Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 9, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/133/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121205166
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7121205166.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: H.. Y. C. H., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., F.
XX, zastúpeného JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, so sídlom v Košiciach, Palackého 1 proti
žalovaným: 1/ G.. A.. H. J., J.., X.. X.X.XXXX, L. Y. F. X. M., Š. XXX/X, 2/ P. J., X.. X.X.XXXX, L. Y. F. X. M.,
Š. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Petrom Gdovinom, advokátskou kanceláriou, so sídlom v Humennom,

Kalininova 675, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18. augusta 2021 sp. zn. 24C/21/2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 18. augusta 2021 č.k. 24C/21/2021-56.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 18. augusta
2021 č.k. 24C/21/2021-56 nariadil neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa akéhokoľvek zásahu do výkonu nájomného práva žalobcu k
nehnuteľnosti: bytu č. XX nachádzajúceho sa na 6. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX
X. L. N. s orientačným číslom XX, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na príslušenstve o pomere 1255/100000, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie X. Ť., S. F. - R. Ť., S. F. A., na Okresnom úrade v Košiciach, katastrálnom odbore,
ktorý sa nachádza na parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie - o výmere 703 m2, ktoré je zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X. Ť., S. F. - R. Ť., S. F. A., na Okresnom úrade v
Košiciach, katastrálnom odbore.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca odôvodnil tým, že
je tu potreba dočasne a neodkladne upraviť pomery strán sporu, keďže už došlo a aj hrozí ďalšie
neoprávnené vniknutie do obydlia žalobcu zo strany žalovaných, ako aj ďalších osôb. Poukázal na

skutočnosti uvádzané v žalobe zo dňa 19.7.2021, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od
nájomnej zmluvy zo dňa 8.4.2021 zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, neplatnosti dohody o vysťahovaní
zo dňa 30.6.2021 a určenia, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade založený
nájomnou zmluvou PB 1/2019 Ke zo dňa 30.7.2019 trvá. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovaní
v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, pričom žalobca dňa
30.07.2019 uzavrel ako nájomca so žalovanými ako prenajímateľmi nájomnú zmluvu PB 1/2019 Ke, na

základe ktorej žalovaní prenechali žalobcovi byt do užívania, na dobu určitú (na dobu piatich rokov),
za nájomné vo výške 450 € mesačne vopred, pričom v nájomnom boli zahrnuté aj úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu. Žalovaní listom zo dňa 8.4.2021 odstúpili od nájomnej zmluvy a to z
dôvodu údajného podstatného porušenia zmluvy, t.j. neuhradenia dvoch splátok nájomného za mesiac
február a marec 2021, ako aj čiastočnej úhrady nájomného za mesiac január, čo však žalobca popiera.
Žalovaní zároveň žiadali žalobcu o vypratanie bytu do troch dní. Žalovaní pri odstúpení od nájomnej

zmluvy vychádzali z čl. VIII. bodu 3 písm. a/ nájomnej zmluvy, podľa ktorého je prenajímateľ oprávnený
od zmluvy okamžite odstúpiť, najmä ak je nájomca v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkaminájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu. Žalobca má za to, že
takéto odstúpenie od zmluvy je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, keďže
tento právny úkon svojím obsahom a účelom priamo odporuje zákonu. V tejto súvislosti poukázal na ust.

§ 685 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je nájom bytu chránený; ak nedôjde
k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Odstúpenie od zmluvy z vyššie
uvedených dôvodov preto nemá oporu v Občianskom zákonníku. Ak z dôvodu nezaplatenia nájomného
chcú žalovaní s nájomcom ukončiť nájomný vzťah, resp. nájom bytu, pričom nájom bytu môže zaniknúť
len písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou, musia postupovať v intenciách ust. § 711 ods. 1,

písm. d/ Občianskeho zákonníka a nájom ukončiť výpoveďou, túto výpoveď skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom ex lege je výpovedná lehota trojmesačná a začína
plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi výpoveď doručená.
Žalobca argumentoval, že z vyššie uvedených dôvodov je článok VIII bod 3 Nájomnej zmluvy podľa ust.
§ 39 v spojení s ust. § 41 Občianskeho zákonníka neplatný, t.j. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, keďže túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Nájomný vzťah platne nezanikol, preto zároveň žiadal o určenie, že nájomný vzťah trvá. Žalobca ďalej
uviedol, že dňa 30.6.2021 žalovaný v 1. rade navštívil žalobcu so zámienkou kontroly bytu, po otvorení
žalovaný v 1. rade do bytu vstúpil spolu s troma ďalšími osobami mužského pohlavia robustnej postavy s
tým, aby sa okamžite odsťahoval z bytu a inak ho slovne napádali s tým, že ho donútili podpísať „dohodu
o vysťahovaní“ ako tzv. dohodu o náhradnom termíne vysťahovania do 19.7.2021 s tým, že ak sa tak

