Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/253/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201281
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1711201281.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcov: 1/ Z.. N. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q. XX, U., štátny občan SR, 2/ T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, U., štátny
občan SR, obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Eva Kubaská, advokátka so sídlom Miletičova 3/A,
Bratislava proti žalovanej: R. W., nar. XX. 9. XXXX, bytom U. XXXX/XXX, R., štátny občan SR, právne

zastúpená: Advokátska kancelária MOJŽIŠ a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, o
zaplatenie 149.372,63 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
č. k. 5C 32/2011-737 zo dňa 30.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 5C 32/2011-737 zo dňa 30.06.2017
z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom sumu vo výške
155.479,94 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 149.372,63 € od 18. 4. 2009
do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 75,96%.
2. Žalobcovia sa žalobou domáhali proti žalovanej zaplatenia: sumy 149.372,63 €, titulom vrátenia
uhradenej kúpnej ceny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 149.372,63

€ od 17.04.2009 do zaplatenia; sumy 1.909,- € titulom zmluvnej pokuty; sumy 9.668,77 € titulom
náhrady vynaložených nákladov; sumy 15.759,15 € titulom náhrady škody a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnili tým, že ako kupujúci uzatvorili so žalovanou, ako predávajúcou dňa 05.12.2008
kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území Bernolákovo, obec U., okres Y. do podielového spoluvlastníctva žalobcov:
rozostavaný rodinný dom, bez súpisného čísla, postavený na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, druh

stavby rozostavaný rodinný dom; pozemok parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy, o
výmere XXX m2 ; pozemok parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o
výmere XXX m2; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXX na pozemku parcelné číslo XXXX/
XX, druh pozemku ostatné plochy, o výmere XXX m2; spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXX
na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy, o výmere XX m2; zapísaných
na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vedených pre k.ú. U. (ďalej spolu len „predmetné

nehnuteľnosti“). Poukázali na to, že podľa vyjadrenia žalovanej v článku 1 bod 1 kúpnej zmluvy bola
žalovaná v čase podpísania kúpnej zmluvy výlučnou vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností a v
zmysle ustanovenia bodu 4 tohto článku aj stavebníkom prevádzanej rozostavanej stavby. Žalobcovia
procesne zaútočili skutkovým tvrdením, že za predmetné nehnuteľnosti zaplatili kúpnu cenu vo
výške 4.500.000,- Sk (149.372,63 €). Kúpna cena bola vyplatená dňa 10.12.2008 zo strany Všeobecnej
úverovej banky, a.s., ktorá žalobcom poskytla hypotekárny úver, na ktorého zabezpečenie bolo na

predmetných nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX zriadené záložné právo
v prospech tejto banky. V článku 4 bod 1 kúpnej zmluvy žalovaná deklarovala, že zodpovedá zanespornosť a bezbremennosť prevádzanej nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva
v prospech žalobcov bolo však v polovici mesiaca január 2009 prerušené, keďže sa zistilo, že žalovaná
nie je stavebníkom stavby na parcele č. XXXX/XXX., a teda ani vlastníkom tejto rozostavanej stavby.

Žalobcovia tak museli riešiť prvý z problémov, ktoré v súvislosti s kúpou nehnuteľností vznikli. Podľa
ustanovenia bodu 7 článku 4 kúpnej zmluvy rozostavaný rodinný dom s príslušenstvom pozostáva
okrem iného i z prípojky plynu dotiahnutej na kraj pozemku a prípojky kanalizácie s revíznou šachtou.
Žalobcovia sa až dodatočne dozvedeli, že žalovaná nikdy nepožiadala o zavedenie plynu
do domu, a taktiež o tom, že na tejto nehnuteľnosti nie je možné vybudovať funkčnú kanalizáciu, keďže

uličná kanalizácia je vybudovaná o 0,5 m nižšie ako obecná kanalizácia. Tým, že im žalovaná zamlčala
podstatné informácie, uviedla ich do omylu a tento ich omyl využila na svoje obohatenie. Žalobcovia tiež
uviedli,žesapozistenívyššieuvedenýchnedostatkovpokúšalisožalovanoupriviacerýchpríležitostiach
kontaktovať písomne aj telefonicky a dohodnúť sa na dodatočnom znížení kúpnej ceny, pričom v nimi
navrhovanomzníženío15.000,-€bolizahrnutévšetkynákladysúvisiace svybudovanímčističky
odpadových vôd a plynovej prípojky a čiastočne aj zvýšené budúce náklady na prevádzku takéhoto

zariadenia. Keďže žalobcovia sa už viac nechceli na žalovanú spoliehať, a táto odmietla ich návrh
na zníženie kúpnej ceny o 15.000,- € ako neadekvátne vysoký, využili žalobcovia svoje právo a dňa
06.04.2009 zaslali žalovanej list, v ktorom odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2008 a žiadali ju o
vrátenie kúpnej ceny a úhradu všetkých nákladov, ktoré v súvislosti s pokračovaním v stavbe vynaložili.
Odstúpenie od zmluvy žalovaná prevzala dňa 07.04.2009, pričom naň nikdy neodpovedala. Žalobcovia

