Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, November 19, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sa/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200821
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200821.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobkýň 1.) R. R.,

bytom ul. C. F. X/XX, J., 2.) H. B., bytom F. XX, XX XXX F., zastúpených JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou,
advokátkou so sídlom v Žiline, J. M. Geromettu 146/1, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie
Bratislava, ul. 29.augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 01. októbra
2019 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne v 1.) rade z a m i e t a .

Žalobu žalobkyne v 2.) rade o d m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 01.10.2019 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán o
odvolaní žalobkýň v 1.) a 2.) rade proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník č. XXXX-XX/
XXXX-SK zo dňa 14.12.2016, vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia zamestnankyne ( žalobkyne
v 1) rade ), tak že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie zamietla

a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) a uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník ako orgán
príslušný podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a
zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, vydala podľa § 210 ods. 1 zákona dňa 14. decembra
2016 rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX-SK, ktorým rozhodla, že pani: R. R., nar. XX. marca XXXX, zaniklo

povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti,
uplynutím dňa 15.07. 2014 podľa slovenskej legislatívy.

3. Zamestnávateľ Marzena Zabawa - JUPITER (ďalej len „zamestnávateľ), podal proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, odvolanie, v ktorom uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Svidník, nepresne a neúplne zistila skutočný stav veci, čím porušila ustanovenie § 195 zákona.
Napadnuté rozhodnutie zároveň trpí vadami, pretože neobsahuje náležitosti v zmysle § 209 zákona.

4. Ďalej v odvolaní zamestnávateľ uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, neúplne zistila
skutkový stav, nakoľko sa vôbec nezaoberala skutočnosťou, že pani R. R., ako občan Poľskej republiky,
bola v období od 01.12.2010 do 30.09.2015 zamestnankyňou zamestnávateľa: Marzena Zabawa,zároveň vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky a od 16.07.2014
vykonávala podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky pod obchodným menom: R. R. -
AVANTI, IČO: 47 857 439, Centrálna 632/7, Svidník. Zamestnávateľ má za to, že v právnych vzťahoch

sociálneho zabezpečenia sa na zamestnankyňu vzťahovala slovenská legislatíva aj po 15.07.2014.

5. Zamestnávateľ ďalej citoval článok 13 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 883/2004 z 29.04. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné
nariadenie“) v znení neskorších zmien a doplnkov a uviedol, že s poukazom na článok 13 ods. 3

základného nariadenia a z titulu súbehu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a závislej činnosti na
území Slovenskej republiky (podstatnú časť svojej činnosti zamestnankyňa vykonávala ako samostatne
zárobkovo činná osoba na území Slovenskej republiky), a s poukazom na príjmy dosiahnuté v Poľskej
republike a v Slovenskej republike, sa na zamestnankyňu v zmysle článku 13 ods. 2 písm. a) základného
nariadenia nemôže - vzťahovať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia poľská legislatíva.

6. Ďalej zamestnávateľ uviedol, že určenie poľskej uplatniteľnej legislatívy zo strany ZUS nie je
definitívne, nakoľko zamestnankyňa využila možnosť obrany podaním opravných prostriedkov podľa
poľskej legislatívy, a z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne a nepravdivé údaje aj
v tomto ohľade.

7. V závere odvolania zamestnávateľ citoval § 209 ods. 2 zákona a uviedol, že napadnuté rozhodnutie
je neodôvodnené, formalistické a nepreskúmateľné, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
neobsahuje relevantné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ale len nesprávne a
neúplné údaje o určení uplatniteľnej legislatívy. Zamestnávateľ žiadal napadnuté rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Svidník, zrušiť.

8. Proti napadnutému rozhodnutiu podala odvolanie aj zamestnankyňa zamestnávateľa: R. R. (ďalej
len „zamestnankyňa“), ktorá sa v zmysle § 173 ods. 1 zákona tiež považuje za účastníčku konania. V
odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ako uviedol vo svojom odvolaní zamestnávateľ.

9. Podľa § 193 ods. 3 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. (účinného od 01.01. 2009) organizačná
zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne
zistiť skutkový stav veci.

10. Dňa 31.01.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA konanie o

odvolaniachzamestnávateľaazamestnankynevzmysle§193ods.3zákonavznenízákonač.449/2008
Z. z. (účinného od 1. januára 2009) prerušila. Konanie bolo prerušené odo dňa doručenia rozhodnutia č.
XXXXX-X/XXXX-BA,zodňa31.01.2017,zamestnankyniazamestnávateľovidodňapresnéhoaúplného
zistenia skutkového stavu veci. Rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 31.01.2017, nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.02. 2017.

11. Podľa § 193 ods. 5 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. (účinného od 1. januára 2009)
organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet
účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

12. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala odvolaniami napadnuté rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie
je vecne správne a v súlade s príslušnou právnou úpravou.

13. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Svidník bol zamestnávateľ zapísaný v

živnostenskom registri číslo: XXX-XXXXX, pod obchodným menom: Marzena Zabawa - JUPITER, na
základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. S.- Z/XXXX/XXXXX-XXXXX, v období od 01.10.2010
do 04.04. 2017.

14. Zamestnávateľ sa od 01.10.2010 prihlásil do registra zamestnávateľov, vedeného Sociálnou

poisťovňou. Zamestnávateľ bol v registri zamestnávateľov registrovaný do 31.03.2017.15. Zamestnávateľ prihlásil zamestnankyňu do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou poisťovňou (ďalej len „register poistencov“), od
01.12.2010. Zamestnankyňa bola prihlásená v registri poistencov do 30.09.2015.

16. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú
koordinačné nariadenia. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa
priamo vo všetkých členských štátoch. Sú teda záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého
a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi, štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti

sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. Nariadenia Spoločenstva majú prednosť pred
vnútroštátnou legislatívou.

17. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Súčasne sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia
(ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“)
v znení neskorších zmien a doplnkov.

18. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti

sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas
výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave
II základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na
fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k
situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

19. Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia, s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

20. V situáciách, kedy fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých
členských štátoch, t. j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom
tzv. osobitné pravidlá upravené v článku 13 základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov.

21. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, osoba, ktorá

zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v
odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť
ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch,
právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

22. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie
členských štátov na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať,
vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi
sebou. Príslušné inštitúcie bezodkladne poskytujú alebo si medzi sebou vymieňajú všetky údaje
nevyhnutné pre stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie.

23. V súvislosti s vyššie uvedeným bola Sociálna poisťovňa, ako príslušná inštitúcia na určovanie
uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, povinná vykonať správne posúdenie dôležitých
skutkových okolností. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle totiž môže len orgán, ktorý
je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom prípade Sociálna

poisťovňa.

24. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, dňa 14.03.2013 vykonala kontrolu zameranú na preverovanie
sídla zamestnávateľa a reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky za
kontrolované obdobie od 01.10.2010 do 14.03.2013. V rámci vykonanej kontroly zistila, že v

registrovanom sídle spoločnosti Centrálna 274, Svidník, sa zamestnávateľ ani žiaden z jeho
zamestnancov nenachádzal. Podľa zamestnávateľovho splnomocnenca Ing. H. C. sa záznamy
z pracovných stretnutí nevyhotovujú. Účtovné doklady, pracovné zmluvy, obchodné zmluvy,
korešpondencia, faktúry a ďalšie písomnosti sú uchovávané na adrese Centrálna 274 Svidník. Práce súzamestnancom zadeľované ústnou formou a realizuje sa na celom území Slovenskej republiky a nie je
možné určiť konkrétny dátum výkonu činnosti, keďže je na pracovníkovi, kedy túto prácu realizuje.

25. Jedným z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti, a teda aj na posúdenie
a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia, je určenie registrovaného
sídla alebo miesta podnikania. Uvedené vyplýva z Praktickej príručky o uplatniteľných právnych
predpisoch v Európskej únii (EÚ), Európskom hospodárskom priestore (EHP) a vo Švajčiarsku
(ďalej len „Praktická príručka”), ktorá sa uplatňuje v rámci celej Európskej únie. Praktická príručka

presnejšie definuje podmienky uvedené v koordinačných nariadeniach a má pomáhať, aby nedošlo k
dezinterpretácii pravidiel týchto koordinačných nariadení. Jej cieľom je poskytnúť rozličným praktickým
a administratívnym úrovniam, ktoré sa podieľajú na realizácii konkrétnych ustanovení Spoločenstva,
platný pracovný nástroj, ktorý má pomôcť inštitúciám, zamestnávateľom a občanom v danej oblasti pri
určovaní, ktoré právne predpisy, ktorého členského štátu, sa uplatňujú za daných okolností.

26. Registrované sídlo alebo miesto podnikania môžu byť uznané až po splnení určitých podmienok.
Tieto kritéria spravidla skúma inštitúcia v mieste bydliska na základe dostupných informácií alebo
v úzkej spolupráci s inštitúciou v členskom štáte, kde má zamestnávateľ registrované sídlo alebo
miesto podnikania. Vykc-ganou kontrolou sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov
na území Slovenskej republiky ani splnenie základných kritérií registrovaného miesta podnikania

zamestnávateľa. Taktiež neboli predložené doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na
určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov alebo cestovné príkazy.

27. Na základe získaných podkladov a z dôvodu, že zamestnankyňa a zamestnávateľ nepredložili
Sociálnej poisťovni relevantné dôkazy preukazujúce, že k reálnemu výkonu činnosti došlo, ani inými

dôkazmi nevyvrátili skutočnosti zistené v administratívnom konaní, hoci im táto povinnosť vyplýva
priamo z čl. 3 (2) vykonávacieho nariadenia, Sociálna poisťovňa, ústredie, bola povinná, poľskej
inštitúcii sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeň Spolecznych (ďalej len „ZUS“), v zmysle čl. 76
základného nariadenia, oznámiť skutočnosti zistené kontrolou.

