Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200573
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:2013200573.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu

JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA PLAY spol. s r.o.,
Hviezdoslavova 315, Senica, práv. zast.: JUDr. Agata Džačovská, advokátka, Hviezdoslavova 315,
Senica proti žalovanému: 1. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, 2.
Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti výkazu nedoplatkov zo dňa
05.10.2012 č. 9800450/5/2840206/2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Z a s t a v u j e konanie vedené proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 22.08.2013, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 27.08.2013,
postúpenou tunajšiemu súdu uznesením tohto súdu zo dňa 19.12.2013 č.k. 14S 78/2013-12,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2013, domáhal prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu preskúmania zákonnosti výkazu nedoplatkov žalovaného zo dňa 05.10.2012 č.
9800450/5/2840206/2012. Súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť vyššie označeného výkazu

nedoplatkov žalovaného.

V žalobe tvrdil, že „navrhovateľ je prevádzkovateľom výherných prístrojov podľa zákona č. 171/2005
Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a
to konkrétne je prevádzkovateľom hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov. V roku 2011
došlo k dvom legislatívnym zmenám, a to novelami zákonov č. 227/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a zákon č. 228/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných
hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obidva tieto zákony
nadobudli účinnosť 01.09.2011. V zákone č. 228/2011 Z.z. v prechodných ustanoveniach, a to v § 58g
ods. 2 je uvedené, že konania o udelení alebo zmene individuálnej licencie, ktoré sa začali a právoplatne
neskončili pred 01.09.2011, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.08.2011. Toto ustanovenie
sa vzťahovalo práve na vydávanie individuálnych licencií jednotlivými obecnými a mestskými úradmi
pre prevádzku výherných prístrojov. Navrhovateľ na základe rozhodnutí od obcí a miest (vydané a

právoplatné individuálne licencie) začal prevádzkovať výherné prístroje od 01.01.2012. Navrhovateľ
vykonal odvod do štátneho rozpočtu v súlade s rozhodnutiami so zákonom a jednotlivým daňovým
úradom zaslal list o tom, že vykonal za každý výherný prístroj odvody, a to osobitne á 750,- eur za
výherný prístroj, kde požiadal o vydanie individuálnej licencie do 31.08.2011. Spoločnosť platila podľatoho, či konanie začalo pred účinnosťou zákona alebo po účinnosti zákona v súlade s s prechodnými
ustanoveniami. Následne navrhovateľ po zaplatení poplatkov bol kontaktovaný pracovníkmi štátneho
dozoru nad hazardnými hrami Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorí prezentovali iný výklad

zákona ako navrhovateľ. Na základe rôznych výkladov požiadal navrhovateľ listom Ministerstvo financií
Slovenskej republiky o výklad predmetného zákona. Ministerstvo financií Slovenskej republiky na tento
list odpovedalo a osobitne vo svojom liste upozornilo navrhovateľa, že na jednotný výklad sú zriadené
vecne príslušné súdy, nie je oprávnené podať výklad. V zmysle tohto listu podal navrhovateľ žalobu na
Okresný súd Bratislava I s návrhom na výklad predmetného zákona a zároveň požiadal navrhovateľ

o vydanie predbežného opatrenia. Návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý z dôvodu,
že daňové konanie je osobitným druhom konania s charakterom správneho konania, čím súd nie
je oprávnený zasahovať do výkonu právomoci Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, pričom
navrhovateľ sa môže domáhať ochrany voči exekúcii v rámci správneho konania. Celé konanie o
určenie platenia odvodu na Okresný súd Bratislava I je vedené pod č.k. 12C/138/2012, ktoré nie je
do dnešného dňa ukončené, pričom o podaní boli príslušné daňové úrady informované. Na základe

toho, že sa jedná o výklad zákona má navrhovateľ za to, že do rozhodnutia tejto veci nemali žiadne
daňové úrady ani samotné Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky konať. Napriek tejto skutočnosti
jednotlivé daňové úrady začali konať, a to v rozpore so zákonom, nakoľko navrhovateľ obdŕžal až
07.08.2013 výkaz nedoplatkov. Z tohto výkazu nedoplatkov sa nedá zistiť o aký daňový nedoplatok sa
jedná, tento výkaz je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, nakoľko navrhovateľ má za každý výherný

