Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620205476
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7620205476.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manželky Ing. Q. O. nar. X.X.XXXX
prihlásenej k trvalému pobytu v X. č. XX bývajúcej v G. nad W. na O. ulici č. XXXX/XX v Českej republike
proti manželovi Ing. U. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v X. č. XX v konaní o rozvod manželstva o
odvolaní manželky proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1Pc/24/2020 - 9 zo dňa

6.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie o rozvod manželstva a vyslovil, že
na prejednanie a rozhodnutie veci nemá právomoc. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že posledné spoločné

bydlisko manželov bolo v Českej republike. Právne vec posúdil podľa článku 3 bod 1 písm. a/ Nariadenia
Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a
vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 vo
veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva, podľa ktorého majú právomoc súdy členského
štátu, na území ktorého manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.
Keďže navrhovateľka sa naďalej zdržiava na území Českej republiky, má tam obvyklý pobyt, súd prvej

inštancie vyslovil, že nemá právomoc konať vo veci a keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky v zmysle § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.

2.Protitomutorozhodnutiupodalavzákonomstanovenejlehoteodvolaniemanželkavzmysle§365ods.
1 písm. h/ CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Nestotožnila
sa so zastavením konania a s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sú naplnené pojmové

znaky článku 3 Nariadenia, že nie je daná právomoc súdu prvej inštancie z dôvodu, že posledným
spoločnýmbydliskomúčastníkovbolaadresaŽďárnadSázavouvČeskejrepublikeaonasatamnaďalej
zdržiava.Poukázalanačlánok3ods.1predmetnéhoNariadenia,vktoromsúuvedenéviacerékritériána
posúdenie právomoci súdu vo veci konať, tieto kritériá sú voči sebe rovnocenné, pričom jedným z kritérií
je aj obvyklý pobyt odporcu. Jej manžel ako odporca sa zdržiava v Jablonove, t.j. v obvode súdu prvej
inštancie. Zároveň uviedla, že naplnené je aj kritérium podľa článku 3 písm. b) Nariadenia. Na základe

uvedeného má za to, že právomoc súdu prvej inštancie bola daná, nakoľko je na nej ako navrhovateľke,
ktoré kritérium podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia si zvolí na konanie vo veci. Odvolaciemu súdu navrhla,
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Manžel sa k odvolaniu manželky ani k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril.

4. Konanie o rozvod manželstva sa prejednáva a rozhoduje podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (CMP).5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa
zrušuje Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 (ďalej len Nariadenie Brusel IIa) vo veciach rozvodu, rozluky
alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu

a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,

alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej 6 mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu
a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má
„domiciu“,
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú

obaja manželia „domicil“.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

10. V preskúmavanej veci je daný medzinárodný prvok, keďže sú obaja účastníci štátnymi občanmi SR,
naposledy mali spoločné bydlisko v Českej republike v Žďári nad Sázavou, kde sa manželka naďalej
trvale zdržiava, manžel býva v obci Jablonov, okres Levoča. Preto sa súd musel primárne zaoberať
svojou právomocou.

11. Otázku právomoci v manželských veciach upravuje nariadenie Brusel IIa. Keďže toto nariadenie
ako právny akt sekundárneho práva má všeobecnú povahu a je záväzné pre všetky subjekty spadajúce
pod jurisdikciu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, je súd povinný aplikovať prioritne právnu
úpravu Nariadenia.

12. Princíp právomoci článku 3 Nariadenia ustanovuje ucelený systém právomoci na určenie súdu
členského štátu, ktorý má právomoc konať. Nariadenie Brusel IIa určuje iba členský štát, ktorého súdy
majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný.
Túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. V manželských veciach sa neuplatňuje
žiadny všeobecný princíp právomoci. Namiesto toho obsahuje článok 3 viaceré princípy právomoci.

Tieto princípy s poukazom na spojku „alebo“ a jazykový výklad textu sú alternatívne a rovnocenné,
čo znamená, že žiadny z nich nie je nadriadený inému. Článok 3 obsahuje uvádzaných 7 možných
princípov právomoci vo veciach rozvodu, rozluky a anulovania manželstva. Žiadny z nich nemá prednosť
a manželia môžu podať návrh súdom členského štátu podľa svojho výberu. Článok 3 Nariadenia Brusel
IIa tak umožňuje navrhovateľovi do určitej mieri voľbu súdu, môže tak podať návrh v štáte, ktorého právo

je z jeho hľadiska priaznivejšie a napríklad ľahšie umožňuje rozvod. Týmto alternatívnym výpočtom
kritérií je daný priestor pre výber súdu, pred ktorým bude návrh prejednávaný.13. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dotknuté ustanovenie, ktoré
nesprávne vyložil, že pri určovaní právomoci súdu vo veciach rozvodu podľa Nariadenia Brusel IIa je
potrebné postupovať podľa posledného spoločného bydliska účastníkov, ktoré bolo na adrese Žďár nad

Sázavou v Českej republike, pričom manželka tam stále býva. V danom prípade manželka mohla využiť
v zmysle článku 3 jeho tretej odrážky Nariadenia Brusel IIa poskytnutú možnosť a domáhať sa rozvodu
manželstva uzatvoreného s manželom, ktorý má obvyklý pobyt na Slovensku, resp. podľa písm. b/ bodu
1 citovaného článku 3, keďže obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Vzhľadom
na vyššie uvedené zdôvodnenie je potom potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie zaťažil konanie

vadou, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd prvej inštancie znemožnil
manželke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14. Po vrátení veci odvolacím súdom bude potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne posúdil, či má
právomoc vo veci konať, teda či boli splnené predpoklady na možné obrátenie sa manželky vo veci

rozvodu jej manželstva na Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd z členského štátu obvyklého pobytu
manžela, resp. že obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi SR.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).