Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 11, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206232
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8116206232.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: H.. Y. O., X.

XX.XX.XXXX, L. J. XX, XXX XX J., právne zastúpenej: JUDr. Michaela Feľbabová, advokátka so sídlom
Kollárovač.2558/10,05201SpišskáNováVes,protižalovanému:Allianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.,so
sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.745,56 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.570,87 eur v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 948,79 € titulom náhrady škody vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody. Uznesením zo dňa
23.04.2020, č.k. 8C/92/2016-413, súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení nároku na náhradu
škody o ušlú mzdu za obdobie od 14.09.2017 do 11.10.2017.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.03.2015 vodička osobného motorového vozidla zn. VW

Tiguan jej ako chodkyni nedala na priechode pre chodcov prednosť, čím došlo k jej zraneniu. Žalobkyňa
pri dopravnej nehode utrpela otras mozgu s retrográdnou amnéziou, t.j. poruchou pamäti na udalosti
pred úrazom, a preto si poškodená len postupne vedela v pamäti vybaviť podrobnosti pred úrazom
a interpretovať ich. Po uvedenej škodovej udalosti žalobkyňa doložila žalovanej všetky dokumenty
potrebné na určenie rozsahu náhrady škody. Súčasne bola vykonaná ohliadka osobných veci žalobkyne,
ktoré boli poškodené pri náraze motorovým vozidlom.
Náhrada straty zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 13.03.2016 do 30.06.2015 činí u

zamestnávateľa Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov vo výške 564,26 € a za obdobie od 13.03.2015
do 30.06.2016 a u zamestnávateľa (fitnescentrum): Vitalife. s.r.o. vo výške 138,60 €.
Účelné náklady spojené s liečením predstavovali platby za lieky spolu vo výške 74,39 € (42,32 € + 6,45
€ + 16,52 € + 9,10 €).
V prípade náhrady cestovného za uskutočnené jazdy spojené s liečením žalobkyne za obdobie od
27.03.2015 do 11.08.2015 boli viackrát vykonávané jazdy k dvom rôznym miestam, a to: a) z H. X.
Č.. XX, J. do Fakultnej nemocnice J.A. Reimana a späť. (12 krát obojsmerne a 2 krát jednosmerne).

Cestovné náklady na jednu jazdu tam a späť boli vo výške 2,46 €, a na jednosmernú jazdu vo výške
1,23 €, pričom spolu predstavujú sumu vo výške 31,98 € [(12 x 2,46 €) + (12 x 1,23 €)]; b) Z H. X.
Č.. XX, J., do Rehacentrum, Čapajevova 3, Prešov, a späť (48 krát obojsmerne). Cestovné náklady na
jednu jazdu tam a späť sú vo výške 0,95 €, spolu predstavujú sumu vo výške 45,60 € (48 x 0,95 €).Žalobkyňa prepočítala cestovné náhrady tak, že určila dĺžku trasy tam a späť. Z technického preukazu
zistila priemernú spotrebu vozidla, ktorým boli jazdy vykonávané. Ďalej použila aktuálnu cenu benzínu
k začiatku roka 2016, vo výške 1,133 €/l, ktorá je nižšia ako priemerné ceny benzínu počas celého roku

2015.Ďalej,žalobkyňapoužilaprecelkovývýpočetnáhradycestovnéhosumuzákladnejnáhradyurčený
Zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ktorý násobila počtom prejdených kilometrov.
Škody vzniknuté poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou osobných veci žalobkyne boli určené
na základe ohliadky a prejednania škody z 14.07.2015, ktorej výsledkom je Záznam. Na dámskej zimnej
obuvi (kožené čižmy) bola poškodená povrchová úprava na pravej a ľavej čižme - oter a škrabance

(kúpna cena: 79,95 €, rok nadobudnutia: 30.11.2014). Použiteľné zvyšky z poškodených topánok boli
pri ohliadke zapísané vo výške 20 % a teda škoda na obuvi je 63,96 € ako 80 % z kúpnej ceny obuvi.
Čistenie odevu - dámska zimná bunda 5,- € (čistenie vykonané 20.03.2015). Na mobile - HTC Desire 500
sa nachádzal mierny oter v hornom pravom rohu a odštiepenie displeja v pravom dolnom rohu (cena:
250 €, rok nadobudnutia 08.09.2013). Pri ohliadke bolo zapísané estetické poškodenie vo výške 10 %
z ceny mobilu, teda v sume 25,- €.

3. Žalovaný uviedol, že celkovo boli vypracované tri znalecké posudky z odboru dopravy vo veci
dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 13.03.2015 v čase o 17:50 hod. na ul. Mukačevskej v Prešov,
ktorej účastníčkou bola aj žalobkyňa v pozícii chodkyne, pričom posudok Ing. Krempaského si dala
vypracovať sama žalobkyňa z dôvodu, že nesúhlasila so závermi znaleckého posudku Ing. Viňanského,

ktorý následne vypracoval dňa 23.04.2016 dodatok k svojmu pôvodnému znaleckému posudku na
základe výpovede chodkyne, "ktorá sa rozpamätala na nové skutočnosti" a svedkov. V dodatku Ing.
Viňanský vychádzal z novej informácie, a to, že chodkyňa údajne mala po priechode prechádzať popred
stojace vozidlo (v protismere oproti vodičke). Ako nesporné zo znaleckého dokazovania vychádzajú
skutočnosti, že chodkyňa sa v čase zrážky nachádzala na priechode pre chodcov, bolo nepriaznivé

