Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215198
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2116215198.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcov: 1. M. R.,
nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 2. V. R., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 3. C. R., nar.
XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 4. U. R., nar. XX.XX.XXXX, A. D./XXX, M., 5. R. F., nar. XX.XX.XXXX,
T. XXXX/XX, M., 6. H. S., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, M., 7. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/
XX, L., 8. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, L., 9. R. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M.,

XX. M. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 11. J. N., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 12.
X. N., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 13. K. F., nar. XX.XX.XXXX, U.. XX, M., 14. Y. Y., nar.
XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 15. C. S., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, 16. L. N., nar. XX.XX.XXXX, A.
XXXX/XXX, M., 17. H. N., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 18. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/
XXX, M., 19. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 20. X. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX,
M., 21. H. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 22. I. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 23.
Y. G., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 24. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 25. C. V.,

nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 26. A. E., nar. XX.XX.XXXX, J. M., 27. Y. S., nar. XX.XX.XXXX,
A. XXXX/XXX, M., 28. U. S., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 29. U. U., nar. XX.XX.XXXX, R.
V. XXXX/XX, T., 30. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 31. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, A.
XXXX/XXX, M., 32. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 33. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX,
34. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 35. F. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 36.
Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, L. van Beethovena 26, Trnava, 37. R. H., nar.

XX.XX.XXXX, W.. - T. N., 38. R. J., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 39. E. J., nar. XX.XX.XXXX,
A. XXXX/XXX, M., 40. Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, L. van Beethovena 26,
Trnava, 41. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 42. S. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX,
M., 43. H. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 44. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, T., 45.
X. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, 46. N. W., nar. XX.XX.XXXX, J., M., 47. F. K., nar. XX.XX.XXXX,
R. XXXX/XX, M., 48. R. V., nar. XX.XX.XXXX, J., M., 49. K. H., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX,
M., 50. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 51. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX,

M., 52. C. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 53. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M.,
54. E. M., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 55. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 56.
H. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 57. U. M., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 58. F.
M., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 59. H. S., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 60. V. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 61. A. W., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 62. C. Y., nar.
XX.XX.XXXX, V. XX, 63. A. V., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, 64. C. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX,

M., 65. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 66. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 67.
R. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 68. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 69. T. F., nar.
XX.XX.XXXX, M. J. XXXX/XX, M., 70. C. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, M., 71. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, A.
XXXX/XXX,M.,72.Q.Y.,nar.XX.XX.XXXX,A.XXXX/XXX,M.,73.Y.F.,nar.XX.XX.XXXX,Q.XXXX/XX,
M., 74. M. C., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 75. R. C., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 76.
M. G., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, Y., 77. Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, L.
van Beethovena 26, Trnava, 78. R. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 79. N. U., nar. XX.XX.XXXX,

A. XXXX/XXX, M., 80. E. H., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 81. A. H., nar. XX.XX.XXXX, A.
XXXX/XXX, M., 82. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, M., 83. R. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/
XXX, M., 84. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 85. H. I., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX,
M., 86. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 87. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, U., 88.
A. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 89. T. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 90. C.Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 91. M. X., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 92. R. X.,
nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 93. T. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., XX. Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 95. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 96. E. Q., nar.

XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., 97. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XXX, M., žalobcovia v 1.-97. rade
zastúpení: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, Mliekarenská 2, 821
09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, zastúpená: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova
8, 811 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o čiastočnom späťvzatí, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 88,13 eura z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaná m á voči žalobcom v 1.-97. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29.06.2016, doručenou súdu dňa 30.06.2016, sa žalobcovia ako vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome súp.č. XXXX, A. XXX-XXX, M., domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vydať im bezdôvodné obohatenie získané po zvýšení úrokovej
sadzby do 20.06.2016 s príslušenstvom, a síce zaplatiť sumu 1.808,99 eura, spolu s úrokom z

omeškania 5% ročne zo sumy 1.808,99 eura od 27.06.2016 do zaplatenia, ako aj zaplatiť im náhradu
trov konania.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobcovia a žalovaná uzavreli dňa 16.12.2008 Zmluvu o
termínovanomúvereč.06/100/08zapodmienokúročeniapodľabodu2.2.4.zmluvy,ktorébolidohodnuté

nasledovne: druh úrokovej sadzby revizibilná, základná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného
BRIBOR, úrokové rozpätie 1,75% p.a., celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného
BRIBOR + úrokové rozpätie 1,75% p.a.. Žalovaná dňa 01.12.2011 adresovala žalobcovi Oznámenie o
zvýšení úrokového rozpätia, v ktorom informovala žalobcu, že v súlade s bodom 5.5. zmluvy sa mení
dňom 15.12.2011 úrokové rozpätie na 2,5%p.a.. Žalovaná toto svoje oznámenie zaslala žalobcovi bez

akéhokoľvek odôvodnenia, nevysvetlila, z akých dôvodov prijala takéto rozhodnutie. Dňa 27.01.2016
odoslali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť na postup a žiadosť o
preskúmanie postupu žalovanej pri výkone bankových činností adresovanú Národnej banke Slovenska,
v ktorej žiadali preskúmať postup žalovanej v dôsledku zmeny úrokovej sadzby na základe zmeny miery
rizika klienta, a to na základe bodu 5.5. zmluvy, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Dňa 02.05.2016

doručila NBS právnemu zástupcovi žalobcov stanovisko, s ktorým sa žalobcovia v plnom rozsahu
stotožňujú a majú za to, že postup žalovanej, ktorým zmenila úrokovú sadzbu v dôsledku údajnej zmeny
miery rizika klienta, je v rozpore s právnymi predpismi. Ustanovenie ods. 5.5. a 12.1.1.1. spotrebiteľskej
zmluvy predstavujú neprijateľné podmienky, preto sú neplatné. Žalobcovia poukazovali na rozhodnutia
súdov v spotrebiteľských veciach. V súvislosti s čl. 5.5. zmluvy, na základe ktorého žalovaná zmenila

žalobcom úrokovú sadzbu v dôsledku zmeny miery rizika klienta, žalobcovia poukazovali na konanie
vedené Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 7Co/563/2015. Žalovaná sa zvýšením úrokovej sadzby
z 1,75% na 2,5% p.a. od 15.12.2011 bezdôvodne obohatila o rozdiel, ktorý by žalobcovia zaplatili na
úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a teda aj revizibilnej úrokovej sadzby, t.j. sumou 4.338,85
eura a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej zvýšení, teda sumou 6.147,84 eura

do 20.06.2016. Žalovaná sa bezdôvodne obohatila o rozdiel vo výške 1.808,99 eura. Uvedený výpočet
je vykonaný na základe bodu 4.11.4. Obchodných podmienok žalovanej. Žalobcovia majú za to, že
žalovaná sa bezdôvodne obohatila a získala na základe svojvoľného konania majetkový prospech.
Tento majetkový prospech získala bez právneho dôvodu resp. je plnením z neplatného právneho úkonu,
preto je povinná predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Žalobcovia vyzvali písomne výzvou zo dňa

20.06.2016 žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v lehote stanovenej vo výzvebezdôvodné obohatenie žalobcom nevydala, preto je odo dňa nasledujúceho, teda od 27.06.2016,
povinná zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že namieta nedostatok právomoci súdu SR, keďže
žalovaná ponúkla správcovi v čl. 15 ods. 15.11. zmluvy o úvere neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy a správca tento návrh prijal, keďže políčko v rozhodcovskej zmluve (s poučením,
že ak dané políčko označí, platí, že neprijíma návrh rozhodcovskej zmluvy) neoznačil. Žalovaná tiež
vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti, keď má za to, že prejednávaný prípad nie je sporom zo

spotrebiteľskejzmluvy,keďzmluvaotermínovanomúverejeabsolútnouobchodnoprávnouzmluvou,ato
s prihliadnutím na účel právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a obsah úverového vzťahu zmluvných strán.
Zmluvu uzavrel správca bytového domu, ktorý sa špecializuje výhradne na správu bytových domov,
preto nemožno hovoriť o slabšej strane a nerovnovážnom vzťahu zmluvných strán. Vlastníci neboli pri
uzatváraní úverovej zmluvy slabšou stranou, ktorá má byť chránená pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami. Spotrebiteľská legislatíva vychádza z predpokladu neskúseného spotrebiteľa. Ak je v

rámci kontraktačného procesu ex lege zastúpený profesionálom, disponujúcim odbornou spôsobilosťou
akvalifikovanýmstatusom,strácaochrannýmechanizmussvojeopodstatnenie.Správcabytovéhodomu
je povinný dojednať v prospech vlastníkov najvýhodnejšie možné podmienky, aké sa dajú v čase a
mieste objednania týchto tovarov a služieb dohodnúť. V opačnom prípade zodpovedá vlastníkom za
škodu, ktorú im takouto činnosťou spôsobil. Žalovaná ďalej poukazovala na nedostatok splnomocnenia

na zastupovanie v konaní, keďže žalobcami sú vlastníci bytov, ktorí prostredníctvom správcu udelili
splnomocnenie správcovi a ten splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní. Žalovaná má za to, že
jenevyhnutné,abykaždýzožalobcovudeliladvokátoviriadnesplnomocnenienazastupovanievkonaní.
K veci samej žalovaná uviedla, že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého dôvodu neprináleží
súdu skúmať ani vysloviť eventuálnu neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok. Peňažný

