Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/189/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415210115
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1415210115.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: G. E. Č. Q., K..Q..X.., P.: XX
XXX XXX, H. XXX, S. - C., Č. Q., zastúpeného Q. F., K..Q..X.., P.: XX XXX XXX, S.H. X, C., proti
žalovanému: P. V., E. X, C., zastúpeného advokátom A.. Q. A., Z.. U. X, H. T., o zaplatenie 366,60 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.02.2019,
č.k. 7C/315/2015-318, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 366,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366,60 eura

od 22.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti týkajúcej sa istiny 366,60 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 366,60 eura od 22.10.2012 do
zaplatenia a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 10.08.2015

domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 771,41 eura s príslušenstvom titulom neuhradených splátok
úveru, keď žalovaná suma pozostávala z alikvotnej splátky úveru v sume 38,21 eura, splatnej dňa
31.03.2012 a z 8 splátok úveru v predpísanej sume 91,65 eura, splatných od 31.04.2012 do 31.11.2012.
Dôvodil, že dňa 29.10.2007 uzatvoril jeho právny predchodca so žalovaným zmluvu o osobnom úvere,
na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 3.319,43 eura (100.001,-Sk). Žalovaný sa zaviazal
predmetný úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po á 91,65 eura (2.761,-Sk), s počtom
mesačných splátok 60. Žalovaný sa dostal do omeškania, termíny splatnosti mesačných splátok

neplnil, na základe čoho žalobca, po postúpení pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
30.11.2010, odstúpil od zmluvy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.707,41
eura (51.430,95,-Sk), ktorú žalovaný do podania žaloby uhradil len čiastočne, pričom zostalo zaplatiť
sumu 771,41 eura.

3. Súd prvej inštancie o veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.06.2016, č.k. 7C/315/2015-207, tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 366,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 366,60 eura od 22.10.2012 do zaplatenia, a žalobu vo zvyšnej
časti istiny 404,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 404,81
eura od 22.10.2012 do zaplatenia zamietol. Vzájomnú žalobu žalovaného na priznanie finančného
zadosťučinenia vo výške 1.000 eur zamietol a vyslovil podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.05.2018, sp. zn. 3Co/1/2017, rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume
366,60 eura s príslušenstvom, zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, v napadnutom
výroku, ktorým zamietol vzájomnú žalobu žalovaného o priznanie finančného zadosťučinenia v sume
1.000 eur potvrdil a žalobcovi proti žalovanému v súvislosti s konaním o vzájomnej žalobe priznal

plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vyslovil záver, že konajúci súd založil
svoje rozhodnutie na zatiaľ neúplných, a tým nesprávnych skutkových zisteniach, nakoľko síce vykonal
dokazovanie a oboznámil sa s odstúpením žalobcu od zmluvy o úvere zo dňa 11.10.2012, avšak tento
právny úkon nevyhodnotil z hľadiska jeho právnych účinkov a dopadu na existujúci záväzkový vzťah,
vyplývajúci zo zmluvy o úvere a nezohľadnil ani námietku neplatnosti tohto úkonu vznesenú žalovaným.
Odvolací súd preto zaviazal súd prvej inštancie posúdiť odstúpenie žalobcu od zmluvy o úvere zo dňa

11.10.2012, vrátane námietky žalovaného o jeho neplatnosti, a to z hľadiska právnych účinkov podľa
príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
(možná aplikácia § 457 Občianskeho zákonníka v spojení s § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
V závislosti od výsledkov posúdenia platnosti právneho úkonu žalobcu spočívajúceho v odstúpení od
zmluvy o úvere, odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie vyhodnotiť dôvodnosť jeho nároku, a to i so

zreteľom na námietku premlčania uplatnenú žalovaným.

5. Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu a vykonaní dokazovania ustálil, že právny
predchodca žalobcu uzatvoril dňa 29.10.2007 so žalovaným zmluvu o osobnom úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 3.319,43 eura (100.001,-Sk) a tento sa žalovaný

zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po á 91,65 eura (2.761,-Sk), s počtom mesačných
splátok 60. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2010 postúpil právny predchodca žalobcu
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere v sume 1.707,41 eura na žalobcu. Po oznámení o postúpení
pohľadávky žalovaný žalobcovi plnil, keď mu uhradil sumu á 98,98 eura dňa 03.01.2011, 31.01.2011,
01.03.2011, 15.03.2011, 25.05.2011, 14.06.2011, 15.07.2011 a dňa 12.08.2011 a sumu 144,16 eura dňa

06.05.2011. Žalovaný sa následne dostal do omeškania, termíny splatnosti mesačných splátok úveru
neplnil, na základe čoho právny predchodca žalobcu (správne má byť žalobca - pozn. odvolacieho
súdu) odstúpil od zmluvy listom zo dňa 11.10.2012, ktoré odstúpenie od zmluvy riadne žalovanému
oznámil. Predmetný právny úkon žalobcu konajúci súd vyhodnotil ako platný, keď právo veriteľa odstúpiť
od zmluvy si zmluvné strany dohodli v bode 4, písm. a) Obchodných podmienok zmluvy o osobnom

úvere (ďalej len „obchodné podmienky“), pričom sa zároveň dohodli, že odstúpením sa zmluva skončí
a celková dlžná suma bude okamžite splatná k dátumu uvedenému v oznámení o odstúpení od zmluvy;
zmluvné strany si teda dohodli účinky odstúpenia od zmluvy až k dátumu jeho účinnosti, t.j. nie od
počiatku, ale ku dňu 21.10.2012.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zo zmluvy o úvere ostalo za obdobie od 31.03.2012 do
31.10.2012 neuhradených 9 splátok úveru, z ktorých 8 splátok v predpísanej sume á 91,65 eura a jedna
splátka v sume 38,21 eura. Vzhľadom na to, že už v rozsudku zo dňa 16.06.2016, č.k. 7C/315/2015-207,
ustálil, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 404,81 eura z celkovo uplatnenej sumy 771,41 eura
bol premlčaný, keď došlo k premlčaniu splátky úveru za mesiac marec 2012 v sume 38,21 eura,

za mesiace apríl, máj, jún a júl 2012 v sume každá á 91,65 eura, predmetom sporu ostal nárok na
zaplatenie 4 neuhradených splátok úveru v sume 366,60 eura (4 x á 91,65 eura); tento nárok súd prvej
inštancie právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho
zákonníka.

7. Súd prvej inštancie sa v ďalšom zaoberal námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného,
ktorú vyhodnotil za dôvodnú. Uviedol, že keďže zmluva o úvere zanikla v dôsledku právneho úkonu
žalobcu, ktorým bolo odstúpenie od zmluvy, ku dňu 21.10.2012 a nároky z nej uplatnené predstavovali
bezdôvodné obohatenie, dospel za aplikácie ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka k záveru,
že nárok žalobcu je premlčaný z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť

deň nasledujúci po splatnosti t.j. dňa 22.10.2012; pokiaľ žalobca podal žalobu na konajúci súd dňa
10.08.2015, podal ju oneskorene. Na tomto základe súd prvej inštancie, za použitia ustanovenia § 48
ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1 a ods. 2, § 457, § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §3 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, žalobu žalobcu zamietol.

8. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalovanému ako úplne úspešnému, priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu

podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Žalobca sa stotožnil s právnym záverom konajúceho súdu, podľa
ktorého odstúpil od zmluvy o úvere v zmysle dohody zmluvných strán, s účinkami ex nunc, t.j. účinky
odstúpenia od zmluvy nastali k dátumu jeho účinnosti, t.j. 21.10.2012. V takom prípade nároky, ktoré
vznikli pred zrušením zmluvy, nemožno posudzovať ako nároky z bezdôvodného obohatenia, ako
nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. V zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka nastávajú účinky
odstúpeniaodzmluvyextunclenvprípade,aksiúčastnícizmluvnéhovzťahunedojednaliodlišnéprávne

účinky, tak ako v danom prípade, keď sa dohodli, že tieto nastanú až doručením odstúpenia od zmluvy
druhej zmluvnej strane. Rozdielnosť odstúpenia od zmluvy s účinkami ex tunc a s účinkami ex nunc
sa prejavuje tým, že pokým v prvom prípade sa zmluva zrušuje od počiatku a na akékoľvek vzájomné
plnenia sa nazerá ako na bezdôvodné obohatenie, v druhom prípade dochádza k zániku zmluvy až
momentom účinnosti odstúpenia, a preto plnenia, ktoré boli poskytnuté pred zrušením zmluvy nemožno

kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, keď ide zmluvné plnenie. Dôsledkom uvedeného je na účely
posúdenia námietky premlčania relevantné uplatnenie ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, a
nie § 107 Občianskeho zákonníka; jeho nárok voči žalovanému potom nie je premlčaný, keďže ho
na súde prvej inštancie uplatnil v rámci plynutia všeobecnej 3- ročnej premlčacej doby. Z uvedeného
dôvodu navrhol žalobca, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 366,60 eura s prísl. a na náhradu trov konania.

10. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nestotožnil s jeho námietkami ohľadne nesprávneho
právneho posúdenia veci. Mal za to, že v konaní nebolo sporné, že zmluvný vzťah medzi stranami
sporu je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý sa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka prednostne

aplikujú normy občianskeho práva, vrátane ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie postupoval preto správne, keď v bode 29 odôvodnenia logicky vyhodnotil bod 4 obchodných
podmienok ako dohodu o možnosti odstúpiť od zmluvy so zákonným účinkom ex tunc, teda bez dohody
na iných účinkoch odstúpenia od zmluvy. Na tomto základe považoval žalovaný právne posúdenie
námietky premlčania konajúcim súdom za správne.

11. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa

26.11.2020 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať

13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Súd prvej inštancie vykonal všetko dokazovanie potrebné pre rozhodnutie o veci a jeho zhodnotením
ustálil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah
vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej sume3.319,43 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach v sume á 91,65
eura, s počtom splátok 60. Nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi na základe zmluvy o úvere plnil, pričom
následne sa dostal s úhradou mesačných splátok do omeškania, v dôsledku čoho žalobca odstúpil

od zmluvy o úvere listom zo dňa 11.10.2012. Nebolo sporné, že možnosť odstúpenia od zmluvy o
úvere si zmluvné strany dohodli v obchodných podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy
o úvere (bod 4 písm. a) obchodných podmienok). Vychádzajúc zo znenia obchodných podmienok súd
prvej inštancie správne ustálil, že zmluvné strany si vymienili, že odstúpením od zmluvy sa zmluva o
úvere nezrušuje od počiatku, ale využijúc dispozíciu ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka

sa dohodli inak, t.j., že v takom prípade zmluva o úvere zaniká k dátumu doručenia jednostranného
právneho úkonu dlžníkovi, a teda si dohodli účinky odstúpenia od zmluvy ex nunc; tieto skutkové
okolnosti, ktoré konajúci súd zhrnul do bodu 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca v odvolaní
nespochybnil. Namietal, že v takom prípade nebolo na mieste aplikovať na jeho nárok ustanovenia o
bezdôvodnom obohatení, vrátane ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka o plynutí premlčacej doby,
keďže išlo o nárok zo zmluvného plnenia.