počasie, šero, mrholilo, ale priechod bol osvetlený, a v danom úseku vodička viedla vozidlo povolenou
rýchlosťou. Nesporné je taktiež, že chodkyňa prechádzala cez cestu z pohľadu vodičky z ľavej strany,
prešla cez protismerný jazdný pruh a prešla popred vozidlo vodičky a došlo ku kontaktu až pravou
stranou vozidla. Sporné je, či chodkyňa išla pomaly, alebo utekala (vodička tvrdí, že utekala, chodkyňa
uvádza že išla pomaly). A druhá sporná skutočnosť je, či v protismere pred prechodom zastalo druhé

vozidlo, ktoré dávalo chodkyni prednosť (a oslepilo vodičku, takže chodkyňu nevidela), alebo či toto
protiidúce vozidlo stihlo prejsť cez prechod a chodkyňa prechádzala až poza neho, a tým toto vozidlo
zakrylo výhľad vodičky. Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
vypracovaný v roku 2018 reagoval aj na predchádzajúce znalecké posudky a podrobne rozpísal obidve
tieto varianty a dospel k záveru, že obidve varianty sú prijateľné, avšak nie je možné jednoznačne

určiť, ktorá skutočne nastala. Z obidvoch variant však vychádza, že chodkyňa mala možnosť nehode
zabrániť, pričom vodička mala možnosť nehode zabrániť iba v jednom z týchto dvoch variantov. Vodička
viedla vozidlo rýchlosťou cca 37-41 km/h, čo bola rýchlosť nižšia o 9-13 km ako rýchlosť, ktorá je v tom
úseku povolená. Je teda zrejmé, že vodička dbala na zvýšenú ostražitosť, ktorá sa vyžaduje v blízkosti
priechodu pre chodcov. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania žalovaný mal zato, že žalobkyňa

nesie spoluvinu ako chodkyňa na jej vzniknutej škode vo výške 30 %.
K uplatnenému nároku na náhradu straty na zárobku žalovaný uviedol, že podľa Občianskeho zákonníka
(ďalej aj len „OZ“) platného od 01.12.2019 pri strate na zárobku sa vychádza z iného rozhodného
obdobia (pred novelou OZ rozhodným obdobím je predchádzajúci kalendárny rok pred nehodou, po
novele OZ rozhodným obdobím je kalendárny štvrťrok) a už sa nepoužíva denný vymeriavací základ, ale

hrubý zárobok. Teda novelou OZ opäť platí stav spred roka 2004, teda kým Občiansky zákonník začal
odkazovať na Zákon o sociálnom poistení. Keďže predošlý výpočet straty na zárobku s prihliadnutím
na iný spôsob výpočtu po novele OZ nie je možné akceptovať, preto poslal žalobkyni aj nové tlačivo za
účelom výpočtu straty na zárobku počas PN podľa OZ platného od 01.12.2019, no tlačivo mu nebolo
vrátené, pričom poukázal na list právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 14.04.2020, ktorý na jeho výzvu

na doloženie dokladov potrebných pre výpočet odpísal, že žalobkyňa si uplatňuje náhradu za stratu na
zárobku, ktorá jej vznikla ešte pred novelou Občianskeho zákonníka, (teda pred 01.12.2019), preto nie
je potrebné, aby vypĺňala nové tlačivo, nakoľko sa jej novela nedotýka. Nakoľko nemá od žalobkyne
podklady k vyčísleniu straty na zárobku počas PN podľa novely Občianskeho zákonníka účinného od
01.12.2019, musel vychádzať iba z tých dokladov, ktoré mal a vykonal výpočet podľa Občianskeho

zákonníka platného do 30.11.2019, ktorý ho v § 446 odkazoval s výpočtom na Zákon o sociálnom
poistení. Ak teda denný vymeriavací základ (DVZ) žalobkyne v rozhodnom období bol 15,5390 € tak
strata na zárobku za obdobie od 13.03.2015 do 30.06.2015 činí v súlade s platným právnym predpisomsumu 441,31 € [výpočet: (15,5390 € a 3 dní x 55 % = 25,64 €) + (15,5390 € a 107 dní x 25 % = 415,67
€)]. U zamestnávateľa vo fitnescentre uplatnenú sumu vo výške 138,60 € žalovaný nespochybnil.
Proti nároku na stratu na zárobku počas práceneschopnosti od 14.09.2017 do 11.10.2017 vo výške

