Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 71S/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200331
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200331.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a

členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Združenie domových
samospráv,o.z.,sosídlomRovniankova1667/14,85102Bratislava,IČO:31820174,zast.Advokátskou
kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti
žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra
5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., so sídlom
Cesta ku Continentalu 8950/1, 960 01 Zvolen o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
BB-OVBP2-2020/017043-002 zo dňa 12. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Navrhovateľ Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. (ďalší účastník konania) prostredníctvom
splnomocneného zástupcu ARDIS, a.s. Žiar nad Hronom dňa 15.04.2019 doručil Mestu Zvolen (ďalej
len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „stavebný úrad“) žiadosť o vydanie kolaudačného

rozhodnutia na stavebný objekt: Výrobný areál Continental Zvolen - Rozšírenie priestorov v závode
- Objekt: SO 01 Výrobno - administratívny objekt - rozšírenie haly montáže (ďalej aj „stavba“) na
pozemkochevidenciekatastranehnuteľnostíregister“C“parc.č.XXXX/X vkat.úz.W..Uvedenýmdňom
bolo začaté kolaudačné konanie. Stavebné povolenie na kolaudovanú stavbu bolo vydané 29.10.2018
pod č.j.: SÚ 3060/2018-Šm-A. Pre kolaudovanú stavbu bolo v zisťovacom konaní v zmysle zákona
č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) vydané Rozhodnutie č. 4292/2018-1.7/mv. z 21.05.2018. Navrhovateľ k

návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia priložil Písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania
podmienok rozhodnutia č. SÚ 3060/2018-ŠM s dátumom vypracovania 4/2019. Stavebný úrad podľa §
117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) v súlade s § 80 Stavebného zákona oznámil začatie
kolaudačného konania dotknutým orgánom a organizáciám a všetkým známym účastníkom konania
Oznámením č. SÚ 2257/2019-Če-ozn. zo dňa 06.05.2019 a súčasne nariadil ústne pojednávanie
spojené s miestnym zisťovaním na deň 30.05.2019. Zároveň poučil účastníkov konania a dotknuté

orgány o možnosti uplatniť svoje námietky a pripomienky k návrhu najneskôr pri ústnom pojednávaní s
tým, že inak k nim nebude prihliadať. Ďalej v Oznámení uviedol, že účastníci konania môžu nahliadnuť
do podkladov rozhodnutia v budove Mestského úradu v označených úradných hodinách a zároveňúčastníkov konania poučil, že sa pred vydaním rozhodnutia môžu vyjadriť k jeho podkladom, prípadne
navrhnúť ich doplnenie.

2. Dňa 08.05.2019 doručil žalobca stavebnému úradu Vyjadrenie účastníka kolaudačného konania, v
ktorom uplatnil svoje pripomienky. Vo vyjadrení uviedol, že s kolaudáciou predmetnej stavby súhlasí
za predpokladu splnenia vo vyjadrení uvedených pripomienok. Zároveň s poukazom na § 23 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
žalobca požiadal o doručenie elektronickej kópie spisu (skenu), resp. jeho časti v rozsahu týkajúcich

sa ním uplatnených pripomienok, konkrétne: Koordinačná situácia a Sprievodná správa týkajúca sa
dodržania zákonom chránených záujmov v zmysle vyjadrenia žalobcu. Zároveň požiadal v zmysle § 25a
Správneho poriadku a § 17 ods. 1 Zákona o e-governmente doručovať rozhodnutia a ostatné písomnosti
výhradne do elektronickej schránky žalobcu, listiny v papierovej forme žiadal poštou nedoručovať.

3. Dňa 24.05.2019 doručilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky stavebnému úradu

Záväzné stanovisko podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. zo dňa 22.05.2019 ku kolaudačnému
konaniu predmetnej stavby, v ktorom uviedol, že na základe predložených podkladov zistil, že
kolaudovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so Zákonom o posudzovaní vplyvov, s
rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Podaním zo dňa
21.05.2019 Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie doručil stavebnému úradu

Vyjadrenie k dokumentácii v kolaudačnom konaní na predmetnú stavbu, v ktorom vyjadril súhlas s
vydaním kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Stavebný úrad následne dňa 30.05.2019
vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním vo veci návrhu na vydanie kolaudačného
rozhodnutia dňa 30.05.2019, z ktorého bol vykonaný Záznam. Zo Záznamu vyplýva, že dotknutý orgán
Inšpektorát práce Banská Bystrica s vydaním kolaudačného rozhodnutia nesúhlasil z dôvodov následne

špecifikovaných v Stanovisku zo dňa 06.06.2019. Stavebný úrad Rozhodnutím č. SÚ 2257/2019-Če-
výzva zo dňa 19.06.2019 vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu o súhlasné Stanovisko dotknutého
orgánu Inšpektorátu práce Banská Bystrica ku kolaudácii stavby a kolaudačné konanie s poukazom na
§ 81 ods. 3 Stavebného zákona prerušil. Dňa 10.02.2020 bolo stavebnému úradu predložené Záväzné
stanovisko Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 05.02.2020, z ktorého vyplýva, že tento dotknutý

orgán súhlasí s vydaním kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu s podmienkou odstránenia v
záväznom stanovisku uvedených nedostatkov v stanovenej lehote.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

4. Mesto Zvolen ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117 Stavebného zákona
v kolaudačnom konaní preskúmal podľa § 81 Stavebného zákona návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia podaný stavebníkom (ďalší účastník konania) a na základe tohto preskúmania podľa §
82 Stavebného zákona a § 20 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Stavebného zákona (ďalej len „Vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) vydal Rozhodnutie č.: SÚ 2257/2019-Če-

rozh. zo dňa 16.03.2020 (ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu“ alebo „rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy“ alebo „kolaudačné rozhodnutie“), ktorým povolil užívanie stavby povolenej
pod názvom: Výrobný areál Continental Zvolen - Rozšírenie priestorov v závode - Objekt: SO
01 - Výrobno - administratívny objekt - rozšírenie haly montáže, ktorá je podľa Geometrického
plánu č. 47418397-050/2019 vypracovaného GEOMAD, s.r.o. Vlkanová dňa 03.05.2019, autorizačne

overeného Ing. Petrom Koštialom dňa 03.05.2019 a úradne overeného Okresným úradom Zvolen,
katastrálnym odborom dňa 10.05.2019 pod č. G1-236/2019, umiestnená na pozemku evidencie katastra
nehnuteľností register “C“ parc. č. XXXX/X v kat. úz. W.. Vo výroku uviedol, že stavba obsahuje:
Rozšírenie priestorov výrobného areálu Continental Zvolen týkajúce sa rozšírenia existujúceho Objektu
SO 01 - Výrobno - administratívny objekt, ku ktorému bola zrealizovaná prístavba s východnej strany

podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala GFI a.s. Bratislava, autorizačne overenou Ing. Arch.
H. M. reg. č. 0531AA, Objekt SO 01 - Výrobno - administratívny objekt - rozšírenie haly montáže -
prístavbahalyzvýchodnejstranysjednýmnadzemnýmpodlažím.Preužívaniestavbyzároveňstavebný
úrad určil podmienky špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy (body
1 až 4 a písm. a), b), c)). Vo výroku rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy zároveň rozhodol o

námietkach účastníkov konania tak, že námietky doručené stavebnému úradu od Združenia domových
samospráv, Bratislava dňa 13.05.2019 zamietol ako nedôvodné a nesprávne z pohľadu ustanovení
Stavebného zákona, zákona č. 24/2006 Z. z., Vodného zákona a verejných záujmov chránených týmito
zákonmi a osobitnými predpismi. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňovéhorozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania a konštatoval, že v uskutočnenom
kolaudačnom konaní preskúmal predložený návrh na kolaudáciu, prejednal ho s účastníkmi konania
a s dotknutými orgánmi a organizáciami a zistil, že stavba je uskutočnená v súlade s § 81 ods. 1

Stavebného zákona, jej užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené Stavebným zákonom, predpismi
vydanými na jeho realizáciu a osobitnými predpismi. Poukázal na vydané stanoviská dotknutých
orgánov a organizácií, konkrétne: Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene,
Inšpektorátu práce Banská Bystrica, Ministerstva životného prostredia SR, sekcia environmentálneho
hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, Okresného

úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie. Stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia
s poukazom na § 81 ods. 1 Stavebného zákona konštatoval, že stavebník preukázal splnenie
uvedenýchpodmienokpredloženímgeometrickéhoplánunaporealizačnézameraniestavby,projektovej
dokumentácie skutočného vyhotovenia, príslušných dokladov o vykonaní predpísaných skúšok a
meraní, o overení požadovaných vlastností výrobkov, o naložení s odpadmi. Overenie zabezpečenia
verejného záujmu vykonali podľa osobitných predpisov jednotlivé dotknuté orgány vydaním záväzných

stanovísk, pričom stavebnému úradu boli predložené súhlasné záväzné stanoviská vydané Krajským
riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici pod č. KRHZ-BB-2019/000064-002
z 05.06.2019, Okresným úradom Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie pod č. OU-
ZV-OSZP-2019/006675/LEC-vyj. z 21.05.2019, Ministerstvom životného prostredia SR, sekciou
environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odborom posudzovania vplyvov na životné

prostredie pod č.j.: 1198/2019-1.7./fr26935/2018 z 22.05.2019, Inšpektorátom práce Banská Bystrica
pod č.j.: IPBB/IPBB_OBOZP I./KON/2020/2986/14 z 05.02.2020. Stavebný úrad ďalej uviedol, že ako
nedôvodné zamietol pripomienky týkajúce sa vodných stavieb z dôvodu, že takéto stavby neboli
predmetom kolaudačného konania. Ďalej konštatoval, že zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk
dotknutých orgánov požadovaných osobitnými predpismi a tieto stanoviská a požiadavky zahrnul

do podmienok rozhodnutia. Pri realizácii stavby došlo ku zmenám oproti projektovej dokumentácii
overenej v stavebnom konaní. Tieto zmeny boli zakreslené do projektovej dokumentácie predloženej
pri kolaudačnom konaní. Zistené drobné nedostatky na stavbe nebránia jej riadnemu a nerušenému
užívania, a preto bolo užívanie stavby povolené ešte pred ich odstránením. Stavebný úrad uzavrel, že v
priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu užívania stavby, na základe čoho rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

5. Proti rozhodnutiu stavebného úradu o povolení užívania predmetnej stavby podal odvolanie žalobca

podaním zo dňa 04.04.2020 označeným ako: „Odvolanie voči stavebnému povoleniu Mesta Zvolen
č. SÚ 2257/2019-Če-rozh.“, v ktorom konštatoval, že „...voči stavebnému povoleniu Mesta Zvolen
č. SÚ 2257/2019-Če-rozh. zo dňa 16.03.2020 podáva odvolanie z dôvodov uvedených v bodoch a)
až g).“ V odvolaní poukázal na ustanovenia Stavebného zákona (konkrétne § 62 ods. 1 písm. b),
§ 140c ods. 2), na § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 353/2000 Z. z., na ustanovenia § 16a ods. 1 a 23

Vodného zákona a na ust. § 33 ods. 2 a § 23 ods. 1 Správneho poriadku a žiadal, aby vzhľadom na
konštatované pochybenia v „stavebnom konaní“ odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a „vec
vrátil na nové stavebné konanie.“ O podanom odvolaní rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-BB-
OVBP2-2020/017043-002 zo dňa 12.06.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 16.03.2020, ktorým stavebný úrad povolil

užívanie predmetnej stavby, potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah podaného
odvolania a uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal podané odvolanie, prvostupňové rozhodnutie a
administratívnyspis,pričomporovnávalsúladpostupukonaniaavydaniarozhodnutiashmotnoprávnymi
predpismi Stavebného zákona a súvisiacimi predpismi a procesnoprávnymi ustanoveniami Zákona o
správnom konaní (Správny poriadok) a s poukazom na relevantnú právnu úpravu (§ 3, § 32 ods. 1,

2, § 33 ods. 1,2, § 46, § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, na ust. § 76 ods. 1, § 77, § 79 ods.,
§ 80 ods. 1, § 81 ods. 1 a § 82 ods. 1 Stavebného zákona) konštatoval, že podkladom pre vydanie
rozhodnutiabolNávrhovydaniekolaudačnéhorozhodnutianastavbu:VýrobnýareálContinentalZvolen
- Rozšírenie priestorov v závode: Objekt SO 01 - Výrobno administratívny objekt - rozšírenie haly
montáže, umiestnenej na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X v k.ú. W. pre navrhovateľa Continental

Automotive Systems Slovakia s.r.o., Zvolen, v zastúpení ARDIS a.s., Žiar nad Hronom. Poukázal
na to, že pre uvedenú stavbu bolo v zisťovacom konaní v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. vydané
Rozhodnutie zo dňa 21.05.2018, pričom stavebník k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia
priložil Písomné vyhotovenie spôsobu zapracovania podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konanias dátumom vypracovania 4/2019. Žalovaný ďalej poukázal na priebeh prvostupňového konania tak,
ako je uvedené v bodoch 1-3 tohto rozsudku a na obsah prvostupňového rozhodnutia stavebného
úradu. Osobitne poukázal na to, že v rámci konania si v konaní uplatnilo námietky Združenie domových

samospráv Bratislava (žalobca), ktoré stavebný úrad zamietol ako nedôvodné a nesprávne z pohľadu
ustanovení Stavebného zákona, zákona č. 24/2006 Z. z. a Vodného zákona. Žalovaný poukázal na
to, že stavebný úrad pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia postupoval v súlade s platnou právnou
úpravou, a to s ustanoveniami Stavebného zákona ako aj Správneho poriadku, viedol konanie v súlade
s §§ 80-82 Stavebného zákona, zosúladil stanoviská uplatnené dotknutými orgánmi a vydal rozhodnutie

v súlade s § 47 Správneho poriadku. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
ako sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. K námietke tkajúcej sa povinnosti
stavebného úradu zaslať podľa § 140c ods. 2 Stavebného zákona projektovú dokumentáciu, ak je
súčasťounávrhunazačatiekonaniaspolusOznámenímozačatíkonaniaorgánu,ktorývydalZáverečné
stanovisko podľa osobitného predpisu na vyjadrenie, žalovaný uviedol, že súčasťou spisového materiálu
je Záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné

prostredie, vydané podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. zo dňa 22.05.2019, v ktorom sa uvádza,
že uvedená stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so Zákonom o posudzovaní vplyvov a s
rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Z uvedeného
podľa žalovaného vyplýva, že navrhovateľ ešte pred podaním návrhu na vydanie kolaudačného
rozhodnutia požiadal o stanovisko dotknutý orgán. K námietkam vytýkaným stavebnému úradu, ktorý

podľa § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona nepožiadal orgán štátnej vodnej správy o stanovisko
k pripomienkam podaným odvolateľom v rámci konania žalovaný uviedol, že v danom prípade ide o
rozšírenie priestorov výrobného areálu existujúceho objektu, ku ktorému bola zrealizovaná prístavba
haly s jedným nadzemným podlažím. Na základe uvedeného k predmetnej stavbe vyjadrenie orgánu
štátnej vodnej správy bolo bezpredmetné, pretože v kolaudačnom konaní nemá postavenie dotknutého

orgánu. K námietkam týkajúcim sa žiadosti odvolateľa (žalobcu) o oboznámenie sa s podkladmi
rozhodnutia spolu so žiadosťou o zaslanie fotokópie spisu s odvolaním sa na § 23 Správneho poriadku
žalovaný uviedol, že stavebný úrad nie je povinný účastníkom konania zasielať fotokópie spisu na
vyjadrenie. Ustanovenie § 23 Správneho poriadku pojednáva o nazeraní do spisov, podľa ktorého
medzi základné pravidlá konania patrí povinnosť orgánov postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli vždy účinne obhajovať svoje práva, najmä vyjadriť sa
k podkladom pre rozhodnutie. Nazeranie do spisov a robenie si z nich výpisy možno zásadne iba
v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu, o čom by mal orgán verejnej správy urobiť záznam
obsahujúciúdajotom,ktodospisunazrel,ktorýzamestnanecbolprítomnýačas,kedydošloknazeraniu
do spisu. Žalovaný poukázal na to, že stavebný podľa § 80 Stavebného zákona listom zo 06.05.2019

oznámil začatie kolaudačného konania dotknutým orgánom a účastníkom konania a súčasne nariadil
ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 30.05.2019, v ktorom zároveň upozornil
účastníkov konania a dotknuté orgány, že si svoje námietky a pripomienky k predmetnému návrhu
môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Odvolateľ (žalobca) mal
plné právo sa takéhoto konania zúčastniť a nahliadnuť do spisového materiálu, avšak tak neurobil, a

to ani počas konania, ani na ústnom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil. K požiadavkám zabezpečiť
zjednocujúce stanoviská k odvolaniu podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona od orgánu štátnej vodnej
správy, ochrany prírody a krajiny, od cestného správneho orgánu k dopravnému napojeniu a dopravno-
kapacitnému posúdeniu na cestnú infraštruktúru žalovaný uviedol, že v rámci konania o povolení
užívania predmetnej stavby sa vyjadrili dotknuté orgány, ktoré spolupôsobili v kolaudačnom konaní a