taktiež procesne útočili tvrdením, že v súvislosti s hradením kúpnej ceny prostredníctvom hypotekárneho
úveru im tiež vzniknú náklady. Úver bol poskytnutý na financovanie konkrétnej nehnuteľnosti a keďže
žalobcoviaodstúpiliodkúpnejzmluvy,povráteníkúpnejcenyzostranyžalovanej,budecelýhypotekárny
úver vyplatený financujúcej banke, s čím je spojený poplatok za predčasné splatenie úveru vo výške
4 % z poskytnutej sumy, t. j. 4 % z 149.372,63 € = 5.974,91 €. Žalobcovia poukázali aj

na to, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o poskytnutí flexihypotéky začali dňa 15.01.2009 so splácaním
hypotekárneho úveru, pričom mesačná splátka je vo výške 1.223,03 €. Ku dňu podania žaloby uhradili
8 splátok, čo predstavuje celkovú sumu 9.784,24 €, čo je škoda, ktorá im v súvislosti s uzatvorením
kúpnej zmluvy vznikla. Podstatná časť tejto sumy totiž predstavuje úroky z úveru, a teda nie je súčasťou
istiny, ktorú je žalovaná povinná vrátiť, a ktorá bude následne vyplatená banke. K procesnému

nároku uplatnenému titulom zmluvnej pokuty, žalobcovia poukázali na znenie kúpnej zmluvy. Žalobcovia
skutkovo tvrdili, že svoj záväzok uhradiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti splnili dňa 10.12.2008, a preto v
zmysle ustanovení kúpnej zmluvy mala predávajúca povinnosť najneskôr dňa 13.12.2008 protokolárne
odovzdať predmet prevodu. V období od 14.12.2008 do 07.04.2009, kedy jej bolo zo
strany žalobcov doručené odstúpenie od zmluvy, sa tak dostala do omeškania. Z uvedeného dôvodu si

žalobcovia uplatňujú zmluvnú pokutu vo výške 16,60 € za 115 dní omeškania, t.j. sumu vo výške 1.909,-
€. Ohľadom procesného nároku uplatneného titulom úrokov z omeškania, žalobcovia poukázali na to,
že žalovanej bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy doručené dňa 07.04.2009. V liste ju žalobcovia vyzvali
na vrátenie kúpnej ceny a uhradenie ostatných nákladov v lehote do 10 dní odo dňa doručenia listu, t. j.
do 17.04.2009. Nakoľko sa tak nestalo, dostala sa žalovaná do omeškania s plnením peňažného dlhu,

z čoho žalobcom vyplýva právo požadovať aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných
ustanovení. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky pre hlavné refinančné obchody bola
k 18.04.2009 vo výške 1,25 %, a preto si žalobcovia uplatňujú úrok z omeškania vo výške 9,25 %.

3. Žalovaná žiadala žalobu žalobcov ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a

zaviazať žalobcov k náhrade trov konania. Žalovaná podotkla, že s odstúpením od kúpnej zmluvy zo
dňa 7. 9. 2009 nesúhlasí a pokladá ho za neplatné. Podľa názoru žalovanej Správa katastra SP. potom,
čo právoplatne zavkladovala predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, nemala po odstúpení
od kúpnej zmluvy len tak prepísať predmetné nehnuteľnosti naspäť na žalovanú (bez jej súhlasu a bez
jej vedomia), ale mala účastníkov odkázať na súdne konanie. Odstúpenie od kúpnej zmluvy je podľa

žalovanej neplatné z viacerých dôvodov. Zákon (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) už v
danom prípade účastníkom nedovoľoval odstúpiť od kúpnej zmluvy, pretože zmluva už bola právoplatne
zavkladovaná. Podľa kúpnej zmluvy bola dojednaná možnosť odstúpenia len v čl. 3.5 (t.j. ak kupujúci
nezaplatia kúpnu cenu v plnej výške) alebo podľa čl. 4.4 zmluvy. Podľa čl. 4.4 s odkazom
na vyššie body tohto článku (4.1, 4.2, 4.3) bolo možné odstúpiť pre tzv. právne vady, čo takisto nebol

daný prípad. Pre iné vady technickejšieho rázu si účastníci zmluvy výslovne nedojednali právo od nej
odstúpiť. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobcovia ako kupujúci mali k dispozícii znalecký posudok
č. 41/2008 vyhotovený súdnym znalcom Ing. Imrichom Szabóom dňa 17. 6. 2008, kde znalec vzhľadom
na rozostavaný správou stanovil hodnotu nehnuteľnosti vo výške vtedajších 4.400.000,- Sk. Navyšeznalec vo svojom posudku uviedol, čo je na stavbe dokončené a čo nie, neuvádza v ňom ani prípojku
plynu a v prípade prípojky na kanalizáciu len konštatuje možnosť budúceho napojenia. Žalovaná sa
ďalej procesne bránila tvrdením, že žalobcovia sa formalistickým spôsobom dovolávajú skutočnosti,

