Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715203314
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1715203314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a

sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská
spoločnosť,a.s.,Prešovská48,Bratislava,IČO:35850370,zastúpená:1/AdvokátskakanceláriaRoštár
- Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731 a 2/ Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners, s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovaným:1a/D..E.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.XXXX/X,X.,1b/X.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZa
O. XXXX/X, X., obaja zastúpení JUDr. Michalom Mistríkom, advokátom, Dvořákovo nábr. 8/A, Bratislava,
2/ Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, B., korešpondenčná adresa: G. XX, B., o zaplatenie 230,17 eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 06. septembra
2017 č. k. 8C 141/2015-158 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1a/ a 1b/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti pôvodnej
žalovanej 1/, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, a žalovanej 2/ domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne (v zmysle písomnej opravy petitu žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa
23.10.2015) sumu 230,17 eur s príslušenstvom a priznania nároku na náhradu trov konania skutkovo
odôvodnenú tým, že odoberali pitnú vodu a odvádzali odpadovú vodu, t.j. využívali verejný vodovod a
verejnú kanalizáciu v jeho správe bez existencie zmluvy a poskytnutia protiplnenia, čím mu spôsobili
škodu. Žalované vyzval na úhradu sumy za využívanie služby zaslaním faktúry na odberné miesto a

vystavil faktúru za službu prerušenia dodávky pitnej vody.

2. Vo veci vydal najskôr platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná 1/ a žalovaná 2/ podali odpor. V
odôvodnení odporu uviedli, že v apríli 2011 z dôvodu požiaru v dome, boli odmontované všetky kohútiky
a neskôr i prívodné a kanalizačné potrubia. Od tohto termínu (t.j. od apríla 2011) na danom odbernom
mieste nebol vykonaný žiaden odber pitnej vody ani odvádzanie odpadovej vody do verejnej kanalizácie.
Dňa 06.02.2013 požiadala O. Q. žalobcu o dočasné prerušenie dodávky vody. Na základe výzvy žalobcu

bola hlásená zmena odberateľa na žalovanú 2/ a uzavretá zmluva o dodávke pitnej vody a odvode
odpadových vôd. Nakoľko od apríla 2011 na predmetnom odbernom mieste nedochádza k žiadnemu
odberu pitnej vody ani k odvádzaniu odpadovej vody do verejnej kanalizácie, považujú tvrdenia o
neoprávnenom odbere a neoprávnenom odvode odpadových vôd za nepravdivé.3. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 29.09.2016 uviedol, že O. Q., pôvodná odberateľka
na odbernom mieste, nemohla dňa 06.02.2013 podať a osobne podpísať žiadosť o prerušenie

dodávky vody, nakoľko pani O. Q., pôvodná odberateľka zomrela dňa XX.XX.XXXX, čo vyvodil z
uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č. k. 31Ro/2356/2014-48 zo dňa 19.03.2016. Nakoľko sa
až z predmetného uznesenia dozvedel, že pani O. Q. je po smrti, pokúšal sa ešte v roku 2013
vyhovieť žiadosti o prerušenie dodávky vody, avšak bezúspešne, nakoľko nebolo možné skontaktovať
odberateľa za účelom sprístupnenia vodomernej šachty. K prerušeniu dodávky vody došlo až v júli

2013, avšak nie na základe žiadosti odberateľky, ale z dôvodu neplatenia. Uviedol, že žalované sú
vlastníkmi nehnuteľností minimálne od roku 1994. Pôvodnej odberateľke bola vystavená dňa 02.01.2012
vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXX, ktorá znela na nedoplatok vo výške 541,07 eur. Uvedená faktúra
nebola zo strany odberateľky, resp. vlastníkov nehnuteľnosti uhradená. Na odbernom mieste stále
dochádzalo k vystavovaniu preddavkových faktúr, ktoré neboli zo strany odberateľky, resp. vlastníkov
nehnuteľnostiuhrádzané.Preddavkovéfaktúry,ktorésúpredmetompreskúmavanéhosúdnehokonania,

uhradené neboli. Za obdobie 27.11.2012 - 25.11.2013 bola odberateľke vystavená vyúčtovacia faktúra
č. XXXXXXXXX, ktorá síce znela na preplatok vo výške 278,63 eur, avšak tento preplatok bol použitý
na vyrovnanie jeho najstaršej nezaplatenej pohľadávky, a to faktúry č. XXXXXXXXX, z ktorého dôvodu
nebol preplatok použitý na vyrovnanie neskorších nezaplatených preddavkových faktúr a tieto zostali
neuhradené.

4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal následne na pojednávaniach žalobe
vyhovieť. Nestotožnil sa s tvrdením pôvodnej žalovanej 1, že vo faktúre, ktorá tvorí predmet tohto sporu,
nie sú zohľadňované preddavkové faktúry vo vyúčtovacej faktúre, s tým, že tieto preddavkové faktúry
sú jednoznačne obsiahnuté vo vyúčtovacej fa XXXXXXXXX. Bol toho názoru, že ak by nevymáhal

zaplatenie preddavkových faktúr, tak zákazník, resp. žalovaný by sa na jeho úkor obohatil. Predmetná
vyúčtovacia faktúra znie na preplatok vo výške 278,63 eur t.j. vychádza z predpokladu, že všetky
preddavkové faktúry, ktoré boli za dané obdobie vystavené budú zákazníkom uhradené. Preddavková
faktúra tvorí samostatný účtovný doklad, pričom peňažná suma z nich vyplývajúca je samostatným
peňažnýmnárokom.Nazákladnetejtovyúčtovacejfaktúryzákazníkobdržal278,63eur,alevskutočnosti

mu zaplatil len 46,50 eur a to za preddavkovú fa č. XXXXXXXXX. Preddavková faktúra aj vyúčtovacia
faktúra boli vystavené správne.