ktorých pripomienky stavebný úrad zahrnul do podmienok rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že predmetom
konania je rozhodnutie o povolení užívania stavby. Konštatoval, že odvolateľ zväčša svoje námietky v
konaní, ako aj v odvolaní, smeroval k stavebnému konaniu a vydaniu stavebného povolenia a nie k
povoleniu užívania predmetnej stavby, ktorá je zrealizovaná na základe stavebného povolenia č. SÚ
3060/2018/Šm-A zo dňa 29.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2018, pričom sa jednalo

o námietky odvolávajúce sa na ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 453/2002 Z. z. týkajúce sa pripojenia
overenej projektovej dokumentácie alebo jej zmeny k stavebnému povoleniu, o námietku týkajúcu
sa ust. § 16a ods. 23 Vodného zákona, ktorý predstavuje zákonný zákaz vydať stavebné povolenie
bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, sadových úprav, efektívneho
využívania slnečného žiarenia a klimatických pomerov. Žalovaný uviedol, že uvedené námietky nie sú

predmetom kolaudačného konania, ale smerujú k vydaniu stavebného povolenia. Žalovaný konštatoval,
že v odvolacom konaní podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom bol povinný v súlade
s § 32 Správneho poriadku dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu a za týmúčelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Uviedol, že preskúmal podané odvolanie, ním
napadnutérozhodnutieacelýspisovýmateriálpredloženývpredmetnejveci,akoajto,čibolonapadnuté
rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Stavebného zákona a či pri jeho vydaní

bolo dodržané ust. § 46 Správneho poriadku. Žalovaný uzavrel, že stavebný úrad postupoval v súlade
so zákonmi tak v konaní, ako aj pri vydávaní rozhodnutia a žalovaný nezistil také porušenie zákona, pre
ktoré by musel vydané rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Vzhľadom na uvedené rozhodol žalovaný tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Žaloba

6. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote podanou správnou žalobou domáhal zrušenia Rozhodnutia
žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/017043-002 zo dňa 12.06.2020 a Rozhodnutia Mesta Zvolen
č. SÚ 2257/2019-Če-rozh. zo dňa 16.03.2020 a vrátenia veci Mestu Zvolen ako orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný

záujem v oblasti životného prostredia. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho
nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej z dôvodu, že skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu a aj z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Žalobca v žalobe odcitoval čl. 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 od. 2, čl. 152
ods. 4 Ústavy SR, čl. 37, 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv EÚ. Tvrdil, že sa v administratívnom
konaní domáhal práv priznaných vyššie uvedenými ustanoveniami s cieľom ovplyvnenia výsledku
povoľovania, najmä určením zásad, ktoré by bol stavebník povinný dodržať, ako aj určením konkrétnych
opatrení. Ďalej uviedol, že očakával a aj navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému

aplikačnému postupu, ale orgány verejnej správy jeho návrhy neakceptovali, nerealizovali ani iný
procesný postup, ktorý by viedol k porovnateľným výsledkom vo vzťahu k efektivite konania a naplneniu
hmotných práv žalobcu. Naopak, podľa žalobcu bol použitý procesný postup, ktorý neviedol k naplneniu
vyššie uvedených práv verejnosti, čím mali orgány verejnej správy konať v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3
ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.

7. Žalobca v časti žaloby označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“
odcitoval ust. § 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3 zák. č. 71/167 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a mal za to, že dôvody
prvostupňového rozhodnutia sú všeobecné a nespĺňajúce podmienky vyjadrené o.i. v Rozsudku NS SR

sp. zn. 1So 115/2010. Ďalej v žalobe tvrdil, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval
svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé
zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním
požadovanej aplikácie v zisťovacom konaní, aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň
naznačil konkrétne opatrenia, ktoré podľa neho mali prispieť k naplneniu týchto environmentálnych

záujmov. S poukazom na § 16a ods. 23 a § 80e ods. 1 Vodného zákona uviedol, že územné rozhodnutie
je rozhodnutím, na ktoré sa cit. ust. § 16a ods. 23 Vodného zákona vzťahuje a toto ustanovenie
predstavuje zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom
posúdení vplyvov na vody, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponovala Rámcová
smernica o vode č. 2000/60/ES (ďalej len „Rámcová smernica o vode“). Žalobca s poukazom na § 19

Zákona o životnom prostredí tvrdil, že ako environmentálny spolok má kompetenciu kontroly naplnenia
verejných záujmov ochranu životného prostredia a dospel k záveru, že postup stavebného úradu v časti
overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a zrejme aj v rozpore so zákonom.
Pripustil, že znenie § 16a Vodného zákona je komplikované, nejasné, terminologicky nezhodné napr.
so zák. č. 24/20006 Z. z. a Stavebným zákonom, čo spôsobuje aplikačné problémy. Mal za to, že

situáciu spôsobila len legislatívna nejasnosť a do omylu uviedol stavebný úrad aj orgán štátnej vodnej
správy svojím vyjadrením. Ďalej uviedol, že pre správnu aplikáciu je potrebné vychádzať z účelu a
cieľa Rámcovej smernice o vode. Poukázal aj na právne záväzný výklad procesného postupu orgánov
členských štátov uvedený v Rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. C-461/13, ktorý podľa žalobcu stanovuje
povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej

vody; t.j. kým sa nepreukáže opak v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Z uvedeného rozsudku
Súdneho dvora EÚ vyplýva, že povoliť možno len ten projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany
vôd, pričom § 16a Vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja so
splnením všetkých procesných i formálnych náležitostí rozhodnutia podľa cit. ustanovenia Vodnéhozákona. Žalobca ďalej poukázal na § 38a Stavebného zákona, z ktorého podľa žalobcu v kombinácii
s § 16a ods. 23 Vodného zákona vyplýva, že stavebný úrad si mal zabezpečiť toto rozhodnutie a
od tejto zákonnej povinnosti ho v dôsledku čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemohol oslobodiť ani názor

dotknutého orgánu. Mal za to, že pre účely splnenia § 16a Vodného zákona je dotknutým orgánom
okresný úrad v sídle kraja, avšak pre účely ostatných záujmov štátnej vodnej správy je to „obyčajný“
okresný úrad. Stavebný úrad tak podľa žalobcu potrebuje od štátnej vodnej správy dve záverečné
stanoviská podľa § 140b Stavebného zákona. Žalobca ďalej tvrdil, že vzhľadom na fakt, že stavebné
povolenie je posledným rozhodnutím v rámci povoľovacieho konania, bolo nevyhnutné, aby žalobca ako

zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a
navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou štátneho orgánu identifikovať
a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu stavby a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy,
pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania.

8. Žalobca s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, že podľa jeho názoru je

riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podmienkou sine qua non pre
jeho zákonnosť. Následne odcitoval z Rozsudku NS SR sp. zn. 10Sža/15/2011 časť týkajúcu sa
náležitostí odôvodnenia administratívneho rozhodnutia. Tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal na
odôvodnenie Rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžso/79/2015, podľa ktorého odvolací orgán musí odôvodniť

svoj názor. Žalobca ďalej uviedol, že povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného
je v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné
rozhodnutie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia považuje za nesprávne. Tvrdil, že v napadnutých
rozhodnutiach absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných
ustanovení. Nestotožnil sa s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská

doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako
dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Podľa žalobcu v odôvodnení oboch rozhodnutí
chýbajú úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sž/73/01, 5Sžo/132/2015, 5Sžo/29/2013, 1So/115/2010 a 5Sžo/11/2013.
Podľa žalobcu postup prvostupňového správneho orgánu je v priamom rozpore s čl. 3 ods. 2 zák.

č. 43/2006 Z. z. Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a
usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom
procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať
ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníkov
konania. Žalobcovi bolo podľa jeho tvrdenia na základe vyššie uvedeného upreté právo na vyjadrenie

k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku
a tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na
priaznivé životné prostredie. Žalobca následne odcitoval z rozhodnutí NS SR, ktoré sa zaoberajú
nedostatočne odôvodnenými rozhodnutiami správnych orgánov a uzavrel, že napadnuté rozhodnutia
sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahujú žiadnu

relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žalobca najmä odcitoval časť
odôvodnenia Rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 a tvrdil, že toto rozhodnutie hovorí o tom, že
povinnosť podľa § 33 Správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1, 4 Správneho
poriadku a z tejto formulácie je podľa neho zrejmé, že ide o dve rôzne ustanovenia, z ktorých vyplývajú
dve obsahovo rôzne práva účastníkov konania. Preto nie je možné ani povinnosť/právo podľa § 23 ods.

1 Správneho poriadku nahradiť odkazom na § 33 Správneho poriadku tak, ako to urobil správny orgán v
napadnutom rozhodnutí. Tvrdil, že žalovaný ani prvostupňový orgán sa s argumentami žalobcu nijakým
spôsobom nevysporiadali a ani s vadami prvostupňového rozhodnutia, najmä s jeho nedostatočným
odôvodnením.

9. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Správny súd o tomto návrhu žalobcu
rozhodol Uznesením sp. zn. 71S/9/2020-60 zo dňa 28.04.2021 tak, že návrh žalobcu na priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobezamietol.Totorozhodnutienadobudloprávoplatnosťavykonateľnosť
dňa 20.05.2021.

Vyjadrenie žalovaného10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v preskúmavanej veci bol postup, ako aj
rozhodnutie stavebného úradu i žalovaného v súlade so zákonom, žalobu považoval za nedôvodnú a
navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že

privydávanírozhodnutiapostupovalvsúladesoSprávnymporiadkom,atoakoajvovýrokurozhodnutia,
tak aj v jeho odôvodnení. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, o čom bolo konané, ako bolo vo veci
rozhodnuté a na relevantné odvolacie dôvody žalovaný adekvátne reagoval. V rozhodnutí je podrobne
uvedený celý priebeh konania stavebného úradu, ako aj citované námietky účastníkov, vymenované
dôkazy, ktoré stavebný úrad i žalovaný vyhodnotili a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia

vychádzali. Žalovaný sa vyjadril ku každému bodu odvolania, t.j. aj k námietke týkajúcej sa skutočného
účelu umiestňovanej stavby, ako aj k vyhodnoteniu dôkazného bremena a uviedol, prečo rozhodol tak,
ako rozhodol. K námietkam, v ktorých žalobca poukázal na ustanovenie § 16a ods. 23 Vodného zákona
v spojení so zák. č. 24/2006 Z.z., ktoré predstavuje zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez
zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody uviedol, že s námietkou nesúhlasí,
pretože predmetom konania bolo rozhodnutie o povolení užívania stavby a nie jej umiestnenie a

následne stavebné povolenie. K poukazu žalobcu na § 38a Stavebného zákona žalovaný uviedol, že
pre užívanie stavby sa aplikujú ustanovenia §§ 76-85 Stavebného zákona. Žaloba v časti odvolávajúcej
sa na územné rozhodnutie a stavebné povolenie je zmätočná, žalobca svoje žalobné dôvody zväčša
smeroval k územnému konaniu a vydaniu stavebného povolenia a nie k predmetnému konaniu, ktorým
je povolenie užívania stavby, ktorá je už zrealizovaná na základe právoplatného stavebného povolenia.

K námietkam týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia, ako aj k námietkam, že v rozhodnutiach
správnych orgánov absentuje uvedenie úvahy správnych orgánov, žalovaný s poukazom na § 47
Správneho poriadku uviedol, že tak stavebný úrad, ako aj žalovaný vydali rozhodnutia, ktoré sú súladné
s § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že mu bolo postupom stavebného
úradu upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa

§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, argumentujúc, že povinnosť/právo podľa § 33 cit. zákona nemožno
nahradiť odkazom na § 23 ods. 1, 4 cit. zákona a ani nie je možné povinnosť/právo podľa § 23 ods. 1 cit.
zákona nahradiť odkazom na § 33 cit. zákona, žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí,
pretože § 23 cit. zákona je konštruovaný v súvislosti s nahliadaním do spisov a ods. 1 tohto ustanovenia
jednoznačnepredpokladá,abyúčastníkkonaniavyužilaktívnesvojeprávonahliadaťdospisu.Privyužití

tohto svojho práva nahliadať do spisu má účastník právo robiť si zo spisu výpisy, odpisy a dostať kópie
spisu s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych
autorít, ako aj na zaužívanú prax správnych orgánov, z ktorej vyplýva, že správny orgán nie je povinný
zaslať účastníkovi konania podklady pre rozhodnutie na základe jeho žiadosti, ktorou si uplatňuje svoje
procesné právo na oboznámenie sa s podkladmi, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie podľa § 32 a §

33 Správneho poriadku. O možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa tak k všetkým
skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie, musí byť účastník správneho
konania v zmysle § 33 ods. 2 cit. zákona riadne a včas upovedomený. V preskúmavanom prípade
stavebný úrad listom zo dňa 06.05. 2019 podľa § 80 Stavebného zákona oznámil začatie územného
konania dotknutým orgánom a účastníkom konania a súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s

miestnym zisťovaním na deň 30.05.2019. Zároveň upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány, že si
svoje námietky a pripomienky k predmetnému návrhu môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní,
inak sa na ne neprihliadne. Žalobca mal právo takéhoto konania sa zúčastniť a nahliadnuť do spisového
materiálu. Keďže tak neurobil, nie je možné tvrdiť, že mu bolo odopreté právo na vyjadrenie. Stavebný
úrad postupoval v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný

dať účastníkom konania možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, k ich zisteniu
a navrhnúť ich doplnenie. Rovnako stavebný úrad postupoval v súlade s § 23 Správneho poriadku, v
zmysle ktorého je právo nazerania do spisov procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k
informáciám v správnom konaní. Žalovaný pritom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 5S/234/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/55/2018. Žalovaný uviedol, že z

ustálenej súdnej praxe možno vyvodiť záver, že postupom správneho orgánu, ktorý nezaslal na základe
žiadosti účastníkovi konania ním požadované podklady pre rozhodnutie, nedošlo k popretiu základných
zásad správneho konania. Správny orgán nie je povinný zasielať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. Je na účastníkoch konania, aby
využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi, príp. požiadali pri nahliadnutí do

spisu o kópiu spisu. O možnosti nahliadnutia do podkladov rozhodnutia bol žalobca poučený a toto
svoje právo v konaní nevyužil. Žiadne ustanovenie Správneho poriadku neobsahuje podľa žalovaného
povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópie celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani
na jeho žiadosť. Právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov, je možné iba zaprítomnosti zamestnanca správneho orgánu, ako to vyplýva aj z Rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžp/3/2013.
Žalovaný uzavrel, že postupoval v súlade s § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je
správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a vydal rozhodnutie v súlade s ust.

§ 47 Správneho poriadku, dostatočne, v plnom rozsahu a s náležitým odôvodnením sa vysporiadal
s podanými námietkami účastníkov konania. Žalovaný poukázal na to, že zo žaloby nie je možné
identifikovať konkrétne porušenie zákona v konkrétnom posudzovanom administratívnom konaní, ku
ktorým by sa mohol žalovaný konkrétne vyjadriť.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka

11. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu
uvedenými v žalobe. Rozhodnutia stavebného úradu i žalovaného obsahujú všetky náležitosti a v
odôvodneniach sa vysporiadávajú s námietkami žalobcu. Námietky žalobcu sa opakujú v každom stupni
konania a nereflektujú na tento stupeň a ani na skutkový stav. Ďalší účastník nesúhlasil ani s priznaním

odkladného účinku správnej žalobe. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

Replika

12. Žalobca vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 07.09.2021 uviedol, že sa pridržiava

všetkých skutočností uvedených v správnej žalobe i vo všetkých písomných podaniach, ako aj všetkých
prednesov vykonaných na pojednávaniach dňa 16.06.2021 a 17.06.2021 označených v bode 2/
vyjadrenia vo veciach 23S/52/2020, 24S/65/2020, 24S/64/2020 a 24S/68/2020, ktoré prebehli na
správnomsúdevmesiacijún2021.Zároveňsprávnemusúduoznámil,žesanapojednávanienedostaví,
nakoľko z vyššie uvedených pojednávaní vyplynulo, že tieto nemajú žiadny vplyv na výsledok konaní a

správny súd neposkytol právam žalobcu náležitú ochranu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 SSP
a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po prejednaní
veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby

majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.20. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

22. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,

než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Podľa § 38 ods. 1, 3, 4 zák. č. 24/2006 Z.z. (1) Navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním
predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto
zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami.
(3) Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez

rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu
podľa tohto zákona.
(4) Príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie
dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k

navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a
ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán
záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu
a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby,
b) k územnému konaniu o využití územia,

c) k stavebnému konaniu,
d) ku kolaudačnému konaniu. .

24. Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby

vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

25. Podľa § 77 Stavebného zákona kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné
povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.

26.Podľa§78ods.1,2Stavebnéhozákona(1)Účastníkmikolaudačnéhokonaniasústavebník,vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
(2) Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú
účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

27. Podľa § 79 ods. 1, 2 Stavebného zákona (1) Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.
(2) Návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa uvedie označenie a miesto
stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo
terénnych úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby
a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.