119,40 € žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobkyňa si tento nárok uplatnila až podaním
zo dňa 25.03.2020. Žalobkyňa síce uvádza, že si svoj nárok na náhradu škody na zdraví uplatnila už v
priebehu trestného konania, pričom poukázala na zápisnice o výsluchu poškodenej zo dňa 01.06.2015,
23.09.2015, 22.01.2016, 21.03.2017 a 12.02.2019, avšak ani v jednej z týchto zápisníc nie je uplatnený
nárok - strata na zárobku počas kúpeľnej liečby za obdobie od 14.09.2017 do 11.10.2017 v uplatňovanej

výške (na rozdiel od straty na zárobku za prvé dve PN-ky).
Žalovaný nespochybnil nárok uplatnený žalobkyne na doplatky za lieky v celkovej výške 74,39 €.
Podľa žalovaného náklady na cestovné uplatnené vo výške 77,58 € nie je možné akceptovať v danej
sume, nakoľko žalobkyňa si vyúčtovala cestovné podľa zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách,
pričom zákon sa vzťahuje na vyúčtovanie nákladov na pracovné cesty, čo nie je tento prípad. Cesty
k lekárovi nemajú povahu pracovných ciest a preto nie je možné v tomto si nárokovať náhradu za

amortizáciu vozidla. Z tohto dôvodu je možné priznať náklady na pohonné hmoty vo výške 22,29 € [B.
H. X.Š. Č.. XX, J. G. O. E.. C.. K. , E. P. XX, J.: XX-krát obojsmerne a 2x jednosmerne, vzdialenosť
zistená na internete 4 km 748 m, spolu 26 x 4,748 km= 123,45 km; Z Mirka Nešpora 29, Prešov do
Rehabcentrum, Čapajevova č. 3, Prešov: 48-krát obojsmerne, vzdialenosť zistená na internete 1 km
916 m, spolu 96 x 1,916= 183,94 km; spolu 23,45 km + 183,94 km = 307,39 km. Výpočet: 307,39 km

x spotreba paliva 6,4 l/100 km x 1,133 €/l = 22,29 €].
Poškodená si tiež uplatnila náhradu za poškodenie čižiem zakúpených v mesiaci november 2014,
čistenie odevu a poškodenie mobilného telefónu zakúpeného v 11/2013. Obhliadka poškodených vecí
bola vykonaná pracovníkom žalovaného dňa 14.07.2015, o čom bol vyhotovený Zápis z obhliadky, ktorý
poškodená podpísala. V tomto zápise o obhliadke sa tiež uvádza, že čižmy už nebude používať a

navrhuje zvyšky 20 % a mobil nebude opravovať a navrhuje estetické poškodenie 10 %. Pri určení škody
naosobnýchveciachsavychádzazcenovéhopredpisu,prípadnezcenynadobúdacejsprihliadnutímna
jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie, funkčnosti a pod.. Keďže veci neboli nové, a bolo potrebné
zohľadniť aj opotrebenie, tak po prepočte v amortizačnej tabuľke vecná škoda činí sumu 81,56 €.
K uplatňovaným úrokom z omeškania uviedol, že dňa 22.09.2015 poskytol žalobkyni písomné

vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie a preto sa nemohol dostať do
omeškania s plnením v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z.. Povinnosť plniť tak môže vzniknúť
až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a do omeškania sa žalovaný
dostane až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím súdu zaplatiť
žalobkyni výšku priznanej náhrady škody. Omeškanie škodcu je potrebné vyvodzovať výlučne z jeho

zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobkyni na základe ust. § 517 ods. 1 a 2 v spojení s ustanovením §
563 Občianskeho zákonníka, teda v závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie
žalovaného ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa § 11 ods.
6, 7, 8 zák. č. 381/2001 Z.z., ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej
mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Na podporu tejto

argumentácie žalovaný poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to sp.zn. 3Cdo/145/2017
zo dňa 22.11.2018 a sp.zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019. V nadväznosti na uvedené namietal
požadované úroky z omeškania.

4. Žalobkyňa uviedla, že pri dopravnej nehode utrpela otras mozgu s retrográdnou amnéziou, t.j.

poruchou pamäti na udalosti pred úrazom. Je v súlade s medicínskymi poznatkami, že na podklade
retrográdnej amnézie po otrase mozgu si poškodená len postupne vedela v pamäti vybaviť podrobnosti
pred úrazom a interpretovať ich. Zároveň je potrebné uviesť, že znalkyňa MUDr. Milena Pivulska
Hrehorovská po vyšetrení duševného stavu poškodenej konštatovala, že osobnostná výbava, spôsob
života ako aj hodnotový systém u žalobkyne nenasvedčuje účelovému konaniu či vymýšľaniu si udalostí

okolo úrazu vo svoj prospech. Čo sa týka náhrady straty na zárobku, žalobkyňa vychádza z dokumentov,
ktoré na jej žiadosť pripravilo účtovné oddelenie jej predchádzajúcich zamestnávateľov, a tieto považuje
za správne. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného ohľadom nesprávnej výšky uplatnenej náhrady straty
na zárobku a tým aj spôsobu jej výpočtu uviedla, že § 446 Občianskeho zákonníka v znení tak, ako ho
cituje žalovaný, bol účinný do dňa 30.01.2019. Podľa danej právnej úpravy sa poškodenému namiesto

náhrady škody mala poskytnúť náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa posudzovala a určovala rovnako
ako úrazový príplatok podľa Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, čo je spravidla nižšia
suma ako tá, ktorú predstavuje skutočná majetková strata poškodeného, ku ktorej došlo v dôsledku
jeho pracovnej neschopnosti. Žalobkyňa mala za to, že nie je možné rozhodnúť o uplatňovanomnároku podľa ustanovenia právneho predpisu, ktorý medzičasom stratil účinnosť a platnosť pre svoj
nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
PL. ÚS 10/2016-53, zo dňa 10.10.2018. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vykonanými cestami (ktoré keby