5. Pôvodná žalovaná 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaniach uviedla, že až z
písomného podania žalobcu v priebehu súdneho konania sa dozvedela, že eviduje voči nej pohľadávku

34,07 eur a preto bola zmätená, nakoľko túto sumu vo svojom podaní nikde neuvádza. Z písomného
podania vyvodila, že žalobca s jej podaním z 26.06.2017 súhlasí. Päť uvedených faktúr neuznáva. V
zmysle vykonaného dokazovania mala za to, že sa ich skutkové tvrdenia nerozchádzajú, keď zhodne
uvádzajú, že od roku 2011 nedochádza k odberu a stále je stav 534 m3, preto nerozumie, prečo žalobca
stále vystavoval žalovaným faktúry na predpokladaný odber 42 m3 mesačne. Mala za to, že v tomto

prípadeideorozportvrdenia,nakoľkožalobcauvádza,žedochádzakodberupitnejvody,začožalované
neplatili. Namietala pravdivosť tohto tvrdenia žalobcu, pretože od r. 2011 k odberu nedochádza. Taktiež
nechápe tvrdeniu žalobcu, že ak by predpokladané zálohy neboli uhradené, vyúčtovacia faktúra by
musela znieť na vyššiu sumu nedoplatku. Nerozumie, čo žalobca žaluje a taktiež nedošlo k vyúčtovaniu.
Nesúhlasila s faktúrou na sumu 90,52 eur, ktorou si žalobca nárokuje sumu za prerušenie dodávky

pitnej vody z dôvodu neplatenia, nakoľko žiadali prerušiť dodávku vody skôr. Pretože nedochádzalo k
odberuvody,nemohloprísťkneoprávnenémuodberuvodyavtomtoprípadebymalžalovanýmvzniknúť
preplatok. Žiadala žalobu zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalobca vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXX vystavil dňa

02.01.2012 na meno odberateľa O. Q. za obdobie od 29.11.2011 do 19.12.2011 nedoplatok 541,07 eur,
vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXX vystavil dňa 09.12.2013 na meno odberateľa O. Q. za obdobie
od 27.11.2012 - 25.11.2013 preplatok 278,63 eur. Tiež zistil, že žalobca vystavil na meno odberateľa O.
Q. dňa 26.05.2013 faktúru za opakované dodanie tovaru a služby č. XXXXXXXXXX na sumu 46,55 eur
za obdobie 27.04.2013 - 26.05.2013, ďalej vystavil na meno odberateľa O. Q. dňa 26.04.2013 faktúru

za opakované dodanie tovaru a služby č. XXXXXXXXX na sumu 46,55 eur za obdobie 27.03.2013 -
26.04.2013, taktiež vystavil na meno odberateľa O. Q. dňa 26.03.2013 faktúru za opakované dodanie
tovaru a služby č. XXXXXXXXX na sumu 46,55 eur za obdobie 27.02.2013 - 26.03.2013. Žalobcafaktúrou č. 13675146 zo dňa 16.07.2013 žiadal uhradiť sumu vo výške 90,52 eur za prerušenie dodávky
pitnej vody z dôvodu neplatenia.

7. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II 31Ro/2356/2014-48 zo dňa 19.03.2015 mal za preukázané,
že pôvodná odberateľka O. Q. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
mal za preukázané, že pôvodná žalovaná 1/ nadobudla do podielového spoluvlastníctva relevantné
nehnuteľnosti v podiele 1 na základe rozhodnutia D/1069/89, žalovaná 2/ ich nadobudla do podielového
spoluvlastníctva v podiele 1 rozhodnutím D/84/1994. Zistil, že žalovaná 2/ so žalobcom uzavrela Zmluvu

č. X. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd dňa 20.09.2015, kde zmluvné strany uviedli
stav 534 m3.

8. Súd prvej inštancie vychádzal aj z vyúčtovacích faktúr, ktoré žalované doložili k písomne podanému
odporu, a to vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX vystavenú dňa 21.12.2013 za obdobie 27.06.2015
- 23.11.2015 stav 534 m3, nedoplatok 0 eur, vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXXX vystavenú dňa

26.08.2015 za obdobie 25.11.2014 - 25.06.2015 stav 534 m3 nedoplatok 0 eur.

9. Z hlásenia zmeny odberateľa na odbernom mieste zo dňa 25.06.2015, ktoré došlo žalobcovi dňa
30.07.2015, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná 2/ odhlásila pôvodnú odberateľku
O. Q. a prihlásila seba, kde uviedla, že voda bola uzatvorená v roku 2013 na hlavnom prívodnom

uzávere (nehnuteľnosť je zhorená) bez prívodu vody. Žiadala naďalej, aby bola voda na hlavnom prívode
odstavená. Z objednávky na práce zistil, že danou objednávkou, ktorá bola podaná dňa 06.02.2013 u
žalobcu, odberateľka O. Q. žiadala o dočasné prerušenie dodávky pitnej vody na hlavnom uzávere, kde
je uvedený aj podpis O. Q..

10. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 28.09.2016 opätovne špecifikoval svoj žalobný návrh, kde sa
vyjadril k preddavkovým faktúram, na základe čoho boli vystavené a prečo boli vracané preplatky na
odbernom mieste. Podľa neho z prehľadu spotreby na odbernom mieste vyvodil, že stav vodomeru
ku dňu 19.12.2011 bol 534 m3. Dňa 02.01.2012 bola vystavená vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX
na sumu nedoplatku 541,07 eur za obdobie od 29.11.2011 do 19.12.2011 za spotrebu vody 503

m3. Konečný stav vodomeru ku dňu 19.12.2011 bol 534 m3, s tým, že uvedená faktúra nebola zo
strany pôvodnej odberateľky uhradená. Po vyúčtovacej faktúre č. XXXXXXXXX, po dátume 19.12.2011,
naďalej dochádzalo k vystavovaniu preddavkových faktúr, až po vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX
za obdobie od 20.12.2011 - 26.11.2012, pričom preddavkové faktúry za obdobie od 20.12.2011 -
26.11.2012 boli uhradené zo strany odberateľa, t.j. vlastníkom nehnuteľnosti len čiastočne. Vyúčtovacia

faktúra č. XXXXXXXXX bola vystavená na preplatok 413,05 eur, nakoľko pri kontrolnom odpočte dňa
03.01.2012 žalobca zistil, že k odberu vody v rámci tohto obdobia nedochádzalo. Preplatok z faktúry
č. XXXXXXXXX bol automaticky započítaný na najstaršie neuhradené faktúry, ktoré žalobca evidoval
v danom čase, t.j. na faktúru č. XXXXXXXX, na ktorú započítal 1,08 eur a na vyúčtovaciu faktúru č.
XXXXXXXXX započítal 411,97 eur. Po vyúčtovacej faktúre č. XXXXXXXXX, t.j. po dátume 26.11.2012

žalobca vystavoval naďalej preddavkové faktúry, ku ktorým patria aj tie, ktoré sú predmetom tohto
konania. Uviedol, že preddavkové faktúry, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, uhradené
neboli. Následne žalobca vystavil odberateľovi vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX za obdobie od
27.11.2012 - 25.11.2013, znejúcu na preplatok 278,63 eur. Tento preplatok bol automaticky použitý na
vyrovnanie najstaršej neuhradenej faktúry, ktorou bola faktúra č. XXXXXXXXX. Vyúčtovacia faktúra č.

XXXXXXXX a vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXX boli použité na vyrovnanie neskorších nezaplatených
preddavkových faktúr a tieto zostali neuhradené.

11. Vyššie ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 15 ods. 7 písm. b) a
ust. § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 443/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších
predpisov (zákon o vodovodoch a kanalizáciách), § 25 ods. 1, 2 zákona o vodovodoch a kanalizáciách
a § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

12. Zhrnul, že žalobca sa domáhal zaplatenia pohľadávky z dôvodu, že žalované využívali verejný

vodovod bez existencie zmluvy a tým sa na jeho úkor obohatili. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané a medzi stranami za nesporné, že pôvodná žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú (boli)
spoluvlastníčky nehnuteľnosti, ktorá sa týka daného odberného miesta. Žalované danú nehnuteľnosť
nadobudli na základe dedenia po O. Q., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, čo vyvodil z uzneseniaOkresného súdu Bratislava II, č.k. 31 Ro/2356/2014-48 zo dňa 19.03.2015. Žalobca vystavoval
preddavkové faktúry ako aj vyúčtovacie faktúry na pôvodnú odberateľku O. Q.. Žalované ako dedičky,
ktoré nadobudli nehnuteľnosť nemali so žalobcom uzatvorenú Zmluvu o dodávke pitnej vody a

odvádzaní odpadových vôd až do 20.09.2015, ktorú uzatvorila žalovaná 2/. Z hlásenia zmeny odberateľa
na odbernom mieste, ktorý vypísala žalovaná 2/ vyvodil, že na odbernom mieste bola voda uzavretá v
roku 2013 na hlavnom uzávere.

13. Medzi stranami sporu mal taktiež za nesporné, že stav vodomeru od 19.12.011 bol 534 m3, čo

zistil aj z písomného podania žalobcu zo dňa 28.09.2016, ako aj zo Zmluvy o dodávke pitnej vody a
odvádzaníodpadovýchvôdzodňa26.08.2015,kdejeuvedenýstavvodomeru534m3.Danúskutočnosť
mal za preukázanú aj z montážneho listu zo dňa 16.04.2013, kde je uvedený stav 534 m3. Podľa
objednávky na práce zo dňa 06.02.2013 O. Q. žiadala o dočasné prerušenie dodávky pitnej vody na
hlavnom uzávere. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že danú objednávku o dočasné prerušenie dodávky
pitnej vody na hlavnom uzávere nemohla objednať O. Q., nakoľko v tom čase už nežila. Mal za to, že

danú objednávku spísali pôvodná žalovaná 1/ a žalovaná 2/, nakoľko ju k danému odporu predložili a
mali o tom vedomosť.

14. Skonštatoval, že žalobca žalovaným 1/ a 2/ vystavil:
- vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX za obdobie 29.11.2011 - 19.12.2011 za spotrebu vody 503 m3 na

nedoplatok 541,07 eur,
- vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX za obdobie 20.12.2011 - 26.11.2012 - preplatok 413,05 eur ,
pričom tento preplatok žalobca použil na uhradenie najstaršej neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXX a
ako aj na vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXX na sumu 1,08 eur. Žalobca naďalej evidoval voči žalovaným
nedoplatok v sume 129,10 eur. Vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXX za obdobie od 27.11.2012

- 25.11.2013 vyúčtoval preplatok 278,63 eur. Tento preplatok bol použitý na vyrovnanie najstaršej
vyúčtovacej faktúry, ktorou bola faktúra č. XXXXXXXXX, kde zostal nedoplatok 129,10 eur. Vyslovil, že
žalovaným 1/, 2/ po vyrovnaní neskorších nezaplatených faktúr zostal preplatok 149,53 eur.