28. Podľa článku 16 (1) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov osoba, ktorá
vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu
určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

29. Podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov určená inštitúcia

členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu
uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto
určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych
predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

30. Podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov predbežné
určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch
mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom
informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na
základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným

úradomčlenskéhoštátubydliskadokoncatejtodvojmesačnejlehotyotom,ženemôžeprijaťtotourčenie
alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

31. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeň Spolecznych, Oddzial w Jasle,
listom č. XXXXXX/XXX/X/XXX/XXXX/UBS-UE, zo dňa 22.06.2016 informovala Sociálnu poisťovňu,

že pani R. R. podlieha v období od 01.12. 2010 do 15.07. 2014 právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia Slovenskej republiky podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia, v období od 16.07.
2014 do 30.09. 2015 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky podľa
článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia a v období od 01.10. 2015 do 31.10. 2015 podlieha
právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky podľa článku 13 ods. 3 základného

nariadenia.32. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie ďalej
nenamietala, stalo sa, v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien
a doplnkov, definitívnym.

33. Zamestnankyňa bola zamestnávateľom prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne až do 30.09. 2015, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že
zamestnankyni dňom 15.07. 2014, zanikla príslušnosť k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia
Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu bola pobočka Sociálnej poisťovne povinná odstrániť

dôsledky nesprávnej registrácie zamestnankyne v registri poistencov vydaním rozhodnutia o zániku
povinného sociálneho poistenia zamestnankyne podľa slovenskej legislatívy, čím zosúladila skutkový
stav s právnym. Po vydaní napadnutého rozhodnutia naďalej prebiehali medzi Sociálnou poisťovňou a
ZUS rozsiahle rokovania za účelom doriešenia sporných situácií, týkajúcich sa určovania uplatniteľnej
legislatívy v prípadoch, ktoré vzbudzovali dôvodné obavy, že zo strany osôb s bydliskom v Poľskej
republike dochádza k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a k zneužívaniu

slovenského systému sociálneho zabezpečenia.

34. Námietky zamestnávateľa a zamestnankyne, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu
alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

35. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná
vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného
stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom
rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy

vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú
skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, alebo či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.

36. Podľa § 209 ods. 1 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. (účinného od 01.08.2006) rozhodnutie

organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa § 209 ods. 2 zákona v znení zákona č. 125/2016 Z. z. účinného od 01.07. 2016, rozhodnutie

musí obsahovať výrok,odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

38. Podľa § 209 ods. 3 zákona (účinného od 01.01. 2004), výrok obsahuje rozhodnutie vo veci
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o

povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

39. Podľa § 209 ods. 4 zákona (účinného od 01.01.2004), v odôvodnení rozhodnutia organizačná
zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami

bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

40. V zmysle § 209 ods. 5 zákona v znení zákona č. 125/2016 Z. z. účinného od 01.07.2016, poučenie o
odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote
a kde možno odvolanie podať.

41. Výrok napadnutého rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, pretože je v ňom uvedené, na základe
ktorého ustanovenia zákona bolo rozhodnutie vydané a ako bolo rozhodnuté vo veci zániku povinného
nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
zamestnankyne.

42. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti ustanovené v § 209 ods. 4 zákona
(účinného od 01.01.2004), pretože je v ňom uvedené, na základe akých právnych predpisov a akých
skutkových zistení Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, dospela k výroku napadnutého rozhodnutia.43. Poučenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s § 209 ods. 5 zákona v znení zákona č. 125/2016
Z. z. účinného od 01.07. 2016, pretože obsahuje informáciu o možnosti podať proti napadnutému

rozhodnutiu odvolanie Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník, v lehote 30 dní odo dňa jeho oznámenia.

44. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia Sociálna poisťovňa hodnotila všetky dôkazy samostatne a
následne všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a postupovala v súlade s nariadeniami Európskej únie.

45. Vzhľadom na uvedené rozhodla žalovaná tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdila.

II.

46. Včas podanou žalobou sa žalobkyne v 1.) a 2.) rade domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovanej. V žalobe v častiach I. až III. opísali skutkový stav, a ďalej v žalobe uviedli, že predmetným
žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná hrubým spôsobom zasiahla do práv a právom chránených
záujmov Žalobcu v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského

štátu podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým,
že prekročila svoju právomoc danú jej Zákonom o SP, v procesnom postupe vydania Rozhodnutia
nesprávne zistila a vyhodnotila skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávny
hmotnoprávny predpis.

47. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, resp. Žalovaná neúplne zistila skutkový stav, keď sa vôbec
nezaoberala skutočnosťou, že od 01.12.2010 do 30.09.2015 bol Žalobca 1 zamestnancom Žalobcu 2
a vykonával závislú činnosť na území Slovenskej republiky, zároveň vykonával Žalobca 1 samostatne
zárobkovú činnosť v Poľsku a zároveň od 16.07.2014 na Slovensku podnikal pod obchodným menom
R. R. - AVANTI, IČO: 47857439, s miestom podnikania Centrálna 632/7, Svidník. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti a Žalovanou riadne nezisteného skutkového stavu, máme za to, že v odôvodnení
Rozhodnutia absentuje reflektovanie na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
988/2009(ďalejlen„Nariadenie“)avykonávacienariadenieEurópskehoparlamentuaRadyč.987/2009,
ktorým sa vykonáva Nariadenie (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“), nakoľko Žalobca 1 je štátnym

občanom Poľska a vykonával v danom období od 16.07.2014 činnosť ako SZČO v Poľsku a činnosť
ako SZČO na Slovensku a zároveň činnosť ako zamestnanec pre Žalobcu 2, a z tohto dôvodu sa
Zamestnanca majú vzťahovať právne predpisy Slovenskej republiky aj v období po 15.07.2014.

48. Ďalej v žalobe žalobkyne citovali čl. 2 ods. 1, čl. 11, čl. 13 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 3 písm.

j) základného nariadenia, citovali čl. 16 ods. 1, 2, 4 vykonávacieho nariadenia a uviedli, že otázka
či žalobca 1) ako zamestnanec žalobcu 2) spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného
nariadenia, a teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť
ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho
posúdenia. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne

predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia.
Vychádzajúc zo stavu veci, nie je sporné, žeby mal zamestnanec bydlisko v Poľsku. Inštitúcia príslušná
na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje základné nariadenie príslušná
nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadenia, ktorým je okrem iného, aby
osoby,ktorésapohybujúvrámcispoločenstvapodliehalisystémusociálnehozabezpečeniaibajediného

členského štátu a aby sa predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych
predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. S ohľadom na uvedené a najmä s poukazom
na čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia namietame oprávnenie správneho orgánu prvého stupňa
(Sociálnapoisťovňa,pobočkaSvidník)akoajsprávnehoorgánudruhéhostupňa-Žalovanejvôbecvydať
rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca ako zamestnanca žalobcu 2) podľa § 178

ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nakoľko toto nie je v ich zákonnej
kompetencii vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu. Ak by aj konajúci súd mal za to, čo však zásadne
Žalobca rozporuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, resp. žalovaná ako odvolací orgán, má v
tomtosmerepôsobnosťvzmysle§178ods.1písm.a)bod1zákonaoSP(...dopôsobnostipobočkypatrírozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch...),
potom namietame samotnú existenciu spornosti ako predpokladu aplikácie tohto ustanovenia Zákona
o SP. Podporiac uvedené poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

9Sžso/90/2015 zo dňa 14.12.2016.

49. Podporiac vyššie uvedenú argumentáciu si dovoľuje Žalobca poukázať na záver Veľkého senátu
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. 1Vs/1/2018, ktorý je
zjednocujúci, a v zmysle ktorého definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu

Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou
dohodou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie
podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň Veľký
senát prijal záver, že dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu
ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť
zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu.

50. Žalobca má za to, že z Rozhodnutia nie je zrejmé, či resp. ako bola definitívne určená uplatniteľná
legislatíva, resp. či prebehla dohoda medzi Žalovanou a poľským styčným orgánom, to znamená,
že možno vyvodiť záver, že z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť podstatná pre vydanie
riadneho rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi.

51. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti
dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie

stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v
týchto prípadoch:
a) Prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,
ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES)
č. 987/2009, alebo

b) Prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných
právnych predpisov.

52. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti
dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí

s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.
Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.

53. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia
sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade

potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje
rozhodnutie.

54. Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa
uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie,

kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.

55. Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o
výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.

56. Podľa bodu 10 rozhodnutia č. A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument
zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom
rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípade aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi
môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

57. Bez ohľadu na uvedené, ak by aj správny súd mal za to, že Žalovaná konala v medziach Ústavy
SR a má v zmysle Zákona o SP oprávnenie na vydanie rozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod
prvá, čo však Žalobca zásadne rozporuje, potom namietame zákonnosť procesného postupu vydania
Rozhodnutia a to v dvoch rovinách:a) Absencia vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1
b) Nezákonné prerušenie konania o odvolaniach