že na spornej nehnuteľnosti nebola zriadená prípojka plynu. Skutočnosť je taká, že po okraji pozemku
resp. po hranici pozemku a cesty je vedené a funkčné plynové vedenie. Z tohto plynového vedenia
si každá nehnuteľnosť odvádza svoju plynovú prípojku do domu. Žalovaná sa tiež procesne bránila
tvrdením, že v predávanom rodinnom dome bola kanalizačná prípojka dotiahnutá až do kanalizačnej
šachty vybudovanej na rozhraní predávaného pozemku a ulice. Kanalizačná prípojka taktiež nemohla

byť v dobe predaja predmetných nehnuteľností spustená, pretože v tej dobe ešte nebola spustená
pouličná kanalizácia. Táto sa v dobe uzatvárania kúpnej zmluvy iba budovala. V znaleckom posudku Ing.
Szabóa, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s kúpnou zmluvou, sa uvádza, že kanalizácia nie je zapojená
(str. 5 znaleckého posudku). Žalobcovia v dobe kúpy vedeli, že kanalizačná prípojka je vybudovaná,
ale nie je napojená. Žalovaná sa procesne bránila aj poukazom na synalagmatický charakter zmluvy.
Uviedla, že kúpna zmluva je typický synalagmatický právny úkon, keď plneniu z jednej strany (zaplatenie

kúpnej ceny) zodpovedá plnenie druhej strany (poskytnutie nehnuteľnosti). Keď jedna strana uplatňuje
neplatnosť takejto zmluvy, už v samotnom petite žalobného návrhu musí uviesť svoje synalagmatické
plnenie. Žalobcovia toto neurobili a ich žaloba nezodpovedá synalagmatickej povahe úkonu, ktorého
neplatnosti sa domáhajú. Už pôvodné „vrátenie" rodinného domu nezodpovedalo ustanoveniu § 457
OZ, pretože ona poskytla žalobcom po uzavretí kúpnej zmluvy rodinný dom a príslušenstvo právne

čisté, nezaťažené, ale oni nechali v katastri prepísať na ňu predmetné nehnuteľnosti zaťažené svojou
pôžičkou v banke. Po začiatku uplatňovania neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcovia prestali splácať svoju
pôžičku banke, banka pravdepodobne uplatnila majetkové sankcie a začiatkom roku 2013 došlo ku
dražbe nehnuteľnosti a jej predaju novým majiteľom. Žalovaná uviedla, že ona sa na dražbe žiadnym
spôsobom nezúčastnila, pretože išlo o právny vzťah medzi žalobcami a bankou. Žalovaná tvrdila, že

kúpna zmluva zo dňa 5. 12. 2008 medzi žalobcami a žalovanou je platná. Ak však podľa tvrdenia
žalobcov je neplatná, v takom prípade jej mali žalobcovia vrátiť rodinný dom s príslušenstvom a to
nezaťažený tak, ako im rodinný dom odovzdala podľa kúpnej zmluvy. Žalobcovia jej však vrátili rodinný
dom zaťažený o pôžičku, ktorú si vzali vo VÚB. Pôžičku však žalobcovia nesplácali a na základe návrhu
VÚB rodinný dom bol v dražbe predaný inému záujemcovi.

4. Podaním doručeným súdu dňa 3. júna 2014 vzali žalobcovia svoju žalobu v časti o zaplatenie
sumy vo výške 3.562,46 € z titulu náhrady vynaložených nákladov späť, pričom uznesením vyhláseným
na pojednávaní konanom dňa 13. novembra 2015 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy
vo výške 3.562,46 € z titulu náhrady vynaložených nákladov zastavil.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že kúpna zmluva bola uzatvorená
dňa 5.12.2008 v Bratislave medzi žalobcami, ako kupujúcimi na strane jednej a žalovanou, ako
predávajúcou na strane druhej. Zmluvou žalovaná previedla predmetné nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva žalobcov za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 4.500.000,- Sk/149.372,63 €. Žalobca 1/

kúpil spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 a žalobkyňa 2/ kúpila spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1/3. O splatnosti kúpnej ceny uzavreli zmluvné strany dohodu, v zmysle ktorej kúpna cena v
plnej výške 4.500.000,- Sk/149.372,63 € mala byť vyplatená bezhotovostným platobným prevodom na
účet predávajúcej, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, priamo Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len
„VUB,a.s."),ktorámala poskytnúť kupujúcimhypotekárnyúver. Predávajúcavkúpnejzmluveprehlásila

asúhlasilastým,žepodmienkoučerpaniahypotekárnehoúverujepredchádzajúceuzatvoreniezáložnej
zmluvy medzi predávajúcou, kupujúcimi a VUB, a.s., na základe ktorej predávajúca zriadi v prospech
VUB, a.s. záložné právo k nehnuteľnosti špecifikovanej v či. 2, bod 5 Zmluvy na zabezpečenie splatenia
úveru z úverovej zmluvy.

6. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 48 ods. 1, ods. 2, § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2, §
456, § 457, § 458, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, § 454a, § 597 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom období.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobou uplatnené a následne čiastočne späťvzaté
procesné nároky žalobcov sú dôvodné len čiastočne. V spore strán, kde žalovaná predávala predmetné
nehnuteľnosti, a bez toho, aby mala jasné vedomosti o ich právnych a technických vlastnostiach
sa zaviazala, že žalobcami vymienené vlastnosti (prípojka plynu dotiahnutá na kraj pozemku, prípojkakanalizácie s revíznou šachtou) predmetné nehnuteľnosti spĺňajú, nemožno podľa názoru tohto súdu
dať za pravdu žalovanej, a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, ale treba dať za pravdu žalobcom, že za
stavu keď predmetné nehnuteľnosti nimi vymienené podstatné vlastnosti nemali, žalobcovia od kúpnej

zmluvy odstúpili dôvodne a ich žalobe je potrebné čiastočne vyhovieť. Žalobcovia dôvodne odstúpili od
kúpnej zmluvy, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie už iba samotná skutočnosť, že k rozostavanej
stavbenebola dotiahnutáplynováprípojkaichoprávňovalavyužiťzmluvnéoprávnenieuvedenévčlánku
4 bode 4 kúpnej zmluvy a od zmluvy odstúpiť. Navyše neexistencia plynovej prípojky založila žalobcom
i zákonné právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka. Za toho

stavu bol nárok žalobcov na zaplatenie sumy 149.372,63 €, titulom vrátenia uhradenej kúpnej ceny
dôvodný a súd prvej inštancie im ho priznal. Nakoľko odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručené
dňa 7.apríla 2009, pričom v ňom bola stanovená lehota na vrátenie kúpnej ceny 10 dní, preto dospel
súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná mohla kúpnu cenu žalobcom vrátiť ešte dňa 17. apríla 2009,
a pokiaľ tak neučinila dostala sa dňa 18. apríla 2009 do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto
súd prvej inštancie žalobcom priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne

zo sumy 149.372,63 € od 18. apríla 2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnený nárok na
úrok z omeškania zamietol. Dôvodný bol nárok žalobcov aj na zaplatenie sumy 6.106,31 € z titulu
náhrady nákladov, ktoré v období od decembra 2008 do apríla 2009 vynaložili na stavbu rozostavaného
rodinného domu, a o ktoré vlastne do odstúpenia od zmluvy predmet kúpy zhodnotili a keďže výšku
týchto nákladov žalobcovia riadne preukázali, súd prvej inštancie im aj tento nárok priznal. Pokiaľ išlo o

nárok na zaplatenie sumy 15.759,15 € z titulu náhrady škody, súd v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko
dospel k záveru, že nebol preukázaný vznik škody, ani príčinný vzťah medzi porušením právnej
povinnostinastranežalovanejavznikomškody.Pokiaľišlo oprocesnýnároknazaplateniesumy1.909,-
€žalobcamivznesenýtitulomzaplateniazmluvnejpokuty,súdprvejinštanciedospelkzáveru,žetentoje
čiastočne dôvodný. Zmluvná povinnosť žalovanej zabezpečená zmluvnou pokutou bola v zmysle kúpnej

zmluvy vystavaná na dvoch komplementárnych povinnostiach. Jediné, čo žalovaná nesplnila bolo to,
že žalobcom neodovzdala aj odovzdávací a preberací protokol, ktorý mal byť navyše podľa zmluvy
podpísaný oboma zmluvnými stranami. Za toho stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že vzhľadom
na okolnosti prípadu je žalobcami uplatnená zmluvná pokuta neprimerane vysoká, a nakoľko svoju
hlavnú zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou (fyzicky odovzdať žalobcom predmetné

nehnuteľnosti) si žalovaná riadne splnila, preto súd prvej inštancie s použitím § 545a
Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil na sumu 1,- €, ktorá suma podľa
názoru súdu prvej inštancie dostatočne zabezpečuje čiastočné porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej
odovzdať žalobcom aj odovzdávací a preberací protokol. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie nárok
žalobcov uplatnený titulom zaplatenia zmluvnej pokuty zamietol.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcom, ktorí mali vo
veci čiastočný úspech, priznal čiastočný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,96%.

9. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie,

poukázala na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 pís. a), d), e), f), g) a h) CSP a navrhovala, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal
žalovanej náhradu trov konania alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové konanie
a rozhodnutie.

