Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215186
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2116215186.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Bytové družstvo

so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, ako správca vo
vlastnom mene zastupujúci a konajúci na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome súpisné číslo 1364 na ulici Vinohradská 4, Hlohovec, zastúpený: UNITED LAWYERS, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti
žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 119, 010 11 Žilina, zastúpená:
SEDLAČKO a PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o návrhu žalovanej na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovanej na prerušenie konania sa z a m i e t a .

II. Žaloba sa z a m i e t a .

III. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29.06.2016, doručenou súdu dňa 30.06.2016, sa pôvodní žalobcovia - vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome súp.č. XXXX, Y., domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť vydať im bezdôvodné obohatenie získané po zvýšení úrokového rozpätia do

20.06.2016 s príslušenstvom, a síce zaplatiť sumu 58,16 eura spolu s úrokom z omeškania 5% ročne
zo sumy 58,16 eura od 27.06.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť im trovy konania.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že vlastníci bytov a žalovaná uzavreli dňa 22.12.2009 Zmluvu o
termínovanom úvere č. 06/067/09 za podmienok úročenia podľa bodu 2.2.4 zmluvy, ktoré boli dohodnuté
nasledovne: druh úrokovej sadzby revizibilná, základná úroková sadzba je hodnota 1 mesačného
EURIBOR, úrokové rozpätie 2,74% p.a., celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 1 mesačného

EURIBOR + úrokové rozpätie 2,74 % p.a.. Žalovaná dňa 08.06.2011 adresovala žalobcovi Oznámenie
o zvýšení úrokového rozpätia, v ktorom informovala žalobcu, že v súlade s bodom 5.5. zmluvy
sa mení dňom 28.09.2012 úrokové rozpätie na 3,0% p.a.. Žalovaná toto svoje oznámenie zaslala
žalobcovi bez akéhokoľvek odôvodnenia, nevysvetlila, z akých dôvodov prijala takéto rozhodnutie.
Dňa 27.01.2016 odoslali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť na postup a
žiadosť o preskúmanie postupu žalovanej pri výkone bankových činností adresovanú Národnej banke
Slovenska, v ktorej žiadali preskúmať postup žalovanej v dôsledku zmeny úrokovej sadzby na základe

zmeny miery rizika klienta, a to na základe bodu 5.5. zmluvy, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia.
Dňa 02.05.2016 doručila NBS právnemu zástupcovi žalobcov stanovisko, s ktorým sa žalobcovia
v plnom rozsahu stotožňujú a majú za to, že postup žalovanej, ktorým zmenila úrokovú sadzbu v
dôsledku údajnej zmeny miery rizika klienta, je v rozpore s právnymi predpismi. Ustanovenie ods. 5.5.a 12.1.1.1. spotrebiteľskej zmluvy predstavujú neprijateľné podmienky, preto sú neplatné. Žalobcovia
poukazovali na rozhodnutia súdov v spotrebiteľských veciach. V súvislosti s čl. 5.5. zmluvy, na základe
ktorého žalovaná zmenila žalobcom úrokovú sadzbu v dôsledku zmeny miery rizika klienta, žalobcovia

poukazovali na konanie vedené Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 7Co/563/2015. Žalovaná sa
zvýšením úrokovej sadzby z 2,74% na 3,0% p.a. od 28.09.2012 bezdôvodne obohatila o rozdiel, ktorý by
žalobcovia zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a teda aj revizibilnej úrokovej sadzby,
t.j. sumou 571,55 eura a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej zvýšení, teda sumou
629,71 eura do 20.06.2016. Žalovaná sa bezdôvodne obohatila o rozdiel vo výške 58,16 eura. Uvedený

výpočet je vykonaný na základe bodu 4.11.4 Obchodných podmienok žalovanej. Žalobcovia majú za to,
že žalovaná sa bezdôvodne obohatila a získala na základe svojvoľného konania majetkový prospech.
Tento majetkový prospech získala bez právneho dôvodu resp. je plnením z neplatného právneho úkonu,
preto je povinná predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Žalobcovia vyzvali písomne výzvou zo dňa
20.06.2016 žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v lehote stanovenej vo výzve
bezdôvodné obohatenie žalobcom nevydala, preto je odo dňa nasledujúceho, teda od 27.06.2016,

povinná zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že namieta nedostatok právomoci súdu SR, keďže
žalovaná ponúkla správcovi v čl. 15 ods. 15.12. zmluvy o úvere neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy a správca tento návrh prijal, keďže políčko v rozhodcovskej zmluve (s poučením,

že ak dané políčko označí, platí, že neprijíma návrh rozhodcovskej zmluvy) neoznačil. Žalovaná tiež
vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti, keď má za to, že prejednávaný prípad nie je sporom zo
spotrebiteľskejzmluvy,keďzmluvaotermínovanomúverejeabsolútnouobchodnoprávnouzmluvou,ato
s prihliadnutím na účel právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a obsah úverového vzťahu zmluvných strán.
Zmluvu uzavrel správca bytového domu, ktorý sa špecializuje výhradne na správu bytových domov,

preto nemožno hovoriť o slabšej strane a nerovnovážnom vzťahu zmluvných strán. Vlastníci neboli pri
uzatváraní úverovej zmluvy slabšou stranou, ktorá má byť chránená pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami. Spotrebiteľská legislatíva vychádza z predpokladu neskúseného spotrebiteľa. Ak je v
rámci kontraktačného procesu ex lege zastúpený profesionálom, disponujúcim odbornou spôsobilosťou
akvalifikovanýmstatusom,strácaochrannýmechanizmussvojeopodstatnenie.Správcabytovéhodomu

je povinný dojednať v prospech vlastníkov najvýhodnejšie možné podmienky, aké sa dajú v čase a
mieste objednania týchto tovarov a služieb dohodnúť. V opačnom prípade zodpovedá vlastníkom za
škodu, ktorú im takouto činnosťou spôsobil. Žalovaná ďalej poukazovala na nedostatok splnomocnenia
na zastupovanie v konaní, keďže pôvodnými žalobcami boli vlastníci, ktorí prostredníctvom správcu
udelili splnomocnenie správcovi a ten splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní. Žalovaná má za

to, že je nevyhnutné, aby každý zo žalobcov udelil advokátovi riadne splnomocnenie na zastupovanie
v konaní. K veci samej žalovaná uviedla, že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého dôvodu
neprináleží súdu skúmať ani vysloviť eventuálnu neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok.
Peňažný nárok žalobcov vychádza z domnelého porušenia vybraných zmluvných ustanovení, ktoré
nemožno posudzovať podľa predpisov upravujúcich poskytovanie spotrebiteľského úveru. Stanovisko

NBS preto považuje za irelevantné a nemožno naň prihliadať. Žalovaná ďalej vzniesla námietku
premlčania, keď žalovaná listom zo dňa 08.06.2011 oznámila správcovi, že v súlade s čl. 5 ods. 5.5
zmluvyoúveresameníúrokovérozpätiena3,00%p.a.acelkováúrokovásadzbatakbudepredstavovať
hodnotu 6 mesačný EURIBOR + 3,00% p.a.. Nárok na zaplatenie peňažnej sumy zodpovedajúcej
rozdielu, ktorý by žalobcovia zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a sumou, ktorú

žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej zvýšení, inkasovanej žalovanou v období od 28.09.2012
do 20.06.2014, označenej ako bezdôvodné obohatenie, je nedôvodný a premlčaný, keďže žaloba bola
súdu doručená dňa 30.06.2016. Žalovaná pristúpila k zmene úrokovej sadzby na základe legitímneho
právneho dôvodu, v súlade s čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere, pri zmene miery rizika klienta, ku ktorej
dospela v rámci interného prehodnotenia komplexných ukazovateľov návratnosti úveru. O tejto zmene