prístroj osobitné rozhodnutie s uvedením výrobného čísla ako sú uvedené presne poplatky. Z tohto
výkazu nedoplatkov nie je možné zistiť a takýto výkaz nedoplatkov je vydaný protiprávne. Nebolo možné
tento výkaz nedoplatkov obdŕžať od príslušného daňového úradu a stalo sa tak až na písomnú žiadosť
s tým, že v niektorých prípadoch musel navrhovateľ podať trestné oznámenie pre odmietnutie vydania
tohto dokladu.“

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.03.2014, v
ktorom uviedol „na základe skutočnosti, že žalobca nesplnil odvodovú povinnosť za 1. a 2. splátku z
prevádzkovania hazardnej hry v plnej výške tak, ako to ukladalo ust. § 37 ods. 1 písm. j) zákona č.
171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o hazardných

hrách), Daňový úrad Košice, ktorý podľa miestnej príslušnosti vykonával správu predmetných odvodov
žalobcu na základe uvedeného evidoval ku dňu 28.11.2012 nedoplatky vo výške 2.000,- eur za obidve
splátky, t.j. v celkovej výške 4.000,- eur, so splatnosťami dňa 02.05.2012 (I. splátka) a dňa 03.09.2012
(II. splátka). Následne na základe uvedeného stavu v zmysle ust. § 57 ods. 2 písm. e) a ods. 3 v
nadväznosti na ust. § 37 ods. 12 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov boli dňa 06.07.2012 a 05.10.2012 Odboru daňovej exekúcie Daňového úradu
Košice odstúpené na vymáhanie výkazy nedoplatkov č. 9800450/1510556/2012 zo dňa 04.07.2012 a č.
9800450/5/2840206/2012 zo dňa 05.10.2012. Predmetné výkazy nedoplatkov boli zostavené v zmysle
ust. § 71 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisovzúdajovevidencieodvodovnedaňovýchnedoplatkovdaňovéhoúradu,ktorésatýkaližalobcu.

Výkazy nedoplatkov č. 980450/5/1510556/2012 a č. 9800450/5/2840206/2012 sa v zmysle vyššie
uvedených ustanovení predmetných predpisov stali exekučnými titulmi, na základe ktorých sa v zmysle
príslušných ustanovení § 88 a nasl. zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších
predpisov (Daňový poriadok), dňa 28.11.2012 vydaním rozhodnutia č. 9800502/5/3523763/2012 začalo
exekučné konanie vedené daňovým úradom, ktorý tak, ako už bolo uvedené, vykonával správu odvodov

žalobcu. Exekučné konanie po doručení rozhodnutia o začatí exekučného konania banke, pokračovalo
vydaním exekučnej výzvy č. 9800450/5/3718222/2012 zo dňa 12.12.2012. Dňa 31.12.2012 žalobca v
zastúpení splnomocneného zástupcu podal odvolanie proti vydanej exekučnej výzve zo dňa 12.12.2012,
v ktorom namietal proti postupu žalovaného, konkr. proti skutočnosti, že daňový úrad nedoručil žalobcovi
vykonateľné výkazy nedoplatkov č. 9800450/5/1510556/2012 a č. 9800450/5/2840206/2012, ktoré boli

zostavené z údajov evidencie odvodov ako exekučné tituly (ust. § 89 ods. 1 písm. b) Daňového
poriadku), na základe ktorých bol daňový úrad v zmysle zákona o hazardných hrách a v nadväznosti
na Daňový poriadok povinný začať a viesť exekučné konanie za účelom vymoženia evidovaných a
neuhradených nedoplatkov, v prípade žalobcu v sumárnej výške 4.000,- eur. Rovnako žalobca vo
svojom odvolaní žiadal zastavenie exekučného konania a zaplatenia náhrady trov právneho zastúpenia.

