Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/118/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912219413
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7912219413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov

senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému W. Z.B., K.. XX.XX.XXXX, O. B. S. XXX/XX, o zaplatenie
3.441,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.
septembra 2017 č.k. 14C/117/2014 - 151 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5,
Prešov, IČO: XX XXX XXX, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu, doručenú súdu dňa 28.11.2012, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným W. Z. U. U. Z.
zaplatenia istiny 3.441,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.462,76 eur
od 29.6.2011 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva a
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov, Prešov priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak potom, ako uznesením zo dňa 7.11.2013 konanie voči žalovanej Anne Huľvovej zastavil
z dôvodu, že žalobca zobral svoju žalobu voči žalovanej späť.

3. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe že zmluvou o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 8.6.2011 medzi postupcom Slovenskou sporiteľnou a.s. a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovaným, vzniknutú na základe zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej

dňa 21.7.2004 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanými, od ktorej právny predchodca žalobcu
odstúpil a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy s tým, že ku dňu postúpenia pohľadávka zo
zmluvy predstavovala istinu 3.441,01 eur, pozostávajúcu zo sumy 2.462,76 eur, riadneho úroku 573,95
eur, úroku z omeškania 404,30 eur. Žalobca si svojou žalobou uplatnil nárok na zákonný úrok z
omeškania počnúc dňom 29.6.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky,
resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a pokiaľ ešte
nenastala riadna splatnosť úveru žalobca si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim

po dni doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Poukázal i na skutočnosť,
že oznámením, doručeným súdu dňa 21.12.2012, vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS (ďalej aj „Združenie“) ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa, ktoré
vo svojom vyjadrení k žalobe vznieslo námietku premlčania celého uplatneného nároku žalobcu.4. Po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to zmluvou o splátkovom
úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou č. 1 k

tejto zmluve, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011, dohodou o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.2.2012, ako i výsluchom žalovaného súd prvej inštancie zistil, že
Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 21.7.2004 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola výška úveru dohodnutá na sumu 4.979,08 eur, úroková sadzba
ku podpisu zmluvy činila 10,80 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo

výške 109,53 eur splatných k 20. dňu v mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky bola dňa 20.8.2004
a konečná splatnosť úveru dňa 20.7.2009. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo
dňa 28.6.2011 a prílohy č. 1 k tejto zmluve, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ku dňu postúpenia
pohľadávky z označenej úverovej zmluvy bol v omeškaní 1195 dní, že oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 18.7.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému oznámila, že pohľadávku z
uzavretej úverovej zmluvy postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia

tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením žalobcovi. Ten potom listom zo dňa 12.11.2012 označeným
ako Pokus o zmier, vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky v sume 3.745,25 eur, pozostávajúcej z
neuhradeného úveru vo výške 2.462,76 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 304,24 eur, riadneho
úroku vo výške 573,95 eur a úroku z omeškania vo výške 404,30 eur. Zistil tiež, že dňa 22.2.2012 bola
medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená písomná dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky

v splátkach, podľa ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči veriteľovi vzniknutý na základe zmluvy
uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny 2.462,76 eur a nákladov
na inkasné konanie v sume 150 eur a v ktorej žalovaný zároveň vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch.

5. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal tiež z čl. V. bod 2., čl. VII. bod 7.2.4, čl. VII bod
7.3.2, 7.3.3, čl. VII bod 7.4.2 a čl. VII bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“),
akoizvýpovedežalovaného,ktorýpotvrdiluzatvoreniezmluvyoúvere,avšaknaokolnostipodpisovania
dohody o uznaní záväzku si vôbec nepamätal.

6. Vec právne posúdil podľa § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa § 6 ods. 3, § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, podľa § 39 § 52 ods. 1, 2 a 3,
§ 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 100, § 101, § 111 a § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako i
podľa § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období. Zo zistenia, že medzi žalovaným
a právnym predchodcom žalobcu vznikol právny vzťah na základe spotrebiteľskej zmluvy uzavretej
dňa 21.7.2004, pričom ku dňu 28.6.2011, kedy bola postúpená pohľadávka na žalobcu, bol žalovaný
s úhradou pohľadávky v omeškaní 1195 dní, súd prvej inštancie vyvodil, že už ku dňu postúpenia
pohľadávky na žalobcu uplynula trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

a poukazom na námietku premlčania celého uplatneného nároku vznesenú Združením vo vyjadrení
k žalobe, túto vyhodnotil ako dôvodnú. Vychádzajúc z informácie o počte dní omeškania uvedenej v
prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011, totiž usúdil, že premlčacia doba začala
plynúť najneskôr 1195 dni spätne ku dňu postúpenia, t.j. 3 roky a 274 dní. Z uvedeného súd vyvodil,
že dňa 28.6.2011 trojročná premlčacia doba uplynula a celá pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola

