Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 29, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sa/9/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200355
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3021200355.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobkyne: G.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. XX, XXX XX H., proti žalovanému: K., O. Q., V.. XX. B.. X-XX, XXX
XX C. X, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia O. Q. K. S., č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 23. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj
„správny súd“) domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.08.2021,
zamietajúceho odvolanie žalobkyne a potvrdzujúceho rozhodnutie K. S., W., č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 16.07.2021, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku.

2. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa požiadala dňa 27.10.2020 o priznanie invalidného
dôchodku. K žiadosti pripojila lekárske správy z predchádzajúcich vyšetrení. V nadväznosti na žiadosť
žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku bol dňa 13.05.2021 preskúmaný zdravotný stav žalobkyne
posudkovým lekárom sociálneho poistenia K. S., pobočka R., za účelom posúdenia invalidity žalobkyne.
Podkladom pre spracovanie odborného posudku o invalidite boli: Prepúšťacia správa Nemocnica C.
- jednodňová starostlivosť v odbore ortopédia od 20.8.2020 do 21.8.2020, od
07.12.2020 do 08.12.2020 - od 20.08.2020 do 21.08.2020. Neurologické vyšetrenie od 10.07.2018
do 02.12.2020 - 03.04.2019. Ortopedické vyšetrenie od 31.01.2020 do 15.01.2021 - 31.01.2020.
Reumatologické vyšetrenie 21.03.2019 do 13.01.2021 - 13.01.2021. Interné vyšetrenie 05.08.2020.
Rehabilitačné vyšetrenie 12.05.2020, 01.06.2020, 09.12.2020 - 09.12.2020. UPS neuroligická zo dňa
05.12.2020. Posudkový lekár sociálneho poistenia K. S. vo svojich záveroch konštatoval, že žalobkyňa
má rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu,
oddel E - drozopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 7. - Bechterevova choroba
(ankylozujúca spondylartritída), písmeno a) - I'ahkého stupňa. Rozsah zníženia pracovnej schopnosti
stanovil na 30 % z rozsahu 20-30 %. Súčasne za iné zdravotné postihnutia zvýšil percentuálnu mieru o
10 % na celkových 40 %. V rámci posudku uviedol, že žalobkyňa sa lieči pre problémy s krčnou
a driekovou chrbticou. Klinicky je prítomná porucha statodynamiky, bez prejavov dráždenia nervových
štruktúr. EMG vyšetrenie potvrdilo polyneuropatické zmeny ľahkého stupňa. Reumatológom je liečená
pre ankylozujúcu hyperostózu (forestierovu) s ľahkým obmedzením hybnosti. Kostná denzita je v norme.
V roku 2020 podstúpila operáciu ľavého kolena a pravého ramena s dobrým efektom. Okrem toho sa
lieči na vysoký krvný tlak II.WHO, ktorý je bez orgánových komplikácii. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie určil ankylozujúcu hyperostózu, ktorú hodnotil podľa Kap. XV, odd. E, pol. 7., písm.
a), ako ľahký stupeň na základe klinického nálezu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 30 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Ostatné ochorenia sú ľahkého stupňa.

Vo vzájomnej súvislosti umožňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %, a preto invalidita podľa posudku nevznikla.

3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2021 K. S., W., vychádzajúc z odborného posudku
o invalidite, zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, skonštatujúc u žalobkyne absenciu
invalidity, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

4. Proti rozhodnutiu K. S., W.. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2021, podala žalobkyňa odvolanie.
Uviedla v ňom, že jej zdravotný stav je zlý a pretrvávajú zdravotné problémy.