15. Z oznámenia o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 10.12.2013 žalobcu zistil, že

vykonal vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov, nasledovne žalovaným vznikol preplatok na základe
vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXX na sumu 278,63 eur, žalobca mal voči žalovaným nedoplatok v
sume 129,10 eur a daným vzájomným zápočtom žiadal zaplatiť neuhradené preddavkové zálohové
platby za obdobie 25.01.2012 - 15.06.2012 v sume 183,60 eur (4 x 45,90 Eur), čím vznikol nedoplatok
34,07 eur, keď danú sumu žalobca od žalovaných nepožaduje. Žalobca si započítal od žalovaných

uhradenia štyroch zálohových platieb, ktoré neboli uhradené za obdobie 20.12.2011 - 26.11.2012, kde
na základe vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXX vznikol preplatok 413,05 eur. Z daného vyúčtovania
mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalované zálohové platby platili, aj keď len čiastočne, ale aj
napriek nezaplateniu daných štyroch zálohových platieb im vznikol preplatok, ktorý bol spotrebovaný na
nezaplatenú neskoršiu vyúčtovaciu faktúru. Žalobca započítal žalovaným zaplatenie zálohových platieb

v sume 183,60 eur za obdobie 20.12.2011 - 26.11.2012, kde z tohto obdobia podľa súdu prvej inštancie
vyplýva, že po danom dátume 19.12.2011 k odberu vody nedochádzalo, nakoľko pri kontrolnom odpočte
dňa 03.01.2012 žalobca zistil, že k odberu vody v rámci tohto obdobia nedochádza. Zaujal názor, že
už na základe tohto kontrolného odpočtu žalobca mal žalovaným znížiť zálohové platby, alebo ich od
nich už vôbec nežiadať. Poukázal na to, že žalobca si uplatnil od žalovaných a započítal sumu 183,60

eur aj napriek tomu, že daný odber nevykonávali a spotreba vody bola naďalej stále 534 m3. Uzavrel,
že žalované, aj napriek danému vzájomnému zápočtu žalobcu nemali žiaden nedoplatok v sume 34,07
eur, čo však nebolo predmetom preskúmavaného konania.

16. Súd prvej inštancie zopakoval, že žalobca žalobou žiadal zaplatenie preddavkových faktúry č.

XXXXXXXXX za obdobie 27.04.2013 - 26.05.2013 na sumu 46,55 eur, faktúry č. XXXXXXXX za obdobie
27.03.2013 - 26.04.2013 na sumu 46,55 eur, faktúry č. 27.02.2013 - 26.03.2013 na sumu 46,55 Eur,
faktúry č. XXXXXXXX na sumu 90,52 eur- za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia. Na
základe uvedeného žalobca žiadal zaplatiť od žalovaných tri zálohové platby 3 x 46,55 eur za obdobie
27.11.2012 - 25.11.2013, kde na základe vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXX vznikol preplatok 278,63

eur. Daný preplatok bol použitý na uhradenie nedoplatku v sume 129,10 eur, ktorý zostal po vyúčtovacej
faktúryč.211295291,kdežalovanýmpouhradenískoršíchnedoplatkovmalzostaťpreplatok149,53eur.17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že ku dňu 19.12.2011
bol stav vodomeru 534m3, čo vyvodil aj z kontrolného odpočtu vykonaného zamestnancom žalobcu
03.01.2012, ako aj z montážneho listu zamestnanca žalobcu, že na danom odbernom mieste po

dátume 19.12.2011 nedochádza k spotrebe pitnej vody. Vzal do úvahy, že aj napriek tomu žalované
platili zálohové preddavky žalobcovi, aj keď len čiastočne, keď z dôvodu toho, že k odberu pitnej
vody nedochádzalo a stav vodomeru bol 534m3 vyúčtovacie faktúry zneli na preplatok. Žalobca najprv
správne započítal preddavkové vyúčtovacie faktúry na neskoršie neuhradené vyúčtovacie faktúry, kde
vznikol nedoplatok, čím žalovaným po uhradení nedoplatkov zostal naďalej preplatok. Žalobca danou

žalobou žiadal zaplatenie troch preddavkových faktúr za obdobie, v ktorom žalované neodoberali
vodu, preto právne posúdil, že žalobcovi nemohli spôsobiť škodu, ako tvrdí v žalobe a ani sa nemohli
bezdôvodne obohatiť. Uviedol, že žalobca aj napriek svojmu tvrdeniu, že od roku 2011 nedochádzalo
k odberu pitnej vody a nemeniacim stavom vodomeru 534m3 požadoval od žalovaných zaplatenie
zálohových faktúr. Zdôraznil, že žalobca od 03.01.2012 pri kontrolnom odpočte mal vedomosť, že
naďalej nedochádza k odberu pitnej vody, čo mal za nesporné medzi stranami sporu. Vyhodnotil,

že prípadnou úhradou aj týchto troch zálohových faktúr musel by vzniknúť ďalší preplatok, čo by
musel žalobca žalovaným vrátiť. Žalobca žiadal v žalobe aj zaplatenie sumy vo výške 90,52 eur v
zmysle cenníka žalobcu z dôvodu prerušenia dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia. Žalované
predložili listinu „Objednávka na práce zo dňa 06.02.2013“, v ktorej O. Q. žiadala o dočasné prerušenie.
Danú listinu vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nakoľko v danom čase pôvodná odberateľka nežila

a nemohla prejaviť vôľu na to, aby došlo k dočasnému prerušeniu pitnej vody. Žalované mali po
nadobudnutí vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 15 ods. 7 písm. b) o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách uzatvoriť so žalobcom písomne zmluvu, čo urobila žalovaná 2/ až 26.08.2015.
Žalovaná 2/ v hlásení zmeny odberateľa na odbernom mieste uviedla, že voda bola uzatvorená v roku
2013 na hlavnom prívodnom uzávere a žiadala naďalej, aby bola voda na hlavnom uzávere odstavená.

