Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 27, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204757
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8116204757.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: S. I.. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX S. F.., I. R. S. XXXXX, H., zastúpený I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., U.
XX, právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti
žalovaným: 1. Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava,
IČO: 17 335 345, 2. Obec B., so sídlom V. XX, B., C.: XX XXX XXX, 3. Slovenská republika -
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, IČO: 36 022 047, so sídlom Radničné námestie
8, Banská Štiavnica, Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, Košice, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu žalobcu zamieta,

II. priznáva žalovaným v 1. až 3. rade každému náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k
žalobcovi, ktorú je žalobca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude presne
špecifikovaná výška náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 7.3.2016 žiadal, aby súd určil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B. a to novovytvorených parciel vytvorených
geometrickým plánom č. XXX/XXXX z 26.9.2013, overený Správou katastra Prešov dňa 30.9.2013 pod

číslom T.-XXXX/XX a to parcely M.-N. XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 5 331 m2, parcely M.-N.
číslo XXX lesný pozemok o výmere 1 376 m2 a parcely M.-W. číslo XXX orná pôda o výmere 6 601 m2.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21.10.1993 Pozemkový úrad Prešov, rozhodnutím číslo XXXX/
XX-Y../., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.1993 rozhodol, že schvaľuje dohodu o vydaní
nehnuteľností podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 229/91 Zb., ktorú uzatvorili dňa 1.6.1993 v Prešove. Ako

oprávnená osoba bol uvedený žalobca a povinná osoba boli Východoslovenské štátne lesy, štátny
podnik lesný odštepný závod Prešov. Podľa tejto dohody sa oprávnenej osobe, teda žalobcovi priznáva
podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 229/91 Zb. v nadväznosti na § 38 ods. 1 Zákona č. 330/1991 Zb. vlastnícke
právo k uvedeným nehnuteľnostiam v celosti, okrem iného aj zápisnice číslo X parcela mpč. XXX orná
pôda o výmere 13 308 m2 v k. ú. B..

3. Žalobca návrhom na vydanie záznamu z 24.11.2014 žiadal, aby Okresný úrad Prešov, katastrálny

odbor, záznamom zapísal vlastníckeho právo do katastra nehnuteľností, na základe vyššie uvedeného
rozhodnutia pozemkového úradu č. j. XXXX/XX-Y../. z 21.10.1993, a to k pôvodnej parcele mpč. XXX -
roľa o výmere 13 308 m2, evidovanej v PZK vložke č. X, k. ú. B.. Žalobca zároveň k návrhu na vykonanie
záznamu z 24.11.2014 predložil geometrický plán č. XXX/XXXX z 26.9.2013, overený Správou katastraPrešov dňa 30.9.2013 pod č. T.-XXXX/XX, z ktorého vyplýva, že pôvodnej mpč. parcele XXX - roľa
o výmere 13 308 m2, evidovanej v PZK vložke č. X, k. ú. B., zodpovedajú parcely: M.-N. č. XXX/X -
trvalý trávnatý porast o výmere 5 331 m2, M.-N. č. XXX - lesný pozemok o výmere 1 376 m2 a M.-W.

č. XXX - orná pôda o výmere 6 601 m2. Okresný úrad Prešov listom zo dňa 4.2.2015 vrátil žalobcovi
predmetnú listinu ako nezapísateľnú, keďže táto listina je nespôsobilá na zápis čo sa týka mpč. parcely
XXX, kde vznikol ďalší právny vzťah už pred vydaním rozhodnutia a preto sa už v pôvodnom zápise tieto
parcely nezapísali. Z vyššie uvedených dôvodov podal žalobca proti postupu Okresného úradu Prešov,
katastrálny odbor, na Krajskom súde v Prešove žalobu v zmysle ustanovenia § 250v O.s.p., ktorou sa

žalobca domáhal, aby Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, nepokračoval v porušovaní jeho práv,
obnovil stav pred zásahom a vykonal zápis vlastníckych práv do katastra nehnuteľností záznamom v
zmysle návrhu žalobcu z 24.11.2014, evidovanom na Okresnom úrade Prešov, katastrálny odbor, pod
č. K. - XXXX/XXXX.

4. Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. 4S/7/2015 vydal dňa 18.6.2015 rozsudok, ktorým zamietol

žalobu, pričom v odôvodnení mimo iného uviedol, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
svedčí v prospech iných subjektov ako je navrhovateľ v danom konaní a kolíziu vlastníckych práv je
možné riešiť buď dohodou alebo v občianskoprávnom konaní žalobou o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Žalobca zistil, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti M.-N. XXX trvalé porasty o výmere 14
240 m2, zapísané na LV č. XXX v k. ú. B. je v prospech žalovaného v 1. rade Slovenskej republiky v

správe Slovenského pozemkového fondu, pričom zápis bol vykonaný pod číslom zmeny XX/XX, teda až
po vydaní právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu č. j. XXXX/XX-Y../. z 21.10.1993. Listina na
základe ktorej Správa katastra Prešov zapísala vlastnícke právo k tejto parcele v prospech žalovaného v
1. rade sa v katastri nehnuteľnosti nenachádza. Podľa žalobcu by teda mal byť vlastníkom on na základe
vyššie uvedeného rozhodnutia pozemkového úradu.

5. Vlastnícke právo k parcele M.-N. XXX je zapísané v prospech žalovaného v 2. rade, na základe návrhu
obce B. na vklad vlastníckeho práva do katastra z 20.12.2007, zaevidovaným pod číslom K. XXXX/
XX, ktorého prílohou bol protokol č. XXX/XXXX/EO z 5.12.2007, na základe ktorého obec B. odovzdala
vlastnícke právo okrem iného aj k tejto parcele a to s poukazom na § 2 ods. 1 Zákona č. 138/1991

Zb., podľa ktorého platí, že do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem
nehnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného
predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Žalobca tvrdí, že
keďže predmetná parcela nebola vo vlastníctve Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného
protokolu nemohlo potom vlastnícke právo prejsť na obec B.. Zápis vlastníckeho práva v prospech

žalovanéhov2.rade,bolvykonanýpodpoložkouvýkazuzmienXX/XXXX,tedaažpovydanírozhodnutia
pozemkového úradu z roku 1993. Žalobca vyzval listami z 11.9.2015 žalovaného v 1. a 2. rade na
uzatvorenie mimosúdnej dohody, avšak žalovaný v 1. rade nereagoval, žalovaný v 2. rade uviedol, že
bude reagovať po preštudovaní spisového materiálu, ale ďalšiu odpoveď žalobcovi nezaslal.

