Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307224636
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1307224636.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov: 1/ F. M., nar. XX.X.XXXX, Q. A.
Q. XXX, 2/ G.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, 3/ M. O., nar. XX.X.XXXX, F. XX, X., žalobcovia 2/ a 3/
zastúpení advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Q.
D., nar. XX.XX.XXXX, B. X. X, F., 2/ Q. D., nar. XX.X.XXXX, D.. A. XX, F., zastúpeným advokátom Mgr.
Matejom Krajčim, PhD., Záhradnícka 51, Bratislava, o zaplatenie 5.282,81 eura s prísl., na odvolanie
žalobcov 1/ až 3/, a odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k.
6C/102/2008-209, zo dňa 3.5.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I., II. a III., p o
t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania mení tak, že žalobcom 1/ až 3/ priznáva
proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 93,08 %.

III. Žalobcom 1/ až 3/ priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške 2.550 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 2.550 eur od 12.7.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením poskytnutým jedným zo žalovaných, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného plniť (výrok I.); žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
2/ sumu vo výške 1.275 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.275 eur od
12.7.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením poskytnutým
jedným zo žalovaných, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť (výrok II.);

žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3/ sumu vo výške 1.275
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.275 eur od 12.7.2009 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením poskytnutým jedným zo žalovaných,
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť (výrok III.); v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (výrok IV.) a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania (výrok V.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa

31.12.2007 domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť pôvodnej
žalobkyni 1/ P. M. istinu 79.575 Sk (2.641,41 eura) s 8,5 % úrokom z omeškania od 1.1.2008 do
zaplatenia; žalobkyni 2/ istinu 39.787,50 Sk (1.320,70 eura) s 8,5 % úrokom z omeškania od 1.1.2008
do zaplatenia; žalobcovi 3/ istinu 39.787,50 Sk (1.320,70 eura) s 8,5 % úrokom z omeškania od 1.1.2008do zaplatenia. Žalobu skutkovo a právne odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi pozemku parcela E-KN
č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1.061 m2, pričom žalobkyňa 1/ vlastní podiel o veľkosti
1/2 k celku, žalobkyňa 2/ podiel o veľkosti 1/4 k celku a žalobca 3/ podiel o veľkosti 1/4 k celku. Tvrdili,

že táto parcela bola zlúčená do parcely č. XXXX o celkovej výmere 18.026 m2, ktorá bola následne
geometrickým plánom rozdelená na viacero pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie F., a ako ich bezpodieloví spoluvlastníci sú vedení žalovaní. V žalobe uviedli, že
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. PK 5C/365/01, zo dňa 2.2.2006, bolo určené, že kúpna
zmluva, na základe ktorej žalovaní kúpili parcelu č. XXXX, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere

18.026 m2, je neplatná; žalovaní tak užívali ich pozemok bez toho, aby mali uzavretú nájomnú zmluvu,
čím získali bezdôvodné obohatenie. Žalobou žiadali zaplatenie nájomného za obdobie od 1.1.2007 do
31.12.2007.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo
vzťahu k skutkovému stavu z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. PK 5C/365/01-253, zo dňa

2.2.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.7.2006, preukázané, že súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy
uzavretej medzi predávajúcim AUTO-MOTO-ŠPORT-CENTRUM Pezinok, Fajdalská cesta, Pezinok,
IČO:31798276,ažalovanými1/a2/akokupujúcimi,spovolenímvkladupodč.Q.,dňa2.2.2000,včasti,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané pre katastrálne územie F. na liste vlastníctva č. XXXX ako
parcela č. XXXX, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 18.026 m2. Z výpisu z katastra nehnuteľností

zistil, že k 28.12.2007 boli na liste vlastníctva č. XXXX zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území F., a to pozemky parcely C-KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, Y. XXXX/XX; ako aj stavby: súpisné č. XXXX, postavená na parcele č. XXXX/XX, druh stavby -
samostatne stojaca garáž a súpisné č. XXXX, postavená na parcele číslo XXXX/XX, druh stavby - iná

budova označená súpisným číslom, pričom ako bezpodieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností boli
evidovaní žalovaní v podiele 1/1 a ako titul nadobudnutia bolo poznačené: „Kúpa Q., Kolaudač. rozhod.,
listina o určení sč., geom. plán, Žiadosť o zápis GP č. XX/XXXX“. Z výpisu z katastra nehnuteľností
na súd prvej inštancie ustálil, že k 30.12.2007 boli na liste vlastníctva č. XXXX zapísané nehnuteľnosti
nachádzajúce v katastrálnom území F., a to pozemok parcela C-KN č. XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/XX,

pozemok parcela E-KN č. XXXX a XXXX/X; a ako spoluvlastníci týchto nehnuteľností boli evidovaní
žalobkyňa 1/ v podiele 2/4, žalobkyňa 2/ v podiele 1/4 a žalobca 3/ v podiele 1/4. Z protokolu o odovzdaní
a prevzatí majetku zistil, že odovzdávajúcimi boli žalovaní, preberajúcim bolo Mesto Pezinok; dôvodom
odovzdania a prebratia bol rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. PK 5C/365/01, zo dňa
2.2.2006, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/353/06, zo dňa 31.7.2007. Z

geometrického plánu (č. l. 141) vyplynulo, že bol vytvorený na oddelenie pozemku s parcelným č. XXXX
v katastrálnom území F., pričom predmetný pozemok vznikol zlúčením ôsmych pozemkov, okrem iných
aj pozemku parcela E-KN č. XXXX s tým, že do pozemku parcela C-KN č. XXXX o výmere 18.206 m2
bol pozemok parcela E-KN č. XXXX zahrnutý vo výmere 1.061 m2, a nachádzal sa na východnej hranici
pozemku parcela č. XXXX. Z uznesenia sp. zn. 1D/ 152/95, Dnot 34/95, súd prvej inštancie vyvodil, že

žalobcovia ako dedičia po poručiteľovi M. O., zomr. XX.X.XXXX, podali na Okresnom súde Bratislava
- vidiek návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva; súd schválil dedičskú dohodu o vyporiadaní
dedičstva, podľa ktorej nehnuteľnosti v katastrálnom území F., okrem iných aj pozemok zapísaný vo
vložke č. XXXX, parcelné č. XXXX, roľa, o výmere 4.190 m2 (stav KN pozemok združený) v celosti
prebrali dedičia a to žalobkyňa 1/ v podiele 1/2, žalobkyňa 2/ v podiele 1/4 a žalobca 3/ v podiele 1/4.

