Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 5, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120269563
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:6120269563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v spore žalobcu: Passerati, s. r. o., IČO:

52309304 so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, zastúpená ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s. r. o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina proti žalovanému: AXA
pojišťovňa a. s., IČ: 28 195 604 so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha, Česká republika konajúca na
území Slovenskej republiky prostredníctvom AXA pojišťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, IČO: 36 857 521, Kolárska 6/0, 811 06 Bratislava, zastúpená: CLS Čavojský & Partners, s. r. o.
advokátska kancelária, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava IČO: 36 854 972 o zaplatenie 465,-
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť istinu vo výške 465,-€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 465,- € od 12.9.2019 do
zaplatenia sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 90 %. O výške náhrady trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.3.2020 sa žalobca vo vzťahu k

žalovanému domáhal zaplatenia sumy 465,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 12.9.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
3.6.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. KIA
SORENTO, EČV: I. XXXES, ktorého držiteľom bol poškodený M. F.. K vzniku spôsobenej škody došlo
prevádzkou motorového vozidla HYUNDAI, EČV: MT XXXCH poisteným u žalovaného. Poistná udalosť
je evidovaná pod č. XX. XXXXX.XXXXXXX. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového
vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/

XXXX zo dňa 17.6.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo
značky Mitsubishi Outlander, EČV: F. XXXHR. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 26.6.2019 splatnú dňa 26.6.2019 na sumu
840,- € s DPH. Poškodený zároveň dňa 26.6.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 840,-€ spolu s
príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.8.2019
zaslanémužalobcovivyplýva,žedošlokskončeniuprešetrovaniaanáslednevybaveniupoistnejudalosti

dňa30.8.2019žalovanýposkytolžalobcovipoistnéplneniezaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidla
vo výške 375,- €. Zo strany žalovaného bolo krátené poistné plnenie a to vlastným určením doby
prenájmu náhradného vozidla a to v rozsahu 5 dní a vlastným určením ceny prenájmu náhradného
vozidla. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o náklady spojené s užívaním vlastného vozidlaurčené bez bližšieho odôvodnenia vo výške 75,- € a o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie
vozidla a to napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady.

2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č. k. 31Up/610/2020-18 zo dňa 14.4.2020 návrhu
na vydanie platobného rozkazu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č. l. 21 spisu).
V podanom odpore žalovaný uviedol, že podľa faktúry za nájom náhradného vozidla trval nájom 9 dní.
Žalovaný túto dobu považoval za neúmernú a to s poukazom na obvyklú dobu opravy motorových
vozidiel, rozsah poškodenia motorového vozidla, ako aj ďalšie skutočnosti. Náhrada nákladov, ktoré

poškodený vynaložil za účelom obstarania náhradného motorového vozidla musí zohľadňovať obvyklosť
a účelnosť ceny nájmu (t. z. ceny nájmov obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase) a v
prípade, ak poškodený bol nútený vynaložiť náklady na nájom náhradného motorového vozidla vyššie
ako tie, ktoré sú v danom čase a mieste obvyklé, je poškodený povinný preukázať výnimočné okolnosti
prípadu, ktoré ho viedli k tomu, že sa pri obstaraní náhradného motorového vozidla nemohol správať
ako správny hospodár a bol nútený si obstarať náhradné vozidlo za vyššiu (ako obvyklú) cenu nájmu;

dôkazné bremeno výslovne znáša žalobca a nie žalovaný. Podľa zmluvy o nájme a faktúry za nájom,
tento trval 9 dní, pričom jednotková cena za prenájom motorového vozidla bola 90,-€ s DPH/1 deň.
Žalovaný vyplatil poistné plnenie za 5 dní, žalobca na preukázanie dĺžky opravy nepredložil kalkuláciu
opravy s uvedením rozpisu jednotlivých položiek a náhradných dielov, ako aj s uvedením času práce.
Rovnako žalovaný považuje aj nárok žalobcu v časti poplatku za pristavenie motorového vozidla za