28. Podľa § 80 ods.1,2,3 Stavebného zákona (1) Stavebný úrad oznámi účastníkom konania podľa
§ 78, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom
začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnymzisťovaním. Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch pri zvlášť rozsiahlych stavbách,
stavbách s veľkým počtom účastníkov konania, stavebný úrad oznámi účastníkom konania začatie
kolaudačného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s

miestnym zisťovaním.
(2)Voznámeníozačatíkolaudačnéhokonaniaupozornístavebnýúradúčastníkovadotknutéorgány,že
námietkyastanoviskámôžuuplatniťnajneskoršiepriústnompojednávaní,inakžesananeneprihliadne.
(3)Stavebnýúradprizvenakolaudačnékonanieprojektantaaakideostavbuuskutočnenúsvojpomocou
aj osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Ak je to účelné, prizve aj zhotoviteľa stavby alebo inú osobu.

29. Podľa § 81 ods. 1,2,3,4 Stavebného zákona (1) V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma,
či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného

prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
(2) Ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola
spracovaná projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia
vzťahujú aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou.
(3) Ak stavebný úrad pri kolaudačnom konaní zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu, určí lehotu

na ich odstránenie a preruší konanie.
(4) S kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby ( § 68), pokiaľ sa skutočné
realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

30. Podľa § 81a ods.1,2 Stavebného zákona (1) Stavebný úrad spíše o ústnom pojednávaní protokol,

ktorý obsahuje
a) označenie stavby,
b) zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či sa vyhovelo
všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,
c) porovnávanie skutočného realizovania dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou

stavebným úradom,
d) súpis zistených odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady
kolaudačného rozhodnutia,
e) námietky účastníkov konania,
f) stanoviská dotknutých orgánov.

(2) Protokol podľa odseku 1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba
dokončila v súlade s overenou dokumentáciou, ak nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania
stavby a neboli podané námietky účastníkov konania.

31. Podľa § 82 ods.1,2,3,4,5 Stavebného zákona (1) Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie

stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
(2) V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania
stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť
iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom

súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
(3) Ak ide o nebytovú budovu, stavebný úrad v podmienkach podľa odseku 2 určí lehotu, do ktorej je
stavebník povinný predložiť energetický certifikát kolaudovanej budovy; táto lehota nesmie byť dlhšia
ako šesť mesiacov.
(4) V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie

drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie
povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na
zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu
bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
(5) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že

prevádzkáreň je spôsobilá na prevádzku.

32. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, ktotvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo
dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v §
182 ods. 1 písm. e/ ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z

akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia
alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu
ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd
nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je
pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom

a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd nemá oprávnenie
za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho
spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal,

je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje ust. § 134 ods. 2 SSP, avšak v
preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná.

33. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že ďalší účastník doručil stavebnému úradu
žiadosť - návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu: Výrobný areál Continental Zvolen -

Rozšíreniepriestorovvzávode-ObjektSO01Výrobno-administratívnyobjekt-rozšíreniehalymontáže.
V návrhu uviedol, že predmetnú stavbu realizoval v zmysle stavebného povolenia stavebného úradu
č. 3060/2018-Šm, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.11.2013, pričom stavebný objekt bol realizovaný
v súlade s realizačnou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní. V prílohe k návrhu pripojil
Stavebné povolenie vydané stavebným úradom ( Mesto Zvolen ) č. k. SÚ 3060/2018-Šm-A zo dňa

29.10.2018, ktoré bolo opatrené pečiatkou právoplatnosti dňom 13.11.2013, súčasťou ktorého bola
overená projektová dokumentácia a predložil aj porealizačné geozameranie. Ďalej žalobca predložil
„Písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok rozhodnutia č. SÚ 3060/2018-Šm“ z apríla
2019, z ktorého vyplýva, ako boli pri príprave dokumentácie k povoľovaciemu konaniu podľa osobitných
predpisov zohľadnené konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli z

požiadaviek žalobcu. Stavebný úrad v súlade s § 80 Stavebného zákona listom č. j. SÚ 2257/2019-Če -
ozn. zo dňa 06. mája 2019 oznámil začatie kolaudačného konania dotknutým orgánom a organizáciám
a všetkým známym účastníkom konania a súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním na deň 30. mája 2019 o 8:30 hod. Stavebný úrad v Oznámení o začatí kolaudačného
konania špecifikoval, o akú stavbu a konkrétne stavebné objekty sa jedná. Ďalej tiež v Oznámení poučil

účastníkov konania a dotknuté orgány a organizácie, že môžu svoje námietky uplatniť najneskôr pri
ústnom pojednávaní, inak na ne úrad nebude prihliadať a účastníkov konania poučil aj o možnosti
nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v budove Mestského úradu v úradných hodinách ( pondelok
8:00 - 11:00, 12:00 až 15:30, streda 8:00 až 11:00, 12:00 až 16:30, a piatok 7:30 až 11:00, 12:00
až 14:30 ). Prílohu pre Ministerstvo životného prostredia SR tvorilo „Písomné vyhodnotenie spôsobu

zapracovania podmienok rozhodnutia č. 4293/2018-1.7/mv.“ zo dňa 21. mája 2018 a kópia Návrhu na
vydanie kolaudačného rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetné
Oznámenie bolo žalobcovi doručené 07. mája 2019. Žalobca doručil stavebnému úradu Vyjadrenie
účastníka kolaudačného konania, ktorým uplatnil konkrétne pripomienky tak, ako je uvedené v bode 2
tohto rozsudku. Ministerstvo životného prostredia SR dňa 24. mája 2019 doručilo stavebnému úradu

Záväzné stanovisko podľa § 38 ods. 4 Zákona č. 24/2006 Z. z. ku kolaudačnému konaniu predmetnej
stavby, z ktorého vyplýva, že predmetná stavba na základe predložených podkladov (Oznámenie o
začatí kolaudačného konania, Žiadosť o vydanie kolaudačného povolenia a Vyhodnotenie spôsobu
zapracovania podmienok z rozhodnutia vypracované v apríli 2019) je z koncepčného hľadiska v súlade
so Zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými Ministerstva životného prostredia SR

podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. V Záväznom stanovisku Ministerstvo životného
prostredia SR poukázalo na to, že v roku 2018 bolo pre predmetnú stavbu vykonané zisťovacie konanie
podľa zákona č. 24/2006 Z. z., výsledkom ktorého bolo Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní
č. 4293/2018-1.7/mv. zo dňa 21. mája 2018 a konštatovalo, že v predmetných stavebných objektoch
nenastali také zmeny, ktoré by boli v rozpore so zákonom č. 24/2006 Z. z., posúdenou činnosťou alebo

boli dôvodom na posúdenie podľa § 18 citovaného zákona. Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti
o životné prostredie vo Vyjadrení z 21. mája 2019 súhlasil s vydaním kolaudačného rozhodnutia na
predmetnú stavbu. Následne stavebný úrad 30. mája 2019 vykonal ústne pojednávanie spojené s
miestnym zisťovaním, z ktorého vyhotovil Záznam. Zo Záznamu vyplýva, že boli posúdené všetkypodklady predložené stavebníkom (ďalším účastníkom konania), ako aj stanoviská dotknutých orgánov
a organizácií a obhliadkou stavby bolo zistené, že zhotovenie stavby je s nepodstatnými zmenami v
súlade s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom v stavebnom konaní. Keďže KR

HaZZ Banská Bystrica nedoručilo vyjadrenie a IP Banská Bystrica nesúhlasil s vydaním kolaudačného
rozhodnutia, stavebný úrad v Zázname uviedol, že kolaudačné rozhodnutie bude vydané až po
doručení súhlasných záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Z administratívneho spisu následne
vyplýva, že KR HaZZ Banská Bystrica listom z 05.06.2019 súhlasilo bez pripomienok s vydaním
kolaudačného rozhodnutia. Inšpektorát práce Banská Bystrica Záväzným stanoviskom zo 06.06.2019

vyjadril nesúhlas s vydaním kolaudačného rozhodnutia pre predmetnú stavbu, v dôsledku čoho
stavebný úrad s poukazom na § 81 ods. 1 Stavebného zákona vydal Rozhodnutie o prerušení konania č.
SÚ 2257/2019-Če-výzva z 19.06.2019 a ďalšieho účastníka vyzval na odstránenie závad v stanovenej
lehote (predloženie súhlasného stanoviska dotknutého orgánu- Inšpektorátu práce Banská Bystrica ku
kolaudácii stavby ). Dňa 10.02.2020 bolo stavebnému úradu doručené Súhlasné záväzné stanovisko
Inšpektorátu práce Banská Bystrica s vydaním kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu.

34. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní preskúmal podľa § 81 Stavebného zákona Návrh na
vydanie kolaudačného rozhodnutia a na základe tohto preskúmania podľa § 82 Stavebného zákona
dňa 16.03.2020 vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby povolenej pod názvom:
Výrobný areál Continental Zvolen - Rozšírenie priestorov v závode, Objekt: SO 01 - Výrobno-

administratívny objekt - rozšírenie haly montáže. Vo výroku špecifikoval jednotlivé stavebné objekty
tejto stavby a stanovil podmienky pre užívanie stavby ( body 1 až 4 ), pričom v bode 4 uložil ďalšiemu
účastníkovi jednomesačnú lehotu na odstránenie nedostatkov uvedených v Stanovisku Inšpektorátu
práce Banská Bystrica z 05.02.2020 a konkretizovaných v predmetnom kolaudačnom rozhodnutí pod
bodom 4 písm. a) až c). Vo výroku kolaudačného rozhodnutia stavebný úrad súčasne uviedol svoje

rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, konkrétne o námietkach vznesených žalobcom s tým, že
námietky uplatnené žalobcom zamietol ako nedôvodné a nesprávne z pohľadu ustanovení Stavebného
zákona, zákona č. 24/2006 Z .z., Vodného zákona a verejných záujmov chránených týmito zákonmi
a osobitnými predpismi. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, v ktorom stavebný úrad popísal priebeh
kolaudačného konania a uviedol, čo v konaní o nároku na vydanie kolaudačného rozhodnutia skúmal.

Uviedol tiež, že v uskutočnenom kolaudačnom konaní preskúmal predložený návrh na kolaudáciu,
prejednal ho s účastníkmi konania a s dotknutými orgánmi a organizáciami a zistil, že stavba je
uskutočnená v súlade s § 81 ods. 1 Stavebného zákona, jej užívaním nie sú ohrozené záujmy
chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho realizáciu a osobitnými predpismi. Ďalej
uviedol, že ku kolaudačnému konaniu svoje stanoviská oznámili Krajské riaditeľstvo Hasičského a

záchranného zboru vo Zvolene, Inšpektorát práce Banská Bystrica, Ministerstvo životného prostredia
SR, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvom
na životné prostredie, Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie. Rozhodnutie o
námietkach účastníkov konania odôvodnil s poukazom na § 81 ods. 1 Stavebného zákona, podľa
ktorého v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či stavba bola uskutočnená podľa

dokumentácieoverenejstavebnýmúradomvstavebnomkonaníačisadodržalizastavovaciepodmienky
určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom
povolení. Ďalej skúma, či skutočné zrealizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný
záujem predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti
práce a technických zariadení. Následne stavebný úrad konštatoval, že stavebník preukázal splnenie

uvedenýchpodmienokpredloženímgeometrickéhoplánunaporealizačnézameraniestavby,projektovej
dokumentácie skutočného vyhotovenia, príslušných dokladov o vykonaní predpísaných skúšok a
meraní, o overení požadovaných vlastností výrobkov, o naložení s odpadmi. Overenie zabezpečenia
verejného záujmu vykonali podľa osobitných predpisov jednotlivé dotknuté orgány vydaním záväzných
stanovísk. Poukázal na to, že stavebnému úradu boli predložené súhlasné záväzné stanoviská

vydané Krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici z 05.06.2019,
Okresným úradom Zvolen, odborom starostlivosti o životné prostredie z 21.05.2019, Ministerstvom
životného prostredia SR, sekciou environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odborom
posudzovania vplyvom na životné prostredie z 22.05.2019 a Inšpektorátom práce Banská Bystrica
z 05.02.2020. Stavebný úrad ďalej uviedol, že ako nedôvodné zamietol aj pripomienky týkajúce sa

vodných stavieb z dôvodu, že takéto stavby neboli predmetom kolaudačného konania. Z odôvodnenia
kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk
dotknutých orgánov požadovaných osobitnými predpismi a tieto stanoviská a požiadavky zahrnul do
podmienok rozhodnutia. Stavebný úrad zistil v kolaudačnom konaní, že pri realizácii stavby došlok zmenám oproti projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, pričom tieto zmeny boli
zakreslené do projektovej dokumentácie predloženej pri kolaudačnom konaní. Následne stavebný úrad
konštatoval, že zistené drobné nedostatky na stavbe nebránia jej riadnemu a nerušenému užívaniu,

a preto bolo užívanie stavby povolené ešte pred ich odstránením. Stavebný úrad v odôvodnení
konštatoval, že v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu užívania stavby, na
základe čoho rozhodol tak, ako to je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Správny súd z takéhoto
odôvodnenia zistil, že toto odôvodnenie obsahuje všetky rozhodné skutočnosti potrebné pre vydanie
rozhodnutia, ďalej že bola posudzovaná žiadosť navrhovateľa o vydanie kolaudačného rozhodnutia

spolu s predloženou dokumentáciou, resp. s dokumentáciou doplnenou ďalším účastníkom na výzvu
stavebného úradu a tieto doklady tvorili podklad pre rozhodnutie, v ktorom bolo tak, ako je vyššie
uvedené špecifikované, ktoré dotknuté orgány a ako sa k uvedenému návrhu na vydanie kolaudačného
rozhodnutia vyjadrili. Rovnako správny súd zistil, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného tak, ako je
uvedené v bode 5 tohto rozsudku, obsahuje všetky náležitosti vyžadované v § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. V preskúmavanej veci je zrejmé, že návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia bol posúdený

v súlade s § 81 a nasl. Stavebného zákona a bolo zistené, že stavba je uskutočnená v súlade s §
81 ods. 1 Stavebného zákona a jej užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené Stavebným zákonom,
predpismi vydanými na jeho realizáciu a osobitnými predpismi. Žalovaný konštatoval, že stavebný
úrad pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, a to
ustanoveniami Stavebného zákona a ustanoveniami Správneho poriadku, viedol konanie v súlade s

ustanoveniami §§ 80 až 82 Stavebného zákona, zosúladil stanoviská uplatnené dotknutými orgánmi a
vydal rozhodnutie v súlade s § 47 Správneho poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje
odpovede na námietky vznesené, resp. uplatnené v konaní a žalovaný sa na strane 6 a 7 napadnutého
rozhodnutia vysporiadal aj s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní proti
rozhodnutiu stavebného úradu.

35. Žalobné body uvedené v bodoch 8-10 tohto rozsudku sú podľa názoru správneho súdu len
všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa
vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či k rozhodnutiu stavebného úradu a k dôvodom
týchto rozhodnutí. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v

administratívnom konaní, nenahrádza teda svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej
správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Správny súd teda skúma zákonnosť
rozhodnutia orgánu verejnej správy len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil

vo včas podanej správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že
„rozhodnutie je v rozpore so zákonom“ alebo že „orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné
ustanovenia“, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu
prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná.
V preskúmavanom prípade žalobným námietkam uvedeným v bodoch 1-17 3.časti žaloby chýba

akákoľvek skutková a právna argumentácia. Je možné konštatovať, že žalobca vo väčšej časti správnej
žaloby produkoval citácie právnych predpisov a citácie z rôznych rozsudkov súdov, bez vysvetlenia ich
dopadu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, jeho názory na právnu a úpravu a spôsob jej aplikácie
(bez toho aby sa táto právna úprava týkala preskúmavanej veci, keď zmätočne poukazoval na územné
rozhodnutie a stavebné povolenie, hoci predmetom konania bolo vydanie kolaudačného rozhodnutia),

ďalejžalobaobsahovalakonštatovaniaonezákonnostiainénekonkrétnežalobnénámietky,zformulácie
ktorých nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenie by malo ísť a s akým následkom pre zákonnosť
napadnutéhorozhodnutia.Pokiaľboloobsahomjednotlivýchžalobnýchbodovanámietokprezentovanie
vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich
tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto

samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, všeobecne
formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie
všeobecného nesúhlasu žalobcu s hodnotením veci stavebným úradom a žalovaným, bránia tomu,
aby správny súd, viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), mohol na ich základe dospieť k
záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak

žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasil bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce
za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.
Samotný fakt, že závery, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok sozákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení
podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v
napadnutomrozhodnutí,vosvojejpodstatesútakétonámietkylenvyjadrenímvšeobecnéhonesúhlasus

hodnotením žalovaného. Tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmaní jeho zákonnosti nepostačujú k tomu, aby správny
súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