Ad a)
S poukazom na procesný vývoj uvedený v bode III. tejto správnej žaloby je objektívne verifikovateľná
rozdielnosť v stanoviskách členských štátoch vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. Z tohto titulu, pri
zachovaní zásad a postupu deklarovaných v základnom resp. vykonávacom nariadení (čl. 16 ods. 4),
ako aj v rozhodnutí č. A1, mal prebehnúť medzi ZUS a Žalovanou dialóg, ktorého existencia musí byť

objektívne preukázateľná, a teda má byť pri zachovaní právnej istoty v materiálnom zmysle súčasťou
administratívneho spisu Žalovanej. Uvedené v administratívnom spise Žalovanej absentuje, nie je v
ňom objektívny dôkaz, a teda máme za to, že procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má
vady, keď neboli dodržané jeho základné pravidla a zmierovací dialóg neprebehol. Určenie uplatniteľnej
legislatívy (poľskej), resp. jej zmena z určenia slovenskej uplatniteľnej legislatívy, je len bez ďalšieho
zisťovania a predkladania dokumentov zrkadlom dikcie Žalovanej, ktorej zákon v konečnom dôsledku

takéto oprávnenie ani nepriznáva.
Ad b)
ŽalovanáprerušilakonanieoodvolaniachŽalobcu1ajehozamestnávateľa,takakouvádzavrozhodnutí
oprerušeníkonaniač.XXXXX-X/XXXX-BAzodňa31.01.2017zdôvodunemožnostipresnéhoaúplného
zistenia skutkového stavu. Konanie bolo prerušené až do dňa presného a úplného zistenia skutkového

stavu. S ohľadom na už uvedené skutočnosti považujeme predmetné prerušenie konania za účelový
postup Žalovanej, nakoľko Žalovaná v preskúmavanom Rozhodnutí žiadne nové skutočnosti neuviedla
ani sa nezaoberala tým, či je v Poľsku proces určenia uplatniteľnej legislatívy pre Žalobcu právoplatne
ukončený (na tomto mieste si dovoľuje Žalobca dať konajúcemu súdu do pozornosti, že v Poľsku súdne
konania ku dnešnému dňu pokračujú a neboli právoplatne skončené). V tomto kontexte máme za to,

že počas prerušenia konania, Žalovaná nevykonala činnosti smerujúce k úplnému a presnému zisteniu
skutkovéhostavu,čopreukazujeajfakt,žesúčasťouodôvodneniaRozhodnutiasúlenzistenia,ktoréboli
Žalovanej známe už pred prerušením, ktoré sú podľa samotnej Žalovanej v kontexte prerušenia konania
práve z dôvodu zistenia presného skutkového stavu pre vydanie Rozhodnutia nedostatočné. Žalobca
má za to, že Žalovaná mala prinajmenšom povinnosť preveriť a dopytovať sa poľského styčného orgánu

ZUS v rámci vzájomnej výmeny informácií a súčinnosti na to, či využil Žalobca opravné prostriedky
v Poľsku, a či v čase vydania Rozhodnutia prebiehali súdne konania ohľadom určenia uplatniteľnej
legislatívy v Poľsku. Uvedené by malo byť potom rovnako súčasťou administratívneho spisu Žalovanej,
a preto má Žalobca za to, že je aj v tomto ohľade administratívny spis Žalovanej nie je úplný.

58. Bez ohľadu na vyššie uvedené, ak by aj Žalovaná bola oprávnená na vydanie preskúmavaného
Rozhodnutia, čo však Žalobca v kontexte bodu V. tejto žaloby výslovne rozporuje, za jednu z ďalších
skutočností, ktoré Žalobca namieta je údajné nepreukázanie reálneho výkonu činnosti na území
Slovenskej republiky Žalobcu s poukazom na vonkajšiu kontrolu vykonanú za obdobie od 01.10.2010
do 14.03.2013. Žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že posudzovaným obdobím v zmysle Rozhodnutie

je obdobie po 15.07.2014, tzn. obdobie, za ktoré sa reálny výkon činnosti Žalobcu nepreveroval, takže
vonkajšiakontrolanemôžebyťpodkladompreprijatieRozhodnutia,tzn.Žalovanápostupovalaprivydaní
Rozhodnutia v rozpore s § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

59. Podľa nálezu Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 87/2014 zo dňa 10.09.2014 „Ak sociálna poisťovňa

vydala rozhodnutia na základe úsudku prijatého v rámci predbežnej otázky, je potom úlohou
všeobecných súdov, aby v rámci postupu podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku a v
medziach podanej žaloby preskúmali, či prijatý záver správneho orgánu o relevantnej predbežnej otázke
maloporuvdokazovanípotrebnomnajejriadneobjasneniealebočinejdeoexcesalebozjavnúsvojvôľu,
ktorá môže mať za následok vyslovenie nezákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu

60. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby krajský súd v súlade s § 191 Správneho súdneho poriadku zrušil
rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadali, aby im boli priznané trovy
konania. V žalobe o nariadenie pojednávania nežiadali.