Z geometrického plánu (č. l. 144) mal súd prvej inštancie za preukázané, že do pôvodného pozemku
parcela E-KN č. XXXX, ktorý je podľa nového stavu plánu tvorený pozemkami parcelami C-KN č. XXXX/
X a č. XXXX/XX, zasahovali v pôvodnom stave pozemky parcely C-KN zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX s parcelnými č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v celosti; a v časti pozemky s
parcelnými č. XXXX/X, XXXX/X, pričom na pozemkoch s pôvodnými parcelnými č. XXXX/X, XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X sú zakreslené stavby. Z kópie internetovej stránky (č. l. 148) súd
prvej inštancie ustálil, že na internetovom portáli K..N..sk bolo v časti „. W. O. uvedené: „. T.M. X. X F.
- N., s kontaktnou adresou C. X, F., a boli na nej ponúkané zábavné a súťažné programy zamerané na
atraktívny motokárový šport; v komentári (najstaršom) k internetovej stránke zo dňa X.XX.XXXX bolo
uvedené, že : „.P. X. S. N. Š. N. Y. W. I. C.... Y. Ú. X. F.... W. I. XX Y.... Y. W. Y. W.:)“.. Súd prvej

inštancie podotkol, že druhý najstarší komentár bol z XX.X.XXXX a znel: „. Y. N. X. Y. S. T. A. E. O.
S. U. J. N. Y. X. X. S. T. N. S. O. P. Y. P. W. X. F. X. U. G. na X.. Z čestného prehlásenia (č. l. 149)
vyplynulo, že ho dňa 4.10.2016 podpísala O. M. - M., ktorá v ňom vyhlásila, že v rokoch 2006, 2007 a
2008 prevádzkovala Y. I. Q. F., počas ktorých na základe dohody s pánom D. autoškola využívala navýcvik žiakov asfaltovú plochu pri motokárovej dráhe v lokalite T. Q. Q. F. a taktiež mala od pána D. v
tomto areáli prenajatú garáž na uskladnenie osobných vecí a pánovi D. platila nájom. Zo znaleckého
posudku (č. l. 156) súd prvej inštancie ustálil, že všeobecná hodnota nájmu za pozemky s parcelnými č.

XXXX/XX a XXXX/X podľa listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný, v období od 1.1.2007 do 31.12.2007,
bola pri pozemku s parcelným č. XXXX/X stanovená vo výške 4,811 eura/m2, t. j. 947,77 eura za celý
pozemok, a pri pozemku s parcelným č. XXXX/XX v rovnakej výške, t. j. za celý pozemok v sume
4.151,89 eura; spolu bola všeobecná hodnota nájmu za pozemky znalkyňou stanovená na 5.099,66
eura, t. j. zaokrúhlene 5.100 eur za rok. Oboznámením sa zo zvukovo-obrazovým záznamom na CD

nosiči (č. l. 200) súd prvej inštancie zistil, že záznam je tvorený súborom fotografií zachytávajúcich
priebeh posledného motoristického podujatia na motokárovej trati, a to pretekov moravského pohára;
v ďalšej časti je dokument tvorený obrazovým záznamom vyhotoveným údajne v novembri 2009, ktorý
zachytáva okrem iného i stavebný odpad nachádzajúci sa na motokárovej trati, a celkové spustnutie
areálu.

4. K námietke premlčania vznesenej žalovanými súd prvej inštancie skonštatoval, že je neopodstatnená,
nakoľko z prvopisu žaloby opatreného kolkovými známkami vyplýva, že žalobcovia si nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 uplatnili na súde dňa 31.12.2007, a
teda v zákonom stanovenej dvojročnej premlčacej dobe.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že za obdobie od 1.1.2007
do 31.12.2007 vzniklo na strane žalovaných bezdôvodného obohatenie, pretože užívali dotknuté
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a za užívanie nič nezaplatili. Poznamenal, že
žalovaní po právoplatnosti (25.7.2006) rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. PK 5C/365/01-253,
mali vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi pozemkov o celkovej výmere 18.206 m2, na ktorých sa

nachádzal nimi prevádzkovaný motoristický areál, no napriek tomu tieto pozemky užívali až do 4.9.2008,
kedy pozemky protokolárne odovzdali Mestu Pezinok; uvedeným konaním sa tak žalovaní bezdôvodne
obohatili na úkor žalobcov, pričom bezdôvodné obohatenie sú povinní vydať spolu s príslušným
úrokom z omeškania a to za dobu, počas ktorej boli na základe predchádzajúcej výzvy žalobcov v
omeškaní s plnením peňažného dlhu. Vyslovil názor, že výška bezdôvodného obohatenia uplatnená v

žalobe čiastočne do výšky 5.100 eur zodpovedala trhovým pomerom, čo bolo preukázané znaleckým
dokazovaním. Ozrejmil, že v konaní nemal za preukázané, že by žalobcovia pred podaním žaloby
žalovaných písomne vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto prvýkrát boli žalovaní na
vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvaní až doručením žaloby dňa 8.7.2009. Objasnil, že vzhľadom
k tomu, že žalobný petit stanovoval žalovaným na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia lehotu

3 dní, dospel k záveru, že žalovaní mali na vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnutú lehotu
do 11.7.2009, a pokiaľ bezdôvodné obohatenie v tejto lehote nevydali, nastalo nasledujúci deň, t. j.
12.7.2009 ich omeškanie s plnením peňažného dlhu. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za
použitia § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., žalobe v časti istiny uplatnenej titulom bezdôvodného obohatenia

čiastočnevyhovelazaviazalžalovanýchspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcomspolu5.100eur,ktoré
predstavujú sumu ročného nájomného za užívanie pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov
určenú znaleckým posudkom, spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania; a v prevyšujúcej časti (o
zaplatenie 182,81 eura a 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 5.282,81 eura od 1.1.2008 do
11.7.2009) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. konštatujúc, že každá

zo strán mala v spore len čiastočný úspech, a preto žiadnej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti vyhovujúcim častiam (výrok I., II., III.) rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie a žiadali
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka

nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Považovali za potrebné zhrnúť skutkový stav
veci a uviedli, že žalobcovia uplatnili svoj nárok titulom toho, že žalovaní sa na ich úkor bezdôvodne
obohatili tým, že počas obdobia od 1.1.2007 do 31.12.2007 užívali bez právneho titulu nehnuteľnosť
parcelu E-KN č. XXXX, orná pôda, o výmere 1.061 m2, zapísanú pôvodne na liste vlastníctva č.