nepreukázaný, nakoľko nejde o účelne vynaložené náklady zo strany žalobcu. V otázke odpočtu tzv.
pevných nákladov žalobca vo svojich vyjadreniach neuvádza žiadnu právnu novú argumentáciu, ktorú
by odôvodnil. V danom čase teda nemusel vykladať náklady spojené s prevádzkou vozidla, náklady na
prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla a jeho opotrebenie (tzv. pevné náklady).
Žalovaný dáva do pozornosti skutočnosť, že napriek tomu, že k škodovej udalosti došlo dňa 3.6.2019,

poškodený si náhradné vozidlo požičal až dňa 17.6.2019 (dovtedy užíval svoje poškodené vozidlo, alebo
nepoužíval žiadne osobné motorové vozidlo). Je potrebné skúmať, či poškodený skutočne počas doby
od 17.6.2019 do 25.6.2019 potreboval mať k dispozícii náhradné vozidlo. Obzvlášť za predpokladu, ak
v období od 3.6.2019 do 17.6.2019 dokázal uspokojovať svoje osobné potreby bez použitia motorového
vozidla.

V podanom odpore žalovaný namietol aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko
poukázal na to, že z osvedčenia o evidencii náhradného vozidla je zrejmé, že jeho vlastníkom nie
je ani žalobca, ani poškodený, ale obchodná spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia a.s.. Držiteľom
motorového vozidla je spoločnosť T. D. s.r.o. V.: XX XXX XXX a teda nie je zrejmé, v akom vzťahu je
žalobca s vlastníkom náhradného vozidla, resp. s držiteľom náhradného vozidla a na základe akého

právneho dôvodu náhradným vozidlom disponuje a ďalej ho požičiava.
Podľa žalovaného je neplatná zmluva o postúpení pohľadávky. Oznámenie o postúpení pohľadávky a
zmluvouopostúpenípohľadávkynepovažuježalovanýzadostatočneurčitéarelevantnénapreukázanie
takého postavenia žalobcu, ako aktívne legitimovanou stranou sporu.
V ďalšom poukázal žalovaný na tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 Občianskeho

zákonníka.
Žalovaný v lehote stanovenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov splnil svoju povinnosť, ukončil šetrenie škodovej udalosti a na jeho základe oznámil
žalobcovi dôvody, pre ktoré mu poistné plnenie poskytol v určitej časti. To znamená, že žalobca nemá

nárok na úhradu úrokov z omeškania v uplatnenom rozsahu. Žalovaný navrhol súd žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

3. V rámci repliky sa do konania vyjadroval žalobca k odporu žalovaného (č. l. 42 spisu). Vo vyjadrení
poukázal na to, že spoločnosť Náhradné vozidlo s.r.o. ako oprávnený držiteľ bola oprávnená predmetom

nájmu disponovať a dať ho do podnájmu tretej osobe žalobcovi. Žalobca v rámci predmetu svojho
podnikania ponúka vozidlá do nájmu so súhlasom oprávneného držiteľa. Prenajímateľ býva spravidla
vlastník veci, môže ním byť aj osoba, ktorá má právo týmto spôsobom disponovať predmetom nájmu
z iného dôvodu. V ďalšom poukázal na ustanovenie § 666 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s
tým, že pokiaľ zmluva neobsahuje doslovné označenie ako podnájomná zmluva, nemôže mať za

následok neplatnosť takejto zmluvy, a teda neobstojí námietka neplatnosti predmetnej zmluvy vznesená
žalovaným.
Poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, či mu
vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovanej vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadalpoškodený spôsobom nahradzujúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom
so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na
prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. T. z. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla

sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za
postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s
negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by najskôr musel zaplatiť nájomné a následne
po zinkasovaní za postúpenie pohľadávky, túto postúpiť prenajímateľovi, ako postupníkovi. Z judikatúry
vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo nie aritmetický

priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca, či likvidátora žalovaného v možnej dobe trvania
opravy poškodeného vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu
trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. V ďalšom sa žalobca vyjadroval
k poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla, k odpočtu pevných nákladov, ako aj v nutnosti prenájmu
náhradného vozidla a k uplatnenému úroku z omeškania s tým, že poukazoval aj na viaceré rozhodnutia
všeobecných súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

4. V rámci dupliky reagoval aj žalovaný a to podaním doručeným súdu dňa 20.7.2020 (č. l. 78 spisu),
kde v tomto podanom vyjadrení neuvádzal ďalšie nové skutočnosti.