6. Čo sa týka parcely M.-W. Č.. XXX orná pôda o výmere 6 601 m2 žalobca uviedol, že sa nachádza vo
vodnom toku a v registri C sa prekrýva s parcelou XXX/X, zapísané v prospech žalovaného v 3. rade
na LV XXX v k. ú. B..

7. Žalobca tvrdí, že hoci v súčasnej dobe sú na predmetných parcelách zapísaní iní vlastníci než žalobca

neznamená to, že by právoplatne uzatvorená dohoda medzi povinnou osobou Slovenskou republikou,
zastúpená Východoslovenskými štátnymi lesmi, Lesný odštepný závod, mala byť neplatná alebo žeby
zakladala dôvod nezapísania vlastníckych práv žalobcu do katastra nehnuteľnosti.

8. Podaním doručeným súdu dňa 14.08.2019 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby. O zmenu

žaloby žiadal žalobca vzhľadom na tieto skutočnosti: V geometrickom pláne č. XXX/XXXX zo dňa
26.09.2013, overenom Správou katastra Prešov dňa 30.09.2013 pod č. T.-, bolo v poznámke v časti
výkaz výmer o. i. uvedené, že „zbytok pôvodnej parcely mpč. XXX o výmere 6 601 m2 sa nachádza vo
vodnom toku (parcela KN-C č. XXX/X - LV č. XXX), ktorý nie je možné deliť, preto ju navrhol zapísať do
registra E s vyznačením poznámky duplicitného vlastníctva“. V čase vyhotovenia tohto geometrického

plánu zastávala Správa katastra Prešov názor, že vodné toky nie je možné deliť.
V súčasnosti došlo zo strany Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru k zmene uvedeného
názoru, teda že vodné toky je možné deliť. Z uvedeného dôvodu žalobca nechal vyhotoviť nový
geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 18.06.2019, overený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbordňa 02.07.2019 pod č. T.-XXXX/XX, ktorým bola nahradená parcela M.-W. č. XXX - orná pôda o výmere
6 601 m2, kat. úz. B. novovytvorenou parcelou M.-N. č. XXX/XX - vodná plocha o výmere
6 601 m2, kat. úz. B..

V pôvodnom znení žaloby označená parcela M.-W. č. XXX - orná pôda o výmere 6 601 m2, kat. úz. B.
je totožná s novovytvorenou parcelou M.-N. č. XXX/XX - vodná plocha o výmere 6 601 m2, kat. úz. B..
Pôvodnej parcele mpč. XXX - roľa o výmere 13 308 m2, evidovanej v PZK vložke č. X, kat. úz. B., ku
ktorej bolo žalobcovi priznané vlastnícke právo rozhodnutím Pozemkového úradu Prešov č. j. XXXX/XX-
Y../. z 21.10.1993, v súčasnosti zodpovedajú parcely M.-N. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 5

331 m2, M.-N. č. XXX - lesný pozemok o výmere 1 376 m2 a M.-N. č. XXX/XX - vodná plocha o výmere
6 601 m2.
S poukazom na uvedené, za účelom predídeniu možnému duplicitnému zápisu vlastníckeho práva, ku
ktorému by došlo v prípade vyhovenia žalobe v jej pôvodnom znení, žalobca žiada pripustiť zmenu petitu
žaloby.
Súd pripustil zmenu žaloby uznesením č.k. 25C/81/2016-449 zo dňa 21.8.2019 tomto znení:

„Určuje sa, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území B., a to
parcelyM.-N.č.XXX/X-trvalýtrávnatýporastovýmere5331m2aparcelyM.-N.č.XXX-lesnýpozemok
o výmere 1 376 m2, vytvorených geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 26.09.2013,
overený Správou katastra Prešov dňa 30.09.2013 pod č. T.-XXXX/XX a parcely M.-N. č. XXX/XX - vodná
plocha o výmere 6 601 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 18.06.2019, overený

Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa 02.07.2019 pod č. T.-XXXX/XX.

9. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žiadali ju zamietnuť.

10. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že k parcele registra M.-N. XXX/X - vodné

plochy o výmere 66 014 m2 a parcele M.-N. XXX/X - vodné plochy o výmere 364 m2 je založený list
vlastníctva č. XXX, pričom vlastníctvo svedčí v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského
vodohospodárskeho podniku, štátny podnik. Prešetrovaním v súbore geodetických a popisných
informácii bolo zistené, že uvedeným parcelám pred technicko-hospodárskym mapovaním zodpovedá
parcela W. č. XXX. Táto bola následne prečíslovaná na parcelu M.-N. č. XXX. Zápis bol vykonaný pod

položkou výkazu zmien X/XX. Pôvodná parcela W. č. XXX bola zapísaná na LV č. XXX pod položkou
výkazu zmien X/XX. Na základe žiadosti právneho predchodcu, ktorým bolo povodie Bodrogu a Hornádu
- Podnik pre správu tokov Košice č. j. XXX/XXXX/XXXX-U. zo dňa 20.11.1972. Žalovaný ďalej poukázal
na Zákon o vodách 138/1973 Zb. § 32 ods. 3, ktorý uvádza, že pokiaľ pozemky, ktoré tvoria korytá
vodných tokov sú národným majetkom v správe inej organizácie ako organizácie spravujúcej vodný tok,

prechádza ich správa bez odplaty na štátne organizácie spravujúce vodný tok. Z toho teda vyplýva,
že pozemky tvoriace vodný tok prešli do správy vodohospodárskych organizácii, pričom ich evidencia
v katastri sa nevyžadovala, čo vlastne spôsobilo súčasnú neaktuálnosť evidovania vodných tokov z
hľadiska katastra. Žalovaný považoval tvrdenia žalobcu za zmätočné, neurčité, nepravdivé a skutkový
stav vyhodnotený žalobcom za nedôsledný.

Podľa žalovaného v súčasnom právnom stave nie je možné identifikovať žiadnu parcelu M.-W. č. XXX,
teda považoval petit za neurčitý a právne nevykonateľný. Poukázal na svoje oprávnené vlastníctvo vo
vzťahu k parcele č. XXX, ktorá je evidovaná na evidenčnom liste č. XXX. Žalovaný sa teda domnieva, že
žalobca si nedôsledným šetrením ním uvedených skutočností uplatňuje žalobný nárok iba v dôsledku
ľudského omylu a zámeny číslovania jednotlivých parciel, resp. evidenčných listov vtedajšej evidencie

nehnuteľností. Skutočnosť, že parcely M.-N. XXX/X a M.-N. XXX/X sú v ich vlastníctve a zodpovedajú
pôvodnej parcele W. č. XXX je podľa ich názoru nespochybniteľná. Žalovaný mal za to, že žalobca nemá
vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby.
Žalovaný v 2. rade taktiež so žalobou nesúhlasil, poukázal na konanie na Najvyššom súde vedenej pod
sp. zn. 9Sžr/74/2014.

11. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že predmetné konanie pred Najvyšším
súdom sa netýka žalovaných pozemkov a teda vyjadrenie žalovaného je irelevantné.

12. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 3. rade žalobca uviedol, že trvá na tom, že jeho pôvodná

parcelabolačísloXXX,čovyplývaajzgeometrickéhoplánuč.XXX/XXXXz26.9.2013,ktorýboloverený
Správou katastra. Z kópie katastrálnej mapy, ktorú žalobca predložil v mierke 1 : 2 880 a z terajšej
katastrálnej mapy, katastrálneho územia B. v súlade s geometrickým plánom č. XXX/XXXX je zrejmé,
že pôvodná parcela mpč. XXX mala a má polohové a geometrické určenie také, aké je aj zakreslené vpredmetnom geometrickom pláne a taktiež z toho laického porovnania je zrejmé, že pôvodná parcela
mpč. XXX nikdy nezasahovala do tejto časti parcely XXX.

13. Žalovaný v 3. rade vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že časť spornej parcely, ktorej
určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha je reálne v teréne súčasťou koryta vodohospodársky
významného vodného toku Torysa a nachádza sa približne v rkm XX,XXX pričom sa jedná o prirodzený
neupravený vodný tok. Keďže sporná časť predmetného pozemku tvorila koryto vodného toku Torysa
už pred účinnosťou Zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, ako koryto prírodného neupraveného vodného

toku je ex lege majetkom štátu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Sžo/38/2007 zo dňa 10.1.2008. Sporná časť parcely M.-N. XXX/X v rozsahu 6 601 m2 ako časť
pôvodnej mpč. parcely XXX najneskôr k 1.4.1975 prešiel do vlastníctva štátu poštátnením z pôvodného
vlastníctva. Týmto zo zákona pôvodný vlastník stratil aj dispozičné právo k predmetnému pozemku.
Pozemok bol vo vlastníctve štátu a v zmysle právnych predpisov na území Slovenskej republiky naďalej
je vo vlastníctve štátu. Zároveň žalovaný uviedol, že požiadal príslušný orgán štátnej správy, teda

Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životného prostredie v zmysle § 61 Vodného zákona o
vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia § 43 ods. 7 citovaného zákona vo veci posúdenia či uvedený
pozemok v k. ú. B. je prirodzeným korytom vodného toku Torysa.
Žalovanýv3.radetiežnamietal,žežalobcanespĺňapodmienkuštátnehoobčianstvaaŠtátnelesyneboli
oprávnené na spísanie dohody so žalobcom. Žalovaný uviedol, že nebola splnená ani požiadavka podľa

§ 4 ods. 2 Zákona o pôde, v zmysle ktorej mali nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým má byť podľa tohto
zákona prinavrátené prejsť do vlastníctva štátu, v období od 25.2.1948 do 1.1.1990. Z odôvodnenia
samotného rozhodnutia pozemkového úradu vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli na základe
rozhodnutia konfiškačnej komisie ONV v Prešove zo dňa 28.8.1946 podľa § 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia
číslo 104/1945 Zb. n. SNR v znení nariadenia číslo 64/1946 Zb. n. SNR právnym predchodcom žalobcu

ako osobám nemeckej národnosti skonfiškované. Na základe uvedenej skutočnosti a s prihliadnutím
na ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o pôde, ako aj na samotnú jeho preambulu v zmysle ktorej účelom
Zákona o pôde bolo zmiernenie majetkových krívd, ku ktorým došlo v období od roku 1948 až do
konca roku 1989 má žalovaný za to, že neboli splnené podmienky pre uzavretie dohody a vydania
rozhodnutia pozemkového úradu, pretože tieto sa týkali aj pozemkov, na ktoré sa samotný zákon o

pôde nevzťahoval. Taktiež podľa žalovaného v 3. rade nemožno opomenúť skutočnosť, že na základe
rozhodnutia pozemkového úradu boli vydané pozemky tvoriace koryto vodného toku, ktoré sa v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c/ Zákona o pôde v znení účinnom k 21.10.1993 nevydávali.

14. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 9.1.2017 uviedol, že obec B. nadobudla parcelu M.-N.

XXX na základe delimitačného protokolu od Obvodného úradu v Prešove v roku 2007 na základe zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Obec danú parcelu nadobudla k 1.5.1991, teda skôr ako bola podpísaná
dohoda o vydaní nehnuteľností zo dňa 1.6.1993. Lesy štátny podnik Slovenskej republiky, teda nemohli
vydať majetok obce, pretože v čase podpisu dohody parcela č. XXX bola vo vlastníctve Obce B. a podľa
zákonač.138/91Zb.delimitačnýprotokolmálendeklaratórnycharakter.Obecnepodpísalasožalobcom

žiadnu dohodu o vydaní parcely. Obec nebola účastníkom správneho konania, ktorým sa schvaľovala
dohoda o vydaní nehnuteľností medzi žalobcom a podnikom Štátne lesy Slovenskej republiky a taktiež
poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžr/74/2014 v ktorom bolo
potvrdené, že žalobca nie je oprávnenou osobou podľa zákona č. 229/1991 Zb. Obec zastáva názor,
že dohoda o vydaní majetku z 1.6.1993 je neplatná, keďže bola uzatvorená s osobou, ktorá nie je

oprávnenou osobou podľa zákona č. 229/1991 Zb.

15. Žalovaný v 1. rade so žalobou taktiež nesúhlasil. Uviedol, že vo vzťahu k nemu sa žalobca domáha
určenia vlastníckeho práva k parcele M.-N. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 5 331 m2. Za
Slovenskú republiku v tomto prípade koná Slovenský pozemkový fond podľa § 34 ods. 14 zákona č.

330/1991 Zb. Parcela M.-N. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 14 240 m2 z ktorej je vytvorená
aj parcela M.-N. XXX/X, boli ako majetok štátu pôvodne zapísané na LV č. X v k. ú. B. v správe
vtedajšieho ONV Prešov. Dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., t. j. ku dňu 24.6.1991 zo zákona
zaniklo k majetku uvedenému v § 1 ods. 1 citovaného zákona právo hospodárenia doterajším subjektom.
Podľa § 17 zákona 229/1991 Zb. v platnom znení, v čase podpísania dohody a vydania rozhodnutia

nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 citovaného zákona spravuje SPF, t. j. pôdu,
ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a lesné pozemky, na ktoré sa vzťahoval
postup podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, teda tie, ktoré prešli do vlastníctva štátu z dôvodov uvedených v
§ 6 ods. 1 a 2 citovaného zákona.V zmysle citovaných ustanovení, Lesy, štátny podnik v tom čase nespravovali ani pôdu, ktorá tvorí
poľnohospodársky pôvodný fond alebo do neho patrí, ani lesné pozemky, ktoré prešli do vlastníctva
štátu z dôvodov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb.