žalovaná správcu informovala listom zo dňa 08.06.2011. V prípade sporu o skutočnom obsahu medzi
nimi dojednaného ustanovenia je nevyhnutné interpretovať dotknutý článok zmluvy o úvere v súlade
so všeobecne akceptovanými výkladovými pravidlami. Na základe interpretačných pravidiel v § 35 ods.
2 OZ a § 37 ods. 1 OZ možno podľa žalovanej uzavrieť, že zo znenia čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere
vyplýva, že žalovaná je oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika

klienta. Konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré banka z
dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani nesprístupňuje. Záverom žalovaná
navrhla, aby súd konanie pre nedostatok právomoci zastavil, resp. vec postúpil Okresnému súdu Žilina,
resp. žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.4.Vreplikepôvodnížalobcoviaohľadommiestnejpríslušnostitunajšiehosúdupoukazovalinauznesenie
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10NcC/1/2017 zo dňa 31.01.2017, ako aj na ustanovenie § 24a

zák.č. 129/2010 Z.z.. Žalobcovia ďalej poukazovali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn.
7Co/563/2015, ktorý uznal konanie žalovanej v rozpore s platným právnym poriadkom. K rozhodcovskej
doložke žalobcovia uviedli, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy v Slovenskej republike neexistoval
žiadny rozhodcovský súd s názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“. K námietke premlčania
žalobcovia uviedli, že sa až doručením stanoviska NBS zo dňa 28.04.2016 dozvedeli, že žalovaná

sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Ak by súd uznal námietku premlčania žalovanej, došlo by k
rozporu s dobrými mravmi, pretože žalobcovia ako spotrebitelia nemali v rokoch 2012, 2013, 2014
potrebné informácie k zisteniu, že konanie žalovanej spĺňa zákonný predpoklad naplnenia inštitútu
bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia poukazujú ešte na tú skutočnosť, že žalovaná nereagovala na
všetky žiadosti žalobcov o poskytnutie informácii a vysvetlení, týkajúce sa ich zmluvného vzťahu. Zmena
úrokovej sadzby na úvere č. 06/067/09 bola potvrdená žalovanou až na základe žiadosti žalobcov. To

znamená, že v prípade, ak by sa žalobcovia nezaujímali o stav úveru, došlo by s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou k bezdôvodnému obohacovaniu po celú dobu existencie zmluvného vzťahu a táto
predstava je neprijateľná. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015
je podľa žalobcov dôvodná obava, že konanie žalovanej je systematicky premyslené a vykonávané
nielen vo vzťahu k žalobcom, ale aj voči ostatným spotrebiteľom. Žalobcovia tiež poukazovali na

uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2648/2003 zo dňa 31.08.2004, ktorý sa zaoberal
uplatnením námietky premlčania v kontexte rozporu s dobrými mravmi. V súvislosti s čl. 5.5. zmluvy
žalobcovia poukazovali na právoplatne skončené konanie vedené Krajským súdom v Žiline pod sp.zn.
7Co/563/2015, ktorý krajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že uvedené ustanovenie
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho

titulu neplatnou. Účastníkom konania, a teda neúspešnou stranou, bola práve žalovaná. Ak bol raz
dotknutý článok vyhlásený za neplatný, je podľa žalobcov neplatný en block aj v ostatných zmluvách.
K výkladovým pravidlám žalobcovia uviedli, že predmetom konania nie je sporná neurčitosť, vážnosť
alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku, ale neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa
žalovaná bezdôvodne obohatila.

5. V rámci dupliky sa žalovaná vyjadrila, že v súlade s § 1 ods. 3 písm. r) ZoSÚ nemá poskytnutý
úver charakter spotrebiteľského úveru. Nemožno súhlasiť so žalobcami, že ustanovenie § 24a ZoSÚ
podporuje záver o spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy. Práve naopak, vyňatie takéhoto úveru
spod pôsobnosti ZoSÚ svedčí o tom, že zákonodarca nemal v úmysle poskytnúť úplný rozsah práv, ktorý

tento zákon upravuje a poskytuje spotrebiteľom, čo podľa žalovanej súvisí predovšetkým s existenciou
kvalifikovaného zastúpenia prostredníctvom správcu. Keďže však vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome sú vo väčšine prípadov fyzické osoby, zákon im v rámci špeciálneho režimu
ZoSÚgarantujeurčitýrozsahoprávnení,čovšakpodľažalovanejničnemenínatom,žedotknutázmluva
o úvere nemá spotrebiteľský charakter. Odhliadnuc od uvedeného, § 24a ZoSÚ sa na daný právny

vzťah neaplikuje, keďže zmluva o úvere bola uzavretá pred účinnosťou tohto ustanovenia. Žalovaná
ďalej uviedla, že klientom žalovanej bol v čase uzavretia úverovej zmluvy správca a eventuálne,
podľa charakteru záväzku, aj jednotliví vlastníci. Podľa žalovanej je absurdné, aby sa vykonával súdny
prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok, dojednaných a realizovaných podnikateľom - správcom,
ktorý bol spôsobilý vymieniť v rámci kontraktácie vhodné a akceptovateľné podmienky. Keďže pri

uzatváranípredmetnejúverovejzmluvykonalsprávca(kvalifikovanýsubjektpodnikajúcivoblastivýkonu
správy bytových domov), nie je splnená prinajmenšom jedna z kumulatívnych podmienok, aby sa
mohlo jednať o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaná k nedostatku právomoci všeobecného súdu uviedla, že
zmena v názve rozhodujúceho orgánu ipso iure nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky. Podľa
žalovanej žalobcovia boli uzrozumení s tým, že prípadné spory medzi nimi a bankou budú predložené

na rozhodnutie rozhodcovskému súdu iba za predpokladu, že sami túto možnosť nevylúčia zaškrtnutím
príslušného políčka v zmluve. Možnosť voľby bola podľa žalovanej jednoznačne vyjadrená a žalobcovia
s tým boli uzrozumení. Táto skutočnosť vylučuje „formulárovosť“ rozhodcovskej doložky, ktorú by museli
žalobcovia akceptovať en bloc.

6. Uznesením č.k. 11C/21/2017-305 zo dňa 14.05.2019 bolo vyhovené návrhu pôvodných žalobcov v
1. až 51. rade, aby do konania na ich miesto ako žalobca vstúpilo Bytové družstvo so sídlom v Trnave
ako nový žalobca, a to s poukazom na skutočnosť, že prijatie novely zák.č. 283/2018 Z.z. účinnej od01.11.2018, ktorou sa zmenil zák.č. 182/1993 Zb., spôsobilo vznik právnej skutočnosti, s ktorou zákon
spája prechod práv na strane žalobcov na správcu.

7. V poradí tretím uznesením (prvé na č.l. 315, druhé na rube č.l. 426), vyhláseným na pojednávaní dňa
06.02.2020 (rub č.l. 457), tunajší súd na návrh žalobcu vo výroku I. pripustil zmenu petitu žaloby s tým,
že žalobca sa ďalej domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu sumu
94,26 eura, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 53,28 eura odo dňa 27.06.2016 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 24,17 eura odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na

zmenu žaloby zo dňa 22.06.2018 žalovanej do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
16,81 eura odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby zo dňa 28.01.2020 žalovanej
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Zároveň vo výroku II. súd pripustil zmenu žaloby v zmysle
opravy a doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a v podaní zo dňa 22.06.2018 tak, že
žalobca tvrdí, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila za obdobie od 20.10.2012 do 30.06.2016 o sumu
53,28 eura, za obdobie od 01.07.2016 do 22.06.2018 o sumu 24,17 eura a za obdobie od 01.07.2018

do 31.01.2020 o sumu 16,81 eura.