36. Žalobca v žalobe namietal, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných

záujmov ochrany vôd je nedostatočné a „zrejme“ aj v rozpore so zákonom. Správny súd uvádza,
že táto námietka je len všeobecná a neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu vzťahujúcu sa k
preskúmavanémurozhodnutiuopovoleníužívaniastavby:VýrobnýareálContinentalZvolen-Rozšírenie
priestorov v závode, Objekt SO 01- Výrobno-administratívny objekt - rozšírenie haly montáže a
správny súd túto argumentáciu za žalobcu nie je oprávnený dopĺňať, ani vyhľadávať z obsahu
administratívneho spisu. Žalobca len všeobecne (t.j. bez konkretizácie na preskúmavané rozhodnutie

a preskúmavaný prípad) poukazuje na ust. § 16a ods. 23 Vodného zákona (bod 18 žaloby), v
zmysle ktorého „povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť
bez vydania rozhodnutia v konaní podľa ods. 13 alebo 21“. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne
skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že stavba, ktorá je predmetom
kolaudačnéhokonania,jenavrhovanoučinnosťoupodľaVodnéhozákona.Nestačíprevyvodeniezáveru

o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia o povolení užívania stavby, aby žalobca len všeobecne
tvrdil, že „územné rozhodnutie je rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje § 16 ods. 23 Vodného zákona“.
Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie o povolení užívania predmetnej stavby, a preto
všeobecný odkaz žalobcu, na „územné rozhodnutie“ je zmätočný a nemôže mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo povolené užívanie predmetnej stavby. Námietka žalobcu tak, ako

bola formulovaná v žalobe, má len všeobecný charakter, nevzťahujúci sa k predmetu preskúmavacieho
konania (rozhodnutiu o povolení užívania stavby), a preto ju správny súd vyhodnotil ako nemajúcu vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. Tvrdenie žalobcu, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy v časti overujúcej splnenie

verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a zrejme aj v rozpore so zákonom, správny súd tak,
ako je už uvedené v bode 36 tohto rozsudku, považuje len za všeobecné, bez skutkovej argumentácie
vzťahujúcej sa k preskúmavanému rozhodnutiu o povolení užívania stavby, keď následne samotný
žalobca zmätočne a bez zjavnej súvislosti k napadnutému rozhodnutiu uvádza (v bode 20 žaloby),
že „znenie ust. § 16a Vodného zákona je komplikované, nejasné, terminologicky nezhodné so zák. č.

24/2006 Z. z. a Stavebným zákonom, čo spôsobuje aplikačné problémy stavebníkom aj stavebným
úradom.“ Nie je zrejmé ani to, aký má žalobcove tvrdenie, že „situáciu spôsobila len legislatívna
nejasnosť a do omylu uviedol stavebný úrad aj orgán štátnej vodnej správy svojím vyjadrením“, vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia o povolení užívania stavby, ani to, o aký omyl na strane
stavebného úradu sa jedná a ani to, aké vyjadrenie a ktorého orgánu štátnej vodnej správy má žalobca

na mysli. Žalobca zároveň neuviedol, resp. nekonkretizoval žiadne ustanovenie právneho predpisu, z
ktorého by pre prvostupňový orgán verejnej správy (stavebný úrad) vyplývala povinnosť zabezpečiť
pred vydaním rozhodnutia o povolení užívania predmetnej stavby rozhodnutie podľa § 16a Vodného
zákona. Z ust. § 81 ods.1 Stavebného zákona vyplýva pre prvostupňový orgán verejnej správy povinnosť
skúmať, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní

a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v
územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúmať, či skutočné realizovanie stavby alebo
jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia
osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Prvostupňový orgán verejnej
správy (stavebný úrad) v preskúmavanom prípade postupoval v súlade s cit. ustanovením Stavebného

zákona. Z ust. § 82 ods.1 a 4 Stavebného zákona vyplýva, že kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje
užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. V podmienkach
užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok
do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na
zabezpečenieverejnýchzáujmov,naochranuprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov,nazabezpečenie

záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a
zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Uvedené povinnosti
vyplývajúce z cit. ustanovení Stavebného zákona stavebný úrad dodržal. Pokiaľ žalobca v bode 22
žaloby poukázal na ust. § 38a Stavebného zákona v spojení s § 16a ods. 23 Vodného zákona, tentopoukaz je nenáležitý, pretože predmetom preskúmania nie je územné konanie, ani územné rozhodnutie,
ale kolaudačné konanie a rozhodnutie o povolení užívania stavby (kolaudačné rozhodnutie), na ktoré
sa neaplikuje ust. §38a Stavebného zákona. Žalobca zároveň k tvrdeniam uvedeným v bode 23

žaloby neuviedol žiadnu argumentáciu, resp. neuviedol, aký vplyv majú ním uvedené skutočnosti na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, navyše keď v bode 24 žaloby žalobca opäť zmätočne poukazuje
na „stavebné povolenie“, ako na posledné rozhodnutie v rámci povoľovacieho konania, hoci predmetom
preskúmavacieho konania je rozhodnutie o povolení užívania stavby.

38. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd vyhodnotil
uvedenú námietku ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal, že odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia orgánu verejnej správy je neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienky judikatúry
NS SR na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, túto námietku
považuje správny súd za všeobecnú, pretože neobsahuje žiadnu skutkovú, ani právnu argumentáciu

vzťahujúcu sa konkrétne na prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v preskúmavanej veci.
Pokiaľ žalobca namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí i v napadnutom rozhodnutí žalovaného
absentuje akákoľvek správna úvaha a že rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti pre riadne
odôvodnenie rozhodnutia, správny súd aj túto námietku považuje za nedôvodnú, všeobecnú a nemajúcu
oporu v odôvodnení tak prvostupňového rozhodnutia i napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako to

vyplýva aj zo zhrnutia argumentov použitých v týchto rozhodnutiach uvedeného v bodoch 4 a 5 tohto
rozsudku. Pokiaľ žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne a uviedol, že sa nestotožnil s
tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu „zisťovacieho konania“,
pretože sa s pripomienkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal, správny súd považuje aj túto
dielčiu námietku za nedôvodnú, všeobecnú, nekonkrétnu a nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia žalovaného. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie nesúhlasu žalobcu
s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, t.j. že s vysporiadaním sa
s odvolacími námietkami žalovaným žalobca nesúhlasí, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že tak vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedené,
ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o námietkach a pripomienkach žalobcu (t.j. že

námietky žalobcu zamietol ako nedôvodné) a rovnako v odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu je
uvedené odôvodnenie rozhodnutia o námietkach, t.j. akým spôsobom sa stavebný úrad vysporiadal
s jednotlivými námietkami a pripomienkami účastníka konania (žalobcu), pričom súčasne konštatoval,
že ako nedôvodné zamietol aj pripomienky žalobcu týkajúce sa vodných stavieb z dôvodu, že takéto
stavby neboli predmetom kolaudačného konania. Rovnako rozhodnutie žalovaného obsahuje rozhodné

skutočnosti, aj to, z akých dokladov boli tieto zistené, aj k akým záverom po vyhodnotení predloženej
dokumentácie a stanovísk príslušných orgánov verejnej správy žalovaný dospel, obsahuje teda
náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Tak, ako bolo vyššie uvedené, aj prvostupňový orgán
verejnej správy, aj druhostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodnili a vysporiadali
sa s pripomienkami a námietkami žalobcu, resp. dali odpoveď na námietky uplatnené v konaní, resp.

žalovaný dal odpoveď na odvolacie námietky žalobcu (na str. 6 a 7). Z uvedeného vyplýva záver, že
žalobcom uplatnené námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového
rozhodnutia orgánu verejnej správy okrem toho, že majú absolútne všeobecný charakter, nemajú ani
oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stavebného úradu i rozhodnutia žalovaného, a preto ich
správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.

39. Pokiaľ žalobca namietal, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy je v rozpore s čl. 3
ods. 2 Aarhuského dohovoru „na základe vyššie v žalobe uvedeného postupu“, správny súd uvádza,
že „vyššie v žalobe“ nijaký postup prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca nekonkretizoval a
ani všeobecne naň neodkazoval. Zároveň neuviedol žiadne konkrétne porušenie práva vyplývajúce z

konkrétneho právneho predpisu tak, aby bolo zrejmé, ako malo byť „zmarené úsilie zabezpečiť podporu
a usmernenie verejnosti pri požadovaní k prístupu k informáciám, na rozhodovacom procese a v
prístupe k spravodlivosti.“ K tejto nekonkrétnej námietke správny súd len vo všeobecnosti poukazuje
na to, že účastníctvo žalobcu v kolaudačnom konaní sporné nebolo, stavebný úrad akceptoval ním
podané odvolanie, ktoré predložil na rozhodnutie žalovanému a o ktorom žalovaný ako odvolací orgán

rozhodol napadnutým rozhodnutím. Z toho vyplýva, že právo žalobcu na prístup k spravodlivosti v
zmysle článku 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktoré bolo zavŕšené podaním správnej žaloby, ktorá
umožňuje preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím
stavebného úradu) vydaného v kolaudačnom konaní správnym súdom, bolo postupom stavebnéhoúradu i žalovaného zachované. Preto námietka porušenia práv žalobcu v zmysle článku 3 ods. 2
Aarhuského dohovoru nebola dôvodná. V žalobe žalobca teda neuviedol, o aké konanie, postup, či
opomenutie povinného postupu orgánu verejnej správy v konaní sa malo jednať.

