Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 2, 2021

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620010289
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2021:2620010289.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci proti obžalovanému M.

G., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., na hlavnom
pojednávaní dňa 3.11.2021, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

M. G., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom U. D. S., adresa na doručovanie: D. X, H.,

sa uznáva za vinného, že

v období od 17.12.2019 až doposiaľ v U. D. S. a na iných miestach, kde sa zdržiaval, si neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému synovi M..G.., nar. XX.X.XXXX, a to napriek tomu, že mu
táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov ako vzájomná
vyživovacia povinnosť medzi rodičom a dieťaťom a výška výživného mu bola určená rozsudkom
Okresného súdu Z. sp. zn XP/XX/XXXX, právoplatným dňa 22.5.2019, v sume 120,- Eur mesačne,

ktoré je povinný platiť k rukám matky W. R., bytom U.Á. D. S. Č.. XXX, pričom časť tohto obdobia bol
zamestnaný s príjmom postačujúcim na jeho úhradu a časť obdobia bol samostatne zárobkovo činnou
osobou, avšak ani keď nedosahoval dostatočný príjem, nezaevidoval sa na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny a nehľadal si tak účinným spôsobom prácu, jeho konaním vznikol dlh na výživnom vo
výške najmenej 898,06 € a tohto konania sa dopustil hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Z.
sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2019, odsúdený za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona,

teda

- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzujePodľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica podala na Okresný súd Senica dňa 12.6.2020 obžalobu č.
A. XXX/XX/XXXX-X, ktorou kládla obžalovanému M. G. za vinu spáchanie prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom

základe, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku.

Dňa 30.8.2021 sa konalo hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil obžalovaný M. G. aj matka
maloletého M. G. - svedkyňa W. R.. Obžalovaný na tomto hlavnom pojednávaní oľutoval spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe pričom ale uviedol, že nevie koľko presne dlží na výživnom na svojho

syna, avšak sumu 720,- eur, ktorá bola uvedená v obžalobe zaplatil ešte v novembri 2020 a teda mal
zato, že za rok 2021 mal vyživovaciu povinnosť splnenú. Uviedol, že v prípade, ak má ešte nejaký dlh
na výživnom, chcel by vedieť koľko to je a dlh by takisto zaplatil.
Svedkyňa W. R. na hlavnom pojednávaní dňa 30.8.2021 súdu predložila výpisy z účtu preukazujúce
platenie výživného obžalovaným, pričom zároveň uviedla, že sumu 720,- eur, ktorú obžalovaný zaplatil

dňa 4.11.2020 započítala ako najstaršie dlžné výživné. Svedkyňa po skontrolovaní platieb vo svojom
mobilnom telefóne uviedla, že obžalovaný zaplatil výživné nasledovne : dňa 16.6.2020 sumu 120,- eur,
dňa 16.7.2020 sumu 120,- eur, dňa 17.8.2020 sumu 120,- eur, dňa 4.11.2020 sumu 720,- eur a sumu
120,-eur,dňa9.12.2020sumu120,-eur,dňa7.1.2021sumu120,-eur,dňa4.2.2021sumu120,-eur,dňa
4.3.2021 sumu 120,- eur, dňa 3.5.2021 sumu 120,- eur, dňa 31.5.2021 sumu 120,- eur, dňa 16.6.2021

sumu 120,- eur, dňa 30.8.2021 sumu 240,- eur. Svedkyňa tiež vypovedala, že mesačne zarobí asi 500
- 600 eur, pričom v čase, keď obžalovaný na maloletého syna neplatil výživné, tak syn netrpel núdzou.
Obžalovaný vyjadril snahu, že dlžné výživné by chcel zaplatiť z dvoch výplat, nakoľko presne nevie
uviesť, koľko peňazí dopredu zarobí. So súhlasom prokurátorky aj svedkyne súd hlavné pojednávanie
odročil, nakoľko prvoradým cieľom trestného stíhania v prípade takéhoto trestného činu je zaplatenie

dlžného výživného. Súd odročil hlavné pojednávanie na termín 3.11.2021 o 9.00 hod. čo obžalovaný
zobralnavedomieazaviazalsadostaviťnanariadenéhlavnépojednávaniebezosobitnéhopredvolania.

