Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/315/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415210115
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415210115.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., ul. Novodvorská č. 994 Braník, 142 00
Praha 4, ČR, IČO: 25117483, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava,
IČO : 36 613 843, proti odporcovi: P. V. , nar. XX.XX.XXXX , bytom ul. E. Č.. X, XXX XX C., zastúpený:
JUDr. Roman Jurík, advokát, ul. Jazerná č. 19, 940 71 Nové Zámky, o zaplatenie istiny 771,41,-eur
s príslušenstvom a o návrhu odporcu na priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1000,-eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 366,60,- eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy 366,60,-eur od 22.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti istiny 404,81,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne z dlžnej sumy 404,81,-eur od 22.10.2012 do zaplatenia, z a m i e t a.

Súd návrh odporcu na priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1000,-eur, z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 22.07.2015, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa
10.08.2015 sanavrhovateľdomáhalzaviazaniaodporcukzaplateniuistiny771,41,-eurspríslušenstvom
titulom neuhradených splátok úveru (žalovaná suma pozostáva z alikvotnej splátky úveru vo výške
38,21,-eur, splatnej dňa 31.03. 2012 a z 8 splátok úveru v predpísanej výške 91,65,-eur, splatných od 31.
04. 2012 do 31. 11. 2012). Dňa 29. 10. 2007 odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa
Zmluvu o osobnom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 100.001,-Sk.

Odporca sa zaviazal predmetný úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 2.761,-Sk s
počtom mesačných splátok 60. Odporca sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil, na základe
čoho navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Navrhovateľ vyslovil, že v predmetnej veci sa jedná o absolútny
obchodno - záväzkový vzťah, a preto by sa na danú vec mali aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, navrhovateľ poukázal na predložené
oznámenia o postúpení pohľadávky s tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
30. 11. 2010, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom došlo

k postúpeniu predmetnej pohľadávky voči odporcovi na navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa ku
dňu postúpenia predstavovala sumu 51.430,95,-Sk, t. j. 1.707,41,-eur, ktorú odporca do podania návrhu
uhradil len čiastočne, pričom zostávajúca dlžná suma, ktorú si navrhovateľ uplatnil predstavuje sumu771,41,-eur. K odporcom uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu vo výške 1000,-eur
uviedol, že s týmto nárokom nesúhlasí, nakoľko je neodôvodnený.

Odporca žiadal návrh zamietnuť s uvedením okrem iného, že on nie je typ spotrebiteľa
nedisciplinovaného, ktorý by si neplnil svoje záväzky. Je pravdou, že veriteľovi C. finance a. s. nesplatil
celý dlh, pretože veriteľ zanikol a nebolo to už možné. Odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 540,08,-
eur, čo by sa dalo kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, ale nedomáha sa ho. Prestal predmetný
dlh splácať až v roku 2011 kedy zistil, že nie je možné urobiť vklad na účet pôvodného veriteľa,

pretože takýto účet už neexistuje a teda mal za to, že už nemal komu splácať úver. Až v roku 2012 sa
dozvedelo postúpenípohľadávky.Vyslovil,ženavrhovateľnepreukázal,žebyúčinneoznámilodporcovi
postúpenie pohľadávky. Poukázal na dve Zmluvy o postúpení pohľadávky založené v súdnom spise s
tým, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný. Žiadal, aby bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť mu
finančné zadosťučinenie, nakoľko sa dopustil zakázaných nekalých obchodných praktík, a to v podobe
agresívnych obchodných praktík (t.j. najmä listy predložené v spise, pokus donútiť žalovaného podpísať

dohodu o uznaní dlhu, čím by sa hmotnoprávna situácia žalovaného zhoršila, a to aj agresívnymi
telefonátmi). Poukázal na ust. § 52 ods. 3 OZ a teda v danom prípade mal za to, že ide o absolútny
občianskoprávny vzťah (NS SR sp. zn. 3NCdo 9/2014, sp. zn. 3NCdo 12/2014, sp. zn. 3NCdo 14/2014).
Namietal, že samotná zmluva s pôvodným veriteľom obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky,
obchodné podmienky sú ťažko čitateľné.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie: oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 29. 10. 2007 odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa Zmluvu o osobnom úvere, na

základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 100.001,-Sk. Odporca sa zaviazal predmetný úver
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 2.761,-Sk s počtom mesačných splátok 60. Odporca
sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil, na základe čoho navrhovateľ odstúpil od zmluvy.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( §
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ust. § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

Podľa ust. § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je

premlčacia doba štyri roky.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 153 ods. 1

O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ

proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy,
ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom
záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie
porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov").

Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

I.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu a aj v
procesnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
S poukazom na ustálený skutkový stav, predložené listinné doklady (najmä predmetnú Zmluvu o
postúpení pohľadávky) a uvedené súd dospel k záveru, že je daná právom súdu SR na konania a

súčasne je navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu.

Predpisom upravujúcim určovanie súdnej príslušnosti pri cezhraničných sporoch v rámci priestoru
Európskej únie je Nariadenie Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, označované ako "Brusel I". Navrhovateľ je právnická osoba

zapísaná v Obchodnom registri mestského súdu v Prahe odd. C, vložka č. 51150. Právomoc súdu SR
na konanie je daná podľa ust. § 37 zák.č. 97/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (osoba, proti ktorej
smeruje návrh má na území SR bydlisko a ide o majetkové právo, pričom má tu majetok). Nariadenia
patria popri zakladajúcich zmluvách k primárnemu úniovému právu (bezprostredná aplikovateľnosť a sú
priamo účinné bez potreby akéhokoľvek prebratia do legislatívy členského štátu) a z toho dôvodu sa v

tomto konaní, nakoľko došlo k stretu subjektov v rámci Európskej únie v občianskoprávnom spore, tento
bude riadiť práve predmetným nariadením. Všeobecnou príslušnosťou v tomto prípade sa rozumieme
príslušnosť tunajšieho súdu podľa bydliska odporcu (a to bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť) nakoľko
ide o príslušnosť v spotrebiteľskej veci a bola určená podľa bydliska tzv. "slabšej strany" (bod 13
Preambuly nariadenia). Preto sa príslušnosť tunajšieho súdu v prípade predmetného sporu určila podľa

"slabšej strany" t.j. podľa bydliska odporcu - spotrebiteľa.

Dňa 29. 10. 2007 odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa: C. U. a.s. organizačná
zložka Slovakia so sídlom K. mýto 1, XXX XX C. (ktorá bola ju dňu 03.12.2010 vymazaná) , Zmluvu
o osobnom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 100.001,-

Sk. Odporca sa zaviazal predmetný úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 2.761,-Sk s
počtom mesačných splátok 60.Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2010 uzavretej medzi postupcom: C. U. a.s. so
sídlom XXX XX S. 1, H. Z., v L. XXXX/XX, P.: XXX XX XXX a spoločnosťou: EOS KSI Česká republika,
s.r.o., ul. Novodvorská č. 994 Braník, 142 00 Praha 4 (navrhovateľom) , postúpil postupca predmetnú

pohľadávku (1707,41,-eur t.j. 51430,95,-Sk viď príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok).

Odporcovi bolo postúpenie pohľadávky oznámené listom "Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
07.12.2010" pričom odporca na základe uvedeného čiastočne aj navrhovateľovi plnil (uhradil sumu
v celkovej výške 1612,02,-eur a táto bola započítaná na istinu a po postúpení pohľadávky uhradil

navrhovateľovi 98,98,-eur dňa 03.01.2011, 98,98,-eur dňa 31.01.2011, 98,98,-eur dňa 01.03.2011,
98,98,-eur dňa15.03.2011, 98,98,-eur dňa 25.05.2011, 98,98,-eur dňa14.06.20144, 98,98,-eur dňa
15.07.2011 a 98,98,-eur dňa 12.08.2011 a sumu 144,16,-eur dňa 06.05.2011). Odporca sa dostal do
omeškania , navrhovateľ listom zo dňa 11.10.2012 odstúpil od Zmluvy a vyzval odporcu na úhradu
dlžnej sumy v lehote do 21.10.2012.