Parcela č. XXX orná pôda o výmere 13 308 m2 v k. ú. B. uvedená v dohode a rozhodnutí prešla do
vlastníctva štátu na základe konfiškácie. Reštitučný titulom podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.,
teda v zmysle ustanovení § 1, 17 a 22 zákona č. 229/1991 Zb., nemohla prejsť do správy Lesov, štátny
podnik.
VčasepodpísaniaDohodyavydaniarozhodnutiabolinavyševkatastrinehnuteľnostinaLVč.Xvk.ú.B.

zapísanéužparcelyXXXaXXX,nieparcelaXXXornápôdaovýmere13308m2.Dohodaarozhodnutie,
tak nezodpovedali vtedy platným údajom katastra nehnuteľnosti. Parcela registra M.-N. XXX trvalé
trávnaté porasty prešla v zmysle citovaných ustanovení § 1, 17 a 22 zákona č. 229/1991 k 24.6.1991
zo zákona do správy SPF. SPF listom č. j. XXXX/XX/KO-XX zo dňa 26.8.1999 požiadal Okresný
úrad v Prešove, katastrálny odbor v zmysle citovaných predpisov o zápis pozemkov vo vlastníctve
štátu, vedených na LV č. X, okrem iného aj parcely č. XXX do listu vlastníctva v prospech Slovenskej

republiky. Tieto parcely boli zapísané v KN na LV č. XXX v prospech Slovenskej republiky v správe SPF
pod položkou výkazu zmien XX/XXXX. Konkrétne parcela č. XXX bola v užívaní poľnohospodárskeho
subjektu. SPF ako správca parcely č. XXX nebol účastníkom žiadnej dohody o vydaní parcely č. XXX,
resp. č. XXX v k. ú. B. ani správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie pozemkového úradu.
Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že žalobca nie je oprávnenou osobou podľa zákona č. 229/1991 Zb.,

čo bolo potvrdené aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžr/74/2014 zo dňa 27.4.2016. Keďže
žalobca nespĺňa podmienku občianstva Slovenskej republiky nemožno ho považovať za oprávnenú
osobu podľa § 4 zákona č. 229/1991. Podľa žalovaného je tak dohoda, aj rozhodnutie zmätočné,
nezáväzné, nevykonateľné v rozpore so zákonom. Na základe tejto dohody a rozhodnutia žalobcovi
nesvedčí vlastníctvo k spornej parcele č. XXX/X vytvorenej z parcely N. č. XXX zapísanej na LV č. XXX

v k. ú. B..
Žalovaný spochybnil tvrdenie žalobcu v písomnom podaní zo dňa 20.7.2016, kedy žalobca poukázal na
vydržaniespornýchparciel,keďžepodľažalovaného,žalobcanesplnilzákonnépodmienkynavydržanie.
Na existenciu dobrej viery držiteľa nepostačí iba subjektívne tvrdenie žalobcu, že mu vec patrí, ale musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami z ktorých možno vyvodiť, že je to dôvodné. Dobromyseľnosť

držiteľa treba vždy hodnotiť objektívne, či tento mal alebo nemal, resp. mohol mať pochybnosti o tom, že
muvecpatrí.Dobrávierazanikávokamžiku,kedysadržiteľzoznámilsoskutočnosťami,ktoréobjektívne
museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Žalobca vedel, že parcela č. XXX orná pôda
o výmere 13 308 m2 v k. ú. B. nebola na základe dohody a rozhodnutia zapísaná v katastri nehnuteľnosti
na LV do jeho vlastníctva, pričom disponoval listom vlastníctva č. XXX, kde boli zapísané ostatné parcely

z dohody a rozhodnutia, teda vedel, ktoré parcely mu boli zapísané na LV. Žalobca nebol nikdy držiteľom
spornej parcely, neužíval ju, nenakladal s ňou. S touto parcelou vždy nakladal žalovaný v 1. rade a
prenajímal spornú parcelu konkrétnym nájomcom. Žalobca sa od roku 1993 nedomáhal vlastníctva k
parcele č. 143 ani k parcele č. 542. Nespochybňoval vlastníctvo SPF a to ani v konaní ROEP. Až v
roku 2014 po 20- tich rokoch žiadal kataster o zápis vlastníctva k parcele č. XXX, na základe Dohody

a Rozhodnutia.
Zároveň žalovaný tvrdil, že žalobca nemá na podaní takejto žaloby naliehavý právny záujem. Poukázal
na rozhodnutie sp.zn. 4Cdo/130/2007, pričom Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uvádza, že naliehavý
právnyzáujemžalobcunaurčenívlastníckehoprávaodôvodňovaťpotrebouzískaťrozhodnutiesúduako
podklad pre zápis vlastníctva do katastra nemožno bez ďalšieho vyvodzovať, pričom platí to práve tam,

kde právne vzťahy žalobcu k veci boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti a nie dnes a nestali
saneistýmiteraz,alepráveprostredníctvomžalobyourčenievlastníckehoprávajeuvádzanédoneistoty
právo súčasného vlastníka vecí. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu
právnej istoty na strane žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka vecí. Je preto
potrebné rozlišovať medzi ochranou vlastníckeho práva v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho

ohrozenia, pred uvedením do neistoty v existujúcich a spravidla aj vykonávaných vlastníckych vzťahoch
a zneužitím procesného prostriedku určeného k takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnuté obnovenie
vlastníckeho práva už zaniknutého spochybnením skutočností, za ktorých k zániku došlo.