Na nariadené hlavné pojednávanie dňa 3.11.2021 sa však obžalovaný bez ospravedlnenia nedostavil.

Súd preto postupom podľa § 255 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne W. R., ako aj oboznámením
listinných dôkazov, ktoré sú uvedené nižšie a sú súčasťou spisového materiálu.

Svedkyňa W. R. na hlavnom pojednávaní dňa 3.11.2021 vypovedala, že obžalovaný zaplatil dlžné
výživné vo výške 120,- eur za mesiace júl, august, september 2021; mesiac október 2021 doposiaľ nie
je zaplatený.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 16.5.2019 súd schválil rodičovskú
dohodu, podľa ktorej bol mal. M. G. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať
na výživu maloletého M. sumou 120,- eur mesačne s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku, ktoré je otec

povinný zasielať k rukám matky vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Zároveň bol v
rozsudku upravený styk s maloletým Jurajom.

Trestným rozkazom Okresného súdu Senica č.k. XT/XXX/XXXX-XX zo dňa 6.11.2019 právoplatným dňa
28.12.2019 bol obvinený M. G. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207

ods. 1 Trestného zákona, začo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace,so skúšobnou dobou vo výmere 18 mesiacov, pričom mu bola zároveň uložená povinnosť zaplatiť v
skúšobnej dobe zameškané výživné.

Z rodného listu (č.l. 31) vyplynulo, že obžalovaný M. G. je otcom a W. R.á je matkou maloletého M. G.,
nar. XX.X.XXXX.

Zo správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z.a zo dňa 4.5.2020 vyplynulo, že obžalovaný nie
je a nebol od 1.11.2019 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nie je ani poberateľom žiadnych

štátnych sociálnych dávok. Náhradné výživné za nezaplatené výživné je vyplácané žiadateľke W. R.
od 1.12.2019.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z., pracovisko Š. - Z., zo dňa 18.3.2020 bolo matke
W. R. priznané náhradné výživné vo výške 120,- eur od 1.1.2020.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 6.5.2020 z č.l. 40 vyplynulo, že obžalovaný v čase od 1.11.2019
nepoberal dávky v nezamestnanosti, nenachádzal sa v systéme žiadateľov o takéto dávky a nebolo za
neho platené výživné. Od 8.4.2020 je evidovaný v databáze poistencov ako Dohoda o vykonaní práce
u zamestnávateľa Poľnohospodárske družstvo C. W..

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 2.11.2021 vyplynulo, že pracovný vzťah u
zamestnávateľa Poľnohospodárske družstvo C. W. trval do 30.6.2020.

Z odpisu Registra trestov na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bola v minulosti 3-krát súdne
trestaný, naposledy vyššie uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Z. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo

dňa 6.11.2019.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný bol 10-krát priestupkovo
potrestaný, z toho 8-krát sa jednalo o priestupky na úseku dopravy a v dvoch prípadoch o priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu (jeden krát aj voči W. R.).

Z výpisov z účtov, ktoré predložila svedkyňa na hlavnom pojednávaní a sú súčasťou spisového materiálu
na č.l. 116-218, 229-235 a 243-253 vyplynulo, že obžalovaný platil výživné na bankový účet svedkyne
nasledovne: dňa 16.6.2020 sumu 120,- eur, dňa 16.7.2020 sumu 120,- eur, dňa 17.8.2020 sumu 120,-
eur, dňa 4.11.2020 sumu 120,- eur a sumu 720,- eur, dňa 9.12.2020 sumu 120,- eur, dňa 7.1.2021 sumu

120,- eur, dňa 4.2.2021 sumu 120,- eur, dňa 4.3.2021 sumu 120,- eur, dňa 3.5.2021 sumu 120,- eur, dňa
31.5.2021 sumu 120,- eur, dňa 16.6.2021 sumu 120,- eur, dňa 30.8.2021 sumu 240,- eur, dňa 23.9.2021
sumu 120,- eur.

K výroku o vine

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo

vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, po jeho modifikácii ku dňu vyhlásenia rozsudku,
stal a že tento spáchal obžalovaný M. G..