8. Zmeny žaloby boli odôvodnené tým, že v dôsledku neustáleho narastania výšky bezdôvodného
obohatenia žalovanou na úkor žalobcov (úverový vzťah aj naďalej pretrváva), je potrebné uplatniť
nárok voči žalovanej za obdobie po podaní žaloby. K 30.06.2016, teda ku dňu podania žaloby, istina

vzneseného nároku pozostávala z rozdielu medzi výškou skutočne zaplateného úroku v období od
20.10.2012 do 30.06.2016, a to na základe neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby, a pôvodnou
úrokovou sadzbou; istina za uvedené obdobie je vo výške 53,28 eura. Suma istiny za obdobie od
01.07.2016 do 22.06.2018 pozostáva z rozdielu medzi výškou skutočne zaplateného úroku v období
od 01.07.2016 do 22.06.2018, a to na základe neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby, a pôvodnou

úrokovou sadzbou; istina za uvedené obdobie je vo výške 24,17 eura. Suma istiny za obdobie od
01.07.2018 do 31.01.2020 pozostáva z rozdielu medzi výškou skutočne zaplateného úroku v období
od 01.07.2018 do 31.01.2020, a to na základe neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby, a pôvodnou
úrokovou sadzbou; istina za uvedené obdobie je vo výške 16,81 eura. Istina za obdobie od 20.10.2012
do 31.01.2020 je teda spolu 94,26 eura (53,28 + 24,17+16,81).

9. Žalobca ako dôkazy predložil Potvrdenie údaja (č.l. 11), Dodatok č. 1 k Zmluve o termínovanom úvere
č. 06/067/09 zo dňa 28.01.2010, Prílohu k dodatku, Zmluvu o termínovanom úvere č. 06/067/09 zo
dňa 22.12.2009, Sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie postupu Prima banky Slovensko a.s. zo
dňa 18.01.2016, Úrokové sadzby ECB, Obchodné podmienky pre úvery právnickým osobám a fyzickým

osobám podnikateľom, samosprávam a vlastníkom bytov a nebytových priestorov - Prima banka
Slovensko, a.s. účinné od 1.4.2016, odpoveď NBS zo dňa 28.04.2016, Výzvu na úhradu pohľadávky-
predžalobnú upomienku zo dňa 20.06.2016, Výpis z Obchodného registra, fotokópiu doručenky, Výpis z
LV č. XXXX pre k.ú. Y. zo dňa 29.06.2016, Zmluvu o výkone správy č. 252 zo dňa 13.05.2008, rozsudok
KS v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016, výtlačok z internetovej stránky NBS, výtlačok z

vyhľadávania v Zozname stálych rozhodcovských súdov, rozsudok OS Trnava č.k. 37C/201/2015-92
zo dňa 09.12.2015, rozsudok KS v Trnave sp.zn. 31Cob/75/2014 zo dňa 03.12.2015, uznesenie KS
v Bratislave sp.zn. 8Co/613/2015 zo dňa 29.02.2016, export z výpisu z účtu, Výpočet bezdôvodného
obohatenia (č.l. 328), rozsudok KS v Žiline sp.zn. 11Co/471/2015 zo dňa 28.06.2016, kópiu z knihy
odoslanej pošty, list žalovanej zo dňa 16.04.2015, list žalobcu zo dňa 13.03.2015, list žalobcu zo dňa

27.01.2015, e-mail zo dňa 24.02.2015, Výpočet bezdôvodného obohatenia (č.l. 415), Zoznam splátok
podľa výpisu z účtu (č.l. 416, 447, 451), Výpočet bezdôvodného obohatenia (č.l. 449), Dodatok č. 2 k
Zmluveotermínovanomúvereč.06/037/06zodňa16.05.2012,uznesenieÚSSRč.k.III.ÚS124/2020-21
zodňa15.04.2020,uznesenieNSSRsp.zn.6Cdo/127/2017zodňa30.01.2019,Zápisnicuopojednávaní
dňa 09.07.2020 vo veci sp.zn. 11C/33/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 21.01.2020 vo veci sp.zn.

11C/25/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 04.02.2020 vo veci sp.zn. 11C/51/2017, žiadosti žalobcu zo
dňa 20.08.2015 (č.l. 516-521). Žalobca ďalej navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov W. B. J.,
W. G. T. a W. C. K..

10. Žalovaná ako dôkazy predložila uznesenie NSSR sp.zn. 3Cdo 80/2017 zo dňa 26.07.2018, Ústavnú

sťažnosť zo dňa 01.07.2019, Históriu transakcií na úvere, Oznámenie o zmene úrokovej sadzby zo
dňa 04.09.2012, Zvýšenie úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011, Zvýšenie úrokového rozpätia zo
dňa 08.06.2011, kópiu z knihy odoslanej pošty, list žalobcu zo dňa 26.05.2014, list žalovanej zo dňa24.06.2014, uznesenie ÚS SR č.k. II.ÚS 302/2019-17 zo dňa 30.10.2019. Žalovaná ďalej navrhla v
konaní vypočuť ako svedka Ing. Františka Odkladala.

11.Súdvykonaldokazovanievyššieuvedenýmilistinnýmidôkazmipredloženýmižalobcomažalovanou,
ako aj výsluchom navrhnutých svedkov, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav:

12. Zo Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/067/09 zo dňa 22.12.2009 (č.l. 16) vyplýva, že klient -

vlastníci bytov v bytovom dome súp.č. XXXX na ul. E. v Y., zastúpení Bytovým družstvom so sídlom
v Trnave (zastúpené W., prokuristom) a žalovaná ako banka (ešte ako Dexia banka Slovensko a.s.)
uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť klientovi úver vo výške
6.630,- eur (199.735,38 Sk) za účelom obnovy bytového domu. Úročenie úveru bolo dojednané v odseku
2.2.4. zmluvy, keď celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 1 mesačného EURIBOR plus úrokové
rozpätie2,74%p.a..Vbode5.5.zmluvyjeobsiahnutédojednanieotom,žebankamáprávoadekvátnym

spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika
klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta stanoveného bankou, alebo so zmenou
rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny
miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní
s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená

uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote
oznámiklientovi.ZDodatkuč.1kZmluveotermínovanomúvereč.06/067/09zodňa28.01.2010(č.l.12)
vyplýva, že sa ním zmenil iba dátum posledného čerpania úveru. Z listu žalovanej (č.l. 11) adresovaného
žalobcovi vyplýva, že ním banka potvrdzuje, že zmena úrokovej sadzby na úvere č. 06/067/09 bola
realizovaná dňa 28.09.2012. Z listu žalovanej zo dňa 04.09.2012 (č.l. 378) adresovaného žalobcovi

vyplýva, že ním banka oznamuje žalobcovi, že v súvislosti s bodom 5.5. Zmluvy o termínovanom úvere
č. 06/067/09 zo dňa 22.12.2009 banka mení dňom 20.09.2012 úrokové rozpätie na 3,0 % p.a..

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

17. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zákon sa nevzťahuje na

zmluvy o poskytnutí úveru1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.19. Podľa § 24a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných
zariadeníapríslušenstvadomuposkytovanévlastníkombytovanebytovýchpriestorovpodľaosobitného

predpisu,4a) ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až
d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 15, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), j) až o), s) a u),
§ 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými
úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov4a) a veriteľ plní povinnosti voči
takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov;4a) to neplatí, ak ide

o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.36)

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (1) Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(3)

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky
bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

23. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 53 ods. 12 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej

závisí.

