Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 3, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200396
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7021200396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členiek

senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: O. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX F., t. č. vo výkone trestu v Ú. V. Ú. L., O. D. X, XXX XX L.,
právne zastúpeného Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou, so sídlom Mierové námestie 93, 019 01 Ilava,
proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKE 29100/2019, ČRZ: 158248/2019
zo dňa 12.11.2019, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice

č. KaKE 29100/2019 ČRZ: 158248/2019 zo dňa 12.11.2019 a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 11.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa
12.02.2020, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. sp.: KaKE 29100/2019, ČRZ: 158248/2019
zo dňa 12.11.2019 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“), ktorým podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ust. § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o

poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 327/2005 Z. z.“), mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Taktiež žiadal
priznať trovy konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca podal správnu žalobu dňa 11.02.2020, ktorá bola odoslaná na poštovú prepravu toho istého

dňa prostredníctvom určenej advokátky Mgr. Petry Hrubovej, ktorá mu bola určená na zastupovanie
v uvedenej právnej veci a to rozhodnutím Centra právnej pomoci č. sp.: KaKE 5765/2020, ČRZ:
11669/2020 zo dňa 24.01.2020, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci
v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia proti ktorému smeruje správna žaloba, vrátane spísania
správnej žaloby, ako aj v konaní pred kasačným súdom v predmetnej veci vrátane spísania kasačnej
sťažnosti.

3. Správny súd primárne posudzoval, či sú splnené procesné podmienky konania, za ktorých môže
správny súd konať a rozhodnúť (§ 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a zistil, že nie sú splnené procesné podmienky na súdne konanie,
pričom vydal uznesenie č. k. 7S/27/2020-92 zo dňa 25.11.2020, ktorým odmietol správnu žalobu vzmysle§98ods.1písm.d)SSP.Žalobcapodalprotiuvedenémuuzneseniukasačnúsťažnosťakasačný
súd uznesením č. k. 8Sžk/15/2021 zo dňa 28.04.2021 zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a
vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a meritórne rozhodnutie.

I. Administratívne konanie

4. Žalobca požiadal Centrum právnej pomoc, Kancelária Košice (ďalej aj „centrum“) dňa 01.10.2019
o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci Všeobecnej zdravotnej poisťovne a. s., týmto spôsobom:

„ktorú žalujem pre porušenie práv a zaplatenie zadosťučinenia, odstránenia dôsledkov neoprávneného
zásahu a iné dôvody, Že som mal dlh na poistnom, ktorý som v sume istiny splatil s prísľubom poisťovne,
že ak istinu zaplatím odpustia mi penále, namiesto odpustenia penále postúpili vec konsolidačnej, ktorá
mi odpustenie nepriznala.“ Žalobca zároveň k žiadosti doložil žalobu podanú v predmetnej veci a na
základe žalobcom predložených písomností a dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu žalovaného č. KaKE
29100/2019 a ktoré boli podkladmi na vydanie napádaného rozhodnutia, bolo v administratívnom konaní

žalovaným preukázané, že žalobca nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - že sa nejedná o zrejmú
bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.

5. Na základe uvedeného centrum vydalo dňa 12.11.2019 rozhodnutie číslo spisu: KaKE 29100/2019,
ČRZ: 158248/2019, ktorým nepriznalo žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňom doručenia žalobcovi konkrétne dňa 18.11.2019.

6. V rozsiahlom odôvodnení napádaného rozhodnutia žalovaný uvádza: „Podľa požiadaviek žiadateľa
vyjadrených v jeho podaniach má Centrum za to, že žiadateľ sa mieni domáhať náhrady škody na
majetkuvovýške1543,80,Eurazároveňsachcedomáhaťkonštatovania,žeboliporušenéjehozákonné

práva a žiada aj priznanie finančného zadosťučinenia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 12.000,- Eur
od žalovanej - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.. Vzhľadom k rôznorodosti námietok žiadateľa a ním
uplatňovaných nárokov, centrum posudzovalo jednotlivé možnosti ochrany práv žiadateľa samostatne.
Žiadateľ sa podaným návrhom domáha náhrady škody na majetku a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá
mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom právnickej osoby, ktorej zákon zveril rozhodovanie

o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pričom označil dôkazy, o ktorých je presvedčený,
že preukážu jeho tvrdenia. (...)

Žiadateľ žalovanej opakovane zasielal žiadosti o odpustenie poplatkov z omeškania, avšak ani v jednom

prípade nesplnil podmienky, ktoré sú potrebné na to aby žalovaná odpustila žiadateľovi tieto poplatky
z omeškania. Žalovaná vo svojich odpovediach na tieto žiadosti žiadateľa informovala o tom, čo má
takáto žiadosť o odpustenie poplatkov z omeškania obsahovať, kedy je potrebné takúto žiadosť podať
a aj o tom, že žiadateľove žiadosti neobsahovali potrebné náležitosti a teda, že k odpusteniu (zníženiu)
poplatkov z omeškania nedošlo. (...)