5. Súd dňa 5.10.2020 vykonal pojednávanie len za prítomnosti žalobcu, žalovaný dôvodne ospravedlnil

svoju neúčasť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu, listinami doloženými do súdneho
spisu a mal za preukázaný tento skutkový stav.

6. Medzi stranami sporu bolo zhodné to, že dňa 3.6.2019 došlo k poistnej udalosti, teda dopravnej
nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného HYUNDAI, EČV: I. XXXCH

poškodené motorové vozidlo zn. KIA SORENTO EČV: I. XXXES, ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bol poškodený M. F. (č. l. 35 spisu).
Ďalej mal súd za preukázané, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme č. 24/2019 zo dňa 17.6.2019 (č. l.
10 spisu) medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom M. F., na základe ktorej si
nájomca prenajal osobný automobil Mitsubishi Outlander EČV: F. XXXHR a to na dobu od 17.6.2019 do

25.6.2019. Zmluvné nájomné bolo dohontué 90,-€, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30,-€.
Cena nájmu bola konečná, nakoľko prenajímateľ nebol platcom DPH. Na základe tejto nájomnej zmluvy
mal nájomca užívať prenajaté motorové vozidlo v čase od 17.6.2019 do 25.6.2019, t. j. 9 dní, za ktorý
čas prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi faktúrou č. XXX/XXXX (č. l. 11 spisu) nájomné vo výške 840,-€.
Ďalej bolo zhodné, že došlo k likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaným tak, ako to vyplynulo z

oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.8.2019 (č. l. 16 spisu) adresované žalobcovi, na základe ktorého
žalovaný ustálil poistné plnenie vo výške 375,-€ s tým, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného
vozidla bolo priznaných a oprávnených len 5 dní, t. z. len doba nájmu od 17.6. do 21.6.2019, ďalej
bola odpočítané pevné náklady vo výške 75,-€ a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla nebolo
akceptované zo strany žalovaného, nakoľko mal za to, že sa nejedná o súčasť skutočnej škody. Čiastka

375,-€ bola poukázaná na účet žalobcu, čo bolo preukázané výpisom z účtu Tatrabanky (č. l. 17 spisu).
Toto boli skutočnosti, ktoré boli jednak zhodné medzi stranami sporu a boli aj preukázané listinnými
dôkazmi.

7. Žalovaný ako prvú námietku, ktorú zniesol, bola námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu.
Súd z predloženého osvedčenia o evidencii náhradného vozidla zistil, že vlastníkom vozidla je UniCredit
Leasing Slovakia a.s. a držiteľom je Náhradné vozidlo s.r.o. (č. l. 38 spisu). Žalovaný mal za to, že
z predloženého osvedčenia o evidencii náhradného vozidla je zrejmé, že jeho vlastníkom nie je ani
žalobca, ani poškodený s tým, že nie je zrejmé, v akom vzťahu je žalobca s vlastníkom náhradného

vozidla, resp. s držiteľom náhradného vozidla a na základe akého právneho dôvodu vozidlom disponuje
a ďalej ho požičiava.
8. Prenajímateľ je spravidla vlastníkom prenajímanej veci. Občiansky zákonník uvedené nestanovuje
ako podmienku, že prenajímateľom môže byť iba vlastník veci, môže ním byť aj osoba, ktorá má
právo disponovať predmetom nájmu z iného dôvodu. Ide však o pojem širší ako vlastník a preto

nemožno vylúčiť, že ním bude aj osoba odlišná od vlastníka, a to tiež vtedy, ak vlastník dáva inej
osobe oprávnenie vec na určitý čas používať s následným právom kúpy tejto veci. Takýto právny vzťah
zakladá spravidla leasingová zmluva. Ide v podstate o tzv. finančný leasing, ktorého zmyslom a účelom
je hlavne zabezpečovacia funkcia a jeho cieľom je konečný prevod vlastníctva k predmetu leasingu.V prípade tzv. finančného leasingu má nájomca oprávnenie počas celého trvania tohto vzťahu fakticky
disponovať s predmetom leasingu obdobne ako vlastník a po kúpe prenajatej veci ňou aj právne v
celom rozsahu disponovať. Možno preto dospieť k záveru, že ak predmetom leasingovej zmluvy je