III.61. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a uviedla vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sžso/90/2015 a k uzneseniu Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. 1Vs/1/2018, na ktoré žalobcovia v žalobe poukazujú, konkrétne v
súvislosti s námietkou nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne na vydanie napadnutého rozhodnutia
v prejednávanom prípade Sociálna poisťovňa nerozhodla o určení uplatniteľnej legislatívy, ale
prvostupňovým rozhodnutím rozhodla o zániku sociálneho poistenia zamestnanca podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky. Posúdiť vznik/zánik poistného vzťahu v právnom zmysle totiž môže len

orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, t. j. v predmetnom
prípade Sociálna poisťovňa. Navyše prijaté závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa
určenia uplatniteľnej legislatívy vzájomnou dohodou medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS podľa článku
16 (4) vykonávacieho nariadenia nemožno na daný prípad aplikovať, keďže k určeniu uplatniteľnej
legislatívy došlo postupom podľa článku 16 (2) v spojení s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia.

62. Podľa § 120 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sociálne
poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na
výkon sociálneho poistenia.

63. Podľa § 226 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Sociálna

poisťovňa je povinná kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych
vzťahov sociálneho poistenia.

64. Podľa § 226 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Sociálna
poisťovňa je povinná viesť register zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkovéhosporeniaavregistripoistencovasporiteľovstarobnéhodôchodkovéhosporeniaosobitne
evidovať fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru.

65. Sociálna poisťovňa, ako príslušná inštitúcia na výkon sociálneho poistenia v Slovenskej republike,

je povinná kontrolovať plnenie zákonom o sociálnom poistení ustanovených povinností účastníkov
právnych vzťahov sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, ktorá vedie register poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „register poistencov“), je povinná kontrolovať správnosť
údajov v tomto registri. V prípade, že sú v registri poistencov uvedené nesprávne údaje je Sociálna
poisťovňa povinná urobiť také kroky, aby zosúladila skutkový stav veci s právnym stavom veci.

66. Do registra poistencov bol zamestnanec zamestnávateľom prihlásený na obdobie od 01.12.2010
do 30.09.2015. Zamestnanec mal vystavený formulár PD A1 (E 101) č. XXXXX/XXXX-BA/PL-XX, zo
dňa 02.09.2011, s určenou uplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky na obdobie od 01.12.2010
na neurčito. Sociálna poisťovňa spomínanou vonkajšou kontrolou zistila, že nebol preukázaný reálny

výkon činnosti zamestnanca, avšak z dôvodu zachovania právnej istoty nevyhlásila vystavený formulár
PD A1 (E 101) v celom rozsahu za neplatný, ale ukončila jeho platnosť k 15.07. 2014. Skončením
platnosti vystaveného formulára PD A1 (E 101) s určenou uplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky
zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky,
a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, vydala rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia,

ktorým deklarovala, že zamestnanec podliehal slovenskej legislatíve do dňa 15.07.2014, čím odstránila
dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca v registri poistencov a zosúladila skutkový stav so stavom
právnym.

67. Následne jediný procesný postup, ktorý mohla využiť Sociálna poisťovňa, ústredie, vzhľadom

na definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky príslušnou inštitúciou, čím bolo
nepochybné, že zamestnanec od 16.07.2014 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia
Poľskej republiky, bol v rámci odvolacieho konania prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Napadnutým
rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa len deklarovala skutočnosť, že
zamestnancovi uplynutým určeného dňa zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové

poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

68. Priebeh administratívnych a súdnych konaní podľa vnútroštátnych právnych predpisov nemá vplyv
na definitívne určenú uplatniteľnú legislatívu, ktorá bola určená v súlade s koordinačnými nariadeniamiEurópskej únie, ktoré majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátne právne normy. Sociálna poisťovňa nie je
viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch, resp. súdnych konaní vedených v
Poľskej republike, pretože na určovanie uplatniteľnej legislatívy nie sú príslušné súdy členských štátov,

ale inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov v zmysle koordinačných nariadení,
čím je vylúčená právomoc akýchkoľvek iných inštitúcií, vrátane súdov, zasahovať do uvedeného
procesu. Súčasne však podotýkame, že aj za predpokladu, že by prebiehalo súdne konanie v Poľskej
republike, Sociálna poisťovňa nie je účastníkom takéhoto konania, nie je o výsledkoch informovaná zo
strany súdu, a keďže definitívnosť určenia uplatniteľnej legislatívy nie je viazaná na výsledok súdneho

konania, ani inštitúcie členských štátov príslušné na určovanie uplatniteľných právnych predpisov o
takýchto prípadných prebiehajúcich konaniach navzájom neinformujú.

69. K námietke žalobcov týkajúcej sa bezdôvodnosti prerušenia odvolacieho administratívneho
konania uvádzame, že Sociálna poisťovňa prerušila administratívne konanie z dôvodu predloženia
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorých zodpovedanie mohlo mať vplyv na

vydanie napadnutého rozhodnutia, resp. na postup žalovanej v iných skutkovo obdobných prípadoch.
Sociálna poisťovňa sa nikdy nevyjadrila v tom zmysle, že odvolacie konanie prerušila z dôvodu, že by
bolo potrebné zisťovať závery prípadných administratívnych, resp. súdnych konaní v Poľskej republike.
Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nie je viazaná priebehom a výsledkami
konaní o opravných prostriedkoch, ani súdnych konaní v Poľskej republike.

