Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoCsp/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320203005
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2320203005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová, v spore žalobcu: S. P., nar. X.X.XXXX, adresa G., B. J. XXX/
XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Na rozhliadke
2, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 47 967 692, o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta, č.k. 35Csp/123/2020-65 zo dňa 19.4.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje zmluvná
podmienka dojednaná v bode 6, článku II. zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva

o poskytnutí spotrebiteľského úveru reg. č. 004349711220708 uzatvorenej dňa 22.07.2008 medzi
žalobcom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, Bratislava 829
90, IČO: 31320155, ako pôvodným veriteľom v znení: "Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí
v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v
stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od
zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok
banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa

tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia
stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva
súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie
sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávka banky z úveru zabezpečované ručiteľom,"
je neplatná.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho)
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu (ktorou sa žalobca domáhal, aby
súd určil, že označená zmluvná podmienka je neplatná) zamietol a vo výroku II. vyslovil, že žalobca je
povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného
dokazovania, keď ustálil, že žalobca dňa 20.7.2008 uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou, a.s.

Bratislava zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového
úveru. V čl. II. bode 6. zmluvy je uvedené, že „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v
prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v Stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v
stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať odzamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok
banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa
tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia

stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva
súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie
sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávka banky z úveru zabezpečované ručiteľom.“

3. Žalovaný ako právny nástupca Všeobecnej úverovej banky, a.s. dňa 4.3.2020 predložil

zamestnávateľovi žalobcu ako platiteľovi mzdy - spol. Novares Slovakia Automotive s.r.o., Dohodu o
zrážkach zo mzdy a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky, ktorá
ku dňu výzvy predstavovala 8.798,37 Eur.

4. Na základe návrhu totožného žalobcu proti totožnému žalovanému Okresný súd Galanta v
konaní vedenom pod sp. zn. 35Csp/122/2020 vydal dňa 26.8.2020 neodkladné opatrenie, ktorým

žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
reg. č. 004349711220708 uzatvorenou medzi žalobcom a Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený
názov: VÚB, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zápis v registri:
Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 341/B dňa 22.7.2008.

Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaného zároveň
poučil, že svoje právo na strpenie výkonu zrážok zo mzdy, ako aj na zaplatenie nárokov zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, môže uplatňovať žalobou podanou proti žalobcovi. Krajský
súd v Trnave uznesením sp. zn. 11CoCsp/60/2020 z 30.10.2020 uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku II. zmenil tak, že uložil zamestnávateľovi žalobcu Novares Slovakia

Automotive s.r.o., povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu podľa
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere
označenou ako zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, reg. č. 004349711220708, uzatvorenou
medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava.

5. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 137 Civilného sporového poriadku,
§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 34, § 35 ods. 1 a § 37 Občianskeho zákonníka.

6. Pokiaľ ide o charakter žaloby, súd ju posudzoval ako určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. d)
CSP. V takom prípade sa vyžaduje, aby uvedené určenie vyplývalo z osobitného predpisu a naliehavý

právny záujem preukazovať netreba. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti napadnutej Dohody
o zrážkach zo mzdy neplatnej z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, toto právo vyplýva z
osobitného predpisu, a to ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čím je
naplnená požiadavka ochrany spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalobca však
v prejednávanej veci zároveň namieta neurčitosť Dohody o zrážkach zo mzdy a tým jej absolútnu

neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pod absolútnou neplatnosťou právneho úkonu
sa rozumie taký stav, akoby k takémuto úkonu vôbec nedošlo a súd na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliada z úradnej povinnosti. V prípade zistenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu však
neprichádza do úvahy jeho posudzovanie z hľadiska prijateľnosti ako zmluvnej podmienky, keďže sa
naň hľadí, akoby nebol urobený.