25. Podľa § 53a ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.03.2010), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

26. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

27.Podľa§8bods.1vetaprvázákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov(ďalej
len „ZoVB“) (v znení účinnom do 31.10.2018), správca je povinný vykonávať správu domu samostatnev mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

28. Podľa § 9 ods. 7 ZoVB (v znení účinnom od 01.11.2018), spoločenstvo a správca sú povinní
vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní
pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu

so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

29. Podľa § 8b ods. 3 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pri obstarávaní služieb a tovaru
je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.

30. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.

31. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

32. Podaním zo dňa 01.08.2019 (č.l. 349) navrhla žalovaná, aby súd podľa § 164 CSP prerušil konanie
až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti proti porušeniu práv žalovanej, ku ktorému
došlo uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/118/2018-298 zo dňa 22.03.2019, ktoré konanie
je na ústavnom súde vedené pod Rvp 1211/2019. Žalovaná návrh na prerušenie odôvodnila tým, že ak

Ústavný súd SR ústavnej sťažnosti vyhovie a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zruší, konanie vo
veci žalobcov v 1. až 19. rade, 22. až 29. rade a 31. až 51. rade bude (neprávoplatne) zastavené a vec
sa vráti do štádia odvolacieho konania. Rozhodnutie o ústavnej sťažnosti môže mať vplyv na postavenie
strán v tomto spore, v dôsledku čoho budú trpieť vadou všetky procesné úkony súdu, vykonané na
základe rozhodnutia, ktoré môže byť v budúcnosti zrušené.

33. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

34. Ustanovenie § 164 CSP upravuje dôvod tzv. fakultatívneho prerušenia konania, z čoho vyplýva,
že súd potrebu prerušenia konania zváži, pričom nie je povinný konanie prerušiť tak ako pri dôvodoch
tzv. obligatórneho prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní sa, či konanie podľa
§ 164 CSP preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto by nemal prerušiť konanie podľa citovaného

ustanovenia,aknepredpokladá,ževyriešenieotázkyvinomkonaníbudemaťpredanékonaniezásadný
význam.

35. Súd dospel k záveru, že nie je dôvodné prerušiť konanie v zmysle návrhu žalovanej, a to okrem
dôvoduzamietaniažaloby,najmäzdôvodu,žeuznesenímÚstavnéhosúduSRč.k.I.ÚS428/2019-12zo

dňa 29.10.2019 bola sťažnosť žalovanej odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Z uvedených dôvodov
súd návrh žalovanej na prerušenie konania vo výroku I. tohto rozhodnutia zamietol.

36. Pokiaľ ide o otázku oprávnenosti právneho zástupcu zastupovať pôvodných žalobcov pri podaní
predmetnej žaloby, táto bola (po pôvodnom zastavení konania tunajším súdom v časti týkajúcej sa

žalobcov v 1.-19. rade, 22.-29. rade, 31.-51. rade) s kladným záverom vyriešená uznesením Krajského
súdu v Trnave č.k. 11Co/118/2018-298 zo dňa 22.03.2019 vydanom v tomto konaní. V odôvodnení
uznesenia odvolací súd uviedol právny názor, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, a síce že „správca
mal oprávnenie udeliť plnomocenstvo v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov advokátskejkancelárii na zastupovanie v súdnom spore, pretože toto oprávnenie správcovi vyplýva priamo z
citovaného ustanovenia § 8b ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2 písm. a) zákona o vlastníctve bytov ako súčasť
výkonu správy domu.“

37.Medzistranaminebolosporné,žežalovaná-bankaakoveriteľ(podobchodnýmmenomDexiabanka
Slovensko a.s.) a vlastníci bytov v bytovom dome súp.č. XXXX na ul. E. 4 v Y., v zastúpení žalobcom
- správcom ako zákonným zástupcom, ako dlžníci, uzavreli dňa 22.12.2009 Zmluvu o termínovanom
úvere č. 06/067/09, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 6.630,- eur (199.735,38 Sk) za

účelom obnovy bytového domu. V konaní sa žalobca ako správca bytového domu domáhal vydania
bezdôvodnéhoobohatenia,ktorémalovzniknúťtým,žežalovanázvýšilaod28.09.2012úrokovérozpätie
z 2,74% p.a. na 3,0% p.a., a to podľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Suma
bezdôvodného obohatenia mala predstavovať spolu sumu 94,26 eura, z toho suma 53,28 eura ako
bezdôvodné obohatenie za obdobie od 20.10.2012 do 30.06.2016, suma 24,17 eura ako bezdôvodné
obohatenie za obdobie od 01.07.2016 do 22.06.2018 a suma 16,81 eura ako bezdôvodné obohatenie za

obdobie od 01.07.2018 do 31.01.2020. Nebolo pritom sporným, že úver bol splácaný v zmysle prehľadu
splátok úveru na č.l. 328, resp. č.l. 449 spisu.

38. Vlastníci bytov uzatvorili s bytovým družstvom v zmysle § 8a ZoVB zmluvu o výkone správy,
predmetom ktorej je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome činnosti uvedené v zákone o vlastníctve bytov. V zmysle
ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) je správca povinný
vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich
účet. Podľa § 9 ods. 2 ZoVB právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome. Uzatvorením úverovej zmluvy týkajúcej sa bytového domu preto práva a povinnosti z právneho
úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

39. Pokiaľ ide o charakter uzavretej zmluvy o úvere, uzavrel ju správca z titulu svojho oprávnenia
vyplývajúceho mu zo znenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ako aj zo

znenia článku III. Zmluvy o výkone správy č. 252 pre bytový dom E., Y.. Je však nepochybné, že dlžníkmi
z úverovej zmluvy sú jednotliví vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome, tak ako to vyplýva aj zo
súčasného znenia § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, kým správca je ich zákonným zástupcom.
Právny vzťah založený zmluvou o úvere je tak právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a

nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
OZ). Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, ktorý poskytol úver v rámci svojho podnikania.
Daný úver pritom bol poskytnutý v súvislosti s obnovou bytového domu, a teda za účelom zveľadenia
majetku fyzických osôb - spotrebiteľov. Na strane dlžníka tak vystupovali spotrebitelia, ktorým nebol úver

poskytnutý v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenom nič nemení skutočnosť,
že za nich na základe zákonného splnomocnenia konal správca bytového domu, pretože subjektom
základného hmotnoprávneho vzťahu s bankou nebol správca bytového domu, ale jednotliví vlastníci
bytov a nebytových priestorov. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník,
súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Hoci teda v prípade zmluvy o
termínovanom úvere nejde s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a) zák.č. 258/2001 Z.z. (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy) o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (pozn.: v súčasnosti uvedené vylučuje § 1
ods. 3 písm. r) zák.č. 129/2010 Z.z.), vzťah medzi vlastníkmi bytov ako dlžníkmi a bankou ako veriteľom

bolo potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka.

40. Žalovaná v konaní namietala nedostatok právomoci súdov SR rozhodovať spor medzi stranami, a
to s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 15.12. dodatku k zmluve o termínovanom
úvere. Súd mal za to, že je daná právomoc súdu konať v uvedenej veci, a to s prihliadnutím na

to, že predmetnú rozhodcovskú doložku súd považoval za neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Súd
poukazuje na to, že rozhodcovský súd s uvedeným názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“
v čase vzniku úverového vzťahu neexistoval (viď Základné informácie na č.l. 150), z ktorého dôvodu
je uvedené dojednanie neurčité a nezrozumiteľné, a preto neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Zároveň,rozhodnutím Zhromaždenia členov Slovenskej bankovej asociácie došlo medzičasom k zrušeniu
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie ku dňu 01.01.2019. Navyše, súd tiež
poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na
súd, pričom dodávateľ sa môže účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu, iba ak vo veci už skôr
začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, čo preukázané nebolo. Vzhľadom na všetko uvedené
dospel súd k záveru, že tu nie je prekážka konania spočívajúca v nedostatku jeho právomoci a spor
prejednal.

41. Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť tunajšieho súdu, táto bola daná ustanovením § 87 písm. f) zák.č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v znení účinnom do 30.06.2016), v zmysle ktorého popri
všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ,
ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom vlastníci bytov (ako žalobcovia v čase podania žaloby)
sú spotrebiteľmi s trvalým pobytom v prevažnom rozsahu v obvode tunajšieho súdu. Na uvedenom

nič nemení to, že v konaní sa neuplatňuje nárok na plnenie zo zmluvy, ale uplatňuje sa nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže tento nárok so spotrebiteľskou zmluvou nepochybne priamo
súvisí. Zároveň súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 10NcC/1/2017-134 zo dňa
31.01.2017, ktorým bolo konštatované, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušným
tunajší súd, ktorým rozhodnutím je tunajší súd viazaný (§ 43 ods. 2 veta posledná CSP).

42. K námietke o nedostatku právomoci súdu a k námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu
poukazuje súd aj na skutočnosť, že tu prejednávaná vec bola po vydaní pôvodného zastavujúceho
uznesenia tunajším súdom predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd pritom nepochybne skúmal
procesné podmienky konania, ako aj miestnu príslušnosť tunajšieho súdu (§ 161 ods. 1, § 5 ods. 1,

§ 41 CSP), avšak nekonštatoval nedostatok právomoci alebo miestnej príslušnosti. Keďže žalovaná
námietky vzniesla už vo vyjadrení k žalobe, pričom odvolací súd nekonštatoval nedostatok právomoci
alebo miestnej príslušnosti, možno mať za to, že aj odvolací súd dospel k záveru, že je daná právomoc
súdu a miestna príslušnosť tunajšieho súdu.

43. Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok
(skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu. Znamená to, že žalobca je povinný vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Obsah relevantných skutkových tvrdení, ktoré je žalobca povinný v spore tvrdiť,
vychádza z hmotného práva, resp. z hypotézy hmotnoprávnej normy a tieto tvrdenia možno považovať

za podstatné a rozhodujúce.

44. V tu prejednávanej veci žalobca svoj nárok uplatnený žalobou skutkovo vymedzil tak (a takto ho
urobil predmetom posúdenia súdom), že ide o bezdôvodné obohatenie žalovanej získané na úkor
vlastníkov bytov tým, že žalovaná zvýšila úrokové rozpätie na základe neplatného ustanovenia (bod

5.5. zmluvy), ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okrem žaloby súd poukazuje na repliku
zo dňa 27.03.2017 (č.l. 142), kde pôvodní žalobcovia výslovne uviedli, že podstatou sporu je vydanie
bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaná obohatila na úkor pôvodných žalobcov ako spotrebiteľov
v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. že predmetom konania je neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, na základe ktorej sa žalovaná bezdôvodne obohatila.

45. Pokiaľ ide o znenie bodu 5.5. zmluvy, súd ho (napriek dodatočnej námietke žalobcu v podaní zo dňa
15.10.2019 - rub č.l. 388) považoval za určité a zrozumiteľné, a teda v tomto smere za platne dojednané
(§37ods.1OZacontrario).Zozneniabodu5.5.dodatku,zapoužitiainterpretačnýchpravidielv§35ods.
2 OZ, vyplýva, že žalovaná je oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery

rizika klienta, pričom zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta
alebo so zmenou rizikovej váhy klienta. Uvedené znenie ustanovenia dodatku je tak s poukazom na jeho
formuláciu podľa názoru súdu zrozumiteľné a určité. Pojem „miera rizika klienta“ sa pritom nepoužíva
len v uvedenom bode 5.5., ale aj v bode 5.8. dodatku, ktorý rieši možnosť prehodnotenia miery rizika
na žiadosť klienta. Zrozumiteľnosť a určitosť ustanovenia bodu 5.5. dodatku vyplýva aj z dokazovania

výsluchom svedka W., ktorý bol prokuristom žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy a zmluvu, ako aj viaceré
iné zmluvy o úvere počas vykonávania funkcie prokuristu (podľa ORSR v období od 26.08.1994 do
01.02.2014) podpísal. Z výpovede tohto svedka (rub č.l. 522 a nasl.) vyplýva, že ako riaditeľ uzatváral
úverové zmluvy aj s Dexia bankou, zúčastňoval sa aj rokovaní pred uzavretím úverových zmlúv, vrámci ktorých si úverovú zmluvu prešli, odkonzultovali s právnikom, hlavne tie prvé zmluvy, pričom
pred podpisom mu boli zmluvy poskytnuté na kontrolu a pripomienkovanie. Pred podpisom svedok
čítal celý text zmlúv, prvé zmluvy detailne, ostatné zbežnejšie, v tom zmysle, či sa tie ďalšie zmluvy

nelíšili od tých prvých. Čo sa týka uzatvárania prvej zmluvy o úvere, svedok uviedol, že trvalo určitú
chvíľu, kým zmluvu podpísali, prechádzal ju s právnikom, ktorého mali na družstve, nejaké veci sa tam
poupravovali, niektoré ich pripomienky boli zobraté v úvahu, väčšina nie, pričom to nebolo tak, že sadnú
siahneďpodpíšu.Svedoknaotázku,čipovažovalniektoréustanoveniezaneurčité,nevedelodpovedať,
t.j. nevyjadril sa, že by v zmluvách bolo takéto ustanovenie. Súd tiež poukazuje na výpoveď svedka

W. (rub č.l. 524), ktorý uviedol, že každá zmluva bola dôsledne prebratá, zo strany žalobcu boli len
drobné, nie zásadné pripomienky. Svedok si nepamätal, ale myslí si, že nebola vznesená výhrada zo
strany žalobcu ohľadom neurčitosti niektorého ustanovenia; žalobcovi bol vysvetlený spôsob úročenia a
určovania úrokov. Z uvedeného vyplýva, že za účelom uzatvorenia zmluvy o úvere prebehol vždy riadny
kontraktačný proces, pripomienkovanie zmluvy sa zo strany žalobcu udialo za pomoci právnika, pričom
po kontraktačnom procese nezostalo žiadne ustanovenie zmluvy neurčité. Zároveň súd poukazuje aj

na vyjadrenie pôvodných žalobcov v replike zo dňa 27.03.2017 (č.l. 142), kde uviedli, že predmetom
konania nie je sporná neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku (a preto vyjadrenia
žalovanej týkajúce sa výkladu právnych úkonov považujú za nadbytočné), ale predmetom konania je
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa žalovaná bezdôvodne obohatila.