XXXX pre katastrálne územie F., ktorá bola zlúčená do novovytvorenej parcely č. XXXX, ostatné
plochy, o výmere 18.206 m2. Podotkli, že vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXXX zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie F., sa titulom vydržania vyhláseného formou
notárskej zápisnice spísanej notárom U.. P. O. stalo združenie AUTO-MOTO-ŠPORT CENTRUMPezinok, Fajgalská cesta, Pezinok (ďalej len „AMŠC Pezinok“). Poznamenali, že kúpnou zmluvou zo dňa
21.12.1999 uzavretou medzi združením AMŠC Pezinok ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi,
nadobudli za kúpnu cenu 3.000.000 Sk v celku pozemok s parcelným č. XXXX, zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., a ich vlastníctvo bolo následne rozhodnutím Správy
katastra Pezinok pod č. Q., zo dňa 2.2.2000, zapísané do katastra nehnuteľností. Ozrejmili, že následne
už ako vlastníci pozemku parcela č. 5272 z tohto pozemku vytvorili parcely č. XXXX/X až XXXX/XX,
ktoré ako jediní vlastníci zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX užívali, ako aj zhodnocovali. Pripomenuli,
že vo veci kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.1999, titulom ktorej nadobudli vlastnícke právo k predmetnému

pozemku, Okresný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. PK 5C/365/01, zo dňa 2.2.2006, právoplatným v
I.výrokudňa25.7.2006,vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBratislaveč.k.9Co/353/06-283,zodňa
31.7.2007, určil, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999, uzavretá medzi AMŠC Pezinok ako
predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi, je v tejto časti neplatná. Skonštatovali, že neplatnosť bola
určená z dôvodu, že bolo preukázané, že žalovaní boli úmyselným podvodným konaním tretej osoby
(AMŠCPezinok)uvedenídoomyluakúpilinehnuteľnosti,ktorévčaseuzavretiakúpnejzmluvytátotretia

osoba nevlastnila, t. j. stali sa nie vlastnou vinou obeťami podvodu a zároveň aj poškodenými, pričom
zaplatená kúpna cena vo výške 3.000.000 Sk, ktorú bolo AMŠC Pezinok ako predávajúci povinné im
vrátiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia, sa v súčasnosti javí ako nevymožiteľná. Podčiarkli, že
je absurdné, že žalobcovia žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia od nich, t. j. od osôb, ktoré v čase
oprávneného užívania na základe riadneho vlastníckeho práva dotknuté nehnuteľnosti niekoľkonásobne

zhodnotili.

7.Žalovaníďalejargumentovali,žerozsudokOkresnéhosúduBratislavaIIIsp.zn.PK5C/365/01,zodňa
2.2.2006, právoplatný 25.7.2006, je nevykonateľný, pretože ním súd navracia vlastnícky vzťah k parcele
č. XXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX spätne na už zaniknuté AMŠC Pezinok, a navyše táto

parcela v čase rozhodovania súdu už ani neexistovala, o čom mal súd vedomosť. Zdôraznili, že Okresný
súd Bratislava III predmetným rozsudkom neurčil vlastnícke právo v prospech žalobcov, teda žalobcovia
nepreukázali uplatnený žalobný nárok. Podčiarkli, že naproti tomu žalovaní boli ako vlastníci pozemkov
parciel C-KN č. XXXX/X až č. XXXX/XX zapísaní v katastri nehnuteľností ešte v roku 2009; teda boli
tí, kto bol v rozhodnom čase, t. j. v roku 2007, zapísaný ako vlastník pozemkov na liste vlastníctva č.

XXXX, pričom v tom čase nemali vedomosť o inom vlastníckom práve, titulom ktorého by z ich strany
malo voči komukoľvek dochádzať k bezdôvodnému obohacovaniu sa.

8. Žalovaní namietali, že v konaní nebol preukázaný vznik vzťahu prenajímateľa a nájomcu. Boli
názoru, že nájomný vzťah môže vzniknúť len zo zmluvy, výnimočne zo zákona, prípadne môže zmluvný

vzťah nahradiť, resp. určiť súd, pričom ku žiadnej z týchto právnych skutočností nedošlo. Dôvodili, že
užívali nehnuteľnosti nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.1999 do zrušenia ich vlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam v dobrej viere ako ich vlastníci a po určení neplatnosti kúpnej zmluvy
parceluč.XXXXďalejneužívaliaaninemohliužívať,pretožežalobcoviavtomčasenemalivysporiadané
vlastnícke vzťahy, nakoľko táto parcela bola vedená v registri „E“, t. j. nebola zameraná a ani zakreslená.

Vyjadrili presvedčenie, že k bezdôvodnému obohateniu ani k vzniku nájomného vzťahu nemohlo
dôjsť, pretože žalobcovia nemali určenú majetkovú podstatu, t. j. existenciu nespochybniteľného
vlastníckeho práva k predmetu bezdôvodného obohatenia. Domnievali sa, že žalobcovia nepredložili
žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaní v rozhodnom čase, teda od 1.1.2007 do
31.12.2007, parcelu č. XXXX zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, ktorej podielovými vlastníkmi boli

žalobcovia, užívali bez právneho dôvodu.

9. V nadväznosti na vykonané dokazovanie žalovaní súdu prvej inštancie vytýkali, že prihliadol na čestné
prehlásenie zo dňa 4.10.2016 vyhotovené a podpísané O. M. - M., a pritom vôbec neskúmal pravdivosť
tohto tvrdenia, ani jeho vzťah k pozemku, ktorý mali žalovaní neoprávnene užívať. Pokiaľ sa jedná

o Znalecký posudok č. 173, zo dňa 3.11.2016, vypracovaný znalkyňou G.. N. X., mali za to, že jeho
výpovedná hodnota v tomto konaní je nulová, nakoľko znalkyňa ohodnocuje cenu nájmu za obdobie od
1.1.2006 do 31.12.2006 a obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 vo vzťahu k parcelám č. XXXX/X a č.
XXXX/XX vedeným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., avšak tieto parcely vznikli až
na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX, zo dňa 5.6.2008, t. j. v znalkyňa oceňovala nehnuteľnosti

k obdobiu viac ako dva roky pred ich vznikom; navyše žalobcovia v rozhodnom čase vlastnili parcelu
č. XXXX, PKN č. XXXX, ktorá nie je zhodná s parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/XX vedenými na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F.. Dodali, že napriek tomu, že tieto námietky vzniesli už vosvojom vyjadrení zo dňa 17.1.2017, súd prvej inštancie sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozsudku
vôbec nevysporiadal.