premlčaná. Poukazom na znenie čl. 7 bod 7.6.1 VOP súd dodal, že pôvodný veriteľ bol oprávnený
zosplatniť úver už v prípade, že žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej splátky viac ako 10 dní,
a preto aj keby údaj o počte dní omeškania v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa
28.6.2011 absentoval, bolo by možné stanoviť začiatok plynutia premlčacej doby už ku dňu, kedy bol
žalobca oprávnený zosplatniť celý dlh.

7. Odkazom na znenie § 558, § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvoinštančný súd konštatoval,
že žalovaný dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorej obsah bol vopred
formulovaný, podpísal dňa 22.2.2012 po uplynutí premlčacej doby, lebo pohľadávka žalobcu bola
premlčaná už ku dňu postúpenia dňa 28.6.2011, a teda uznal premlčaný dlh, pričom je možné mať

pochybnosti o tom, že ako dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej
doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že uznanie záväzku žalovaným bolo
vykonané na predtlači žalobcu, samotná dohoda bola vypísaná vo všetkých bodoch žalobcom, listina
bola označená ako dohoda o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré označeniemôže u bežného občana spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností priviesť k
rozhodnutiu uzavrieť dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť postihu a urovnať svoje záväzky
voči druhej strane bez toho, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k

akým ďalším povinnostiam sa zaviazal. Dodal, že podľa § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať
premlčaný dlh len za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o premlčaní vedel. Vychádzajúc z obsahu
výpovede žalovaného, podľa ktorej žalovaný nebol poučený o tom, že pohľadávka, ktorú má uznať, bola
v čase podpisu dohody premlčaná, súd prvej inštancie uzavrel, že prehlásenie žalovaného o vedomosti
premlčania dlhu a o jeho následkoch v dohode o uznaní záväzkov úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa

22.2.2012 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu. Zároveň súd prvej inštancie postup
žalobcu vyhodnotil ako rozporný s dobrými mravmi s odôvodnením, že podpisom takejto formulárovej
dohody žalovaný spotrebiteľ v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. III Smernice
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si zhoršil
svoje postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve, čo vyhodnotil ako výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. u), r), § 4 ods. 8 a §

7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podpisu dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku o ochrane spotrebiteľa. Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť
vymožiteľnosť pohľadávky uzavretím dohody o uznaní záväzkov o úhrade pohľadávky v splátkach zo
dňa 22.2.2012 vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku a výkon práva v rozpore s dobrými mravmi,
tento úkon vyhodnotil ako absolútne neplatný a ochranu uplatnenému právu žalobcu neposkytol.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 261, § 262 ods. 1 CSP.
Uviedol, že v danom prípade bol v konaní plne úspešný žalovaný, ktorý si trovy konania neuplatnil,
ani mu zo spisu žiadne preukázateľné trovy konania nevyplynuli, preto žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Pretože do konania na podporu žalovaného spotrebiteľa vstúpil za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku dňa 21.12.2012 podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“) ako vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na
ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov 5, ktorý bol z procesného
hľadiska plne úspešný a preto náhrada trov konania mu patrí v celom rozsahu, rozhodol o trovách
konaniavovzťahumedzižalobcomaZdruženímtak,žeZdruženiupriznalnároknanáhradutrovkonania

v rozsahu 100 % voči žalobcovi za úkony učinené Združením do 30.6.2016 s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho posúdenia veci. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť,
resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca namietol právny
záver súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený peňažný nárok je premlčaný, ak pritom vychádzal
z informácie o počte dní omeškania uvedenej v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo

dňa 28.6.2011, z ktorej usúdil, že premlčacia doba začala plynúť najneskôr 1195 dní spätne ku dňu
postúpenia, t.j. 3 roky a 274 dní a z čoho potom vyvodil, že dňa 28.6.2011 bola už trojročná premlčacia
doba uplynutá a celá pohľadávka voči žalovanému bola premlčaná. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil,
že uvedený počet omeškania nemožno spájať s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, s konečnou
splatnosťouúveruanisinýmprávnymúkonom,nazákladektoréhobydošloksplatnostivšetkýchsplátok