Z montážneho listu 16.07.2013 vyvodil, že k odpojeniu došlo z dôvodu neplatenia. Žalobca v písomnom
podaní zo dňa 28.09.2013 uviedol, že sa pokúšal v roku 2013 vyhovieť žiadosti o prerušenie dodávky
vody, avšak bezúspešne, nakoľko nebolo možné skontaktovať odberateľa za účelom sprístupnenia
vodomernej šachty. Na základe uvedeného zaujal názor, že aj napriek tomu, že vedel z uznesenia
31Ro/2356/2014, že O. Q. zomrela, akceptoval objednávku na práce a pokúšal sa vyhovieť žiadosti

o prerušenie dodávky vody, čo neurobil z dôvodu nesprístupnenia vodomernej šachty. Až následne v
júli 2013 zamestnanec žalobcu vykonal prerušenie dodávky vody, podľa žalobcu bolo dané prerušenie
vykonané z dôvodu neplatenia. Žalobca na základe toho žiadal zaplatenie sumy 90,52 eur podľa
cenníka, keď na jednej strane žalobca uznal objednávku na práce, kde bola vôľa žalovaných odpojiť
vodomer, čo neurobil z dôvodu nesprístupnenia, kde následne žiadal prerušenie dodávky pitnej vody z

dôvodu neplatenia, čo je podľa cenníka vyššia suma. Bol toho názoru, že žalobca mal prerušiť dodávku
pitnej vody na základe danej objednávky, ktorú akceptoval a na základe toho si mal uplatniť sumu podľa
platného cenníka. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko na odbernom mieste
nedochádzalo v danom období po 19.12.2011 k odberu pitnej vody, keď právne posúdil, že preto ani
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Po uhradení neskorších vyúčtovacích faktúr č. XXXXXXXXX,

XXXXXXXX, kde bol nedoplatok s vyúčtovacími faktúrami č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX mali žalované
preplatok 149,53 eur. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani faktúru č. XXXXXXXX na sumu 90,52
eur z dôvodu prerušenia pitnej vody z dôvodu neplatenia, keďže z montážneho listu vyplýva, že k
odpojeniu došlo 16.07.2013, pričom žalobca predložil cenník platný od 15.10.2013. Súd prvej inštancie
tak daný nárok nemal za preukázaný, pretože nemal predložený platný cenník za dané obdobie a preto

žalobu zamietol v celom rozsahu.

18. Ohľadom nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu
v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaných
v konaní.

19. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, keď namietal jeho nesprávnosť, zmätočnosť a nesúlad s objektívnym právom, pričom výroky a
ani odôvodnenie rozsudku nemajú podľa neho oporu vo vykonanom dokazovaní. Rozsudok považoval

za nesprávny z nasledovných odvolacích dôvodov:
a) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365
ods. 1 písm. f) CSP) ab) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP).

20. Rozsudku vytýkal najmä to, že nezohľadnil jeho právnu argumentáciu a ním uvádzané skutkové
tvrdenia (zhrnuté aj v bode 6 Rozsudku), tieto odignoroval a náležité resp. presvedčivo sa s nimi
nevysporiadal. Naďalej mal za to, že nároky, ktorých zaplatenia sa žalobou domáha voči žalovaným, sú
dôvodné, oprávnené a boli v spore preukázané listinnými dôkazmi.

21. Zopakoval, že predmetom sporu je:
a) neuhradenie nižšie uvedených faktúr vystavených žalobcom za poskytnuté služby (dodávka pitnej
vody):
- faktúra číslo XXXXXXXXX, vystavená dňa 26.03.2013 na sumu 46,55 eur s dátumom splatnosti
16.04.2013,
- faktúra číslo XXXXXXXXX, vystavená dňa 26.04.2013 na sumu 46,55 eur s dátumom splatnosti

16.05.2013,
- faktúra číslo XXXXXXXXX, vystavená dňa 26.05.2013 na sumu 46,55 eur s dátumom splatnosti
16.06.2013,
b) faktúra číslo XXXXXXXX, vystavená dňa 16.07.2013 na sumu 90,52 eur s dátumom splatnosti
01.08.2013 (za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia).

22. Uviedol, že žalovaní ako univerzálni právni nástupcovia (zákonní dediči) po nebohej O. Q. sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatili tým, že na základe vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXX, vystavenej
dňa 09.12.2013 pani O. Q., bytom F. XX, XXX XX B. ako odberateľovi (za dodanie tovaru a služby
- vodné), a to za obdobie 27.11.2012 - 25.11.2013 na sumu 278,63 eur (preplatok), získali peňažné

prostriedky (pohľadávku vo forme preplatku) vo výške 278,63 eur, pričom v skutočnosti zaplatili iba
jednu z preddavkových faktúr (konkrétne FA číslo XXXXXXXXX, s dátumom splatnosti: 15.02.2013,
suma: 46,55 eur, dátum úhrady: 09.07.2013), pričom mu mali uhradiť všetky preddavkové faktúry
spadajúce do obdobia, ktoré zahŕňa predmetná vyúčtovacia faktúra. Jednoduchým matematickým
prepočtom dospel k tomu, že tým, že žalovaní (resp. ich právny predchodca) mu neuhradili preddavkové

faktúry, spadajúce do obdobia zahŕňajúceho vyúčtovaciu FA č. XXXXXXXXX, konkrétne preddavkové
faktúry č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX (tvoriace predmet sporu), získali na úkor
žalobcu neoprávnený majetkový prospech. Aj napriek tej skutočnosti, že spotreba vody na danom
odbernom mieste počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje predmetná vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXX
(od 27.11.2012 - 25.11.2013), bola nulová, zákazník resp. univerzálni právni nástupcovia zákazníka

