Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 13, 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918203541
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7918203541.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v spore žalobcov: X/ S. U., T.. XX.XX.XXXX, H. Y.

XX/X, XXX XX Y. X., X/ I.. Q. U., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XX/X, XXX XX Y. X., X/ I.. I. U., , T.. XX.XX.XXXX,
H. Y. XX/X, XXX XX Y. X., X/ C. U., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XX/X, XXX XX Y. X., maloletí žalovaní v 2.
a 3. rade zastúpení zákonným F. C. U., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XX/X, XXX XX Y. X., všetci žalobcovia
zastúpení JUDr. Alexander Parajos, advokát so sídlom Skladná 23/64, Košice, proti žalovaným: X/ N.
R., T.. XX.XX.XXXX, H. C. Š. XXX/XA, XXX XX Y. X., X/ Z. - G. C., Z..G.., G. G. S.R. M. X, XXX XX H.,
V.: XX XXX XXX, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne:

- žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 25.000,- Eur
- žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 25.000,- Eur
- žalobcovi v 3. rade sumu vo výške 25.000,- Eur
- žalobcovi v 4. rade sumu vo výške 30.000,- Eur
to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia ktoréhokoľvek z
nich zaniká druhému žalovanému povinnosť plniť.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcom v l. až 4. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. a
2. rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.08.2018 domáhali, aby súd uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 30.000,- eur, žalobcovi v 2. rade
sumu 30.000,- eur, žalobcovi v 3. rade sumu 30.000,- eur, žalobcovi v 4. rade sumu 50.000,- eur a
nahradiť im trovy konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 27.07.2017, sp. zn.:
5T/134/2016-549 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.04.2018, sp. zn.:
4To/97/2017, bol žalovaný v 1. rade uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.
2 písm. a), ods. 4 Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona. V dôsledku trestného činu
žalovaného v 1. rade prišli žalobkyňa v 1. rade, žalobcovia v 2. a 3. rade o svojho matku a žalobca
v 4. rade o svoju manželku.
3. Úmrtím neb. Y. U. došlo k závažnému zásahu do práva žalobcov v 1. až 4. rade na ochranu osobnosti

v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda do emocionálnej sféry pozostalých žalobcov v
1.až 4. rade, pričom ujma, ktorá im bola týmto zásahom spôsobená je nenapraviteľná, neodstrániteľná a
trvalá a bude ich sprevádzať celý život. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného v 1. rade stratili
žalobcoviav1.až3.rade svojumatkuažalobcav4.rade svojumanželku,atedanavždystratilimožnosťrozvíjať citové a rodinné väzby so svojou najbližšou rodinou, čím utrpeli žalobcovia v 1. až 4.rade bez
akýchkoľvek pochybností veľkú citovú ujmu a nepochybne došlo tak k závažnému zásahu do práv na
ochranu osobnosti pozostalých žalobcov v 1.až 4.rade spočívajúcom v zásadnom, nezvratnom a trvalom

obmedzení ich súkromného a rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste. Žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla,
je osobou, ktorá priamo svojím konaním zasiahla do osobnostných práv pozostalých žalobcov v 1. až 4.
rade a zodpovedá tak za spôsobenú nemajetkovú ujmu podľa § 16 Občianskeho zákonníka. Motorové
vozidlo, ktoré v čase dopravnej nehody viedol žalovaný v 1. rade bolo v čase vzniku nemajetkovej

ujmy pozostalých žalobcov v 1. až 4.rade povinne zmluvne poistené u žalovaného v 2. rade Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. a to poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX/XXXX. Povinnosť nahradiť
spôsobenú škodu a nemajetkovú ujmu má teda nielen žalovaný v 1. rade ale aj žalovaný v 2. rade ako
poisťovateľ. Pozostalí žalobcovia v 1. až 4. rade majú pritom podľa § 15 Zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o PZP") právo domáhať sa náhrady priamo aj

proti žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi.
4. Podľa žalobcov žalovaný nárok, nemajetková ujma spočívajúca v neoprávnenom zásahu do
osobnostných práv blízkej osoby pozostalej po obeti dopravnej nehody, je predmetom povinného
zmluvného poistenia, ako jeho rozsah ustanovuje § 4 ods. 2 zákona o PZP. Zákon o PZP pritom
ustanovuje, že poistený má právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodeným škodu na zdraví a

náklady pri usmrtení. Ďalej však zákon o PZP tento pojem „škody" nedefinuje a preto je nutné ho
osobitne vyložiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä s prihliadnutím na účel zákona o PZP, a v
súvislosti s komunitárnym právom Európskej únie, ktoré bolo príčinou prijatia tohto právneho predpisu
do právneho poriadku Slovenskej republiky. Povinné zmluvné poistenie, ako je obsahom zákonného
predpisu č. 381/2001 Z.z., je nástrojom na ochranu oprávnených nárokov poškodených

