Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417207306
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8417207306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého S. B., narodeného XX.XX.XXXX a maloletú A. B., narodenú XX.XX.XXXX, obaja bytom u
matky, zastúpených v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti
rodičov: matky E. A., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G.. Š. XXXX/XX, P.E., zastúpenej advokátom JUDr.
Viktorom Novysedlákom, so sídlom L. Svobodu 2674/1, Poprad, a otca S. B., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom G.. Š. XXXX/XX, P., v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného a úpravu styku a o
návrhu matky na zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k

5P/199/2017-109 zo dňa 02.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že: zvyšuje výživné na maloletého S. narodeného XX.XX.XXXX
zo sumy 90.- Eur na sumu 110.- Eur mesačne a na maloletú A. narodenú XX.XX.XXXX zo sumy 70.-
Eur na sumu 90.- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.10.20218, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok
č.k. 6P/81/2012-17 zo dňa 17.06.2013.

II. V prevyšujúcej časti z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a to v časti zamietnutia návrhu matky vo
vzťahu k dlžnému výživnému za obdobie od 01.10.2018 a vo výroku IV. a v rozsahu zrušenia vec v r
a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S. a
A.. Návrh bol podaný otcom na zníženie výživného, matkou na zvýšenie výživného a zároveň na úpravu
styku otca s maloletými deťmi. Otec sa domáhal zmeny stanoveného doposiaľ rozsahu výživného,

úpravy styku s maloletými deťmi. Odôvodnil tým, že od roku 2012 došlo k podstatnej zmene pomerov
na jeho strane. Matka s návrhom na zníženie nesúhlasila. Zároveň podala návrh na zvýšenie výživného
poukazujúc, že od poslednej úpravy sa podstatne zmenili pomery na strane oprávnených maloletých
detí. Obe deti navštevujú už základnú školu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom č. k. 5P/199/2017-109 zo
dňa 02.12.2020 rozhodol tak, že
„I. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.II. Návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
III. Schvaľuje rodičovskú dohodu ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi v nasledovnom znení:
Otec S. B., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou A. B., nar. XX.XX.XXXX

každý párny týždeň v sobotu v čase od 13:00 hod. do 15:00 hod.

Otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde ju aj po realizácií styku odovzdá.

Matka E. A., nar. XX.XX.XXXX je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v stanovený

čas odovzdať.

Otec je povinný v stanovenom čase maloletú prevziať a po ukončení realizácie styku v mieste bydliska
matky maloletú matke riadne vrátiť.

Styk otca s maloletým S. B., nar. XX.XX.XXXX neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. „

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo vzťahu k výživnému odôvodnil tým, že zo skutočného stavu
mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 17.06.2013, č.k. 6P/81/2012 - 17,

právoplatným dňa 12.09.2013, súd schválil dohodu rodičov ohľadom výživného tak, že otec maloletých
sa zaviazal prispievať na výživu maloletého S. sumou 90.- Eur mesačne a na výživu maloletej A.
sumou 70.- Eur mesačne počnúc dňom 01.08.2012. Otec, hoci sa s matkou dohodol ohľadom výšky
výživného na maloleté deti, po právoplatnosti rozsudku túto sumu k rukám matky dlhodobo neuhrádza.
Hoci rodičovská dohoda o výživnom bola uzavretá a následne schválená súdom v čase, kedy bol otec

maloletých vo výkone trestu odňatia slobody, otec na pojednávaní potvrdil, že v čase uzavretia dohody
aj napriek tomu, že z dôvodu výkonu trestu bol jeho finančný príjem obmedzený, bol schopný dohodnutú
sumu matke riadne plniť. Otec bol naposledy vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie v období
od 17.06.2014 do 05.03.2015. V súčasnosti je dobrovoľne nezamestnanou osobou. Nepoberá žiadne
sociálne, či iné dávky ani dávku v hmotnej núdzi. Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie ukončené

výučným listom v odbore mäsiar. V tomto odbore bol otec aj zamestnaný a v tomto odbore pracoval
aj v zahraničí a rovnako tak aj keď pracoval pre firmu DIAMOND s.r.o., kde mal mesačný príjem cca
850.- Eur. Hoci krátkodobo, otec sa okrem vyštudovaného odboru vedel zamestnať aj v inom pracovnom
odbore,napr.akopomocnýpracovníknastavbe.Otecneuviedolžiadnezdravotnéproblémy,ktorébymu
v súčasnosti bránili zamestnať sa. Matka je zamestnaná pre Verejné prospešné služby mesta Kežmarok

s čistým mesačným príjmom 450.- Eur. K tomu poberá prídavky na dve maloleté deti a poberá náhradné
výživné, nakoľko otec dlhodobo na výživu maloletých detí neprispieva.