nestane, žalovaný v 1. rade má právo vypratať predmet nájmu. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa dňa
1.7.2021 žalobca dostavil na Okresnú prokuratúru Košice I za účelom podania trestného oznámenia pre
podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody § 194 zákona č. 300/2005 Z.z.
Trestnéhozákona.Žalobcasazadanýchokolnostítejtonávštevyzľakolanemalinúmožnosť,akovyššie
uvedenéosobypustiťdobytu,keďžetambývasámatzv.dohoduovysťahovaníbolnútenýpodnátlakom

podpísať. Žalobca má za to, že za daných okolností je dohoda o náhradnom termíne vysťahovania podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná (absencia slobodnej a vážnej vôle).

3. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 325 ods. 2
písm. d/ CSP. Ďalej vec právne posúdil podľa § 12 ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov, § 685 ods. 1, § 688, § 710 ods. 1, 2, 3, 4, § 711 ods. 1 písm. d/, ods. 2, 5, 6, §
48 ods. 1, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

4. Súd v predmetnej veci po vyhodnotení argumentácie, obsiahnutej v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi konštatoval, že žalobca osvedčil

základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ním uvedené skutkové okolnosti
v spojení s predloženými listinnými dôkazmi hodnoverne osvedčujú pravdepodobnosť ním uplatneného
nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.

5.Malzato,ženárokžalobcu,ohľadomktoréhožiadaneodkladnýmopatrenímupraviťvzájomnépomery

strán, po hmotnoprávnej stránke vychádza z práva nájmu bytu. Existujúce právo nájmu k predmetnému
bytu žalobca osvedčil právnym titulom - písomnou nájomnou zmluvou, ktorá obsahuje všetky všeobecné
ako aj špecifické náležitosti, vyžadované zákonom pre jej platnosť. Doba nájmu bola dojednaná na
obdobie 5 rokov, t.j. od 30.7.2019 do 30.7.2024.

6. Predmetom sporu je otázka, či došlo k platnému skončeniu nájmu predčasne, t.j. pred uplynutím
dojednanej doby nájmu a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaní ako prenajímatelia doručili žalobcovi
ako nájomcovi odstúpenie od zmluvy zo dňa 8.4.2021. Súd sa preto z hľadiska osvedčenia nároku
žalobcu pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či môže byť nájomný vzťah
ukončený odstúpením od zmluvy (s okamžitými účinkami) a ak áno, či tak môže byť platne ukončený z

dôvodu, ktorý bol uplatnený v danom prípade.

7. Z obsahu posudzovanej zmluvy o nájme je zrejmé, že sporové strany si dojednali ako jeden zo
spôsobov skončenia nájmu (okrem uplynutia doby nájmu a písomnej dohody) aj okamžité odstúpenie
od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné porušenie zmluvy, pričom podľa bodu 3 písm. a/

článku VIII zmluvy je prenajímateľ oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, ak je nájomca v omeškaní
s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené
s užívaním bytu.8. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka nájom bytu je chránený.
To sa prejavuje aj kogentnosťou niektorých ustanovení zákona zameraných na ochranu nájomcov,
čo znamená, že zmluvné strany pri uzatváraní nájomnej zmluvy nemôžu vylúčiť alebo obmedziť

aplikáciu týchto ustanovení zákona. Samozrejme, nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany odchýlili aj
od kogentných ustanovení zákona, pokiaľ je to v prospech nájomcu (napr. určenie dlhšej ako zákonom
stanovenej výpovednej lehoty). Zákon teda chráni nájomcu ako slabšiu stranu, pričom prejavom tejto
ochrany sú aj výpovedné dôvody, keď prenajímateľ môže nájom (či už na dobu určitú alebo neurčitú)
vypovedať len z dôvodov, taxatívne vymedzených v zákone, v niektorých prípadoch dokonca len s

privolením súdu. Autonómia vôle prenajímateľa smerujúca k skončeniu nájmu je teda v porovnaní s
nájomcom výrazne obmedzená.