10. Žalovaní videli pochybenie súdu prvej inštancie aj v tom, že sa nevysporiadal so základnými
predpokladmi priznania žalobcami uplatneného nároku, t. j. s otázkou, či žalobcovia v roku 2007, teda
v rozhodnom období, disponovali právom k pozemku s parcelným č. XXXX, resp. k pozemkom s
parcelnými č. XXXX/X až č. XXXX/XX zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, v súvislosti s ktorými
došlo k rozhodnutiu o neplatnosti časti kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.1999; otázkou aký právny vzťah

žalobcovktýmtopozemkomexistovalvrozhodnomčaseaotázkou,čižalovanívrozhodnomčase,t.j.od
1.1.2007 do 31.12.2007, teda nepretržite počas celého obdobia reálne užívali dotknutý majetok. V tejto
súvislosti ďalej poukázali na to, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom,
ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti,
pričom vzniká len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,

majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Boli názoru,
že súd prvej inštancie sa existenciou zákonných predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia
v prejednávanom spore vôbec nezaoberal. Žalovaní taktiež skonštatovali, že žalobcov v rozhodnom
čase neobmedzovali na ich vlastníckych právach a preto mohli svoje vlastníctvo v plnej miere užívať.

Uzavreli, že bez preukázania nespochybniteľného práva vec užívať a vlastniť, bez stanovenia trhovej
ceny pozemku, ale najmä bez určenia rozsahu v akom mali údajne pozemok reálne užívať a kedy, nemal
súd prvej inštancie žalobe vyhovieť.

11. Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania (výrok V.) podali žalobcovia 1/ až 3/ odvolanie a

žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a priznať im náhradu trov konania v
rozsahu 93,08 %, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich
odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentovali,
že žalobou sa ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností domáhali, aby im žalovaní zaplatili za užívanie

nehnuteľností istinu v celkovej výške 5.282,81 eura a súd prvej inštancie žalovaných zaviazal zaplatiť
im spolu 5.100 eur. Na uvedenom základe mali za to, že ich čiastočný úspech vo veci je v pomere
96,54 %. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 19/2010, podotkli, že ak
nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada
trov pomerne rozdelená; to vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a

od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany); vo
výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov,
ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Žalobcovia boli názoru, že v prejednávanej
veci mal súd prvej inštancie náhradu trov konania pomerne rozdeliť a priznať im náhradu trov v rozsahu
93,08 %, čo predstavuje rozdiel ich úspechu a úspechu žalovaných.

12. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcich častiach zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedli, že sa v plnej miere pridržiavajú a bez ďalšieho
trvajú na obsahu nimi podaného odvolania.

13. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov podčiarkol, že v roku 1999 kúpil pozemok parcela
č. XXXX v katastrálnom území F., bol však podvedený a okradnutý; v roku 2006 bola totiž kúpna
zmluva zrušená. Podotkol, že vlastnícke právo žalobcov v katastri nehnuteľností nebolo zapísané až
do roku 2013. Poznamenal, že pri zrušení kúpnej zmluvy súd nerozhodol o tom, že žalobcovia sú
vlastníkmi dotknutého pozemku, a preto mal súd prvej inštancie v tomto spore žalobu zamietnuť. Vyjadril

presvedčenie, že žalobcovia využili situáciu, pretože na susednom pozemku vlastnil do septembra 2009
garáže, ktoré potom predal Mestu Pezinok. Mal za to, že žalobcovia vymáhajú svoje nájomné tiež v
tomto termíne, aby tak mohli dokázať jeho prítomnosť v blízkosti.

14. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadali napadnutý rozsudok v napadnutých

vyhovujúcich častiach potvrdiť. Zastávali názor, že žalovaní nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, na
základe čoho dospeli k nesprávnemu právnemu záveru. Poukázali na to, že sami žalovaní v odvolaní
uviedli, že AŠMC Pezinok, s ktorým dňa 21.12.1999 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola
okrem iného parcela č. XXXX o výmere 18.206 m2 v katastrálnom území F., nebol vlastníkom tejtonehnuteľnosti.Žalobcovianauvedenomzákladedospelikzáveru,žekúpnazmluvazodňa21.12.1999je
absolútne neplaným právnym úkonom, s ktorým zákon nespája žiadne účinky, a preto žalovaní nemohli
nadobudnúťvlastníctvokpredávanýmnehnuteľnostiam,atedaanikparceleč.XXXX;atobezohľaduna

to, že žalovaní boli zapísaní ako vlastníci do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti upriamili pozornosť
na § 70 ods. 1, ods. 2 zákona č. 162/19995 Z. z. s tým, že údaje katastra sú záväzné iba dovtedy,
kým sa nepreukáže opak, pričom v tomto prípade bol opak preukázaný najmä rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III č. k. PK 5C/365/01, zo dňa 2.2.2006, ktorým bolo vyslovené, že kúpna zmluva v časti
predaja pozemku s parcelným č. XXXX je neplatná.

15. V nadväznosti na námietku žalovaných, že v konaní nebol medzi stranami sporu preukázaný vzťah
prenajímateľa a nájomcu, skonštatovali, že o bezdôvodné obohatenie ide aj v prípade, ak niekto užíva
cudziu vec bez toho, aby mal k tomu právny titul, napr. uzavretú nájomnú zmluvu. Mali za preukázané, že
žalovaní užívali parcelu E-KN č. XXXX, orná pôda, o výmere 1.109 m2, ktorá ako tvrdia samotní žalovaní
bola v minulosti včlenená do parcely č. XXXX, a následne bola predmetom kúpy zo dňa 21.12.1999.

Podotkli, že na užívanie tohto pozemku nemali žalovaní uzavretú nájomnú zmluvu a ani žiadnu inú
zmluvu, a teda pozemok užívali bez právneho titulu, čím získali bezdôvodné obohatenie na ich úkor.
Zdôraznili, že užívanie pozemku parcela č. XXXX bolo v konaní preukázané Protokolom o odovzdaní
a prevzatí majetku (č. l. 75), geometrickým plánom (č. l. 141, 144), kópiou z internetovej stránky (č. l.
148), čestným prehlásením (č. l. 149), listom (č. l. 150), a zvukovo-obrazovým záznamom (č. l. 200).

Domnievali sa, že užívanie tejto nehnuteľnosti potvrdili aj samotní žalovaní, ktorí vo svojom vyjadrení
zo dňa 6.4.2010 uviedli, že veci nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.1999 (teda aj pozemky)
užívali 9 rokov, čo v danom prípade znamená, že až do roku 2008.

16. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 1.10.2018 s označením „vyjadrenie ku konaniu“ súdu prvej inštancie

vytýkal, že prehliadol skutočnosť, že kúpna zmluva bola zrušená len v časti „ostatné plochy“, avšak
v časti „zastavané plochy“ nebola dotknutá. Ozrejmil, že zastavané plochy tvorili asfaltové plochy
motokárovej dráhy, parkovisko a budovy, pričom budovy postavil na zastavanej ploche v rokoch 2002
až 2005. Pripomenul, že pre svoje účely využíval výhradne zastavané plochy a budovy, čo mal za
preukázanévýpoveďami.Podčiarkol,žezastavanéplochyžalobcovianikdynevlastnili.Dodal,žebudovy

a zastavané plochy následne v roku 2009 predal Mestu Pezinok, z čoho vyplýva, že bol ich oprávneným
vlastníkom a užívateľom. Na uvedenom základe dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne
preskúmal vlastnícke práva viažuce sa k listu vlastníctva č. XXXX. Žalovaný 1/ opätovne zdôraznil, že
bol podvedený, stratil časť majetku a k neoprávnenému užívaniu a teda ani k obohateniu z jeho strany
nedošlo.