7. Prvoinštančný súd pokračoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom, plní aj uhradzujúcu funkciu. Pre takúto dohodu
platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí
byť uzatvorená písomne a ako každý právny úkon musí byť určitá, jasná. Z jej podstaty vyplýva, že musí

obsahovať aj označenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Základný náležitosťami dohody o zrážkach zo
mzdy sú označenie veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o ktorú ide, ako aj výška
dotknutých zrážok. Z obsahu preskúmavaného zmluvného dojednania vyplýva, že ak dlžník nesplní
záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, je banka oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka
vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Z

uvedeného textu nevyplýva výška zabezpečenej pohľadávky, dokonca ani to, či sa dohoda viaže len
na pohľadávky súvisiace s úverovou zmluvou alebo aj akékoľvek ďalšie pohľadávky, ktoré banke voči
dlžníkovi vzniknú. Spôsobom, akým je vo formulárovej dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou
vopred naformulovanej úverovej zmluvy, je špecifikovaný dlh žalobcu, nie je podľa súdu dostatočneurčitý, a v dôsledku toho dochádza k vade, ktorú predpokladá § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorú sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Neurčité vymedzenie zabezpečenej pohľadávky, podľa
presvedčenia súdu a podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov, spôsobuje absolútnu neplatnosť

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

8. Určovacie žaloby majú podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov a judikatúry
opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia a nie už jeho porušenie. Súd má za to, že ani v
spotrebiteľských sporoch vydanie rozsudku, ktorým súd určí či tu nejaký právny vzťah je alebo nie

je, nemôže byť samoúčelné, avšak cieľom rozhodnutia je odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. Na
základe vyššie uvedených záverov súd konštatuje, že žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť, nakoľko
podaná žaloba o určenie neplatnosti právnych skutočností je procesne neprípustná. Pokiaľ súd riešil
predbežnú otázku a prijal záver o absolútnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu, nie je dôvodné
zaoberaťsaotázkouprijateľnosti,čineprijateľnostiDohodyozrážkachzomzdyakozmluvnejpodmienky.

9. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že podľa jeho názoru stav právnej neistoty žalobcu vo vzťahu
k výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy bol už odstránený v konaní o vydanie neodkladného opatrenia.
V ňom súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu na
základe spornej Dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa
vykonávaniazrážokzomzdyainýchpríjmovžalobcupodľaspornejdohodyozrážkachzomzdyaziných

príjmov dlžníka. Neodkladné opatrenie v danom prípade neprestavuje dočasnú úpravu, ale v zmysle
§ 330 ods. 2 CSP je jeho obsah totožný s výrokom vo veci samej. Neodkladným opatrením tak bola
žalobcovi poskytnutá účinná právna ochrana a súdom uložená povinnosť, resp. zákaz subjektom, ktoré
konali v rozpore so zákonom v neprospech žalobcu. Výrokom v neodkladnom opatrení zodpovedajúcom
výroku vo veci samej v žalobe o plnenie povinnosti, bola zabezpečená trvalá úprava práv a povinností

medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy, v dôsledku čoho je určovacia
žaloba o určenie právnej skutočnosti nadbytočná. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

10. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP

a skonštatoval, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci vzniklo v zmysle § 255 ods. 1 CSP právo
na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie svojich práv voči žalobcovi, pričom o
výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

11. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia

odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 365 ods. 2 písm. b) CSP, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že vo výsledku žalobe v celom rozsahu vyhovie (teda určí, že v petite žaloby

napádaná zmluvná podmienka je neplatná) a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%aleboabyodvolacísúdnapadnutýrozsudokvcelomrozsahuzrušilavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie.

12. Závery súdu prvej inštancie odvolateľ označil za zmätočné a vnútorne rozporné. Žalobca sa žalobou

domáhal, aby súd určil, že zmluvná podmienka je neplatná a nedomáhal sa určenia, že zmluvná
podmienka je neprijateľná. Hoci súd dospel k záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná,
napriek tomu žalobu zamietol, keď uvádza, že to riešil ako otázku predbežnú a prijal záver o absolútnej
neplatnosti napadnutého právneho úkonu a nie je dôvodné zaoberať sa otázkou ne/prijateľnosti dohody
o zrážkach zo mzdy ako zmluvnej podmienky. Odvolateľ tento postup súdu namietal, keďže žalobca sa

domáhal určenia neplatnosti tejto podmienky, a nie neprijateľnosti tejto podmienky. Otázku ne/platnosti
teda súd nemal riešiť ako otázku predbežnú, ale ako otázku meritórnu. Ako zmätočný vyznieva záver
súdu, že dospel k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ale žalobu o neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy zamietol. Odvolateľ zároveň poukázal na nesprávny záver súdu, že žaloba je
„procesneneprípustná“.Vprvomradezust.§137písm.c)ad)CSPaust.§3ods.5zák.č.250/2007Z.z.

