Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912219413
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7912219413.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 01, Bratislava, proti žalovanému: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX
XX S., v konaní o zaplatenie sumy 3.441,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Občianskemu združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov Prešov
priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2012 domáhal voči žalovaným
v 1/ rade W. Z. a žalovanej v 2/ rade U. Z. zaplatenia sumy 3.441,01 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.462,76 Eur od 29.06.2011 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
28.06.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzatvorili dňa 21.07.2004 Zmluvu č. 552044423

(ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich
dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili v stanovených
termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval
žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky

predstavovala sumu3.441,01 Eur (103663,87 Sk), ktorá pozostávala z istiny 2.462,76 Eur (74193,11 Sk),
riadneho úroku 573,95 Eur (17290,82 Sk), úroku z omeškania 404,30 Eur (12179,94 Sk) a ostatného
príslušenstva 0,00 Eur (0,00 Sk) v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
nárok na zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 29.06.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení

pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc
dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaní ku
dňu podania žaloby uhradili sumu 0 Eur. Dlžná suma k uvedenému dňu je vo výške 3.441,01 Eur, pričompozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 2.462,76 Eur, z riadneho úroku vo výške 573,95 Eur, z
úroku z omeškania vo výške 404,30 Eur.

2. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.

3. Podaním doručeným súdu 18.07.2013 žalobca zobral žalobu v časti uplatneného nároku voči
žalovanej v 2/ rade Anne Huľvovej späť, preto súd uznesením zo dňa 07.11.2013 konanie voči žalovanej
v 2/ rade zastavil.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o splátkovom
úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou č. 1 k tejto
zmluve, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2011, pokusom o zmier zo dňa 12.11.2012,
Dohodououzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuzodňa22.02.2012,výsluchomžalovaného
a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 21.07.2004 v súlade
s ust. § 497 ž 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č. 0552044423. Podľa článku.
I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za
podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 4.979,08 Eur (150000,-Sk), úroková sadzba

bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 10,80% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou
mesačných splátok vo výške 109,53 Eur (3300,- Sk) splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej
splátky bola dňa 20.08.2004 a konečná splatnosť úveru dňa 20.07.2009.

6. Podľa bodu 2. článku V. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje

sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s nim. Ako vyplýva
z bodu 3. článku V. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Podľa bodu 4. článku V. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že
ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných

ustanovení Obchodného zákonníka.

7. V zmysle Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka
poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení
podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v

prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

8. Ako vyplýva z Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny,
jej súčasti a príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných

podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň
splatnosti splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

9. Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň

každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom
v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

10. V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo

zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny
alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej

doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky
vrátane jej príslušenstva.11. Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011 spolu s jej
prílohou, kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovaného, spolu s číslom úverového účtu a
dátumom uzavretia zmluvy, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. na

postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

12. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 vyplýva, že žalovaný bol ku dňu
postúpenia pohľadávky v omeškaní 1195 dní.

13. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému
oznámila, že pohľadávku z uzavretej úverovej zmluvy postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je
možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi.

14. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.11.2012 označeným ako Pokus o zmier, vyzval
žalovaného na uhradenie pohľadávky spolu v sume 3.745,25 Eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru

vo výške 2.462,76 Eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 304,24 Eur, riadneho úroku vo výške
573,95 Eur, úroku z omeškania vo výške 404,30 Eur.

15.Dňa22.02.2012bolauzatvorenáDohodaouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkach(ďalej
len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný túto dohodu podpísal dňa 22.02.2012. V Článku

2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný ako osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a
výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým,
že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 2.462,76 Eur a nákladov na inkasné konanie v sume 150,- Eur
a zároveň vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

16. Žalovaný pred súdom uviedol že je pravdou, že s manželkou uzatvorili zmluvu o úvere. Na okolnosti
podpisovania dohody o uznaní záväzku či vôbec nepamätá.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom

období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Ako vyplýva z § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Z § 504 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

V zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Ako vyplýva z § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu

ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 21.07.2004, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré
postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj
zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto
konaní.

20. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah
je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia
úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými

zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

21. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

22. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

23. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.24. Oznámením doručeným súdu 21.12.2012 vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS na strane žalovaného, ktoré vo svojom vyjadrení k žalobe vznieslo námietku
premlčania celého uplatneného nároku. Právny zástupca OZ si zároveň uplatnil trovy konania.

25. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2011 vyplýva, že ku dňu 28.06.2011 bol
žalovaný už 1195 dní v omeškaní s úhradou predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného je zrejmé,
že ku dňu postúpenia už uplynula trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, teda pohľadáva bola v tom

čase už premlčaná.

26.Všeobecná3-ročnápremlčaciadobazačínaplynúťododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.
Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je
právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná

3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).

27. Súd v danej súvislosti poukazuje na súdnu prax (R 28/1984) podľa ktorej, ak veriteľ môže vyvolať
splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Z toho dôvodu súdna prax vyvodzuje, že
prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať.
Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo

úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j.
požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že
pôvodný veriteľ bol oprávnený zosplatniť úver už v prípade, že žalovaná bola v omeškaní so splatením
jednej splátky viac ako 10 dní. V danom prípade, aj keby údaj o počte dní omeškania v prílohe č. 1 k

Zmluveopostúpenípohľadávokzodňa28.06.2011absentoval,bolobymožnéstanoviťzačiatokplynutia
premlčacej doby už ku dňu, kedy bol žalobca oprávnený zosplatniť celý dlh.

28. Súd však vychádzal z informácie o počte dní omeškania uvedenej v prílohe č. 1 k Zmluve o
postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011. Premlčacia doba začala plynúť najneskôr 1195 dní spätne ku

dňu postúpenia ( t.j. 3 roky a 274 dní), preto dňa 28.06.2011 už bola trojročná premlčacia doba uplynutá
a celá pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola premlčaná.

29. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

30. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

31. Keďže žaloba bola žalobcom podaná až po uplynutí premlčacej doby dňa 28.11.2012, súd žalobu
žalobcu voči žalovanému považoval za nedôvodnú.

32. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzipodnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

33. Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovanému aj z titulu toho, že s ním uzatvoril Dohodu
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a z toho, že žalovaný v tomto dokumente prehlásil,
že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

34. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

35. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k
uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia
tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

36. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj

zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

37. Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré

bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu odporcom.
Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne
formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj
právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda

nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

38. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä
musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto
uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý

dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre
omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh
nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

39. Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach

nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný uznal dňa 22.02.2012. Ako už bolo uvedené vyššie,
pohľadávka žalobcu bola premlčaná už ku dňu postúpenia 28.06.2011. Žalovaný tak podpísal dohodu
o uznaní už po uplynutí premlčacej doby, teda uznal už premlčaný dlh.

40. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené

vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

41. Súd poukazuje na to, že v danom prípade ide o predformulovaný obsah dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý

dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

42. V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto
premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy,

keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre
právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté
právne následky.43. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovaného o tom, že nebol poučený o tom,
že pohľadávka, ktorú má uznať, bola v čase podpisu dohody premlčaná, súd dospel k záveru, že
prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v

dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.1.2013 nezakladá právny
následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho
zákonníka.

44. Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody

žalovaný ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické,
aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred
pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi.

45. Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď

nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

46. Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

47. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

48. Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.

(účinný v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák.

o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná praktika
sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje
alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku
alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny,

ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane
spotrebiteľa).

49. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej

obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

50.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak

neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

51. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.02.2012, ktorú podpísal žalovaný, súd hodnotí ako nekalúobchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok
odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší
správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným, súd považuje za právne neúčinné, pretože žalovaný

nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody, pričom je možné
mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť
dohoduosplátkachsožalobcom.Zuvedenéhojezrejmé,žepridostatkuinformáciibyžalovanýuvedenú
dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti
žalovaného nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania.

52. Zo samotného znenia dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je zrejmé,
že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo
forme povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie
premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva,
že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov . Ak dlžník podpisuje

takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh
v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý
obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

53. Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní

záväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkachzodňa22.02.2012vyhodnotilakonekalúobchodnúpraktiku,
lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa
nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, teda absolútne
neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. V danom prípade súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, preto bol v tomto konaní plne
úspešný žalovaný, ktorý si trovy konania neuplatnil, ani mu zo spisu žiadne preukázateľné trovy konania
nevyplynuli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

57. Do konania na podporu žalovaného vstúpil dňa 21.12.2012 podľa § 93 ods. 2 OSP (účinného do

30.06.2016) ako vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5,
Prešov. Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba a vystupujúci na strane žalovaného bol z
procesného hľadiska plne úspešný a preto mu náhrada trov konania patrí v celom rozsahu, preto súd o
trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi za úkony do 30.06.2016.

58. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.