9. Konštatoval, že kogentným je aj ust. § 710 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje základné
spôsoby zániku nájmu; týmito sú uplynutie doby nájmu, výpoveď a dohoda. Samozrejme, zákon a
naň nadväzujúca súdna prax nevylučujú, aby si zmluvné strany (okrem zákonom daných spôsobov

skončenia nájmu) dojednali ako ďalšiu možnosť zániku nájmu aj odstúpenie od zmluvy (ust. § 48 ods. 1
Občianskeho zákonníka). V takom prípade je však nevyhnutné posúdiť platnosť takéhoto dojednania s
ohľadomnaust.§39Občianskehozákonníkaateda,čisanejednáoprávnyúkon,ktorýsvojímobsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. V danom prípade zmluva o nájme oprávňuje žalovaných ako prenajímateľov, aby odstúpili od
zmluvy s okamžitou platnosťou z dôvodu, že nájomca je v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami
nájomného (t.j. minimálne dvomi) alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním
bytu. Ide teda o sankciu za porušenie základnej povinnosti nájomcu platiť nájomné a úhrady za plnenia
poskytované s nájmom riadne a včas.

11. Občiansky zákonník však túto skutkovú podstatu (porušenie povinnosti nájomcu platiť nájomné a
úhrady za plnenia poskytované s nájmom riadne a včas) sankcionuje v kogentnom ustanovení § 711
ods. 1 písm. d/ nasledovne: prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje
svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace (t.j. viac ako tri splátky). Občiansky zákonník
teda v ust. § 711 ods. 1 priamo kvalifikuje, aké podmienky musia byť splnené, aby mohol prenajímateľ
z tohto dôvodu ukončiť nájomný vzťah výpoveďou. Na viac, v súvislosti s výpoveďou zákon kogentne
poskytuje nájomcovi bytu aj ďalšie prejavy ochrany - predpísané obsahové náležitosti výpovede (pod
sankciou neplatnosti) a výpovednú lehotu (§ 710 Občianskeho zákonníka). Táto je trojmesačná, začína

plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Nájom bytu sa teda skončí až uplynutím výpovednej lehoty.

12. Súd prvej inštancie uzavrel, že nájomná zmluva sa odchýlila od kogentných ustanovení zákona,
nie však dovoleným spôsobom, t.j. v prospech nájomcu. Preto zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje

prenajímateľa, aby odstúpil od zmluvy z dôvodu, že nájomca je v omeškaní „len“ s dvomi splátkami
nájomného (t.j. je v omeškaní s platbami v nižšom rozsahu ako predpokladá kogentné ustanovenie
zákona v prípade výpovede) a to s okamžitou účinnosťou, t.j. bez výpovednej lehoty, evidentne odporuje
zmyslu a účelu kogentnej úpravy, chrániacej nájomcu bytu a teda, svojim obsahom obchádza zákon,
pretože jeho cieľom je dosiahnuť výsledok, ktorý nie je zákonom predvídaný a ani žiaduci, čo predmetné

zmluvné dojednanie i samotné odstúpenie od zmluvy činí neplatným podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka.

13. Zhrnúc vyššie uvedené, súd bez toho, aby nárok záväzne prejudikoval (t.j. len pre účely nariadenia
neodkladného opatrenia) konštatoval, že odstúpenie od zmluvy, učinené žalovanými, je neplatné, t.j.

jeho právnym účinkom nie je zánik nájmu a teda, nájomný vzťah, založený predmetnou zmluvou o nájme
vzhľadom na dojednanú dobu nájmu v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení naďalej trvá. Súd
len na okraj dodáva, že nič nebránilo a nebráni žalovaným, aby zákonom predpokladaným a dovoleným
spôsobom (za splnenia zákonom predpokladaných resp. predpísaných podmienok) učinili právny úkon,
smerujúci k ukončeniu nájmu - výpoveď.