4. Právne prijal názor, že nie sú dôvody pre zvýšenie výživného pre maloleté deti poukazujúc na to,
že otec dosahuje príjem 850.- Eur mesačne, teda ustálil súd, že je schopný tento príjem dosahovať.

Vzhľadom na príjem otca výživne vo výške 160.- Eur považoval súd prvej inštancie za dostatočné s
prihliadnutím na zistené oprávnené potreby maloletých detí.

5. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, §
75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti výroku rozsudku ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného podala odvolanie
matka. Poukazuje na to, že súd vychádzal z materiálu Ministerstva spravodlivosti ČR, ktorý sa používa
iba v Českej republike. Odporúča sa stanoviť súdu výživné v určitom rozpätí, avšak nemožno ich uplatniť
na všetky deti bez prihliadnutia na konkrétnosti v každej veci . Každé dieťa má svoje individuálne

potreby a poukazuje na to, že od roku 2013, došlo k podstatnej zmene na strane detí bez akýchkoľvek
pochybností. Matka navrhuje s prihliadnutím na možností a schopností otca, aby prispieval na výživu
syna S. sumou 110.- Eur mesačne a dcéru A. sumou 90.- Eur čo považujú za primerané výživné. Navrhla
tak napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu na jej zmenu vyhovieť.8. Otec a kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolania majú
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke

súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné .
Svoje rozhodnutie odôvodňuje odvolací súd nasledovne.

Rekapitulácia skutočného stavu veci

10. Posledná úprava výživného pre maloleté deti S. a A. bola realizovaná súdom a to rozsudkom
súdu Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P/81/2012-17 zo dňa17.06.213. Súd schválil uzavretú rodičovskú
dohodu , podľa ktorej otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého S. sumou 90.- Eur a A. 70.- Eur
mesačne od 01.08.2012. V tom čase bol otec vo výkone trestu odňatia slobody, matka na materskej
dovolenke. Poberala materský príspevok vo výške 194,70 Eur a maloletý S. bol vo veku 3 rokov a

maloletá A. bola v čase pôvodnej úpravy výživného vo veku 1 roka.

11. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka je od roku 2017 až do roku 2019 zamestnaná
v spoločnosti H. U. a.s a jej vymeriavací základ v roku 2018 a 2019 sa pohybuje od sumy 638.-
Eur až do sumy 762.- Eur. Následne pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti a poberala

v období 16.05.2019 do 18.07.2019 odmenu za vykonanú prácu. Od 01.04.2020 je evidovaná na
verejnoprospešných službách mesta Kežmarok, kde jej vymeriavací základ je od 600.- Eur až do sumy
1000.- Eur / v mesiaci 3/2021/.

12. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 05.10.2020 vyplýva, že otec,

nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy v tejto evidencii bol v období od 17.06.2014 do
05.03.2015. Otec maloletých nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky. Nárok na dávku
v hmotnej núdzi naposledy trval v období od 01.06.2014 do 28.02.2015. Z lustrácie otca v Sociálnej
poisťovni vyplýva, že tento bol naposledy zamestnaný v spoločnosti C. s.r.o. a to od marca 2018 do júna
2018, pričom vymeriavací základ pre výpočet poistného tvorila sumy v mesiaci marec 2018 995,39 Eur,

v mesiaci apríl 2018 suma 969,57 Eur, v mesiaci máj 2018 suma 1.255,19 Eur a v mesiaci jún 2018
suma 425,25 Eur. Z potvrdenia o príjme zo dňa 29.04.2019 vydaného spoločnosťou C. s.r.o. vyplýva,
že otec maloletých mal v uvedenej spoločnosti v mesiaci január 2019 čistý príjem v sume 423,96 EUR,
v mesiaci február 2019 istý príjem v sume 518,11 Eur a v mesiaci marec 2019 čistý príjem v sume 542.-
Eur. Z listiny označenej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ zo dňa 07.05.2019 vyplynulo,

že spoločnosť C. s.r.o. s otcom okamžite ukončila pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo
dňa 07.01.2019, pretože svojim konaním závažne porušil pracovnú disciplínu. Podľa tvrdení otca pred
súdom dosahoval jeho príjem sumu 850.- Eur mesačne.

