Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 3, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116202064
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7116202064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Zdenky Kohútovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v spore žalobcu: ARIKO s.r.o., Čsl. armády 467, 067 61
Stakčín, IČO: 36 503 584, zastúpený: JUDr. Ing. Michal Juhás, advokát, Mojmírova 12, 040 01 Košice,
IČO: 42 325 463, proti žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50,
042 48 Košice, IČO: 36 570 460, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman,
spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, o zaplatenie
16.666,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 16. mája 2019, č.k.: 31Cb/9/2016-316, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 16. mája 2019, č.k. 31Cb/9/2016-316 v napadnutom
výroku I. tak, že žalobu o zaplatenie 3.133,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 3.133,11 eur od 9.1.2016 do zaplatenia a 40,- eur, titulom paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky z a m i e t a .

II. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 16. mája 2019, č.k. 31Cb/9/2016-316
v napadnutom výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v

prevyšujúcej časti zamietol.

III. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 16. mája 2019, č.k. 31Cb/9/2016-316
v napadnutom výroku III. tak, že priznáva žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v plnom rozsahu.

IV. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi 3.133,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.133,11
eur od 9.1.2016 do zaplatenia a 40,- eur, titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
výrokom III. priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu 64 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní, žalobou podanou
dňa 1.2.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia pohľadávky 16.666,67 eur s úrokom z omeškania vo

výške 8,05 % ročne od 9.1.2016 do zaplatenia, 40,- eur, titulom paušálnej náhrady spojenej s uplatnením
pohľadávky a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom trafostanice, vrátane transformátora
a VN prípojky (ďalej len „trafostanica“), ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. 2/2006 zo dňa
26.10.2006 od obce Stakčín, ktorá je zapísaná na LV č. XXX., k. ú. U.. Žalobca nie je vlastníkompredmetnej parcely, no zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 3.11.2006 je v prospech žalobcu
zriadené vecné bremeno vzťahujúce sa na trafostanicu. Na užívaní transformačného výkonu sa okrem
žalobcu podieľajú aj žalovaný a SPP - distribúcia, a.s. Žalovanému vznikol majetkový prospech na

úkor žalobcu, titulom bezdôvodného obohatenia a to tým, že žalovaný vec užíval bez právneho dôvodu
(platnej zmluvy). Celková hodnota trafostanice predstavuje 50.000,- eur a pomerným rozdelením tejto
sumy medzi všetkých troch spoluužívateľov je suma 16.666,67 eur, čo predstavuje 347,22 eur/mesiac
ako nájomné za 4 roky, a to prostredníctvom účtovných odpisov veci.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že čistička odpadových vôd Stakčín
(ďalej len „ČOV“) žalovaného bola od 2/2012 do 1.8.2016 pripojená k distribučnej sieti prostredníctvom
trafostanice žalobcu. Následne si žalovaný vybudoval vlastnú prípojku s trafostanicou. Poukázal, že
ČOV nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2009 od obce Stakčín, ktorá čističku vybudovala (vrátane
k nej prislúchajúcej trafostanici na parcele č. XXX/X). Obec Stakčín odpredala žalobcovi trafostanicu
a k parcele č. XXX/X zriadila v prospech žalobcu vecné bremeno. Za umiestnenie trafostanice na

parcele č. XXX/X, resp. za vecné bremeno zriadené obcou, žalobca žalovanému žiadnu odplatu
nikdy nezaplatil. Žalovaný sa v minulosti nebránil uzatvoreniu zmluvy so žalobcom o nájme (časti)
trafostanice, resp. o jej spoluužívaní. K dohode nedošlo iba preto, že bola sporná výška odplaty.
Žalovaný za obvyklú odplatu na trhu považoval sumu 46,83 eur bez DPH/mesiac s poukazom na
cenník služieb spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. (ďalej aj len VDS“). Ďalej uviedol, že