17. Odvolací súd k uvedenému udáva, že možno súhlasiť so žalobcom, že pokiaľ sa strany dohodli
na účinkoch odstúpenia od zmluvy odchylných ako podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ktoré predpokladá účinky pôsobiace ex tunc, t.j. že v prípade odstúpenia od zmluvy sa
zmluva od počiatku zrušuje), v danej veci nedošlo k zrušeniu zmluvy, a táto nezanikla až do momentu

doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému, ktorý bol súdom prvej inštancie ustálený najneskôr ku
dňu 21.10.2012. Pokiaľ si žalobca v priebehu konania uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 366,60
eura titulom neuhradených splátok úveru v sume á 91,65 eura za mesiace júl, august, september
a október 2012, ktorých splatnosť nastala k 30/31. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca, resp.
dňom 21.10.2012 (v prípade splátok, ktorých splatnosť mala nastať v mesiaci október a november

2012), ide o nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere pred jej zrušením, ktoré nemožno kvalifikovať ako
bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd v tomto smere poukazuje i na závery rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1M Obdo V 2/2007, z ktorých vyplýva, že pokiaľ dôjde
k odstúpeniu od zmluvy, ktorého účinky nastávajú až momentom odstúpenia, t.j. ex nunc, plnenie
poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných

nárokov z takej zmluvy nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Možno potom súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie pri
správne ustálenom skutkovom stave, nesprávne právne kvalifikoval žalobou uplatnený nárok ako nárok
z bezdôvodného obohatenia, čo sa následne prejavilo i v jeho nesprávnom právnom posúdení plynutia
premlčacej doby podľa § 107 Občianskeho zákonníka.

18. Vzhľadom na túto skutočnosť, odvolací súd vyzval sporové strany postupom podľa § 382 C.s.p., aby
sa vyjadrili k aplikácii ustanovení § 100 ods. 1, § 101, § 488 Občianskeho zákonníka a § 497 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Kým žalobca ponechal použitie vyššie citovaných ustanovení na
úvahu odvolacieho súdu, žalovaný v podaní zo dňa 25.11.2020 uviedol, že podľa neho z formulácie

obchodných podmienok nevyplýva jednoznačne, aký časový účinok vyvoláva odstúpenie od zmluvy
o úvere, keď podľa neho možno pripustiť tri možnosti jeho výkladu. Prvou je výklad, že v prípade
odstúpenia od zmluvy, zmluva končí od počiatku, druhou, že zmluva končí až odstúpením od nej a
napokon treťou alternatívou je, že v prípade odstúpenia od zmluvy okamihom doručenia takého prejavu
vôle veriteľa zmluva končí. Keďže v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, mal žalovaný

za to, že je potrebné vykladať ustanovenia zmluvy o úvere, vrátane obchodných podmienok, v jeho
prospech ako spotrebiteľa; najpriaznivejším výkladom je potom ten, že v prípade odstúpenia od zmluvy
o úvere zo strany veriteľa sa táto zrušuje od počiatku. I v prípade, že by žalovaný pripustil iný výklad
ustanovenia bodu 4, písm. a) obchodných podmienok bol, s poukazom i na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline vo veci sp. zn. 7Co/256/2019, toho názoru, že žalovanú pohľadávku je potrebné považovať za

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka a
na plynutie premlčacej doby aplikovať § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, v ktorej poukazoval na tri rôzne možnosti
výkladu ustanovenia bodu 4, písm. a) obchodných podmienok. Mal za to, že predmetné ustanovenie

treba vykladať v celosti a slovné spojenie „v takom prípade táto zmluva končí“ viazať na vetu prvú, na
ktorú nadväzuje; výsledkom tohto postupu je potom výklad, podľa ktorého v prípade odstúpenia žalobcu
od zmluvy o úvere na základe písomného oznámenia doručeného žalovanému zmluva končí, t.j. týmto
momentom(anieodpočiatku)sazmluveoúverezrušuje.Jepritomnepochybné,žeObčianskyzákonníkv § 48 ods. 2 výslovne pripúšťa dohodu zmluvných strán ohľadne iných účinkov odstúpenia od zmluvy
ako ex tunc, a preto pokiaľ takú možnosť zmluvné strany využili a dojednali si možnosť odstúpenia od
zmluvy s účinkami ex nunc, nemožno také dojednanie hodnotiť ako v neprospech spotrebiteľa.