46. Žalobca v konaní svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná získala bezdôvodné obohatenie plnením na
základe neplatného ustanovenia bodu 5.5. zmluvy, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to s
poukazom na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 28.04.2016 (č.l. 51) a rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016 (č.l. 143). Pokiaľ ide o stanovisko Národnej
banky Slovenska (NBS), súd poukazuje na skutočnosť, že NBS sa v stanovisku (ktoré pre súd ani nie

je záväzné) žiadnym spôsobom nevyjadruje k citovanému bodu 5.5. zmluvy, ale iba k bodu 12.1.1.1.
zmluvy (uplatnenie sankčného zvýšenia), na základe ktorého ustanovenia však k zvýšeniu úrokového
rozpätia v tu prejednávanej veci neprišlo. Pokiaľ ide o vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v
Žiline, tento bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a následne Krajský súd v Žiline opätovne
rozhodol obdobným rozsudkom sp.zn. 7Co/13/2018 zo dňa 18.04.2018. Rozhodnutie Krajského súdu v

Žiline je však na tu prejednávanú vec neaplikovateľné, keďže vychádza z iných skutkových okolnosti.
Predovšetkým, v uvedenom konaní nebola posudzovaná zmluva o termínovanom úvere uzavretá za
účelom obnovy bytového fondu, v ktorej by ako dlžníci vystupovali vlastníci bytov zastúpení správcom; v
uvedenom konaní bola posudzovaná zmluva o poskytnutí úveru s odkladacou podmienkou, do splnenia
ktorej sa poskytnutý úver nepovažoval za hypotekárny (t.j. iný typ úverového produktu), v ktorej ako

dlžníci vystupovali obyčajné fyzické osoby bez zastúpenia, a teda išlo o iný typ zmluvy ako v tu
prejednávanej veci, s iným počtom ustanovení. Naviac, znenie bodov 4.6. a 5.5. ani nie je totožné, keďže
je inak definovaná zmena miery rizika klienta. Vzhľadom na uvedenú odlišnosť skutkových okolnosti
oboch prípadov a odlišné znenie dojednaní zmlúv nie je možné automaticky prihliadať na to, že Krajským
súdom v Žiline bolo určené, že ustanovenie bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa

29.09.2005 je neprijateľnou podmienkou a je neplatné, t.j. nie je možné aplikovať ustanovenie § 53a ods.
1 OZ. Obdobne to platí aj o rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/471/2015 zo dňa 28.06.2016.

47. Žalobca v žalobe označil ustanovenia bodu 5.5. a bodu 12.1.1.1. zmluvy za neprijateľné zmluvné
podmienky, a preto neplatné. K bodu 12.1.1.1. zmluvy súd uvádza, že na základe uvedeného

ustanovenia nedošlo v tu prejednávanej veci k zvýšeniu úrokového rozpätia, a preto je posudzovanie
jeho prijateľnosti alebo neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky nadbytočné, keďže aplikácia sankčnej
úrokovej sadzby nie je predmetom tohto konania. Okrem toho, žalobca vo svojich ďalších podaniach (zo
dňa 27.03.2017, zo dňa 15.10.2019) poukazoval na ustanovenie § 298 ods. 1 CSP (a teda aby súd aj
bez návrhu vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky) práve a len vo vzťahu k bodu 5.5. zmluvy.

48.Neprijateľnázmluvnápodmienkajetakéustanoveniespotrebiteľskejzmluvy,ktoréspôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a jej použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané,
keďže ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len ich demonštratívny výpočet. Zákon upravuje

výnimku z uvedeného pravidla neprijateľnosti zmluvných podmienok, a síce, že o neprijateľnú zmluvnú
podmienku nejde vtedy, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak bola neprijateľná podmienka
individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku). Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sapred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah; pričom individuálne dojednanie preukazuje
dodávateľ. Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 12 OZ, v zmysle ktorého sa neprijateľnosť zmluvnej
podmienky hodnotí so zreteľom na povahu služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy.

49. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak by aj bola v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá taká podmienka,
ktorá by svojim charakterom spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, ale bola individuálne dojednaná, nepôjde o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že zmluvná podmienka bola individuálne
dojednaná, nesie dodávateľ, v tomto prípade žalovaná. Z vykonaného dokazovania navrhnutého
žalovanou, a to z výsluchu svedka W. (rub č.l. 522 a nasl.), mal súd za preukázané, že uzatváranie
zmlúv so žalovanou prebiehalo takým spôsobom, že žalobcovi ako správcovi bol zaslaný návrh zmluvy
na pripomienkovanie, ktorý svedok odkonzultoval s právnikom, ktorého mali na družstve, nejaké veci sa

tam poupravovali, niektoré ich pripomienky boli zobraté v úvahu. Čo sa týka žalobcom namietanej účasti
I. (predsedu predstavenstva) na kontraktačnom procese, súd poukazuje na výpoveď W.. M. (rub č.l.
522), ktorý neuviedol, že by sa I.. C. zúčastnil rokovaní so žalovanou, ale že on (W.. M.) odkonzultoval
zmluvu zaslanú žalobcovi s právnikom (I.. C., z čoho je zrejmé, že žalobca mal pri kontraktačnom
procese aj pomoc práva znalej osoby. Je pritom irelevantné, že sa svedok W.. T. sa s I.. C. nikdy

nestretol. Z výpovedí svedkov W.. M. a W.. T. vyplynulo, že pred podpisom sa prechádzalo textové
znenie všetkých zmlúv, nielen tých prvých, hoci tie sa prechádzali podrobnejšie. Je bez významu, či boli
pripomienky zásadné alebo minimálne, rozhodujúce je že zmluva bola pripomienkovaná a na niektoré
pripomienky bolo pri jej uzatváraní prihliadnuté. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade zmluvy o
úvere, ktorá je predmetom tohto konania, nešlo o formulárovú zmluvu, do ktorej dlžník nemá možnosť

zasiahnuť, ale správca (ktorý je odborne spôsobilou osobou) mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, a
to aj za pomoci právnika. Nie je pritom podstatné, že si boli znenia viacerých zmlúv podobné, čo je
akceptovateľné, keďže išlo o uzatváranie obdobných zmlúv za obdobným účelom (obnova bytového
fondu toho-ktorého bytového domu). Rozhodujúce je, že kontraktačný proces prebehol medzi žalovanou
ako bankou a žalobcom ako správcom, ktorý bol odborne spôsobilou osobou, a ktorý mal možnosť do

znenia zmluvy zasiahnuť. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel súd k záveru, že spotrebitelia mali
prostredníctvomžalobcuakosprávcumožnosťzmluvnépodmienkysidohodnúť,zmluvnépodmienkytak
boli individuálne dojednané, a preto žiadnu z nich (a teda ani bod 5.5. zmluvy) nie je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že o neprijateľnú zmluvnú
podmienku nejde ani vtedy, ak ide o cenu plnenia, pričom v prípade úroku možno hovoriť o cene plnenia.

Súd tiež dodáva, že za istých podmienok aj ustanovenie § 53 ods. 15 písm. a) OZ (účinné od 01.06.2010)
umožňuje jednostranné zvýšenie úrokovej sadzby zo strany dodávateľa a nepovažuje ho za neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ. Odhliadnuc od uvedeného, ustanovenie bodu 5.5.
zmluvy umožňuje zmenu úrokovej sadzby aj v prospech spotrebiteľa (keďže banka má možnosť meniť,
a teda aj znížiť, nielen zvýšiť, úrokovú sadzbu), a preto tu chýba značná nerovnováha v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

50. Žalobca skutkovo vymedzil predmet konania tak, že namietal aplikáciu bodu 5.5. zmluvy s
odôvodnením, že ide o neplatné ustanovenie pre neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca tiež tvrdil (v
replike na č.l. 141), že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel až zo stanoviska NBS zo dňa 28.04.2016.

Z uvedeného tvrdenia žalobcu potom nevyhnutne vyplýva, že do uvedeného dňa žalobca nepovažoval
plnenie žalovanej vo forme zvýšeného úroku za neoprávnené.

