Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 24, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217221591
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4217221591.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava IČO : 47 233 516, proti žalovanej: A. O. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O., prechodný pobyt G. č. XXX, o zaplatenie 1.332,54 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 13Csp/366/2017-45 zo dňa 13.
septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o

trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu1.057,50 eur
s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.057,50 eur od 5.7.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1.057,50 eur ako aj v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 58,72 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch

rozhodnutia poukázal na to, že žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2017 žalobca uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 1.332,54 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 5.7.2015 do zaplatenia ako aj
nárok na náhradu trov konania. Poukázal tiež na obsah podanej žaloby, ktorú žalobca odôvodnil tým,
že žalovanému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500087845 z 28.10.2014 poskytol úver
vo výške 1.500 eur, ktorý mal byť splatený 24 mesačnými splátkami po 73,96 eur v termínoch splatnosti
podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý
úver riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou 1. splátky a do vyhlásenia okamžitej

splatnosti úveru uhradil len sumu 442,50 eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 5 o
viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil nárok podľa § 565 OZ, t.j. okamžitú splatnosť úveru dňa 5.7.2015
s tým, že žalovaná suma predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku.

Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 pís. a/,b/
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k

záveru, že posudzovanú zmluvu o úvere je treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol,
že v prípade Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere nemal za
preukázanú (v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej len OZ, v spojení s § 43a ods. 1 OZ
a § 43c ods. 1 OZ) existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle stránsporu ako zmluvných strán v časti údaju o RPMN, keď aj v danom prípade podľa bodu 5 tlačiva žiadosti/
zmluvy vyplnených žalovaným mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 31,63% avšak podľa
žalobcu(bod6.tlačivažiadosti/zmluvyvyplnenýchžalobcom)bolaRPMNzaúver„len“vovýške31,25%.

Prijatie návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy žalobcom obsahuje zmenu v časti RPMN, a tak je novým
návrhom, s poukazom na § 44 ods. 2 OZ, najmä keď údaj o RPMN je podstatnou náležitosťou písomnej
úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2015).

Podľa názoru súdu prvej inštancie tlačivo Oznámenia veriteľa o schválení úveru z 28.10.2014, je taktiež

len (novým) jednostranným návrhom žalobcu na uzavretie zmluvy, keď sú v ňom oproti údajom z návrhu
- žiadosti - žalovaného nielen zmeny vo výške RPMN úveru, ale aj rozšírenia, a to napr. o údaj o
termíne splatnosti prvej splátky (1.12.2014), o termíne konečnej splatnosti úveru (1.11.2016), o dátume
splatnosti splátok (1.), o dátume nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy (28.10.2014). Vychádzal zo
záveru, že pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal ani existenciu a ani doručenie vyjadrenia písomného
súhlasu žalovaného s návrhom zmluvy žalobcu z 28.10.2014 podľa § 45 ods. 1 OZ, potom nepreukázal

uzavretie písomnej úverovej zmluvy medzi stranami sporu, najmä keď s poukazom na § 44 ods. 1 OZ je
zmluva uzavretá (až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Zdôraznil,
že mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Záverom konštatoval, že v danom prípade žalobca nepreukázal písomné uzavretie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do
31.3.2015 považoval žalovaným čerpaný úver vo výške 1.500 eur bezúročný a bez poplatkov, pričom
zároveň vychádzal z toho záveru, že žalovaný nepoprel, že úver vo výške 1.500 eur z finančných
prostriedkov žalobcu čerpal. Považoval za nesporné, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu mu vo
výške 442,50 eur, potom rozdiel medzi žalovaným čerpanou sumou 1500 eur a úhradami žalovaného

predstavujedlhžalovanéhovovýške1.057,50eur. Zuvedenýchdôvodovsúdžalobuvčastiozaplatenie
sumy 1.057,50 eura považoval za dôvodnú a v časti prevyšujúcej sumu 1.057,50 eur žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Žalobcovi zároveň priznal 5,05% úrok z omeškania ročne, avšak len z priznanej sumy a žalobu aj v

prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Konštatoval, že z dlžnej sumy istiny vznikol žalobcovi
nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k
5.7.2015 bola vo výške 0,05%. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne
úspešnejšiemu žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu 58,72% náhradu trov konania. V tejto súvislosti

uviedol, že žalobca bol len čiastočne úspešný (79,36%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale
aj v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného (20,64%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu.
Lehotu na plnenie súd prvej inštancie žalovanému určil s poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP.