16. Súd vzhľadom na pochybnosti pri zastupovaní žalobcu, vyzval priamo žalobcu v F. Š. R. o vyjadrenie

či má vedomosť o tom, že v jeho mene bola podaná žaloba, či s touto žalobou súhlasí a taktiež
či súhlasí so zastupovaním. Žalobca sa priamo vyjadril, že si zisťoval či trvalý pobyt v Slovenskej
republike je podmienkou pre uskutočnenie reštitučného nároku. Odpoveď však nedostal. Ak je však
trvalý pobyt v Slovenskej republike právnou podmienkou na takýto reštitučný nárok, potom žalobcanebude pokračovať v riešení svojho nároku v danom prípade, keďže má trvalý pobyt v F. Š.Á. R., je
R. Š. občanom a nemá v úmysle žiť v Slovenskej republike ani v budúcnosti. Ak trvalý pobyt nie je
podmienkou potom bude pokračovať vo svojom reštitučnom nároku. Žalobca sa potom zaujímal o to či

je povinný znášať náhradu trov konania, a v prípade, že by náhrada trov konania prevyšovala výška
jeho reštitučného nároku nepraje si pokračovať ďalej v konaní.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Dohodou o vydaní nehnuteľností z 1.6.1993,
Rozhodnutím Pozemkového úradu Prešov č. j. XXXX/XX-Y../. z 21.10.1993, návrhom na vykonanie

záznamu z 24.11.2014, geometrickým plánom č. XXX/XXXX z 26.9.2013, výpisom z pzk vložky č. X v k.
ú.B.,listomOkresnéhoúraduPrešovč.D.-P.-M.-K.-XXXX/XX/IĽz30.1.2015,LVč.XXX,XXX,XXX,XXX
v k. ú. B., vyjadrením Okresného úradu Prešov zo dňa 30.1.2015, rozsudkom Krajského súdu Prešov
4S/7/2015, kópiou katastrálnej mapy k. ú. B., žiadosťou o vydanie rozhodnutia podľa § 43 ods. 7 zákona
č. 364/2004 Z. z. o vodách zo dňa 8.9.2016, rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. j. D.-P.-D.-XXXX/
XXXXXX-XX/VK zo dňa 3.11.2016, žiadosťou SPF z 28.6.1999, výpisom z LV č. X v k. ú. B., rozhodnutím

o konfiškácii z 26.8.1946, uznesením ČD XXXX/XX zo dňa 29.11.1947, rozsudkom Najvyššieho súdu
SR 9Sžr/74/2014 zo dňa 27.4.2016, žiadosťou o vydanie LV zo dňa 24.4.2003, geometrickým plánom
č. XX/XXXX zo dňa 16.3.2011, vyjadrením Okresného úradu Prešov pozemkový a lesný odbor zo dňa
5.2.2018, písomnými ako aj ústnymi vyjadreniami strán konania ako aj ďalším spisovým materiálom a
zistil tento stav:

18. Žalobca bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností, mimo iných zapísaných na pozemnoknižnej
zápisnici č. mpč. XXX v celosti. Na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie ONV v Prešove č. M.-
C. zo dňa 28.8.1946 podľa § 1 ods. 1 písm. a/ Nariadenia číslo 104/1945 Zb. n. SNR v znení nar. č.
64/1946 Zb. n. SNR bol majetok patriaci vlastníckym právom U. M., rod. M. a X. I.. M. U., ku dňu 1.3.1945

skonfiškovaný ako osobám O. národnosti.

19. Žalobca, zastúpený I. Z., vyzval listom zo dňa 17.8.1992 Východoslovenské lesy Košice, štátny
podnik, lesný odštepný závod Prešov, na spísanie dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa zákona 229/91
Zb.atokonkrétneparcelumpč.XXXovýmere13308m2,čopredstavujeparceluW.č.XXXlesovýmere

1 376 m2 a parcelu č. XXX les o výmere 548 m2. Iné parcely pozostávajúce z pôvodnej mpč. parcely
žalobca vydať nežiadal. Žiadosťou o vydanie nehnuteľnosti adresovanej dňa 20.12.1992 Pozemkovému
úradu, žalobca žiadal o prinavrátenie nehnuteľností, mimo iných, aj parcely mpč. XXX o výmere 13 308
m2, čo predstavuje parcelu W. č. XXX les o výmere 1 376 m2 a parcelu č. XXX les o výmere 548 m2.
Zo žiadosti je zrejmé, že nežiada o vydanie celej parcely pôvodnej mpč. XXX, ale len o vydanie časti

tejto parcely a to parcely registra EN č. XXX a XXX.

20. Dňa 1.6.1993 bola uzatvorená Dohoda o vydaní majetku medzi žalobcom s tým, že v tejto Dohode
je uvedená štátna príslušnosť žalobcu SR a účastníkmi dohody bol žalobca a lesný hospodár, za
ktorého uzatváral dohodu štatutárny zástupca C.. U. W., riaditeľ LOZ Prešov. Predmetom dohody bola

aj parcela mpč. XXX-X-XX-XX-D. v lesnom obvode M.. Podľa bodu 4, spôsob obhospodarovania po
vydaní, vlastník chce hospodáriť samostatne.
Pozemkový úrad dňa 21.10.1993 vydal Rozhodnutie a to schválenie Dohody o vydaní nehnuteľností č.
XXXX/XX-Y../., kde priznal vlastnícke právo žalobcovi, mimo iného aj vo vzťahu k parcele mpč. XXX
orná pôda o výmere 13 308 m2. Vlastnícke právo žalobcovi malo byť priznané podľa zákona č. 229/91

Zb. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.11.1993.

21. Žalobca po vydaní rozhodnutia č. j. XXXX/XX-Y../. zo dňa 21.10.1993 nepožiadal o vydanie listu
vlastníctva bezprostredne, ale až dňa 25.4.2003 bolo správnemu orgánu doručené podanie, označené
ako žiadosť o vydanie listu vlastníctva.

Zápis uvedenej žiadosti bol vykonaným dňa 10.6.2003 pod číslom zmeny XX/XXXX, ale bez pôvodnej
parcely mpč. XXX, nakoľko táto mpč. parcela v čase predloženia predmetnej listiny na zápis už
neexistovala v pôvodnom stave, t. j. v stave pozemnoknižného zápisu a nebola ani predmetom konania
o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z.
V súvislosti s touto žiadosťou o zápis listiny zaevidovanou pôvodne pod č. K.-XXXX/XXXX, bolo zistené,

že dňa 24.11.2014, teda po ďalších 10 rokoch bola znovu daná listina predložená zo strany žalobcu,
spolu s návrhom na vykonanie záznamu, ktorého bolo prílohou pôvodne rozhodnutie Okresného úradu
Prešov, pozemkového a lesného odboru. Celé podanie spolu s prílohami bolo zaevidované v registri K.
pod č. XXXX/XXXX.Okresný úrad Prešov, odbor katastrálny zaslal žalobcovi dňa 30.1.2015 list č. D.-P.-M.-XXXX/XX/Iľ
o vrátení jeho návrhu v zmysle § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v spojení s § 36a tohto zákona, pretože listina - rozhodnutie

pozemkového úradu je nespôsobilá na zápis vo vzťahu k mpč. XXX, keď vznikol ďalší právny vzťah už
pred vydaním rozhodnutia. V pôvodnej parcele č. XXX zapísanej v pk. zápisnici X v katastrálnom území
B. zodpovedajú podľa súčasného stavu parcely registra M.-N. XXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere
5 331 m2, parcela registra M.-N. XXX lesný pozemok o výmere 1 376 m2 a parcela registra M.-N. XXX/
X o výmere 6 601 m2, všetko v katastrálnom území B.. Parcela registra M.-N. Č.. XXX - trvalé trávnaté

porasty o výmere 14 240 m2, v katastrálnom území B. z ktorej bola vytvorená sporná parcela M.-N. XXX/
X ako aj parcela registra M.-N. XXX lesný pozemok o výmere 1 376 m2, boli ako majetok štátu pôvodne
zapísané na LV č. X v k. ú. B. v správe vtedajšieho ONV Prešov. Dňom účinnosti zákona č. 229/91 Zb.,
t. j. k 24.6.1991, zo zákona zaniklo k majetku uvedenému v § 1 ods. 1 citovaného zákona (pôda, ktorá
tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na
pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond) právo hospodárenia doterajším subjektom (§ 22 zákona č. 229/1991

Zb.), podľa § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení planom v čase podpísania dohody.

22. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sžr/74/2014 súd zistil, že žalobca je štátnym občanom
F. Š. R., ktoré občianstvo prijal oficiálnym aktom v roku 1953. V tomto roku, ako aj v roku 1992 bol
platný a záväzný Dohovor o naturalizácii z roku 1928, upravujúci stratu občianstva štátnych príslušníkov

Československa v súvislosti s naturalizáciou na území F. Š.. Na základe uvedeného dospel súd k záveru,
že žalobca ani v súčasnosti, ani v roku 1992, teda v čase uplatnenia reštitučného nároku nemohol
objektívne spĺňať podmienku československého štátneho občianstva.

23. Z výpisu z LV č. XXX v k. ú. B. je zrejmé, že vlastníkom parcely registra M.-N. XXX lestný pozemok

o výmere 1 376 m2 je Obec B., na základe delimitačného protokolu XX/XX.

24. Slovenský vodohospodársky podnik dňa 8.9.2016 požiadal Okresný úrad Prešov, o vydanie
rozhodnutia podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. Okresný úrad Prešov dňa 3.11.2016
vydal Rozhodnutie Č..L.. D.-P.-D.-XXXX/XXXXXX-XX/VK, ktorým rozhodol, že časť parcely M. N.

XXX/X o výmere 6601 m2, (ako časť pôvodnej parcely mpč. XXX), k.ú. B., je prirodzeným korytom
neupraveného vodného toku Torysa.

25. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (ďalej v texte zákon o pôde), zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí

poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na
pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len „pôda“),

26. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o pôde, oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý
má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej

usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

27. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o pôde ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela

pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu,
sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej
území, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b)dedičzozávetu,ktorýnadobudolvlastníctvo,aleibavmierezodpovedajúcejjehodedičskémupodielu;

to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba
k tejto časti nehnuteľnosti,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,

jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
jeho deti.28. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o pôde, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade,
že pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvorí

koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich
stolových minerálnych vôd.

29. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o pôde, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu spravuje právnická osoba
zriadená zákonom (ďalej len „pozemkový fond") s výnimkou

a)pozemkov,
1.na ktorých sa nachádza cintorín,
2.ktoré sú určené na obranu štátu,
3.ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov,
4.ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu,
5.podľa osobitného predpisu,

6.na ktorých hospodária Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, Závodisko, štátny podnik
Bratislava, Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky,
štátny podnik, Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici a
Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik,
b)nehnuteľností uvedených s ktorými hospodári Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, a

Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske
služby Slovenskej republiky, štátny podnik, Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v
Tatranskej Lomnici a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik.

30. Podľa Ústavy č. 100/1960 Zb., Čl. 10, nerastné bohatstvo, základné zdroje energie, základný lesný

pôdny fond, prírodné zásoby podzemných vôd, vodné toky a prírodné liečivé zdroje sú v štátnom
vlastníctve. Podrobnosti ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

31. Podľa § 31 ods. 1,2,3 zákona č. 138/1973 Zb., účinného od 12.11.1973, o vodách, vodné toky sú
vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom) koryte,

ako bystriny, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod., alebo
vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt.
Pri vodných tokoch, ktorých korytá nie sú označené vlastným parcelným číslom a nie sú ako také vedené
v evidencii nehnuteľností podľa osobitných predpisov, sa za prirodzené koryto považuje dno a brehy
až po brehovú čiaru, ktorá je určená hladinou vody, ktorá stačí pretekať medzi brehmi bez toho, že sa

vylieva do priľahlého územia.
Za pozemky tvoriace podľa predchádzajúcich odsekov prirodzené koryto nepatrí náhrada; inak patrí
náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení.

32. Podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z., o vodách, účinný od 24.6.2004, v pochybnostiach o

tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej
vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných
úsekov vodného toku.

33. Podľa § 194 ods. 1 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako

orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

34. Podľa § 194 ods. 2 CSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

35. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

36. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.37. V predmetnom konaní, žalobca žiadal aby súd určil že je vlastníkom nehnuteľností, v kat. území B.,
a to parcely M.-N. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 5 331 m2 a parcely M.-N. č. XXX - lesný
pozemokovýmere1376m2,aparcelyM.-N.č.XXX/XX-vodnáplochaovýmere6601m2,pričomsvoje

vlastnícke právo odvodzoval od rozhodnutia pozemkového úradu Č..L..XXXX/XX-Y../., resp. uviedol, že
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržal. Súd teda skúmal, či je žaloba dôvodná.

38. Žalobca tvrdil, že súd nemôže preskúmavať právoplatné správne rozhodnutie, ale musí z neho
vychádzať, bez toho aby skúmal, či bolo vydané v súlade so zákonom, alebo či bolo správne. Takýmto

rozhodnutím má byť podľa žalobcu rozhodnutie pozemkového úradu Č..L..XXXX/XX-Y../., ktorým bola
schválená Dohoda uzavretá medzi žalobcom a Východoslovenskými štátnymi lesmi.

