Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 24, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119387877
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6119387877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom v
Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47232471, proti žalovanej: C. F., X.. XX.X.XXXX,
R. P.S., S. XX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Občianskym združením ZASTAVME ÚŽERU
- Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom v Dubnici
nad Váhom, Pod Hájom 1367/169-44, IČO: 51255022, o zaplatenie 4.680,79 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21. októbra 2020 č.k.

7Csp/86/2020-129 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a zmenu strany sporu na strane žalobcu, a to tak, že na miesto doterajšieho žalobcu
365.bank, a. s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, do konania vstupuje
spoločnosť R Collectors s. r. o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 50 094 297.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I/ a III/.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 4.406,66
eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3.930,98 eur od 10.9.2019 do zaplatenia (výrok I/), v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II/) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
89,94%,oktorýchvýškesúdrozhodnesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudku(výrok
III/).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu
3.930,98 eur, sumu 265,13 eur predstavujúcu vyčíslené úroky z istiny (súčet dlžného zmluvného a
zákonného úroku z omeškania od poskytnutia úveru do vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti), sumu
475,68 eur predstavujúcu vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške (od momentu zosplatnenia
úveru do vykonania poslednej úhrady žalovanou), sumu 9 eur predstavujúcu poplatky a zákonný úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 3.930,98 eur od 10.9.2019 až do zaplatenia, titulom nesplateného
dlhu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1688765824, ktorú žalobca uzatvoril so žalovanou dňa

2.8.2016 (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý účelový úver určený vo výške
4.640 eur na refinancovanie skoršieho úveru so zostatkom 3.498,97 eur.3. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcu i obranu žalovanej a jej zástupcu v priebehu
sporu, ktorá tvrdiac, že úverová zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, vzniesla
námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.

4. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd zo zistenia, že dňa 2.8.2016 uzavrel žalobca ako veriteľ
a žalovaná ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Lepšia splátka č.1688765824, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.640 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 96 mesačných
splátkach vo výške 83,62 eur, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky dňa

20.9.2016,konečnásplatnosťúverudňa20.8.2024,priRPMN14,90%,priemernáhodnotaRPMNbanky
je 16,00 %, priemerná RPMN na trhu 10,53 %, fixná úroková sadzba 14,90 %, a v takej istej výške je
odplatazaposkytnutieúveru,celkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiťčinila8.027,27eur.Úverbol
určenýnarefinancovanieprvéhoúveružalovanej,ktorýžalobkyňačerpalavovýške3.640eurodžalobcu
na základe zmluvy Dobrá pôžička uzavretej dňa 29.9.2015, ktorej zostatok bol vo výške 3.498,97 eur.

5. Vec súd právne posúdil podľa § 1 ods. 1 a 2, § 1 ods. 6, § 2 písm. g), § 7 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), b),
d), g), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy dňa 2.8.2016, § 52 ods. 1
a 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, § 39, § 451
ods. 1 a 2, § 457, § 516 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že v danom prípade predmetná
úverová zmluva nie je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a nie je podľa

jej obsahu ani dohodou o zmene záväzku (privatívnou nováciou v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka
tak, ako to tvrdila žalovaná vo svojej obrane, nakoľko za právny dôvod zániku refinancovaného úveru
treba označiť splnenie dlhu v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že ak má žalovaná za
to, že pôvodný refinancovaný úver bol bezúročný a bez poplatkov, má právo domáhať sa žalobou na
vydanie bezdôvodného obohatenia vydania rozdielu sumy, ktorú pri hodnotení predmetného úveru v

odôvodnení vypočítala. Ako účelové a nepreukázané vyhodnotil prvoinštančný súd tvrdenie žalovanej,
že nemala vedomosť, na aký účel boli použité finančné prostriedky poskytnuté jej ďalším úverom a
že nemala vedomosť o tom, že nebola schopná splácať prvý úver, a práve preto jej bol poskytnutý
bankou refinančný úver, a tiež tvrdenie žalovanej, že zmluvu uzavrela v tiesni, pretože žalovaná sama
dobrovoľne a bez prinútenia žalobcu podpísala Žiadosť o spotrebiteľský úver a vyplnila dotazník klienta.

Dodal, že právny úkon uzavretý v tiesni nie je neplatný, vzniká len právo na odstúpenie od zmluvy, k
čomu žalovaná nepristúpila.