nájom motorového vozidla s právom kúpy prenajatej veci, vzniká od odovzdania predmetu leasingu zo
strany prenajímateľa nájomcovi, oprávnenie nájomcovi k jeho používaniu a od tohto momentu sa stáva
nájomcajehoprevádzkovateľomatedaajsubjektomzodpovedným,nájomcamáfaktickúmožnosťtrvale
s vozidlom disponovať.
9. Podľa názoru súdu spoločnosť Náhradné vozidlo s. r. o. ako oprávnený držiteľ bola oprávnená

vozidlom Mitsubishi Outlander EČV: F. XXXHR disponovať a dať ho do nájmu tretej osobe, teda
žalobcovi, čo bolo preukázané aj čestným prehlásením spoločnosti Náhradné vozidlo, s. r. o. zo dňa
02.06.2020 ( č. l. 50). Táto spoločnosť čestne prehlásila, že .. žalobcovi prenajala vozidlo Mitsubishi
Outlander EČV: F. XXXHR, ktorého je nájomcom a oprávneným držiteľom, s právom dať predmet nájmu
do podnájmu poškodenému M. F. s jej vedomím a súhlasom a to na základe Zmluvy o spolupráci, na
základe ktorej je žalobca oprávnený ponúkať do podnájmu a uzatvárať nájomnú zmluvu (podnájomnú

zmluvu) s tretími osobami, ktoré prejavia záujem o nájom vozidla na vozidlá patriace do vlastníctva
spoločnosti Náhradné vozidlo, resp. vozidlá, ktoré má spoločnosť Náhradné vozidlo v oprávnenom
nájme, pričom jej obsah podľa vôle zmluvných strán podlieha obchodnému tajomstvu..“.
10. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 666 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak nájomca dá vec do

podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy. V zmysle uvedeného podľa
názoru súdu je žalobca oprávnený dať vec - motorové vozidlo do podnájmu, nakoľko reťazenie nájmu
nie je vylúčené. Skutočnosť, že predmetná zmluva uzavretá medzi žalobcom a poškodeným neobsahuje
doslovné označenia ako podnájomná zmluva, podľa názoru súdu nemôže mať za následok neplatnosť
takejto zmluvy, t. z. že námietka žalovaného vznesená v súvislosti s neplatnosťou predmetnej zmluvy

nie je dôvodná. Podľa § 666 Občianskeho zákonníka nájomca je v zásade oprávnený dať prenajatú vec
do podnájmu a to vec výslovného súhlasu prenajímateľa. Aj v prípade, že by oprávnenie nájomcu bolo
v nájomnej zmluve modifikované alebo zakázané, porušenie nájomnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť
podnájomnej zmluvy a to ani v prípade, že by nájomná zmluva výslovne zakazovala nájomcovi
podnájom prenajatej veci. Jediným dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti zo strany nájomcu je vznik

práva prenajímateľa odstúpiť od nájomnej zmluvy. V takom prípade by došlo i k zániku podnájomnej
zmluvy, pretože jeho existencia je závislá od existencie nájomného vzťahu. T. z. , že ani výslovný
zákaz nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Z tohto dôvodu súd má za to, že námietka žalovaného o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uzatvorenie zmluvy o nájme s poškodeným považuje
za nedôvodnú.

11. Súd je toho názoru, že žalobca nie je povinný svoje oprávnenie prenajať náhradné vozidlo
poškodenému len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka náhradného vozidla žalovanému preukazovať
a žalovaný nie je oprávnený preukázanie tejto skutočnosti požadovať. Z tohto dôvodu súd návrhy na
doplnenie dokazovania, ktoré navrhol žalovaný a to predloženie leasingovej zmluvy, súhlas k nájmu
vozidla udelenému leasingovou spoločnosťou a právneho titulu na užívanie vozidla, ako aj výsluch

konateľa spoločnosti Náhradné vozidlo s.r.o. z hľadiska hospodárnosti považuje za neúčelné, nakoľko
bol dostatočným spôsobom preukázané, že predmetná podnájomná zmluva je platná.

