Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 6, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119267226
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:6119267226.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne:

ESA LOGISTIKA, s. r. o., so sídlom Diaľničná cesta 12, 903 01 Senec, IČO: 35 751 622, zastúpenej:
CLS Čavojský & Partners, s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO:
36 854 972, proti žalovanému: M. N., narodenému XX. X. XXXX, trvale pobytom N. C., o zaplatenie 581
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 581,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 581,- eur od 8. 3. 2019 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12. 4. 2019 a postúpenou Okresnému
súdu Bratislava III dňa 13. 11. 2019 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 581,- eur s úrokom z omeškania vo výške
10 % ročne zo sumy 581,- eur od 8. 3. 2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
40,- eur, ako i náhrady trov konania, a to titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 7. 2018 a jej splatenia.

Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný bol zamestnancom žalobkyne, ktorému žalobkyňa na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 7. 2018 požičala 1 000,- eur, a to v čase trvania pracovného pomeru
žalovaného u žalobkyne. Na základe zmluvy (článok 2 bod 3 zmluvy sa žalobkyňa a žalovaný dohodli, že
poskytnutú pôžičku bude žalovaný splácať jednotlivými dohodnutými splátkami pôžičky, ktoré mu bude
žalobkyňa ako zamestnávateľ zrážať zo mzdy. Zrážky zo mzdy žalovaného prebehli v mesiacoch júl,
august, september, október a november 2018. Dňa 5. 2. 2019 zaslala žalobkyňa žalovanému okamžité
skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v súlade s § 68

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dňa 20. 2. 2019 bola zásielka vrátená žalobkyni ako nedoručená,
nakoľko si ju žalovaný neprevzal v odbernej lehote na pošte. V súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce
sa zásielka považuje za doručenú dňom, kedy ju poštový podnik vrátil žalobkyni ako zamestnávateľovi
ako nedoručiteľnú, t. j. 20. 2. 2019 došlo k skončeniu pracovného pomeru. V súlade s článkom 2 bod
4 zmluvy, v prípade skončenia pracovného pomeru je žalovaný povinný splatiť nesplatenú časť pôžičky
najneskôr do 15 dní odo dňa ukončenia pracovného pomeru. Nakoľko pracovný pomer žalovaného
skončil dňa 20. 2. 2019, žalovaný bol povinný uhradiť žalobkyni nesplatenú časť pôžičky vo výške 581,-

eur najneskôr do 7. 3. 2019. Žalovaný dlžnú sumu pôžičky do dnešného dňa žalobkyni aj napriek výzve
jeho právneho zástupcu zo dňa 8. 3. 2019 neuhradil. Podľa článku 2 bod 5 zmluvy vzniká žalobkyni
nárok na úrok z omeškania vo výške 20 % p. a., a to z neuhradenej časti pôžičky. Žalobkyňa si uplatnilaúrok z omeškania vo výške 10 % p.a. z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni kedy sa žalovaný
dostal do omeškania - t.j. od 8. 3. 2019.

2. V rámci upomínacieho konania Okresný súd Banská Bystrica podaním zo dňa 7. 5. 2019 vyzval
žalobkyňu, aby súdu oznámila, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka,
t.j. v časti istiny vo výške 581,- eur, v časti úroku z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 581,- eur od
8.3.2019dozaplatenia(§8ods.1vetaprvázákonač.307/2016Z.z.oupomínacomkonaníaodoplnení
niektorých zákonov). Žalobkyňa podaním zo dňa 14. 5. 2019 adresovaným súdu oznámila, že súhlasí s

vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor netýka. Z tohto dôvodu sa má za to, že vo zvyšnej
časti žalobkyňa vzala návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo (§ 8 ods. 1 veta druhá zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov). Okresný súd Banská Bystrica v
upomínacom konaní vydal vo veci dňa 15. 5. 2019 pod sp. zn. 28Up/465/2019 platobný rozkaz, ktorým
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni do 15 dní odo dňa doručenia toto platobného rozkazu
581,- eur, úrok z omeškania 10 % ročne zo sumy 581,- eur od 8. 3. 2019 do zaplatenia a náhradu trov

konania alebo v tej istej lehote podať odpor. Tento platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť
do vlastných rúk, preto žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci,
pričom sa platobný rozkaz zrušil v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.

3. Predmetom konania tak ostalo zaplatenie sumy 581,- eur, úrok z omeškania 10 % ročne zo sumy

581,- eur od 8. 3. 2019 do zaplatenia a náhrada trov konania.

4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR. Oznámenie
o podanej žalobe v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bolo zverejnené
dňa 17. 1. 2020. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobkyne nijakým

spôsobom nepoprel, dôkazy neoznačil a v konaní ostal nečinný.

5. Súd v súlade s § 322 CSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca
žalobkyne. Žalovaný zásielku obsahujúcu termín pojednávania v odbernej lehote neprevzal. Táto sa
súdu vrátila dňa 10. 8. 2021, ktorý deň sa považuje za doručenie predvolania (§ 116 ods. 3 v spojení s

§ 111 ods. 3 CSP). Preto súd vec prejednal postupom podľa § 180 CSP.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o
pôžičke zo dňa 19. 7. 2018, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 5. 2. 2019, výzvou na
úhradu zo dňa 8. 3. 2019, podacím lístkom a doručenkami, výpisom z účtu žalobkyne, ako aj ostatným

obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 7. 2018 mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako zamestnávateľ,
poskytla žalovanému ako zamestnancovi, bezúročnú pôžičku vo výške 1 000,- eur (čl. 1). V záhlaví
zmluvy je pri žalovanom uvedené bankové spojenie: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa čl. 2,

bod 3 zmluvy bol dohodnutý splátkový kalendár nasledovne: 1. splátka vo výške 87,- eur bude zrazená
zo mzdy za júl a 2. - 12. splátka vo výške 8,- eur bude zrazená zo mzdy počnúc mzdou za mesiac
august.Podľačl.2,bod4.,bolodohodnuté:Vprípadeukončeniapracovnéhopomerudlžníkasveriteľom
pred splatením celej sumy pôžičky, je dlžník povinný uhradiť veriteľovi nesplatenú časť pôžičky jednou
splátkou, najneskôr do 15 dní odo dňa ukončenia pracovného pomeru. V zmysle čl. 2, bod. 5 zmluvy

sa strany dohodli, že ak dlžník neuhradí veriteľovi zostatok pôžičky v lehote stanovenej podľa bodu 4.
tohto čl., veriteľovi vzniká právo na úroky z omeškania vo výške 20 % p. a. (ročne).

8. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovanému žalobkyňou zo dňa 5. 2. 2019 súd
zistil, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo závažné

porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalovaný dopustil tým, že po ukončení dočasnej pracovnej
neschopnosti od 17. 12. 2018 až do 5. 2. 2019 svojvoľne, bez ospravedlnenia a bez predchádzajúceho
súhlasu zamestnávateľa nenastúpil do práce.

9. Z výzvy na úhradu zo dňa 10. 3. 2019 súd zistil, že právny zástupca žalobkyne dňa 8. 3. 2019 vyzval

žalovaného na úhradu neuhradených záväzkov zo zmluvy o pôžičke v sume 581,- eur, ktorá sa stala
splatnou 7. 3. 2019, a to do piatich kalendárnych dní od doručenia výzvy. Z doručenky k tejto výzve je
zrejmé, že výzva sa vrátila právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 3. 4. 2019 ako neprevzatá v odbernej
lehote.10. Z výpisu z účtu žalobkyne súd zistil, že dňa 20. 7. 2018 bola z jej účtu poukázaná suma 1 000,- eur
na účet číslo: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

11. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a dodal, že žalobkyňa poskytla žalovanému
pôžičku, ale táto bola vrátená len z časti.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Po vykonanom dokazovaní súd žalobe v celom rozsah vyhovel opierajúc sa o § 151 ods. 1 CSP,
podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

17. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v predmetnom spore ide o konanie podľa tretieho

dielu druhej hlavy Civilného sporového poriadku, kedy súd môže vo veci vykonať dôkazy, aj keď
ich zamestnanec nenavrhol (§ 319 CSP). Takéto konanie zo strany súdu však predpokladá, aby sa
zamestnanec aspoň k veci vyjadril, či už písomne alebo ústne na pojednávaní, aby súd mohol posúdiť,
aké dôkazy je potrebné vykonať pre úplné zistenie skutkového stavu. Žalovaný však zostal úplne
pasívny, v konaní sa k žalobe nevyjadril, a to aj napriek výzve súdu, ktorú prevzal a na nariadené

pojednávanie sa nedostavil. Súd teda považoval skutkový stav tvrdený žalobkyňou za preukázaný a ňou
predložené dôkazy, za nesporné. Žalobkyňa poskytla žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
19. 7. 2018 pôžičku v sume 1 000,- eur, pričom žalovaný uhradil splátky len za obdobie júl až november
2018 a ďalšie splátky neuhradil. Dňa 5. 2. 2019 zaslala žalobkyňa žalovanému okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktoré bolo žalobkyni vrátené ako nedoručené dňa 20. 2. 2019, pričom tento deň

považovala za deň skončenia pracovného pomeru. V súlade s čl. 2 bod 4 zmluvy bol žalovaný povinný
splatiť nesplatenú časť pôžičky najneskôr do 15 dní od ukončenia pracovného pomeru, teda najneskôr
do 7. 3. 2019.

18. Tým, že žalovaný nezaplatil dlžnú sumu v lehote splatnosti do 7. 3. 2019, dňom 8. 3. 2019 sa s

jej úhradou dostal do omeškania. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez
ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník
dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia
omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia
pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve

nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná
hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Pôžička, ako vyplynulo z čl. 1 bod
1 zmluvy, bola bezúročná, avšak žalobkyňa si v konaní neuplatnila úroky z pôžičky v zmysle § 658
Občianskeho zákonníka, ale úroky z omeškania ako sankciu za omeškanie, na ktoré má nárok priamo zo

zákona aj bez osobitnej dohody s dlžníkom. Dňom 8. 3. 2019 sa žalovaný dostal s plnením peňažného
dlhu do omeškania v zmysle vyššie cit. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobkyňa popri
istine má právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania. K prvému dňu omeškania úroková sadzba ECB
činila 0 % + 5 percentuálnych bodov, teda zákonné úroky z omeškania boli 5 % ročne, pričom žalobkyňasi uplatnila úroky z omeškania v sadzbe 10 % ročne, a preto súd žalobu v tejto časti prevyšujúcich úrokov
z omeškania ako nedôvodnú zamietol a priznal žalobkyni iba zákonné úroky z omeškania.

19. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobkyne
v časti vyhovel a zaviazal žalovaného, aby žalobkyni zaplatil sumu 581,- eur s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 581,- eur od 8. 3. 2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP na základe pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súdom priznaný nárok na náhradu trov
konania v prospech žalobkyne vychádza zo zásady úspechu, a to tak, že úspech sa odráža od výšky
istiny,ktorejsanávrhomnazačatiekonaniadomáhalažalobkyňaaodsúdompriznanejvýškyistiny,ktorú
súd uznal ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným
nárokom žalobkyne. V uvedenej veci žalobkyňa žiadala priznať sumu 581,- eur, ktorú jej súd aj priznal,

čo predstavuje 100 %, a preto súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni voči žalovanému
v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355

ods. 1 CSP).

Proti III. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné
odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov).