Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 14, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/85/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200331
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3021200331.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: PLC systems, s.r.o., so sídlom Továrenská 4436/66,
018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 313 017, právne zastúpený JUDr. Petrom Belicom, advokátom so
sídlom M. R. Štefánika 36, 036 01 Martin proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného

č. 101188989/2021 zo dňa 9. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 04.10.2021
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako

„správca dane“) č. 100385891/2021 zo dňa 05.03.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi
vyrubený rozdiel dane v sume 154.615,14 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
2018.

2. Obsahom správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) s odôvodnením, že žalobca je spoločnosť, ktorá dlhodobo zamestnáva 11 fyzických osôb
(zamestnancov, dohodárov aj živnostníkov), kedy úhrada sumy 154.615,14 eur je pre žalobcu likvidačná
a spôsobí ukončenie pracovných príležitostí uvedených 11 fyzických osôb (živiteľov svojich rodín),
ktorých živobytie je viazané práve na prácu u žalobcu. Žalobca ako spoločnosť má obmedzené
ekonomické možnosti a napadnuté rozhodnutie má preto likvidačný charakter pre samotného žalobcu

ako spoločnosť a zamestnávateľa 11 fyzických osôb, ktorí živia svoje rodiny a ktorí tak prídu o prácu
v zvlášť ťažkých pandemických časoch, pričom zaťažia sociálny systém ako osoby nezamestnané, čo
bude neprimeranou záťažou na verejné financie vo vyššej miere ako judikovaná istina 154.615,14 eur.
Zisk žalobcu sa v roku 2020 znížil o 95 % na 845,00 eur, pričom žalobca doložil ako dôkaz výpis z
internetovej stránky www.finstat.sk . Výrok napadnutého rozhodnutia znie síce
tak, že došlo

k neoprávnenému uplatneniu nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom vo výške 154.615,14 eur,
avšak situácia je taká, že ak ponechá príslušný správny súd napadnuté rozhodnutie vykonateľným,
bude žalobcovou povinnosťou vrátiť rozdiel medzi vyššie uvedenými sumami. Faktom je dokonca aj
to, že žalobca je účastníkom už prebiehajúceho exekučného konania (exekučným titulom je napadnuté
rozhodnutie žalovaného) v pozícii povinného, čo len preukazuje, že finančné prostriedky, ktoré by
žalobca titulom napadnutého rozhodnutia mal zaplatiť správcovi dane, momentálne vôbec nemá a musia

byť od neho vymáhané. Samotným exekučným konaním nám však vznikajú veľmi vysoké náklady, ktorébude potrebné uhradiť spolu s vymáhanou sumou. V predmetnom exekučnom konaní vymáha žalovaný
(správca dane) daňový nedoplatok voči žalobcovi.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu
a podanú žalobu navrhol zamietnuť, pričom k žalobcovmu návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe uviedol, že nepriznaním odkladného účinku nehrozí žalobcovi nenapraviteľný účinok,
ani iná závažná ujma.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Vychádzajúc zo systematiky jednotlivých ustanovení SSP možno predpokladať, že úmyslom
zákonodarcu bolo, aby inštitút odkladného účinku správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady
vyplývajúcej z ustanovenia § 184 SSP, podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

9. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku žaloby je potrebné považovať za

výnimočné rozhodnutie a vzťahuje sa na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov. Zákon pre
priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP stanovuje dva predpoklady, t. j.
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok) a priznanie odkladného účinku nie je v
rozpore

s verejným záujmom.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd
nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len
existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

11. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s

výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju
zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva
uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie,
v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný

nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov
na preukázanie a podporu týchto tvrdení.

12. Správny súd je toho názoru, že v predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu
žalobcu nie sú uvedené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali žalobcom tvrdené skutočnosti a ktoré

by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Návrh žalobcu v podstate len s poukázaním na § 185 ods. 1 SSP s uvedením, že okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí bližšie žalobcom nešpecifikovaná hospodárska a finančná
škoda, nie je odôvodnený tak, ako to vyžaduje zákon. Správny súd nepovažoval návrh žalobcuna priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ktorá je súčasťou správnej žaloby) za dôvodný.
Žalobca, správnemu súdu žiadnym spôsobom neosvedčil základný zákonný predpoklad, pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca síce tvrdil, že zamestnáva 11 fyzických osôb, avšak

túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal (napr. pracovnými zmluvami). Zároveň neuviedol
aké množstvo finančných prostriedkov je potrebné vynaložiť na uvedených zamestnancov, resp. na
udržanie uvedených pracovných miest, pričom túto skutočnosť bolo taktiež potrebné preukázateľne
podporiť dôkazmi (napr. výplatné pásky zamestnancov). Žalobca taktiež poukazoval na zníženie
zisku v roku 2020 o 95 %, čo preukazoval výpisom z internetovej stránky www.finstat.sk , avšak uvedené nepreukazuje aktuálny stav finančných prostriedkov na účte žalobcu
(čo možno preukázať napr. výpisom z bankového účtu), resp. nepreukazuje, že priamo napadnuté
rozhodnutie bude mať pre žalobcu likvidačný charakter. Žiadnymi dôkazmi nepodložený návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukazuje, že by okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Takéto neodôvodnené a najmä dôkazmi nepodopreté, resp. hypotetické

tvrdenia, nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku
správnej žalobe vyhovel. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré
by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Napadnuté rozhodnutie žalovaného s
negatívnym hospodárskym výsledkom priamo nesúvisí a na základe žalobcom tvrdených skutočností,
ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi nemožno konštatovať, že nepriaznivá finančná situácia

u žalobcu by bola spôsobená práve týmto rozhodnutím. Priznanie odkladného účinku tak logicky
nemôže spôsobiť zlepšenie tejto situácie, resp. na druhej strane ani odvrátenie negatívnych dôsledkov
hospodárenia u žalobcu. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov
verejnej správy je predmetom posúdenia súdom v rámci rozhodovania vo veci samej.

13. Žalobca oprel svoju argumentáciu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe taktiež o začaté
daňové exekučné konanie. Správny súd v súvislosti s exekučným konaním konštatuje, že žalobca je
podnikateľom (osobou, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia v zmysle ustanovenia
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov),
ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť vo viacerých predmetoch podnikania už od roku 2000. Žalobca

neosvedčil, že by mu výkonom exekúcie vznikla ujma takej intenzity, ako predpokladá zákon pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Z uvedeného dôvodu nemožno vzhliadnuť hrozbu
závažnej ujmy u žalobcu ani pri začatí daňového exekučného konania. Správny súd okrem toho
zdôrazňuje, že samotná možnosť núteného výkonu rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre
vyhovenie návrhu žalobcu. Ak by tak bolo, tak by správny súd musel priznať odkladný účinok každej

správnej žalobe proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, nakoľko vždy eventuálne hrozí
nútený výkon rozhodnutia
a rozhodnutie žalovaného môže byť zrušené. Uvedené však bezpochyby nie je v súlade
s účelom inštitútu odkladného účinku.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/85/2021 zamietol podľa §
188 SSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Nakoľko žalobca neosvedčil prvý
zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nebolo povinnosťou správneho
súdu preskúmavať druhý zákonný predpoklad, t. j. rozpor s verejným záujmom.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).