12. Ďalej zároveň súd mal preukázané, že došlo k právnemu nástupníctvu žalobcu vo vzťahu k žalovanej
pohľadávke a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.6.2019 (č. l. 12 spisu) uzavretej

medzi žalobcom ako uzavretej medzi postupcom M. F. a postupníkom, teda žalobcom. V zmysle tejto
zmluvyopostúpenípohľadávkypostupcapostúpiltoutozmluvoužalobcoviakopostupníkovipohľadávku
vo výške 840,-€, ktorú mal voči žalovanému z titulu riešenia škody spôsobenej vozidlom Hyundai Lantra
EČV: I. XXXCH z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z., kde išlo o nárok
na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti

so škodou zo dňa 3.6.2019 na vozidle KIA Sorento EČV: I. XXXES. Uvedené bolo v bode 1. zmluvy o
postúpení pohľadávky, zároveň v bode 4. zmluvy o postúpení pohľadávky, sa zmluvné strany dohodli,
že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1. je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je
vo výške 840,-€, ktorá zodpovedá faktúre č. 021/2019 vystavenej ako prenajímateľom postupcovi ako
nájomcovi náhradného motorového vozidla Mitsubishi Outlander EČV: F. XXXHR. Zároveň v bode 5.

zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty
za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy
započítavajú, pričom si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.13. Žalovaný namietal aj neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a to z dôvodu, že považuje
oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávky za dostatočne neurčité a
relevantné na preukázanie postavenia žalobcu ako aktívne legitimovanú stranu sporu. Ak žalobca ako

spoločnosť (nie je držiteľ, ani vlastník požičal náhradné vozidlo tretej osobe, odhliadnuc od toho, či na to
mal súhlas vlastníka, resp. držiteľa náhradného vozidla) nárok na úhradu nájomného nepatrí žalobcovi,
ale vlastníkovi náhradného vozidla. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nebol oprávnený vystaviť
poškodenému faktúru za nájom náhradného vozidla a je zrejmé, že žalobca sa nemohol súdnou cestou
domáhať úhrady takto fakturovaného nájomného.

Súd sa s týmito tvrdeniami nestotožnil a má za to, že v čase postúpenia pohľadávky postupcu, teda
poškodeného išlo o existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla z dôvodu uzavretej zmluvy o nájme, kedy
nájom preukázateľne trval od 17.6.2019 do 25.6.2019. Vznik pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa
za celú dobu nájmu nastal 25.6.2019, kedy došlo k ukončeniu nájmu. Vystavená faktúra určuje dobu
plnenia existujúcej pohľadávky, kde doba plnenia bola stanovená vo forme splatnosti do 26.6.2019. T.
z., že predmetnou faktúrou bolo vymedzenie časového obdobia v ktorom je dlžník, teda poškodený a

zároveň nájomca povinný splniť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o nájme. Keďže išlo o existujúcu
pohľadávku, bolo dohodnuté v zmluve o postúpení pohľadávky, že k úhrade tejto pohľadávky došlo
na základe vzájomného zápočtu (čo je jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov
úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a
teda žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného a je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto

konaní. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade
predmetnej faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, či
neexistenciunárokunanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla.Zmluvaopostúpení
pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak

zostáva zachovaný. Zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo
k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe
všeobecných súdov neodporuje zákonu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci
jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň

postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu
úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Zároveň súd poukazuj na to, že žalovaný uhradil žalobcovi časť
nároku na poistné plnenie vo výške 375,-€, čím ho považoval za veriteľa v súvislosti s touto náhradou
škody postúpenej pohľadávky.

14. Súd sa ďalej oboznámil aj s faktúrou č. XXXXXXXX (č. l. 35 rub spisu), z ktorej je zrejmé, že
poškodené vozidlo bolo v oprave v spoločnosti Auto Becchi s.r.o. za cenu opravy 1634,38 eur. V rámci
čestného prehlásenia (č. l. 100 spisu) spoločnosti Auto Becchi s. r. o., uviedla, že vozidlo, ktorého
držiteľom bol M. F. bolo umiestnené za účelom opravy v ich autoservise od 17.6.2019 do 25.6.2019 a
po vykonaní opravy a vystavení krycieho listu poisťovňou bolo vozidlo ihneď odovzdané držiteľovi a to

dňa 25.6.2019.