Odporcadlžnúsumu(zapožičanéfinančnéprostriedky)nevrátil-neuhradil,anaistinezostalneuhradený
rozdiel 1707,41,-eur (9 neuhradených splátok úveru z ktorých 8 splátok v predpísanej výške 91,65,-
eur a 1 splátka v časti 38,21,-eur) t.j. predmetom sporu ostali neuhradené splátky od 31.03.2012 do
31.10.2012.

II.
Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014)
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

V nadväznosti na citáciu vyššie uvedených ustanovení v prejednávanom prípade je súdom ustálené,

že premlčanie práva má byť posudzované podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (súd vzal na
zreteľ aj ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako "orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy" bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou a tiež zohľadnil ust. § 52 ods. 2 /vetu tretiu/ Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia a to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.

Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa bol vymazaný z Obchodného
registra ku dňu 03. 12. 2010 ( výpis z OR vl.č. 1136/B). Medzi účastníkmi je nesporné, že odporca
poukazoval navrhovateľovi čiastočne splátky až do roku 2011 (t.j. do 12. 08. 2011 poukazoval splátky na
účet navrhovateľa). Z uvedeného súd dospel k záveru (nepriamy dôkaz), že odporcovi bolo oznámenie
o postúpení pohľadávky doručené a odporca o postúpení pohľadávky mal vedomosť najneskôr ešte

pred rokom 2011.

K odporcom v jeho vyjadreniach namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam súd uvádza, že
tieto námietky sú pre predmetný spor právne irelevantné, nakoľko navrhovateľ si predmetný nárok
neuplatnil zo Všeobecných obchodných podmienok a ani z rozhodcovskej doložky a taktiež ani z iných

neprijateľných podmienok, ktoré boli odporcom v tomto konaní namietané. Súd s poukazom na uvedené
dospel k záveru, že opísané námietky odporcu nespôsobujú neplatnosť všetkých ostatných dojednaní,
napodkladektorýchsinavrhovateľuplatnilvpredmetnomnávrhunazačatiekonanianároknazaplatenie
istiny 771,41,-eur. Matematickým výpočtom bol ustálený záver, že odporca mal uhradiť:- s poistením sumu 5.939,06,-eur a
- bez poistenia sumu 5.498,91,-eur.

Bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ celkom eviduje od odporcu uhradených 4.598,26,-eur (v
návrhu na začatie konania si navrhovateľ uplatnil ale sumu 771,41,-eur) s tým, že odporca vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku.

K vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku súd dodáva (tak ako je opísané v odôvodnení s

poukazom na obsah súdneho spisu), že návrh na začatie konania bol doručený súdu 10. 08. 2015 a pri
výpočte plynutia 3-ročnej premlčacej lehoty došlo k premlčaniu :
1. splátky za marec 2012 v časti 38,21,-eur a
2. splátky za mesiac apríl 2012,
3. splátky za mesiac máj 2012,
4. splátky za mesiac jún 2012,

5. splátky za mesiac júl 2012, t.j. 4 splátky spolu vo výške 366,60,-eur (4 x 91,65,-eur).

Predmetom sporu sú neuhradené splátky od 31.03.2012 do 31.10.2012 a z toho premlčané splátky sú
celkom vo výške 404,81,-eur (38,21,-eur + 366,60,-eur).

Navrhovateľ si uplatnil žalovanú sumu v celkovej výške 771,41,-eur (za 9 neuhradených predpísaných
splátok úveru, pričom 8 po 91,65,-eur bez poistenia a jednu v alikvotnej časti 38,21,-eur). Nakoľko
nepremlčaná istina predstavuje sumu 366,60,-eur, súd zaviazal odporcu k zaplateniu dlžnej sumy vo

výške 366,60,- eur (4 splátky po 91,65,-eur = 4x91,65=366,60,-eur) a návrh navrhovateľa vo zvyšnej
časti premlčanej istiny 404,81,-eur s príslušenstvom zamietol s poukazom na vznesenú námietku
premlčania uplatneného nároku s ohľadom na už skutočnosti uvedené v odôvodnení predmetného
rozsudku a teda márne uplynutie 3 - ročnej premlčacej doby (uplatnené 771,41,-eur - 366,60,-eur
nepremlčaných = 404,81,-eur premlčaných).