úveru do budúcna, lebo údaj uvedený v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyjadruje počet
dní, ktoré uplynuli od splatnosti splátky, s ktorou sa žalovaný dostal prvýkrát do omeškania. Upozornil,
že jeho právny predchodca a žalovaný si v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dojednali
plnenie v splátkach s presným stanoveným termínom splatnosti jednotlivých splátok a tým, že žalovaný
sa dostal do omeškania a uvedené termíny neplnil, žalobcovi, resp. už postupcovi, vzniklo právo pristúpiť

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Postupca toto právo nevyužil, k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru nedošlo, toto v konaní nebolo tvrdené ani jedným zo strán konania, pričom konečná
splatnosť úveru nastala v zmysle zmluvy dňa 20.7.2009, a tak premlčacia doba pre splátky splatné pred
konečnou splatnosťou úveru uplynula pre každú splátku samostatne odo dňa splatnosti tej ktorej splátky,
teda v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby, začala

plynúť samostatná trojročná premlčacia doba pre splátky splatné pred konečnou splatnosťou úveru odo
dňa ich splatnosti pre každú samostatne. Zopakoval, že žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi
vzniknutý zo zmluvy uzavretej s jeho právnym predchodcom, čo do dôvodu a výšky, prostredníctvom
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú žalovaný podpísal dňa 22.2.2012 aktorou sa zaviazal splatiť svoj záväzok v splátkach uvedených v dohode, čím došlo podľa žalobcu k
naplneniu dikcie § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. k prerušeniu plynutia premlčacej
doby a plynutiu novej 10 ročnej premlčacej doby s tým, že zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase

uznaniavedomosťopremlčanídlhu,atakuznanímpremlčanéhozáväzkunastávajúuvedenéúčinkybez
toho, aby bol dlžník poučený o premlčaní. Podľa žalobcu obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby s ním
žalovaný nemal možnosť sa oboznámiť, naviac ak žalovaný dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, a
teda mal možnosť si dohodu v pokoji prečítať a vysloviť ňou svoj súhlas alebo ju odmietnuť a nepodpísať,
ak s jej obsahom nesúhlasil. Poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo 120/1/2009,

na rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky a tvrdiac, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje
medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti
spotrebiteľa, žalobca namietol, že súd prvej inštancie vybočil z medze a účelu ochrany spotrebiteľa,
keď negoval uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uznanie záväzku podľa § 558
Občianskeho zákonníka, keď pritom vychádzal iba z domnienok, ktoré riadne neodôvodnil. Označeným
postupomsúdudošlopodľažalobcukpopretiuprocesnejzásadyrovnostistránakneprimeranejochrane

spotrebiteľa, vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností zo
záväzkového vzťahu vyplývajú, lebo je to konanie žalovaného, ktoré nemožno považovať za morálne
a čestné, a preto nemožno súhlasiť, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana.
Nakoniec žalobca citoval znenie § 255 ods. 1, § 60, § 470 ods. 1, 2 a § 474 CSP a namietol, že súd prvej
inštancie v rozpore s § 255 ods. 1 CSP bez bližšieho odôvodnenia priznal Združeniu nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu. Podľa názoru žalobcu ak súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti CSP,
bol v zmysle prechodných a záverečných ustanovení povinný rozhodovať podľa CSP a priznať nárok na
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci len stranám sporu, lebo Združenie je v zmysle § 95
ods. 1 CSP osobitným subjektom, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Dodal, že Združenie,
ktoré za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok vystupoval v postavení vedľajšieho

účastníka, má v súdenom prípade postavenie osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP, nakoľko sa
jedná o právnickú osobu, ktorej je predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a
tak súd prvej inštancie podľa žalobcu nemal prihliadať na jeho podania, nakoľko nepreukázalo súhlas
žalovaného, čím nesplnilo podmienky na pribratie do konania.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Združenie v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhlo potvrdiť rozsudok ako vecne správny,
majúc za to, že súd prvej inštancie vec náležite skutkovo a právne posúdil. Na podporu svojej
argumentácie vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku poukázalo na viaceré rozhodnutia krajských

súdov SR. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania medzi žalobcom a Združením, označilo napadnutý
výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a združením za vecne správny, majúc za to, že
súd vec náležite skutkovo a právne správne posúdil s odkazom na znenie § 470 ods. 2 prvá veta
CSP, nakoľko niet pochybností o tom, že sa týka právnych účinkov úkonov Združenia uskutočnených
pred 1.7.2016, a preto neexistuje zákonný dôvod, aby Združeniu nebol priznaný nárok na náhradu trov

konania za tieto úkony.