ku škode na zdraví nedošlo, nebolo potrebné vykonať) došlo k opotrebovaniu vlastného osobného
motorového vozidla, a preto požaduje aj túto náhradu. Čo sa týka výšky škody vzniknutej poškodením
osobných vecí žalobkyne tak táto bola uplatnená v požadovanom rozsahu na základe Zápisu z
obhliadky a prejedania škody zo dna 14.07.2015, pričom obhliadka bola vykonaná za prítomnosti
a v spolupráci so zástupcom (likvidátorom) žalovaného, a ten podpisom tohto záznamu osvedčil jej

správnosť. Žalobkyňa si preto nevie vysvetliť, z akého dôvodu žalovaný napáda takto spoločne určenú
výšku škody vzniknutej poškodením osobných vecí žalobkyne. Okrem toho amortizačná tabuľka, ktorú
žalovaný doložil v ostatnom podaní, nebola žalobkyni nikdy doručená a ňou podpísaná. K vznesenej
námietke premlčania žalobkyňa udáva, že si svoj nárok na náhradu škody na zdraví riadne uplatnila
už v priebehu trestného konania. Ohľadom úrokov z omeškania žalobkyňa uviedla, že rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR dochádza k značnej deštrukcii inštitútu úrokov z omeškania, nakoľko pre úplné

vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na
ich kvalitu, či opodstatnenosť nároku poškodeného. Ďalej dodala, že žalovaný listom zo dňa 22.09.2015
poprel samotný základ nároku a odmietol jej poskytnúť poistné plnenie predovšetkým s odôvodnením,
že v trestnej veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté o vine.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinami (Oznámenie na č.l. 13, Potvrdenie o ušlej
mzde počas PN na č.l. 14, Potvrdenie o vykonávaní pracovnej činnosti dohodou na č.l. 22, Zápis z
obhliadky a prejednania škody na č.l. 23-24, cestovné náhrady, kópie mapy, technický preukaz vozidla
na č.l. 29-30, záznam o dopravnej nehode na č.l. 46-47, vyhľadávanie poisťovateľa na č.l. 48, Potvrdenie
o strate na zárobku počas PN na č.l. 97, prepočet vecnej škody na č.l. 98, lekárske správy a nálezy

na č.l. 122-150 a č.l. 449-459, Potvrdenie o ušlej mzde počas PN na č.l. 297 a č.l. 405, Potvrdenie
o nemocenských dávkach na č.l. 406, potvrdenie o PN na č.l. 408, Prepúšťacia správa na č.l. 410,
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne na č.l. 460, Potvrdenie o nemocenských dávkach na č.l. 461, spis OS
PO zn. 4T/31/2019) znaleckým posudkom, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil nasledovné:

6. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 14.02.2020, č.k. 4T/31/2019-464, podľa § 282 ods. 3
Trestného poriadku v spojení s § 220 ods. 1 Trestného poriadku schválil zmier medzi obžalovanou
vodičkou a poškodenou chodkyňou, t.j. žalobkyňou, a zdravotnou poisťovňou, na základe ktorého došlo
k zastaveniu trestného stíhania obžalovanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/ Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť

tak, že v Prešove dňa 13.03.2015 v čase okolo 17.50 hod. viedla ako vodička osobné motorové vozidlo
továrenskej značky Volkswagen Tiguan, ev. Číslo: PO 982ET po ulici Mukačevskej v smere ku križovatke
ulíc Y. - J., kde na priechode pre chodcov nedala prednosť chodkyni H.. Y. O., ktorá vstúpila na vozovku
a prechádzala cez priechod pre chodcov z ľavej strany na pravú v smere jazdy vodiča, následkom čoho
narazilaprednoupravoučasťouvozidladochodkyneH..Y.O.,ktoráutrpelaotrasmozguľahkéhostupňa,

natiahnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého lakťa, kožnú odreninu na ľavom lakti, odlomenie
prístredného kĺbneho výbežku pravej stehnovej kosti a natiahnutie vnútorného postranného kolenného
väzu pravého kolena s dobou liečenia a práceneschopnosti 3-4 mesiace a týmto konaním porušila
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f/ v nadväznosti na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. s/ zákona Národnej
rady SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. Z výsluchu vodičky v prípravnom konaní dňa 14.10.2015 súd zistil, že cca. 70 - 100 m. pred
priechodom v ľavom jazdnom pruhu zbadala vozidlo, ktoré stalo pred priechodom a dávalo prednosť
chodcom idúcim sprava. Preto vyhodila rýchlosť a s vozidlom pribrzdila, pričom uvedení chodci prešli
cez priechod. Následne sa protiidúce vozidlo pohlo, míňalo ju možno 10-15 metrov pred miestom zrážky,

pričom išlo dosť blízko stredovej čiary, asi pol metra. Z jej pohľadu šlo rýchlosťou cca. 20 km/h. V tom
zbadala chodkyňu, ktorá sa v tom čase nachádzala na ľavej strane vozovky, ešte za stredovou čiarou.
Šla rýchlo, dá sa povedať, že bežala. Okamžite začala reagovať prudkým brzdením, no aj tak došlo ku
kontaktu vozidla s poškodenou.