nárok žalobcov vychádza z domnelého porušenia vybraných zmluvných ustanovení, ktoré nemožno
posudzovať podľa predpisov upravujúcich poskytovanie spotrebiteľského úveru. Stanovisko NBS preto
považuje za irelevantné a nemožno naň prihliadať. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania, keď
žalovaná listom zo dňa 08.06.2011 oznámila správcovi, že v súlade s čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere
sa s účinnosťou od 15.12.2011 mení úrokové rozpätie na 2,50% p.a. a celková úroková sadzba tak

bude predstavovať hodnotu 6 mesačný EURIBOR + 2,50% p.a.. Nárok na zaplatenie peňažnej sumy
zodpovedajúcej rozdielu, ktorý by žalobcovia zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a
sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej zvýšení, inkasovanej žalovanou v období
od 15.12.2011 do 20.06.2014, označenej ako bezdôvodné obohatenie, je premlčaný, keďže žaloba
bola súdu doručená dňa 30.06.2016. Žalovaná ďalej uviedla, že pristúpila k zmene úrokovej sadzby

na základe legitímneho právneho dôvodu, v súlade s čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere, pri zmene
miery rizika klienta, ku ktorej dospela v rámci interného prehodnotenia komplexných ukazovateľov
návratnosti úveru. O tejto zmene žalovaná správcu informovala listom zo dňa 08.06.2011. V prípade
sporu o skutočnom obsahu medzi nimi dojednaného ustanovenia je nevyhnutné interpretovať dotknutý
článok zmluvy o úvere v súlade so všeobecne akceptovanými výkladovými pravidlami. Na základe

interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ možno podľa žalovanej uzavrieť, že zo
znenia čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná je oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú
sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú
obchodné tajomstvo, ktoré banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani
nesprístupňuje. Záverom žalovaná navrhla, aby súd konanie pre nedostatok právomoci zastavil, resp.

vec postúpil Okresnému súdu Žilina, resp. žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania.

4. V replike žalobcovia ohľadom miestnej príslušnosti tunajšieho súdu poukazovali na uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10NcC/1/2017 zo dňa 31.01.2017, ako aj na ustanovenie § 24a

zák.č. 129/2010 Z.z.. Žalobcovia ďalej poukazovali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn.
7Co/563/2015, ktorý uznal konanie žalovanej v rozpore s platným právnym poriadkom. K rozhodcovskej
doložke žalobcovia uviedli, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy v Slovenskej republike neexistoval
žiadny rozhodcovský súd s názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“. K námietke premlčania
žalobcovia uviedli, že sa až doručením stanoviska NBS zo dňa 28.04.2016 dozvedeli, že žalovaná

sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Ak by súd uznal námietku premlčania žalovanej, došlo by k
rozporu s dobrými mravmi, pretože žalobcovia ako spotrebitelia nemali v rokoch 2012, 2013, 2014
potrebné informácie k zisteniu, že konanie žalovanej spĺňa zákonný predpoklad naplnenia inštitútu
bezdôvodného obohatenia. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015je podľa žalobcov dôvodná obava, že konanie žalovanej je systematicky premyslené a vykonávané
nielen vo vzťahu k žalobcom, ale aj voči ostatným spotrebiteľom. Žalobcovia tiež poukazovali na
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2648/2003 zo dňa 31.08.2004, ktorý sa zaoberal

uplatnením námietky premlčania v kontexte rozporu s dobrými mravmi. V súvislosti s čl. 5.5. zmluvy
žalobcovia poukazovali na právoplatne skončené konanie vedené Krajským súdom v Žiline pod sp.zn.
7Co/563/2015, ktorý krajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že uvedené ustanovenie
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho
titulu neplatnou. Účastníkom konania, a teda neúspešnou stranou, bola práve žalovaná. Ak bol raz

dotknutý článok vyhlásený za neplatný, je podľa žalobcov neplatný en block aj v ostatných zmluvách.
K výkladovým pravidlám žalobcovia uviedli, že predmetom konania nie je sporná neurčitosť, vážnosť
alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku, ale neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa
žalovaná bezdôvodne obohatila.

5. V priebehu konania sa žalovaná vyjadrila v podaní zo dňa 25.05.2020, v tom zmysle, že podľa

aktuálneho výpisu z LV č. XXXX . pre k.ú. M. označení žalobcovia v 1., 2., 4., 5., 6., 7., 8., 19., 33.,
42., 43., 46., 54., 55., 83., 94. a 95. rade už nie sú evidovaní ako vlastníci bytov a navyše sa javí, že
niekto z pôvodných žalobcov v 54. alebo 55. rade zomrel (na LV ho nahradili dedičia). Advokát správcu
bol oprávnený podať žalobu priamo v mene správcu. Ak sa rozhodol pre iný postup, musí dôsledne
vykonávať všetky procesné úkony podľa CSP tak, aby boli počas celého konania splnené procesné

podmienky, v opačnom prípade nemôže súd vyhovieť jeho procesným návrhom ani podanej žalobe.

6. V poradí druhým uznesením (prvé na č.l. 271, po ktorom bola istina rozšírená na sumu 2.339,21
eura), vyhláseným na pojednávaní dňa 22.09.2020 (č.l. 593), tunajší súd na návrh žalobcov vo výroku
I. pripustil poslednú zmenu petitu žaloby s tým, že žalobcovia sa ďalej domáhali vydania rozhodnutia,

ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť im sumu 2.251,08 eura, s úrokom z omeškania 5% ročne zo
sumy1.521,53euraododňa27.06.2016dozaplatenia,súrokomzomeškania5%ročnezosumy467,51
eura odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby zo dňa 22.06.2018 žalovanej do
zaplatenia,súrokomzomeškania5%ročnezosumy262,04euraododňa22.01.2020dozaplatenia,ako
aj náhradu trov konania. Zároveň vo výroku II. súd pripustil zmenu žaloby v zmysle opravy a doplnenia

rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a v podaní zo dňa 22.06.2018 tak, že žalobcovia tvrdia, že
žalovaná sa bezdôvodne obohatila za obdobie od 20.12.2011 do 30.06.2016 o sumu 1.521,53 eura, za
obdobie od 01.07.2016 do 22.06.2018 o sumu 467,51 eura a za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2019
o sumu 262,04 eura.

7. Zmeny žaloby boli odôvodnené tým, že v dôsledku neustáleho narastania výšky bezdôvodného
obohatenia žalovanou na úkor žalobcov (úverový vzťah aj naďalej pretrváva), je potrebné uplatniť
nárok voči žalovanej za obdobie po podaní žaloby. K 30.06.2016, teda ku dňu podania žaloby, istina
vzneseného nároku pozostávala z rozdielu medzi výškou skutočne zaplateného úroku v období od
20.12.2011 do 30.06.2016, a to na základe neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby, a pôvodnou

úrokovou sadzbou; istina za uvedené obdobie je vo výške 1.521,53 eura. Suma istiny za obdobie od
01.07.2016 do 22.06.2018 pozostáva z rozdielu medzi výškou skutočne zaplateného úroku v uvedenom
období, a to na základe neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby, a pôvodnou úrokovou sadzbou; istina
za uvedené obdobie je vo výške 467,51 eura. Suma istiny za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2019
pozostáva z rozdielu medzi výškou skutočne zaplateného úroku v uvedenom období, a to na základe

neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby, a pôvodnou úrokovou sadzbou; istina za uvedené obdobie je
vo výške 262,04 eura. Istina je teda spolu 2.251,08 eura (1.521,53 + 467,51 + 262,04).

8. V rámci návrhu na pripustenie druhej zmeny petitu žaloby (č.l. 399) zobrali žalobcovia podľa obsahu
žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 88,13 eura bez bližšieho zdôvodnenia, voči ktorému čiastočnému

späťvzatiu žalovaná nenamietala a o ktorom späťvzatí doposiaľ nebolo rozhodnuté.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti o zaplatenie sumy 88,13 eura zastavil vo
výroku I. tohto rozhodnutia vo veci samej (§ 145 ods. 2 CSP), keď žalovaná voči čiastočnému späťvzatiu
žaloby nenamietala. Čiastočné späťvzatie v sume 88,13 eura zodpovedá skutočnosti, že oproti prvej
pripustenej zmene petitu (istina 2.339,21 eura) sa v druhej pripustenej zmene petitu domáhali žalobcovia

iba istiny 2.251,08 eura, pričom rozdiel predstavuje sumu 88,13 eura.

13. Podaním zo dňa 01.08.2019 (č.l. 311) navrhla žalovaná, aby súd podľa § 164 CSP prerušil konanie
až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti proti porušeniu práv žalovanej, ku ktorému
došlo uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/194/2018-258 zo dňa 26.03.2019, ktoré konanie je
na ústavnom súde vedené pod Rvp 1210/2019. Na pojednávaní dňa 22.09.2020 (rub č.l. 593) žalovaná

uviedla, že na prerušení konania netrvá, keďže Ústavný súd SR už vo veci rozhodol, a preto o návrhu
na prerušenie konania nebolo potrebné rozhodovať.

14. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/25/2020-517 zo dňa 16.06.2020 rozhodol, že v konaní
pokračuje na strane žalobcov v 54. a 55. rade s ich dedičkou, ktorá bola následne označovaná ako

žalobkyňa v 54. rade, čím došlo k posunu poradových čísiel ostatných žalobcov. Uznesením Krajského
súdu v Trnave č.k. 9Co/25/2020-521 zo dňa 30.06.2020 (výrok I.) nebolo vyhovené návrhu žalobcov v 1.
až 97. rade, aby do konania na ich miesto vstúpilo Bytové družstvo so sídlom v Trnave, preto súd ďalej
konal ako so žalobcami so všetkými osobami označenými v žalobe ako žalobcovia, s vyššie uvedenou
zmenou pri žalobcoch v 54. a 55. rade.

