Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/157/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223619
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7116223619.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu
JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: M. H., bytom v P., I. Č.. XXXX/X,
zastúpeného JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, proti
žalovanému E. H.P., bytom v P., I. Č.. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.4.2019, č.k. 15C/201/2016-418 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a
nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné č. XXXX na parcele P.-B. Č.. XXXX a parcelu P.-B. Č.. XXXX a

parcelu P.-B. Č.. XXXX/X katastrálneho územia J. E., okres P. O.

2. prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na
vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sumuj 70.000,00 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
nárok žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vylúčil na samostatné konanie a
stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností a to každý v podiele 1/2 k celku, ktoré nadobudli na základe osvedčenia o

dedičstve 36D/310/2014.

5. Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a hore uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti reálne žalovaný neužíva. Užíva ich jeho otec
H. H., ktorý nemá k nehnuteľnostiam žiadne vlastnícke právo a naviac ich užíva bez súhlasu žalobcu.
Žalobca sporné nehnuteľnosti neužíva v dôsledku sporov so svojím bratom H. H.P. od septembra 2015.

Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný neužíva nehnuteľnosti od roku 2009, lebo žije a pracuje
v Anglicku, čo mal preukázané z výpovedi svedkov, a na Slovensko prichádza len sporadicky 4 až
5 krát ročne a nehnuteľnosti užíva niekoľko dní. Žalovaný síce tvrdil, že sa chce vrátiť z cudziny a
nehnuteľnosti užívať, chce si založiť rodinu, ale tieto tvrdenia podľa názoru súdu ničím nepreukázal.
Aj keď žaloba bola podaná v roku 2016 za toto obdobie žalovaný nepodnikol žiadne kroky smerujúce
k presťahovaniu a usadeniu sa v predmetných nehnuteľnostiach. Naviac súd mal za preukázané,

že žalovaný je vlastníkom rodinného domu v H. a teda má vyriešenú otázku bývania. Pri stanovení
primeranejnáhradyzaspoluvlastníckypodielsúdvychádzalzozáverovznaleckéhoposudkuč.54/2016,podľa ktorého všeobecná hodnota posudzovaných nehnuteľností bola stanovená sumou 144.000,00
eur, a žalovaný nespochybnil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ani neprodukoval žiadny dôkaz v
tomto smere. Ďalej súd uviedol, že žalobca predložil potvrdenie od zamestnávateľa o výške svojho

čistého príjmu za mesiac november 2018 vo výške 590,82 eura, z ktorého súd usúdil, že žalobca je
spôsobilý vyplatiť žalovanému jeho spoluvlastnícky podiel. Ďalej uviedol, že žalovaný navrhol súdu širšie
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu ním vložených investícií do nehnuteľností, avšak vo
veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, preto vzájomný návrh žalovaného na širšie vyporiadanie
súd vylúčil na samostatné konanie.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. majúc za to, že v danej veci
nemožno hovoriť, že niektorá zo strán sporu mala vo veci plný úspech a preto žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a sporné nehnuteľnosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva a zaviazal ho uhradiť žalobcovi
sumu 70.000,00 eur titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel. V odvolaní namietal, že súd neuviedol
svoje predbežné právne posúdenie veci. Ďalej namietal, že súd nepostupoval v súlade s § 182 C.s.p.
ak zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a záverečné reči nasledovali až po vyhlásení
dokazovania za skončené. Namietal, že súd jednostranne vyhodnotil otázku jeho vrátenia sa z Anglicka

a jeho záujem o jeho nehnuteľnosť. Súdu uniklo, že v nehnuteľnosti trávi oveľa viac času ako žalobca
a pravidelne sa vracia na Slovensko. Z jeho konania možno mať za to, že reálne má záujem o
nehnuteľnosť, lebo je zrejmé, že náklady na údržbu nehnuteľností znáša len sám, pričom je aj naďalej
schopný to zabezpečovať. Žalobca sa nikdy nechcel podieľať na nákladoch spojených s nehnuteľnosťou
a to dokonca ani v čase, kedy už prebiehalo hore uvedené súdne konanie. V rámci mimosúdneho

jednania bol žalobca ochotný predať mu svoj podiel. Zároveň ho žalobca na zrušenie vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je daný len finančnou motiváciou predať ju tretej osobe, údržbu spornej
nehnuteľnosti nezabezpečuje, nezveľaďuje ju. Ďalej namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé ako sa súd vysporiadal s jeho obranou. Súd podľa jeho názoru neskúmal a neodôvodnil
prečo prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu, kedy za dostatočné skúmanie nemožno

považovať príjem za mesiac november 2018. Súd nedostatočne odôvodnil záver o tom, že žalobca
dokladal finančné prostriedky na jeho vyplatenie. Existencia finančných prostriedkov má byť preukázaná
reálnym spôsobom, nepostačuje odkaz na to, že žalobca má príjem 590,82 eura. Mal teda za to, že
žalobca nepreukázal svoju finančnú pripravenosť, preto súd nemohol rozhodnúť podľa jeho návrhu, čím
došlo k odňatiu jeho vlastníckeho práva bez toho, aby mal súd spoľahlivo preukázané, že žalobca mu

vyplatí jeho podiel. Žalobca nepreukázal, že dôvodom nevyužívania nehnuteľnosti sú spory medzi ním
a jeho bratom H. H.. Rovnako tak nebolo preukázané ani násilné sa správanie H. H..