Žiadateľ vo svojej žalobe namieta aj oprávnenosť postúpenia pohľadávky na spoločnosť Slovenská
konsolidačná, a.s.. Ako dôvody uvádza, že: „navrhovateľ si riadne splácal svoj dlh - pohľadávku
žalovanému, tento za týchto skutočnosti nemal dôvod ani právo previesť dlh/ pohľadávku navrhovateľa
na iný subjekt . Ďalej z dôvodu, že žalovanú pred navrhovateľom aj ostatnými zúčastnenými zamlčal, že

ak dôjde k prevedeniu pohľadávky na Slovenskú konsolidačnú, a. s. tak navrhovateľ stratí možnosť a
právo byť odpustený splatiť zvyšok pohľadávky (úroku) a bude musieť splatiť celý dlh. Hoci za okolnosti,
že by pohľadávka ostala z žalovaného mohol/ mal navrhovateľ právo nie len požiadať žalovaného ale aj
právo mať odpustené zaplatenie zostatku dlhu/pohľadávky (úrokov) a to vo výške 1.543,80 Eur," Z týchto
vyjadrení je zrejmé, že žiadateľ tento postup žalovanej považuje za porušením jeho práva na majetok

a teda, že žalovaná mu svojím konaním spôsobila škodu na majetku, vzhľadom na to, že žalovaná
postúpila pohľadávku na spoločnosť, ktorá už nemá možnosť odpustiť (znížiť) časť pohľadávky (...)

7. Následne žalovaný správny orgán právne vyhodnotil a zargumentoval žalobcom iniciovaný právny
spor a vyslovil právny názor, že v právnej veci na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.

13C/25/2019 ide o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného8. V správnej žalobe žalobca uvádza: „V prvom rade poukazujem na nepreskúmateľnosť pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko vo výroku napadnutého rozhodnutia sa uvádza: -
nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi v právnej veci o náhradu škody na majetku.

vedenej v konaní na OS Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13C/25/2019:' Poukazujem na to, že okrem
náhrady na poistnom sa domáham aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko bolo zasiahnuté do
mojich práv na ochranu osobnosti. Žalovaný sa vôbec nezaoberal v napadnutom rozhodnutí ani len
okrajovo môjho nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Žalovaný síce cituje jednotlivé ustanovenia
Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti, avšak vo svojom rozhodnutí vôbec neodôvodnil zjavnú

bezúspešnosť sporu v časti nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do práv na ochranu osobnosti.

V ďalšom rade mám zato. že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď vec posúdil len z odkazom
na zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu
nesprávneho úradného postupu. Poukazujem na to, že z obsahu mojej žaloby podanej na OS Spišská
Nová Ves č. k. 13C/25/2019 poukazujem na to, že potom čo som uhradil istinu na poistnom, žiadal

som Všeobecnú zdravotnú poisťovňu o odpustenie penále a úrokov z omeškania, nakoľko v danom
čase zákon umožňoval takéto odpustenie, za predpokladu splnenia požiadaviek poisťovne. Ja vo
svojej žalobe poukazujem najmä na to, že i napriek tomu, že som splnil všetky požiadavky poisťovne,
namiesto toho, aby mi odpustili penále a úroky z omeškania. 1 postúpili svoju pohľadávku na Slovenskú
konsolidačnú, a.s. Pritom iní v obdobných prípadoch dostali od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.

odpustenie penále a úrokov z omeškania. So mnou sa nezaobchádzalo rovnako ako s inými občanmi
v obdobných prípadoch. Mám teda zato, že som bol postupom Všeobecnej zdravotnej poisťovne
diskriminovaný.Pretomámzato.žežalovanýmalmojužiadosťposúdiťsodkazomnazák.č.365/2004Z.
z. - antidiskriminačný zákon podľa ktorého § 2 dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva
v zákaze z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej

činnosti. Som presvedčený, že z dôvodu. že som odsúdený na doživotie. So mnou Všeobecná zdr.
poisťovňa. a. s. zaobchádzala tak. že namiesto toho. aby so mnou pokračovala v rokovaní o odpustenie
penále a úrokov z omeškania. postúpila bez dôvodne môj dlh na Slovenskú konsolidačnú. a.s., a
následne táto začala dlh vymáhať exekučne. Mám zato. že žalovaný nesprávne vec právne posúdil, keď
na danú vec aplikoval nesprávnu právny predpis. na ktorý som sa vo svojej žalobe ani len neodvolával.