39. Otázka záväznosti správneho rozhodnutia, je podľa súdu po prijatí Civilného sporového poriadku
odlišná než za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V súčasnosti je potrebné aplikovať
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré upravujú riešenie prejudiciálej otázky rozdielne oproti

predchádzajúcej právnej úprave. V tomto konaní podľa § 194 ods. 2 CSP, pôjde o situáciu, kedy
prejudiciálna otázka bola „vyriešená“ rozhodnutím príslušného kompetentného orgánu.
O situáciu, kedy prejudiciálna otázka je „vyriešená" ide vtedy, keď už o danej determinujúcej
(prejudiciálnej) otázke existuje právoplatné rozhodnutie kompetentného orgánu. V súčasnosti aj v takom
prípade súd môže danú otázku posúdiť, a to aj inak ako, kompetentný orgán, no na súd sa kladú zvýšené

nároky na kvalitatívnu stránku odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Dikcia zákona, podľa ktorej súd
na také rozhodnutie „prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia" nemožno vykladať'
inak, iba tak, že súd túto otázku nemôže opomenúť v odôvodnení rozsudku náležite a presvedčivo
argumentovať. Zásadne však platí, že „prihliadnutie" na existujúce (a z povahy veci právoplatné, teda
účinky pôsobiace) rozhodnutie iného orgánu nie je pre súd záväzné (§ 193 a contrario), a teda neexistuje

povinnosť' súdu pridržať' sa tohto rozhodnutia. Tento postulát vyplýva z ústavnoprávnej konotácie, podľa
ktorej je súd priorizovaný a v istom zmysle „nadradený" orgán ochrany práva - žiaden iný orgán nemá
generálnou klauzulou „zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) " stanovenú kompetenciu
poskytovať ochranu tam, kde nie je zverená žiadnemu inému orgánu. Napriek tomu je žiaduce, aby
súd v zásade vychádzal z rozhodnutí na to kompetentných orgánov, a len ako ultima ratio prikročil v

odôvodnených prípadoch ku korekcii záverov iných kompetentných orgánov.

40. V tomto konaní má súd za to, že ide o takýto odôvodnený prípad. Čo sa týka dohody zo dňa 1.6.1993
uzatvorenej medzi žalobcom a Východoslovenskými štátnymi lesmi, ktorú svojim rozhodnutím Č..L..
XXXX/XX-Y../. zo dňa 21.10.1993 schválil pozemkový úrad, táto dohoda má množstvo pochybení a

podľa súdu je neplatná.
I. Predovšetkým ju uzatvoril ako povinný subjekt, subjekt ktorý vôbec nemal v danom čase oprávnenie v
mene štátu vystupovať a to Východoslovenské štátne lesy, štátny podnik lesný odštepný závod Prešov.
Súd poukazuje na ustanovenia zákona č. 229/91 Zb. Zákona o pôde, konkrétne § 1 ods. 1, kedy ku
dňu účinnosti tohto zákona, teda ku dňu 24.6.1991 zaniklo právo hospodárenia doterajším subjektom

a to mimo iného aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond. Všetku správu v súlade s § 17 tohto zákona,
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 1, teda aj čo sa týka lesných pozemkov
vykonáva Slovenský pozemkový fond a na ktoré sa vzťahoval postup podľa § 6 ods. 1, 2 zákona, teda
tie ktoré prešli do vlastníctva štátu z dôvodov uvedených v § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona, teda aj
reštitučné tituly medzi ktoré patrí aj konfiškácia podľa Nariadenia č. 104/1945. Východoslovenské štátne

lesy, štátny podnik v danom čase nespravovali ani pôdu, ktorá tvorila poľnohospodársky pôdny fond
alebo do neho patrila, ale ani lesné pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu z dôvodov uvedených v
§ 6 ods. 1 a 2 zákona o pôde.
II. Na druhej strane bol žalobca, ktorý v čase spísania dohody, a ani po tom, nebol československým
ani slovenským štátnym občanom, keďže o občianstvo prišiel. Nikdy nebol oprávnenou osobou, ktorá

by mohla v súlade so zákonom o pôde žiadať v rámci reštitúcii akékoľvek nehnuteľnosti.
III. Slovenský pozemkový fond, ako správca parcely č. XXX, ale aj XXX nebol v zmysle zákona o pôde
účastníkom Dohody o vydaní parcely č. XXX, resp. mpč. XXX v katastrálnom území B., žalobcovi. Nebol
ani účastníkom správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie pozemkového úradu.
IV. Okrem toho, že žalobca nesplnil podmienku ako oprávnenej osoby vo vzťahu k štátnemu občianstvu,

nesplnilanipožiadavkupodľa§4ods.2Zákonaopôde,vzmyslektorejmalinehnuteľnosti,vlastníctvoku
ktorým má byť podľa tohto zákona prinavrátené, prejsť do vlastníctva štátu v rozhodujúcom období a to
od25.2.1948do1.1.1990.Akojezrejméajzosamotnéhozmätočnéhorozhodnutiapozemkovéhoúradu,
predmetné nehnuteľnosti boli na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie ONV Prešov skonfiškovanédňa 28.8.1946 a to podľa § 1 ods. 1 písm. a/ Nariadenia číslo 104/1945 Zb. n. SNR v znení Nariadenia
číslo 64/1946 Zb. n. SNR, teda na predmetné pozemky, resp. parcelu XXX sa zákon o pôde vôbec
nevzťahoval.

V.VovzťahukparceleM.XXXresp.M.XXX/XX,ktorájevsúčasnostivovlastníctveSlovenskejrepubliky
v správe žalovaného v 3. rade a parcele M. XXX v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. súd
poukazuje predovšetkým na to, že dané nehnuteľnosti žalobca ani nežiadal vydať. Je teda zrejmé, že aj
ak by sme pripustili skutočnosť, že žalobca je oprávnenou osobou, jeho vôľa nebola domáhať sa iných
parciel, ktoré boli vytvorené z pôvodnej mpč. XXX, než parcely W. XXX a XXX, ktoré už v čase podania

jeho žiadosti existovali. Do dohody nemohla byť zahrnutá celá mpč. parcela XXX, tak ako je uvedené
vyššie z dôvodu, že neexistovala a z dôvodu, že žalobca nikdy vydanie tejto parcely ako celku nežiadal.
VI. Parcelu M. XXX/XX, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovaného v
3. rade, aj za prípadného splnenia podmienok vyžadovaných zákonom o pôde, by nebolo možné vydať,
pretože táto parcela je súčasťou koryta vodného toku, ktoré sa, ale v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ zákona
o pôde v znení účinnom k 21.10.1993 nevydávali.