8. Poškodená pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 01.06.2015 uviedla, že si na priebeh nehody
nepamätá a ani na to, ako k priechodu išla a ako cez neho prechádzala.9. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v čase nehody sa vracala domov, pričom mala pri sebe tašku,
v ktorej bolo oblečenie do fítnescentra, zaváraniny od rodičov a kabelku, pričom obe boli vybavené
reflexnými prvkami. Bol piatok, takže nikde sa neponáhľala, pred priechodom pre chodcov sa pozrela na

obe strany, či je prechod voľný. Z ľavej strany prichádzalo auto, počkala kým prejde, následne vstúpila
na prechod pre chodcov, a keď už bola takmer na druhej strane cesty, počula brzdy, otočila sa napravo a
videla ako sa na ňu rúti auto. Žalobkyňa následne poopravila svoju výpoveď tak, že auto prichádzajúce
z ľavej strany ju pustilo cez prechod pre chodcov a prešlo až poza ňu potom, keď prešla deliacu čiaru
medzi jazdnými pruhmi.

10. Z výsluchu svedka, H.. O., v trestnom konaní súd zistil, že v čase nehody sa nachádzal asi 2-3 m pred
priechodom pre chodcov. Pred priechodom nevidel žiadne vozidlo, ktoré by niekomu dávalo prednosť.
Pred ním teda nešlo žiadne vozidlo, keďže šiel plynule a pred priechodom nemusel nikomu zastavovať.

11. Zo znaleckého posudku č. 64/2015 znalca v odbore doprava cestná, Ing. Mariána Viňanského,

vypracovaného v trestnom konaní vyplýva, že z technického hľadiska bolo príčinou dopravnej nehody
vytvorenie náhlej prekážky chodkyňou pre vodičku. Chodkyňa prechádzala cez riadne vyznačený
priechod pre chodcov spôsobom, že do vozovky vstúpila spoza idúceho vozidla, ktoré svojim ľavým
zadným rohom vytváralo v čase potrebnej reakcie pre zabránenie nehode vodičke VW Tiguan tzv. oblasť
zakrytého výhľadu, teda chodkyňu vodička v uvedenom čase nemohla vidieť a teda na ňu ani reagovať.

Vodička sa pohybovala v obci rýchlosťou nižšou ako bola na danom úseku povolená.

12. Ing. Marián Viňanský v Doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. 64/2005 uviedol, že ak chodkyňa
prechádzala cez priechod pre chodcov popred stojace neznáme vozidlo a od chodkyne napravo sa
nemalo nachádzať žiadne vozidlo, ktoré mohlo brániť vo výhľade vodičke vozidla VW Tiguan na

chodkyňu, tak nemohla byť pre vodičku VW Tiguan chodkyňou vytvorená prekážka náhla, lebo v tomto
prípade na chodkyňu bolo možné vidieť a vodička na ňu mohla reagovať a zabrániť zrážke, pričom je
otázkou právneho posúdenia, či takáto situácia nastala.

13. Zo znaleckého posudku č. 201600789600 znalca v odbore doprava cestná, Ing. Petra Krempaského,

vyplýva, že pri priebehu nehodového deja podľa výpovede vodičky vozidla VW Tiguan mohol byť
výhľad na chodkyňu ovplyvnený oproti idúcim vozidlom a pri priebehu nehodového deja podľa výpovede
chodkyne vo výhľade na chodkyňu na priechode nebránilo žiadne vozidlo. Zabránenie nehode skoršou
reakciou vodičky bolo možné pri priebehu nehody podľa výpovede vodičky pri pohybe chodkyne
rýchlosťou 4,7 km/h. Pri priebehu nehody podľa výpovede vodičky pri pohybe chodkyne rýchlosťou 13,4

km/h by sa vozidlo nachádzalo v oblasti zakrytého výhľadu.

14. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj len
„znalecký ústav“) č. 68/2018 súd zistil, že v doplnení znaleckého posudku Ing. Viňanský pohyb
pomalou chôdzou vylúčil a nehodový dej analyzoval pre beh chodkyne. Toto zdôvodnil výsledkami

výpočtov zrážky v programe PC Crash pomocou viactelesového systému. S uvedeným zdôvodnením
stanovenia rýchlosti chodkyne sa znalecký ústav nestotožnil, nakoľko výpočtový program neumožňuje
s dostatočnou presnosťou stanoviť také výsledky, na základe ktorých by bolo možné vylúčiť pomalšiu
chôdzu. Znalec taktiež nesprávne vyhodnotil techniku jazdy vodičky vozidla VW Tiguan, kde konštatuje,
že jej reakciu nemožno pokladať za neskorú aj napriek tomu, že v čase reakcie vodičky na situáciu

bola chodkyňa už na priechode pre chodcov a zároveň uvádza, že vodička nemala oblasť zakrytého
výhľadu. Doplnok znaleckého posudku teda nebol spracovaný správne. Vo vzťahu k posudku Ing.
Krempaského ústav uviedol, že tento znalec správne uviedol, že pri pohybe chodkyne behom poza
neznáme vozidlo sa chodkyňa určitý čas pohybovala pre vodičku v oblasti zakrytého výhľadu. Znalec tiež
správne konštatoval, že pri priebehu nehody podľa výpovede chodkyne pri pohybe chodkyne rýchlosťou