12. Žalobca nevyužil právo na repliku k vyjadreniu Združenia.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné v rozsahu vyplývajúcom z
§ 379 a § 380 CSP a z hľadiska žalobcom mu uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. V prvom rade nie je opodstatnená námietka žalobcu, že súd prvej inštancie svoje závery

riadne neodôvodnil. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací
súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutí podľa § 220 ods. 2 CSP, nakoľko súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z

ktorých vyvodil svoje právne závery. Účinné zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
vo vykonaných dôkazoch a prijaté a skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade
s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporovýchstrán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia.

15. Nie je naplnený ani žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
Napadnutému rozhodnutiu totiž nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani žeby súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli,
žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, lebo
žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, 194 a § 205 CSP.

16. Žalobcovi sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani prostredníctvom
odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorý by bol daný v prípade, ak súd by sa
dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, t.j. ak by súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal správne použiť alebo ak by aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne by ho vyložil.

V posudzovanom prípade nemožno uzavrieť, že by prvoinštančný súd na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia, alebo žeby použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

17. Nebola zistená ani iná vada uvedená v § 365 ods. 1 CSP, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

18. Odvolací súd považuje za vecne správne a výstižné i dôvody napadnutého rozsudku, v súlade s §
387 ods. 2 CSP sa obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a majúc za to, že súd prvej inštancie sa
v dôvodoch rozsudku v podstate vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu, len na zdôraznenie
správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam dodáva:

19. Správne súd prvej inštancie postupoval, ak zamietol žalobu žalobcu vychádzajúc zo záveru, že nárok
žalobcu je premlčaný v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110), lebo žalobca ho neuplatnil v
dobe stanovenej v § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná a plynie

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a to za stavu, ak žalobca svoju žalobu podal na
Okresný súd Trebišov dňa 28.11.2012 a konečná splatnosť úveru v zmluve o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 21.7.2004 bola dohodnutá na deň 20.7.2009, ktorá skutočnosť nebola sporná,
a ak pritom prihliadol na námietku premlčania vznesenú Združením, vystupujúcim v spore ako vedľajší
účastník na strane žalovaného spotrebiteľa v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca

bezpochyby podal svoju žalobu po uplynutí troch rokov odo dňa konečnej splatnosti úveru, dohodnutej
na deň 20.7.2009, t.j. po dni 20.7.2012 (§ 122 ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína). Na správnosti tohto
záveru nemôže nič zmeniť námietka žalobcu založená bez ďalšieho jedine na tvrdení, že premlčacia

doba pre splátky splatné pred konečnou splatnosťou úveru uplynula pre každú splátku samostatne odo
dňa splatnosti tej ktorej splátky, že konečná splatnosť úveru nastala v zmysle zmluvy dňa 20.7.2009 a
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo.

20. Za nedôvodnú považuje odvolací súd i odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento poukazuje

na zákonnú možnosť zabezpečenia záväzku povinného formou uznania záväzku, čo vylučuje jej
neprijateľnosť. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, aby tento konštatoval neprípustnosť
zabezpečenia záväzku jeho písomným uznaním. Neplatnosť označeného jednostranného právneho
úkonu žalovaného dlžníka adresovaného žalobcovi, ktorý okrem všeobecných náležitostí pre právne
úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod

(kauza)vznikupohľadávky,musívňombyťpresneurčenávýškapohľadávkyanapokonmusíobsahovať
aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, súd vyvodil zo spôsobu, akým bola táto dohoda uzavretá ako
súčasť formulárovej zmluvy označenej ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
ktorú žalovaný síce podpísal dňa 22.2.2012, obsah dohody bol vypracovaný a koncipovaný žalobcom a
žalovaný spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvných podmienok v tomto písomnom právnom úkone

ovplyvniť. V takejto situácii sa žalovaný spotrebiteľ nepochybne dostáva v porovnaní so žalobcom ako
dodávateľomdoznevýhodnenéhopostavenia,keďjedoznačnejmieryobmedzenávyjednávaciapozícia
spotrebiteľa tým, že do vopred vypracovaných zmluvných podmienok bolo pojaté aj zabezpečenie
záväzku veriteľa formou uznania záväzku.21. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne pristúpil k súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných
podmienok žalobcom označeného predloženého listinného dôkazu - dohody o uzavretí splátkového

kalendáraauznanízáväzku,ktorúžalovanýpodpísaldňa22.2.2012.Správneprihliadolkskutočnosti,že
posudzovaná dohoda o uznaní záväzku bola vyhotovená vopred vo formulárovej forme, pričom správne
zohľadnil ústavný aspekt materiálnej rovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý sa prejavuje
ako ochrana spotrebiteľa vychádzajúca z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, ktorá situácia často vedie spotrebiteľa k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (por. napr. rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-240/98 až C-244/58 Oceano Groupo), a tak možnosť súdu skúmať
ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na zabránenie tomu, aby jednotlivý
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou alebo praktikou, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých

so spotrebiteľmi a nekalých praktík zo strany predajcov alebo dodávateľov (por. tiež rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-473/00 Cofidis), a to v snahe dosiahnuť vyvážené pozície, t.j. spravodlivosť, ekvitu
a rovnováhu zúčastnených záujmov tým, že budú právne vyrovnané východzie ekonomické, odborné a
iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú, čo sa premieta okrem iného i do podoby vyššej informačnej
povinnosti dodávateľa, do podoby zákazu niektorých neprimeraných dojednaní v spotrebiteľských

zmluvách, či do podoby príkazu o pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv, tieto vykladať pre
spotrebiteľa čo najpriaznivejšie. Za tohto stavu nemožno priznať opodstatnenosť odvolacej námietke
žalobcu založenej na tvrdení, že súd prvej inštancie poprel zásadu procesnej zásady rovnosti strán a
poskytol spotrebiteľovi neprimeranú ochranu, pokiaľ v súlade so Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách a ustanovením § 4 ods. 8, § 7 ods. 2,

§ 2 písm. u) a r) zákona o ochrane spotrebiteľa, prihliadol z úradnej povinnosti k nekalým obchodným
praktikám žalobcu.

22. Odvolanie žalobcu nemožno vyhodnotiť ako opodstatnené ani pokiaľ smeruje voči výroku o trovách
konania medzi žalobcom a Združením na ochranu spotrebiteľa HOOS.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa zákonným spôsobom vysporiadal s
postavením Združenia v posudzovanom spore, ktorý začal dňa 28.11.2012 podaním žaloby na Okresný
súd Trebišov, a teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.6.2016.
Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

24. Z citovaných ustanovení plynie, že vzhľadom na skutočnosť, že Združenie vstúpilo do konania
ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa v čase účinnosti predchádzajúcej procesnej
úpravy (Občianskeho súdneho poriadku), hoci nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok už

inštitút vedľajšieho účastníka v sporovom konaní nepozná a Združeniu tak toto osobitné procesné
postavenie zaniklo, ani zánik procesného postavenia vedľajšieho účastníka nebránil prvoinštančnému
súdu rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi týmto subjektom a žalobcom, vzniknutých do dňa
nadobudnutia účinnosti nového procesného predpisu a ani odvolaciemu súdu nič nebránilo v prejednaní
odvolania žalobcu aj voči výroku o trovách tohto Združenia, keďže tieto vznikli ešte za účinnosti

predchádzajúcej procesnej úpravy a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa zákonným spôsobom
vysporiadalsrozhodovanímonáhradetrovkonaniaZdruženia.Keďževzmysle§93ods.4Občianskeho
súdneho poriadku mal vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, vedľajšiemu
účastníkovi vzniklo takto právo aj na náhradu trov konania, súd o trovách Združenia, ktoré vznikli ešte
za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy, správne rozhodol podľa pomeru úspešnosti strán sporu.

Žalovaný, na strane ktorého Združenie ako vedľajší účastník nepochybne za účinnosti predchádzajúcej
procesnej úpravy v spore vystupovalo, bol v spore v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol. Správne preto súd priznal nárok na náhradu trov konania Združeniu, ktoré sa v
spore vyjadrovalo a s úspechom vznieslo námietku premlčania uplatneného peňažného nároku žalobcu.25. Poukazom na uvedené, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie,
bol napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdený.

26. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nemá, žalovanému trovy konania odvolacieho nevznikli. Združeniu, vzhľadom na procesný
úspech v odvolacom konaní, v zásade patrí aj náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd však

dospel k záveru, že Združeniu nevznikli v odvolacom konaní účelne vynaložené trovy konania, keďže
písomné podanie, vyjadrenie k odvolaniu v podstate obsahuje iba opakovanie argumentácie na súde
prvej inštancie a poukázanie na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré majú slúžiť na podporu správnosti
rozhodnutia vo veci samej, na čo Združenie nepredložilo oprávnenie. Takýto úkon teda nemožno
považovať,vzhľadomnajehoobsah,zaúčelnevynaloženétrovykonania.Ztýchtodôvodovodvolacísúd
rozhodol, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva ani stranám sporu a ani Združeniu,

a to s prihliadnutím na súčasnú právnu úpravu, podľa ktorej Združenie nemá bez ďalšieho postavenie
intervenienta a v konaní môže zastupovať stranu sporu - spotrebiteľa (§ 291 ods. 1 CSP) len na základe
plnej moci.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).