10. V odvolaní žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa vôbec nevenoval vysvetleniu podstaty
právneho nároku z akých predpokladov existencie predmetu obohatenia vychádzal pri určení vecne
aktívne a pasívne legitimovaných osôb, a preto v rozpore s § 220 ods. 2 CSP zaťažil rozhodnutie
vadou. Z právnych dôsledkov zrušenia zmluvného vzťahu podľa § 457 Občianskeho zákonníka plynie
povinnosť pre účastníkov zaniknutej zmluvy si vzájomné plnenia vydať a až pokiaľ by to jedna zo

strán nechcela rešpektovať nastupujú zodpovednostné následky podľa § 451 ods. 1 a § 458 OZ
všetko v intenciách naplnenia synalagmatických záväzkov podľa § 560 OZ. Žalovaná ako predávajúca
disponovala nehnuteľnosťou bez právnych vád, ktorú hodlala transformáciou majetku realizovať na
peňažnýekvivalenttejtonehnuteľnosti.Zdanéhopotomplynie,žepoprevodenehnuteľnostinažalobcov
sa žalovanej majetková hodnota nerozmnožila len zmenila svoju podobu. Žalovaná sa v situácii, keď jej

žalobcovia po odstúpení ponúkli odovzdať nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom zabezpečujúcim
peňažnú povinnosť žalobcov voči tretej osobe (financujúcej banke), nedostala do postavenia majetkovo
obohatenej osoby, pasívne vecne legitimovanej k povinnosti vydať obohatenie. Rovnako si žalovaná
v situácii, keď žalobcovia síce ponúkli vydať predmet prevodu žalovanej, ale zaťažený záväzkomžalobcov voči tretej osobe, potom žalobcovia sa nemohli stať oprávnení z bezdôvodného obohatenia
z dôvodu, že na ich úkor nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaná poukazuje na argumentáciu
žalobcov v tom zmysle, že predmet prevodu žalovaná prevádzala na žalobcov už zaťažený záložným

právom v prospech financujúcej banky a v rovnakom stave ho aj žalobcovia zapísali žalovanej, ale
toto neobstojí z dôvodu, že záložné právo zabezpečovalo splnenie záväzkov žalobcov voči tretej
osobe, ale tiež najmä že hospodárskym dôvodom vzniku a teda závislým právnym vzťahom vyvolaným
z podnetu a na žiadosť žalobcov z dôvodu zmýšľanej kúpy bol vznik súčasného záložného práva
tretej osoby na majetku žalovanej zabezpečujúcej záväzky žalobcov. Keď súd prvej inštancie uložil

povinnosť žalovanej vrátiť kúpnu cenu žalobcom hoci títo jej vrátili zaťažený predmet prevodu, ktorý
bol medzičasom neplnením záväzku žalobcov voči tretej osobe, ktorá si na predmet zálohu uplatnila
záložné právo, speňažený, spôsobil potom tak stav, keď na úkor žalovanej sa obohatili žalobcovia,
pretože pred prevodom mala žalovaná majetkovú hodnotu v podobe nehnuteľnosti, ktorú transformovala
prevodom na peniaze a pokiaľ ekvivalent hodnoty mala vydať bez obnovenia nezaťaženého predmetu
prevodu, potom by vznikla ujma v majetkovej sfére žalovanej vo výške hodnoty predmetu prevodu.

Obohatení by v dôsledku rozhodnutia súdu prvej inštancie boli žalobcovia. Žalovaná ďalej v odvolaní
s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo 4/2008 vyjadruje právny názor, že kataster nemohol
uskutočniť spätný zápis vlastníctva predmetu prevodu po odstúpení od zmluvy bez verejnej listiny alebo
súhlasnejvôlezmluvnýchstránreštituovaťpôvodnýprávnystav,apretobolobnovenýzápisvlastníckeho
práva žalovanej v katastri dosiahnutý v rozpore s vtedy platnou právnou úpravou a spôsoboval,

že žalobcovia nesplnili svoju povinnosť vydať predmet plnenia a tým sa nemohli domáhať vydania
protiplnenia od žalovanej. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie vyplýva z ustanovenia § 456 OZ. V danej právnej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že aktívne legitimovaný na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia nie je žalobca, pretože na
úkor žalobcu sa v čase od uplatnenia nároku na súde, t. j. od 07.08.2009 do času 30.06.2017 (do

okamihu rozhodnutia súdu) sa žalovaná objektívne majetkovo bezdôvodne neobohatila. Žalovaná počas
konania namietala, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2008 je neplatné. Okrem námietok
žalovanej smerovaných k neopodstatnenosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, žalovaná poukazuje na
to, že odstúpenie od zmluvy bolo uskutočnené písomným prejavom právneho zástupcu žalobcov
adresovaným žalovanej. Pokiaľ vo vzácnej zhode právnej teórie a rozhodovacej praxe panuje právny

