Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, December 5, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/316/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1403899908
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1403899908.43

Uznesenie

OkresnýsúdBratislavaIVvsporežalobcu:R..T.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.W.4,Z.,protižalovanej:
W.. F. N.ová, nar. XX.X.XXXX, bytom N. 5, Z., zastúpená: JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou, Laurinská
18, Z., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd vyporiadal jeho bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovanou,
ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva, pretože medzi nimi nedošlo k dohode
o vyporiadaní ich spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
len „BSM“).

2. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu 07.06.2021 oznámil, že medzi ním a žalovanou došlo
k dohode o vyporiadaní BSM. Obidvaja majú za to, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo je vyporiadané.

3. Výzvou zo dňa 28.10.2021 súd vyzval právnu zástupkyňu žalovanej na vyjadrenie sa k späťvzatiu
žaloby s tým, že v prípade jej nevyjadrenia sa v lehote 7 dní bude mať súd za to, že žalovaná so

späťvzatím žaloby súhlasí. Výzva bola právnej zástupkyni žalovanej doručená 03.11.2021.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z.z.
(ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Ustanovenie § 146 ods. 2 CSP sa vzťahuje na spory, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z hmotného práva, kedy podľa povahy veci, môže ktorýkoľvek z účastníkov právneho
vzťahu iniciovať usporiadanie ich právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Ten z účastníkov právneho
vzťahu, ktorý uplatní svoje právo na usporiadanie ich vzťahu súdnou cestou skôr než iný účastník

tohto vzťahu, sa stáva žalobcom. Jeho procesné postavenie, ako aj s ním spojená aktívna vecná
legitimácia, však nie sú podmienené hmotným právom, keďže za rovnakých podmienok by sa moholtotožného nároku úspešne domáhať aj iný účastník toho istého právneho vzťahu (tzv. iudicium duplex).
Nakoľko postavenie žalobcu, a k nemu patriace dispozičné oprávnenie na späťvzatie žaloby, prináleží
konkrétnej osobe iba z titulu časového predstihu (pozn. v podaní žaloby), súd môže takéto konanie

zastaviťlensosúhlasomžalovaného,pričomsúhlasžalovanéhosospäťvzatímžalobymusíbyťvýslovne
a zrozumiteľne vyjadrený v podaní určenom súdu (§ 123 ods. 1 CSP). Absencia výslovného nesúhlasu
so späťvzatím žaloby na zastavenie konania tohto druhu nepostačuje, a teda nemožno ho prezumovať
podľa § 157 ods. 2 CSP, kedy procesným účinkom by bol iba predpoklad, že žalovaná strana nemá
námietky. Medzi konania s obligatórnym súhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby patria napríklad

konanie o vyporiadanie BSM [§ 149 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva (§ 142 OZ), o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ), o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o súvisiacom nároku na bytovú náhradu (§ 705, § 712a OZ)].

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal predmetnú žalobu v celom rozsahu späť a na

súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, ktorý bol v danom prípade nevyhnutný (§ 146 ods. 2CSP), keďže
spôsob vysporiadania BSM medzi stranami vyplýva z Občianskeho zákonníka, súd podľa § 145 ods.
1 CSP konanie zastavil.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní
žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v
intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším
správaním(konaním)žalovanéhobeztoho,abyoveci(meritórne)rozhodolsúd.Pritommedzisprávaním
žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy má žalobca, podľa § 256 ods. 1 CSP,

právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

13. O nároku strán na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého,
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže
žalobca vzal žalobu späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM so žalovanou, a

vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch strán, v danom prípade súd dospel k záveru, že obe strany
zavinili zastavenie konania z procesného hľadiska, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní od doručenia

rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).