(dediči po nebohom zákazníkovi, t. j. žalovaní) sú povinní uhradiť mu jednotlivé preddavkové faktúry,
ktorých neuhradenie tvorí predmet sporu, nakoľko výsledkom vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXX bol
preplatok vo výške 278,63 eur. Inak povedané, vyúčtovacia faktúra, ktorá je samostatným účtovným
dokladom, predpokladá a vychádza z toho, že aj jednotlivé preddavkové faktúry, ktoré dodávateľ počas
vyúčtovacieho obdobia vystavil, sú/budú zákazníkom uhradené, pričom v tejto súvislosti zdôraznil

tú skutočnosť, že preddavkové faktúry sú samostatnými účtovnými dokladmi. Systém vystavovania
vyúčtovacích a preddavkových faktúr zo strany žalobcu ako dodávateľa bol predmetom dokazovania,
pričom mal za to, že na pojednávaniach a aj v rámci ním predložených listinných podaní tento svoj
systém popísal a riadne odôvodnil dôvodnosť nároku, ktorého sa v spore domáha voči žalovaným.
Tvrdil, že na základe vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXX mu vznikla peňažná pohľadávka vo výške

278,63 eur, avšak na základe preddavkových faktúr vystavených ním počas vyúčtovacieho obdobia z
celkovej sumy 278,65 eur mu žalovaní uhradili iba jednu preddavkovú faktúru číslo XXXXXXXXX vo
výške 46,55 eur, a to všetko pri nulovej spotrebe pitnej vody. Mal za logické, že žalovaní (zákazník) majú
povinnosť uhradiť mu zostávajúce (neuhradené) preddavkové faktúry č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX T.
XXXXXXXXX (tvoriace predmet sporu). V tomto smere sa žalobca naďalej pridŕžal svojich skutkových

tvrdení a právnej argumentácie, obsiahnutých najmä v ním predložených písomných podaniach (najmä
zo dňa 24.04.2017, 27.06.2017 a 25.08.2017) a v záverečnej reči na pojednávaní dňa 06.09.2017,
pričom na ne v celom rozsahu odkázal. Uviedol, že žalovaní by sa na jeho úkor bezdôvodne neobohatili
v tom prípade, ak by výška preplatku na vyúčtovacej faktúre č. XXXXXXXXX zodpovedala sume, ktorú
mu žalovaní uhradili na základe preddavkových faktúr vystavených počas vyúčtovacieho obdobia (t. j.

sume 46,55 eur). Tým, že výška preplatku podľa vyúčtovacej faktúry bola 278,65 eur, žalovaní získali
na jeho úkor neoprávnený majetkový prospech vo výške 3 x 46,55 eur = 139,65 eur.23. Žalobca v odvolaní proti preskúmavanému rozsudku súdu prvej inštancie tiež dôvodil, že žalovaní
nepreukázali, že by peňažné pohľadávky, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha voči žalovaným,
boli zanikli. Navyše samotná žalovaná 2/ v rámci ňou predloženého písomného vyjadrenia zo dňa

26.06.2017(vsumarizačnejtabuľkeč.2)zhodnesožalobcomvyčíslilasprávnuvýškupeňažnéhonároku
žalobcu voči žalovaným, zohľadňujúceho jednostranné zápočty vzájomných pohľadávok, realizované
zo strany žalobcu.

24. Ak mu súd prvej inštancie v bode 35. napadnutého rozsudku vytýka, že mal na základe kontrolného

odpočtu zo dňa 03.01.2012, ktorým sa zistilo, že po dátume 19.12.2011 k odberu vody nedochádzalo,
znížiť zálohové platby žalovaným alebo od nich už vôbec nežiadať, predmetné stanovisko považoval
za nesprávne, nakoľko v danom čase žalobca ako dodávateľ nemal vedomosť o úmrtí zákazníka
(odberateľa), písomnú Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd považoval za platnú
a účinnú, pričom mal za to, že na jej podklade správne vystavoval preddavkové (zálohové) a následne
vyúčtovacie faktúry. Žalovaní ako univerzálni právni nástupcovia pôvodného zákazníka (odberateľa) na

danom odbernom mieste súdu prvej inštancie neuviedli, aká závažná právna prekážka im bránila v tom,
aby žalobcovi ako dodávateľovi v období od úmrtia poručiteľa (nebohej pani O. Q.), t. j. od 14.06.1994
do 25.06.2015 (hlásenie zmeny odberateľa na odbernom mieste zo strany žalovanej 2/ ) oznámili túto
podstatnú skutočnosť (úmrtie pôvodnej odberateľky). Vytkol súdu prvej inštancie, že nevzal zreteľ na
to, že žalobca vystavil vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX za obdobie 27.11.2012 - 25.11.2013, na

základe ktorého vznikol preplatok vo výške 278,63 eur, ktorý bol vyplatený (resp. zanikol v dôsledku
zápočtu so staršími záväzkami pôvodného odberateľa voči žalobcovi). Tá skutočnosť, že na odbernom
mieste nedochádzalo v danom období po 19.12.2011 k odberu pitnej vody, podľa žalobcu nemôže
viesť k záveru, že sa žalovaní nemohli bezdôvodne obohatiť na jeho úkor. Súdu prvej inštancie vytkol
opomenutie tej skutočnosti, že aj preddavkové faktúry sú samostatnými účtovnými dokladmi, pričom

plnenie z nich vyplývajúce je súdne vymáhateľné.

25. Žalobca rovnako za dôvodný a preukázaný považuje aj nárok voči žalovaným vyplývajúci z faktúry
číslo XXXXXXXX, vystavenej dňa 16.07.2013 na sumu 90,52 eur s dátumom splatnosti 01.08.2013
(za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia). Namietal, že súd prvej inštancie dospel

k nesprávnemu skutkovému tvrdeniu, že žalobca údajne akceptoval objednávku na práce zo dňa
06.02.2013, v ktorej O. Q. žiadala o dočasné prerušenie dodávky pitnej vody, a to podľa súdu prvej
inštancie v čase, kedy žalobca údajne vedel z uznesenia 31Ro/2356/2014, že O. Q. zomrela. Predmetnú
konštrukciu označil za nesprávnu, nelogickú a aj chronologicky nesprávnu, nakoľko údajná akceptácia
objednávky pôvodnej odberateľky žalobcom podľa neho z ničoho nevyplýva a ani nebola predmetom