15. Žalobcovia ako dôkazy predložili Oznámenie o zmene úrokového rozpätia zo dňa 01.12.2011,
Zmluvu o termínovanom úvere č. 06/100/08 zo dňa 16.12.2008, Úrokové sadzby ECB, Sťažnosť na
postup a žiadosť o preskúmanie postupu Prima banky Slovensko a.s. zo dňa 18.01.2016, odpoveď
NBS zo dňa 28.04.2016, Obchodné podmienky pre úvery právnickým osobám a fyzickým osobám

podnikateľom, samosprávam a vlastníkom bytov a nebytových priestorov - Prima banka Slovensko,
a.s. účinné od 1.4.2016, Výzvu na úhradu pohľadávky-predžalobnú upomienku zo dňa 20.06.2016,
Výpis z Obchodného registra, kópiu doručenky, Výpis z LV č. XXXX pre k.ú. M. zo dňa 17.06.2016,
Zmluvu o výkone správy č. 181 zo dňa 21.11.2008, rozsudok KS v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015 zo
dňa 10.02.2016, výtlačok z internetovej stránky NBS, výtlačok z vyhľadávania v Zozname stálych

rozhodcovských súdov, rozsudok OS Trnava č.k. 37C/201/2015-92 zo dňa 09.12.2015, rozsudok KS
v Trnave sp.zn. 31Cob/75/2014 zo dňa 03.12.2015, uznesenie KS v Bratislave sp.zn. 8Co/613/2015
zo dňa 29.02.2016, export z výpisu z účtu, Výpočet bezdôvodného obohatenia (č.l. 286), rozsudok KS
v Žiline sp.zn. 11Co/471/2015 zo dňa 28.06.2016, kópiu z knihy odoslanej pošty, list správcu zo dňa
27.01.2015, e-mail zo dňa 24.02.2015, list správcu zo dňa 13.03.2015, list žalovanej zo dňa 16.04.2015,

Výpočet bezdôvodného obohatenia (č.l. 374), zoznam splátok, e-mail zo dňa 20.12.2019, Výpočet
bezdôvodného obohatenia (č.l. 401 a 405), zoznam splátok, rozsudok NSSR sp.zn. 6Cdo/127/2017
zo dňa 30.01.2019, rozsudok NSSR sp.zn. 4Cdo/148/2018 zo dňa 30.07.2019, uznesenie ÚSSR č.k.
IV.ÚS 161/2019-18 zo dňa 11.12.2019, uznesenie ÚSSR č.k. I.ÚS 428/2019-12 zo dňa 29.10.2019,
žiadosti správcu zo dňa 20.08.2015 (č.l. 542-544), Zápisnicu o pojednávaní dňa 28.01.2020 vo veci

sp.zn. 11C/33/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 27.06.2019 vo veci sp.zn. 11Csp/134/2016, Zápisnicu
o pojednávaní dňa 04.08.2020 vo veci sp.zn. 11C/51/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 04.02.2020 vo
vecisp.zn.11C/51/2017,Zápisnicuopojednávanídňa09.07.2020vovecisp.zn.11C/33/2017,Zápisnicu
o pojednávaní dňa 28.07.2020 vo veci sp.zn. 11C/21/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 12.12.2019
vo veci sp.zn. 11C/21/2017, Zápisnicu o pojednávaní dňa 30.01.2019 vo veci sp.zn. 22Csp/86/2017.

Žalobcovia ďalej navrhli doplniť dokazovanie výsluchom svedkov K.. N. F., K.. T. V., K.. Y. H. a R.. L..

16. Žalovaná ako dôkazy predložila uznesenie NSSR sp.zn. 3Cdo 80/2017 zo dňa 26.07.2018, Podací
hárok, Zvýšenie úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011 (č.l. 331), Dodatok č. 2 k Zmluve o termínovanom
úvere č. 06/037/06 zo dňa 16.05.2012, list správcu zo dňa 26.05.2014, list žalovanej zo dňa 24.06.2014,

uznesenie ÚS SR č.k. II.ÚS 302/2019-17 zo dňa 30.10.2019, uznesenie ÚS SR č.k. II.ÚS 43/2020-22
zo dňa 30.01.2020, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. M. zo dňa 25.05.2020, Zvýšenie úrokového rozpätia
zo dňa 08.06.2011 (č.l. 587), Oznámenie o zmene úrokového rozpätia zo dňa 02.12.2011, Potvrdenie
údaja. Žalovaná ďalej navrhla v konaní vypočuť ako svedka Ing. Františka Odkladala.17. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcami a
žalovanou, ako aj výsluchom navrhnutých svedkov (s výnimkou navrhnutého svedka R.), pričom z

vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

18. Zo Zmluvy o termínovanom úvere č. 06/100/08 zo dňa 16.12.2008 (č.l. 13) vyplýva, že klient -
vlastníci bytov v bytovom dome na ul. A. v M., zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave
(zastúpené K., prokuristom) a žalovaná ako banka (ešte ako Dexia banka Slovensko a.s.) uzavreli

zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť klientovi úver vo výške 1.810.000,-
Sk (60.080,99 eura) za účelom zateplenia bytového domu. Úročenie úveru bolo dojednané v bode 2.2.4.
zmluvy, keď celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR plus úrokové rozpätie
1,75% p.a.. Podľa Definícií a výkladových pravidiel zmluvy sa revizibilná úroková sadzba mení podľa
pravidiel stanovených v bodoch 5.4., 5.5. a 5.6. zmluvy. V bode 5.5. zmluvy je obsiahnuté dojednanie
o tom, že banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene

miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta
stanoveného bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených Národnou
bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v
čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu
úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve. Banka

predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi klientovi. Z listu Dexia banka Slovensko a.s. zo dňa
01.12.2011 (č.l. 12) adresovaného správcovi vyplýva, že ním banka oznamuje správcovi, že v súvislosti
s bodom 5.5. úverovej zmluvy č. 06/100/08 zo dňa 16.12.2008 banka pristúpila k zmene úrokového
rozpätia na 2,5% p.a., s tým, že táto zmena bude realizovaná odo dňa 15.12.2011 a celková úroková
sadzba bude predstavovať hodnotu 6 mesačného EURIBORU + 2,50 % p.a..

19. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v

znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zákon sa nevzťahuje na
zmluvy o poskytnutí úveru1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

25. Podľa § 24a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných
zariadeníapríslušenstvadomuposkytovanévlastníkombytovanebytovýchpriestorovpodľaosobitnéhopredpisu,4a) ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až
d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 15, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), j) až o), s) a u),
§ 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými

úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov4a) a veriteľ plní povinnosti voči
takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov;4a) to neplatí, ak ide
o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.36)

26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

27. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (1) Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(3)

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky

bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

29. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 53 ods. 12 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu

tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí.

31. Podľa § 53a ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.03.2010), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

32. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

33.Podľa§8bods.1vetaprvázákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov(ďalej

len „ZoVB“) (v znení účinnom do 31.10.2018), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.34. Podľa § 9 ods. 7 ZoVB (v znení účinnom od 01.11.2018), spoločenstvo a správca sú povinní
vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní
pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu
so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

35. Podľa § 8b ods. 3 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pri obstarávaní služieb a tovaru

je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.

36. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci

so spotrebiteľskou zmluvou.

37. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

38. Pokiaľ ide o otázku oprávnenosti právneho zástupcu zastupovať žalobcov pri podaní predmetnej
žaloby, táto bola (po pôvodnom zastavení konania tunajším súdom v časti týkajúcej sa žalobcov s

výnimkou správcu ako vlastníka) s kladným záverom vyriešená uznesením Krajského súdu v Trnave
č.k. 9Co/25/2020-521 zo dňa 30.06.2020 (výrok II.) vydanom v tomto konaní. V odôvodnení uznesenia
odvolací súd uviedol právny názor, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, a síce že „odvolací súd sa
nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že správca nie je v prejednávanej veci priamym zákonným
zástupcom vlastníkov bytov v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018, keď dáva

do pozornosti aj vyššie uvedený právny názor ústavného súdu (pozn. súdu: v uznesení sp.zn. I.ÚS
428/2019 zo dňa 29.10.2019), ktorý taktiež konštatoval, že vymáhanie pohľadávky z úverového záväzku
spadá pod výkon správy bytového domu, nakoľko vymáhanie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy
uzatvorenej so žalovaným za účelom získania úveru na zateplenie bytového domu žalobcov (jeho
modernizáciu) v širšom slova zmysle súvisí so správou bytového domu žalobcov.“

39. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná - banka ako veriteľ (pod obchodným menom Dexia
banka Slovensko a.s.) a vlastníci bytov v bytovom dome na ul. A. v M., v zastúpení správcom ako
zákonným zástupcom, ako dlžníci, uzavreli dňa 16.12.2008 Zmluvu o termínovanom úvere č. 06/100/08,
ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.810.000,- Sk (60.080,99 eura) za účelom obnovy

bytového domu. V konaní sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
vzniknúť tým, že žalovaná zvýšila od 15.12.2011 úrokové rozpätie z 1,75% p.a. na 2,50% p.a., a to
podľa žalobcov na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Suma bezdôvodného obohatenia mala
predstavovať spolu sumu 2.251,08 eura, z toho suma 1.521,53 eura ako bezdôvodné obohatenie za
obdobie od 20.12.2011 do 30.06.2016, suma 467,51 eura ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od

01.07.2016 do 22.06.2018 a suma 262,04 eura ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.07.2018
do31.12.2019.Nebolopritomsporným,žeúverbolsplácanývzmysleprehľadusplátokúverunač.l.401.