žalovaný trafostanicu nespoluužíva, hoci od spoločnosti Východoslovenská energetika a.s. elektrinu
pre napäťovú úroveň nízkeho napätia ako maloodberateľ odoberá. Elektrickú energiu už v takejto
napäťovej úrovni odoberá na základe zmluvy so spoločnosťou Východoslovenskou energetikou a.s.
(ďalej aj len „VSE“) a je vecou tejto spoločnosti, akým spôsobom si splní svoj zmluvný záväzok voči
žalovanému. Pokiaľ na to Východoslovenská energetika a.s. využíva spornú trafostanicu, žalobca si

mal riešiť jej spoluužívanie práve s touto spoločnosťou a nie so žalovaným. Žalovaný náklady na
prevádzkovanie a údržbu trafostanice uhrádza spoločnosti Východoslovenská energetika a.s., ktoré sú
zahrnuté v tarife za prístup do distribučnej sústavy a v tarife za distribúciu elektriny, vrátane prenosu
elektriny, ktoré žalovanému fakturovala Východoslovenská energetika a.s. To, že žalovaný mal so
spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s. dohodnutú rezervovanú kapacitu 250 A v napäťovej

hladine NN vyplýva aj z Prílohy č. 1 k Zmluve o pripojení, ktorú predložil žalobca. Cena prevádzkovateľa
distribučnej sústavy je stanovená na základe § 26 vyhlášky ÚRSO č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje
cenová regulácia v elektroenergetike. Na základe § 26 ods. 10 uvedenej vyhlášky, cena za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre napäťovú úroveň nízkeho napätia zahŕňa sústavu nízkeho
napätia vrátane transformácie vysokého napätia na nízke napätie, teda náklady na prevádzkovanie a

údržbu transformačnej stanice sú v týchto cenách zahrnuté. Transformáciu pre žalovaného v žalovanom
období preto nezabezpečoval žalobca, ale Východoslovenská energetika a.s., ktorej žalovaný náklady
transformácie riadne uhrádzal. Ďalej žalovaný uviedol, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný a
odberom elektrickej energie v danom odbernom mieste sa na úkor žalobcu neobohatil. Zároveň namietal
výškužalobcomuplatnenejsumybezdôvodnéhoobohatenia.Poukázal,žežalobcavminulostizneužíval

situáciu, požadoval od žalovaného neprimerané plnenie, hrozil žalovanému, ktorý je povinný zabezpečiť
prevádzku ČOV, jej odpojením napriek tomu, že má trafostanicu bezodplatne umiestnenú na pozemku
žalovaného, čím obmedzuje výkon vlastníckeho práva žalobcu k pozemku bez zodpovedajúcej náhrady.
Žalovaný si bol v dôsledku postupu žalobcu nútený vybudovať na vlastné náklady vlastnú trafostanicu,
aby tak zabezpečil vo verejnom záujme prevádzku ČOV.

4. Žalobca v priebehu konania uviedol, že žalovaný je pasívne legitimovanou stranou sporu, nakoľko
užíval trafostanicu žalobcu bez toho, aby za ňu platil, čím mu vznikol majetkový prospech. Odplata za
bezdôvodné obohatenie sa odvíja od štandardnej ceny, ktorá určuje nájomný vzťah medzi užívateľom
trafostanice a jej vlastníkom. Táto cena nie je regulovaná žiadnym právnym predpisom, je postavená

na zmluvnej voľnosti. Ceny jednotlivých distribučných spoločností pôsobiacich na Slovensku sú cenami
monopolov, preto nemôžu zodpovedať cene, ktorú si dohodne individuálny vlastník trafostanice s
užívateľom trafostanice a to z dôvodu, že každé vlastníctvo z ekonomického hľadiska obsahuje fixné
náklady a variabilné náklady. Fixnými nákladmi sú náklady spravidla na obstaranie majetku, pričom
monopol pri objednávke trafostanice si ročne objednáva vysoký počet kusov a tým je obstarávacia

