Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/281/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1604112578
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1604112578.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F.. Ľ. E., G. X. Č.. XXX, zast. advokátskou
kanceláriou Pro Legis, s.r.o., so sídlom Americká 2, Bratislava, IČO: 36 867 535, proti odporcovi:
Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik Pliešovce, Odštepný závod, Zámocká 7, Malacky, zast.
advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & partners, s.r.o., so sídlom Námestie M. Benku 9, Bratislava, o
mzdových nárokoch vo výške 78.957,86 eur (2,378.684,50 Sk), na odvolanie navrhovateľa proti výroku

rozsudku Okresného súdu v Malackách, č. k. 5C/353/08-390, zo dňa 8.4.2010

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 5C/353/08-390, zo dňa 8.4.2010 z r
u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu

priemerného zárobku za obdobie od 6.5.2004 do 6.2.2005 v sume 7.535,05 eur a vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po tom, čo rozsudkom Okresného súdu v Malackách č.k.
MA-5C 156/2004-115, zo dňa 9.9.2005, bolo právoplatne určené, že okamžité skončenie pracovného
pomeru navrhovateľa zo dňa 19.4.2004 je neplatné; čo následne rozsudkom č.k. MA-5C 156/2004-204,

zo dňa 5.6.2007, v spojení s rozsudkom Krajského súd v Bratislave zo dňa 16.6.2009, č.k.
7Co/28/07-315, bol právoplatne zamietnutý návrh navrhovateľa o určenie, že jeho odvolanie z funkcie
riaditeľa odštepného závodu Malacky, š.p. Vojenské lesy a majetky SR, Pliešovce, zo dňa 9.2.2004, je
neplatné a konanie v časti návrhu na určenie, že odvolanie navrhovateľa z funkcie vedúceho Lesnej
správy Jablonové, OZ Malacky bolo právoplatne zastavené, predmetom ďalšieho konania zostali len
mzdové nároky navrhovateľa z neplatného skončenia pracovného pomeru dňom 20.4.2004 vo výške

78.957,86 eur, pretože v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa rozsudkom Krajského súd v
Bratislave zo dňa 16.6.2009, č.k. 7Co/28/07-315, zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o uplatnení mzdových nárokov navrhovateľa, vyplývajúcich
z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru, riadil právnym názorom odvolacieho
súdu, vysloveným v rozsudku Krajského súd v Bratislave zo dňa 16.6.2009, č.k. 7Co/28/07-315 a
ustanoveniami § 79 ods. 1 a 2, § 134 ods. 1, 2, 3 a 4 a § 142 ods. 3 Zákonníka práce (ďalej len ZP).

Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal náhrady mzdy
za obdobie od 6.5.2004 do 25.8.2008 s poukazom na ust. § 79 ods. 1 a § 142 ods. 3 ZP. Krajský
súd v Bratislave však vo svojom rozsudku č.k. 7Co/28/07-315 vyslovil právny názor, že neexistuje
žiaden zákonný dôvod na rozhodnutie o náhrade mzdy v čase po 7.3.2006. Od tohto obdobia (keďže
navrhovateľ ďalej nepracoval) by mohlo ísť len o prekážky v práci na strane navrhovateľa alebo odporcu,
čo ale nie je predmetom tohto konania. V danom prípade nejde o nárok z neplatného skončenia

pracovnéhopomeruvzmysle§79ods.1ZP,atakýtonárokbysinavrhovateľmuseluplatniťsamostatnou
žalobou.Súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 6.5.2004 do 6.2.2005, t.j. za 9 mesiacov (v
odôvodnení rozsudku nesprávne uvedený dátum 5.1.2009). V období od 1.1.2004 do 9.2.2004 mal
súd preukázaný hodinový zárobok navrhovateľa vo výške 378,23,- Sk. V ďalšom období mu bola

ponúknutá funkcia samostatného lesného technika na LS Jablonové, ktorú odmietol. Podľa oznámenia
odporcu priemerný hodinový zárobok prislúchajúci tejto pracovnej funkcii bol 122,21,- Sk. Na základe
týchto skutočností dospel súd k záveru, že zárobok navrhovateľa za mesiac január 2004 bol 54.465,12
Sk, za mesiac február mala byť mzda navrhovateľa v sume 31.842,56 Sk, keďže vykonával funkciu
riaditeľa OZ Malacky, š.p. VLaM SR Pliešovce do 9.2.2004 a v ďalšom období mu už patrila iba mzda za

ponúknutú funkciu samostatného lesného technika pri priemernom hodinovom zárobku 122,21 Sk. Za
mesiac marec by jeho mzda predstavovala sumu 22.486,64 Sk. Z toho súd ustálil priemernú hodinovú
mzdu navrhovateľa za prvý štvrťrok 2004 vo výške 167,90 Sk pri počte 81 pracovných dní s 8 hodinovým
pracovným časom a celkovú náhradu mzdy za 9 mesiacov ustálil na sumu 227.000,80,- Sk, čo je
78.957,86 eur. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal aj na
dôvody uvádzané v rozsudku odvolacieho súdu (konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi).