70. Je síce pravdou, že vonkajšiu kontrolu Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, vykonala za obdobie
do 14.03.2013, avšak zamestnanec ani zamestnávateľ za obdobie po 14.03.2013 nepredložili Sociálnej
poisťovni ani ZUS žiadne relevantné dôkazy preukazujúce reálny výkon činnosti zamestnanca, ani inými
dôkazmi nevyvrátili skutočnosti zistené kontrolou a v administratívnom konaní, hoci im táto povinnosť

vyplýva priamo z článku 3 (2) vykonávacieho nariadenia.

71. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má Sociálna poisťovňa za to, že napadnuté
rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, v zmysle ktorého zamestnancovi zaniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa

slovenskej legislatívy uplynutím dňa 15.07.2014, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu,
je náležíte odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a koordinačnými
nariadeniami Európskej únie.

72. O nariadenie pojednávania žalovaná nežiadala.

IV.

73. Žalobkyne sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrili.

V.

74. Žalovaná podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.02.2021 a právna zástupkyňa žalobkýň
podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 15.02.20221 oznámili, že súhlasia, aby súd vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania.

VI.

75. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.76. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

77. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

78. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

79. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

80. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, keďže účastníci

konania súhlasili, aby súd konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli krajského súdu, aj na jeho webovej
stránke ( § 137 ods. 4 SSP ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

81. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník, ktorá podľa § 178

ods. 1 písm. a) bod prvý v spojení s § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej
len zákon č. 461/2003 Z.z. ) rozhodla, že žalobkyni v 1) rade zaniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti uplynutím dňa 15.07.2014 podľa
slovenskej legislatívy.

82. Na základe odvolaní žalobkýň v 1) a 2) rade, žalovaná preskúmavaným rozhodnutím podľa § 218
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolania zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdila.

83. Vo vzťahu k žalobným námietkam uvedených v žalobe v bodoch V. a VI. správny súd uvádza:

84. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o
koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) toto nariadenie sa vzťahuje na
štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko
v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských

štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

85. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

86. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú

právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

87. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva

takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
odsekom 1.

88. Podlá čl. 16 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 z 16.09.2009,
ktorýmsastanovujepostupvykonávaniaNariadenia(ES)č.883/2004okoordináciisystémovsociálneho

zabezpečenia (vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých
členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu
bydliska.

89. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne

určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zretelom na článok la
základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.
Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého
členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.90. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,
ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie

určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak
už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna
dotknutáinštitúcianeinformovalainštitúciuurčenúpríslušnýmúradomčlenskéhoštátubydliskadokonca
tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné
stanovisko.

91. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

92. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu
prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného
orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok

a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou
dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

93. Podľa § 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je
a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a

na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,
b) dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre
prípad úmrtia, invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,
c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného

úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,
d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na
uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa
osobitného predpisu 2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len
„príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu

príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku
nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

94. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v

jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

95. V konaní nebolo sporné, že žalobcom v 1) rade je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike,
ktorá vykonávala činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu
so zamestnávateľom v Slovenskej republike. Na žalobcu v 1) rade sa priamo vzťahuje Nariadenie (ES)

Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho
vykonávacie nariadenie č. 987/2009. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne
čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú
platnosť,jezáväznévosvojejcelistvostiapriamouplatniteľnévovšetkýchčlenskýchštátoch.Nariadenie
jenástrojomunifikácieeurópskehoprávaarozhodnutímorgánučlenskéhoštátu,vrátanevnútroštátneho

súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.

96. Otázka, či žalobca v 1) rade spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a
teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne
zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na

vykonanie ktorého je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná
na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie
príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o. i. aby osoby,
ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného
členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych

predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia).
Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného
nariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo
by dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba podliehala systému sociálnehozabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo
štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie
nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje

postup určovania uplatniteľnej legislatívy.

97. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy
určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia: institution of
the place of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts), ktorá má podliehať čl. 13

základného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca v 1) rade má bydlisko v Poľskej
republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná poľská inštitúcia ZUS.

98. Práve touto inštitúciou ZUS došlo vo vzťahu k žalobkyni v 1) rade v zmysle čl. 16 ( 2 ) vykonávacieho
nariadenia k určeniu uplatniteľnej legislatívy tak, že v období od 01.12.2010 do 15.07.2014 podliehala
právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky ( podľa čl. 13 ods. 3 základného

nariadenia ) a v období od 16.07.2014 do 30.09.2015 a od 01.10.2015 do 31.10.2015 právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky ( list ZUS č. XXXXXX/XXX/X/XXX/XXXX/UBS-
UE zo dňa 22.06.2016 ).

99. Vzhľadom na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa toto určenie nenamietala, stalo sa toto určenie, s

poukazom na čl. 16 ( 3 ) vykonávacieho nariadenia do dvoch mesiacov od oznámenia definitívnym a
teda k určeniu uplatniteľnej legislatívy došlo postupom podľa čl. 16 ( 2 ) a čl. 16 ( 3 ) vykonávacieho
nariadenia.