Ak žalovaný mal problém s obsahom žaloby, teda nemal jednoznačne ustálené čoho sa žalobou
domáham, mal ma vyzvať na doplnenie alebo bližšie vysvetlenie. Poukazujem na to, že ja som vo
výkone trestu, nemám právne vzdelanie a žalobu som si písal sám, pričom mám obmedzený prístup
k právnym predpisom. Žalobu som podal ako som vedel. Žalovaného som žiadal o bezplatnú právnu

pomoc a ustanovenie advokáta, aby tento dodatočne žalobu upravil a doplnil podľa potreby. Ohľadom
premlčania nároku poukazujem, že okrem škody na poistnom sa domáham vo veci samej aj náhľad
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom nemajetková ujma sa nepremlčuje (Rozsudok NS ČR sp. zn. 30
Cdo/792/2007). Aj z tohto dôvodu považujem napadnuté rozhodnutie za predčasné a nesprávne právne
posúdené.“

9. Listom zo dňa 11.09.2020 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán, ktorý zotrval na
právnej argumentácii obsiahnutej v napádanom rozhodnutí a v závere uviedol: „Na základe vyššie
uvedenéhožalovanýdospelokzáveru,žežalobcomoznačenéapredloženédôkazy(fotokópiepísomnej
komunikácie so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s. a spoločnosťou Slovenská konsolidačná a.s.)

nepreukazujú možné porušenie práv žalobcu. Predmetná korešpondencia nepreukazuje porušenie
povinnosti či už pri žiadostiach o odpustenie (zníženie) poplatkov z omeškania, ktoré žalobca
adresoval zdravotnej poisťovni alebo pri jej postupe pri postúpení pohľadávky na spoločnosť Slovenská
konsolidačná, a.s..“

III. Právny názor správneho súdu

10. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, v právnych medziach správnej
žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v

ust. § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

11. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutnénariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s §
137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 03.11.2021 bolo zverejnené
na úradnej tabuli dňa 21.10.2020.

12. Predmetom správnej žaloby bolo rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci
žalobcovi pre zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne

najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

13. Správny súd si vyžiadal administratívny spis žalovaného č. sp.: KaKE 29100/2019, ČRZ:
158248/2019 a preskúmal jeho obsah. Z administratívneho spisu vyplýva, tak ako to popisuje aj sám
žalovaný v napádanom rozhodnutí, že žalobca ako žiadateľ v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. v

žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol, že žiada o právnu pomoc a zastupovanie v rámci už
prebiehajúceho súdneho konania vo veci o náhradu škody na majetku žiadateľa vedenej v konaní na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13C/25/2019, v ktorom vystupuje na strane žalobcu
proti žalovanému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava,
IČO: 35 937 874. Na preukázanie skutkového stavu žalobca centru doložil rozsiahle listiny (str. 2 až 4

napádaného rozhodnutia centra).

14. Pokiaľ ide o zrejmú bezúspešnosť sporu vychádzajúc z gramatického a logického výkladu právnej
normy ustanovenej v 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je možné uzavrieť, že zákonodarca
priznáva fyzickej osobe právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú

bezúspešnosť sporu, v ktorom si uplatňuje ochranu svojich práv a v právnej norme ustanovenej v
§ 8 tohto zákona demonštratívne uvádza skutočnosti, na ktoré centrum prihliada pri posudzovaní
zrejmej bezúspešnosti takéhoto sporu. Z uvedeného je zrejmé, že môže ísť aj o iné skutočnosti, ktoré
by preukázali, že spor, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, je zrejme
bezúspešný. V každom prípade však musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne preukazujú bezúspešnosť

sporu žiadateľa. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal
názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla
2013, v ktorom konštatoval, že: „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej
pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej
zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho

predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci
ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením
úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu,
ktorý vo veci koná.“

15. Vo vyššie naznačenom kontexte a vymedzenom ústavnom rámci správny súd považuje rozhodnutie
žalovaného č. KaKE 29100/2019, ČRZ: 158248/2019 zo dňa 12.11.2019 za nezákonné z dôvodu, že
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. V tomto prípade má súd za to, že správny orgán
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Pokiaľ v danej veci nepriznal žalovaný
žiadateľovi nárok na bezplatnú právnu pomoc z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v § 6 ods. 1

písm. b) v zákone č. 327/2005 Z. z. a teda z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu pre
žalobcom označené a predložené dôkazy, ktoré nepreukazujú možné porušenie práv žalobcu, správny
súd považuje tento záver správneho orgánu za meritórne vyhodnocovanie právneho nároku žalobcu,
ktoré patrí vyhodnocovať iba príslušnému súdu.