51. V konaní pritom bolo z výsluchu svedka W. V. M. (č.l. 523 a nasl.), ktorý bol prokuristom žalobcu v
období od 26.08.1994 do 01.02.2014 a oprávneným konať vo veciach týkajúcich sa úverových zmlúv,

preukázané, že žalobca vedel o zvýšení úrokového rozpätia už v čase jeho zvýšenia, toto zvýšenie bolo
predmetom rokovaní so žalovanou, pričom nakoniec žalobca zvýšenie úrokového rozpätia akceptoval
(z výpovede svedka: v tom období keď Dexiu kúpila Penta, prišlo tam k zmene úrokov; nejakú chvíľu
sa o tom dohadovali, predseda predstavenstva K. C., ktorý pracoval ako vedúci právneho oddelenia v
Poľnobanke, dával tiež nejaké rady, ako by mali postupovať, ale ich argumenty neuspeli; vzhľadom na

to, že úvery museli bežať, tak jednoducho pristúpili k tomu, že sa tie úroky upravili; pri tých rokovaniach
hovorili, že by mali pri tých úrokoch pokračovať; museli pristúpiť k tomu, čo bolo dané; vychádzalo
sa zo zmlúv, ktoré boli; s bankou sa chvíľu doťahovali ohľadom úrokov, ich argumenty neboli zobrané
v úvahu, jednoducho museli pristúpiť na tie podmienky, lebo nejaké neplatenie mesačných splátok,svojvoľné zníženie mesačných splátok nepripadalo do úvahy). Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca,
hoci najprv so zvýšením úrokového rozpätia nesúhlasil, nakoniec s prihliadnutím na ustanovenie zmluvy,
ktoré takýto postup umožňovalo, zvýšenie úrokového rozpätia akceptoval a úvery boli ďalej splácané aj

pri zvýšenom úroku. Bolo tak preukázané, že žalobca vedel o aplikácii bodu 5.5. zmluvy od začiatku jeho
použitia a voči tomuto postupu po rokovaniach so žalovanou už nenamietal, hoci mal viacero možností
riešiť situáciu inak (nesplácanie úveru alebo jeho splácanie len do výšky pôvodného úroku; predčasné
splatenie úveru; prechod do inej banky; uplatnenie bodu 5.8. zmluvy).

52. Súd dodáva, že čo sa týka oznámenia zvýšenia úrokového rozpätia, s poukazom na znenie bodu
5.5. zmluvy, ani prípadné neoznámenie zvýšenia by nebolo dôvodom neúčinnosti alebo neplatnosti
zvýšenia, keď takýto právny záver žalobcu z ničoho nevyplýva. Zvýšenie úrokového rozpätia však bolo
žalobcovi oznámené, a to Oznámením o zmene úrokovej sadzby zo dňa 04.09.2012 (č.l. 378). Uvedené
oznámenie k predmetnej úverovej zmluve žalovaná predložila na preukázanie svojho skutkového
tvrdenia z pojednávania dňa 10.10.2019, a síce, že pri každej zmene úrokovej sadzby doručuje

žalovaná žalobcovi konkrétnu výšku sadzby vrátane úrokového rozpätia. Následne žalovaná predložila
listinný dôkaz - vyššie uvedené oznámenie zo dňa 04.09.2012, ktorého doručenie žalobca v konaní
nespochybnil. Žalobca spochybňoval iba pravosť podpisu svedka W. na listine, avšak svedok uznal
podpis za vlastný (na č.l. 428) s tým, že ak sa podpis nezhoduje s inými jeho podpismi, je tomu tak z
dôvodu zmeny podpisového vzoru. Súd tiež poukazuje na výpoveď tohto svedka, ktorý k doručovaniu

oznámení o zvyšovaní úrokového rozpätia uviedol, že sa doručovalo buď písomne alebo osobne, pričom
s predstaviteľmi žalobcu sa v tom období stretávali každý týždeň, pretože každý týždeň sa uzatvárala
zmluva a pri tomto rokovaní odovzdali listy. Okrem toho, žalobca o zvýšení úrokového rozpätia vedel
tiež z oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011 (rub č.l. 378), ktoré sa týkalo toho
istého bytového domu (hoci inej zmluvy), a na ktoré oznámenie žalobca sám odkázal v žalobe. Aj W.

M. pri výsluchu potvrdil (č.l. 524), že zvýšenie úrokového rozpätia sa netýkalo len jedného bytového
domu, ale išlo to na všetky úvery, ktoré tam mali, a teda svedok mal vedomosť, že sa zvýšenie týka
aj tu prejednávanej zmluvy o úvere. Zároveň svedok W.. T. vypovedal (rub č.l. 427 a nasl.), že bolo
rokovanie so žalobcom s tým, že žalovaná pristúpi k úprave rizikovej prirážky v marži a následne išiel
list, v ktorom oznámili, ktorých bytových domov sa to týka a bolo tam uvedené, po koľkých dňoch dôjde

k tej zmene. Z výpovede svedka tak vyplýva, že žalobca bol pred doručením listu o zmene úrokového
rozpätia informovaný na osobnom rokovaní a následne bol doručovaný list, a teda k oznámeniu zvýšenia
úrokového rozpätia došlo aj ústne. O tom, že zmena úrokového rozpätia mala byť žalobcovi oznámená
listom (myslí si), ako aj že prebiehali rokovania o tom, vypovedal zhodne aj svedok W.. M. (č.l. 523).

53. K dôvodnosti použitia bodu 5.5. zmluvy súd odkazuje na výpoveď svedka W.. T., ktorý uviedol
(č.l. 428), že dôvodom zmeny úrokového rozpätia boli refinančné náklady banky a zhoršený rating
klienta, pričom zhoršenie ratingu klienta bolo odôvodnené tak, že stúpla nezamestnanosť, boli ohrozené
pravidelné splátky od majiteľov bytov, pretože nezamestnaní nemajú z čoho platiť, pričom vlastníkov
nad 55 rokov bolo nad 50%, starší prichádzajú o prácu, prestávajú byť platby schopní, úverová komisia

prehodnotila rating klienta. Uvedené je v súlade so skutočnosťou, že je všeobecne známe, že v druhej
polovici roka 2011 sa prehĺbila tzv. dlhová kríza v eurozóne a došlo k spomaleniu resp. k poklesu
ekonomického rastu (viď. napr. Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2011 zverejnená
na stránke https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ar2011sk.pdf) a nešlo o obdobie hospodárskeho
rastu ako sa mylne domnieva žalobca. V uvedenom období sa pritom miera rizika dlžníkov zhoršila vo

všeobecnosti a zvýšilo sa riziko nesplácania úverov. Súd dodáva, že skutočnosť, že dodatok umožnil
žalovanej zmenu úrokového rozpätia, nesúvisí so zmenou majiteľa spoločnosti žalovanej v roku 2011,
ale s dojednaním bodu 5.5. v čase uzatvorenia zmluvy v roku 2009. Čo sa týka spochybňovania
výpovede svedka W.. T. žalobcom, predovšetkým súd poukazuje na to, že ide o svedka, ktorého výsluch
navrhol práve žalobca. Z predložených zápisníc z pojednávaní vo veciach sp.zn. 11C/25/2017 a sp.zn.

11C/51/2017 (č.l. 504, 510) pritom nevyplýva, že by svedok vypovedal v rozpore s tým, čo vypovedal
v tomto konaní, keďže ako dôvod zvýšenia úrokového rozpätia uviedol zvýšenie rizika nesplácania
úverov. V tu prejednávanej veci teda došlo k zmene miery rizika klienta z dôvodu zmeny ratingu klienta,
čím sa naplnil jeden z dôvodov, ktorý si strany ako dôvod jednostrannej zmeny úrokového rozpätia
dojednali v bode 5.5. zmluvy. Zároveň je možné zvýšenie úrokového rozpätia považovať za adekvátne,

a to vzhľadom na to, že ustanovenie bodu 12.1.1.1. (ktoré žalovaná neaplikovala) umožňuje za určitých
podmienok zvýšenie úrokového rozpätia až do 3,62% p.a.. Bod 5.5. zmluvy pritom ani nemá hornú
hranicuzvýšenia,napriektomužalovanáúrokovérozpätiezvýšilaibanahodnotu3,0%p.a..Súddodáva,že nebolo preukázané, že by v čase zvýšenia úrokového rozpätia žalobca namietal neadekvátnosť
zvýšenia.