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom

podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné, nakoľko nespĺňa požiadavky kladné na súdne rozhodnutie vyplývajúce z ust. § 220
ods. 2 C.s.p.

10. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na

spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu
SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Povinnosťou súdov ako štátnych orgánov je dbať o to, aby
ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržiavané. Tým sa zároveň zabezpečuje
plnenie ústavnej úlohy súdov vykonávať súdnictvo.12. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, ktorou súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva

neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných
opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozsudku súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí
vyplynúť, prečo tak rozhodol. Povinnosťou súdu v odôvodnení rozsudku je vždy vyrovnať sa s
argumentami sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolností veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty.

To znamená, že z odôvodnenia sa má strana dozvedieť o dôvodoch prijatia či odmietnutia svojho
argumentu. Samotné konštatovanie, že uplatnený argument je irelevantný, nezodpovedá požiadavke
riadneho odôvodnenia.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá zákonným požiadavkám uvedeným v citovanom ust.
§ 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia,

právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov pri
rozhodovanívychádzalazostalanepreukázanáajotázkaprípadnejsolventnostižalobcutitulomnáhrady
za spoluvlastnícky podiel v prospech žalovaného.

14. V prejednávanej veci sa žalobca v podanej veci domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové

spoluvlastníctvo účastníkov k rodinnému domu a priľahlým parcelám. V prípade zrušenia podielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti určenej na bývanie je potrebné zvážiť aj bytové potreby spoluvlastníkov,
prípadne prihliadnuť na to, kto nehnuteľnosť obýva, kto ju udržiava, opravuje, prípadne do nej investuje
a kto je schopný sa naďalej starať o jej údržbu.

15. V rámci posudzovania účelného využitia veci, možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva.
Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov
ani účelné využitie veci, ale ide o skutočnosti, ktoré sú v danej veci relevantné. Súd prvej inštancie
však pri rozhodovaní o návrhu žalobcu takto nepostupoval, ak v dôvodoch napadnutého rozhodnutia

iba uviedol, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti neužíva 10 rokov, lebo žije a pracuje v Anglicku a na
Slovensko prichádza len sporadicky štyri až päťkrát ročne. Iné skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie
o tom, ktorému z účastníkov bude rodinný dom prikázaný do vlastníctva nezohľadnil. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za
dôvodnú právnu argumentáciu žalovaného o prikázaní rodinného domu do jeho výlučného vlastníctva

vzhľadom na jeho lepšiu finančnú situáciu.

16. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je ani zrejmé, či žalobca je schopný vyplatiť žalovanému
náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 70.000,00 eur. Bolo preto potrebné zo strany súdu zobrať
do úvahy nielen povinnosť poskytnúť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, ale tiež skutočnosť,

že vyplatenie tejto náhrady musí byť reálne, teda či žalobca je spôsobilý v reálnom čase poskytnúť
žalovanému náhradu. Je tomu tak preto, že zákon ustanovuje, že prikázanie veci jednému zo
spoluvlastníkov je možné len za primeranú náhradu, čo znamená, že súd môže prikázať vec len tomu
spoluvlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť primeranú náhradu zaplatiť.

17. Súd prvej inštancie „solventnosť“ žalobcu odôvodnil iba tým, že žalobca predložil potvrdenie o výške
jeho čistého príjmu za mesiac november 2018 vo výške 590,82 eura, z čoho vyvodil, že je spôsobilý
vyplatiť žalovanému jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 70.000,00 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu
výška príjmu žalobcu v sume 590,82 eura nie je dostatočným preukázaním solventnosti žalobcu.

18. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

19. Vzhľadom na horeuvedené možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné, ak z dôvodov napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, ktoré rozhodujúce
skutočnosti (okrem toho, že žalobca dlhodobo rodinný dom neužíva) súd zohľadnil pri rozhodovaní otom, že rodinný dom bude prikázaný do vlastníctva žalobcu a navyše nedostatočne je zodpovedaná
aj otázka solventnosti žalobcu.

20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie posúdiť žalobcom uplatnený nárok na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a za tým účelom v rámci posudzovania účelného
využitia veci okrem veľkosti podielov zohľadní aj iné účastníkmi tvrdené rozhodujúce skutočnosti pre
rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude prikázaný rodinný dom do vlastníctva. Za tým účelom
sa vyporiada aj s podstatnými argumentami žalovaného v odvolaní tak, aby v dôvodoch rozhodnutia
výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ktoré skutočnosti
považoval za preukázané.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

23. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).