16. Z celého rozsiahleho odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že správny orgán
vyhodnocoval jednotlivé nároky žalobcu, pričom ich posudzoval čo do úspešnosti alebo neúspešnosti
a právne uzatváral nastolené otázky, ktoré vyplynuli z podaní a nárokov, ktoré si uplatňoval žalobca na
okresnom súde. Takýto postup nemožno považovať za formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu
žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z., resp. o zákonnú aplikáciu

správnej úvahy, ktorú správny orgán v danom prípade má.

17. Rámec posudzovania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.
už stanovil aj kasačný súd, pričom sám žalovaný vo svojom napádanom rozhodnutí cituje rozhodnutiakasačného súdu (sp. zn. 6Sžo/48/2014 zo dňa 27.03.2014, sp. zn. 8Sžo/249/2015 zo dňa 23.06.2016),
ktoré ale nekorešpondujú s jeho vlastným rozhodnutím. Kým kasačný súd v citovaných rozhodnutiach
(str. 11-12 napádaného rozhodnutia) demonštratívne vymedzil prípady, kedy sa bude jednať o zrejmú

bezúspešnosť sporu: „(...) prišlo k zániku práva uplynutím času alebo ak je u dôkaznej núdzi. Za
obdobnú treba považovať situáciu, keď navrhovateľ - žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne
vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných
dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku , resp. jeho neprípustnosti podľa
procesných predpisov (...).“, žalovaný správny orgán v posudzovanom prípade nemal rovnakú skutkovú

a právnu situáciu. V žalobcovom prípade nešlo o vyššie citované jednoznačné právne prípady.

18. Správny súd poukazuje aj na časť vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe kde uvádza: „Keďže
zdravotná poisťovňa môže znížiť alebo celkom odpustiť úrok z omeškania podľa zákona aj v iných
odôvodnených prípadoch, je v praxi úplne na zvážení zdravotnej poisťovne, či úrok z omeškania zníži,
resp. odpustí. (...)

Príslušná zdravotná poisťovňa nemôže znížiť alebo odpustiť úrok z omeškania z vlastnej iniciatívy,
ale len na základe písomnej žiadosti osoby, ktorá je povinná odvádzať preddavok na poistné (teda
zamestnávateľa, SZČO alebo samoplatiteľa). Odpustiť alebo znížiť nie je možné dlžné poistné, resp.
preddavok na poistné, odpustenie alebo zníženie prichádza do úvahy len pri úrokoch z omeškania.

Odpustenie alebo zníženie úrokov z omeškania prichádza do úvahy nielen pri úrokoch z dlžných
preddavkov na poistné, ale aj pri úrokoch vyplývajúcich z nezaplateného nedoplatku z ročného
zúčtovania poistného. Podaním žiadosti o odpustenie poplatkov z omeškania nárok oprávneného
nezaniká, keďže žiadateľ nemá právny nárok na odpustenie dlhu. V tomto prípade ide len o dobrú
vôľu zdravotnej poisťovne, ktorá tým vychádza v ústrety svojim poistencom. Tento inštitút je upravený

vnútorným predpisom a jeho cieľom je plnenie si povinnosti poistencami, ktoré im vyplývajú zo zákona
o zdravotnom poistení. Spravidla zdravotná poisťovňa odpúšťa iba určitú časť poplatkov a to formou
dohody podľa § 574 Občianskeho zákonníka a to až po určitej sledovanej dobe - minimálne jednom roku.
Táto dohoda musí byt' písomná a uzatvorí sa až vtedy, ak si poistenec plní všetky zákonom stanovené
povinnosti.“ Z takto naznačenej právnej úvahy vyplýva, že žalovaný svojim postupom de facto rozhodol o

nároku žalobcu, o ktorom má právo rozhodnúť zdravotná poisťovňa, keďže vyhodnotil, že tento nárok je
zjavne bezúspešný. Na takéto posúdenie nároku nemá žalovaný kompetenciu o to viac, ak tento nárok
závisí od voľnej úvahy dotknutého štátneho orgánu. Týmto posúdením prekročil žalovaný správny orgán
rámec správnej úvahy, ktorú mu do istej miery dáva dikcia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods.1 písmeno c) SSP.

20.Správnysúdpoukazujezároveňnato,ževzmysleust.§191ods.6prvávetaSSPprávnymnázorom,
ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

21. Úlohou žalovaného tak bude po vrátení veci riadiť sa vyššie uvedeným názorom Krajského súdu v
Košiciach a v jeho zmysle aplikovať na zistený skutkový stav zákon č. 327/2005 Z. z. a v jeho intenciách
procesne rozhodnúť o žiadosti žiadateľa.

22. Podľa § 167 ods.1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

23. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo

na náhradu trov konania .

24. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP)

25. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.