6. Vyhodnotiac úverovú zmluvu uzavretú dňa 2.8.2016 ako zmluvu spotrebiteľskú, súd posudzoval
opodstatnenosť žalovanou vznesenej námietky premlčania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná v

zákonnej trojročnej premlčacej lehote. Uzavrel pritom, že žalobca postupoval v súlade s ustanovením
§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru vyzval
písomne žalovanú, že ku dňu 18.5.2017 pohľadávka banky o viac ako 3 mesiace po dobe splatnosti
je vo výške 288,48 eur, predmetná výzva bola žalovanej riadne doručovaná a žalovanej bola doručená
dňa 23.6.2017 aj výzva zo dňa 14.6.2017, ktorou bola žalovaná oboznámená s predčasnou splatnosťou

úverovej pohľadávky ku dňu 14.6.2017 a opäť vyzvaná na úhradu dlžnej sumy. Z uvedeného súd vyvodil,
že úver sa stal predčasne splatným a žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica dňa 1.10.2019
žalobu v zákonnej trojročnej premlčacej lehote.

7. Následne prvoinštančný súd úverovú zmluvu zo dňa 2.8.2016 podrobil súdnej kontrole, či táto

obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. a § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Usúdil, že žalovaná ako nepodnikateľka uzatvorila so žalobcom vopred pripravenú
formulárovú (typovú) zmluvu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Konštatoval, že z obsahu zmluvy a ani žaloby nevyplýva, aby žalobca ako veriteľ zisťoval dostatočne
výdavky žalovanej a nahliadol do príslušnej databázy o spotrebiteľoch a uzavrel, že žalobca pri

uzatváraní úverovej zmluvy zo dňa 2.8.2016 so žalovanou nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
lebo náležite nezisťoval a nevyhodnocoval finančné pomery žalovanej pred poskytnutím úveru, teda
bonitu klienta a aj pre porušenie tejto zákonnej podmienky predmetný úver podľa § 11 ods. 1, 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. považoval za bezúročný a bez poplatkov. Dôvodil, že žalobca v rozpore s § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. nepristupoval ku skúmaniu bonity s odbornou starostlivosťou pri predkladaní

žiadosti žalovanej o spotrebiteľský úver a vyplňovaní dotazníka klienta zo dňa 2.8.2016, kde neboli
uvedené pravdivé a dostatočné informácie o finančných pomeroch žalovanej, ktorej čistý mesačný
príjembol350eur,mesačnésplátkyinýchúverovapôžičieksúuvedenévovýške0eurazrážkyvovýške
0 eur, čo je v priamom rozpore s predmetným úverom, ktorý bol poskytnutý na zaplatenie predošléhoúveru žalovanej, ktorý žalovaná mala splácať mesačne po 73,37 eur, pričom súčasne žalovaná spolu
s manželom splácala ďalší úver vo výške 92 eur poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou. Doplnil, že v
dotazníku pre klienta je nesprávne uvedený údaj o mesačných nákladoch na domácnosť, a to že náklady

nadomácnosťpredstavujú33eurmesačne,čistýmesačnýpríjemjevovýške347eur,hocizpriloženého
dokladu SIPO vyplýva, že náklady za elektrinu a poplatok RTVS u žalovanej činia 66,04 eur v mesiacoch
august a september 2016 a dotazník nie je žalovanou podpísaný.

8. Zo zistenia, že žalovaná z požadovanej dlžnej sumy od podanej žaloby nič neuhradila, výšku istiny

nesplateného úveru ani nerozporovala, súd uzavrel, že žaloba je dôvodná čo do istiny 3.930,98 eur
a zákonného úroku, vyčísleného žalobcom vo výške 475,68 eur od momentu zosplatnenia úveru do
vykonania poslednej úhrady žalovanou. Zároveň súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka,§3vládnehonariadeniač.87/1995Zb.úrokzomeškaniavovýške5%ročnezdlžnejsumy,a
toododňazaplateniaposlednejsplátkyzosumy3.930,98eurod10.9.2019,tedaododňanasledujúceho
po uhradení poslednej splátky (vo výške 60 eur dňa 9.9.2019), lebo žalovaná sa preukázateľne svojou

nečinnosťou nesplácaním splátok úveru dostala do omeškania. Nakoľko úver súd vyhodnotil ako
bezúročný a bez poplatkov, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. v časti žalobcom požadovaného
vyčísleného úroku z istiny vo výške 265,13 eur (súčet dlžného a zákonného úroku) a poplatku vo výške
9 eur (úver vyhodnotil bez poplatkov).

