie, tak súd je

toho názoru, že zo znenia dodatku č. 1 je nepochybné oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie. V
uvedenom dodatku sa uviedla aj suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť a to 60% z všeobecnej
hodnotynehnuteľnostistanovenejznaleckýmposudkom.To,žesavdodatkuuviedlacenaanienajnižšie
podanie nič nemení na zmysle tohto dodatku. Súd má za to, že zmluva aj dodatok č. 1 obsahovali všetky
náležitostiustanovenézákonom,apretojetátodohodaplatná.Jevšakpotrebnéuviesť,ženavyhlásenie

dražby za neplatnú je potrebné, aby boli kumulatívne splnené dve podmienky a to porušené ustanovenia
zákona o dražbách a taktiež, aby osoba bola dotknutá na svojich právach. V danom prípade však nie je
zrejmé v čom bol žalobca dotknutý na svojich právach, keďže najnižšie podanie bolo viac ako polovica
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Súd je toho názoru, že ak by nebola licitátorka
oprávnená znížiť najvyššie podanie, tak by bol dotknutý na svojich právach navrhovateľ a nie záložca,

ktorý je chránený tým, že najnižšie podanie nie je možné dohodnúť nižšie, ako ustanovuje tento zákon.
Sám navrhovateľ dražby nespochybnil, aby sa dohodli na oprávnení licitátora znížiť najnižšie podanie a
že v priebehu dražby takáto situácia nastala. S týmto názorom sa stotožnil aj odvolací súd.

44. K ďalšej námietke, že navrhovateľ dražby porušil ustanovenie §7 odsek 3 Zákona o dobrovoľných

dražbách, tak súd uvádza, že nie je možné každé porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných
dražbách považovať za také porušenie, ktoré spôsobuje neplatnosť dražby, musí ísť o také porušenie
konkrétnych ustanovení zákona, v dôsledku ktorých boli dotknuté oprávnené záujmy a práva žalobcu.
Žalobca nepreukázal, akým spôsobom boli dotknuté jeho oprávnené záujmy a práva porušením
tohto ustanovenia. Je však potrebné uviesť, že zákon nevylučuje, aby bol použitý list vlastníctva z

katastrálneho portálu, čo sa stalo aj v tejto veci.

45. Pokiaľ ide o porušenie ustanovenia §13b odsek 1 Zákona o dobrovoľných dražbách tak súd je toho
názoru, že ak žalovaná v 2. rade porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť, tak súd je toho názoru, že
v takom prípade sa môže domáhať náhrady škody, prípadne nemajetkovej ujmy, nie je to však dôvod

na vyhlásenie dražby za neplatnú.

46. Pri ďalšej námietke, že žalovaná v 2. rade neskorým doručením oznámenia o dražbe a
termínoch obhliadky predmetu dražby žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby znemožnila sprístupniť
nehnuteľnosť v termíne verejne určenom na obhliadku nehnuteľností, sa súd stotožňuje s vyjadrením

žalovanej v 2. rade., že zákon nestanoví lehotu pre doručenie ale pre zaslanie. Oznámenie o dražbe
žalobcovi a všetkým osobám, ktoré určuje zákon, zaslala dňa 08.10.2010. Dražba sa konala dňa
10.11.2010. Oznámenie o dražbe zaslala 32 dní pred dražbou. V súlade s ustanovením § 12 Zákona
bolo vlastníkovi zaslané oznámenie o vykonaní znaleckej obhliadky, kde bol určený termín obhliadky v
súlade so Zákonom.

47. Nakoniec k námietke, že nehnuteľnosti sa mali dražiť jednotlivo a nie ako celok, čím by sa dosiahol
vyšší zisk, tak súd ma zato, že jedná iba o domnienky žalobcu, nakoľko v konaní nebolo žiadnymspôsobom preukázané, aby takýmto spôsobom bolo viac záujemcov o nehnuteľnosti a tým sa dosiahol
vyšší výnos.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že neboli porušené žiadne ustanovenia,
ktorými by bol žalobca dotknutý na svojich právach, a preto žalobcu zamietol.

49. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Žalovaní mali v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal žalovaným v 1. až 5. rade
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania zo
spisu nevyplynula..

50. V priebehu konania vznikla štátu povinnosť plniť z finančných prostriedkov. Keďže Civilný sporový
poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, súd analogicky
použil ustanovenie § 259 CSP v spojení s § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj
iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Súd má za to, že

aj štát je potrebné považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním,
a z toho vyplýva aj právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných podmienok. Keďže žalobca bol v
konaní neúspešný, priznal súd štátu voči žalobcovi nárok na náhradu v rozsahu 100%. O výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

51. Pokiaľ ide o znalečné, súd znaleckej organizácii inštitút znalcov súdneho inžinierstva, družstvo
priznal trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 100% proti žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný.
O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

52. Súd v konaní zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo dňa 5.2.2019, keďže tieto súd považoval
za neúčelné a nehospodárne. Súd v konaní postupoval v súlade s pokynom odvolacieho súdu, vyhovel
návrh žalobcu a doplnil dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom. Navyše vypočul poverenú
znalkyňu, ktorá jednotlivé námietky žalobcu znalkyňa na pojednávaní vysvetlila. Ďalšia konfrontácia
so znalcom B.. G. I. R. bola neúčelná. Pokiaľ ide o návrhu na vypočutie k nariadenému predbežnom

opatreniu tak súd v bode 42 tohto rozsudku vysvetlil, prečo predbežné opatrenie nie je dôvodom
neplatnosti dražby. A pokiaľ ide o vyjadrenie realitnej kancelárie, kto je zadávateľom ponuky, tak
predmetná informácia je pre toto konanie irelevantná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).