pred nežiaducimi následkami prevádzky motorových vozidiel, ako aj nástrojom na ochranu škodcov
pred neprimeraným rizikom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Účel
zákonných ustanovení o povinnom zmluvnom poistení je pritom vymedzený sekundárnym právom
Európskej únie, najmä článkom 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článkom 1 ods. 1 a
2 smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a článkom
1 prvého odseku smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových

vozidiel. Uvedené smernice Rady, ako nástroje komunitárneho práva, majú v zmysle rozhodovacej
činnosti Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD") tzv. „nepriamu záväznosť", čo znamená, že súd
je povinný pri uplatnení vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej s
cieľom vykonania požiadaviek smernice vykladať vnútroštátne právo v maximálnej možnej miere vo
svetle znenia a účelu predmetnej smernice na dosiahnutie smernicou sledovaného cieľa (M. F. XX. B.

XXXX, Z.-G. Z. Z. H., X.-XXX/XX, F.. G.. X-XXXXX, H. XX, Z. F. X. B. XXXX, C. Z. V.., X.-XXX/XX Z.Ž.
X.-XXX/XX, F.. G.. X-XXXX, H. XXX). Výkladom citovaných smerníc o rozsahu povinného zmluvného
poistenia, aký má byť vnútroštátnou právnou úpravou zabezpečený, sa pritom priamo zaoberal ESD
vo svojom rozsudku z 24. októbra 2013, Haasová, C22/12. Vo výroku tohto rozsudku bolo pritom
jednoznačne konštatované, že vnútroštátna právna úprava má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy,

ak vnútroštátny právny poriadok právo na náhradu takéhoto nároku z dopravnej nehody poskytuje
poškodeným. ESD sa takisto zaoberal tým, ako je potrebné vykladať znenie uvedených smerníc a na
ich základe prijatých vnútroštátnych predpisov, pokiaľ ide o pojem „škody na zdraví".
5. Keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej smernice v podstate používajú pojem „ujma
na zdraví", ako aj pojem „osobná ujma", treba sa sústrediť na štruktúru a účel týchto ustanovení a

smernice.Vtejtosúvislostitrebauviesť,žetietopojmydopĺňajúpojem„škodanamajetku",apripomenúť,
že uvedené ustanovenia a smernica sa snažia najmä o posilnenie ochrany obetí. Za týchto okolností
treba uplatniť extenzívny výklad uvedených pojmov, ktorý je uvedený v bode 47 tohto rozsudku. V
dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí
nemajetkováujma,ktorejnáhradunazákladezodpovednostipoistenéhozaškoduupravujevnútroštátne

právo uplatniteľné v danom spore." (bod 49, 50 rozsudku Haasová, C-22/12)
Pokiaľ ide o okruh osôb, na ktorých ochranu má byť vnútroštátne právo zamerané, rozsudok uvádza,
že „na základe žiadneho ustanovenia v prvej, druhej ani tretej smernici nemožno dospieť k záveru,
že normotvorca Únie si želal zúžiť ochranu zaručenú týmito smernicami len na osoby, ktoré sapriamo zúčastnili na škodovej udalosti. Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich
vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní
príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá povinným poistením v určitých

minimálnych sumách určených v článku 1 ods. 2 druhej smernice." (bod 54, 55 rozsudku Haasová,
C-22/12).
6. Vzhľadom na vyššie uvedené sú žalobcovia toho názoru, že citované zákonné ustanovenia zákona
o PZP je potrebné vykladať „eurokonformne", v súlade s komunitárnym právom, na základe ktorého bol
zákon prijatý, a vo svetle uvedenej rozhodovacej činnosti ESD ako aj vo svetle aktuálnej rozhodovacej

činnosti súdov v Slovenskej republike tak, že ich nemajetková ujma je krytá povinným zmluvným
poistením zodpovednosti za škodu, ktoré bolo uzatvorené s žalovaným v 2. rade.
7. V súvislosti s uplatnenou výškou náhrady nemajetkovej poukázali jednak na závažnosť vzniknutej
ujmy, ktorá ujma je nenapraviteľná a bude sprevádzať pozostalých žalobcov v 1. až 4. rade po celý
zvyšok ich života a jednak aj na samotné okolnosti prípadu a to najmä hrubé porušenie viacerých
dôležitých povinností žalovaným v rade 1. rade, ktoré viedli k tragickej dopravnej nehode a zapríčinili

stratu najbližšej osoby pre pozostalých žalobcov v 1. až 4. rade.
8. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 10.09.2018 uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu
uznáva.
9. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 04.09.2018, doručenom súdu dňa 10.09.2018, s podanou
žalobou vyjadrila svoj nesúhlas, namietala svoju pasívnu legitimáciu pre toto konanie, nakoľko nie je

nositeľom povinnosti ktorej splnenia sa žalobcovia podanou žalobou v konaní domáhajú, nárok žalobcov
považuje za nedôvodný a nepreukázaný a ako taký ho v celom rozsahu rozporuje.
Žalovaná v 2. rade eviduje v poistnotechnickom systéme hlásenie škodovej udalosti zo dňa 16.08.2016
a to dopravnej nehody F. S. XX.XX.XXXX T. R. O. D. I. Y. X., na ktorej bolo účastné motorové vozidlo
továrenskej zn. VW Passat, evidenčné číslo U. XXXCE, ktoré viedol D. N. R..