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý
bol v spore úspešný v rozsahu 94,97 %, neúspešný v rozsahu 5,03 % (neúspech v časti o zaplatenie
sumy 274,13 eur), priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,94 % (rozdiel úspechu 94,97
% a neúspechu - 5,03 %) s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

10. Proti výroku I/ a III/ rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa §
365 ods.1 písm. f) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne v
celom rozsahu a prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Potvrdila, že dňa

2.8.2016 uzatvorila posudzovanú úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 4.640 eur, pričom na úverový účet staršieho úveru bola poukázaná suma 3.498,97 eur a čiastku
1.141,03 eur, ktorá bola ponechaná na účte, si žalovaná vybrala v hotovosti. Citovala znenie § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka a súdu prvej inštancie vytkla, že sa v rozsudku nevysporiadal s tvrdením, že
žalobca nepreukázal existenciu záväzku žalovanej voči nemu v čase uzavretia zmluvy, ktorou sa mal

refinancovať predchádzajúci nesplatený úver. Podľa názoru žalovanej je jeho špecifikácia len výškou
sumy v bode 2.3 Zmluvy bez uvedenia čísla úverovej zmluvy, dátumu uzatvorenia zmluvy, vyčíslenia
zostatku úveru a určenia, z čoho dlžná čiastka konkrétne pozostáva, je neurčitá a nezrozumiteľná.
Namietla tiež, že súd prvej inštancie v bode 63 odôvodnenia rozsudku dospel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu, „že žalobca pochybil, keď preukázateľne pri refinancovaní úveru zistil, že žalovaná

nie je schopná splácať pôvodný - skorší úver, mal vyhodnotiť, že nebude schopná splácať ani nový úver,
dokonca s ešte vyššou splátkou, takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, ale nie neplatnosť úverovej zmluvy.“ Podľa názoru
žalovanej nesprávnosť spočíva v tom, že konanie v rozpore s dobrými mravmi nemá za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, lebo v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je

právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom, neplatný, a preto žalovaná podľa § 457 Občianskeho
zákonníka je povinná vrátiť žalobcovi len tie prostriedky, ktoré jej reálne poskytol a ktoré vyčerpala
vo výške 1.141,03 eur, pričom záväzok z predchádzajúceho zmluvného vzťahu platne nezanikol a nič
nebráni žalobcovi, aby si nárok z neho vyplývajúci vymáhal. Poukazom na znenie § 11 ods. 2 ZoSÚ
žalovaná namietla, že aj keby bol správny záver súdu, že je povinná zaplatiť žalobcovi sumu uvedenú

v rozsudku, nemala stratiť výhodu splátok a súd prvej inštancie jej mal umožniť splácať žalobcovi dlh
v splátkach.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť rozsudok a priznať žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Označil za účelové a nesprávne tvrdenia žalovanej, ak

namieta platnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, resp. pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
zmluvy v bode 2.3. Podčiarkol, že žalobcovi žiadosť o úver predkladá vždy spotrebiteľ, ktorý uvedie
všetky potrebné informácie, ako výška a účel úveru a doba splácania úveru. Pretože sám žiadateľ
v žiadosti uvedie i to, ktoré úvery chce, aby boli predmetným úverom refinancované, podľa názoružalobcu je absurdné, ak sám spotrebiteľ namieta neurčitosť úveru, ktorý mal byť úverom č. 1688765824
splatený. Upozornil, že ak by šlo o úver iného veriteľa, žalobca by zároveň požadoval od spotrebiteľa
predložiť vyjadrenie veriteľa k žiadosti spotrebiteľa o predčasné splatenie úveru ako aj úverovú zmluvu,

preukazujúcu úverový vzťah. V danom prípade ide o medzi zmluvnými stranami skôr uzatvorenú zmluvu
a preto identifikácia formou názvu, výšky úveru a úverového účtu, ktorý je v zmluve uvedený, je
dostatočne jasná a zrozumiteľná pre obe strany. Žalovaná tento údaj účelovo opomenula a nemôže
tvrdiť, že nepozná alebo nerozozná úverový účet, na ktorý hradila splátky úveru do refinancovania
úveru. Žalobca akcentoval, že uzatvorenie zmluvy o úvere neodporuje dobrým mravom, zmluva nijakým

spôsobom neporušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria
základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Zdôraznil, že včlenením amortizovaného výpisu do
zmluvy dal žalobca žalovanej nad rámec zákona podrobný prehľad priebehu splácania úveru. Žalobca
zotrvávajúc na svojom tvrdení, že konal s odbornou starostlivosťou, podčiarkol, že súd spochybnil len
dostatočnú mieru konania s odbornou starostlivosťou a túto náležite sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou zmluvy. Uznal, že možno pochybil v metodike posúdenia údajov vyplývajúcich z

dopytov počas procesu skúmania platobnej schopnosti dlžníka, a tým sa dopustil hrubého porušenia
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, avšak odmietol tvrdenie, že tak nekonal vôbec. Napokon
zdôraznil, že žalovaná nepoprela vôľu čerpať úver a predloženie žiadosti o úver žalobcovi, nepoprela ani
že mala vôľu refinancovať svoj predchádzajúci úver, a ani že čerpala úver, ktorým bol zároveň splatený
jej predchádzajúci úver, a nakoľko obe strany nesú zodpovednosť za svoje konanie, aj žalovaná mala

zvážiť svoju schopnosť splácať predmetný úver.