2.Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku a do výroku o trovách konania podal písomne v

zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe v uvedenej časti vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v celom rozsahu a tiež náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia konštatoval, že nedošlo k dohode o
výškeRPMN.Vzhľadomnašpecifickosťtohtoúdaju,spôsobjehourčeniaakogentnépravidlástanovené

zákonom pre jeho výpočet žalovaný tvrdil, že takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Z povahy
niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplynulo, že nemôžu byť
predmetom konsenzu a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na prvý pohľad zrejmé pri
údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom, priemerná hodnota
RPMN, ktorý údaj určuje Ministerstvo financií SR). Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal

tým, či ide o údaj, ktorý je možné dohodnúť alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie
je možné dohodnúť. Podľa názoru žalobcu išlo o základnú otázku, s ktorou sa mal súd prvej inštancie
vyporiadať. Žalobca poukázal na skutočnosť, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej
zmluvy nikdy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Ak
by žalobca neúročil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., teda

by tento údaj neúročil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by
uviedol hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil
zákon č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne
„navrhoval“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade by takto určená RPMNnebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca je toho názoru, že z napadnutého rozsudku
nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o
RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej

len údaj o predpokladanej RPMN. Bránil sa tým, že otázka „dohody“ o RPMN nebola z o strany súdu ani
len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Zákon č. 129/2010
Z.z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje
aby boli v zmluve uvedené. Poukázal na to, že logicky sa strany nemôžu dohodnúť na tom, kto bude
kontrolným orgánom pre zmluvný vzťah, pretože je to otázka daná právnymi predpismi. Samotný zákon

č. 129/2010 Z.z. napríklad v § 11 ods. 1 písm. c) uvádza, že nesprávne uvedená ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa spôsobuje bezúročnosť úveru. Teda aj zákon aj na tomto
mieste vychádza z určenia RPMN spôsobom stanoveným v zákone č. 129/2010 Z.z., a nie z toho,
že pôjde o dohodnutý údaj. Na základe uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom

výroku ako aj vo výroku o trovách konania je vecne správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Predmetom konania bola žaloba, doručená súdu prvej inštancie dňa 21.12.2017, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 1.332,54 eur s 5,05% úrokom z omeškania
ročne od 5.7.2015 do zaplatenia a súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Uplatnený nárok
žalobca odôvodnil tým, že žalovanému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500087845 z

28.10.2014 poskytol úver vo výške 1.500 eur, ktorý mal byť splatený 24 mesačnými splátkami po 73,96
eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný svoj
záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou 1. splátky a
do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru uhradil len sumu 442,50 eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní
s úhradou splátky č. 5 o viac ako tri mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 5.7.2015.

Žalovaná suma tak predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. Súd prvej inštancie považoval žalobcu
dôvodnú čo do sumy 1.057,50 eura spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 5. júla 2015 do
zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný odvolanie voči rozsudku súdu prvej
inštancie nepodal. Odvolanie podal žalobca do zamietajúceho výroku a do súvisiaceho výroku o trovách
konania, preto predmetom odvolacieho konania boli iba tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu z hľadiska zisteného skutkového stavu preskúmal
napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo a dôvody odvolania a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom z vykonaného dokazovania v konečnom dôsledku vyvodil i správny právny záveru

tom, že posudzovanú zmluvu revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2014 je treba považovať za zmluvu
bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvej inštancie argumentoval najmä tým, že žalobca uviedol inú výšku
RPMN ( 31,63 %) v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere
zo dňa 28.10.2014 a inú výšku RPMN v Oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 28.10. 2014 ( 31,25
%), preto nedošlo k akceptácii návrhu zmluvy a tým absentuje písomná forma úverovej zmluvy. Žalobca

v odvolaní namietal predovšetkým skutočnosť, že výšku RPMN si strany nemohli dohodnúť, pretože ju
určuje zákon predpísaným spôsobom.

8.Argumentáciu súdu prvej inštancie, že nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy, pretože zo strany dlžníka
(žalobcu) neboli prijaté návrhy úverovej zmluvy a teda absentuje písomná forma zmluvy o revolvingovom

úvere, nepovažoval odvolací súd za správnu. Nestotožnil sa s týmto posúdením súdu prvej inštancie,
pretože bez ohľadu na skutočnosť, či v zmluve o úvere je uvedená výška RPMN alebo nie, nespôsobuje
to absenciu písomnej formy zmluvy o úvere. V prípade, že by v zmluve nebola RPMN uvedená, resp.
v nesprávnej výške, nastali by následky uvedené v ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.(poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) zákona č. 129/2010 Z.z. ,teda aj
uvedenie výšky RPMN). Odvolací súd súhlasil aj s odvolacou námietkou žalobcu v tom, že výšku RPMN

nie je možné medzi zmluvnými stranami dojednať. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení k 31. 12. 2014 ), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Z uvedeného bez pochybností vyplýva, že výšku RPMN musí
dodávateľ uviesť na základe zákonom daného výpočtového vzorca a na základe údajov platných práve
v čase uzatvorenia zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že chýbajúca RPMN v zmluve o úvere (prípadne
nesprávne uvedenej RPMN) nemá za následok neplatnosť zmluvy z dôvodu absencie písomnej formy.
9.Odvolacísúdsavšakstotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žepredmetnázmluvuorevolvingovom

úvere zo dňa 28.10.2014 je bezúročná a bez poplatkov a to z dôvodu, že posudzovaná zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2014 (č.l. 3 spisu) neobsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. V posudzovanej zmluve absentovali zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2
písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k ) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( v znení k 31.12.2014 )
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve o
revolvingovomúverezodňa28.10.2014 (č.l.3spisu)všaknebolavôbecuvedenásplatnosťjednotlivých

splátok, čo v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. Spotrebiteľ tak nemal vedomosť, do ktorého dňa musia byť splátky uhradené.
Je nesporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch,
resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať splátky vyplývajúce mu

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Ak spotrebiteľ túto informáciu nemá, nie je splnená jedna zo
základných náležitostí zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) - splatnosť splátok. Zároveň potom
spotrebiteľ nemá vedomosť ani o konečnej splatnosti úveru, ktorá je zvyčajne naviazaná na splatnosť
poslednej splátky úveru. Uvedenie údaju o splatnosti úveru 24 mesiacov bez nadväznosti na termín
o splatnosti poslednej (prípadne akejkoľvek) splátky nemožno považovať za určitý údaj o konečnej

splatnosti úveru. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani
jeho konečnú splatnosť. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve chýbala aj ďalšia zo základných náležitostí
spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a to termín konečnej splatnosti revolvingového
úveru. V bode 5 zmluvy je síce uvedený údaj, že úver je splatný v 24 splátkach, z ktorého údaju možno

vyvodiť dobu trvania zmluvy, avšak nie konečnú splatnosť úveru. Odvolací súd neposudzoval náležitosti
Oznámenia veriteľa o chválení úveru dlžníkovi zo dňa 28.10.2014 (č.l. 2 spisu), pretože táto listina
žalovaným podpísaná nie je . Z uvedeného dôvodu odvolací súd vychádzal z toho záveru, že žalovaný
v nej neprejavil svoju vôľu. Ide o jednostranný prejav vôle žalobcu, ktorý nie je možné považovať za
dvojstranný právny úkon ( zmluvu) , a ktorý žalovaného nezaväzuje.

10. Ako už bolo uvedené vyššie, predmetná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2014 (č.l.
3 spisu) neobsahuje základné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( v znení k 31.12.2014 ),
teda údaj o splatnosti jednotlivých splátok a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Uvedený nedostatok zmluvy potom spôsobuje, že úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o

revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 28. 10. 2014 (č.l. 3 spisu) v zmysle §
11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov ( v znení k 31.12.2014 ) treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k
tomuto záveru, potom súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi iba
bezdôvodné obohatenie a vo zvyšku nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd rovnako

ako súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba v časti, v ktorej súd prvej inštancie nárok žalobcu
zamietol z vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodne podaná, preto napadnutý výrok rozsudku súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, pretože
mu v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).