Obžalovaný teda od 17.12.2019 až do dňa 3.11.2021 (deň vyhlásenia rozsudku) mal uhradiť výživné vo

výške2.698,06eur,pričomzauvedenéobdobieuhradiliba1.800,-eur.Dlhnavýživnomtedapredstavuje
sumu najmenej 898,06 eur. (Suma vo výške 600,- eur, ktorú obžalovaný zaplatil dňa 4.11.2020 bola
započítaná na najskôr splatné výživné - za obdobie uvedené v trestnom rozkaze Okresného súdu Z. sp.
zn. XT/XXX/XXXX, v ktorom bol odsúdený pre dlh na výživnom vo výške 600,- eur).

Vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaný si v mieste bydliska ani všade inde svoju vyživovaciu
povinnosť, o ktorej mal vedomosť, neplnil riadne a včas, neprejavil dostatok úsilia, aby si našiel
stabilné zamestnanie a mal tak dostatočný pravidelný finančný príjem, aby mohol plniť svoju vyživovaciu
povinnosť, zamestnanie si nehľadal ani cestou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zaradením doevidencie uchádzačov o zamestnanie, resp. keď zamestnaný bol, tak dlžné výživné na maloletého
neuhradil v celej výške. Obžalovaný na svoju obranu v podstate nič neuviedol. Uviedol iba, že si je
vedomý spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe, pričom ale prejavil snahu a chcel

dlžné výživné zaplatiť. Preto súd hlavné pojednávanie odročil a dal tým obžalovanému čas, kedy mohol
dlžné výživné zaplatiť. To však obžalovaný nevyužil a na ďalšie nariadené hlavné pojednávanie sa bez
ospravedlnenia nedostavil, pričom dlžné výživné v celej výške neuhradil.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovaného

vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona, nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Obžalovaný teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený -
trestným rozkazom Okresného súdu Z. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 6.11.2019, právoplatným dňa
28.12.2019. Obžalovaný ako subjekt spĺňala podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska svojho veku

v inkriminovanom období a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť
či zníženie príčetnosti. Naplnená bola i subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaný konal vo
forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
porušiť alebo ohroziť záujem ním chránený. Naplnený bol i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také
konanie obžalovaného, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K druhu a výške trestu:

Obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný - pre prečin výtržníctva, pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky (hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený) a pre prečin zanedbania povinnej

výživy. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR má súd preukázané, že obžalovaný bol 10-krát
priestupkovo potrestaný, pričom sa dopustil aj priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. súd
priznal, nakoľko obžalovaný na prvom hlavnom pojednávaní uviedol, že si je vedomý spáchania skutku a
vyjadrilsnahudlžnévýživnézaplatiť.Priťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m)Tr.zák.súdpriznal,keďže
obžalovaný už bol súdne trestaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, osobu obžalovaného, okolnosti
prípadu, výšku dlžného výživného a obdobie počas ktorého obžalovaný výživné neplatil riadne a včas,

súd dospel k záveru, že u obžalovaného postačuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok
(na samej spodnej hranici trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., keď trest mohol ukladať podľa §
38 ods. 2 Tr. zák. v sadzbe od 1 rok do 5 rokov) so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné

zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazoval
v priebehu trestného konania ani samotný obžalovaný.

Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude naplnený vyššie uvedeným nepodmienečným
trestom odňatia slobody aj s poukazom na to, že predošlé podmienečné odsúdenie za totožný trestný
čin nemalo na obžalovaného žiadny výchovný účinok a obžalovaný naďalej pokračoval v páchaní tohto
trestného činu a to aj počas skúšobnej doby odsúdenia za predchádzajúce neplatenie výživného.

Aby tak bol naplnený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je okrem iného aj ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, bolo potrebné uložiť tento druh trestu práve vo vyššie
uvedenej výmere, pričom súd nemohol opätovne uložiť obžalovanému podmienečný trest z dôvodu
prekážky uvedenej v ustanovení § 49 ods. 2 Tr. zák.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je

výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.
Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207,
ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než
sa súd odobral na záverečnú poradu.