názor, že uplatnenie práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa OZ je hmotnoprávnym
prejavom vôle jedného z účastníkov zmluvy voči iným účastníkom zmluvného vzťahu, potom súd ex
offo mal skúmať či ku prejavu vôle spôsobujúcej zánik zmluvného vzťahu účastníkov boli splnené
ďalšie podmienky. Obsahom súdneho spisu nie je dokument v podobe splnomocnenia žalovaných na
zastupovanie v hmotnoprávnych úkonoch, zvlášť so závažnými hmotnoprávnymi dôsledkami, medzi

ktoré je nutné zaradovať aj odstúpenie od zmluvy. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie síce
uviedol, že dôvodnou bola aj časť nároku na zaplatenie sumy 6.106,31 Eur z titulu náhrady nákladov,
ktoré v období od decembra 2008 do apríla 2009 žalobcovia vynaložili na stavbu rozostavaného
rodinného domu, a o ktoré vlastne od odstúpenia od zmluvy predmet zmluvy zveľaďovali, ale zároveň
rezignoval na zdôvodnenie akými úvahami sa pri tomto rozhodovaní riadil a tiež ako túto časť nároku

právne kvalifikoval. Vychádzajúc z predpokladu, že žalobcovia v čase od nadobudnutia predmetu kúpy
najneskôr do okamihu obnovenia zápisu predmetu kúpy v katastri na žalovanú, užívali nehnuteľnosť,
čomu zodpovedala aj ich povinnosť spájajúca sa s užívaním veci, pri ktorej investovali prostriedky
do bežnej prevádzky užívaného priestoru. To znamená, že pokiaľ žalobcovia užívali predmet kúpy v
rozhodnom období, obohatili sa o hodnotu zodpovedajúcu bežnému nájmu čomu pri užívaní zodpovedá

investícia do skvalitnenia bežného užívania.

11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania.
Žalobcovia poukazovali na to, že z odvolania nie je zrejmé, ktoré namietané procesné podmienky neboli

splnené.Podľanázoružalobcovsúdprvejinštanciedostatočneodôvodnilsvojerozhodnutie,zodpovedal
na všetko, čo v spore vyplynulo, zodpovedal na otázky, ktoré sa mu javili sporné, taktiež vyhodnotil
všetko čo mal za preukázané a svoje úvahy, prečo dospel k danému rozhodnutiu taktiež podrobne
zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd vychádzal z ustanovením o bezdôvodnom
obohatení tak, ako je upravené v ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré je jednoznačne

doplnené i súdnou praxou v takom rozsahu, že neexistuje iný výklad alebo spornosť vo výklade,
ktorý by súd mal ďalej dopĺňať a nahrádzať svojimi ďalšími úvahami. Súd prvej inštancie dospel k
správnym skutkovým zisteniam a následne i správnemu právnemu záveru, keď konštatuje a zároveň
svoje zistenia odôvodňuje, že žalobcovia dôvodne a platne odstúpili od kúpnej zmluvy, a preto im vznikolnárok na vrátenie kúpnej ceny, s ktorou sa žalovaná dostala do omeškania dňa 8.04.2009. Taktiež
za právne správny a jednoznačne zdôvodnený považujú žalobcovia i výrok súdu prvej inštancie, že
nárok na zaplatenie sumy 6.106,31 eur z titulu náhrady nákladov, ktoré žalobcovia vynaložili na stavbu

rozostavaného rodinného domu, čím zhodnotili predmet kúpy, bol dôvodný. Súd prvej inštancie taktiež
správne vyhodnotil odstup žalobcov, že došlo k vráteniu plnenia, ktoré v zmysle kúpnej zmluvy ako
kupujúci pôvodne získali, a tak ako nehnuteľnosť spolu s ťarchou ako im poskytla žalovaná, tieto v
takomto stave i žalovanej vrátili. Hypotekárna banka nepostupovala podľa ustanovenia § 534 OZ, keď
na účet žalovanej ako predávajúcej zaslala kúpnu cenu, ale poskytla titulom úveru finančné prostriedky

žalobcom, pričom ich časť v zmysle pokynu žalobcov ako kupujúcich bola pripísaná priamo na účet
žalovanejakokúpnacenaaďalšiačasťimbolaposkytnutánadostavburozostavanéhorodinnéhodomu.