17. Žalovaní v odvolacej replike zopakovali, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, pretože
nepredložili súdu relevantný dôkaz, ktorým by preukázali, že pozemok parcela E-KN č. XXXX, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, v rozhodnom čase (nepretržite) bez právneho dôvodu a v celom rozsahu
užívali; nepreukázali ani to, že im vo výkone ich vlastníckych práv viažucich sa k dotknutej nehnuteľnosti

bránili a neuniesli ani dôkazné bremeno preukázania rozsahu prospechu, o ktorý sa žalovaní mali
na ich úkor obohatiť zvýšením hodnoty svojho majetku, alebo o ktorú sa ich majetok nezmenšil, hoci
by sa tak za bežných okolností stalo. Žalovaní opätovne poznamenali, že po právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. PK 5C/365/01, zo dňa 2.2.2006, parcelu č. XXXX neužívali, a ani
ju nemohli užívať, pretože žalobcovia v tom čase nemali vysporiadané vlastnícke vzťahy k predmetnej

parcele, ktorá bola vedená v registri „E“ a nebola zameraná a ani zakreslená, a teda nebolo zrejmé akou
plochou výmery eventuálne zasahuje do ich pozemkov registra „C“. V tejto súvislosti ďalej zdôraznili,
že Okresný súd Bratislava III rozhodol výlučne o čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho
nemali vedomosť o tom, kto je legitímnym vlastníkom pozemku parcela č. XXXX zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX. Žalovaní vyjadrili presvedčenie, že ak sa žalobcovia cítili byť v rozhodnom čase, t.

j. v roku 2007, legitímnymi vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú mali podľa ich tvrdenia užívať bez právneho
dôvodu, mali si svoje vlastnícke práva voči nim aj uplatňovať a domáhať sa vydania nehnuteľnosti od
nevlastníkov, a to v zmysle zásady „práva patria bdelým“ čo však neurobili.

18. Žalovaní zastávali názor, že dôkazné prostriedky (protokol o odovzdaní a prevzatí majetku,

geometrické plány, kópia internetovej stránky, čestné prehlásenie, zvukovo-obrazový záznam), o ktoré
žalobcovia svoje tvrdenia opierajú, nepreukazujú, že reálne užívali nehnuteľnosti patriace do vlastníctva
žalobcov nepretržite počas celého rozhodného obdobia, a v celom rozsahu, t. j. v celej výmere 1.109
m2 parcely č. XXXX, a nepreukazujú ani to, aká bola reálna výška majetkového prospechu, o ktoréhovydanie v tomto konaní ide; a na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že pozemky ako tvrdia žalobcovia
boli oplotené a areál riadne uzamknutý. Žalovaní ďalej súdu prvej inštancie vytýkali, že sa nevysporiadal
so základnou otázkou, či vôbec žalobcovia v rozhodnom čase, t. j. v roku 2007, disponovali vlastníckym

právom k pozemku s parcelným č. XXXX, resp. k pozemkom parcela č. XXXX/X až č. XXXX/XX
zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX. Opätovne namietali závery Znaleckého posudku č. 173, zo dňa
3.11.2016, s tým, že jeho výpovedná hodnota v tomto konaní je nulová, nakoľko znalkyňa ním ohodnotila
cenu nájmu za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 a obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 vo vzťahu
k parcelám č. XXXX/X a č. XXXX/XX vedeným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F.,

ktoré však v danom období ešte neexistovali. Dodali, že okrem toho znalkyňa vychádzala z hypotézy
užívania oboch parciel č. XXXX/X a č. XXXX/XX v celej výmere a počas celého rozhodného obdobia
nepretržite, čo však žalobcami nebolo preukázané. Pochybenie súdu prvej inštancie videli aj v tom,
že neprihliadol na ich námietku, že znalkyňa mala znaleckým posudkom určovať všeobecnú hodnotu
pozemku s parcelným č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, druh pozemku orná pôda.

19. Žalovaní v podaní zo dňa 12.5.2020 považovali za potrebné doplniť právnu argumentáciu
svojho odvolania a vyjadrili presvedčenie, že žalobcovia vo veci vydania bezdôvodného obohatenia
nepreukázali či vôbec a v akom rozsahu, resp. v akej výške, došlo z ich (žalovaných) strany k
neoprávnenému majetkovému prospechu získanému na úkor žalobcov. Zdôraznili, že za bezdôvodné
obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky dosiahnuť vlastník

veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý
sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo (obdobne rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 574/2003, zo dňa 15.4.2004). Súdu prvej inštancie v tejto súvislosti
vyčítali, že sa nevysporiadal s otázkou či vlastne užívali pozemok protiprávne. Zdôraznili, že sa pričinili
o zhodnotenie majetku žalobcov, a to v takej miere, že títo napriek tomu, že dedičstvom nadobudli

ornú pôdu, na základe zhodnotenia mohli neskôr túto ornú pôdu predať (stalo sa tak Kúpnou zmluvou
uzavretou s Mestom Pezinok dňa 6.12.2011) už ako pozemky s druhom pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, a ostatné plochy, za kúpnu cenu 30 eur/m2, ktorá sa diametrálne líšila od kúpnej ceny, za
ktorú sa v rozhodnom čase predávali pozemky s druhom pozemku: orná pôda. Pripomenuli, že boli
dobromyseľnívtom,žesúvlastníkmidotknutýchpozemkovaakovlastnícisnimivdobrejvierenakladali,

a na vlastné náklady ich udržiavali a zhodnocovali. V tejto súvislosti taktiež poznamenali, že aj keď bola
po uzavretí kúpnej zmluvy vyslovená jej čiastočná neplatnosť, patril im status oprávnených držiteľov
podľa§130Občianskehozákonníka;aakooprávnenýmdržiteľomimnáslednevznikolnároknanáhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložili počas oprávnenej držby vo vzťahu k nehnuteľnosti žalobcov, a to v
rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu nehnuteľností ku dňu ich vrátenia.