Predmetné odvolanie bolo v zmysle Daňového poriadku postúpené na rozhodnutie odvolaciemu
orgánu, Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky Banská Bystrica. Ten dňa 21.02.2013 rozhodol o
odvolaní tak, že rozhodnutie žalovaného potvrdil, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Súčasťou
odvolania bolo aj vysporiadanie sa s námietkou nedoručenia výkazov nedoplatkov žalovanému, vdôsledku čoho malo dôjsť ku porušeniu zákona a aj ku prípadnému naplneniu znakov trestnej činnosti
zneužitia právomoci verejného činiteľa. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že na základe a
v zmysle ust. § 89 ods. 3 Daňového poriadku sa dlžník, teda v tomto prípade žalobca zo zákona

neupovedomoval o zostavení výkazu nedoplatkov a daňový úrad nemal zákonnú povinnosť zasielať
tieto listinné dokumenty dlžníkovi. Dlžníci mohli a aj v súčasnosti môžu požiadať o vyhotovenie fotokópií
dokumentov a v zmysle zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znp. podlieha vyhotovenie
týchto fotokópií správnym poplatkom. Rovnako sa odvolací orgán vysporiadal aj so žiadosťou žalobcu,
aby bolo exekučné konanie zastavené a aby došlo ku náhrade trov právneho zastúpenia žalobcu. Na

základe uvedeného, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu bol dňa 15.04.2012
(správne má byť 15.04.2013 poznamenáva súd) vydaný exekučný príkaz č. 9800504/5/1407061/2013,
na základe ktorého došlo ku výkonu exekúcie a ku vymoženiu vymáhaného nedoplatku prikázaním
pohľadávky z účtu vedeného v banke (Prima banka Slovensko, a.s.). Na základe uvedených skutočností
adôkazovpríslušnéhoadministratívnehospisu,ktorýspolusvyjadrenímpredkladáme,smetohonázoru,
že zo strany Daňového úradu Košice nedošlo k porušeniu príslušných právnych predpisov, a teda postup

daňového úradu bol zákonný a plne v súlade s platným právnym stavom. Vzhľadom na skutočnosť, že
predmetné výkazy nedoplatkov, ktoré sú síce súčasťou administratívneho spisu, avšak majú charakter
interných dokumentov, nie je možné považovať za nepreskúmateľné a protiprávne, nakoľko tieto
dokumenty boli vydané v súlade s právnymi predpismi, ktoré sme v tejto časti už uviedli a dlžník sa
mohol so stavom svojich nedoplatkov oboznámiť na základe doručovanej exekučnej výzvy, proti ktorej

mohol uplatniť svoje právo odvolať sa, ktoré aj uplatnil, respektíve mohol sa skontaktovať so správcom
odvodov a požadovať vysvetlenie. Výkaz nedoplatkov má charakter interného dokumentu, proti nemu
nie je možné uplatňovať opravné prostriedky, pretože sa ani nedoručuje a ako exekučný titul je súčasťou
administratívnehospisu,nazákladektoréhosprávcadanezačnevymáhaťvzniknutýnedoplatok.Výkazy
nedoplatkov č. 9800450/5/1510556/2012 a č. 9800450/5/2840206/2012 obsahujú analogicky všetky

zákonné náležitosti stanovené v ust. § 89 ods. 2 Daňového poriadku. Výkaz nedoplatkov obsahuje:
Označenie dlžníka, výšku nedoplatkov, splatnosť a aj deň, ku ktorému bol zostavovaný. Teda tvrdenia
žalobcu, že výkaz nedoplatkov č. 9800450/5/1510556/2012 zo dňa 04.07.2012 je nepreskúmateľný,
nezrozumiteľný a vystavený protiprávne, sú v dôsledku uvedeného zreteľne irelevantné. Vzhľadom
ku krokom žalobcu, ktorý podal na Okresný súd Bratislava I žalobu o zabezpečenie výkladu novely