12. K vyjadreniu žalobcov sa opätovne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobcovia vo svojom
vyjadrení neuviedli oporou aké skutkové zistenia majú preukázať ich tvrdenia. Podľa názoru žalovanej
súd prvej inštancie sa nevyjadril k podstatným otázkam vysvetlenia obsahu svojich úvah k oprávnenosti

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a tiež vysvetlenia posúdenia podstaty právneho nároku
sa nevenoval a preto v rozpore s § 220 ods. 2 CSP zaťažil rozhodnutie vadou, keď jasne a výstižne
nevysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a rovnako ako vec právne posúdil. Naopak po
rozsudku súdu prvej inštancie by sa žalobcovia obohatili na úkor žalovanej keď by inkasovali kúpnu
cenu od žalovanej, ktorú jej nezaplatili a tiež by sa obohatili o príslušenstvo vo výške 9,25% ročne z

kúpnej ceny od 18.04.2009 do zaplatenia, hoci sami neplnili svoj záväzok riadne - vydať predmet kúpy
žalovanej. Nemožno opomenúť, že žalobcovia si od banky zobali úver o 19.916,35 Eur vyšší ako činila
kúpna cena, ktorou zabezpečoval žalobca svoj záväzok voči financujúcej banke predmetom prevodu z
čoho plynie, že o túto sumu už bol žalobca obohatený v okamihu prijatia úveru.
13. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcom, ktorí svoju možnosť opätovného vyjadrenia sa v

zmysle § 374 ods. 2 CSP nevyužili.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane
všetkých písomných podaní strán doručených súdu aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd

preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej spolu s napadnutým rozsudkom
okresného súdu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie, keď nebol správny jeho záver, keď zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom prisúdenú
sumu spolu s príslušenstvom.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, v odvolaní žalovaná dôvodne namietala, že súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku nedostatočne zdôvodnil svoje právne závery, ktorými dospel k rozhodnutiu, že
žalovaná sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila a preto ju zaviazal na vydanie tohto obohatenia.
Pre posúdenie, či v konkrétnom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu je potrebné skúmať,
či boli naplnené zákonom predpokladané podmienky. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho

vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým
zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a
vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí
byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia (teda výnimočne zákon alebo
právna skutočnosť na základe zákona). Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych

vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu
práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že
majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej
sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu

(majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu.

16. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v
dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného

obohatenia vznikne však len za splnenia určitých(zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie
bezdôvodnéhoobohatenianastraneurčitejosoby(obohateného),protiprávnosťzískaniabezdôvodného
obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech
bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie skúmaním vyššie uvedených zákonných
predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia nezaoberal, resp. takéto preskúmanie nezdôvodnil vo
svojom rozhodnutí, a preto žalovaná dôvodne namietala vadu, v podobe nedostatočne odôvodneného
súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces.

18. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
19. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť spôsobom, uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom konania

umožňuje posúdiť postup súdu. Keďže súd prvej inštancie podľa uvedeného ustanovenia nepostupoval,
obmedzil strany sporu v ich práve na spravodlivé súdne konanie a pri podaní opravného prostriedku vo
vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho im odňal možnosť konať pred
súdom.
20. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by
mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci
dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný
súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu

ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov ( IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09).
21. Súd prvej inštancie svoj záver o bezdôvodnom obohatení sa žalovanej odôvodnil stručne bez
presvedčivých právnych záverov a bez skúmania zákonných podmienok, ku ktorých kumulatívnemu
naplneniu musí v prípade záverov o bezdôvodnom obohatení sa dôjsť, a bez preskúmania otázok,

ktoré bolo nutné zodpovedať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Takéto odôvodnenie potom
prirodzene vzbudzuje dôvodné pochybnosti najmä o presvedčivosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu.

22. Doterajšie dôvody, ktoré použil súd prvej inštancie pre záver o bezdôvodnom obohatení sa žalovanej
zostávajú neúplnými v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach

posudzovaného prípadu, zostávajú nezodpovedané zo všetkých (potrebných) zákonných hľadísk, sú
tak nepresvedčivými v tom, či je dôvodný nárok žalobcov na zaplatenie požadovanej sumy.

23. Navyše, tak ako správne uviedol aj žalobca v odvolaní, súd prvej inštancie sa mal v prvom rade
po preskúmaní spisu venovať otázke aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu. Súd je pri

rozhodovaní o akejkoľvek žalobe vždy povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu, a to aj vtedy, ak ju v konaní nikto nenamieta. Aktívna vecná legitimácia predstavuje také
právne postavenie žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného práva patrí žalobou uplatnené
právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné právo uplatniť na súde žalovaný nárok. Žalobca
má povinnosť uniesť v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu.