5. V nadväznosti na opravný prostriedok žalobkyne bol znovu preskúmaný jej zdravotný stav
(iným) posudkovým lekárom sociálneho poistenia K. S., W., ktorému žalobkyňa doložila lekársku
správu z gastroenterologického vyšetrenia. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 19.08.2021
posudkový lekár sociálneho poistenia skonštatoval, že z medicínskeho hľadiska
sa u žalobkyne jedná o zvýšenú tvorbu kostných výrastkov prevažne v oblasti Th chrbtice, kde
je prítomná "stekajúca" (splývajúca?) hyperostóza. Oblasť hrudnej chrbtice je však pre pohyblivosť
celej chrbtice najmenej významná, prípadné stuhnutie iných častí chrbtice nie je dokumentované.
Podľa neurológa stav nespôsobuje motorický deficit (tzv. lateralizáciu) na končatinách, reumatológ
nedokumentuje serologické a laboratórne potvrdenie systémového postihnutia spojiva, denzitometria
je v norme, podľa RTG na veľkých kĺboch je artróza len druhého stupňa zo štyroch.
Takémuto stavu uzavretému ako Forestierova choroba zodpovedá posúdenie v kapitole XV, E, položka
7a) na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia na 30 % v porovnaní s ďaleko závažnejšou
ankylozujúcou Bechterevovou chorobou. Lekár ďalej uviedol, že pre budúci vývoj ochorenia by bola
vhodná hospitalizácia na vyššom špecializovanom pracovisku v NÚRCH S., kde by bol došetrený celý
priebeh chrbtice, vrátane jasného popisu klinickej a laboratórnej aktivity vrátane stupňa ochorenia, popis
prípadných deformačných zmien a prípadne potvrdenie stuhnutia viacerých častí chrbtice, aby bolo
možné exaktné posúdenie ochorenia pre prípadný stredný stupeň v položke 7b), vyžadujúci štvrtý stupeň
ochorenia so súčasným stuhnutím niekoľkých častí chrbtice. V posudku bolo konštatované, že žalobkyňa
má tiež ďalšie ochorenia, z nich bolestivý syndróm chrbtice nie je sprevádzaný útlakom periférnych
koreňov, na EMG je potvrdená 20.04.2020 len ľahká polyneuropatia bez následného riešenia a určenia
etiológie tohto stavu. Choroba vysokého tlaku je dokumentovaná druhého stupňa z troch bez
závažných komplikácii, zodpovedajúce posúdenie je v kapitole IX, A, položke 1 Ob) s mierou
poklesu maximálne na 25 %. Na pocite zdravotného diskomfortu sa podieľa tiež nikým neriešená rastúca
obezita. Ortopedické ochorenia ľavého kolena a pravého ramena boli riešené artroskopicky s dobrým
výsledkom, ortopéd nepopisoval obmedzenie pohyblivosti. Miery poklesu jednotlivých ochorení zákon
sčitovať neumožňuje. Vo vzájomnej súvislosti uvedené ochorenia však umožňujú celkove zvýšiť mieru
poklesu rozhodujúceho postihnutia o maximálne možných 10 % na celkových 40 %. Invalidita nevznikla.
Záverom v posudku bolo konštatované, že skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie
medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením, subjektívne ťažkosti uvedené v odvolaní sa nelíšia
od ťažkostí uvedených pri odborných vyšetreniach a sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Odvolanie
neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Nové odborné vyšetrenia boli zhodnotené. Nie sú dané dôvody
na zmenu posudku zo dňa 13.05.2021 a 03.08.2021.

6. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.08.2021, ktoré bolo žalobkyni doručené,
generálny riaditeľ K. S. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie K. S., W..
XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2021. Z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia,
do ktorého boli premietnuté závery odborného posudku o invalidite zo dňa 19.08.2021, vyplýva, že
skutkový stav ohľadne zdravotného stavu žalobkyne bol posudkovým lekárom K. S. objektívne zistený,
nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom v rámci
odvolacieho konania. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ani neuviedla skutočnosti,
ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu prvým odborným posudkom o
invalidite. Keďže aj opätovné odborné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne viedlo k ustáleniu
rovnakej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 40 %, žalovaný skonštatoval,
že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V rozhodnutí ďalej žalovaný uviedol, že
posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou

medicínou, pričom však zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého
nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené
degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Stanovenú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňuje funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade
ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi
sa a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. V rozhodnutí poukázal na to,
že hoci žalobkyňa trpí viacerými chorobami pre účely posúdenia invalidity, je potrebné brať v úvahu
najzávažnejšie zdravotné postihnutie, ktoré je možné zvýšiť najviac o 10 % za iné ochorenia. Jednotlivé
hodnoty zdravotného postihnutia nemožno spočítať.