20. Žalovaní upriamili pozornosť na skutočnosť, že aj keď rozsudkom Okresného súdu Bratislava III
č. k. PK 5C/365/01-253, zo dňa 2.2.2006, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.
9Co/353/06-283,zodňa31.7.2007,bolourčené,žekúpnazmluvazodňa21.12.1999,jevčastineplatná,
v rozhodnutí sa súd vôbec nevysporiadal s vlastníckym právom k nehnuteľnosti (parcele C-KN č. XXXX

vedenej na liste vlastníctva č. XXXX), nerozhodol o určení vlastníctva k tejto nehnuteľnosti, ani neriešil
reálne odovzdanie nehnuteľnosti legitímnemu vlastníkovi; vlastníctvo žalobcov teda zostalo naďalej
sporným. Zastávali názor, že toto rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III je navyše nutné považovať,
z pohľadu platnej judikatúry, za vecne nesprávne a nespravodlivé, pretože nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na základe ich dobrej viery, pričom žalobcovia v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy

zo dňa 21.12.1999 nedisponovali ani aktívnou vecnou legitimáciou a nepreukázali naliehavý právny
záujem. Žalovaní podporne argumentujúc uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 71/2011, zo
dňa 27.2.2013, a nálezmi Ústavného súdu SR sp. zn I. ÚS 549/2015, zo dňa 16.3.2016, a sp. zn. I.
ÚS 151/2016, zo dňa 3.5.2017, uviedli, že vo veci nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka
získaného na základe dobrej viery je nutné v rámci zachovania princípu ochrany dobrej viery a

dôvery v akty štátu, postaviť sa na stranu dobromyseľného nadobúdateľa, a rozhodnúť, že takémuto
nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred
pôvodným vlastníkom.

21. Žalovaní podčiarkli, že ani po určení neplatnosti časti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudli dotknuté

pozemky, nemali žiadnu vedomosť o tom, kto je skutočným a legitímnym vlastníkom pozemku parcela
č. XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX; bez vytýčenia hraníc pozemkov geometrickým plánom
totižnebolomožnénehnuteľnosťžalobcovzapísanúnalistevlastníctvač.XXXXakopozemokparcelaE-
KNč.XXXXvovzťahukparceleC-KNč.XXXXidentifikovaťanijuformálnesparcelouč.XXXXstotožniť,keďže nehnuteľnosti tvorili jeden veľký súvislý areál, v rámci ktorého sa v nejakej jeho presne neurčenej
časti mala nachádzať nehnuteľnosť - pozemok žalobcov. Dodali, že po určení čiastočnej neplatnosti
kúpnej zmluvy vznikla zmluvným stranám povinnosť vydať si vzájomné plnenia, avšak výlučne a len

medzi účastníkmi zaniknutého zmluvného vzťahu a nie vo vzťahu k žalobcom. Žalovaní skonštatovali,
že boli naďalej aj po rozhodnutí o čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy na liste vlastníctva č. XXXX
zapísaníakovlastnícidotknutýchpozemkov,avšakichneužívaliažalobcovianepreukázaliopak.Položili
otázku, že ak súd prvej inštancie dospel na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí majetku zo dňa
4.9.2008 k záveru, že ako odovzdávajúci reálne odovzdali pozemok s parcelným č. XXXX v celom

rozsahu Mestu Pezinok ako preberajúcemu, tak potom prečo nedospel aj k záveru, že Mesto Pezinok
bolo v tom čase legitímnym vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, pričom v takom prípade neexistuje
právny titul, na základe ktorého by sa mohli žalobcovia domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.
Súdu prvej inštancie v tejto súvislosti opätovne vyčítali, že sa vôbec nezaoberal otázkou vlastníckych
práv žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti.

22. Pokiaľ sa jedná o výšku náhrady požadovanú zo strany žalobcov, žalovaní zastávali názor, že táto
je od začiatku založená len na subjektívnych výpočtoch žalobcov a následne aj spornom Znaleckom
posudku č. 173, zo dňa 3.11.2016, ktorý nezohľadňuje skutočnosť, že žalobcovia po svojom právnom
predchodcovi zdedili pozemky ornej pôdy vedené ako parcely registra „E“, ktorých reálna hodnota je
úplne odlišná od pozemkov parciel „C“ evidovaných ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

alebo ostatné plochy. Vyjadrili presvedčenie, že hodnota pozemkov určená žalobcami v žalobe v
sume 49,79 eura/m2 (1.500 Sk) a následne potvrdená znaleckým posudkom, nezodpovedá a je v
zjavnom nepomere ku skutočnej hodnote pozemku (nadobudnutého žalobcami v dedičskom konaní po
poručiteľovi M. O.) parcely E-KN č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie F., a rovnako je neprimeraná aj z nej vychádzajúca cena eventuálneho

nájmu pozemkov. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava
- vidiek sp. zn. 1D/152/95, Dnot 34/95, zo dňa 16.2.1995, ktorým súd schválil dedičskú dohodu o
vysporiadaní dedičstva (prejednané dedičstvo po nebohom M. O., zomr. XX.X.XXXX), žalobcovia
nadobudli nehnuteľnosti v katastrálnom území F. vrátane pozemku s parcelným č. XXXX, roľa o výmere
4.190 m2, v celosti, pričom všeobecnú a zároveň aj čistú hodnotu takto nadobudnutého dedičstva určil

súd sumou 6.636 Sk (220,27 eura), čo v prepočte predstavuje hodnotu 0,4067 Sk (0,0135 eura) na
1 m2. Na uvedenom základe mali za to, že žalobcami nadobudnutá parcela č. XXXX o výmere 4.190
m2 v celosti, mala v roku 1995 celkovú všeobecnú hodnotu 1.704,10 Sk (56,57 eura). Žalovaní ďalej
argumentovali, že pozemky žalobcov v dobrej viere zhodnotili a žalobcovia ich následne už ako parcely
registra „C“ v roku 2011 previedli na Mesto Pezinok za cenu 30 eur/m2, pričom uvedená kúpna cena

za už zhodnotené pozemky je dokonca o 19,79 eura/m2 nižšia ako hodnota pozemku, ktorú pôvodne
pre rok 2007 určili žalobcovia, a od ktorej odvíjajú v rozsahu 10 % výšku ročného nájomného (v sume
5.282,81 eura), ktoré by mali zaplatiť v súvislosti s údajným užívaním ich pozemku. V nadväznosti
na uvedené sa žalovaní domnievali, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení vo veci
reálnej hodnoty ich pozemku a eventuálnej výšky nájomného. Dôvodili, že v prípade, ak by sa vzala do

úvahy hodnota pozemku určená v prílohe č. 1 zákona o miestnych daniach pre rok 2007, t. j. vo výške
13,22 Sk/m2 (0,4388 eura/m2) a v hodnote celkovej výmery (1.061 m2) parcely č. XXXX v sume 465,60
eura, bol by ročný nájom určený v rozsahu 10 % z hodnoty tohto pozemku vyjadrený sumou 46,56
eura, čo je výrazne menej ako žalobcami uplatnený nárok vo výške 5.282,81 eura. V tejto súvislosti
upriamili pozornosť aj na obvyklú výšku nájomného za prenájom poľnohospodárskej pôdy zverejnenú

Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre katastrálne územie F., ktorá bola pre rok
2018 stanovená vo výške 54,17 eura/ha, pričom vychádzajúc z uvedeného, keď obvyklé nájomné ornej
pôdy určené pre rok 2018 predstavuje v prepočte na 1 m2 sumu 0,005417 eura, by výška ročného
nájomného za prenájom ornej pôdy v roku 2018 tvorila v prípade parcely č. XXXX o výmere 1.061
m2 dokonca čiastku rovnajúcu sa 5,747 eura. Na uvedenom základe žalovaní uzavreli, že žalobcami

určená výška nájomného za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 v sume 49,79 eura/m2, nie je správna,
pretože nevychádza zo skutočnej hodnoty pozemku ornej pôdy určenej pre rok 2007 podľa prílohy č.
1 zákona o miestnych daniach, ale ani zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností - pozemkov ornej pôdy
určenej v uznesení Okresného súdu Pezinok č. k. 4D/303/2018-95, Dnot 274/2018, nekorešponduje
ani s kúpnou cenou, za ktorú žalobcovia zhodnotené nehnuteľnosti neskôr (Kúpnou zmluvou zo dňa

6.12.2011) predali mestu Pezinok, a absolútne sa nezhoduje ani s obvyklou výškou nájomného za
poľnohospodársku pôdu zverejnenou ministerstvom pre rok 2018.23. Žalovaní považovali za potrebné poukázať na fakt, že sa stali obeťami trestného činu, výsledkom
ktorého bola ich majetková ujma vo výške 22 miliónov slovenských korún. Vyjadrili presvedčenie, že
ako oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, podľa platnej právnej úpravy v danom čase, im nevznikla

žiadna povinnosť vydať žalobcom plody a úžitky, ktoré by eventuálne získali. Pre prípad, ak by odvolací
súd predsa len dospel k záveru, že tvrdenia žalobcov boli v spore preukázané; žalovaní uviedli, že si
započítavajú svoj nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložili na vec po dobu ich oprávnenej
držby, a ktorý im podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako oprávneným držiteľom patrí, a to vo
výške určenej ako rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú žalobcovia dotknuté nehnuteľnosti predali a

previedli do vlastníctva Mesta Pezinok a všeobecnou hodnotou ornej pôdy určenou podľa zákona o
miestnych daniach (t. j. v sume 31.334,87 eura).

24. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 3/ a
žalovaných1/,2/beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1acontrarioC.s.p.adospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo vyhovujúcich výrokoch vecne správny (§ 387 ods. 1
C.s.p.); napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil, nakoľko
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne
vyhlásil 28.9.2021 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

25. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v
odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich
k čiastočnému vyhoveniu žalobe. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité
dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti

žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalovaných prednesených na ich obranu.

26. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
vo vzťahu k vyhovujúcim výrokom, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a v
podrobnostiach poukazuje na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej

inštancie vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia.

27. Žalobou podanou na súde 31.12.2017 sa proti žalovaným 1/ a 2/ domáhala žalobkyňa 1/ zaplatenia
sumy 2.641,41 eura s prísl. a žalobcovia 2/ a 3/ každý po sume 1.320,70 eura s prísl. skutkovo tvrdiac,
že sú spoluvlastníkmi pozemku parcela E-KN č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1.061 m2,

ktorá bola zlúčená do parcely č. XXXX o celkovej výmere 18.026 m2 a následne rozčlenená na parcely
č. XXXX/X až č. XXXX/XX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaní 1/ a 2/ boli na liste vlastníctva
č. XXXX vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci parciel č. XXXX/X až č. XXXX/XX, avšak rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. PK 5C/365/2001, zo dňa 2.2.2006 bolo určené, že kúpna zmluva,
na základe ktorej žalovaní 1/ a 2/ kúpili predmetné pozemky, je neplatná. Žalovaní 1/ a 2/ pozemok vo

vlastníctve žalobcov 1/ až 3/ užívali od 1.1.2007 do 31.12.2007 bez toho, aby mali uzavretú nájomnú
zmluvu, čím na ich úkor získali bezdôvodné obohatenie.

28. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a

povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

29. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky
žalovaných 1/ a 2/ považuje odvolací súd za potrebné ozrejmiť, že záväzky vznikajú z právnych úkonov,
najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností
uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka).

30. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkovýprospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil
aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka).

31. Záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vo všeobecnosti nevzniká v dôsledku protiprávnosti,
ale vzniká mimozmluvne za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok. Povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie nie je viazaný na splnenie subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa
na úkor iného obohatí; stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu alebo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva (v niektorých prípadoch však bude tvoriť právnu skutočnosť zakladajúcu

bezdôvodné obohatenie protiprávne, prípadne aj zavinené protiprávne správanie obohateného).

32. Znak „bezdôvodnosti“ obohatenia nie je výlučne otázkou výkladu; ustanovenia § 451 a § 454
Občianskeho zákonníka vymedzujú prípady bezdôvodného obohatenia taxatívne spôsobom, ktorý
výkladu neponecháva veľký priestor. Jeho právna úprava neplní sankčnú (a tým ani preventívnu) funkciu
a jeho pôsobenie je čisto reparačné a sledujúce morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil

na úkor iného (porovnaj ustanovenie § 456 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňuje ponechať si
neprislúchajúci prospech dokonca ani v prípade, že ten, komu prináleží nie je známy).

33. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej
sa nikto nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor iného. V rámci zodpovednosti za bezdôvodné

obohatenie je pasívne legitimovaný ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo
u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Predpokladom
zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt),
ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.

34. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu
ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktivít alebo k zníženiu pasív,

prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez
právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho,
aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom,
ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe

výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou.
Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá
zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu
nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska
posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým

spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda, či
priniesla konzumentovi zisk.

35. Zo zisteného skutkového stavu, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.) vyplýva, že rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III č. k. PK 5C/365/2001-253, zo dňa 2.2.2006, bolo určené, že kúpna zmluva

uzavretá medzi predávajúcim AUTO-MOTO-ŠPORT-CENTRUM Pezinok, Fajdalská cesta, Pezinok,
IČO: 31 798 276 a kupujúcimi 1/ Q. D. a 2/ Q. D., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie F., parcela č. XXXX, druh pozemku: ostatné
plochy, o výmere 18.206 m2, je v tejto časti neplatná. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.
k. 9Co/353/2006-283, zo dňa 31.7.2007, bolo odvolacie konanie proti vyššie citovanému rozsudku

okresného súdu zastavené z dôvodu späťvzatia odvolania zo strany žalovaných 1/ Q. D. a 2/ Q.
D. s tým, že v časti náhrady trov konania bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie
konanie. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. PK 5C/365/2001-253, zo dňa 2.2.2006, vo výroku
určujúcom čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2006.