15. Z čestného prehlásenia poškodeného M. F. mal súd zistené, že poškodený mal od žalobcu
zapožičané náhradné vozidlo Mitsubishi Outlander EČV: F. XXXHR od 17.6.2019 do 25.6.2019, t. j.
v trvaní 9 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do doručenia

krycieho listu poisťovňou. Po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom
náhradného vozidla bol nevyhnutný.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uplatnenia náhrady škody ( ďalej len

„ zákon č. 381/2011 Z. z.“ ), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluvy.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. veci.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalostia) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, poskytnúť poistné plnenie a
oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poskytovateľa poskytnúť
poistné plnenie a nárok na náhrady škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný
zaplatiť úroky poškodenému z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi.

17. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

18. Súd akceptoval uplatňovaný nárok ako škodu v celom rozsahu. Bolo preukázané, že škoda v
uplatnenom rozsahu reálne vznikla, a to jednak faktúrou, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu, ako
prenajímateľa pre nájomcu, teda poškodeného M. F. za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o
nájme vozidla vo výške 840 eur. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, bolo preukázané, že došlo k úhrade
predmetnej faktúry, a to započítacím prejavom, ktorý bol dohodnutý v zmluve o postúpení pohľadávky

v bode 5. medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom M. F. a to v celej výške 840 eur. Žalovaný
plnil len časť škody, ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou dňa a súd vychádzal
z oznámenia o poistnom plnení, podľa ktorého je zrejmé, že žalovaný plnil časť škody vo výške 375 eur,
s tým, že s tým, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla bolo priznaných a oprávnených
len 5 dní, t. z. len doba nájmu od 17.6. do 21.6.2019, ďalej bola odpočítané pevné náklady vo výške

75,-€ a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla nebolo akceptované zo strany žalovaného, nakoľko
mal za to, že sa nejedná o súčasť skutočnej škody.
Tu súd musí poukázať na to, že pokiaľ žalovaný vzniesol procesnú obranu ohľadom skutkových tvrdení
bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa čl. 8 CSP tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný riadnym
spôsobom neuskutočnil.

19. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového
vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom
žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca
žalobca z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil

náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné,
ktoré bolo preukázané, že teda bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol
nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu,
keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na
strane poškodeného, je škodou v rozsahu s účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného

motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu
ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda
spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj
vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý
nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca

povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda majetkovej
sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo
k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Úhradou nájomného
v sfére poškodeného nastala ujma, ktorá teda bola preukázaná v konaní jednak faktúrou a jednaksamotnou zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretím ktorej došlo k započítaniu a teda k vlastne úhrade
predmetnej ujmy. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav,
keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidla. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z

titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu
v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré
boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej
dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že
z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas

celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by
poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

20. Žalovaný nespochybnil, že právny predchodca žalobcu, teda poškodený v príčinnej súvislosti
s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť časového

rozsahu jeho užívania, ako aj výšku dohodnutého nájomného s tým, že bolo však jeho procesnou
povinnosťou preukázať svoje vlastné tvrdenia. Bolo rozhodujúce, že poškodený sa dostal do situácie,
kedy bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo. Pri neuznaní výšky nároku na náhradu
škody za nájom predmetného vozidla žalovaný nepreukázal, že by súčasťou obsahu zmluvného
vzťahu založeného medzi ním ako poistiteľom a poškodeným ako poistencom bol aj spôsob výšky

poistného plnenia, dojednaným medzi týmito zmluvnými stranami s takým obsahom, aký zodpovedá
postupu žalovaného pri určení výšky poistného plnenia. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi nájomnou
zmluvou, zmluvou o postúpení pohľadávok, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou
udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo a za ten čas zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu
834,-€ z titulu dojednaného nájomného, vrátane 30,-€ ako poplatku za pristavenie motorového vozidla.