40. Vlastníci bytov uzatvorili s bytovým družstvom v zmysle § 8a ZoVB zmluvu o výkone správy,
predmetom ktorej je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome činnosti uvedené v zákone o vlastníctve bytov. V zmysle
ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) je správca povinný
vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich
účet. Podľa § 9 ods. 2 ZoVB právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome. Uzatvorením úverovej zmluvy týkajúcej sa bytového domu preto práva a povinnosti z právneho
úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.41. Pokiaľ ide o charakter uzavretej zmluvy o úvere, uzavrel ju správca z titulu svojho oprávnenia
vyplývajúceho mu zo znenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ako aj zo
znenia článku III. Zmluvy o výkone správy č. 181 pre bytový dom A., XXX, XXX, M.. Je však nepochybné,

že dlžníkmi z úverovej zmluvy sú jednotliví vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome, tak ako to
vyplýva aj zo súčasného znenia § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, kým správca je ich zákonným
zástupcom. Právny vzťah založený zmluvou o úvere je tak právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
(§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru

(§ 52 a nasl. OZ). Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako podnikateľ, ktorý koná v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, ktorý poskytol úver v rámci svojho
podnikania. Daný úver pritom bol poskytnutý v súvislosti s obnovou bytového domu, a teda za účelom
zveľadeniamajetkufyzickýchosôb-spotrebiteľov.Nastranedlžníkatakvystupovalispotrebitelia,ktorým
nebol úver poskytnutý v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenom nič nemení
skutočnosť, že za nich na základe zákonného splnomocnenia konal správca bytového domu, pretože

subjektom základného hmotnoprávneho vzťahu s bankou nebol správca bytového domu, ale jednotliví
vlastníci bytov a nebytových priestorov. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je
Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Hoci teda

v prípade zmluvy o termínovanom úvere nejde s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a) zák.č. 258/2001 Z.z. (v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (pozn.: v súčasnosti uvedené
vylučuje § 1 ods. 3 písm. r) zák.č. 129/2010 Z.z.), vzťah medzi vlastníkmi bytov ako dlžníkmi a bankou
ako veriteľom bolo potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka.

42. Žalovaná v konaní namietala nedostatok právomoci súdov SR rozhodovať spor medzi stranami, a
to s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 15.11. zmluvy o termínovanom úvere. Súd
mal za to, že je daná právomoc súdu konať v uvedenej veci, a to s prihliadnutím na to, že predmetnú
rozhodcovskú doložku súd považoval za neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Súd poukazuje na to,
že rozhodcovský súd s uvedeným názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“ v čase vzniku

úverového vzťahu neexistoval (viď Základné informácie na č.l. 162), z ktorého dôvodu je uvedené
dojednanienezrozumiteľné,apretoneplatnépodľa§37ods.1OZ.Zároveň,rozhodnutímZhromaždenia
členov Slovenskej bankovej asociácie došlo medzičasom k zrušeniu Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie ku dňu 01.01.2019. Navyše, súd tiež poukazuje na ustanovenie § 3 ods.
6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, pričom dodávateľ sa môže
účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu, iba ak vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské
konanie, čo preukázané nebolo. Vzhľadom na všetko uvedené dospel súd k záveru, že tu nie je prekážka
konania spočívajúca v nedostatku jeho právomoci a spor prejednal.

43. Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť tunajšieho súdu, táto bola daná ustanovením § 87 písm. f) zák.č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v znení účinnom do 30.06.2016), v zmysle ktorého popri
všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ,
ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom vlastníci bytov ako žalobcovia sú spotrebiteľmi s trvalým
pobytom prevažne v obvode tunajšieho súdu. Na uvedenom nič nemení to, že v konaní sa neuplatňuje

nárok na plnenie zo zmluvy, ale uplatňuje sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže tento
nárok so spotrebiteľskou zmluvou nepochybne priamo súvisí. Zároveň súd poukazuje na uznesenie
Krajského súdu v Žiline č.k. 11NcC/3/2017-136 zo dňa 23.02.2017, ktorým bolo konštatované, že
miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je tunajší súd, ktorým rozhodnutím je
tunajší súd viazaný (§ 43 ods. 2 veta posledná CSP).

44. K námietke o nedostatku právomoci súdu a k námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu
poukazuje súd aj na skutočnosť, že tu prejednávaná vec bola po vydaní pôvodného zastavujúceho
uznesenia tunajším súdom predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd pritom nepochybne skúmal
procesné podmienky konania, ako aj miestnu príslušnosť tunajšieho súdu (§ 161 ods. 1, § 5 ods. 1,

§ 41 CSP), avšak nekonštatoval nedostatok právomoci alebo miestnej príslušnosti. Keďže žalovaná
námietky vzniesla už vo vyjadrení k žalobe, pričom odvolací súd nekonštatoval nedostatok právomoci
alebo miestnej príslušnosti, možno mať za to, že aj odvolací súd dospel k záveru, že je daná právomoc
súdu a miestna príslušnosť tunajšieho súdu.45. Pokiaľ ide o subjekt, ktorý je oprávneným žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, týmto nie je
len správca (hoci nárok bude príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu), k čomu súd

poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 302/2019-44 zo dňa 20.02.2020, v ktorom ústavný
súd uviedol, že „z uvedeného nazerania na hmotnoprávne a procesné postavenie vlastníkov bytov, ako
aj správcu v posudzovanej veci vyplýva, že nositeľmi hmotného práva, o ktorom sa koná, boli podľa
predošlej, ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov, správca vždy bol a je len zástupcom. Zmenou
právnej úpravy správca len nadobudol procesné právo (popri vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných

práv)tentohmotnoprávnynárokvlastníkovbytovuplatňovaťvovlastnommene....Zmenaprávnejúpravy
postavenia správcu, účinná od 1. novembra 2018, ešte posilňuje postavenie (oprávnenia) správcu, čo
však, ako už bolo uvedené, v žiadnom prípade neznamená, že vlastníci bytov stratili vecnú legitimáciu
v sporoch týkajúcich sa správy bytového domu. O to viac to platí v prípade, ak podľa podanej žaloby
žalobcami sú samotní vlastníci bytov.“.

46. Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok
(skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu. Znamená to, že žalobca je povinný vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Obsah relevantných skutkových tvrdení, ktoré je žalobca povinný v spore tvrdiť,
vychádza z hmotného práva, resp. z hypotézy hmotnoprávnej normy a tieto tvrdenia možno považovať

za podstatné a rozhodujúce.

47. V tu prejednávanej veci žalobcovia svoj nárok uplatnený žalobou skutkovo vymedzili tak (a takto
ho urobili predmetom posúdenia súdom), že ide o bezdôvodné obohatenie žalovanej získané na úkor
vlastníkov bytov tým, že žalovaná zvýšila úrokové rozpätie na základe neplatného ustanovenia (bod 5.5.

zmluvy), ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okrem žaloby súd poukazuje na repliku zo dňa
27.03.2017 (č.l. 154), kde žalobcovia výslovne uviedli, že podstatou sporu je vydanie bezdôvodného
obohatenia, o ktoré sa žalovaná obohatila na úkor žalobcov ako spotrebiteľov v dôsledku neprijateľnej
zmluvnej podmienky, resp. že predmetom konania je neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe
ktorej sa žalovaná bezdôvodne obohatila.

48. Pokiaľ ide o znenie bodu 5.5. zmluvy, súd ho (napriek dodatočnej námietke žalobcu po prvom
pojednávaní, a to v podaní zo dňa 16.10.2019 - č.l. 342) považoval za určité a zrozumiteľné, a teda
v tomto smere za platne dojednané (§ 37 ods. 1 OZ a contrario). Zo znenia bodu 5.5. zmluvy, za
použitia interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 OZ, vyplýva, že žalovaná je oprávnená jednostranne

zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta, pričom zmena miery rizika klienta
môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta alebo so zmenou rizikovej váhy klienta. Rating
klienta predstavuje interné hodnotenie banky a hovorí o schopnosti splácať dlhy, pričom konkrétne
hodnotiace postupy sú súčasťou know-how banky alebo ratingovej agentúry a preto ich podrobnosti
nebývajú zverejňované (viď. sk.wikipedia.org/wiki/Bonita_(financie)). Zároveň je potrebné brať do úvahy

aj skutočnosť, že kontraktácia prebiehala medzi dvoma právnickými osobami, pričom správca ako
profesionál v danej oblasti má mať dostatok vedomostí na porozumenie obsahu zmluvných dojednaní.
Uvedené znenie ustanovenia zmluvy je tak s poukazom na jeho formuláciu zrozumiteľné a určité.
Pojem „miera rizika klienta“ sa pritom nepoužíva len v uvedenom bode 5.5., ale aj v bode 5.7. zmluvy,
ktorý rieši možnosť prehodnotenia miery rizika na žiadosť klienta. Z uvedeného ustanovenia 5.5.