13. Maloleté deti sú v osobnej výlučnej starostlivosti matky, ktorá im poskytuje osobnú starostlivosť a

opateru. Matka býva v nájomnom byte. Náklady má spojené s užívaním bytu vo výške 195.- Eur. Pokiaľ
ide o potreby maloletých detí, maloletý S. je žiakom druhého stupňa základnej školy, má náklady spojené
so stravovaním, obuvou, ošatením, stravovaním v školskej jedálni, nákupom školských pomôcok a
potrieb. Na strane maloletej A. sú náklady podobné. Matka pri osobnej starostlivosti má zvýšenú potrebu
starostlivosti z dôvodu, že syn má syndróm ADHD, A. má oslabenú pamäť, čo si vyžaduje precvičovanie

pamäti a návštevu terapií.

Právne posúdenie veci14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov

sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v

uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova
(prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto
zásadu dodržať, konkrétne ust. § 157 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili
pomery (na návrh). Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

17. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu

vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom
návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne zmenili okolnosti na strane oprávneného ale
aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Pri
zmene výživného, pokiaľ ide o zníženie výživného, musí nastať výrazná zmena na strane povinného

rodiča.

18. Súd prvej inštancie vyhodnocoval existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške
výživného v časti týkajúcej sa výživného pre maloleté deti v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a to
z hľadiska zmeny pomerov na strane oprávnených, ako aj povinného a prijal záver o neexistencii takej

zmeny pomerov na strane účastníkov, ktorá by vyžadovala zmenu doposiaľ stanoveného výživného.

19. Pomery povinného rodiča, teda otca ako aj maloletých detí súd posudzoval za obdobie požadovanej
zmeny matkou, teda od 01.10.2018 vykonal dokazovanie, ktoré zhodnotil a z ktorého zdôvodnil
skutkové závery, ktoré odvolací súd z nižšie popísanými výhradami považuje za správne. Ohľadne

skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie vo vzťahu k existencii zmeny pomerov na
strane maloletých oprávnených detí ako aj povinného rodiča nepovažuje závery za správne, čo má
dopad na prijatý záver súdu o stanovení nového rozsahu výživného pre obe maloleté deti.

20. V prvom rade je potrebné uviesť, že obe maloleté deti sú stále odkázané na výživu svojich rodičov a

nie sú schopné sa samostatne živiť. Ich odkázanosť bola preukázaná. Obe deti sú vo veku maloletých
detí, obaja sú žiakmi základnej školy. Na strane maloletých detí nastala podstatná a výrazná zmena
pomerov. Posledná úprava výživného bola realizovaná v roku 2012. Maloleté deti preukázateľne
oproti času pôvodnej úpravy v roku 2012 zmenili svoje potreby, ktoré sa navýšili s ich pribúdajúcimvekom. Nepochybne, na strane oboch maloletých detí došlo k objektívnemu vývoju ich životných
nákladov. Od poslednej úpravy výživného (rok 2012) sa s ich vývojom navýšili náklady pravidelne
vynakladané na stravu či ošatenie. Na strane maloletého S. výrazná zmena spočíva v tom, že

je už žiakom druhého stupňa základnej školy oproti stavu pôvodného konania. Rovnako maloletá
A. sa stala žiačkou základnej školy. S nástupom na základnú školu, s nástupom na druhý stupeň
základnej školy sú bez pochýb spojené zvýšené výdavky, ktoré už súvisia so štúdiom týchto maloletých
detí. Na strane oprávnených došlo k nárastu výdajov v porovnaní s dobou, kedy naposledy
bolo výživné určené. Došlo k preukázateľnému subjektívnemu zvýšeniu životných nákladovo z vyššie

opísaných dôvodov, vývoj maloletých detí, nástup na základne školy. Náklady na ich výživu sa teda
navýšili a je potrebné konštatovať, že ide o relevantnú zmenu pomerov na strane maloletých detí. Súd
prvej inštancie konštatuje, že na strane maloletých detí nezistil nejaké neprimerané výdavky, ktoré by
znamenali zvýšené potreby oproti stavu pôvodného rozhodnutia s čím nemožno súhlasiť.