Tento rozsudok v celom rozsahu navrhovateľ včas napadol odvolaním, ktoré podal prostredníctvom
svojho právneho zástupcu.
Argumentoval tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a preto aj jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
Predovšetkým zdôraznil, že listom zo dňa 6.5.2004 odporcovi oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej

zamestnával a umožnil mu výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy a upozornil odporcu na neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z týchto dôvodov má zákonný nárok na náhradu mzdy odo
dňa oznámenia, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to až do doby, keď mu odporca umožní pokračovať
v práci alebo dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru, a nie len do 6.2.2005. Poprel uvádzaný
argument súdu, že navrhovateľ odmietol ponúkanú prácu, keďže po okamžitom skončení pracovného

pomeru, t.j. po 19.4.2004 mu odporca neponúkol žiadnu pracovnú pozíciu. Namietal všetky dôvody
uvádzané v odôvodnení rozsudku, ktoré súd viedli k záveru, že mu nepatrí náhrada mzdy za obdobie
presahujúce dobu 9-tich mesiacov.
Vyslovil nesúhlas s výškou priznanej náhrady priemerného zárobku. Súd pri určovaní výšky priemerného
zárobku vôbec nevzal do úvahy mzdové listy navrhovateľa za mesiace január až marec 2004, podľa

ktorých jeho zúčtovaná mzda v rozhodnom období bola 156.000,- Sk (január 2004 mzda 65.000,-
Sk brutto, február 2004 mzda 65.000,- Sk brutto a marec 2004 mzda 26.000,- Sk brutto). Pri počte
odpracovaných dní v rozhodnom období (53 dní) tak jeho priemerná denná mzda predstavovala sumu
2.943,39,- Sk deň/brutto a priemerná mesačná mzda 2.943,39,- Sk x koeficient 21,74 = 63.989,29,- Sk.
Ďalej poukázal aj na to, že v priebehu konania rozšíril predmet návrhu o náhradu mzdy z dôvodu podľa

§ 142 ods. 3 ZP. Domáhal sa ním zaplatenia mzdy v sume priemerného zárobku za obdobie od 6.5.2004
do 6.3.2006 v zmysle ust. § 79 ods. 1 ZP a za obdobie od 7.3.2006 do 25.8.2008 náhrady mzdy vo
výške priemerného zárobku v zmysle ust. § 142 ods. 3 ZP. Je vždy v dispozícii navrhovateľa rozšíriť
predmet návrhu vo veci samej. Súd prvého stupňa sa týmto jeho nárokom dôsledne nezaoberal a ani
jeho právnou kvalifikáciou, v dôsledku čoho rozhodol nesprávne, keď v tejto časti jeho návrh zamietol.

Odvolaním sa domáha zmeny napadnutého rozsudku tak, aby odvolací súd zaviazal odporcu k
povinnosti zaplatiť mu náhradu priemerného zárobku za obdobie od 6.5.2004 do 6.3.2006 vo výške
46.754,62 eur a za obdobie od 7.3.2006 do 25.8.2008 vo výške 62.990,84 eur.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez prejednania veci na pojednávaní
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že navrhovateľom označený odporca nemá spôsobilosť byť

účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p.. Keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, bolo potrebné napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p. zrušiť a
konanie podľa odseku 2 tohto ustanovenia zastaviť.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdkom ako účastník samostatne konať v tom rozsahu, v akom má
spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Platný Občiansky súdny poriadok spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť priamo
neupravuje, ale odkazuje na hmotnoprávne predpisy, teda predovšetkým Občiansky zákonník a
Zákonník práce.

Pokiaľ ide o spôsobilosť právnických osôb mať práva a povinnosti, treba vychádzať z toho, že je to
subjekt, ktorý nie je fyzickou osobou a ktorému zákon priznáva spôsobilosť vystupovať v právnych
vzťahoch vo vlastnom mene. Aby určitý subjekt bol považovaný za právnickú osobu, musí splniť
predpoklady stanovené zákonom pre svoj vznik (na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomnázmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak). V právnej praxi i v teórii je
bez výhrad prijímaný názor, že odštepný závod ako taký právnu subjektivitu nemá, a nemá teda ani
spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Na tomto stave nič nemení ani skutočnosť,

že Zákonník práce umožňuje, aby právnu subjektivitu mala aj organizačná jednotka právnickej osoby,
aj keď nemá právnu subjektivitu podľa občianskeho práva, keďže v zmysle občianskeho práva nie je
právnickou osobou.
Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania označil odporcu ako
odštepný závod, a to spôsobom, ako je odštepný závod zapísaný v obchodnom registri. Z údajov

uvedených v žalobe je nepochybné, že označil za žalovaného organizačnú jednotku právnickej osoby
(OZ Malacky), ktorá nemá podľa Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti, a preto
nemá ani spôsobilosť byť účastníkom konania.
Ak bol v konaní ako účastník označený ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom
konania, nemôže v občianskom súdnom konaní vstupovať do procesných vzťahov, teda v takto začatom

konaní nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah, keďže tu chýba spôsobilý subjekt procesnoprávneho
vzťahu, t. j. spôsobilá strana sporu. Na takýto nedostatok podmienky konania je súd povinný prihliadnuť
v ktoromkoľvek štádiu konania (§§ 103 a 104 ods. 1 O.s.p.). Rozhodujúcim momentom pre takýto postup
je, či už v čase podania návrhu na súd tu bol takýto nedostatok neodstrániteľnej podmienky konania (ak
nejde len o nesprávne, či neúplne označeného účastníka, identita ktorého je nepochybná).

Pretože je nesporné, že navrhovateľ neoznačil za odporcu Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik,
Lesnícka 23. Pliešovce, IČO : 31 577 920, ale jeho Odštepný závod v Malackách, rozhodol súd v zmysle
ust. § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.