je zrejmé, že správca si bol vedomý toho, že banka môže jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu v
prípadoch uvedených v ustanovení. Tejto vedomosti zodpovedalo jazykové vyjadrenie ustanovenia,
predchádzajúce rokovania banky a správcu o uzavretí zmluvy vrátane pripomienkovania, ako aj
následné správanie sa, keď správca nakoniec aplikáciu uvedeného ustanovenia zo strany banky
akceptoval. Súd poukazuje na to, že pri skúmaní platnosti a určitosti zmluvy je potrebné preferovať

výklad v prospech jej platnosti, pričom poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 640/2014
zo dňa 01.04.2015, v zmysle ktorého „úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej
veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti
predmetuzmluvy(prípadneinýchdôvodovjehoneplatnosti),alevposkytnutísúdnejochranyúčastníkom
občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii

všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v
prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“49. Zrozumiteľnosť a určitosť ustanovenia bodu 5.5. zmluvy vyplýva aj z dokazovania výsluchom svedka
K., ktorý bol prokuristom správcu v čase uzatvorenia zmluvy a zmluvu, ako aj viaceré iné zmluvy o
úvere počas vykonávania funkcie prokuristu (podľa ORSR v období od 26.08.1994 do 01.02.2014)

podpísal. Z výpovede tohto svedka (rub č.l. 590 a nasl.) vyplýva, že: s Dexiou bol uzavretý väčší počet
zmlúv; zúčastňoval sa rokovaní pred uzavretím týchto zmlúv; s prvými zmluvami sa viacej pohrali,
dohadovali sa o úverových podmienkach, o výške úrokov, bolo viacej jednaní na prvých zmluvách, tie
ostatné boli opisy predchádzajúcich zmlúv, týmto sa toľko nevenovali; kdesi získali nejaký úspech, ale
väčšinou ťahali za kratší koniec; bol samozrejme aj právnik, ktorého mali na zmluvy, mal pripomienky,

ktoré potom prednášali; čítal celú zmluvu, boli im vysvetlené ustanovenia na tých jednaniach, veci ktoré
im neboli jasné, rozporovali alebo o nich diskutovali a si ich ozrejmovali. Svedok na otázku, či pred
podpisom zmlúv považoval nejaké ustanovenie zmluvy za neurčité, uviedol, že si vysvetlili problémové
veci, takže nie. Z uvedeného vyplýva, že za účelom uzatvorenia zmluvy o úvere prebehol vždy riadny
kontraktačný proces, pripomienkovanie zmluvy sa zo strany správcu udialo za pomoci právnika, pričom
po kontraktačnom procese nezostalo žiadne ustanovenie zmluvy neurčité. Zároveň súd poukazuje aj

na vyjadrenie žalobcov v replike zo dňa 27.03.2017 (č.l. 154), kde uviedli, že predmetom konania nie
je sporná neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku (a preto vyjadrenia žalovanej
týkajúcesavýkladuprávnychúkonovpovažujúzanadbytočné),alepredmetomkonaniajeneprijateľnosť
zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa žalovaná bezdôvodne obohatila. Z uvedeného vyplýva, že
pôvodne žalobcovia určitosť predmetného ustanovenia ani nespochybňovali.

50. Žalobcovia v konaní svoj nárok odôvodnili tým, že žalovaná získala bezdôvodné obohatenie plnením
na základe neplatného ustanovenia bodu 5.5. zmluvy, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to
s poukazom na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 28.04.2016 (č.l. 47) a rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016 (č.l. 155). Pokiaľ ide o stanovisko Národnej

banky Slovenska (NBS), súd poukazuje na skutočnosť, že NBS sa v stanovisku (ktoré pre súd ani nie
je záväzné) žiadnym spôsobom nevyjadruje k citovanému bodu 5.5. zmluvy, ale iba k bodu 12.1.1.1.
zmluvy (uplatnenie sankčného zvýšenia), na základe ktorého ustanovenia však k zvýšeniu úrokového
rozpätia v tu prejednávanej veci neprišlo. Pokiaľ ide o vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v
Žiline, tento bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a následne Krajský súd v Žiline opätovne

rozhodol obdobným rozsudkom sp.zn. 7Co/13/2018 zo dňa 18.04.2018. Rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline je však na tu prejednávanú vec neaplikovateľné, keďže vychádza z iných skutkových okolnosti.
Predovšetkým, v uvedenom konaní nebola posudzovaná zmluva o termínovanom úvere uzavretá za
účelom obnovy bytového fondu, v ktorej by ako dlžníci vystupovali vlastníci bytov zastúpení správcom; v
uvedenom konaní bola posudzovaná zmluva o poskytnutí úveru s odkladacou podmienkou, do splnenia

ktorej sa poskytnutý úver nepovažoval za hypotekárny (t.j. iný typ úverového produktu), v ktorej ako
dlžníci vystupovali obyčajné fyzické osoby bez zastúpenia, a teda išlo o iný typ zmluvy ako v tu
prejednávanej veci, s iným počtom ustanovení. Naviac, znenie bodov 4.6. a 5.5. ani nie je totožné, keďže
je inak definovaná zmena miery rizika klienta. Vzhľadom na uvedenú odlišnosť skutkových okolnosti
oboch prípadov a odlišné znenie dojednaní zmlúv nie je možné automaticky prihliadať na to, že Krajským

súdom v Žiline bolo určené, že ustanovenie bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa
29.09.2005 je neprijateľnou podmienkou a je neplatné, t.j. nie je možné aplikovať ustanovenie § 53a ods.
1 OZ. Obdobne to platí aj o rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/471/2015 zo dňa 28.06.2016.

51. Žalobcovia v žalobe označili ustanovenia bodu 5.5. a bodu 12.1.1.1. zmluvy za neprijateľné

zmluvné podmienky, a preto neplatné. K bodu 12.1.1.1. zmluvy súd uvádza, že na základe uvedeného
ustanovenia nedošlo v tu prejednávanej veci k zvýšeniu úrokového rozpätia, a preto je posudzovanie
jeho prijateľnosti alebo neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky nadbytočné, keďže aplikácia sankčnej
úrokovej sadzby nie je predmetom tohto konania. Okrem toho, žalobcovia vo svojich ďalších podaniach
(zodňa27.03.2017,16.10.2019a24.02.2020)poukazovalinaustanovenie§298ods.1CSP(atedaaby

súd aj bez návrhu vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky) práve a len vo vzťahu k bodu 5.5. zmluvy.

52.Neprijateľnázmluvnápodmienkajetakéustanoveniespotrebiteľskejzmluvy,ktoréspôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a jej použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané,

keďže ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len ich demonštratívny výpočet. Zákon upravuje
výnimku z uvedeného pravidla neprijateľnosti zmluvných podmienok, a síce, že o neprijateľnú zmluvnú
podmienku nejde vtedy, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak bola neprijateľná podmienka
individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku). Za individuálnedojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah; pričom individuálne dojednanie preukazuje
dodávateľ. Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 12 OZ, v zmysle ktorého sa neprijateľnosť zmluvnej

podmienky hodnotí so zreteľom na povahu služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy.

53. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak by aj bola v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá taká podmienka,

ktorá by svojim charakterom spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, ale bola individuálne dojednaná, nepôjde o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že zmluvná podmienka bola individuálne
dojednaná, nesie dodávateľ, v tomto prípade žalovaná.

54. Z vykonaného dokazovania navrhnutého žalovanou, a to z výsluchu svedka K. (rub č.l. 590 a nasl.),

mal súd za preukázané, že uzatváranie zmlúv so žalovanou prebiehalo takým spôsobom, že pred
uzavretím prvých zmlúv bolo viacero rokovaní, na ktorých sa dohadovali o úverových podmienkach,
kdesi získali nejaký úspech, väčšinou ťahali za kratší koniec, pričom na zmluvy mali právnika, ktorý
mal pripomienky (R. - predseda predstavenstva) a tieto potom prednášali. Z výpovede svedka K. tiež
vyplýva, že mal zmluvu o úvere vždy k dispozícii, pretože vlastníci bytov sa podľa jeho výpovede mali

možnosť oboznámiť sa s ňou u správcu. Z uvedeného vyplýva, že znenie každej úverovej zmluvy bolo
predmetom dojednávania banky a správcu, pričom správca mal pri kontraktačnom procese aj pomoc
práva znalej osoby. Je bez významu, či boli pripomienky zásadné alebo minimálne, rozhodujúce je že
zmluva bola pripomienkovaná a na niektoré pripomienky bolo pri jej uzatváraní prihliadnuté. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že v prípade zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto konania, nešlo o formulárovú

zmluvu, do ktorej dlžník nemá možnosť zasiahnuť, ale správca (ktorý je odborne spôsobilou osobou)
mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, a to aj za pomoci právnika. Nie je pritom podstatné, že boli viaceré
zmluvy podobného znenia, čo je pochopiteľné, keďže išlo o uzatváranie obdobných zmlúv za obdobným
účelom (obnova bytového fondu toho-ktorého bytového domu), pričom vlastníkov bytov vždy zastupoval
ten istý správca. Skutočnosť, že sa znenie ustanovení neskôr dojednaných zmlúv väčšinou zhodovalo

so znením ustanovení skorších zmlúv, nie je daná jednostranným pôsobením banky, ale zhodnou vôľou
banky a správcu pri procese kontraktácie, a preto nejde o formulárové zmluvy, i keby sa niektoré ich
ustanovenia zhodovali. Rozhodujúce je, že kontraktačný proces prebehol medzi žalovanou ako bankou
a správcom, ktorý bol odborne spôsobilou osobou, a ktorý mal možnosť do znenia zmluvy zasiahnuť.
Skutočnosť, že si svedok nepamätal rok uzatvárania úverových zmlúv nie je dôvodom, aby nebola

akceptovaná ako hodnoverná jeho výpoveď ohľadom spôsobu a priebehu kontraktácie. Vzhľadom na
skutočnosť, že svedok vykonával funkciu prokuristu v období 20 rokov, pričom s výkonom funkcie skončil
pred 6 rokmi, je pochopiteľné, ak sa nevie vyjadriť k časovým okolnostiam uzavretia zmlúv. Pokiaľ ide
o pomoc právnika pri kontraktačnom procese, z výpovede svedka K.. I. vyplýva, že právnikom, ktorý
pripomienkoval zmluvy bol predseda predstavenstva R.. Y., ktorý istý čas pracoval ako vedúci právneho

oddelenia v T.. Ak aj svedok spomenul R.. L. vo svedeckej výpovedi až v tu prejednávanej veci, vysvetlil,
že išlo o právnika správcu, ktorý sa ale vyjadroval len formálne, kým konkrétne veci so zmluvami riešil
R.. Y., čo žiadnym spôsobom nespochybňuje hodnovernosť výpovede svedka.

55. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel súd k záveru, že spotrebitelia mali prostredníctvom

správcu (za pomoci práva znalej osoby) možnosť zmluvné podmienky si dohodnúť, zmluvné podmienky
takboliindividuálnedojednané,apretožiadnuznich(atedaanibod5.5.zmluvy)niejemožnépovažovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že o neprijateľnú
zmluvnú podmienku nejde ani vtedy, ak ide o cenu plnenia, pričom v prípade úroku možno hovoriť o
cene plnenia. Súd tiež dodáva, že za istých podmienok aj ustanovenie § 53 ods. 15 písm. a) OZ (účinné

od 01.06.2010) umožňuje jednostranné zvýšenie úrokovej sadzby zo strany dodávateľa a nepovažuje
ho za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ. Odhliadnuc od uvedeného,
ustanovenie bodu 5.5. zmluvy umožňuje zmenu úrokovej sadzby aj v prospech spotrebiteľa (keďže
banka má možnosť meniť, a teda aj znížiť, nielen zvýšiť, úrokovú sadzbu), a preto tu chýba značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

56. Žalobcovia skutkovo vymedzili predmet konania tak, že namietali aplikáciu bodu 5.5. zmluvy s
odôvodnením, že ide o neplatné ustanovenie pre neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcovia tiež
tvrdili (v replike na č.l. 153), že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedeli až zo stanoviska NBS zodňa 28.04.2016. Z uvedeného tvrdenia žalobcov potom nevyhnutne vyplýva, že do uvedeného dňa
žalobcovia nepovažovali plnenie žalovanej vo forme zvýšeného úroku za neoprávnené.

57. V konaní pritom bolo z výsluchu svedka K.. S. I. (č.l. 591 a nasl.), ktorý bol prokuristom správcu v
období od 26.08.1994 do 01.02.2014 a oprávneným konať vo veciach týkajúcich sa úverových zmlúv,
preukázané, že správca vedel o zvýšení úrokového rozpätia už v čase jeho zvýšenia, toto zvýšenie bolo
predmetom rokovaní so žalovanou, pričom nakoniec správca zvýšenie úrokového rozpätia akceptoval
(z výpovede svedka: myslí si, že fixná úroková sadzba nebola; žalovaná zmenila úrokovú sadzbu na

úveroch asi v roku 2012, keď Dexiu kúpila finančná skupina; myslí si, že správca vedel o zvýšení
ihneď, bolo to vidieť na výpisoch na platbách; bolo niekoľko jednaní ohľadne výšky týchto úrokov, aj
argumentovali, že nesúhlasia s tým, ale neboli úspešní; presne si už nepamätá, či im to oznámili, že sa
takéto čosi bude diať, ale rozhodujúce bolo, že to videli na výpisoch; nevie teraz povedať, či im avizovali
a potom to videli; museli sa s tým nejako vysporiadať; niektoré domy prešli z Dexie do inej banky, úver
splatili a mali úver v ďalšej banke, ktorá bola výhodnejšia; rokovaní po zvýšení úrokového rozpätia sa

zúčastňoval on poprípade s ekonomickou námestníčkou; nechceli byť rebelanti, aby neboli zablokované
ďalšie úvery; boli aj také názory, aby neplatili zvýšenú mesačnú splátku, to si nedovolili, aby nevystúpili
ako neplatiči). Z uvedeného potom vyplýva, že správca, hoci najprv so zvýšením úrokového rozpätia
nesúhlasil, nakoniec zvýšenie úrokového rozpätia akceptoval a úvery boli ďalej splácané aj pri zvýšenom
úroku. Bolo tak preukázané, že správca vedel o aplikácii bodu 5.5. zmluvy od začiatku jeho použitia a

voči tomuto postupu po rokovaniach so žalovanou už nenamietal, hoci mal viacero možností v spolupráci
s vlastníkmi bytov riešiť situáciu inak (nesplácanie úveru alebo jeho splácanie len do výšky pôvodného
úroku; predčasné splatenie úveru; prechod do inej banky; uplatnenie bodu 5.8. zmluvy).

58. Súd dodáva, že čo sa týka oznámenia zvýšenia úrokového rozpätia, s poukazom na znenie bodu

5.5. dodatku, ani prípadné neoznámenie zvýšenia by nebolo dôvodom neúčinnosti alebo neplatnosti
zvýšenia. Zvýšenie úrokového rozpätia však bolo žalobcovi oznámené, a to Oznámením o zmene
úrokového rozpätia zo dňa 01.12.2011 (č.l. 12), ktoré sami žalobcovia priložili k žalobe so skutkovým
tvrdením v žalobe, že žalovaná toto oznámenie zaslala žalobcovi, ktoré skutkové tvrdenie žalovaná
nepoprela. Žalovaná predložila tiež kópiu Podacieho hárku (č.l. 323), z ktorého vyplýva, že dňa

01.12.2011 bola podaná na poštovú prepravu zásielka pre správcu. Podací hárok samozrejme nie je
dokladom o doručení, ale preukazuje odoslanie zásielky správcovi. Hoci podacia pečiatka nie je úplne
čitateľná, je zrejmé, že sa na listine nachádza a nič z listiny nevzbudzuje pochybnosti o jej autenticite.
Súd tiež poukazuje na výpoveď svedka K. V. (č.l. 388), ktorý uviedol, že keď išlo viac oznámení, išli v
jednej obálke, čo vysvetľuje, prečo žalovaná preukazuje odoslanie viacerých oznámení jedným podacím

hárkom. Je bez významu, že správca nedisponuje údajom v knihe došlej pošty, že by čokoľvek bolo
doručené od žalovanej v decembri 2011, ale rozhodujúce je, že spolu so žalobou uvedené oznámenie
predložil, čo preukazuje, že mu doručené bolo. Súd mal za to, že v spojení s Podacím hárkom a
výpoveďou svedka K.. V. možno mať za preukázané, že list bol s prihliadnutím na obvyklú dobu prepravy
reálne doručený správcovi najneskôr do jedného týždňa po jeho spísaní a odoslaní, t.j. v prvom týždni

mesiaca december 2011. Okrem toho, v zmysle bodu 13.2.3. zmluvy o úvere sa zásielka doručovaná
doporučenou poštou považuje za doručenú tretí kalendárny deň po dni odoslania, v tomto prípade
dňa 04.12.2011, t.j. pred dňom zvýšenia. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že uvedený list
bol priložený k žalobe, t.j. správcovi bol preukázateľne doručený, pričom v žalobe ani neskôr nebolo
uvádzané žiadne skutkové tvrdenie o dátume jeho doručenia. Súd tiež poukazuje na výpoveď svedkyne

K.. N. F. (č.l. 386), ktorá potvrdila, že našli k niektorým bytovým domom doručené oznámenia o zmene
úrokovéhorozpätia.Svedkyňasapritomnemohlahodnovernevyjadriťkspôsobudoručovaniaoznámení
v roku 2011, keďže podľa jej vlastnej výpovede sa vie k tomu vyjadriť až od obdobia, keď do toho
vstúpila, t.j. od roku 2014. Ak žalobcovia neskôr v konaní začali spochybňovať doručenie oznámenia
správcovi, súd považoval takýto postup za účelový, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo

strany žalovanej. Žalobcovia spochybňovali pravosť podpisu svedka K. V. na listine, avšak svedok uznal
podpis za vlastný (na rube č.l. 387) s tým, že ak sa podpis nezhoduje s inými jeho podpismi, je tomu tak
z dôvodu zmeny podpisového vzoru. Pokiaľ ide o námietku neurčitosti uvedeného oznámenia vznesenú
žalobcami, nie je zrejmé, od absencie akých zákonných náležitostí žalobcovia neurčitosť oznámenia
odvodzovali. Zároveň zo svedeckej výpovede K. V. (č.l. 387) vyplýva, že správca bol pred doručením

listu o zmene úrokového rozpätia informovaný na osobnom rokovaní a až následne mu bol zaslaný list, v
ktoromsaoznámilo,ktorýchúverovsatýkazvyšovanie,atedakoznámeniuzvýšeniaúrokovéhorozpätia
došlo aj ústne. Svedok K.. I. (č.l. 592) pritom pri výsluchu nevylúčil, že im bolo predtým oznámené,
že k zvýšeniu úrokového rozpätia dôjde, keď uviedol, že si to presne nepamätá. Ústne prerokovaniezvýšenia úrokového rozpätia preukazuje aj list Zvýšenie úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011 (č.l.
331), ktorý podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalovanej predložila protistrana spolu so žalobou
v konaní sp.zn. 11C/42/2017, a v ktorom sa uvádza, že k zvýšeniu úrokového rozpätia dochádza na

základe predchádzajúcich spoločných rokovaní k problematike zvýšenia úrokového rozpätia podľa bodu
5.5. úverových zmlúv.