III.
Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo

na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Odporca spĺňa definíciu spotrebiteľa a súdom mu
bola na základe toho priznaná ochrana ako spotrebiteľovi v súlade s platnými právnymi predpismi
o ochrane spotrebiteľa. Ale je nesporné, že odporca zapožičané finančné prostriedky od právneho
predchodcu navrhovateľa používal pre svoju potrebu a spotreboval ich (čo nebolo zo strany odporcu

popierané a teda pre tento záver ďalšie dokazovanie nebolo nutné), pričom to bol práve odporca čo
porušil svoju povinnosť a to nielen zmluvnú ale aj morálnu, vrátiť veriteľovi a následne jeho právnemu
nástupcovi zapožičané finančné prostriedky v plnej výške (§ 3 Občianskeho zákonníka - so splátkami
v prospech navrhovateľa prestal v roku 2011). Súd síce poukazuje na ust. § 3 ods. 5 cit. zák. o
ochrane spotrebiteľa, ktoré priznáva odporcovi - spotrebiteľovi právo, na takéto primerané finančné

zadosťučinenia v prípade, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
podľa ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi (ide v prípade spotrebiteľa o
nárok objektívny ktorý nie je viazaný na splnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok) , ale zo strany
odporcu dostatočne odôvodnené, akú ujmu odporca ako spotrebiteľ utrpel, a teda súd s poukazom
na vykonané dokazovanie a ustálený skutkový stav má za to, že odporca - spotrebiteľ v predmetnom

konaní objektívne nepreukázal žiadne porušenie jeho práva (iba že on sám porušil svoju povinnosť
vrátiť zapožičané finančné prostriedky v plnej výške a navrhovateľ sa ho snažil pred podaním žaloby na
súd na túto skutočnosť upozorniť s tým, že mu vzniknú trovy v súvislosti s týmto konaním) , a ani jeho
utrpenie, súd dospel k záveru, že odporcom žiadané finančné zadosťučinenie je nedôvodné a opísané
nespĺňa požadovaný stav, ktorý by odporca ako spotrebiteľ utrpel a teda odporcom uplatnené finančné

zadosťučinenie vo výške 1.000,-eur ako nedôvodné (t.j. súd nevidel , že by odporca utrpel akúkoľvek
ujmu vyžadujúcu satisfakciu), v celom rozsahu zamietol (súd nemal za ustálené že by odporca ako
spotrebiteľ podľa ustáleného skutkového stavu utrpel "nevyčísliteľné" straty ako postihnutý, navrhovateľ
konal v súlade so vžitými tradíciami, v súlade s dobrými mravmi ako veriteľ v snahe predísť trovámkonania teda nevyužil lesť či vyhrážku iba oznámil stav v akom sa vec nachádza, a teda nevybočil z
pravidiel morálky pri poskytovaní služby, dodržal čestnosť a zvyklosť, súčasne zaužívanú prax , a preto
mu kompenzáciu v navrhovanej výške nepriznal).

Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vl. č. 586/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úrok z omeškania je sankciou za nedodržanie povinnosti uhradiť dlh riadne a včas a taktiež tvorí
príslušenstvo pohľadávky. Veriteľovi (navrhovateľovi) vzniká nárok na úhradu úroku z omeškania
automaticky zo zákona dňom, kedy sa odporca ako dlžník dostal do omeškania (jedná sa o deň, ktorý

nasleduje po uplynutí dňa, do ktorého mala byť splátka titulom pôžičky vrátená). V danom prípade
bolo listinnými dôkazmi preukázané, že odporca si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, čím sa dostal s
plnením predmetného dlhu do omeškania. Nakoľko sa odporca - dlžník dostal do omeškania s platením
jednotlivých splátok, splátky sa stali splatnými a navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania (uplatnená
výška úrokov z omeškania nepredstavuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa) a to odo

nasledujúceho dňa po dni splatnosti .

Navrhovateľžiadalpriznaťúrokzomeškaniapodľaust.§517ods.1,2Občianskehozákonníkaanar.vl.č.
87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

Súd odporcu, ktorý sa dostal s plnením dlhu do omeškania, s poukazom na citované, zaviazal k
zaplateniu úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy 366,60,-eur od 22.10.2012 do

zaplatenia.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.S poukazom na citované stanovenie súd o uplatnenom nároku na náhradu trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný
dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.