Žalovaná v 2. rade poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla resp. rozsah a podmienky tejto zodpovednosti sú upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých a žalovaná v 2. rade je povinná spravovať sa pri vysporiadavaní nárokov
poškodených z poistnej udalosti predmetným zákonom. Ako vyplýva nielen z názvu daného všeobecne

záväzného právneho predpisu, ale aj z jeho celého obsahu, predmetné povinné zmluvné poistenie kryje
konkrétne nároky z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie však
iné prípadné nároky.
Nie je, podľa nej , možné stotožniť právo na náhradu škody (napr. na zdraví) a právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v prípade zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby (dotýkajúcej sa napr. zdravia)

a obdobne nie je možné subsumovať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniknutý z
dôvodu neoprávneného zásahu do tzv. osobnostných práv pod pojem "škoda na zdraví" uvedený v § 4
ods. 2 písmeno a) zákona č. 381/2001 Z. z.
Nárok uplatnený žalobou žalovaná v 2. rade rozporovala i s poukazom na tú skutočnosť, že povinnosť
poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka je subjektívne spätá s tým, kto sa

zásahu do týchto práv iného dopustil a jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto subjektu,
ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník ani nemá ustanovenie, ktoré by umožňovalo
prípadný prechod tejto povinnosti na ďalšiu osobu ako osobu povinnú z tohto hmotnoprávneho vzťahu,
z čoho teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných
práv je v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt,

ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil.
Žalovaná v 2. rade je len účastníkom poistného vzťahu z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uzatvoreného medzi ňou a prevádzkovateľom vozidla, pričom je
nepochybné, že sama do osobnostných práv žalobcov nezasiahla, a preto ani z tohto dôvodu nie je
daná jej pasívna legitimácia pre toto konanie.

Okrem vznesenej námietky absencie pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade v spore, žalovaná v 2. rade
namietala aj výšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú žalobcovia v 1. až 4. rade
požadovali celkom vo výške 140.000,- Eur, t.j. po 30.000,- Eur pre každého zo žalobcov v 1. až 3. rade a
50.000,- Eur pre žalobcu v 4. rade, túto považuje predovšetkým za neodôvodnenú, ako aj neadekvátnu,
neprimerane vysokú a neopodstatnenú.

10. V písomnom vyjadrení zo dňa 09.11.2018, doručenom súdu dňa 15.11.2018, žalovaná v 2. rade
oznámila súdu, že v predmetnom konaní majú žalovaní v 1. a 2. rade postavenie samostatných
spoločníkov.11. Vo vyjadrení zo dňa 10.09.2021 žalovaná v 2. rade okrem iného poukázala na to, že jedným z
porovnávacích referenčných rámcov pri určení výšky nemajetkovej ujmy by mal byť zákon č. 215/2006
Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, resp.

v súčasnosti platný zákon č. 274/2017 Z.z.
12. Písomným podaním zo dňa 29.8.2021, doručenom súdu dňa 30.8.2021, žalobcovia predložili
súdu návrh na uzatvorenie súdneho zmieru. Oznámením zo dňa 06.09.2021, doručenom súdu dňa
08.09.2021, žalovaný v 2. rade k uzatvoreniu súdneho zmieru nepristúpil.
13. Z úmrtného listu zo dňa 11.8.2016 (č.l.9 spisu) súd zistil, že neb. Y. U., T.. XX.X.XXXX F. S.

XX.XX.XXXX.
14. Z rodného listu zo dňa X.XX.XXXX (Č..W.. XX G.) G. F., Ž. S. U. G. T. S. XX.XX.XXXX I. Y. U., T..
XX.XX.XXXX Z. C. U., T.. XX.XX.XXXX.
15. Z rodného listu zo dňa X.XX.XXXX (Č..W.. XX G.) G. F., Ž. I. U. G. T. S. XX.XX.XXXX I. Y. U., T..
XX.XX.XXXX Z. C. U., T.. XX.XX.XXXX.
16. Z oznámenia o narodení F. S. XX.XX.XXXX (Č..W.. XX G.) G. F., Ž. Q. U.Ó. G. T. S. XX.XX.XXXX

I. Y. U., T.. XX.XX.XXXX Z. C. U., T.. XX.XX.XXXX.
17. Z oznámenia o uzavretí manželstva F. S. XX.XX.XXXX (Č..W.. XX G.) G. F., Ž. Y. I., T.. XX.XX.XXXX
Z. C. U., T.. XX.XX.XXXX O. S. XX.XX.XXXX I..
18. Z hlásenia poistnej udalosti zo dňa 16.08.2016 (č.l. 35 spisu) súd okrem iného zistil, že dňa
06.08.2016 došlo k dopravnej nehode T. R. O. D. I. Y. X., na ktorej bolo účastné motorové vozidlo

továrenskej zn. VW Passat, evidenčné číslo U. XXXCE, Y. D. D. N. R. G. Č. C. F. XXXXXXXXXX/XXXXX.