zákona o hazardných hrách č. 228/2011 Z.z., najmä jej prechodných ustanovení v § 58g, ktoré je
vedené pod sp.zn. 12C/138/2012 a o ktorom nemáme vedomosť, či je právoplatne ukončené, máme
za to, že toto konanie nemá vplyv na priebeh a výsledok konania správcu odvodov, nakoľko Daňový
úrad Košice, jeho odvolací orgán, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica aplikovali
výklad predmetnej novely zákona o hazardných hrách v kontexte celistvosti novelizovaného znenia

právneho predpisu tak, ako ho vykladal aj ústredný orgán štátnej správy, Ministerstvo financií Slovenskej
republiky. Dňa 14.06.2012 MF SR, Sekcia finančného trhu, Bratislava, podal na žiadosť žalobcu zo
dňa 21.05.2012 stanovisko, v ktorom uviedol právny názor ku zneniu ust. § 58g ods. 2 zákona č.
228/2011Z.z.,ktorýnovelizovalpôvodnézneniezákonavtomduchu,žekonanímoudeleníalebozmene
individuálnej licencie sa rozumie proces, v ktorom správny orgán posudzuje podanú žiadosť o udelenie

alebo zmenu individuálnej licencie bez toho, aby súčasťou tejto žiadosti bolo stanovenie výšky odvodu
z prevádzkovania hazardnej hry. Táto výška je pre konkrétne obdobie vždy stanovená zákonom. K
uvedenému názoru pripájame, že tak tomu bolo aj v prípade žalobcu. Zo skutočnosti a znenia zákona, že
konania o udelení II., ktoré neboli právoplatne ukončené pred 01.09.2011 sa dokončia podľa predpisov
platných do 31.08.2012, priamo nevyplýva, že sa pod konaním rozumie respektíve že sa pod pojem

konanie subsumuje aj stanovenie výšky odvodu podľa § 37 zákona.“ Z uvedených dôvodov navrhol
žalobu žalobcu zamietnuť.

Tunajší súd uznesením zo dňa 22.05.2014 č.k. 6S/11/2014-30 podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil
konanie majúc za to, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania

súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 04.08.2015 č.k. 3Sžf/65/2014 zrušil uznesenie
tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p., viazaný právnym názorom
vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.08.2015 č.k. 3Sžf /65/2014,
preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po výsluchu účastníkovkonania, po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu
z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a

ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postup podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa pre nich

pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (§ 247 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Podľa § 88 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) daňovým
exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné
peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.

Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné

konanievykonávanénapodkladerozhodnutiavykonateľnéhopodľaosobitnéhopredpisu.Správcadane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky
úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov
aj podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 89 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z.z. exekučným titulom je
a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov,
c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu.

Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje
a) označenie daňového dlžníka,
b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne opravných daňových priznaní alebo
dodatočných daňových priznaní, alebo oznámení, alebo hlásení,
c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania alebo

hlásenia podľa osobitných zákonov,
d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov
daní,
e) pôvodnú splatnosť daní,f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.

Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa

neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.

Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňové exekučné konanie začína správca dane na
podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom
vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie

právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

Podľa § 91 ods. 1, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu
bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v §
90 ods. 2 písm. f).

Do 15 dní do dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane
odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie

o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.

Súd viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
04.08.2015 č.k. 3Sžf/65/2014, podľa ktorého formálna správnosť výkazu nedoplatkov na rozdiel od
platobného výmeru podlieha súdnemu prieskumu, keďže výkaz nedoplatkov má pre daňového dlžníka

závažné dôsledky, súd na nariadenom pojednávaní dňa 14.01.2016 preskúmal výkaz nedoplatkov
žalovaného Daňového úradu Košice zo dňa 05.10.2012 č. 9800450/5/2840206/2012, ktorý v zmysle
právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodnutím podľa vyššie citovaného ust.
§ 244 ods. 3 O.s.p..