21. Pri posúdení zmeny pomerov na strane otca, z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že

nastala výrazná zmena aj v jeho pomeroch. V čase pôvodnej úpravy výživného bol otec bez príjmu,
bez pracovného pomeru, bol vo výkone trestu odňatia slobody. V čase nového rozhodovania a v
posudzovanom rozhodnom období vychádzajúc z lustrácie v Sociálnej poisťovni bol zamestnaný v
spoločnosti C. s.r.o. a to od marca 2018 do júna 2018, pričom vymeriavací základ pre výpočet poistného
tvorila sumy v mesiaci marec 2018 995,39 Eur, v mesiaci apríl 2018 suma 969,57 Eur, v mesiaci máj

2018 suma 1.255,19 Eur a v mesiaci jún 2018 suma 425,25 Eur. Z potvrdenia o príjme zo dňa 29.04.2019
vydanéhospoločnosťouC.s.r.o.vyplýva,žeotecmaloletýchmalvuvedenejspoločnostivmesiacijanuár
2019 čistý príjem v sume 423,96 EUR, v mesiaci február 2019 istý príjem v sume 518,11 Eur a v mesiaci
marec 2019 čistý príjem v sume 542.- Eur. S otcom spoločnosť C. s.r.o okamžite ukončila pracovný
pomer, pretože svojim konaním závažne porušil pracovnú disciplínu. Podľa tvrdení otca pred súdom

dosahoval jeho príjem sumu 850.- Eur mesačne.

22. Súd vychádzal pri posúdení jeho možností a schopností z príjmu otca vo výške 850.- Eur mesačne,
ktorých výšku sám otec pred súdom prvej inštancie potvrdil. V prejednávanej veci je nesporné, že k
skončeniu pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom v ktorom otec dosahoval danú výšku

príjmu došlo z jeho strany zavineným konaním. S prihliadnutím na dané zistenie je správne a dôvodné
aplikovať princíp potenciality príjmu povinného rodiča. Pri uplatnení daného princípu potenciality príjmov
osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy
povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov,
to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,

schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané
majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až
k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného
súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol

objektívne bez zavinenia povinného (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn.
3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;).

23. Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Otec tvrdí, že nemá dostatok pracovných príležitostí, hľadá si prácu. Dôkazy, ktoré však boli
vykonané súdom prvej inštancie svedčia o tom, že otec skončil pracovný pomer svojim vlastným
zavinením a sám nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby zabezpečil potreby svojich detí tak, abytieto potreby boli uspokojované primerane ich veku, primerane ich potrebám. Otec je vyučený v odbore
mäsiar.Skúmajúctakmožnosti,schopnostiamajetkovépomerypovinnéhorodičajedôvodnévychádzať
z príjmu otca minimálne vo výške 850.- Eur mesačne. Pokiaľ porovnáme pomery otca v čase pôvodného

rozhodovania a v čase súčasného rozhodovania tak je potrebné uviesť, že otec bol zaviazaný platením
výživného na obe maloleté deti bez toho, aby mal preukázateľný príjem a pričom v súčasnosti je
spôsobilým pracovať a nebola preukázaná žiadna znížená miera schopností pracovať. Za predpokladu,
že by sa v súčasnosti zamestnal a pracoval v odbore mäsiar, tak je potrebné poukázať na to, že platové
rozpätie zamestnancov pracujúcich v kategórii mäsiar je štandardne v rozmedzí od 663.- Eur do 1457.-

Eur mesačne. Otec neozrejmil súdu dôvody pre ktoré nemôže vykonávať a zamestnať sa na pozícii v
ktorej má dosiahnuté vzdelanie.

26. Vychádzajúc z porovnania zmeny pomerov v čase pôvodného a nového rozhodovania je potrebné
konštatovať, že podstatná zmena pomerov okrem oprávnených maloletých detí nastala aj na strane
otca, v ktorého schopnostiach je pracovať dosahovať príjem oproti času pôvodného konania kedy bol

otec vo výkone trestu odňatia slobody.