19. Súd v predmetnej veci v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) pojednával dňa 14.09.2021 v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 06.09.2021 a súhlasil s tým, aby súd pojednával

v jeho neprítomnosti.
20. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcov v 1., 2. a 4. rade, pripojeným trestným spisom spisová
značka 5T/134/206, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
21. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/97/2017 zo dňa 11.4.2018 bol rozsudok
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/134/2016 zo dňa 27.07.2017 vo výroku o treste na základe

odvolania obžalovaného zrušený a obžalovanému N. R. súd uložil podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona
s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere šesť a pol
roka nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre účely výkonu uloženého trestu
odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresným
súdom Trebišov mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na

doživotie, ktorý krajský súd ponechal v platnosti.
Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4To/97/2017 - 613 zo dňa 11.4.2018 je
zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/134/2016 zo dňa 27.7.2017, bol obžalovaný
N. R. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 6.

8. 2016 v čase okolo 09:00 hod. viedol v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil návykovou
látkou, osobné motorové vozidlo značky D. C., J. Č. U.- XXX X. C. O. R. D. I. Y. X., v smere od
kruhového objazdu do centra mesta, kde po prejdení mierne ľavotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť
svojej jazdy, zišiel vozidlom vpravo mimo vozovku, následne cez obrubník na pravej strane krajnice
cesty vyšiel na chodník, kde prednou časťou vozidla narazil do chodcov stojacich na chodníku, a to

Y. U.U., ktorá v dôsledku nárazu utrpela drvivé poranenia hlavy, lebky a mozgu na následky ktorých
zranení na mieste podľahla, I. D., ktorá v dôsledku nárazu utrpela zranenia, a to zlomeninu oblúka
druhého krčného stavca, zlomeninu krížovej kosti s posunom, zlomeninu horného i dolného ramena
lonovej kosti panvy, zlomeninu 6-10 rebra vpravo, zlomeninu oblúka sedacej kosti, zlomeninu priečneho
výbežku piateho driekového stavca a ďalšie tržnozmliaždené rany a odreniny končatín a tváre s dobou

liečenia nad 3 mesiace a následne prešiel so svojím vozidlom na ľavú stranu uvedenej ulice, kde pri
predajni T. T. O. R. Č.. XX prednou časťou vozidla narazil do ľavej prednej časti na krajnici odstaveného
osobného motorového vozidla zn. Q. G., J..Č.. U. XXX X., ktoré v dôsledku nárazu narazilo do za ním
zaparkovanéhoosobnéhomotorovéhovozidlazn.Q.H.,J..Č..U.XXXX. atovdôsledkunárazunarazilo
do ďalšieho odstaveného osobného motorového vozidla zn. B. Z. X., J..Č.. U. XXX X., pričom následne

vykonanou dychovou skúškou dňa 6. 8. 2016 v čase o 09,25 hod. bola zistená hodnota 0,80 mg/l
koncentrátu alkoholu v dychu, čo je v prepočte 1,67 promile etanolu v krvi.22. Žalobkyňa v prvom rade súdu uviedla, že s matkou mala dobrý vzťah a chýba jej dodnes. Matka
bola starostlivá, pomáhala jej, podporovala ju v súťažiach, rozprávala sa s ňou o škole, o živote. V
čase nehody navštevovala deviaty ročník základnej školy a následne získala stredoškolské vzdelanie s

maturitou. V súčasnosti si hľadá prácu a stále žije v spoločnej domácnosti s otcom. Okrem citovej ujmy
po strate matky nastala v ich živote veľká zmena, nakoľko otec stále pracoval, upratoval, staral sa o
domácnosť a poskytoval im starostlivosť, staral sa o všetkých tak, aby im neušlo detstvo. Bolo to pre
nich ťažšie aj v otázke zaobstarania výživy, nakoľko ju zabezpečoval len otec, ktorý musel okrem práce
a staranie sa o výchovu a výživu detí sa starať aj o domácnosť.

Žalobkyňa v prvom rade sa počas výsluchu rozplakala a uviedla, že je pre ňu stále ťažké vyjadrovať
sa k predmetu výsluchu.

23.Žalobcavdruhomradeuviedol,žejehoživotsaposmrtimatkyzmenil. Mamamuchýba,chýbamujej
láska, starostlivosť a pomoc. Ich život sa po smrti matky veľmi zmenil, nakoľko otec mal na starosti toho
veľa, stará sa o nich a zabezpečuje im výživu. Robí všetko pre to, aby domácnosť normálne fungovala.