Bremeno tvrdenia žalobca unesie už tým, že si určitý nárok uplatní na súde, aj pokiaľ túto skutočnosti
výslovne v žalobe neuvedie. Žalobcu zaťažuje tiež povinnosť toto svoje tvrdenie v konaní preukázať,
nakoľko je to žalobca, kto z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Aktívne
legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (poškodený). Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné

obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva potom z ustanovenia § 451 OZ, je ním ten, koho majetok sa
na prospech druhého neoprávnene zväčšil, alebo u neho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu v
súlade s právom malo dôjsť (obohatený).24. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobcovia neboli subjektom, ktorý žalovanej vyplatil kúpnu cenu
za rozostavaný rodinný dom, ale bola to priamo banka, ktorá z hypotekárneho úveru žalobcov pripísala
na účet žalovanej peniaze, tvoriace sumu dohodnutú v kúpnej zmluve so žalobcami. Žalovaná ako

predávajúca disponovala nehnuteľnosťou bez právnych vád, po prevode tejto nehnuteľnosti na žalobcov
sa žalovanej majetková hodnota nerozmnožila len zmenila svoju podobu (na peňažný ekvivalent
nehnuteľnosti). K bezdôvodnému obohateniu žalovanej by mohlo dôjsť len za predpoklad, že by sa
naspäť platne obnovilo vlastnícke právo žalovanej k nehnuteľnosti bez právnych vád nehnuteľnosti
za súčasnej držby kúpnej ceny. Na základe vyššie uvedeného preto podľa názoru odvolacieho

súdu nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení sa žalovanej a jej postavení ako pasívne vecne
legitimovaného subjektu v rámci súdneho konania. Tak isto na druhej strane, keď žalobcovia síce
ponúkli vydať predmet prevodu žalovanej, ale zaťažený záväzkom žalobcov voči tretej osobe (banke
z hypotekárneho úveru), potom žalobcovia sa nemohli stať oprávnení z bezdôvodného obohatenia z
dôvodu, že na ich úkor nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Ujma žalobcov by mohla vzniknúť až
okamihom, keď by žalobcovia plnili banke a vrátili jej časť hypotekárneho úveru vo výške kúpnej ceny.

25. Navyše, tak ako správne namietala žalovaná v odvolaní, majetková sféra žalobcov sa v dôsledku
odstúpenia od zmluvy nezmenšila, pretože žalobcovia pred prevodom nedisponovali žiadnou hodnotou
a získanie cudzích zdrojov na plnenie kúpnej ceny a znášanie splátok a úrokov úveru poskytnutého
treťou osobou boli predvídateľným nákladom a rizikom žalobcov. Zmenou vlastníctva k predmetu zálohu

predajom zo žalovanej na žalobcov došlo zo strany žalobcov k vstupu do právneho postavenia záložcu
s povinnosťami plynúcimi zo záložnej zmluvy z 05.12.2008 najmä s obmedzeniami nedisponovať s
predmetom zálohu bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky a veriteľa. V dôsledku odstúpenia
od kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2008 nedošlo k zmene v osobách dlžníka voči banke z úverovej zmluvy
a preto ani za trvania záväzkov žalobcov voči veriteľovi nebolo možné legitímne vyvodzovať, že na

žalovanú prešla právna povinnosť splniť záväzok žalobcov ich veriteľovi. Na zabezpečenie záväzku
žalobcov voči tretej osobe bolo na predmet prevodu síce ešte na majetok žalovanej z hospodárskeho
dôvodu a účelu prospechu žalobcov, keď v dôsledku prevodu predmetu prevodu vstúpili žalobcovia
do práv záložcu aj s obmedzeniami plynúcimi z článku IV. bod 2. písm. a) záložnej zmluvy, ktorá
znemožňovala bez predchádzajúceho súhlasu tretej osoby disponovať s nehnuteľnosťou bez súhlasu

banky, čo znemožňovalo odstúpiť alebo vydať predmet prevodu žalovanej. Žalobcom v čase uplatnenia
nárokunasúdenesvedčalžiadennároknabezdôvodnéobohatenie,pretoženeuhradilipeňažnéplnenie,
ktoré od žalovanej kúpou nadobudli, ale tiež im nárok nevznikol pretože v priebehu konania vrátili
žalovanej predmet prevodu zaťažený a zabezpečujúci v tom čase splatný záväzok žalobcov voči banke
presahujúci kúpnu cenu a tým aj hodnotu predmetu prevodu ako zálohu.

26. Na základe vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
trpí vadami, pre ktoré nemožno toto rozhodnutie považovať za vecne a právne správne a vzhľadom na
vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

27. Vzhľadom na to, že odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne venoval
otázke vecnej legitimácie strán sporu, od vyriešenia ktorej závisí ďalší priebeh konanie, ako aj vzhľadom
na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, čo spôsobuje porušenie práva
strán sporu na spravodlivý proces, sa odvolací súd ďalšími námietkami uvedenými žalovanou v odvolaní

už nezaoberal a bez ďalšieho rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

28. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na preukázanie
vyššie uvedených skutočností, zhodnotí zistený skutkový stav veci a na základe právneho posúdenia
veci znovu rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo v súlade s uvedenými zákonnými

ustanovenia, s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a tiež aby bolo aj preskúmateľné v
prípadnom odvolacom konaní.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a)napadnutývýrokodvolaciehosúduopeňažnomplneníneprevyšuje desaťnásobokminimálnejmzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovouorganizácioua akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 C.s.p.).