Žalovaný nepreukázal dôvodnosť odpočítania neuznaných nákladov prenájmu vo výške žalovanej
istiny. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukazoval na prieskum trhu obdobných
motorových vozidiel z ktorých vychádzal a na základe ktorých stanovil obvyklú cenu nájmu na 75,-€
bez DPH, toto nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval a nepreukázal. Preto aj táto vznesená námietka
je neopodstatnená a nepreukázaná. Ak sa žalovaný odvoláva na ním vykonaný prieskum na území

Slovenskej republiky, tento dôkaz nemožno brať za objektívny a smerodajný, nakoľko žalovaný účelne
predložil len vzorku trhu s najnižšou cenovou ponukou bez zohľadnenia rozdielnych cien v jednotlivých
regiónoch, druhu motorových vozidiel a podmienok v nájme. Poškodené vozidlo KIA Sorento patrí
do triedy luxusnejších SUV vzhľadom k tomu žalobca zapožičal poškodenému vozidlo porovnateľné
s poškodeným vozidlom, ktoré možno zaradiť do kategórie SUV. Žalobca účtoval štandardné denné

nájomné vo výške 90,-€. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu priznanú žalovaným, podľa názoru súdu ide o
neoprávnené krátenie poistného plnenia. Poškodený dobu opravy vozidla nemal možnosť ovplyvniť a
nemohol užívať svoje vozidlo odo dňa, kedy bolo prevzaté do servisu na opravu, t. j. od 17.06.2019
až do riadneho odovzdania vozidla zo servisu dňa 25.06.2019. Čo sa týka krátenia poistného o pevné
náklady vo výške 75 eur, ide tiež o neoprávnené krátenie, ktoré žalovaný nepreukázal.

21.Podľanázorusúdupoškodenýjednoznačnepreukázal,ženemoholsvojemotorovévozidlopoužívať.
Nachádzalo sa v oprave a bol nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla,
kde svoje motorové vozidlo si vyzdvihol až po ukončení opravy. Náklady vynaložené poškodeným ako
účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu

a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny
predchodca žalobcu. Škodou bolo nájomné za prenajaté motorové osobné vozidlo, keďže poškodený z
objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období, keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové
vozidlo, svoje vozidlo po dobu opravy využívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného
vozidla nutné. Žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného

uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zabezpečeného poškodeným.
Súd preto žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vyhovel.

22. V časti týkajúcej sa žalobcom uplatneného úroku z omeškania, vrátane jeho splatnosti súd uvádza,
že predmetná otázka už bola riešená v judikatúre Najvyššieho súdu SR (viď rozsudok Najvyššieho súdu

SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017; tiež sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019), ale aj v
rozhodnutiach Krajského súdu v Žiline (napr. rozhodnutie zo dňa 27.08.2019, sp. zn. 11Co/163/2019).
V nadväznosti na doterajšiu súdnu prax súd konštatuje, že z hľadiska uplatneného nároku na úrok
z omeškanie v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné v spore ustáliť, či sižalovaná poisťovňa splnila povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že poskytla
žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré od nej
žalobca nárokoval. Najvyšší súd, ako súd dovolací, v horeuvedených veciach dospel k záveru, že

"žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. splnila, nebola
preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s
plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č.
381/2001 Z. z.".

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu (pod bodom 22.), je zrejmé, že nárok žalobcu na úrok
z omeškania sa viaže k splneniu (nesplneniu) povinnosti poisťovne poskytnúť písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie. V preskúmavanej veci obsah spisu dáva podklad
preprijatiezáveru,žežalovanýsiuvedenúpovinnosťriadnesplnil,keďžalobcovioznámil,prečo,zakých
dôvodov a v akom rozsahu mu krátil poistné plnenie. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobcu

v časti o priznanie príslušenstva pohľadávky zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd priznal strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa § 252 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd o náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo.

25. Žalobcovi bola prisúdená istina vo výške 465 Eur a neboli priznané úroky z omeškania, vyčíslené ku
dňu vyhlásenia rozsudku (05.10.2020) vo výške 24,84 Eur, predstavujú spolu 489,84 Eur. Vychádzajúc
z uvedeného a z toho, ktorá strana mala aký úspech vo veci (žalobca čo do priznanej istiny; žalovaný

čo do úrokov z omeškania), úspech žalobcu je v percentuálnom vyjadrení 95 %, úspech žalovaného je
5 % a čistý úspech žalobcu je 90 % (95 % - 5 %). V uvedenom rozsahu, t. j. 90 % priznal súd žalobcovi
nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) proti žalovanému.

26. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.