24. Súd vzhľadom na predmet konania a vek maloletého žalobcu v 3. rade upustil od jeho výsluchu,
nakoľko tento počas pojednávania plakal.

25. Žalobca v štvrtom rade uviedol, že po smrti manželky je sám, nemá partnerku a všetko robí pre to,

aby sa deti cítili lepšie a aby nepostrádali to, že nemajú matku. Keď zomrela, nevedel, čo má robiť,
nakoľko nemal prácu a musel sa postarať o deti. S hľadaním práce to bolo ťažké, nakoľko by musel
odchádzať skoro ráno z domu, pričom sa však musí starať aj o deti. Čo sa týka zmeny materiálnych
pomerov v domácnosti, tak na dovolenke neboli už 5 rokov od jej smrti, všetky finančné prostriedky
idú na deti. S manželkou mali šťastné manželstvo a nemali žiadne starosti, chodili na dovolenky do

Maďarska a to nielen na víkendy, ale aj na dlhšiu dobu. V čase nehody bol zamestnaný v rámci projektu.
Čo sa týka zárobkových pomerov uviedol, že o finančné záležitosti sa až do smrti manželky nestaral,
pričom všetky peniaze odovzdával manželke. Zarábal zhruba 430,- eur mesačne, jeho manželka bola
minimálne 3 roky zamestnaná ako koordinátorka v rámci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak
nevedel uviesť presnú sumu, ktorú zarábala. Po smrti manželky je poberateľom vdoveckého dôchodku

a sirotských dôchodkov.

26. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
právnyzákladnárokuvovzťahukvšetkýmštyromžalobcomjedaný.Pokiaľideosamotnúvýškunáhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ponecháva rozhodnutie na konajúcom súde. Napriek tomu, že výpoveď

žalobcov nebola slovne obsiahla, je potrebné si uvedomiť povahu daného nároku, a teda, že nejde o
nárok titulom náhrady škody, ale je to ujma, ktorá sa ťažko popisuje.

27. Poverená zamestnankyňa žalovaného v druhom rade uviedla, že má za to, že ani vykonaným
dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť žalobcov na požadované výšky uplatňovanej nemajetkovej

ujmy a túto považuje za neodôvodnenú a nepreukázanú. Nespochybňuje to, že strata manželky a matky
je vážny zásah do osobnostných práv, avšak má za to, že suma, ktorá je požadovaná nebola žiadnym
spôsobom riadne odôvodnená. Pridržuje sa písomných vyjadrení a zároveň poukazuje aj na zákon
č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, v ktorom je limitovaná
výška prípadnej nemajetkovej ujmy. Uviedla, že nebolo preukázané, že by nejakým spôsobom došlo

k zmene vo finančnej sfére žalobcov v prvom až štvrtom rade a nebolo preukázané, že by došlo k
psychickým ujmám s potrebou riešenia zdravotného stavu.

28. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

29. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

30. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy vpeniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

31. Podľa § 19 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

32. Takáto ochrana je zakotvená aj nad rámec slovenského právneho poriadku v medzinárodných
právnychdokumentoch,čolennasvedčujezávažnostispoločenskéhozáujmuchrániťtakétoosobnostné

práva fyzickej osoby.

33. Právo na súkromie je zakotvené v článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (uverejnený v oznámení FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb.) v zmysle ktorého, má každý právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

34. Podľa článku 17 ods. 1, 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (vyhl. č.
120/1976 Zb.) nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny,
domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť, pričom má každý právo na ochranu
proti takým zásahom alebo útokom.

35. Aj podľa článku 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) má každý
právo na ochranu proti neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života.

36. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci
ichsúkromnéhoarodinnéhoživota,môžeporušenímprávanaživotjednejznichdôjsťkneoprávnenému

zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb.

37. Právo na súkromie totiž zahrňuje aj právo fyzickej osoby vytvárať a udržiavať vzťahy s inými ľudskými
bytosťami, hlavne v oblasti citovej , aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.

38. Protiprávne narušenie týchto vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na
súkromný a rodinný život fyzickej osoby

39. Podľa § 4 ods. 1 Zákona 381/2001 Z.z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie

zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

40. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona 381/2011 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na

zdraví a nákladov pri usmrtení,

41. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že vozidlom, ktoré riadil žalovaný v prvom rade došlo hrubým
porušením dopravných predpisov zo strany žalovaného v prvom rade k zavineniu dopravnej nehody,
pri ktorej bola usmrtená matka žalobcov v prvom až treťom rade a manželka žalobcu v štvrtom rade.

Rovnako nebolo sporné, že k dopravnej nehode došlo bez zavinenia osoby usmrtenej pri dopravnej
nehode.

42. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.09.2018 žalovaná v 2. rade namietala nedostatok vecnej
pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade v tomto spore.

43. Súd konštatuje, že pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. pojem „škoda“ je potrebné vykladať
extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým
po blízkej osobe usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla z titulu
občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúcich v zásahu do ich práva

na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel
je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj z dôvodovej správy k
citovanému zákonu vyplýva, že usmrtenie pri dopravnej nehode je najzávažnejším dôsledkom tejto
udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode nevyvoláva nielen občianskoprávnuzodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných
práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia.

44. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 (Q),
z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 646/2015, ktorým bolo
konštatované, že rozsah zodpovednosti poisťovateľa podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení kryje
aj nemajetkovú ujmu v prospech blízkych osôb obetí usmrtených pri dopravnej nehode.
V ďalšom súd poukazuje hlavne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 7. 2017

sp. zn. 6 Mcdo 1/2016, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany vo veci sp. zn. 5C/351/2013 a rozsudku Krajského súdu v Nitre vo
veci sp. zn. 8Co/470/2014. V bode 28 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sa uvádza, že pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo
treba rozumieť pod pojmom škoda použitým v zákone o povinnom zmluvnom poistení. Pre účely tohto
zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú

ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým po blízkej osobe usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s
prevádzkou motorového vozidla z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných
práv, spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromie a rodinný život. Účelom poistenia za škody
spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s
touto prevádzkou. V uvedenom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky sa prikláňa k rozširujúcemu

výkladu pojmu „škoda“ pre účely o povinnom zmluvnom poistení, ako aj k eurokonformného výkladu zo
zodpovednostných smerníc.

45. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzatvára, že tvrdenie žalovaného v druhom rade o nedostatku
jeho vecnej pasívnej legitimácie v tomto konaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v platnej

právnej úprave.

46. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do ich súkromia v
dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 06.08.2016 v čase okolo 09.00 hod, tým, že žalovaný v
prvom rade viedol v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil návykovou látkou, osobné motorové

vozidlo zn. D. C., J..Č..: U.- XXX X., C. O. R. D. I. Y. X., pričom zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej
okrem iného prednou časťou vozidla narazil do chodcov stojacich na chodníku, a to do I. D. Z. Y. U.,
C. Y. U. v dôsledku nárazu utrpela drvivé poranenia lebky a mozgu, na následky ktorých zranení na
mieste podľahla.
47. V konaní bolo nesporné, že D. N. R., žalovaný v 1. rade, na základe rozsudku Okresného súdu sp.

zn. 5T/134/2016 zo dňa v spojení s rozsudkomm Krajského súdu v Košicach sp. zn. 4To/97/2017-613
zo dňa 11.4.2018 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a),
ods. 4 s použitím § 138 písm. h) Trestného zákona.
48. Za spôsobenú škodu zodpovedá poistený prevádzkovateľ motorového vozidla podľa §
427 Občianskeho zákonníka, respektíve poistený vodič podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

Prevádzkovateľ vozidla mal v čase škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení v
spoločnosti žalovanej v 2. rade, t.j. Allianz Slovenská poisťovňa, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX/
XXXXX. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi je daný podľa § 15 zákona číslo 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení.

49. Pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX S. Y. Ú. Y. U., matky žalobcov v 1. až 3.
rade a manželky žalobcu v 4. rade.

50. Zo znenia § 11 Občianskeho zákonníka vyplýva, že fyzická osoba má právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy. Súčasťou súkromného života je nepochybne tiež rodinný život zahrňujúci vzťahy medzi
blízkymi, príbuznými a rešpektovanie súkromného, teda aj rodinného života, musí zahŕňať do určitej
miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby tak bolo možné
okrem iného tiež rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka fyzickej
osobe dotknutej v osobnostnej sfére dáva mimo iného právo požadovať z tohto dôvodu zodpovedajúce

zadosťučinenie a to morálne, prípadne i majetkové a to v primeranom rozsahu s prihliadnutím na
závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Určenie výšky zadosťučinenia v
peniazoch sa preto stalo predmetom voľného uváženia súdu. Súd pritom musí vychádzať z plne
zisteného skutkového stavu a opierať sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská.51. V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka majú dotknuté osoby v prípade neoprávneného zásahu
nárok sa v prvom rade domáhať zdržania neoprávnených zásahov, následne odstránenia následkov

neoprávneného zásahu a poskytnutia primeraného zadosťučinenia. Návrh na priznanie primeraného
zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie fyzickej osoby, ktorej osobnostné právo bolo porušené so
zreteľom na to, že zásah nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Satisfakcia prichádza do úvahy
v prvom rade v podobe morálnej, napríklad ospravedlnenia. Nárok na priznanie finančnej satisfakcie -
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy len vtedy, ak by sa morálna satisfakcia

nezdala postačujúca. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú stanovené dve
kritériá, z ktorých musí súd vychádzať, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za
ktorých došlo k neoprávnenému zásahu.

52. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy je možné odvodiť len zo všeobecných kritérií stanovených v § 13
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorými sú závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu

práva došlo.

53. Právny poriadok Slovenskej republiky doposiaľ nešpecifikoval druhy, či stupne závažnosti ujmy
a nepriradil k nim konkrétnu paušálnu sumu predstavujúcu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
preto súd pri určení konkrétnej výšky náhrady vychádzal jednak zo všeobecných zákonných kritérií s

prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky.

54. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, nakoľko zákon neustanovuje ani
rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Preto súd musí prihliadať okrem závažnosti
vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva k naplneniu požiadavky účinného

primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale aj k požiadavke nezneužívania
tohto právneho prostriedku. Vodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia ja
atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel
kompenzácie. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež odrážať všeobecne zdieľané predstavy
o spravodlivosti. Judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti sa zhoduje na primárnom význame

vyrovnávacieho charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, respektíve zmiernení nepriaznivého následku
neoprávneného zásah

55. Na kritérium primeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie, priamo úmerne zodpovedá aplikácia
statusu obete. Podľa článku 34 Dohovoru o ľudských právach, ktorú objasnil Európsky súd pre ľudské

práva v prípade Scordino proti Taliansku v Rozhodnutí zo dňa 06.03.2007 číslo 43662/98, ako aj v
prípade Stanková verzus Slovenská republika v rozhodnutí zo dňa 09.10.2017, sťažnosť číslo 7205/02.
Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že pokiaľ má náprava kompenzačný charakter, jej výška nemusí
byť rovnaká ako by priznal súd v porovnateľných prípadoch, nesmie však byť zjavne neprimeraná
okolnostiam prípadu, pričom pri posudzovaní tejto primeranosti je potrebné zohľadňovať aj životnú

úroveň v danej krajine a tiež to, či priznaná suma nevybočuje z právnej tradície v danej krajine, ako aj
to, ako rýchlo sa jej sťažovateľ domohol. Ústavný súd Českej republiky konštatoval, že pri stanovení
výšky čiastky relutárnej náhrady je nutné použiť princíp proporcionality, tiež spôsobom, že všeobecné
súdy porovnávajú čiastky tejto náhrady prisúdené v iných prípadoch (I. ÚS 2844/14).

56. Súd pri svojom rozhodovaní ďalej vychádzal a porovnával aj úpravu v zákone č. 215/2006
Z.z. o odškodňovaní obetí násilných trestných činov ( v súčasnosti je platný a účinný zákon č. 274/2017
Z.z. § 12 ods. 2 ), kde v § 5 ods. 1 tohto zákona je uvedené, že ak bola trestným činom spôsobená smrť
blízkej osoby, má poškodený nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej
mzdy, ktorá ku dňu 06.08.2016 predstavovala sumu 405,- eur, teda 50-násobok predstavoval sumu

20.250,- Eur a ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovala sumu 623,- eur, teda 50-násobok predstavoval
sumu 31.150,- eur.

57. Súdu je zrejmé, že žiadna priznaná náhrada nemajetkovej ujmy Nikdy nemôže nahradiť stratu matky
a manželky, jej úlohou je len pozostalým zmierniť následky tejto negatívnej ujmy. Jedná sa o primeranú,

nie však úplnú náhradu, keď zásah do rodinného a súkromného života žalobcu sa objektívne nedá
vyčísliť. Nemajetková ujma slúži len na zmiernenie citovej ujmy, ktorú žalobcovia utrpeli. Nečakaným
šokujúcim úmrtím matky a manželky žalobcov došlo k závažnému zásahu do ich osobnostných práv, dopráva na súkromie a rodinný život, pričom tento následok je nereparovateľný. Pri úmrtí nemôže žiadne
zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu, ktorá má absolútny charakter.

58. Podľa ustálenej súdnej praxe bola preto daná aplikácia ustanovenia § 11 a 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život zahrňujúci vzťahy medzi
blízkymi príbuznými, a preto rešpektovanie súkromného, teda aj rodinného života musí zahŕňať právo na
vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby bolo možné okrem iného tiež rozvíjať
a napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom k vzájomným úzkym

a pevným sociálnym, morálnym a citovým väzbám predstavovať natoľko závažnú nemateriálnu ujmu
pre rozvíjanie a naplnenie osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho
dôstojnosť,čivážnosťspoločnosti(NálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikyPLÚS16/04zo04.05.2005).