36. Ďalej zo skutkových zistení súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za účelom zdôraznenia
správnosti napadnutého rozsudku v nadväznosti na ďalšie odvolacie námietky žalovaných, za potrebné
poukázať, že pôvodný pozemok parcela E-KN č. XXXX o výmere 4.190 m2, zapísaný v PKV č. XXXX,
nadobudli po poručiteľovi M. O. dedičia a to P. M. v podiele 1/2, G.. U. O. v podiele 1/4 a M. O. v podiele1/4; ako vyplýva z Geometrického plánu č. XXX/XX tento pozemok bol v rozsahu výmery 1.061 m2
začlenený do parcely C-KN č. XXXX o celkovej výmere 18.026 m2. Geometrickým plánom č. XX/XXXX
bolo zistené, že z pôvodnej parcely č. XXXX je výmera 863 m2 súčasťou parcely č. XXXX/XX a výmera

197m2súčasťouparcelyč.XXXX/X;spoluvlastníckevzťahysútotožnéakokpôvodnejparceleč.XXXX.

37. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ Protokolom zo dňa 4.9.2008 odovzdali preberajúcemu Mestu Pezinok
pôvodnú parcelu č. XXXX v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. PK 5C/365/2001-253,
zo dňa 2.2.2006 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/353/2006-283, zo dňa 31.7.2007,

potvrdili tým držbu o. i. aj výmery 1.060 m2 pôvodného pozemku parcela č. XXXX v spoluvlastníctve
žalobcov 1/ až 3/, ktorá však po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. PK
5C/365/2001-253, dňa 25.7.2006 už nebola oprávnená, a nakoľko bolo nesporne preukázané, že
žalovaní 1/ a 2/ nikdy neboli vlastníkmi parcely č. XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.1999 a
súčasne do okamihu vzdania sa držby tejto nehnuteľnosti dňa 4.9.2008 nedisponovali žiadnym právnym
titulom oprávňujúcim ich k užívaniu pozemku žalobcov, tak sa na úkor žalobcov 1/ až 3/ v období od

1.1.2007 do 31.12.2007 bez pochýb bezdôvodne obohatili. Pre právne posúdenie nároku žalobcov
uplatnenéhovtomtokonaníboloirelevantnýmtvrdeniežalovaných1/a2/,žebolipodvedeníprikúpedňa
21.12.1999 zo strany osôb konajúcich za predávajúceho AUTO-MOTO-ŠPORT-CENTRUM Pezinok.

38. Žalobcovia výšku bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k majetkovej podstate parcely č. XXXX

o výmere 1.060 m2, ktorá je tvorená parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/XX, preukázali znaleckým
posudkom č. 173/2016 vypracovaným G.. N. X., a to určením peňažného ekvivalentu majetkového
prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu spočívajúcom v čiastke vynakladanej obvykle v
danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu. Žalovaní v konaní pred súdom prvej
inštancie neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by takto znalecky určenú výšku peňažného ekvivalentu

hodnoty nájmu nehnuteľnosti za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007, akýmkoľvek vecne relevantným
spôsobom spochybnili, iba v odvolaní zhodne ako v podaní zo dňa 17.1.2017 opätovne konštatovali,
že predložený znalecký posudok má charakter nepravdivého znaleckého posudku, ktorého výpovedná
hodnota je nulová, pretože ohodnocuje parcely č. XXXX/X a č. XXXX/XX za žalované obdobie od
1.1.2007 do 31.12.2007, ktoré vznikli až Geometrickým plánom č. 16/2008, zo dňa 5.6.2008 a úradne

overeným dňa 24.9.2008; ako už vyššie odvolací súd uviedol, zo skutkových zistení súdu prvej inštancie
vyplynulo, že podľa Výkazu výmer Geometrického plánu č. 16/2008 je nepochybné, že žalovaná výmera
pôvodnej parcely č. XXXX o veľkosti 1.060 m2 tvorí v súčasnosti parcelu č. XXXX/XX o výmere 863
m2 a č. XXXX/X o výmere 197 m2, z čoho správne vychádzala aj znalkyňa, pretože podstatným bola
identifikácia pôvodnej majetkovej podstaty parcely č. XXXX o žalovanej výmere 1.060 m2 podľa nového

evidenčného stavu registra C-KN. A pokiaľ ide o doplňujúcu argumentáciu žalovaných 1/ a 2/ uvedenú v
22.odsekurozhodnutiaodvolaciehosúdu,natútoodvolacísúdvobsahovejnadväznostinaichodvolacie
námietky (9. odsek) neprihliadol, keďže nebola žalovanými uplatnená v odvolacej lehote.

39. A keďže žalovaní 1/ a 2/ v podanom odvolaní ďalej neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými

by preukázali nesprávnosť rozhodnutia v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. až III., odvolací súd
ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj
v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie
odvolacie námietky žalovaných preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a
také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých

vyhovujúcich výrokoch.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vyjadrená v § 255 C.s.p. sa uplatňuje pri rozhodovaní o

náhrade trov sporového konania; len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu
strany sporu. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa
zisťuje u žalobcu, ako aj u žalovaného; miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia
k žalobnému petitu.43. V posudzovanej veci sa žalobou zo dňa 31.12.2007 domáhala žalobkyňa 1/ zaplatenia sumy
2.641,41 eura s prísl., žalobkyňa 2/ zaplatenia sumy 1.320,70 eura s prísl. a žalobca 3/ zaplatenia sumy

1.320,70 eura s prísl. Pokiaľ teda súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a
2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 2.550 eur s prísl., žalobkyni 2/ sumu
1.275 eur s prísl. a žalobcovi 3/ sumu 1.275 eur s prísl., tak každý zo žalobcov mal v prislúchajúcej
časti úspech; naproti tomu, úspech žalovaných 1/ a 2/ bol vo vzťahu k žalobkyni 1/ v zamietnutej sume
91,41 eura, vo vzťahu žalobkyni 2/ v sume 45,70 eura a vo vzťahu k žalobcovi 3/ v sume 45,70 eura;

čistý úspech žalobkyne 1/ je preto v rozsahu 93,08 % [(2.550 - 91,41) : 2.641,41 x 100], žalobkyne 2/ a
žalobcu 3/ každého v rozsahu 93,08 % [(1275 - 45,70) : 1.320,70 x 100].

44. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách
konania zmenil a v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. priznal každému zo žalobcov 1/ až 3/ proti žalovaným 1/
a 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 93,08 %.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom 1/ až 3/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali v odvolacom konaní plný úspech.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).