20. Vychádzajúc zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu (ktorého správnosť žalobca
v odvolaní nespochybnil) odvolací súd udáva, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie
splatných, ale neuhradených splátok úveru, v celkovej sume 771,41 eura, z ktorých po zamietnutí žaloby
v časti sumy 404,81 eura, ostalo predmetom konania len zaplatenie sumy 366,60 eura, zodpovedajúcej

neuhradeným splátkam úveru v sume á 91,65 eura, splatných k 30., resp. 31. dňu v mesiaci august,
september, október a november 2012, resp. ku dňu 21.10.2012 v prípade splátok, ktorých splatnosť mala
nastať v mesiaci október a november 2012 a nastala predčasne odstúpením od zmluvy. V takom prípade
treba na posúdenie námietky premlčania aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, a to vo
vzťahu ku každej jednotlivo splatnej mesačnej splátke úveru, čo vedie k záveru, že nárok žalobcu nie
je premlčaný. Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 10.08.2015, pričom pokiaľ ide o plynutie

3-ročnej premlčacej doby, tá by pri splátke splatnej v mesiaci august 2012 uplynula dňa 31.08.2015,
pri splátke splatnej v mesiaci september dňa 30.09.2015, a pri ostatných splátkach, pri ktorých nastala
splatnosť súčasne s účinkami odstúpenia od zmluvy, táto uplynula dňom 21.10.2015. Je potom zrejmé,
žežalobcasinároknazaplateniesumy366,60eurauplatnilnasúdeprvejinštancievčas,vrámciplynutia
všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Z obsahu súdneho spisu pritom nevyplýva, že by žalovaný v rámci

procesnej obrany, okrem vznesenej námietky premlčania, uvádzal iné skutkové tvrdenia spochybňujúce
dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie sumy 366,60 eura, keď v tomto smere sám potvrdil, že
žalobcovi naposledy uhradil splátku úveru dňa 12.08.2011 (viď vyjadrenie na č.l. 61 + dôkaz na č.l. 164),
pričom nenamietal ani žalobcom predložený rozpis neuhradených splátok úveru.

21.Žalobcažiadalodžalovanéhopoprizaplateníistiny366,60euraizaplateniepríslušenstva,t.j.úrokuz
omeškaniavovýške8,75%zdlžnejsumyod22.10.2012akodňanasledujúcehopoodstúpeníodzmluvy
listom zo dňa 11.10.2012, ktorého súčasťou bola i výzva na zaplatenie dlžnej sumy do 21.10.2012.
Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní nenamietal doručenie odstúpenia od zmluvy o úvere zo strany
žalobcu najneskôr ku dňu 21.10.2012, ktorý bol zároveň i posledným dňom na zaplatenie dlžnej čiastky,

počnúc nasledujúcim dňom sa dostal s plnením svojej povinnosti do omeškania. Žalobcovi preto vznikol
v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 366,60 eur od 22.10.2012 do zaplatenia (základná
úroková sadzba ECB 0,75 % + 8 %).

22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 366,60 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366,60 eura od 22.10.2012 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého (t.j. prvoinštančného a odvolacieho) konania
podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p. Vychádzal zo zistenia, že
predmetom konania bolo zaplatenie sumy 771,41 eura, žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy
366,60 eura, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 48 % a neúspešný v časti zaplatenia sumy 404,81

eura, v ktorej časti konajúci súd jeho žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 52
%; celkový úspech žalovaného potom predstavuje 4 %. Vzhľadom na percentuálne vyjadrenie celkovej
úspešnosti žalovaného v spore, ktoré je nepatrné, odvolací súd rozhodol, že žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).