Na pojednávaní súdu právna zástupkyňa žalobcu uviedla:
„Ja som zaplatila za rok 2012 podľa starého zákona platného do 31.08.2012 na základe rozhodnutí
vydaných jednotlivými obecnými úradmi, pretože prevádzkujem vždy na základe žiadosti a na základe
individuálnych rozhodnutí jednotlivých obecných úradov. Vo výroku rozhodnutí týchto obecných úradov
je vždy aj poplatok štátu, odvod do štátneho rozpočtu. Ja som nemala ani jeden prípad na zrušenie

takéhoto právoplatného rozhodnutia, a preto neviem, na základe čoho daňový úrad vydal tento výkaz
nedoplatkov. Z toho výkazu nedoplatkov nie je zrejmé, za ktoré prístroje nám doúčtovali poplatok a z
akého dôvodu. Preto žiadam o preskúmanie tohto rozhodnutia, tohto výkazu nedoplatkov. Vychádzala
som pritom so zákona, ktorý bol novelizovaný a uvádzaný na dnešnom pojednávaní. To je všetko.“

Poverená zástupkyňa žalovaného k prednesu právnej zástupkyne žalobcu vo veci uviedla:
„Čo sa týka výkazu nedoplatkov a jeho výkonu, žalovaný postupoval zákonne, a to z dôvodu, že
tento výkaz bol zostavený podľa § 71 Správneho poriadku vzhľadom na to, že hmotnoprávny zákon o
hazardných hrách ustanovuje, že sa koná podľa Správneho poriadku. Vzhľadom na to, že tento zákon
o hazardných hrách ustanovuje aj to, že výkon rozhodnutia je upravený, resp. sa postupuje podľa

Daňovéhoporiadku,ztohtodôvoduuvádzam,ženáslednepozostavenívýkazunedoplatkutak,akosom
uviedla podľa Správneho poriadku, správny orgán, t.j. daňový úrad postupoval na základe ustanovenia,
že sa vykonáva rozhodnutie, resp. výkaz nedoplatkov podľa procesného zákona pri správe daní, t.j.
konkrétne podľa Daňového poriadku, žalovaný následne postupoval podľa ustanovení § 90 a nasl.
Daňového poriadku. Ešte sa vrátim k Správnemu poriadku, ktorý aplikoval len do určitého ustanovenia

jeho ustanovenia, myslím, že sa jedná o § 72, resp. § 73. Tak, ako som uviedla, bolo všetko následne
vedené podľa Daňového poriadku. Žalovaný nemal inú možnosť procesného postupu len postupovať
takým spôsobom, ako prikazuje zákon. Ešte upozorňujem na to, že zákon o hazardných hrách v §
57 ods. 3 stanovuje na vymáhanie nedoplatkov vzniknutých podľa § 37 zákona o hazardných hrách,
primerane sa aplikujú ustanovenia o daňovom exekučnom konaní. Teda upozorňujem na to vyjadrenie

zákonodarcu primerane.“

Na otázku predsedu senátu poverená zástupkyňa žalovaného uviedla:„Vzhľadom na skutočnosť, že prebehol u žalobcu dozor nad výkonom hazardných hier, nemám zistené
presné obdobie, nakoľko do tohto času som nemala na to dôvod, prípadne, ak bude potrebné, doplním
všetky tieto skutočnosti, ale opakujem, že mám informácie, že pri výkone tohto dozoru prebiehali ústne

pojednávania, v ktorých bolo prejednané to, v akej výške sa po novele zákona malo uhradiť a bolo
vysvetlené, prečo bude výška upravená a bude vedený následný postup tak, ako bol vedený a ktorý
bol napadnutý.“

Právna zástupkyňa žalobcu dodala:

„Chcem upozorniť na to, že výherné prístroje sa prevádzkujú na základe individuálnych licencií, keď
je právoplatné rozhodnutie o individuálnej licencii, tak sa odovzdáva na štátny dozor daňového úradu.
Tento vydáva k tomu identifikačnú kartu, na základe ktorej je možné prevádzkovať výherný prístroj. Ja
stále neviem, na základe čoho došlo vo výkaze nedoplatkov k týmto sumám, ktoré rozhodnutia, na ktoré
prístroje neuznali odvod. To dodnes z výkazu nedoplatkov nie je zrejmé. Ja tvrdím, že žiadne ústne
pojednávanie nebolo. Bolo oznámené telefonicky, že nám bude zvýšený poplatok podľa nového zákona.