54. Súd však opätovne zdôrazňuje, že žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že tvrdil bezdôvodné
obohatenie žalovanej z dôvodu, že jej bolo plnené na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode
5.5. zmluvy, s tým, že do doručenia stanoviska NBS nevedel, že žalovaná nemá na zvýšené úrokové
rozpätie nárok. Znamená to teda, že podľa tvrdenia žalobcu voči použitiu ustanovenia bodu 5.5. zmluvy
namietal až o niekoľko rokov po tom, čo došlo k postupu žalovanej podľa zmluvy. Avšak už v čase

použitia tohto ustanovenia žalobca (ako vyplýva zo svedeckých výpovedí W.. M. a W.. T.) o použití bodu
5.5. zmluvy vedel a akceptoval jeho použitie, hoci mal aj iné možnosti riešenia. Ak potom žalobca voči
jeho použitiu namietal až o niekoľko rokov neskôr, možno to považovať za účelové a odôvodnené zrejme
iba zmenou v osobe prokuristu.

55. Je potrebné tiež poukázať na povinnosť žalobcu ako správcu v zmysle § 8b ods. 3 ZoVB (v znení

účinnomkudňuuzavretiazmluvy),asícepriobstarávaníslužiebdojednaťčonajvýhodnejšiepodmienky,
aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Súd poukazuje na to,
že žalobca je tou istou právnickou osobou, ktorá zastupovala vlastníkov bytov pri uzavretí predmetnej
zmluvy v roku 2009, pričom žalobou podanou o cca 7 rokov neskôr namieta znenie zmluvy, ktorú v
rámci riadneho kontraktačného procesu v roku 2009 dojednal a s ktorej znením súhlasil a použitie

bodu 5.5., ktoré v roku 2012 nakoniec akceptoval. Ak žalobca spochybňuje výhodnosť dojednania
zmluvy pre vlastníkov bytov, spochybňuje tým paradoxne splnenie si svojej povinnosti uloženej mu
citovaným ustanovením ZoVB. V súvislosti zo zmluvou o úvere boli vlastníci bytov zastúpení žalobcom
ako správcom, za ktorého pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj pri rokovaniach o zmene úrokového
rozpätia konal prokurista. Skutočnosť, že následne došlo k zmene v osobe prokuristu, nič nemení na

tom, že išlo stále o toho istého správcu, ktorý bol povinný dodržiavať ustanovenie § 8b ods. 3 ZoVB (v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Ak tak neurobil, je namieste otázka zodpovednosti za škodu,
ktorú tým prípadne vlastníkom bytov a nebytových domov spôsobil. Podanie žaloby v tu prejednávanej
veci je tak potom možné považovať aj za obchádzanie vyššie citovaného ustanovenia ZoVB.

56. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné považovať bod 5.5. zmluvy za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nebolo možné dospieť k záveru, že by žalovaná prijala bezdôvodné obohatenie na
úkorvlastníkovbytov,pretožejejboloplnenénazákladeuvedenéhoplatnéhoustanovenia.Zuvedeného
dôvodu súd žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol, a to v časti istiny, ako aj úroku z omeškania, keďže
žalovaná sa s plnením do omeškania nedostala.

57. Súd ešte dodáva, že ak sa žalobca v podaniach zo dňa 27.03.2017 a 15.10.2019 domáhal aplikácie §
298 ods. 1 CSP, nešlo podľa názvu podaní ani podľa ich obsahu o návrh na pripustenie zmeny petitu (ako
tomu bolo napr. na č.l. 247, 414, 438, 446), keď žalobca poukazoval na možnosť, že súd môže aj bez
návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Keďže však dospel súd k záveru, že o neprijateľnú

zmluvnú podmienku v bode 5.5. zmluvy nejde, nevyslovil jej neplatnosť.

58. Keďže súd dospel k záveru, že žalovaná sa bezdôvodne neobohatila, bolo by nadbytočné podrobne
sa zaoberať otázkou premlčania nároku a vznesenou námietkou premlčania, keďže žalobcovi, resp.
vlastníkom bytov voči žalovanej žiadny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol. Súd k

tomu uvádza len toľko, že v konaní sa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (konkrétne
zaplatenie sumy, o ktorú mal byť úver preplatený na úroku, a tak mali byť poskytnuté žalovanej finančné
prostriedky, na ktoré táto nemala podľa žalobcu nárok), ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a
3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ. Keďže žaloba bola
podaná dňa 30.06.2016, premlčané by boli všetky plnenia urobené viac ako 3 roky pred podaním žaloby,

t.j. v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. V prejednávanej veci by pritom nebolo možné aplikovať 10-
ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože v konaní nebol preukázaný úmysel žalovanej bezdôvodne
sa obohatiť, keď zvýšenie úrokového rozpätia malo základ priamo v zmluve. Podporne súd poukazuje
najmä na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/58/2019-398 zo dňa 30.06.2020, ale aj na
jeho rozsudky č.k. 24Co/632/2015 zo dňa 29.06.2016, č.k. 9Co/284/2017-86 zo dňa 27.03.2018, č.k.

9Co/199/2018-114 zo dňa 26.03.2019. Pokiaľ ide o výpoveď svedka W., tento svedok vypovedal o
okolnostiach, ktoré sa týkali iného zmluvného vzťahu, súvisiaceho s iným bytovým domom a zároveň
svedokvyjadrovalvlastnýsubjektívnynázornazvýšenieúrokovéhorozpätia,apretoanizjehovýpovede
nebolo možné mať za preukázaný úmysel žalovanej bezdôvodne sa obohatiť v konkrétnom právnomvzťahu žalobcu a žalovanej v tu prejednávanej veci. V konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané
tvrdeniežalobcu,žezostranyžalovanejišloosústavnúčinnosť,ktorávedomesmerujekbezdôvodnému
obohateniu, ale bolo preukázané, že išlo o postup v zmysle ustanovenia úverovej zmluvy z dôvodu

zvýšenia miery rizika klienta. V prípade subjektívnej premlčacej doby by bolo potrebné prihliadnuť na
skutočnosť preukázanú výpoveďami svedkov W. a W., a síce, že žalobca o zvýšení úrokového rozpätia
vedel už od počiatku. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcu na uplatnenie námietky premlčania zo strany
žalovanejvrozporesdobrýmimravmi,súdvznesenienámietkypremlčaniažalovanouzazneužitiepráva
nepovažoval. V zásade totiž platí, že vznesenie námietky premlčania je uplatnením práva, ktoré zákon

predpokladá, pričom neboli preukázané žiadne také individuálne okolnosti prípadu, ktoré by umožňovali
(v prípade uznania nároku žalobcu) na námietku premlčania neprihliadnuť. Tieto okolnosti musia byť
pritom naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej
istoty,akýmjeneumožnenieprávauplatniťnámietkupremlčania(uznesenieNajvyššiehosúduČRsp.zn.
25Cdo 2648/2003 zo dňa 31.08.2004).

59. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

62. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

63. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, čo v konečnom dôsledku

znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu
100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku.

64. Civilné sporové konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti strany sporu za výsledok
konania, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 255 CSP. Aj v prípade plného úspechu niektorej zo

strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Ustanovenie
§ 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného
zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Uplatnenie tohto
ustanovenia je možné len z výnimočných dôvodov, ktorá výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za

výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu § 257 CSP však v konaní žalobcom neboli tvrdené a súd ich sám nezistil. Takýmto dôvodom
pritom nemôže byť skutočnosť, že na strane neúspešného v konaní ide o správcu zastupujúceho
spotrebiteľov. Súd po posúdení všetkých okolností konkrétnej veci, dospel k záveru, že tu nie sú žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by bolo potrebné žalovanej náhradu trov

konania celkom alebo sčasti nepriznať.

65. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.