cena trafostanice nepomerne nižšia ako keď si ju objedná individuálne vlastník sám. K týmto
skutkovým tvrdeniam navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Variabilnými nákladmi sú režijné náklady
na udržiavanie revízie, opravy a odstraňovanie náhodných udalostí na trafostanici. Tento variabilný
náklad je v prípade monopolu nepomerne nižší, nakoľko disponuje obrovským personálnym zázemím,teda je schopný ich údržbu vykonávať za nepomerne nižšie náklady. SPP - distribúcia, a.s. v porovnaní
so žalovaným odoberá jednu stotinu elektriny, pričom súhlasila s mesačným nájmom trafostanice vo
výške 100,- eur. Hodnotu trafostanice možno ustáliť na sumu 15.000,- eur, pričom vychádzajúc z

tejto hodnoty a zároveň uplatnení ekonomických metód spolu s nájomnou maržou, ktorá sa na trhu
používa má byť výška nájomného za používanie trafostanice 412,54 eur/mesiac. Preukázateľné náklady
žalobcu spojené s kúpou trafostanice predstavujú 14.937,26 eur a ďalšie náklady spojené s opravou
a technickými úpravami trafostanice predstavovali 7.947,86 eur. To znamená, že celková reprodukčná
obstarávacia cena - vstupná cena je 22.885,12 eur. Mesačná odplata je tak 22.885,12 : 4 (roky) : 12

(mesiacov) = 476,77 eur.

5. Žalovaný vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu za mesiac január 2012 vzniesol námietku
premlčania, pretože štvorročná premlčacia doba uplynula ešte pred podaním žaloby. Ďalej žalovaný
uviedol, že zo zmlúv o združenej dodávke elektriny, ktoré uzatvoril žalovaný je zrejmé, že ich predmetom
bola dodávka elektriny pre žalovaného v napäťovej úrovni nízkeho napätia (NN) a žalovaný túto cenu

uhrádzal spoločnosti Východoslovenská energetika a.s. Žalovaný opätovne poukázal na § 26 ods. 10
vyhlášky ÚRSO č. 221/2013 Z.z., resp. § 22 ods. 7 predchádzajúcej vyhlášky č. 225/2011 Z.z., podľa
ktorých odplatu za transformáciu vysokého napätia (VN) na nízke napätie (NN), ktorú pre žalovaného
zabezpečovala Východoslovenská energetika a.s. riadne uhrádzal, preto sa na úkor žalobcu neobohatil.
Obvyklá cena za používanie transformátora daného výkonu 100 kVA je zrejmá z cenníka služieb

spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., ktorá účtuje sumu 46,83 eur bez DPH/mesiac. Je preto
bez významu, či a aké náklady vynaložil žalobca na opravy transformátora vo svojom vlastníctve. Medzi
stranami nebola uzatvorená nikdy žiadna zmluva, ktorou by sa žalovaný zaviazal podieľať na nákladoch
prevádzky, či opráv transformátora. Transformačná stanica vrátane inštalovaného transformátora je
zariadenie, ktoré slúžia na transformáciu elektrickej energie z napäťovej hladiny vysokého napätia na

nízke napätie. Žalovaný odoberá elektrinu na hladine nízkeho napätia, platí cenu za elektrinu vrátane
distribučných poplatkov stanovenú pre úroveň nízkeho napätia, ďalšie náklady na prevádzkovanie
a užívanie trafostanice sú neopodstatnené. Iba v prípade pripojenia odberného miesta elektriny do
distribučnej siete na napäťovej úrovni vysokého napätia je potrebné zabezpečiť vlastnú transformačnú
stanicu. Pre prípady vysokonapäťového pripojenia sú stanovené nižšie ceny za distribúciu elektriny

práve z dôvodu nižších nákladov na prevádzku a údržbu. Poplatky za nájom trafostanice žalobca od
žalovaného začal požadovať až po jej poruche, ktorá bola zapríčinená zanedbaním o jej starostlivosť.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že z prílohy k Zmluve o pripojení - číslo odberného miesta 1387794
vyplýva maximálna rezervovaná kapacita a podiel spoluužívania transformačného výkonu u žalobcu 30

kW, u žalovaného 250 A a u SPP - distribúcia, a.s. 25 A. príkon transformačnej stanice je 100 kVA.