žalobcovi priamo vyplýva právo podať predmetnú žalobu, naviac súd poukazuje na potrebu prihliadania,
či uvedeným rozhodnutím bude odstránený stav neistoty žalobcu, keďže ide o žalobu predpokladanú
zákonom, stav neistoty sa nevyžaduje. Tento záver súdu považuje odvolateľ za arbitrárny. Nesúhlasí
pritom s názorom súdu, že nariadením neodkladného opatrenia bol odstránený stav neistoty žalobcu,keďže predmetné neodkladné opatrenie bolo vydané medzi účastníkmi a zamestnávateľom žalobcu.
Nariadené neodkladné opatrenie tak zaväzuje priamo žalobcu, žalovaného a zamestnávateľa žalobcu.
Ak by ale došlo k skončeniu pracovného pomeru žalobcu u zamestnávateľa a žalobca by mal príjem z

iného zamestnania alebo od štátu alebo od Sociálnej poisťovne alebo zdravotnej poisťovne, žalovaný sa
môže nezákonne uspokojovať na majetku žalobcu. Toto súd opomína. Žalobca chce mať raz a navždy
svoj právny vzťah so žalovaným ohľadne možnosti vykonávať mu zrážky zo mzdy vysporiadaný a nie pri
každej zmene pracovného pomeru žiť v neistote. V tejto súvislosti odvolateľ ako dôkaz označil uznesenie
Okresného súdu Galanta zo dňa 26.8.2020 č.k. 35Csp/122/2020-36 a uznesenie Krajského súdu v

Trnave zo dňa 30.10.2020 č.k. 11CoCsp/60/2020-61. Odvolateľ zároveň napadol aj výrok II. o trovách
konania, keďže tento nie je, vzhľadom na nesprávnosť výroku I., vecne správny.

13. Žalovaný odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu predložil písomné vyjadrenie, v
ktorom uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
žalobcu ako i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na

požadovanom určení, pretože keby súd určil, že napadnutá zmluvná podmienka je neplatná, pre žalobcu
by to nezlepšilo jeho právne postavenie, nakoľko toto už bolo upravené nariadeným neodkladným
opatrením. Z uvedených dôvodov je podaná žaloba nielen nadbytočná, ale v danom prípade absentuje
naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Žalovaný má za to, že odvolanie žalobcu nie
je relevantné a preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14.Navýzvuodvolaciehosúdukvyjadreniusastránkmožnémupoužitiuust.§11ods.4zák.č.129/2010
Z.z., § 35 ods. 2, § 53 ods. 1 a 5 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktoré neboli pri doterajšom
rozhodovaní použité, reagovali obe strany. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia uviedol, že ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. je nevyhnutné interpretovať

extenzívne a je aplikovateľné aj na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, ktoré je predmetom prebiehajúceho konania. Podaná žaloba nie je určovacou žalobou v zmysle
§ 137 ods. 1 písm. c) CSP, ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva a pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v
osobitných predpisoch, v dôsledku čoho nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

Pokiaľ ide o ust. § 35 ods. 2 a § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, žalobca s ich použitím zásadne
súhlasí s tým, že tieto ustanovenia je nevyhnutné aplikovať v súlade s prvou vetou ust. § 54 ods. 1 a § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právna teória označuje ust. § 54 Občianskeho zákonníka ako materiálny
korektív ochrany práv spotrebiteľa, pričom zákaz odchýlenia sa od zákona v neprospech spotrebiteľa
sa tradične chápe v dvoch rovinách a to zákaz odchýlenia sa od Občianskeho zákonníka ako celku

a ako zákaz odchýlenia sa od osobitných právnych predpisov, ktoré môžu regulovať niektoré aspekty
dojednávania spotrebiteľských zmlúv. Žalobca zároveň poukázal na ust. § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka s tým, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a žalobca ju
musel akceptovať ako súčasť zmluvy o úvere, inak by mu úver poskytnutý nebol. V ostatnom sa žalobca
pridržiavalpodanéhoodvolaniaatvrdenívdoterajšompriebehukonaniaapožiadalooznámenietermínu

pojednávania, resp. VVR elektronickými prostriedkami. V nadväznosti na predmetnú výzvu doručil
odvolaciemusúdupísomnévyjadrenieajsamotnýžalobca,vktoromuviedol,žepokonzultáciisprávnym
zástupcom súhlasí s použitím neaplikovaných a pre rozhodnutie veci rozhodujúcich ustanovení.