100. Keďže medzi dotknutými inštitúciami sociálneho zabezpečenia neexistovali protichodné stanoviská

v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy, nebolo nutné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia
č. A1 z 12.06.2009, ako namieta žalobkyňa.

101. Podľa § 120 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

102. Podľa § 226 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa je povinná kontrolovať
plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia.

103. Podľa § 226 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa je povinná viesť register

zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a v registri
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia osobitne evidovať fyzické osoby v právnom
vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

104. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia príslušná na výkon sociálneho poistenia v Slovenskej republike

bola povinná kontrolovať plnenie zákonom o sociálnom poistení ustanovených povinností účastníkov
právnych vzťahov sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, ktorá vedie register poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia bola povinná kontrolovať správnosť údajov v tomto registri. V
prípade, že sú v registri poistencov uvedené nesprávne údaje, je Sociálna poisťovňa povinná urobiť také
kroky, aby zosúladila skutkový stav veci správnym stavom.

105. V danom prípade bol zamestnávateľom zamestnanec ( žalobkyňa v 1) rade ) prihlásený do registra
poistencov na obdobie od 01.12.2010 do 30.09.2015. Zamestnanec mal vystavený formulár PD A1 ( S
101 ) č. XXXXX/XXXX - BA/PL - XX zo dňa 02.09.2011, s určenou uplatniteľnou legislatívou Slovenskej
republikynaobdobieod01.12.2010naneurčito.Sociálnapoisťovňavonkajšoukontrolouzistila,ženebol

preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca, avšak z dôvodu zachovania právnej istoty nevyhlásila
vystavenýformulárPDA1(E101)vcelomrozsahuzaneplatný,aleukončilajehoplatnosťk15.07.2014.
Skončením platnosti vystaveného formulára PD A1 ( E 101 ) s určenou uplatniteľnou legislatívou
Slovenskej republiky zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho zabezpečenia
Slovenskejrepubliky,pretoSociálnapoisťovňa,pobočkaSvidníkvydalarozhodnutieozánikusociálneho

poistenia, ktorým deklarovala, že zamestnanec ( žalobkyňa v 1) rade ) podliehala slovenskej legislatíve
do 15.07.2014, čím odstránila dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca v registra poistencov a
zosúladila skutkový stav so stavom právnym.106. Neprekročila svoje právomoci, lebo v období od 01.12.2010 do 15.07.2014 žalobkyňa v 1)
rade podliehala právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a napadnutým
rozhodnutím len Sociálna poisťovňa deklarovala skutočnosť, že žalobkyni v 1) rade ako zamestnancovi

uplynutím 15.07.2014 zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti.

107. Priebeh administratívnych konaní podľa vnútroštátnych právnych predpisov nemá vplyv na
definitívne uplatniteľnú legislatívu v zmysle koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré majú vyššiu

právnu silu ako vnútroštátne právne normy.

108. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prerušenia konania správny súd uvádza, že táto skutočnosť
nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a v prípade, že s prerušením konania žalobcovia
nesúhlasili, mohli sa preskúmania rozhodnutia o prerušení konania domáhať v samostatnom konaní
podaním správnej žaloby.

109. Vo vzťahu k žalobkyni v 2) rade správny súd konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala na akých
subjektívnych právach a povinnostiach bola napadnutým rozhodnutím ukrátená, t.j. pre nedostatok
aktívnej legitimácie správny súd žalobu žalobkyne v 2) rade odmietol.

110. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 SSP priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy fyzickej a právnickej osobe, ktorá o sebe
tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach, alebo právom chránených
záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánom verejnej správy.

111. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto osoby v prospech inej osoby. So
zreteľom na § 178 ods. 1 SSP treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o
tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí
ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej
legitimácie žalobcu.

112. Žalobu podľa § 178 ods. 1 SSP môže podať len ten, kto bol rozhodnutím správneho orgánu alebo
jeho opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme (rozsudok Najvyššieho súdu SR
č. k. 9Sžk/59/2020). V správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych
orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým právam.

113. V danom prípade žalobkyňa v 2) rade v žalobe neuviedla žiaden dôvod, žiadne porušenia, ktoré
by mali za následok porušenie subjektívnych práv žalobkyne v 2) rade ako zamestnávateľa. V žalobe
namietala porušenie práv žalobkyne v 1) rade ako zamestnankyne. Z uvedených dôvodov správny súd
žalobu žalobkyne v 2) rade odmietol ( § 98 ods. 1 písm. e) SSP ).

114. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 1 veta prvá
a § 175 ods. 1 SSP. Žalobkyne v 1) a 2) rade neboli v konaní úspešné a nenastal ani dôvod uvedený
v § 168 veta prvá SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo
veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo

požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej

pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).