4,7 km/h vodičke vo výhľade na chodkyňu na priechode nebránilo žiadne vozidlo. Možnosť rozpoznať
pohyb chodkyne na priechode pre chodcov však mohla byť znížená oslnením od vozidla stojaceho pred
priechodom pre chodcov. K uvedenému však doplnil, že stojace neznáme vozidlo pred priechodom pre
chodcov prestavovalo výrazný technický signál na to, aby vodička vozidla zvýšila pozornosť a upravila
techniku jazdy tak, aby dokázala dať prednosť prípadným chodcom prechádzajúcim po priechode

pre chodcov. Znalecký ústav konštatoval, že technicky sa nedá zistiť, či chodkyňa prechádzala cez
vozovkupopredneznámevozidlochôdzoualeboprebiehalapozaneznámevozidlo.Tiežsanedápresne
vypočítať, kedy došlo k znižovaniu rýchlosti vozidla. Znalecký ústav dospel k záveru, že v prípade,
ak chodkyňa bežala poza protiidúce vozidlo (verzia vodičky), tak technickou príčinou nehody bolopredovšetkým nesprávne konanie chodkyne, ktorá vbehla do jazdnej dráhy vozidla, napriek tomu, že z
polohyarýchlostivozidlabolovyhodnotiteľné,žepokračovanímvbehuvzniknekolíznasituácia.Zostáva
otázkou právnou, či vodička mala predvídať a predpokladať takéto prebiehanie v rozpore s pravidlami

cestnej premávky (str. 68 ZP). V prípade, ak chodkyňa pomaly prechádzala popred vozidlo stojace
v protismere, ktoré ju púšťalo (verzia chodkyne), tak príčinou vzniku dopravnej hody bola súčinnosť
nesprávnej techniky jazdy vodičky, ktorá včas nereagovala na vzniknutú situáciu a neznížila rýchlosť, a
tiež nesprávneho konania chodkyne, ktorá vstúpila do jazdnej dráhy vozidla tak, že vodička už nemala
možnosť zrážke zabrániť.

15. Súd v konaní pribral znalca z odboru doprava cestná, Ing. Stanislava Ondirka, ktorý v znaleckom
posudku č. 27/20018 uviedol, že pri pohybe chodkyne cez priechod pre chodcov normálnou bežnou
chôdzou vodička reagovala na chodkyňu až v čase, keď už bola v jej jazdnom pruhu. Neznáme
vozidlo, ktoré spomaľovalo/zastavilo pred priechodom pre chodcov v ľavom jazdnom pruhu jednoznačne
upozorňovalo protiidúce vozidlo zn. VW Tiguan na chodca pohybujúceho sa cez priechod pre chodcov.

Pri pohybe chodkyne cez priechod pre chodcov behom poza neznáme vozidlo jazdiace v protismernom
jazdnom pruhu oproti vozidlu VW znalec konštatoval, že vodička reagovala na chodkyňu brzdením
v čase, keď sa chodkyňa nachádzala protismernom jazdnom pruhu mimo oblasť zakrytého výhľadu.
Zároveň však dodal, že vodička mala vytvorené podmienky na to, aby zaregistrovala chodkyňu
prebehujúcu cez cestu v čase na začiatku tohto úkonu, t.j. ešte pred tým, než sa chodkyňa počas

prebehovania cez cestu dostala do oblasti zakrytého výhľadu, pričom tento časový úsek trval 0,6 sek..
Okrem toho uviedol, že uvažovaný pohyb chodkyne cez cestu behom poza prichádzajúce vozidlo zľava
je z technického hľadiska posúdenia znalca málo pravdepodobný pre normálne zmýšľajúcu dospelú
osobu. Takýto pohyb cez cestu je skôr typický pre malé deti, ktoré nedokážu hodnoverne rozlíšiť pohyb
prichádzajúceho vozidla resp. jeho rýchlosť pohybu.

16. Podľa Potvrdenia Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov bola ušlá mzda žalobkyne za obdobie
13.03.2015 do 30.06.2015 vo výške 564,26 € za obdobie od 07.11.2016 do 28.02.2017 vo výške 677,37
€.

17. V Zápise z obhliadky a prejednania škody zo dňa 14.07.2015 vyhotovenom zástupcom žalovaného
bola hodnota použiteľných zvyškov čižiem stanovená vo výške 20 % z ich obstarávacej ceny 79,95 €.
Poškodená pritom uviedla, že obuv, na ktorej boli škrabance a poškodená povrchová úprava, už nebude
používať. Estetické poškodenie mobilného telefónu v dôsledku mierneho oteru v pravom hornom roku
a odštiepenie displeja v pravom dolnom rohu bolo ohodnotené na 10 %.

18. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

V zmysle § 427 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Z.z. (Občiansky zákonník), Fyzické a právnické osoby
vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako

zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom (ďalej aj len „Zákon o PZP“), Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP, Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

Podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP, Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

V zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, Ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka účinného od 01.12.2019, Náhrada straty na zárobku počas
pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi
priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola
poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 15 Zákona o PZP, Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi
platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorú škodu spôsobila.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

19. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až § 431
je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. V danom prípade
je nepochybné, že prevádzkou osobného motorového vozidla zn. VW Tiguan, ktorého držiteľ (vodička)
mal uzavreté povinné zmluvné poistené u žalovaného, došlo k zrazeniu žalobkyne na priechode pre

chodcov.Nazákladepoistnéhovzťahujetakžalovanýpovinnýnahradiťškodu,ktorávzniklapoškodenej.
Žalobkyňa si v konaní uplatnila škodu v podobe straty na zárobku, vecnú škodu, ako aj náklady spojené
s liečením.20. Žalovaný v konaní namietal, že žalobkyňa taktiež nesie spoluvinu na vznik škody, ktorú určil v
rozsahu 30 %. Ust. § 441 OZ sa aplikuje aj v prípade, keď škodca zodpovedá za škodu na základe
princípov objektívnej zodpovednosti, napr. podľa § 427 OZ (viď R 80/1970 a R 28/1973). Zavinenie

poškodeného je dôvodnom na zníženie rozsahu ním uplatneného nároku na a náhradu škody aj vtedy,
ak má škodu namiesto škodu hradiť jeho poisťovateľ. Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi
škodcom a poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o
posúdenie všetkých skutočností, ktoré prispeli k vzniku škody. Preto treba posúdiť príčiny, ktoré viedli k
škode, a tak u škodcu, ako aj u poškodeného brať úvahy len také jeho konanie, ktoré bolo aspoň jednou z

príčin vzniku škody. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo l448/2006). Pre záver, do akej miery
sa pri dopravnej nehode podieľalo na škody aj konanie samého poškodeného (§ 441 OZ), nemožno
vychádzať len z porovnania všeobecného rozsahu povinností uložených pravidlami cestnej premávky
jednotlivým účastníkom, ani z porovnania počtu porušených povinností na strane škodcu a na strane
poškodeného v konkrétnej situácii. Rozhodujúce je posúdenie, do akej miery sa na škodlivom výsledku
podieľali jednotlivé príčiny na oboch stranách, a z hľadiska porušenia právnej povinnosti škodcom a

poškodeným je podstatné najmä to, o aké významní povinnosti išlo, aké závažné bolo ich porušenie a
aký vplyv to malo na vznik škody. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18. decembra 2003, sp. zn. 25 Cdo
1264/2002). Sporným v konaní bolo to, či chodkyňa šla pomaly, alebo prebehovala cez priechod pre
chodcov a to, či pred prechodom zastalo druhé vozidlo, ktoré malo dávať chodkyni prednosť alebo či
chodkyňa prechádzala až poza neho, a tým toto vozidlo zakrylo výhľad vodičke. Vzhľadom na výpoveď

svedka mal súd za to, že žalobkyňa prechádza poza motorové vozidlo, keďže svedok sa v zmysle
svojej výpovede nachádzal v momente nehody v bezprostrednej blízkosti priechodu pre chodcov, pričom
podľa jeho tvrdenia pred ním nebolo žiadne auto, nakoľko nemusel z tohto dôvodu zastavovať auto. Z
tohto dôvodu súd nepovažoval verziu žalobkyne o priebehu nehody za hodnovernú. V konaní sa však
nepreukázala skutočnosť, že by žalobkyňa utekala cez priechod pre chodcov. V zmysle znaleckého

posudku znaleckého ústavu sa ani technicky nedá zistiť, či chodkyňa prechádzala cez vozovku popred
neznáme vozidlo chôdzou a alebo prebiehala cez vozovku poza neznáme vozidlo (č.l. 66 ZP). Avšak aj v
prípade, že by chodkyňa prebehovala cez priechod pre chodcov, vodička mala vytvorené podmienky na
to, aby zaregistrovala chodkyňu v čase na začiatku tohto úkonu, t.j. ešte pred tým, než by sa chodkyňa
počas prípadného prebehovania cez cestu dostala do oblasti zakrytého výhľadu vodičky, v ktorom sa

nachádzala po dobu necelej sekundy. Okrem toho v čase vstupu chodkyne na priechod pre chodcov
sa vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti väčšej ako 20 metrov a to aj podľa záverov ZP Ing. Viňanského.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke dať prednosť chodcovi, ktorý
vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. Reakcia vodičky
na vzniknutú situáciu tak nebola technicky správna a primeraná, nakoľko mala vytvorené dostatočné

technické možnosti na včasnú reakciu a tým aj možnosť zabránenia nehode (č.l. 36 ZP Ing. Ondirka),
je pričom potrebné dodať, že nebolo využité ani plné brzdenie. Z uvedeného vyplýva, že príčinou
vzniku nehody, ku ktorej navyše došlo na priechode pre chodcov, bolo predovšetkým nesprávne konanie
vodičky, a keďže sa bez pochýb nepreukázalo porušenie pravidiel cestnej premávky chodkyňou, mal súd
za to, že v predmetnom konaní nebola preukázaná ani jej spoluvina na vzniku tejto dopravnej nehody.