41.Súdvychádzaztoho,žedvaneoprávnenésubjektyspísaliDohoduovydanímajetkuzodňa1.6.1993
podľa zákona o pôde na majetok, na ktorý sa daný zákon ani nevzťahoval. Skutočnosť, že žalobca
nie je oprávnenou osobou z dôvodu absencie jeho štátneho občianstva konštatoval aj Najvyšší súd v
rozsudku č.k. 9Sžr/74/2014 zo dňa 27.4.2016, pričom splnenie tejto zákonnej podmienky podľa súdu, je

potrebné vnímať vo vzťahu ku konkrétnej osobe v rámci celého reštitučného konania, uskutočneného na
základe uplatneného reštitučného nároku touto osobou, keďže ide, v súlade so zákonom o pôde, o jedno
reštitučné konanie, v ktorom môžu byť vydané aj viaceré rozhodnutia o uplatnenom čiastkovom nároku.
Samotný žalobca, na priamy dotaz súdu, vníma problémy, resp. nedostatky v rámci svojich nárokov
v Slovenskej republike vo vzťahu k absencii jeho štátneho občianstva a vyjadril sa, že pokiaľ je to

podmienkou, neuplatňuje si žiadne nároky v súvislosti s pozemkami, na ktoré je podmienka štátne
občianstvo.
Čo sa týka samotnej parcely mpč. XXX, v čase uzatvorenia dohody už samotná táto parcela neexistovala
a nebola ani predmetom Roep, v katastrálnom území B. v roku 2001. Túto skutočnosť vnímal aj žalobca,
ktorý prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý pri uplatnení reštitučného nároku, podľa zákona o pôde

v žiadosti zo dňa 20.12.1992 adresovanej pozemkovému úradu, vychádzal už zo stavu W. a presne
citoval parcely W. XXX a XXX, o ktorých vrátenie vlastníckeho práva mal záujem. Žalobca mal vedomosť
o evidencii týchto parciel podľa vtedy platného stavu v evidencii nehnuteľnosti.
Je nepochybné, že pokiaľ príslušný orgán štátnej správy konajúci v reštitučnom konaní, konal s niekým
inýmnežspovinnouaoprávnenouosobouavlastníckeprávo,alebosprávakveci,ktorábolapredmetom

reštitučného konania, patrilo subjektu, ktorý bol odlišný od účastníkov konania, nemohli nastať právne
účinky,ktoréprávnaúpravasreštitučnýmkonanímspájala.Nazákladeneúčinnéhoreštitučnéhokonania
a rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na žalobcu.

42. Súd teda konštatuje, že tak Dohoda o vydaní majetku zo dňa 1.6.1993, ako aj Rozhodnutie

pozemkového úradu č. j. XXXX/XX-Y../. zo dňa 21.10.1993 vo vzťahu k pôvodnej mpč. XXX k. ú. B.,
podobne ako má za to žalovaný v 1. a 3. Rade, považuje za zmätočné, nezáväzné, nevykonateľné
a v rozpore so zákonom o pôde. Súd má za to, že nemožno prihliadať na takými vadami postihnuté
rozhodnutie správneho orgánu. Nemožno mu pripísať ani prezumpciu správnosti. Takéto rozhodnutie
súd považuje za paakt, pričom sa stotožňuje s názorom žalovaného v 1. rade, že paaktom je nielen

akt, ktorý bol vydaný orgánom, do ktorého právomoci dané rozhodnutie patrí, ale aj akt, ktorý má tak
závažné vady, pri ktorých sa neuplatňuje prezumpcia správnosti správneho aktu.

43. Vzhľadom k týmto skutočnostiam potom súd má za to, že žalobca nikdy nemohol byť, ani nebol
vlastníkom predmetných nehnuteľnosti z titulu nadobudnutia vlastníckeho práva na základe takto

zmätočného rozhodnutia pozemkového úradu. Súd teda žalobu v celom rozsahu zamietol.

44. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca po vydaní rozhodnutia pozemkového úradu nepožiadal
o zápis do evidencie nehnuteľnosti, prípadne do katastra nehnuteľnosti. Urobil tak až po 10 rokoch.
Potom ale čo zápis nebol uskutočnený a žalobcovi bola doručená odpoveď katastra nehnuteľnosti, danú

situáciu neriešil, akceptoval ju a naopak urobil úkon až po ďalších 10 rokoch.

45. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/130/2007, ktoré
spochybňuje aj existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, keďže táto žaloba žalobcu,nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu, ale naopak
k narušeniu dlhodobých upravených vzťahov na strane terajších vlastníkov. Právo žalobcu nebolo
ohrozené dnes, ale právne vzťahy u žalobcu boli istými následkami dotknuté dávno v minulosti. Nestali

sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom tejto žaloby sú uvádzané do neistoty práva súčasných
vlastníkov. Takáto žaloba je potom vnímaná ako zneužitie procesného prostriedku určeného k ochrane
aktuálneho ohrozenia.

46. Žalobca tiež uvádzal, že vlastnícke právo nadobudol vydržaním. Pri vydržaní je potrebné, aby boli

splnené jednotlivé podmienky pre vydržanie, predovšetkým držba, dobromyseľnosť vstupu do držby,
spôsobilosť predmetu držby a uplynutie vydržacej lehoty. Súd má za to, že žalobca nesplnil podmienky
vydržania. Vydržať môže len oprávnený držiteľ. Žalobca nikdy oprávneným držiteľom nebol. Vo vzťahu
pre existenciu dobrej viery nepostačí iba jeho subjektívne tvrdenie, že mu vec patrí, ale toto tvrdenie
musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami.
Dobromyseľnosť sa musí vždy hodnotiť objektívne, či tento mal alebo nemal prípadne mohol mať

pochybnosti o tom, že mu vec skutočne patrí. Pre existenciu dobrej viery držiteľa nepostačí iba
jeho subjektívne tvrdenie, že mu vec patrí, ale je potrebné, aby toto tvrdenie bolo podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno vyvodiť, že je dôvodné. Vydržanie hojí vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. Ide o to, že tu existuje zmluva, ale je neplatná pre vadu o ktorej nemohol
nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo výnimočne, ak tu titul vôbec nie je a

nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ vecí
jej oprávneným držiteľom a splnením ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu
dlhodobo faktický stav so stavom právnym.
Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky
okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z

týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo
právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver existencii dobrej viery, sú aj okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, právneho titulu, teda takzvané uchopenie sa držby.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

U žalobcu jednoznačne dobromyseľnosť absentovala od začiatku, vzhľadom na existenciu rozhodnutia
o konfiškácii mimo zákonných podmienok pre reštitúciu, žiadosť, ktorá nesmerovala vo vzťahu k celej
parcele mpč XXX, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že parcela XXX orná pôda nebola na základe
dohody zapísaná do jeho vlastníctva v katastri nehnuteľnosti. Žalobca disponoval LV XXX kde mal
zapísané ostatné parcely, vedel teda, ktoré parcely mu zapísané boli. Žalobca nikdy držiteľom spornej

parcely nebol, neužíval ju, nenakladal s ňou ako s vlastnou. Od roku 1993 sa nedomáhal vlastníctva
k predmetnej parcele. Nejde o zosúladenie faktického stavu so stavom právnym. Súd mal teda za to,
že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ani vydržaním, keďže nesplnil
zákonné podmienky vydržania.

47. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Žalobca bol v konaní neúspešný, náhrada trov konania mu nepatrí. Súd priznal náhradu trov konania
úspešným žalovaným v rozsahu 100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.