dokazovania, pričom z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z čoho súd prvej inštancie usudzuje, že v
danom čase (v roku 2013) žalobca vedel o úmrtí O. Q. podľa uznesenia 31Ro/2356/2014, ktoré bolo
vydané zrejme až v roku 2014. Žalobca odmietol, že by akceptoval alebo uznal objednávku pani O. Q.
na vykonanie predmetných prác, keď sa v roku 2013 iba pokúšal skontaktovať s pôvodnou odberateľkou
za účelom sprístupnenia vodomernej šachty. Žalobca mal naďalej za to, že v júli 2013 jeho zamestnanec

oprávnene vykonal prerušenie dodávky vody na danom odbernom mieste, nakoľko boli splnené zákonné
podmienky na tento postup, pričom za uvedené vznikol žalobcovi v zmysle v tom čase platného cenníka
(súčasť spisu a zverejnený aj na internetovej stránke žalobcu) nárok na zaplatenie sumy 90,52 eur podľa
faktúry číslo XXXXXXXX.

26. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za nepresvedčivé, majúc za to, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s jeho podstatnými vyjadreniami prednesenými v konaní. Nároky ním uplatňované voči
žalovaným považuje za dôvodné a ich oprávnenosť mal za preukázanú najmä listinnými dôkazmi.

27. Pôvodná žalovaná 1/ v elektronickej replike na odvolanie žalobcu realizovanej prostredníctvom

svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.12.2017 označila rozsudok
súdu prvej inštancie za vecne správny a žiadala ho potvrdiť majúc za to, že súd prvej inštancie sa
správne vysporiadal s vykonanými dôkazmi a vec správne právne posúdil. Konštatovala, že žalobca
založil svoj nárok na nezaplatení 3 preddavkových faktúr - č. XXXXXXXXX z 26.3.2013 v sume 46,55
eur, č. XXXXXXXXX z 26.04.2013 v sume 46,55 eur a č. XXXXXXXXXX z 26.5.2013 v sume 46,55 eur

a na faktúre za odpojenie č. XXXXXXXX v sume 90,52 eur. Dala do pozornosti, že skutkové tvrdenia
žalobcu počas konania na súde prvej inštancie sa ale menili a mala za to, že žalobca svoj nárok do
skončenia dokazovania nepreukázal. Nie je podľa nej možné konštatovať, že by žalobca od začiatku
sporu uvádzal skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprel svoje tvrdenia dôkazmi, a tovsúladesprincípomhospodárnostikonania.Rozhodujúcuskutočnosť,atoženezaplatenépreddavkové
faktúry majú byť údajne už zahrnuté v sume preplatku 278,63 eur (vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXX
z 9.12.2013), uviedol žalobca prvýkrát až na pojednávaní dňa 6.9.2017, na ktorom došlo k vyhláseniu

rozhodnutia.Bolatohonázoru,žeuvedenétvrdeniemalamoholuviesťužskôrtak,abytentoprostriedok
procesného útoku uplatnil včas, v súlade s § 153 ods. 1 CSP. Poukázala na to, že argumentácia žalobcu
aprístupprivykazovanínedoplatkovvykazujeznakyzmätočnosti,nejednoznačnostiauvádzaniasvojich
zákazníkov do omylu. Zopakovala, že na predmetnom odbernom mieste od roku 2011 nedochádzalo
k odberu pitnej vody ani k odvádzaniu odpadovej vody do kanalizácie (vodomer v nezmenenom stave

534m3, čo potvrdil aj žalobca a vyplýva z vykonaných dôkazov). Poukázala na zrejmú nelogiku tvrdení
žalobcu, ktorý požaduje preplatenie troch zálohových faktúr, ktoré by následne žalovaným vrátil formou
preplatku(nakoľkokodberunedochádzalo).Zároveňtiežžalobcauvádza,žepreplatok(ktorýnevznikol),
započítal oproti starším nedoplatkom. Nemala za zrejmé, ako je možné započítať záväzok žalobcu vrátiť
platbu, ktorá v skutočnosti nebola vykonaná. Pokiaľ k odberu na odbernom mieste nedochádzalo od
19.12.2011, k tomuto dňu evidoval žalobca nedoplatok v celkovej výške 542,15 eur:

faktúra obdobie suma v EUR priebežný stav v EUR
XXXXXXXXX 30.11.2010 - 28.11.2011 -1,08 -1,08
XXXXXXXXX 29.11.2011 - 19.12.2011 -541,07 -542,15

Vyjadrila názor, že potom počnúc 20.12.2011, od kedy na odbernom mieste nebol vykonaný žiaden
odber pitnej vody ani odvádzanie odpadovej vody do kanalizácie, mali vznikať len preplatky, ktoré zanikli
započítaním na nedoplatok-542,15 eur nasledovne:

faktúra obdobie suma v EUR priebežný stav v EUR

XXXXXXXXX 20.12.2011 - 26.11.2012 413,05 -129,1
XXXXXXXXX X 27.11.2012 - 25.11.2013 278,63 149,53

Nakoľkood19.12.2011nebolnaodbernommiestežiadenodber,užk26.11.2012sazáväzokžalovaných
zmenšil na 129,10 eur (započítaním platieb v celkovej výške 413,05 eur), pričom tento zostatok ich

záväzku musel byť uhradený započítaním preplatku vo výške 278,63 eur ku dňu 25.11.2013 na základe
vyúčtovacej faktúry XXXXXXXXX. Aj pokiaľ by bolo tvrdenie žalobcu ohľadne započítania neuhradených
faktúr XXXXXXXXX z 26.3.2013 v sume 46,55 eur, č. XXXXXXXXX z 26.04.2013 v sume 46,55 eur
a č. XXXXXXXXXX z 26.5.2013 v sume 46,55 eur do celkovej sumy preplatku 278,63 eur pravdivé,
uviedla,žepotompozohľadnenítýchto„neuhradenýchzáloh“preplatokžalovanýchpredstavoval138,98