7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že podľa § 153 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky K. S. a posudkový lekár sociálneho poistenia
W. K. S.. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej
spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové
lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore
posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom,
objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe jej
vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

8. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že sa jej zhoršil zdravotný stav.

9. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zotrval na skutkových a právnych záveroch napadnutého
rozhodnutia, ako aj rozhodnutiach prvostupňového správneho orgánu, pričom poukázal na ťažiskové
argumenty už uvedené v napadnutom rozhodnutí. Ďalej uviedol, že pochybnosti žalobkyne o tom, že
jej zdravotný stav, vrátane posúdenia závažnosti iných zdravotných postihnutí, posudkovými lekármi
sociálneho poistenia neboli pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené, žalovaný
považuje za neodôvodnené, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie
správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovými lekármi sociálneho poistenia.
Žalobkyňa nepreukázala žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu
a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a
ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.
Žalobu žiadal zamietnuť.

10. V písomnej replike k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že žiada prehodnotenie zdravotného
stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok, nakoľko dochádza k zhoršeniu jej
zdravotného stavu. Na deň 06.12.2021 má naplánovanú ďalšiu operáciu, následne by mala podstúpiť
hospitalizáciu v Národnom ústave reumatických chorôb v S.. Dňa 31.05.2022 žalobkyňa podstúpi totálnu
výmenu kolenného kĺbu na ľavom kolene.

11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správny súd rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z
dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP),
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).
Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods.
2 písm. b) SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v
spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), posudzujúc žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), rozhodol bez
nariadenia pojednávania, nakoľko o to účastníci nežiadali a nevyžadoval si to ani stav veci.

15. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

19. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

20. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

21. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení a po
oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že
rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný
postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí.
Žalovaný aj K. S.K. zohľadnili všetky lekárske správy, ktoré boli k dispozícii, ktoré podľa názoru súdu
aj riadne vyhodnotili. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a

takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou
relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase posudzovania žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku, resp. v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd v
napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania,
ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie
za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení právneho
predpisu a ich následným výkladom.