15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že v celom rozsahu

zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedol v rámci svojich písomných podaní. Zastáva názor, že dohoda
o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko sa jedná o zákonom prípustný
zabezpečovací prostriedok slúžiaci veriteľom na zabezpečenie ich pohľadávok, pričom je zrejmé, že
sa nemôže jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože existuje právna úprava a limity aplikácie
tohto zabezpečovacieho prostriedku. Ust. § 551 Občianskeho zákonníka limituje výšku zrážok zo mzdy,

z ktorého dôvodu nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu do majetku žalobcu. O neoprávnenom
zásahu nemožno hovoriť ani z toho dôvodu, že žalovaný disponuje oprávnenou pohľadávkou voči
žalobcovi plynúcou zo zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech žalobcu, keďže tento si musí byť vedomý porušenia povinností
vyplývajúcich zo zmluvy a uvedená skutočnosť je len právnym následkom. Zotrváva na tom, že dohoda

o zrážkach zo mzdy je prijateľná zmluvná podmienka, jedná sa o zákonný zabezpečovací inštitút a preto
žiadaodvolacísúd,abyrozsudoksúduprvejinštancieozamietnutížalobyžalobcupotvrdilažalovanému
priznal náhradu trov konania.16. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 2 písm. b) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením pričom žalobca bol na základe jeho žiadosti v danej lehote informovaný o

mieste a čase VVR aj elektronickými prostriedkami (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a
vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je v podstatnom dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobe vyhovieť (§ 388 CSP).

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z rozsahu odvolania a uplatnenej odvolacej
argumentácie bolo posúdiť, či pred prvoinštančným súdom došlo k vade konania, kedy súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a či rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), a

či teda prvoinštančný súd preskúmavaným rozsudkom správne žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Z podanej žaloby najmä z jej petitu je zrejmé, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že zmluvná
podmienka dojednaná v bode 6 čl. II zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.7.2008 v časti dohody o
zrážkach zo mzdy (bližšie špecifikovaná v petite) je neplatná. Žalobca pritom dôvodil tým, že predmetná

zmluvná podmienka predstavuje pre žalobcu ako spotrebiteľa neprijateľnú zmluvnú podmienku a je teda
neplatná a zároveň, že vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky a rozsahu zrážok zo mzdy v zmluve
je neurčité, nepresne určené a tým pádom neplatné. Žalobca sa teda výslovne nedomáhal určenia vo
výroku rozsudku, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná.

20. Podľa § 298 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa odseku 2,

aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie

tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

21. Prioritne bolo potrebné vyriešiť otázku prípustnosti predmetnej žaloby. Žaloba o neplatnosť zmluvy
resp. jej časti (zmluvnej podmienky) je žalobou v zmysle § 137 písm. d) CSP, keďže právny úkon,

ktorým je i zmluva, je právnou skutočnosťou. Z § 137 písm. d) CSP potom vyplýva, že žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti za podmienky, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.

22. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia, že označená zmluvná podmienka (dohoda o

zrážkach zo mzdy), ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je neplatná (nie, že daná zmluvná
podmienka je neprijateľná).23. V zmysle § 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
o priestupkoch v účinnom znení proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušovateľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

24. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
(v znení novely zák. č. 279/2017 Z.z. účinnej od 1.1.2018) spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou (v poznámke je odkaz na § 137 písm. c) a d) CSP).

25. Z ostatne citovaných osobitných predpisov zák. č. 250/2007 Z.z. ako aj zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva
oprávnenie spotrebiteľa proti porušiteľovi na súde domáhať sa ochrany svojho práva, konkrétne aj
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z textu cit. ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z.
vyplýva, že spotrebiteľ sa môže na súde domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
všeobecne, z čoho je nutné vyvodiť, že tak neplatnosti z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky (§

53 ods. 5 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - v texte aj len OZ), ako i absolútnej neplatnosti
v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. § 37, § 38, § 39 OZ). Z podanej
žaloby pritom vyplýva, že žalobca neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy odôvodnil nielen tým, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú, ale aj tým, že zmluva je neplatná z dôvodu neurčitého
a nepresného vymedzenia rozsahu zrážok zo mzdy.

26. NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo/27/2018 a obdobne aj vo veci sp. zn. 6Cdo/127/2017 uzavrel, že žaloba,
ktorou sa žalobca (spotrebiteľ) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok resp.
vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle §
137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa

proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v
osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že predmetná žaloba je žalobou

prípustnou v zmysle § 137 písm. d) CSP o určenie právnej skutočnosti, a to tak v časti, že predmetná
dohodaozrážkachzomzdyakosúčasťspotrebiteľskejzmluvyjeneplatnázdôvodu,žeideoneprijateľnú
zmluvnú podmienku, ako aj v rozsahu tvrdenej absolútnej neplatnosti pre neurčitosť dohody ako
právneho úkonu, keďže z citovaných právnych predpisov vyplýva jej prípustnosť. Preto pokiaľ súd prvej
inštancie prijal záver v ods. 17, že podaná žaloba o určenie neplatnosti právnych skutočností je procesne

neprípustná, vec nesprávne právne posúdil, keďže hoci použil správnu právnu normu nesprávne ju
interpretoval. Nebolo potom dôvodným, aby iba z toho dôvodu, že dospel k záveru, že predmetný právny
úkon - dohoda o zrážkach zo mzdy resp. časť právneho úkonu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je
absolútne neplatná z dôvodu neurčitosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetnú
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určiť, že predmetná zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo

mzdy je neplatná, zamietol.

28. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru REG č.: 004349711220708, uzavretej dňa 22.7.2008
medzi VÚB banka, a.s. Bratislava ako dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom vyplýva, že súčasťou
textupredmetnejzmluvyvčastiII.bod6.jedohodaozrážkachzomzdyakotovyplývaztextu:„Podpisom

tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí, v prípade ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených
termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy,
aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby
úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať
výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie

ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok
zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávka banky z
úveru zabezpečovaná ručiteľom.“

29. Predmetná zmluva o úvere a jej súčasť v bode II.6. dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté
na formulárovom tlačive žalovaného - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy, fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie
zmluvy o úvere, keď ničím nebolo preukázané, že by žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť uzavretiedohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z
textu predloženej zmluvy a dohody nevyplýva možnosť žalobcu ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol

svoje dôkazné bremeno v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody.
Vzhľadom na uvedené, keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal
možnosť ovplyvniť obsah resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. §
53 ods. 3 a 4 OZ bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha
preto prieskumu súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ.

30. V zmysle § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľomadlžníkomozrážkachzomzdy;zrážkyzomzdynesmúbyťväčšienežbybolizrážkyprivýkone
rozhodnutia. Podľa ods. 2 proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa ods. 3 ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými
sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

31. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa vyššie citovaného ustanovenia je občiansko-právnym
zabezpečovacím inštitútom, ktorý uspokojenie peňažnej pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale
súčasne sa táto pohľadávka jeho prostredníctvom aj uspokojuje. Dlžník zabezpečuje pohľadávku
veriteľa tak, že dáva súhlas k tomu, aby sa postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy, ktoré s

veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ jeho mzdy. Vzniká teda vzťah nielen medzi veriteľom a
dlžníkom, ale aj treťou osobou, ktorá ale nie je účastníkom dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy
musí mať písomnú formu, pričom jej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok,
ako aj rozsah vykonávaných zrážok, ktoré nesmú byť vyššie ako ich ustanovuje procesný predpis
pre výkon rozhodnutia. Dohoda nadobúda účinnosť potom, ako sa pohľadávka stala zročnou a veriteľ

dohodu predloží platiteľovi dlžníkovej mzdy. Platiteľ mzdy je potom povinný zrážať a vyplácať veriteľovi
dohodnuté zrážky z dlžníkovej mzdy a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Keby tak
neurobil, zodpovedal by veriteľovi za prípadnú škodu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vedľajší záväzok,
ktorý trvá zároveň popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý.

32. Osobitné ustanovenie o ne/prípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 1.5.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu
retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú zmluvu uzavretú 19.9.2012 je neaplikovateľné.