59. K výsluchu svedka K. I. súd dodáva, že keďže v čase jeho plánovaného výsluchu na pojednávaní
došlo k zhoršeniu situácie v súvislosti s pandémiou koronavírusu a pojednávania v danom období

boli plošne zrušené, v záujme plynulosti konania (keď nebolo možné ani predvídať ďalší vývoj) súd
uprednostňoval výpoveď svedka písomne, k čomu začal vykonávať procesné úkony. Žalobcovia s
písomnou výpoveďou svedka nesúhlasili a trvali na jeho vypočutí na pojednávaní (podanie zo dňa
25.04.2020 na č.l. 475). Keďže v ďalšom období už možnosť pojednávať nebola obmedzená, súd
uprednostnil výsluch svedka na pojednávaní. Následne žalobcovia v podaní zo dňa 19.08.2020 (č.l. 540)
spochybňovali výpoveď svedka K.. I. (ešte pred jej uskutočnením), keď zároveň označovali výpovede

svedkov K.. V. (navrhnutý práve žalobcami) a K.. I. za rozporuplné a protichodné a vzhľadom na ich
priateľský vzťah za zakrývajúce skutočný stav a priebeh udalostí.

60. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä na vnútornú štruktúru výpovede
svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, na logické súvislosti

o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, a či jeho výpoveď je v súlade aj s ostatnými dôkazmi,
tiež na vzťah k stranám sporu, či sú v príbuzenskom, priateľskom, nepriateľskom, susedskom, či
zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti, na existenciu
vlastného záujmu svedka na výsledku konania. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto
okolností prípadu rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Súd pritom

poukazuje na rozsudok NS ČR z 27.10.2010, sp. zn. 30Cdo/3577/2008, podľa ktorého „pri dôkaze
výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok
vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k
okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu
reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede,

ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov
(do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či
sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či
nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.“

61.Spoukazomnacitovanérozhodnutiemalsúdzato,ževýpovedeobochsvedkovjemožnépovažovať
za vierohodné, keď výpovede svedkov si neodporovali v podstatných okolnostiach a neboli ani v rozpore
s ostatnými dôkazmi. Hoci svedkovia boli v minulosti zamestnancom žalovanej (K.. V.) a prokuristom
správcu (K.. I.), v súčasnosti k nim nie sú v žiadnom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti a nemajú
žiaden záujem na výsledku konania. Zároveň súd prihliadol na prirodzené správanie sa svedkov pri

výpovediach, kedy vypovedali plynulo a presvedčivo. Žalobcovia ani nekonkretizovali, v čom majú byť
výpovede svedkov protichodné a rozporuplné, pričom tieto sa (vychádzajúc z predložených zápisníc č.l.
545-582) nevymykajú z rámca výpovedí v iných konaniach. V konaní nebol preukázaný ani žalobcami
tvrdený priateľský vzťah medzi svedkami K.. V. a K.. I., keď svedok K.. I. označil vzťah za dobrý po
pracovnej stránke, s tým, že niekedy to pri rokovaniach zaškrípalo.

62. K dôvodnosti použitia bodu 5.5. zmluvy súd odkazuje na výpoveď svedka K.. V., ktorý uviedol (rub č.l.
386), že raz ročne sa robil monitoring každého klienta na základe predložených podkladov od BD a tento
monitoring išiel na centrálu; bolo im prezentované, že na základe zmeny refinančných nákladov banky a
zhoršenia ekonomických nákladov bolo treba upraviť úrokovú sadzbu; prezentované im to bolo tak, že

vo finančnej kríze došlo k rapídnemu zníženiu základnej úrokovej sadzby, ktorú predstavoval EURIBOR
z 5% na 2% potom na 1%, potom na mínus, to boli finančné náklady a zhoršenie ekonomickej situácie
bolo spôsobené tým, že strašne stúpla nezamestnanosť a väčšina vlastníkov mali nad 55 rokov, stúplo
riziko nesplácania. Dôvodom zmeny úrokového rozpätia tak bol podľa svedka zhoršený rating klienta, čo
bolo dané tým, že stúpla nezamestnanosť, väčšina vlastníkov bytov bola nad 55 rokov, čím stúplo riziko

nesplácania úveru. Uvedené je v súlade so skutočnosťou, že je všeobecne známe, že v druhej polovici
roka 2011 sa prehĺbila tzv. dlhová kríza v eurozóne a došlo k spomaleniu resp. k poklesu ekonomického
rastu (viď. napr. Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2011 zverejnená na stránke https://
www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ar2011sk.pdf) a nešlo o obdobie hospodárskeho rastu ako sa mylnedomnievajú žalobcovia. V uvedenom období sa pritom miera rizika dlžníkov zhoršila vo všeobecnosti
a zvýšilo sa riziko nesplácania úverov. Od 01.01.2009 bol BRIBOR (Bratislava Interbank Offered Rate)
nahradený sadzbou EURIBOR (Euro Interbank Offered Rate), pričom podľa výpovede svedka K.. V. (č.l.

387) došlo k jej výraznému zníženiu, čím sa stala pôvodná úroková sadzba s ohľadom na určený rating
klienta neadekvátnou. Súd dodáva, že skutočnosť, že zmluva umožnila žalovanej zmenu úrokového
rozpätia, nesúvisí so zmenou majiteľa spoločnosti žalovanej v roku 2011, ale s dojednaním bodu 5.5. v
čase uzatvorenia zmluvy v roku 2008. Čo sa týka spochybňovania výpovede svedka K.. V. žalobcami,
predovšetkým súd poukazuje na to, že ide o svedka, ktorého výsluch navrhli práve žalobcovia. Z

predložených zápisníc z pojednávaní v iných veciach (č.l. 545-582) pritom nevyplýva, že by svedok
vypovedal v rozpore s tým, čo vypovedal v tomto konaní, keďže ako hlavný dôvod zvýšenia úrokového
rozpätiauviedolzhoršenieratinguklientaazvýšenierizikanesplácaniaúverov,pričomvtuprejednávanej
veci uviedol, že iba v roku 2014 išlo o prípady porušenia povinností klienta (č.l. 388). V tu prejednávanej
veci teda došlo k zmene miery rizika klienta z dôvodu zmeny ratingu klienta, čím sa naplnil jeden
z dôvodov, ktorý si banka a správca ako dôvod jednostrannej zmeny úrokového rozpätia dojednali

v bode 5.5. zmluvy. Zmenou úrokového rozpätia (ktoré je jednou dvoch zložiek revizibilnej úrokovej
sadzby) došlo v konečnom dôsledku aj k zmene úrokovej sadzby ako takej. Zároveň je možné zvýšenie
úrokového rozpätia považovať za adekvátne, a to vzhľadom na to, že ustanovenie bodu 12.1.1.1. (ktoré
žalovaná neaplikovala) umožňuje za určitých podmienok zvýšenie úrokového rozpätia až do 6,74%
p.a.. Bod 5.5. zmluvy pritom ani nemá hornú hranicu zvýšenia, napriek tomu žalovaná úrokové rozpätie

zvýšila iba na hodnotu 2,50% p.a., čo ani zďaleka nedosahuje úroveň možného zvýšenia dojedaného
podľa bodu 12.1.1.1. dodatku. Súd dodáva, že nebolo preukázané, že by v čase zvýšenia úrokového
rozpätia žalobcovia namietali neadekvátnosť zvýšenia.

63. Súd však opätovne zdôrazňuje, že žalobcovia žalobu skutkovo vymedzili tak, že tvrdili bezdôvodné

obohatenie žalovanej z dôvodu, že jej bolo plnené na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode
5.5. zmluvy, s tým, že do doručenia stanoviska NBS ani nevedeli, že žalovaná nemá na zvýšené úrokové
rozpätie nárok. Znamená to teda, že podľa tvrdenia žalobcov voči použitiu ustanovenia bodu 5.5. zmluvy
správca namietal až o niekoľko rokov po tom, čo došlo k postupu žalovanej podľa zmluvy. Avšak už v
čase použitia tohto ustanovenia správca (ako vyplýva zo svedeckých výpovedí K.. I. a K. V.) o použití

bodu 5.5. zmluvy vedel a akceptoval jeho použitie, hoci mal aj iné možnosti riešenia. Ak potom správca
voči jeho použitiu namietal až o niekoľko rokov neskôr, možno to považovať za účelové a odôvodnené
zrejme iba zmenou v osobe prokuristu.