eur (278,63 - 46,55 x 3), a teda nedoplatok vyčíslený vo vyúčtovacích faktúrach XXXXXXXXX a
XXXXXXXXX v celkovej sume 542,15 eur zanikol najneskôr k 25.11.2013 (a vznikol by preplatok 9,88
eur).Nakoľko k žiadnemu ďalšiemu odberu po 19.12.2011 nedochádzalo, nedoplatok ku dňu 19.12.2011
vo výške -542,15 eur bol uhradený neskoršími zálohovými faktúrami, avšak žalobcovi nevznikol nárok na
zaplatenie sumy presahujúcej sumu nedoplatku -542,15 eur. Preto mala za to, že nedoplatky žalovaných

zanikli najneskôr k 25.11.2013, a žalobcovi nevznikol žiaden ďalší nárok na zaplatenie odplaty za odber
pitnej vody ani odvádzanie odpadovej vody. Z uvedeného dôvodu namietala aj oprávnenosť vystavenej
faktúry za odpojenie č. XXXXXXXX v sume 90,52 eur.

28. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1
CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods.
3vspojenís§378ods.1CSP.Dospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné.Súdprvejinštancie
zistil pre účely rozhodnutia vo veci skutkový stav dostatočne pre možnosť rozhodnutia vo veci, výsledky

vykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve
normy, ktoré aj správne vyložil. Vec teda aj správne právne posúdil. Svoje skutkové a právne závery
v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého
rozsudkupovažujeodvolacísúdzavyčerpávajúceastotožňujesasním(§387ods.22CSP).Vodvolaní
uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver

o nedôvodnosti nároku žalobcu proti žalovaným pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

30. V sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana
sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť unesenia dôkaznéhobremena o svojom tvrdení. Bremeno tvrdenia má základ v tom, že strana, ktorá má povinnosť tvrdenia, v
danom prípade žalobca, ktorý má povinnosť tvrdiť skutočnosti, od ktorých odvodzuje žalobou uplatnený
nárok, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť z dôkazných

prostriedkov dozvie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenie
dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností,
ktoré musia byť pre účely úspechu v spore preukázané), ako aj jeho konkrétnu podobu a taktiež nositeľa
dôkazného bremena.

31. V danom prípade žalobca Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., predmetnou žalobou žiada od
žalovaných zaplatenie preddavkových faktúr z 26.03. 2013, z 26.04.2013 a z 26.05.2013 vo výške 3 x
46,55eurzaodberpitnejvodyaodvododpadovýchvôdazaplateniefaktúryz16.07.2013vovýške90,52
za službu prerušenie dodávky pitnej vody tvrdiac skutočnosť, že pôvodná žalovaná 1/ a žalovaná 2 ako
vlastníčky nehnuteľnosti, ktorá bola odberným miestom, odberali vodu a využívali verejnú kanalizáciu

bez uzatvorenej zmluvy s ním. Za rozhodnú skutočnosť, podľa neho uplatnený nárok opodstatňujúcu,
teda označil neuzavretie zmluvy žalovanými s ním.

32. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o vodovodoch a kanalizáciách (zákon č. 442/2002 Z. z.)
neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody

alebo v rozpore s takouto zmluvou.

Podľa § 25 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej
kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s
takouto zmluvou.

Podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný
nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

Podľa § 25 ods. 4 uvedeného zákona kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie,

je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

33. Vychádzajúc z dikcie citovaných právnych noriem pre účely úspechu žalobcu v konaní bolo jeho
povinnosťou uniesť bremeno tvrdenia a aj bremeno dôkazné, že mu vznikla škoda, keď škodou sa v
právnej teórii rozumie zmenšenie majetku. Žalobca tvrdil, že mu škoda vnikla tým, že do vyúčtovacej

faktúry za obdobie 27.11.2012 - 25.11.2013 nezapočítal preddavkové vyfakturované, ale neuhradené
plnenie 3 x 46,55 eur za obdobie 03-05/2013 a faktúru za prerušenie dodávky vody vo výške 90,52
eur. Uvedenú tvrdenú skutočnosť však žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, keď odvolací
súd sa stotožnil s hodnotením vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie v tomto smere a v
podrobnostiach naň poukazuje, nakoľko súd prvej inštancie toto vyhodnotil logicky a teda zákonu

zodpovedajúcim spôsobom. Navyše z dokazovania vyplynulo, že preplatok z vyúčtovacej faktúry za
obdobie 11/2011 - 11/2013 nebol odberateľom vyplatený, ale podľa tvrdenia samotného žalobcu použitý
na len tvrdené skoršie nedoplatky a nárok žalobcu na uhradenie preddavkových platieb je tak o to viac
nepreukázaný. Pokiaľ ide o faktúru za službu prerušenia dodávky pitnej vody odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní tohto nároku z dôvodu, že žalobca k preukázaniu

svojho tvrdenia doložil cenník za iné než fakturované obdobie a výšku škody tak už len z tohto
dôvodu nepreukázal. K faktúre zo dňa 16.07.2013 a splatnej dňa 01.08.2013 doložil cenník platný od
15.10.2013. Odvolací súd tak dospel k jednoznačnému záveru, že na základe žalobcom navrhnutých
a vykonaných dôkazov sa o ním tvrdených skutočnostiach bezpochyby nedozvedel.

34. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné
a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

35. O nároku žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady
úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na ich plný úspech

v odvolacom konaní. Žalovaným 1a/ a 1b/ splnomocneným advokátom preto priznal tento nárok v plnom
rozsahu, žalovanej 2/ tento nárok nepriznal, keďže jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).