33. V zmysle § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

34. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

35. V zmysle § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

36. Sankcia neplatnosti právneho úkonu podľa ostatne citovaného ustanovenia sa viaže k náležitostiam
prejavu vôle. Prejav je neurčitý, ak nie je jasný jeho obsah, teda keď konajúci obsah vôle nestanovil
jednoznačným spôsobom, z dôvodu, že taká vôľa absentovala alebo pretože prejavená vôľa nebola
určite vyjadrená. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno
dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (citovaný § 35 ods. 2 OZ). Právny úkon

je teda treba považovať za určitý a zrozumiteľný, ak je z neho zjavné, kto tento právny úkon urobil a
čo je jeho predmetom, pričom predmet musí byť vymedzený tak, aby nemohlo dôjsť k jeho zámene.
Pokiaľ niektorá esenciálna náležitosť právneho úkonu (i z hľadiska jeho určitosti) chýba, nemôže takto
urobený úkon vyvolať sledovaný vznik, zmenu, či zánik príslušného vzťahu. K záveru o neurčitosti
právneho úkonu, ale možno dospieť až potom, kedy pochybnosť o jeho určitosti nemožno odstrániť ani

jeho výkladom. Ak je právny úkon urobený v písomnej forme, neurčitosť prejavu vôle, je daná obsahom
listiny, na ktorej je zaznamenaný.37. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických a právnych východísk odvolací súd sa nestotožnil so
záverom súdu prvej inštancie (ods. 16), že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, ako súčasť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, teda jej časť, je neplatný právny úkon pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Pri použití výkladového pravidla v zmysle cit. § 35 ods. 2 OZ je podľa názoru
odvolacieho súdu z textu predmetného dojednania v čl. II.6. nesporne zrejmé, že predmetnou dohodou
zmluvných strán o zrážkach zo mzdy je zabezpečená pohľadávka z titulu úveru dojednaného na tom
istom tlačive, pričom jej výška je limitovaná výškou poskytnutého úveru s príslušenstvom. Nesporne z
nej tiež vyplýva, že predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy je zabezpečená pohľadávka navrhovateľa

vyplývajúca iba z tejto úverovej zmluvy „... resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej
zmluvy ...“. Z textu predmetného dojednania tak vyplýva aká konkrétna pohľadávka bola predmetnou
dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená, aj v akej výške resp. do akej výšky. Predmetné dojednanie
preto podľa odvolacieho súdu netrpí nedostatkom určitosti, preto naň ani nebolo dôvodné aplikovať ust.
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd sa teda nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy z

dôvodu jej neurčitosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci.

38. Následne bolo potrebným zaoberať sa otázkou, či predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je
neplatnou z titulu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho

zákonníka.

39. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

40. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom občianskeho práva upravený v cit. § 551
Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (22.7.2008) právny predpis
nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi

dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či predmetné dojednanie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V tejto súvislosti v danom prípade bolo
potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia, neprehľadne a nesystematicky
zakomponovaná priamo v texte zmluvy v bode II. bod 6, do ostatného, s dohodou o zrážkach zmluvy

nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý text zmluvy uvedená
neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že ľahko ujde pozornosti
spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného významu do
textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými mravmi. Je
pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o zrážkach zo

mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami.

41. Žalobca ako spotrebiteľ podpisom predmetnej formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bol
nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu pohľadávky, ktorá by bola vyčíslená veriteľom výlučne
na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej

súdnej kontroly a bez možnosti, aby žalobca ako spotrebiteľ zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to
i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného
právneho úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok
spotrebiteľaajzapredpokladu,žesisvojenárokyuplatňujezneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,resp.
z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok

únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Spotrebiteľovijenevyhnutnéposkytnúťochranu,aksanazákladedohodyozrážkachzomzdyumožňuje
uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly.42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú zmluvnými
stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej

je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom
dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné
považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej
klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná.

43. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí

dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

44. S poukazom na všetku vyššie uvedenú argumentáciu, keďže neboli splnené podmienky ani
pre potvrdenie ani pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, odvolací súd s použitím § 388 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode

6, článku II. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
reg. č. 004349711220708 uzatvorenej dňa 22.07.2008 medzi Žalobcom a spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31320155, ako pôvodným
veriteľom v znení: "Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok
splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru

podľatejtoúverovejzmluvy,abybankabolaoprávnenápožadovaťodzamestnávateľadlžníkavykonávať
zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok
zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky
zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre
účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo

mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa,
pokiaľ je pohľadávka banky z úveru zabezpečované ručiteľom" je neplatná, čím žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovel.

45. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

46. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

48. V konaní napokon plne úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal voči neúspešnému žalovanému
nárok na plnú náhradu trov konania (tak prvoinštančného ako i odvolacieho) v zmysle § 255 ods. 1, § 256ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, o ktorých výške v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).