21.Čosatýkavýškynáhradyškody,žalovanýsumuvpodobeušlejmzdyvofitnescentreuplatnenúsumu
vo výške 138,60 € nespochybnil, a taktiež nespochybnil ani nárok na doplatky za lieky vo výške 74,39
€, a preto súd považoval náhradu škody vo výške 212,99 € za nespornú. Žalovaný taktiež nespochybnil
cesty žalobkyne z jej bydliska (H. X. Č.. XX, J.) do FNsP J. A. Reimana a to 12-krát obojsmerne a 2x

jednosmerne, a tiež do rehabilitačného centra a to 48-krát obojsmerne. Súd preto priznal žalobkyni nárok
na náhradu výdavkov za pohonné hmoty za tieto cesty pri spotrebe vozidla 6,4/100 km a cene benzínu
vo výške 1,133 €/l, ktorú žalovaný taktiež nespochybnil. Nesporná bola dĺžka trasy do rehabilitačného
centra1,916km,noprivýpočtenáhradycestovnéhodonemocnicesúdvychádzalzvýpočtužalovaného,
nakoľko žalobkyňa vo svojom výpočte vychádzala z adresy H. X. Č.. XX a nie č. 29 (viď č.l. 27). Súd

nepriznal žalobkyni nárok vo výške 77,58 € za amortizáciu vozidla, nakoľko Zákon č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách sa vzťahuje na vyúčtovanie nákladov na pracovné cesty, čo však nie je tento
prípad.Okremtohoopotrebenievozidlanemožnozahrnúťpopojemskutočnáškoda,tedanepredstavuje
náklad, ktorý by žalobkyňa vynaložila resp. uhradila. Taktiež súd poukazuje na to, že motorové vozidlo,
ktoré bolo použité na tieto cesty, nepatrí ani žalobkyni. Čo sa týka výšky škody vzniknutej poškodením

osobných vecí žalobkyne súd vychádzal zo Zápisu z obhliadky a prejedania škody zo dna 14.07.2015
vykonanej za prítomnosti a v spolupráci so zástupcom žalovaného, ktorý podpisom tohto záznamu
osvedčil správnosť výšky škody. Súd sa stotožnil s argumentom žalobkyne, že žalovaným vyhotovenú
amortizačnú tabuľku (č.l. 98), nemožno akceptovať, jednak preto, že žalobkyni nebola nikdy doručená aani ňou podpísaná, ale tiež aj preto, že žalovaný neodôvodnil na základe čoho dosadil do svojho vzorca
práve tie koeficienty, aké použil. Súd preto priznal žalobkyni náhradu za poškodené veci vo výške 63,96
€ a 25,- € ako aj náhradu za čistenie vo výške 5,- €.

22. Súd taktiež priznal žalobkyni nárok na náhradu ušlej mzdy za obdobie 13.03.2015 do 30.06.2015 a
za obdobie od 07.11.2016 do 28.02.2017 u zamestnávateľa - Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov vo
výške564,26€a677,37€vzmyslepotvrdeniazodňa24.02.2016azodňa10.04.2017.Vdanomprípade
nie je možné priznať náhradu za stratu na zárobku podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v čase nehody, nakoľko medzičasom uvedené ustanovenie stratilo platnosť a účinnosť pre svoj
nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
10/2016-53 zo dňa 10.10.2018. Z tohto dôvodu je potrebné priznať rozdiel medzi priemerným zárobkom
poškodenej, ktorý dosahovala pred vznikom škody, a náhradou, ktorá jej bola vyplatená (t.j. náhradu
príjmov pri dočasne PN vyplatenej zamestnávateľom a nemocenské dávky).

23. Pri právach na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka sa právo
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Pri
právach na náhradu škody platí dvojročná subjektívna premlčacia doba. Jej začiatok sa viaže k okamihu,
kedy sa poškodený dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo ku škode a kto za škodu zodpovedá. V
prípade námietky premlčania je v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie,

nutné posúdiť, či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený riadne. Z
návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške náhradu škody uplatňuje. Z rozhodovacej praxe
súdov vyplýva, že pre splnenie tejto podmienky postačuje, aby poškodený uviedol aspoň minimálnu
výšku spôsobenej škody, resp. uviedol údaje, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá (pozri
R 11/1967). Náhradu škody teda poškodený musí konkretizovať, t.j. musí presne uviesť o aký druh

škody sa jedná (škoda na zdraví, vecná škoda a pod.). Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody, t.j.
ušlú mzdu za obdobie a za obdobie 14.09.2017 do 11.10.2017 neuplatnila v trestnom konaní, preto
ani nedošlo k spočívaniu lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody v rámci adhézneho konania. O
škode spočívajúcej v strate na zárobku sa žalobkyňa dozvedela 11.10.2017 a preto tento nárok dňom
11.10.2019 sa premlčal, pretože bol v civilnom konaní uplatnení až podaním zo dňa 25.03.2020. Z tohto

dôvodu súd považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným vo vzťahu k uplatnenej sume vo výške
119,40 € za dôvodnú.

24. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č.381/2011 Z.z.
je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č.

381/2011 Z.z. , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie
nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia
jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa
predstáv poškodenej, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne
prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č.381/2001 Z.z.

do omeškania. Žalovaný si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.
splnil, a preto nebol povinný uhradiť žalobkyni úroky z omeškania. Do omeškania by sa žalovaný dostal
s plnením náhrady škody až vtedy, ak po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobkyni. Z tohto dôvodu súd nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 261 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj len „CSP“). Žalobkyňa mala v pomere k žalovanej sume úspech v rozsahu 90 % a neúspech
v rozsahu 10 %. Miera úspechu žalobkyne tak činí 80 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnom skončení veci v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.