22. S poukazom na lekárske správy doposiaľ vypovedajúce o zdravotnom stave žalobkyne, ktoré
predkladala aj počas odvolacieho konania pred K. S., je dôvodné očakávať, že ochorenia, ktorými
trpí, budú aj v budúcnosti vyžadovať častejšie návštevy lekárov špecialistov a že o podstupovaných
lekárskych vyšetreniach, príp. zákrokoch, budú aj v budúcnosti stále pribúdať novšie a novšie lekárske
správy, ktoré by K. S. mohla brať do úvahy pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne ako žiadateľky
o invalidný dôchodok. Je potrebné si však uvedomiť, že K. S. aj žalovaný (O.) rozhodujú na základe
konkrétneho zdravotného stavu žalobkyne, ktorý je zdokumentovaný ku dňu vydania ich rozhodnutí.
Pri súdnom prieskume týchto rozhodnutí, tak ako je tomuto v tomto konaní, sa posudzuje správnosť
záverov preskúmavaných rozhodnutí v čase ich vydania, t. j. skúmajú sa závery o zdravotnom stave
žalobkyne k 13.05.2021 a k 23.08.2021. Ak následne aj došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne,
ktorý by objektívne odôvodňoval prijatie iného záveru o jej invalidite, na tento zhoršený stav, ktorý
nastal po vydaní napadnutého rozhodnutia, nemožno v tomto konaní prihliadnuť. Z odborného posudku
o invalidite zo dňa 19.08.2021 vyplýva, že žalobkyňa po podaní odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiu K. S. predložila novšie lekárske správy, vypovedajúce o ďalšom možnom vývoji jej
zdravotného stavu, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zohľadnil vo svojom posudku a reagoval
na ne. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 19.08.2021 však vyplýva aj to, že hoci tu
medzi oboma odbornými posudkami o invalidite žalobkyne bol merateľný časový odstup, a hoci pri
vypracúvaní druhého posudku boli k dispozícii aj závery ďalších lekárskych vyšetrení, tak v poradí druhý
posudzujúci posudkový lekár sociálneho poistenia potvrdil závery prvého odborného posudku o invalidite
zo dňa 13.05.2021 a tieto svoje odborné konštatácie, pre ktoré nerevidoval predchádzajúce posudkové
závery, aj náležite odôvodnil. Správny bol aj postup žalovaného (a prvostupňového orgánu), v ktorom
nedošlo k spočítavaniu jednotlivých zdravotných postihnutí, nakoľko zákonným postupom je ten, ktorý
zvolili správne orgány, a to určenie najťažšieho postihnutia a jeho prípadné zvýšenie o 10 %, tak ako
tomu bolo v tomto prípade. Správny súd preto zastáva názor, že žalovaný ako odvolací orgán v konaní
o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zohľadnil všetky relevantné, v danom čase dostupné dôkazy,
vypovedajúce o jej vtedajšom zdravotnom stave, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil medicínskymi
závermi posudkového lekára sociálneho poistenia a na tieto závery, ustaľujúce konkrétnym spôsobom
skutkový stav, myšlienkovým postupom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti aplikoval príslušné právne
normy. Je potrebné si uvedomiť, že samotný posudkový lekár predpokladá ďalší vývoj zdravotného
stavu žalobkyne, a preto písal v posudku aj o potrebnej hospitalizácii žalobkyne v Národnom ústave
reumatických chorôb v S. za účelom posúdenia jej prípadne zmeneného stavu, ktorý by odôvodňoval
prijatie nového záveru o invalidite žalobkyne.

23. Čo sa týka nových skutočností (napr. plánovaná operácia dňa 06.12.2021), tak na tieto správny
súd neprihliadal a meritórne sa nimi nezaoberal vzhľadom na to, že ide o skutočnosti vzniknuté až
po právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom pri preskúmavaní zákonnosti
napadnutého rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku). Rovnako nebolo
možné zohľadniť závery lekárskych vyšetrení/operácii (hospitalizácia v Národnom ústave reumatických
chorôb v S., resp. plánovaná výmena kolenného kĺbu v máji 2022), ku ktorým ešte nedošlo. V
tomto kontexte však správny súd pripomína názor žalovaného uvedený vo vyjadrení, že prípadné
zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok
(kedykoľvek) a podporiť ju novými dôkazmi (lekárskymi správami), objektívne zachytávajúcimi vývoj jej
zdravotného stavu, ktorý sa mohol od augusta 2021 zhoršiť tak, že miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť presiahla 40 %.

24. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje, pričom má neustále zdravotné
problémy, súd konštatuje, že uvedenému svedčí aj záver žalovaného a prvostupňového orgánu, ktorý
stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40 % v porovnaní s bežným
zdravým človekom, čo znamená, že žalobkyňa má vážne zdravotné problémy. Uvedený 40 % pokles

musí objektívne žalobkyňa pociťovať, avšak tento pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
čase vydania napadnutého rozhodnutia nedosiahol takú mieru (stanovenú zákonom), aby odôvodňoval
priznanie invalidného dôchodku, a to čo i len čiastočne.

25. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej
žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol.

26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo
možné vo vzťahu k žalobcovi spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Krajskom súde v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod-
nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 14, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.