14. Čo sa týka druhej podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi sporovými stranami, žalobca pripojenými listinnými dôkazmi (odstúpenie od zmluvy,
dohoda o vysťahovaní, trestné oznámenie) osvedčil reálnu a bezprostrednú hrozbu neoprávnenýchzásahov zo strany žalovaných do jeho práva nájmu. Je zrejmé, že žalovaní činia kroky, ktorými sa snažia
žalobcu vypratať z bytu, v ktorom realizuje svoju bytovú potrebu (obydlie) a teda, zasahujú a zrejme
aj mienia ďalej zasahovať do základného oprávnenia žalobcu ako nájomcu, ktorým je jeho právo byt

užívať (ust. § 688 Občianskeho zákonníka).

15. Proti uvedenému uzneseniu podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhli, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

16. Žalovaní nerozporovali v žalobe uvádzané skutočnosti, a to, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti, že medzi stranami sporu bola dňa 30.7.2019 uzavretá nájomná zmluva,
na základe ktorej prenechali žalobcovi do užívania predmetné nehnuteľnosti na dobu určitú 5 rokov.
Takisto je nesporné, že listom zo dňa 8.4.2021 odstúpili od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia,
t.j. neuhradenia viac ako dvoch splátok nájomného, a to za mesiace február a marec a čiastočne

január 2021. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/216/2011, v ktorom sa zaoberal odstúpením od zmluvy o nájme nebytových
priestorov a vyjadril názor, že nemožno zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani zák. č.
116/1990 Zb. vyvodiť vylúčenie možnosti aplikácie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
o právnych úkonoch a dispozitívne ust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebránilo účastníkom

zmluvy o nájme nebytových priestorov dojednať si možnosť odstúpenia od zmluvy pre prípad neplatenia
nájomného, preto pokiaľ účastníci zmluvy o nájme nebytových priestorov túto možnosť využili, treba
právnydôsledokztohoplynúcirešpektovať.Poukázalitedanačl.VIIIods.2nájomnejzmluvyuzatvorený
medzi stranami, kde si strany dohodli okamžité odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy,
pričom podľa bodu 3. tohto článku je prenajímateľ oprávnený okamžite odstúpiť od zmluvy, najmä ak

a.) je nájomca v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného, alebo v omeškaní s úhradou
platiť za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaní toto zmluvné dojednanie využili. Uviedli, že žalobca v
zápisnici o trestnom oznámení spísanej dňa 1.7.2021 na Okresnej prokuratúre Košice I priznal, že nemá
zaplatené nájomné vo výške dvoch mesiacov, pričom v tom čase nemal zaplatené nájomné za mesiace
apríl, máj a jún 2021. K tvrdenej neplatnosti dohody o vysťahovaní uviedli, že žalobca túto podpísal

úplne slobodne a vážne, bez akéhokoľvek fyzického či psychického nátlaku, vedomý si svojej povinnosti
sa z bytu odsťahovať. Zároveň žalovaní vyjadrili názor, že súd by sa mal z úradnej moci zapodievať aj
otázkou platnosti samotnej nájomnej zmluvy, keď podľa nich predmetná nájomná zmluva neobsahuje
údaj o výške úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, resp. spôsob ich výpočtu, iba výšku nájomného,
z ktorého dôvodu považujú celú nájomnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon. Namietali, že

súd zdôrazňuje iba potrebu chrániť uspokojovania bytových potrieb žalobcu, ktorý si dlhodobo neplní
základnú povinnosť nájomcu platiť nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu, avšak zabúda
na ochranu vlastníckeho práva žalovaných, ktoré je v zmysle Ústavy SR základným ľudským právom
každého jednotlivca. Žalobca obýva byt žalovaných, za ktoré užívanie neplatí a obmedzuje oprávnenia
žalovaných byt držať, užívať, poberať pôžitky za jeho užívanie a nakladať s ním. Žalovaní majú za to,

že pokiaľ súd nariadil napadnuté neodkladné opatrenie, mal zároveň uložiť žalobcovi povinnosť platiť
aspoň náklady spojené s jeho užívaním v nevyhnutnej miere, najmenej však 200 €, ktoré doposiaľ zo
svojich skromných dôchodkov musia znášať výlučne žalovaní.

17. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie potvrdil, nakoľko zotrval na svojom stanovisku vyjadrenom v žalobe a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, že odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatné, rovnako aj dohoda o
vysťahovaní. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie zdôrazniac, že nájom bytu
môžezaniknúťlendohodou,alebopísomnouvýpoveďou.Zároveňpoukázalnato,žežalovanívodvolaní
neuviedli dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 CSP. Zároveň žalobca má za to, že žalovaní opierajú

svoju argumentáciu o uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/216/2011, ktoré je nepoužiteľné pre daný skutkový
a právny stav v predmetnej veci, keďže sa týka nájmu nebytových priestorov, nie nájmu bytu podľa
Občianskeho zákonníka.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovaných ako podané

včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaných nie je možné vyhovieť.19.Uzneseniejevovýrokuvecnesprávne,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSPpotvrdil.

20. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

21. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že sú splnené všetky zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa

má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán a keďže sa jedná o
neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej aj podmienka preukázania vzťahu
navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací
súd uvádza nasledovné :

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24.Podľa§325ods.1CSP,neodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

26. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

27. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

28. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom ktorým sa upravujú pomery účastníkov,
ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda
požiadavky rýchlosti. Z tohto dôvodu pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie

musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia
ohrozené.

29. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré
treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti,
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených

listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2Mcdo/3/2010).

30. Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava

2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia
ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).31. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či

a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením

32. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že
pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že

bez okamžitej, i keď len prípadne dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.

33. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného
opatrenia sa nevytvorí nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv
dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených

záujmov, t.j., či ide o zásah primeraný.

34. Aj keď výklad pojmu osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označenýchdôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodnutie,pričompostačuje,že
osvedčené skutočnosti sa javia nanajvýš pravdepodobné, v danom prípade žalobkyňa nepreukázala ani

takéto osvedčenie. Dôkazné bremeno tu spočívalo výlučne na navrhovateľke neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla, neosvedčila dostatočným spôsobom pravdepodobnosť
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu (potrebu neodkladnej úpravy pomerov).

35. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl.
CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné
v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a
účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.

36. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.

37. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že boli splnené podmienky pre
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.j. preukázala svoje právo užívať predmetný byt na základe
nájomnej zmluvy a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán.

38. Súd prvej inštancie v danom prípade dospel k správnemu záveru, že žalobca osvedčil existenciu
práva, ktoré mu má byť poskytnutá ochrana, pričom toto jeho právo vyplýva z nájomnej zmluvy
uzatvorenej so žalovanými, nakoľko správne predbežne posúdil ne/platnosť odstúpenia od nájomnej
zmluvy bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej.

39. Odvolací súd uvádza, že nebolo možné akceptovať poukaz odvolateľov na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo/216/2011, nakoľko toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na danú vec vzhľadom na
to, že rieši odlišné skutkové okolnosti - jedná sa o rozhodnutie vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy onájme nebytových priestorov. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky teda riešil iné
okolnosti prípadu, pretože nešlo o nájom bytu.

40. Odvolací súd zdôrazňuje, že skúmanie ne/platnosti odstúpenia od zmluvy bude predmetom
dôsledného dokazovania vo veci samej, rovnako ako tvrdenie žalovaných o absolútnej neplatnosti
nájomnej zmluvy.

41. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj otázku existencie bezprostrednej hrozby neoprávnených

zásahov zo strany žalovaných do práva nájmu žalobcu, pričom nebolo možné akceptovať námietky
žalovaných o potreby ochrany ich vlastníckeho práva. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď má vlastník
oprávnenie byt držať, užívať, poberať z neho pôžitky za jeho užívanie a nakladať s ním, v danom prípade
toto právo žalovaní využili pri uzatvorení nájomnej zmluvy so žalobcom, v dôsledku čoho vzniklo právo
žalobcu predmetný byt užívať.

42. K tvrdeniu žalovaných o potrebe uloženia povinnosti žalobcovi uhrádzať náklady spojené s užívaním
bytu odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že jeho povinnosť uhrádzať nájomné vyplýva z nájomnej
zmluvy, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
nebolo preukázané, žeby si žalobca túto povinnosť neplnil (resp., že ju neplnil vôbec). Odvolací súd
tu zdôrazňuje, že žalovaným nič nebráni podať svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorýmsaprípadnebudúdomáhaťuloženiatakejtopovinnosti,kdeosvedčiapotrebunariadeniatakéhoto
opatrenia v nimi navrhovanom rozsahu.

43. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne
správne potvrdil.

44. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa jedná o rozhodnutie o nariadenie
neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej. Z uvedeného dôvodu o trovách odvolacieho
konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).