12. Podaním doručeným súdu dňa 5.1.2021 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu strany sporu na
strane žalobcu, a to tak, aby do tohto konania na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., IČO:
31340890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, vstúpila spoločnosť R

Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava. Svoj návrh
spoločnosť odôvodila tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil žalobca pohľadávku
proti žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporového konania, spolu s jej príslušenstvom a všetkými
právami s ňou spojenými, na postupníka - spoločnosť R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava.

13. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

14. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

15. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

16. Majúc z predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalobca ako postupca na strane jednej
a spoločnosť R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu
o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky voči žalovanej, ktorá je

predmetom tohto sporového konania, spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými,
ako i že spoločnosť R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297 so vstupom do tohto konania na miesto
doterajšieho žalobcu súhlasila, a teda že po začatí konania došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení
pohľadávok, s ktorou je spojený prevod práv a povinností, o ktorých sa koná, rozhodol odvolací súd, že
pripúšťa zmenu strany sporu na strane žalobcu, a to tak, že na miesto doterajšieho žalobcu 365.bank,

a. s. (pôvodne Poštová banka, a.s.), so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, do
konania vstupuje spoločnosť R Collectors s. r. o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO:
50 094 297.

17. Následne odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou, proti

rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a
contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti výroku I/ a III/ rozsudku je nedôvodné.18. Rozsudok je vecne správny v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku I/ a v súvisiacom výroku III/ o
trovách konania, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutej časti rozsudku odvolací súd konštatuje, že žalovanou
uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP nie sú v posudzovanom spore
naplnené.

20. V prvom rade žalovaná vo svojom odvolaní neopodstatnene uplatnila odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. f) CSP, ktorý je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov sporových strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov z úst strán sporu,
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z ust. § 185 a nasl. CSP.

21. Prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavanej časti rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom
spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný

spor a z ktorých vyvodil svoje skutkové a právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie
majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú
odôvodnené zrozumiteľne, dostatočne presvedčivo a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, pričom tak žalobcovi

ako aj žalovanej súd vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali
svoje procesné práva. Žalovaná vo svojom odvolaní neopodstatnene súdu vytkla, že sa v rozsudku
nevysporiadal s jej tvrdením, že žalobca nepreukázal existenciu záväzku žalovanej voči nemu v čase
uzavretia zmluvy, ktorou sa mal refinancovať predchádzajúci nesplatený úver.

22. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani
že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192, 193, § 194 a §

205 CSP.

23. Žalovaná podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodne uplatnila i odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP, pretože v danom prípade nemožno z obsahu spisu a dôvodov preskúmavanej
časti rozsudku vyvodiť, že by sa súd prvej inštancie dopustil omylu pri aplikácii práva na správne zistený

skutkový stav a nejedná sa ani o prípad, že by súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť,
alebo že by súd správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval na daný prípad, ak sčasti
vyhovel žalobe a uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu
4.406,66 eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3.930,98 eur od 10.9.2019 do zaplatenia (výrok
I/) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,94 % (výrok III/) z dôvodov tak, ako

ich uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozsudku.

24. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia v jeho napadnutej časti. Ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu

k odvolateľke.

25. Dôvody preskúmavanej časti rozsudku odvolací súd vyhodnotil ako správne, presvedčivé a zákonu
zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Vzhľadomna uvedené odvolací súd len na zdôraznenie správnosti preskúmavanej časti rozsudku a k odvolacím
námietkam žalovanej dodáva nasledovné:

26. Nemožno priznať relevanciu odvolacej námietke žalovanej založenej na tvrdení, že špecifikácia
záväzku žalovanej voči žalobcovi v čase uzavretia posudzovanej úverovej zmluvy, ktorou sa mal
refinancovať predchádzajúci nesplatený úver žalovanej je v bode 2.3 úverovej zmluvy zo dňa 2.8.2016
neurčitá a nezrozumiteľná, lebo je uvedená iba výška sumy bez uvedenia čísla úverovej zmluvy, dátumu
uzatvorenia zmluvy, vyčíslenia zostatku úveru a určenia, z čoho dlžná čiastka konkrétne pozostáva, a

preto je úverová zmluva zo dňa 2.8.2016 neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Tieto
skutkové tvrdenia naplnenie predpokladov citovanej právnej normy nepreukazujú.

27. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť
prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a

súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu
predjehoneplatnosťousúčasneplatí,žeajvprípadeurčitýchpochybnostíourčitostiobsahučipredmetu
právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím
interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a
3 Obchodného zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou

povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie
naopak. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 1. apríla 2015 sp. zn. I. ÚS 640/2014 o.i. vyslovil,
že: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii
relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy

(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho
súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých
zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech
platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ Z obsahu súdneho spisu a odôvodnenia rozsudku možno
vyvodiť, že prvoinštatnčný súd pri rozhodovaní danej veci postupoval v súlade s ustáleným názorom

ústavného súdu, na ktorý i náležite v dôvodoch rozsudku odkázal.

28. Za stavu, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. 1688765824 je peňažná pohľadávka
skoršieho úveru určená číslom účtu, na ktorý má byť uhradená, typom úveru, inštitúciou (veriteľom) a
zostatkom úveru, označenie skoršieho úveru v úverovej zmluve je dostatočne určité na to, aby ho bolo

možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi v jeho vyjadrení
k odvolaniu žalovanej v tom, že sama žalovaná v predloženej žiadosti o úver (dotazníku pre klienta)
uviedla zostatok skoršieho úveru vo výške 3.500 eur a mesačnú splátku 78 eur, a teda ktorý úver chce,
aby bol predmetným úverom č. 1688765824 refinancovaný, a preto identifikácia formou názvu, výšky
úveru a úverového účtu, ktorý je v zmluve uvedený, je dostatočne jasná a zrozumiteľná pre obe strany.

29. Súd prvej inštancie sa v bodoch 55 až 58 odôvodnenia rozsudku náležitým spôsobom vysporiadal i
s námietkou žalovanej, že úverová zmluva Lepšia splátka č. 1688765824 zo dňa 2.8.2016 je pre rozpor
s dobrými mravmi neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom.

30. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy).

31. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitnýmzákonom (§ 7 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

32. Správnosť záveru súdu prvej inštancie, že v okolnostiach prejednávanej veci sa nejedná o neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, sa žalovanej v odvolaní nepodarilo spochybniť
námietkou, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, ak „preukázateľne pri refinancovaní úveru
zistil, že žalovaná nie je schopná splácať pôvodný - skorší úver“, a preto žalobca „mal vyhodnotiť,
že nebude schopná splácať ani nový úver, dokonca s ešte vyššou splátkou“, v situácii, ak z obsahu

spisu i rozsudku plynie, že žalujúci veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere Lepšia
splátkač.1688765824zodňa2.8.2016nesplnilpovinnosťposúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosť
žalovanej spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver, čo napokon v písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalovanej aj uznal, že vychádzal výlučne z údajov poskytnutých žalovanou, ktorá bola v zmysle § 7
ods. 2 ZoSÚ povinná poskytnúť veriteľovi v žiadosti o poskytnutie úveru úplné, presné a pravdivé údaje
potrebné na posúdenie jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver.

33. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak vychádzajúc z úsudku, že v danom prípade veriteľ hrubo
porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie žalovanou v
odvolaní nebola spochybnená), považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 vety
druhej ZoSÚ, podľa ktorého v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov.

34. Žalovaná v odvolaní neopodstatnene namietla, že nemala stratiť výhodu splátok a tiež že súd prvej
inštancie jej mal umožniť splácať dlh v splátkach v zmysle § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu

lehotu, nakoľko v danom prípade sa nejedná o prípad predpokladaný ustanovením § 11 ods. 2 veta
prvá ZoSÚ, ustanovenie § 11 ods. 2 veta druhá ZoSÚ právny nárok na povolenie plnenia v splátkach
žalovanej nezakladá, a žalovaná súd o povolenie splácať dlh v splátkach nežiadala. V priebehu celého
konania (až do podania odvolania) žalovaná nijakým spôsobom neuviedla, že by v prípade neúspechu
v spore žiadala súd o povolenie plnenia v splátkach. Zároveň ani v podanom odvolaní neuviedla, v akej

prípadnej výške by dané splátky mali byť, nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce jej majetkové a
sociálne pomery. Z toho dôvodu považuje odvolací súd aj túto námietku žalovanej za nedôvodnú.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto napadnutý rozsudok v jeho výrokoch I/
a III/ ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojenís s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci, tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho

konania proti neúspešnej žalovanej. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

37.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).