64. Je potrebné tiež poukázať na povinnosť správcu v zmysle § 8b ods. 3 ZoVB (v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy), a síce pri obstarávaní služieb dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké
sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Súd poukazuje na to,
že správca je tou istou právnickou osobou, ktorá zastupovala vlastníkov bytov pri uzavretí predmetnej
zmluvy v roku 2008, pričom žalobou podanou o cca 8 rokov neskôr namieta znenie zmluvy, ktorú v
rámci riadneho kontraktačného procesu v roku 2008 dojednal a s ktorej znením súhlasil a použitie bodu

5.5., ktoré v roku 2011 nakoniec akceptoval. Ak správca spochybňuje výhodnosť dojednania zmluvy
pre vlastníkov bytov, spochybňuje tým paradoxne splnenie si svojej povinnosti uloženej mu citovaným
ustanovením ZoVB. V súvislosti so zmluvou o úvere boli vlastníci bytov zastúpení správcom, za ktorého
pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj pri rokovaniach o zmene úrokového rozpätia konal prokurista.
Skutočnosť, že následne došlo k zmene v osobe prokuristu, nič nemení na tom, že išlo stále o toho

istého správcu, ktorý bol povinný dodržiavať ustanovenie § 8b ods. 3 ZoVB (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy). Žalobcovia v podaní zo dňa 19.08.2020 (č.l. 540) uviedli, že svedok I. sa snaží
svojimi účelovými výpoveďami preukázať riadne plnenie povinností prokuristu správcu, z čoho možno
a contrario odvodiť názor žalobcov, že si tieto riadne neplnil (?). Ak však správca prostredníctvom
prokuristu vyššie citované ustanovenie nedodržiaval, je namieste otázka zodpovednosti za škodu, ktorú

tým prípadne vlastníkom bytov a nebytových domov spôsobil. Podanie žaloby v tu prejednávanej veci
je tak potom možné považovať aj za obchádzanie vyššie citovaného ustanovenia ZoVB. Súd pritom
dodáva, že nárok na náhradu škody má v zásade prednosť oproti subsidiárnemu nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

65. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcami, a síce výsluch svedka JG. ku kontraktačnému
procesu, pretože ho považoval za nadbytočný, keďže mal skutkový stav dostatočne preukázaný z
vykonaného dokazovania a výpoveď navrhnutého svedka by nebola spôsobilá viesť k inému rozhodnutiu
súdu.66. Súd ešte dodáva, že ak sa žalobcovia v podaniach zo dňa 13.06.2017, 09.12.2019 a 21.02.2020
domáhali aplikácie § 298 ods. 1 CSP, nešlo podľa názvu podaní ani podľa ich obsahu o návrh na

pripustenie zmeny petitu (ako tomu bolo napr. na č.l. 268, 372, 399), keď žalobcovia poukazovali na
možnosť, že súd môže aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Keďže však dospel
súd k záveru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 5.5. zmluvy nejde, nevyslovil jej neplatnosť.

67. Keďže súd dospel k záveru, že žalovaná sa bezdôvodne neobohatila, bolo by nadbytočné podrobne

sa zaoberať otázkou premlčania nároku a vznesenou námietkou premlčania, keďže žalobcom voči
žalovanej žiadny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol. Súd k tomu uvádza len toľko,
že v konaní sa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (konkrétne zaplatenie sumy, o
ktorú mal byť úver preplatený na úroku, a tak mali byť poskytnuté žalovanej finančné prostriedky, na
ktoré táto nemala podľa žalobcov nárok), ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo
10-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ. Keďže žaloba bola podaná dňa

30.06.2016, premlčané by boli všetky plnenia urobené viac ako 3 roky pred podaním žaloby, t.j. v
trojročnej objektívnej premlčacej dobe. V prejednávanej veci by pritom nebolo možné aplikovať 10-
ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože v konaní nebol preukázaný úmysel žalovanej bezdôvodne
sa obohatiť, keď zvýšenie úrokového rozpätia malo základ priamo v zmluve. Podporne súd poukazuje
najmä na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/58/2019-398 zo dňa 30.06.2020, ale aj na

jeho rozsudky č.k. 24Co/632/2015 zo dňa 29.06.2016, č.k. 9Co/284/2017-86 zo dňa 27.03.2018, č.k.
9Co/199/2018-114 zo dňa 26.03.2019. Pokiaľ ide o výpoveď svedka K., tento svedok vypovedal o
okolnostiach, ktoré sa týkali iného zmluvného vzťahu, súvisiaceho s iným bytovým domom a zároveň
svedok vyjadroval vlastný subjektívny názor na zvýšenie úrokového rozpätia, a preto ani z jeho
výpovede nebolo možné mať za preukázaný úmysel žalovanej bezdôvodne sa obohatiť v konkrétnom

právnom vzťahu žalobcov a žalovanej v tu prejednávanej veci. V konaní nebolo žiadnym dôkazom
preukázané tvrdenie žalobcov, že zo strany žalovanej išlo o sústavnú činnosť, ktorá vedome smeruje
k bezdôvodnému obohateniu, ale bolo preukázané, že išlo o postup v zmysle ustanovenia úverovej
zmluvy z dôvodu zvýšenia miery rizika klienta. V prípade subjektívnej premlčacej doby by bolo potrebné
prihliadnuť na skutočnosť preukázanú výpoveďami svedkov K. a K. a síce, že správca o zvýšení

úrokového rozpätia vedel už od počiatku. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcov na uplatnenie námietky
premlčania zo strany žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, súd vznesenie námietky premlčania
žalovanou za zneužitie práva nepovažoval. V zásade totiž platí, že vznesenie námietky premlčania
je uplatnením práva, ktoré zákon predpokladá, pričom neboli preukázané žiadne také individuálne
okolnosti prípadu, ktoré by umožňovali (v prípade uznania nároku žalobcu) na námietku premlčania

neprihliadnuť. Tieto okolnosti musia byť pritom naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol
odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku
premlčania (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2648/2003 zo dňa 31.08.2004).

68. Okrem vyššie uvedeného vychádzal súd zo skutočnosti, že nový vlastník bytu prevodom bytu do

svojho vlastníctva nadobúda práva a povinnosti s bytom spojené. Súd pritom poukazuje na ustanovenie
§ 8a ods. 7 ZoVB, v zmysle ktorého, nového vlastníka bytu zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa
domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred
prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu, a najmä na ustanovenie § 19 ods. 2 ZoVB, v zmysle
ktorého práva a povinnosti pôvodného vlastníka bytu, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku prechádzajú
nadobudnutím vlastníctva bytu na nových vlastníkov bytov. Ustanovenie § 10 ods. 5 ZoVB zároveň
vylučuje vrátenie alikvotnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv od správcu doterajšiemu
vlastníkovi bytu v prípade prevodu alebo prechodu vlastníctva bytu. Z uvedeného potom vyplýva,
že prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k bytu v bytovom dome dochádza k právnemu

nástupníctvu všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre vlastníka bytu, a teda vrátane práva na
vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia.

69. Vzhľadom na vyššie uvedené je pre splnenie aktívnej vecnej legitimácie potrebné, aby ako
žalobcovia vystupovali všetci aktuálni vlastníci bytov, keďže na týchto (v prípade prevodu alebo

prechodu vlastníckeho práva k bytu) prešlo právo pôvodného vlastníka na vydanie prípadného
bezdôvodného obohatenia, ktoré patrí do fondu prevádzky, údržby a opráv. Vlastníci bytov tak tvoria
nútené spoločenstvo (§ 78 ods. 1 CSP), pričom pre úspech v spore je potrebná účasť všetkých
aktuálnych vlastníkov bytov. Žalovaná predložením aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. M. (č.l.XXX) preukázala, že ako žalobcovia nevystupujú aktuálni vlastníci bytu č. 27 (C. I. a E. I.), bytu č. 2 (X.
L. a X. L.), bytu č. 3 (M. H. a V. H.), bytu č. 6 (L. F.), bytu č. 29 (U. N. a K. N.), bytu č. 33 (H. V. a R.
V.), bytu č. 53 (R. Y.) a bytu č. 61 (Y. W. a T. W.). Keďže žalobcami neboli ku dňu vyhlásenia rozsudku

všetci vlastníci bytov v bytovom dome, hoci suma bezdôvodného obohatenia by v prípade úspechu v
konaní patrila do fondu prevádzky, údržby a opráv (na tvorbe ktorého sa podieľajú všetci vlastníci bytov),
aj z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť (§ 78 ods. 2 CSP). Išlo pritom o inú situáciu ako v
prípade úmrtia žalobcov označených pôvodne ako žalobcovia v 54. a 55. rade, keďže v tom prípade išlo
o pokračovanie v konaní v zmysle § 63 CSP ex offo. Uvedené ustanovenie je však pre prípad prevodu

vlastníckeho práva k bytu nepoužiteľné.

70. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné považovať bod 5.5. zmluvy za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (a ani ju za takú vyhlásiť), nebolo možné dospieť k záveru, že by žalovaná
prijala bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníkov bytov, pretože jej bolo plnené na základe uvedeného
platného ustanovenia. Zároveň bolo potrebné konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keďže

ako žalobcovia nevystupovali všetci aktuálni vlastníci bytov. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo výroku
II. rozsudku zamietol, a to v časti istiny, ako aj úroku z omeškania, keďže žalovaná sa s plnením do
omeškania nedostala.

71. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

72. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

74. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

75. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

76. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania v časti
istiny 88,13 eura (zobrali v tejto časti žalobu bez zavinenia žalovanej späť), pričom vo zvyšnej časti
bola žalovaná úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcom na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku.

77. Civilné sporové konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti strany sporu za výsledok
konania, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 255 CSP. Aj v prípade plného úspechu niektorej zo
strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Ustanovenie
§ 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného

zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Uplatnenie tohto
ustanovenia je možné len z výnimočných dôvodov, ktorá výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu § 257 CSP však v konaní žalobcami neboli tvrdené a súd ich sám nezistil. Takýmto dôvodom

pritom nemôže byť skutočnosť, že na strane neúspešného v konaní ide o spotrebiteľov. Súd po posúdení
všetkýchokolnostíkonkrétnejveci,dospelkzáveru,žetuniesúžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa
(§ 257 CSP), pre ktoré by bolo potrebné žalovanej náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať.

78. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.