59. Strata blízkej osoby je pre každého človeka tou najväčšou stratou, s ktorou sa môže vo svojom
živote stretnúť, preto šokujúca smrť matky a manželky žalobcov predstavuje udalosť mimoriadnu

s nenapraviteľným následkom, v prípade ktorej je morálna satisfakcia z hľadiska zadosťučinenia
nepostačujúca. Základnými kritériami určenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti sú závažnosť vzniknutej ujmy ako aj okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. V dôsledku neoprávneného zásahu odsúdeného došlo v
danom prípade k násilnému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb vyplývajúcich predovšetkým z

intenzity vzťahu so zomrelou. Táto intenzita bola daná tým, že žalobcovia stratili matku a manželku.
Okrem psychickej bolesti, ktorá v prípade straty veľmi blízkeho človeka je často vnímaná ako
neznesiteľná fyzická, obmedzujúca aktivity pozostalých, sú žalobcovia zasiahnutí stratou osoby, ktorej
nezastupiteľným poslaním bolo upevňovanie a pozitívne rozvíjanie citových vzťahov, dávanie lásky i
poslania, ktoré ovplyvnia celý budúci život človeka. Strata matky predstavuje nenávratnú deštrukciu

medziľudských väzieb vytvárajúcich základ rodinného života. Následkom toho je zmena plne fungujúcej
rodiny s deťmi na neúplnú rodinu navždy strádajúcu v jednotlivých oblastiach rodinného života,
ovplyvňujúcu tiež sebarealizáciu pozostalých členov rodiny.

60. Pri stanovení výšky peňažnej satisfakcie súd vychádzal zo životnej situácie v akej sa nachádzali

žalobcovia v čase smrti nebohej Y. U.Ó., ktorá bola milujúcou matkou žalobcov v prvom až treťom rade
a manželkou žalobcu vo štvrtom rade, a teda zastávala dominantné miesto v rodine. Žalobcovia tvorili
so zosnulou veľmi harmonickú a konzistentnú rodinu, ktorú spájalo spoločné rodinné šťastie a láska.
Rovnako je vo výške nemajetkovej ujmy zohľadnená celoživotná psychická ujma žalobcov, keďže vzťah
nebohej k žalobcom a žalobcov k nebohej sa vyznačoval vysokou ústretovosťou, sústavným záujmom

o ich záležitosti, nenahraditeľnou pohodou v ich rodine a presvedčením o trvalosti tohto vzťahu. Takéto
pocity priaznivej rodinnej atmosféry mohli vzniknúť a pretrvávať len za života nebohej Y. U., ktorá je pre
žalobcov v prvom až treťom rade matkou so statusom nenahraditeľnosti.
Súd pri určení výšky peňažnej satisfakcie vychádzal z vyššie uvedených skutočnosti, ako aj z posúdenia
stupňa intenzity tragických udalosti. Sú rôzne tragické situácie, pri ktorých dôjde k nečakanému

úmrtiu osoby ktorá k niekomu patrila. Zároveň prihliadol aj na úpravu v zákone č. 215/1996 Z.z. o
odškodňovaní obetí násilných trestných činov, kde v § 5 ods. 1 tohto zákona je uvedené, že ak bola
trestným činom spôsobená smrť blízkej osoby, má poškodený nárok na vyplatenie odškodnenia v sume
päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, ktorá ku dňu 06.08.2016 predstavovala sumu 405,- eur, teda 50-
násobok predstavoval sumu 20.250,- Eur a ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovala sumu 623,- eur,

teda 50-násobok predstavoval sumu 31.150,- eur.

61. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočnosti súd priznal pre žalobcov v prvom až treťom
rade výšku peňažnej satisfakcie po 25.000,- eur pre každého z nich a žalobcovi v štvrtom rade priznal
výšku peňažnej satisfakcie v sume 30.000,- eur vzhľadom na to, že v zlomku sekundy zostal sám

na starostlivosť, výchovu a zodpovednosť k trom maloletým deťom. Pri jej stanovení vychádzal aj zo
súdnej praxe, keď sa oboznámil s inými právoplatnými rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky v
obdobných kauzách (konanie vo veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 36C/35/2012, konanie vo veci
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4C/119/2014, konanie vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
5C/351/2013 a iné).

62. V prevyšujúcej časti žalobcami uplatnenej sumy súd nárok zamietol.63. Ako je zrejmé z vyššie citovaných právnych úprav, zákonná povinnosť uhradiť nemajetkovú ujmu
žalobcom vyplýva pre oboch žalovaných a vzhľadom k povahe záväzku súd uložil obom žalovaným
povinnosť uhradiť ujmu pre žalobcov spoločne a nerozdielne , tak že plnením záväzku niektorým zo

žalovaných zaniká druhému žalovanému v rozsahu tohto plnenia povinnosť dlh splácať.

64. S poukazom na to, že v tomto prípade výška plnenia závisela od voľnej úvahy súdu, súd aplikoval
zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 CSP pri rozhodovaní o trovách konania a žalobcom v 1. až 4. rade
priznal vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.

65. Rozsudok bol v zmysle § 223 ods. 3 CSP vyhotovený v predĺženej lehote so súhlasom predsedu
Okresného súdu Trebišov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.