27. Otec si musí uvedomiť, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť na zabezpečenie nevyhnutných
životných podmienok svojich maloletých detí. Ide o základnú rodičovskú povinnosť, zodpovednosť k
čomu musí svoj život aj patrične prispôsobiť. Odvolací súd nenašiel vo vykonanom dokazovaní zistenia,

ktoré by smerovali, že nie je v schopnostiach a možnostiach povinného otca dosahovať príjem a zlepšiť
navyše svoju majetkovú situáciu tak, aby odôvodnené potreby oprávnených detí boli zabezpečené.
Povinný rodič sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodného zamestnania .

28. Ďalej je potrebné uviesť, že pokiaľ súd prvej inštancie poukáže na stanovenie tzv. tabuľkového

výživného, ktoré je prijaté na území ČR a ide aj odporúčajúce východiskové stanoviská tak v každom
prípade ide o % vymedzenie pre každé maloleté dieťa a nie je pre obidve maloleté deti, ako to učinil súd
prvej inštancie. Navyše ide o dôvodnú námietku zo strany matky, ktorá poukazuje na to, že skutočne je
potrebné posudzovať každý prípad individuálne a prihliadnuť v každom prípade na individuálne okolnosti
prípadu ktorý je súdom prejednávaný.

29. Na strane maloletých detí nejde o nadpriemerné potreby, príjmy rodičov sú schopné pokryť náklady,
ktoré maloleté deti potrebujú. Náklady na výživu detí nie sú spochybňované odvolateľom. Pri nákladoch
detí je treba zahrnúť aj pomer nákladov, ktoré súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za
komunálny odpad, s daňovými povinnosťami, na ktorých by sa maloleté dieťa malo podieľať rovnako.

Náklady na bývanie uspokojuje matka deťom. Výživné v sebe zahŕňa aj potreby na vzdelanie, potreby na
prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, náklady zdravotnej starostlivosti,
tieto náklady sú považované za primerané, ak sa hodnotí aj fyzická, duševná vyspelosť maloletého
dieťaťa. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre

všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno
všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. Je potrebné ešte uviesť, že výdaje,
na ktoré poukazuje matka sú primerané, korešpondujú s dobou s potrebami maloletých detí, nie sú
neprimerané len z dôvodu, že teda nie je v schopnostiach a možnostiach matky vzhľadom na jej zistený
príjem uspokojovať iné potreby detí než sú tieto konštatované základné potreby detí.

30. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má
relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby
sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa
a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky

a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym
spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v
najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s
cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa.

31. Ďalším rozhodným individuálnym kritérium na ktoré je potrebné prihliadnuť je aj miera osobnej
starostlivosti o maloleté deti, ktorá je kladená na úroveň aj finančného plnenia zo strany rodiča, ktorý
ten výkon zabezpečuje. Matka zabezpečuje vo výraznej miere osobnú starostlivosť o maloleté deti.32. Ponechanie doposiaľ stanoveného výživného, ktoré je od roku 2012 by znamenalo posunúť výrazne
zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život oboch maloletých detí na druhého rodiča, ktorý sa
osobne o detí stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k obom maloletým deťom, teda v danom

prípade matka. Je potrebné ďalej uviesť, že pri stanovení nového rozsahu výživného prihliadol odvolací
súd aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca.

33. Odvolací súd zo skutočného stavu konštatuje, že zmena pomerov výrazná a podstatne na strane
oprávnených detí a povinného rodiča nastala už v čase tvrdenom matkou dňa 1.10.2018. S

prihliadnutím na zistenia ohľadne príjmu otca do skončenia jeho pracovného pomeru do 07.05.2019
a následne jeho možného príjmu aspoň vo výške 850.- Eur mesačne predstavuje výživné pre obe
maloleté deti vo výške 200.- Eur necelých 24% z príjmu otca.

34. Za daného stavu a z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o
výživnom postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej

časti rozsudku./ I./

35. Vo vzťahu k výške dlžného výživného, vzhľadom na zmenu napadnutého výroku o výške výživného
nepovažuje doposiaľ zistený skutočný stavu veci za dostatočný, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 C.s.p.). / výrok II./

36. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie zistiť skutočne plnené výživné zo strany otca v
rozhodnom období pre spoľahlivé zistenie jeho výšky. Nanovo tak rozhodne o výške dlžného výživného
so stanovením doby jeho splatenia. Nanovo rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho

konania.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).