40. Žalobca v bode 43 žaloby namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu
týkajúcusanedoručeniakópiespisovžalobcovi.Takátonámietkajerovnakonekonkrétnaaniejezrejmé,
čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
žalobca vo svojom Vyjadrení (námietkach) účastníka kolaudačného konania uviedol aj nasledovnú
požiadavku: „Zároveň vás v súlade s § 23 ods. 1 Správneho poriadku žiadame o doručenie elektronickej
kópie spisu (skenu) resp. jeho častí v rozsahu týkajúcich sa nami uplatnených pripomienok, t.j.:
Koordinačná situácia, Sprievodná správa týkajúca sa dodržania zákonom chránených záujmov v zmysle
tohto vyjadrenia“. Rozhodnutie, ako aj ostatné písomnosti, Združenie domových samospráv (žalobca)

v zmysle § 25a Správneho poriadku a § 17 ods. 1 Zákona o e-governmente požadovalo doručovať
výhradne len do elektronickej schránky Združenia na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk;
listiny v papierovej forme žiadalo poštou nedoručovať. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nastr.6uviedol,akosavysporiadalsodvolacounámietkoutýkajúcousažiadostižalobcuooboznámenie
sa s podkladmi rozhodnutia spolu so žiadosťou žalobcu o zaslanie fotokópie spisu s odvolaním sa na

§ 23 Správneho poriadku. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú
nielen pre jej všeobecnosť, ale aj preto, že obsahovo nezodpovedá obsahu administratívneho spisu a
nemá ani právny základ. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 k
tam rozhodovanej veci, v ktorom NS SR uviedol, že „... povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33
Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa §

23 ods. 1-4 Správneho poriadku“, nebol v preskúmavanej veci namieste. Možno súhlasiť so žalobcom,
že ust. § 33 Správneho poriadku si nemožno zamieňať s ust. § 23 Správneho poriadku. Uvedený
záver ani žiadne ustanovenie právneho predpisu však prvostupňovému orgánu verejnej správy nijako
nebráni dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v administratívnom konaní tak, že
sa s ich obsahom oboznámi nahliadnutím do administratívneho spisu tak, ako to urobil prvostupňový

orgán verejnej správy v tomto prípade. V preskúmavanej veci si orgán verejnej správy splnil svoju
povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu
podať svoje námietky v stanovenej lehote s tým, že v Oznámení o začatí kolaudačného konania boli
účastníci poučení, že môžu nahliadať do podkladov rozhodnutia v budove Mestského úradu v úradných
hodinách (uvedených v predmetnom Oznámení). Zároveň poučil účastníkov konania, že sa môžu pred

vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, príp. navrhnúť ich doplnenie. Orgán verejnej správy
teda nezanedbal svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia
tým, že by sa obhajoval, že účastníci môžu do správneho spisu nahliadnuť, ako tomu bolo vo veci sp.
zn. 10Sžp/3/2013. V preskúmavanom prípade tomu tak nebolo. Účastníci konania, a teda aj žalobca,
boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené a účastníci konania boli upovedomení o

tom, kde a kedy možno do administratívneho spisu nahliadnuť a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia.
Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca do tohto spisu neprišiel nahliadnuť, a teda, že žalobca
svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu podľa ust. §
23 ako aj podľa ust. § 33 Správneho poriadku patria. Z cit. ust. § 23 Správneho poriadku nemožno
žiadnymvýkladomdospieťktomu,žeorgánverejnejsprávymápovinnosťnapísomnúžiadosťúčastníka

doručiť mu obsah administratívneho spisu, resp. elektronickú kópiu administratívneho spisu, resp. jeho
častí. Keďže v preskúmavanom kolaudačnom konaní stavebný úrad v Oznámení o začatí kolaudačného
konania oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, resp.
označil dôkazy a listiny, ktorých predloženie uložil účastníkovi konania k ústnemu pojednávaniu, o
termíne konania ktorého bol žalobca preukázateľne a včas oboznámený, ako aj to, že môžu nahliadať

do týchto podkladov, s uvedením miesta a času, kedy tak môže účastník konania urobiť, ako aj tým, že
môže podať námietky v stanovenej lehote, takýmto postupom nepochybne umožnil účastníkom konania
uplatňovať svoje práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tieto práva žalobcu ako účastníka
konania v preskúmavanom konaní preto porušené neboli. Tak, ako už bolo uvedené, z ust. § 23 ods.
1 Správneho poriadku nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy vyhotoviť kópie administratívneho

spisu a poslať ich účastníkom konania; vyhotovenie kópií sa viaže na úkon nahliadnutia do spisu na
orgáne verejnej správy. Žalovaný sa s odvolacou námietkou týkajúcou sa nezaslania kópie spisu, resp.
častí spisu s poukazom na § 23 ods. 1 Správneho poriadku vysporiadal a dal žalobcovi odpoveď na jeho
odvolaciu námietku na str. 6 a 7 napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ust. §17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci
(Zákon o e-governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda orgán
verejnej správy nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.

41. Žalobné námietky žalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy tak, ako boli uvedené v bodoch 38 a 40
tohto rozsudku s vyhodnotením ako nedôvodné, boli len všeobecným vyjadrením nesúhlasu žalobcu

s napadnutým rozhodnutím. Pokiaľ žalobca namietal, že nesúhlasí s tým, že boli vyhodnotené
všetky stanoviská doručené v priebehu „zisťovacieho konania“ (správny súd poukazuje na to, že v
preskúmavanom konaní však nejde o „zisťovacie konanie“ ale o „konanie vo veci návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia“) z dôvodu, že sa „žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu náležite“,
správny súd uvádza, že podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy, v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Všetky tieto náležitosti tak
rozhodnutie stavebného úradu, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného vo svojich odôvodneniach
obsahujú. V rozhodnutiach sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti, je v nich

uvedené, ako boli tieto vyhodnotené a ako bol návrh navrhovateľa (ďalšieho účastníka) na vydanie
kolaudačného rozhodnutia právne posúdený. Tiež je v nich uvedené, ako sa žalovaný vysporiadal s
odvolacími námietkami žalobcu a v rozhodnutí stavebného úradu je uvedené, ako sa prvostupňový
orgán verejnej správy vysporiadal s námietkami uplatnenými žalobcom v zákonom stanovenej lehote.
Skutočnosť, že žalobca takéto vysporiadanie považuje za „nenáležité“, ešte neznamená, že rozhodnutie

vysporiadanie sa s uvedenými námietkami neobsahuje. Žalobca napokon v žalobe ani nekonkretizuje,
z akého dôvodu by malo ísť o „nenáležité“ vysporiadanie sa s námietkami, resp. v čom konkrétne
by žalobcom tvrdená „nenáležitosť“ vysporiadania sa s námietkami žalobcu mala spočívať. Takto
formulované námietky žalobcu možno preto vyhodnotiť len ako vyjadrenie nesúhlasu s napadnutým
rozhodnutím a s tým, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s jeho námietkami, vyjadreniami, resp.

odvolacími námietkami, čo však nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že sa jedná
o rozhodnutie/rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo
rozhodnuté, alebo ak výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy, ak výrok rozhodnutia je v
rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď

absentujúce odôvodnenie, alebo to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré
orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu alebo ak chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich
skutkových okolností. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné
považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak je rozhodnutie založené

na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozporoch
so zákonom. Takýmito vadami odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani
napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpia. Naopak, podľa správneho súdu majú všetky náležitosti
vyžadované Správnym poriadkom, sú jasné a zrozumiteľné a odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia.

42. „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí
však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti
takémuuplatneniu.“(UznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS115/03z03.07.2003)Tútopožiadavku

zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti uviedol: „Právo
na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
však neznamená, že na argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. ESĽPsúčasne pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na
každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý
je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci ( Rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a Rozsudok
ESĽP vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18064/91). Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné
súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných

právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces.“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces
neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS
50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené

orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky
relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.

43. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné,

že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov
konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia
a v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej
judikatúry Ústavného súdu, z Ústavy ani z Dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa
musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre

svoju argumentáciu (Mutatis mutandis I.ÚS 56/01). Úlohou orgánu verejnej správy tak nebolo reagovať
na každý jeden vyjadrený názor alebo požiadavku uvedenú v stanovisku žalobcu, ale len na tie, ktoré
mali alebo mohli mať pre konanie podstatný význam, čo urobil tým, že dostatočne a zrozumiteľne
odôvodnil výrok svojho rozhodnutia.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, v spojení s rozhodnutím stavebného úradu, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie
žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v
konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu
trov konania ani ďalšiemu účastníkovi, pretože mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť

v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Preto neboli splnené zákonné podmienky
uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: Rozhodnutie nepodpísal člen senátu JUDr. Peter Molčan z dôvodu jeho ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.