Ja som aj písomne komunikovala s vedúcim oddelenia štátneho dozoru. Neboli ústne pojednávania so
spoločnosťou SLOVAKIA PLAY spol. s r.o.. Bolo odmietnuté vydať rozpis, z čoho to pozostáva tak, ako
nakoniec som sa musela domáhať výkazu nedoplatkov, vôbec aspoň nejakého.“

Poverená zástupkyňa žalovaného k tomu uviedla:

„Mám informáciu, že v prípade Daňového úradu Košice bol poskytnutý požadovaný výkaz nedoplatkov
na druhýkrát. Vzhľadom na to, že výkaz nedoplatkov je súčasťou administratívneho spisu a nezasiela
sa subjektu, teda aj subjekt, o ktorého sa jedná v tomto výkaze nedoplatkov, musí požiadať a zaplatiť
správny poplatok. Navrhujem preto zabezpečiť dokumenty z priebehu vykonávaného dozoru. Pretože
sme vychádzali z právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v inej veci, o

týchto veciach sme ani neuvažovali. Chcela by som ešte upozorniť na jednu skutočnosť. Disponujem
rozhodnutiami, ktorými sa udeľuje individuálna licencia, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť
až po 01.09.2011. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na ust. § 8g zákona o hazardných hrách
by sa v týchto prípadoch malo postupovať už podľa zákona určeného po 01.09.2011, takže možno
nedisponujem všetkými rozhodnutiami, ktoré sa týkajú žalobcu, bolo by treba jednoznačne zadefinovať,

ktorých rozhodnutí sa tento postup pred účinnosťou novely mohol týkať.“

Právna zástupkyňa žalobcu dodala, že novela v roku 2011, § 58g uvádza, že sa vzťahuje aj na konania
začaté a nedokončené, a teda mohli byť právoplatné aj po 01.09.2011. Ale žiadosť bola podaná v
auguste 2011.

Na otázku predsedu senátu právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že jej sa jedná predovšetkým o výklad
ust. § 58g ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách.

Právna zástupkyňa žalobcu preto navrhla zrušiť žalované rozhodnutie a vrátiť vec žalovanému na ďalšie

konanie s tým, že trovy konania si uplatní pre prípad úspechu vo veci v zákonnej lehote.

Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojom vyjadrení zo dňa 17.03.2014, a to v zmysle svojho
vyjadrenia vo vzťahu k aplikácii právnych predpisov Správneho poriadku a Daňového poriadku.

Ako vyplýva z obsahu žaloby žalobcu, žalobca už pred podaním tejto žaloby podala na Okresný súd
Bratislava I žalobu, ktorou sa domáhala v podstate výkladu ust. § 58g ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o
hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť od
01.09.2011 a ktoré bolo včlenené do zákona jeho novelou zákonom č. 228/2011 Z.z..

Podľaust.§37ods.1písm.j)zákonač.171/2005Z.z.ohazardnýchhráchprevádzkovateľhazardnejhry
je povinný odvádzať odvod, ktorého výška je pri hazardných hrách prevádzkovaných prostredníctvom
výherných prístrojov 1.900,- eur za kalendárny rok a za každý výherný prístroj do štátneho rozpočtu bez
ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka.

Podľa ust. § 58g ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. v znení do 01.09.2011, osvedčenie o výherných
prístrojoch vydané poverenou skúšobňou podľa predpisov učinných do 01.09.2011 možno použiť
poslednýkrát v konaní o udelení alebo zmene individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier
prostredníctvom výherných prístrojov pre kalendárny rok 2012.Konanie o udelení alebo zmene individuálnej licencie, ktoré sa začali a právoplatne neskončili pred
01.09.2011, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.08.2011 (§ 58g ods. 2 zákona č. 171/2005

Z.z. s účinnosťou od 01.09.2011).

Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, žalobca sa výkladu ust. § 58g ods. 2
zákona o hazardných hrách domáhal aj na Finančnej správe Trnava, pracovisko Senica, listom zo dňa
17.05.2012 a taktiež na Ministerstve financií Slovenskej republiky, odbore správy finančného trhu, listom

zo dňa 21.05.2012.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v odpovedi na žiadosť zo 14.06.2012 žalobcovi uviedlo,
že podľa právneho názoru Ministerstva financií Slovenskej republiky v ust. § 58g ods. 2 zákona č.
171/2005 Z.z. o hazardných hrách konaním sa rozumie proces, ktorým správny orgán posudzuje podanú
žiadosťavprípadesplneniastanovenýchpodmienokudeľujealebomeníindividuálnulicenciu.Súčasťou

žiadosti, a teda aj samotného konania nie je podľa žiadnych ustanovení zákona o hazardných hrách
stanovenie výšky odvodu z prevádzkovania hazardnej hry. Táto skutočnosť sa tiež neuvádza v udelenej
individuálnej licencii, výška odvodu z prevádzkovania hazardnej hry je pre dané konkrétne obdobie vždy
stanovená v zákone o hazardných hrách. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to kedy bolo začaté
konanie o udelenie (prípadne zmenu) individuálnej licencie a tiež kedy bolo právoplatne ukončené, na

výšku odvodu táto skutočnosť nemá vplyv, s výnimkou v prípadoch kedy je to explicitne uvedené v
prechodných ustanoveniach zákona o hazardných hrách. Pretože v prípade žalobcu táto skutočnosť
nebola prechodným ustanovením upravená, preto výška odvodu za prevádzkovanie výherného prístroja
v roku 2012 je podľa nášho názoru 1.900,- eur.

Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ust. § 58g zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách
(ďalej len „zákon o hazardných hrách“), ktoré žalobca v žalobe namietal, že žalovaný porušil a ktoré
bolo v preskúmavanej veci jedine sporné, súd zastáva právny názor súhlasne s právnym názorom
žalovaného, v zmysle ktorého ust. § 58g zákona o hazardných hrách účinného od 01.09.2011 s názvom
„Prechodnéustanoveniekúpravámúčinnýmod01.09.2011“upravujevýslovneavzťahujesavýlučnelen

na konanie o udelení alebo zmene individuálnej licencie a nie na odvod, ktorý je povinný prevádzkovateľ
hazardnej hry odvádzať podľa § 37 ods. 1 písm. j) zákona o hazardných hrách, pretože prechodné ust.
§ 58g zákona o hazardných hrách je začlenené v zákone o hazardných hrách v druhej časti tretej hlavy
zákona o hazardných hrách a odvod za hazardnú hru, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu, jeho výška
je upravená v tretej časti prvej hlavy zákona.

Už zo systematiky začlenenia konania o udelení alebo zmene individuálnej licencie a výšky odvodu je
zrejmé, že ide o odlišné právne inštitúty, a preto nie je možné aplikovať ust. § 58g zákona o hazardných
hrách na ustanovenia tretej časti prvej hlavy zákona o hazardných hrách.

Na základe uvedeného právneho názoru súdu vychádzajúc z ust. § 37 ods. 1 písm. j) zákona o
hazardných hrách možno jednoznačne uzavrieť, že žalobca bol povinný v roku 2012 odvádzať odvod
v sume 1.900,- eur za kalendárny rok a za každý výherný prístroj do štátneho rozpočtu bez ohľadu na
dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka, ako to vyplýva z vyššie citovaného zákonného ust.
§ 37 ods. 1 písm. j) zákona o hazardných hrách, a nie v polovičnej výške, ako to urobil žalobca a ako

to tvrdil mylne v žalobe.

Preto súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu proti Daňovému úradu Košice v rozsahu a z
dôvodu uvedeného v žalobe zamietol ako nedôvodnú.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žalobu proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
Vazovova 2, Bratislava zobral späť, súd konanie začaté proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky zastavil v súlade s ust. § 250d ods. 3 O.s.p. a vo veci konal so žalovaným Daňovým úradom
Košice I, ktorého preskúmania rozhodnutia sa žalobca domáhal výslovne v žalobe na 1. strane žaloby,
ako aj v zmysle petitu žaloby.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k
ods. 1 O.s.p.).Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.