7. Ďalej zo Zmlúv o združenej dodávke elektriny zo dňa 23.3.2009 a dňa 4.8.2015 uzavretých medzi
spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s. ako dodávateľom a žalovaným vyplýva záväzok
dodávateľa dodávať elektrickú energiu do odberných miest žalovaného a povinnosť žalovaného

uhrádzať dojednané platby, okrem iného aj v mieste Stakčín 9008, napäťová hladina NN.

8. Súd prvej inštancie zisťoval odplatu za poskytnutie transformátora s výkonom 100 kVA v období
od 1/2012 do 7/2016 dopytom od jednotlivých distribučných spoločností. Spoločnosť Západoslovenská
distribučná, a.s. účtovala mesačne od 1.3.2011 do 30.4.2012 sumu 79,95 eur bez DPH, od 1.5.2012 do

30.4.2013 sumu 83,07 eur bez DPH, od 1.5.2013 do 30.4.2014 sumu 86,06 eur bez DPH, od 1.5.2014 do
30.4.2015 sumu 87,27 eur bez DPH, od 1.5.2015 do 30.4.2016 sumu 87,27 eur bez DPH, od 1.5.2016 do
1.8.2016 sumu 83,07 eur bez DPH. Stredoslovenská distribučná, a.s. účtovala mesačne sumu 31,25 eur
bez DPH a Východoslovenská distribučná, a.s. účtovala mesačne v období od 1/2012 do 12/2013 sumu
45,42 eur, od 1/2014 do 6/2015 sumu 46,58 eur, od 7/2015 do 6/2016 sumu 46,83 eur. Zároveň z cenníka

Juraja Kosa, platného od 1.1.2012 do 31.12.2017 vyplynula výška mesačného poplatku 52,80 eur.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že z výsluchu svedka, zamestnanca SPP distribúcia, a.s. vyplýva, že SPP
distribúcia, a.s. uzatvorí so žalobcom zmluvu, kde budú dohodnuté podmienky poluužívania trafostanice
a výška úhrad zo strany SPP distribúcia, a.s. pre žalobcu. Pri určení výšky odplaty sa berie do úvahy

veľkosť odoberaného výkonu, počet odberateľov a stav zariadenia. Bolo dohodnuté, že žalobcovi sa
spätne za 4 roky uhradí 4.800,- eur a do budúcna 50,- eur mesačne.10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka,
upravujúceho bezdôvodné obohatenie, ďalej podľa § 1, § 387, § 388 ods. 1, § 391, § 397, § 324 ods. 1,
§ 365, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1, § 2 nariadenia vlády č. 21/2013

Z.z.,, ktoré upravujú rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka, premlčanie a premlčaciu dobu, zánik
záväzku, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.

11. Súd prvej inštancie poukázal, že medzi stranami nebolo sporné, že trafostanica je vo vlastníctve
žalobcu, v období od 1/2012 do 7/2016 bola na trafostanicu napojená aj ČOV žalovaného, pričom

medzi stranami neexistovala zmluva o jej užívaní. Žalovaný mal s Východoslovenskou distribučnou
a.s. uzatvorenú Zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy za odplatu - cenu za pripojenie. Na základe
Zmluvy o združenej dodávke elektriny uzatvorenej medzi žalovaným a Východoslovenská energetika
a.s. bola žalovanému dodávaná elektrina za dohodnutú cenu. Keďže išlo o trafostanicu patriacu
žalobcovi a nie distribučnej spoločnosti, vzájomné vzťahy týkajúce sa užívania danej trafostanice patria
výlučne do kompetencie vlastníka trafostanice a žalovaného.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že k dodávke a distribúcii elektriny žalovanému cez trafostanicu
došlo. Žalobca ako vlastník trafostanice prejavil súhlas s užívaním trafostanice žalovaným a to
bez akéhokoľvek nároku žalobcu voči žalovanému na úhradu prípadných nákladov vynaložených

žalobcom na zabezpečenie riadneho stavu transformátora a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi
za toto užívanie odplatu. To, že žalovaný riadne poskytoval plnenia spoločnosti Východoslovenská
distribučná a.s. a Východoslovenská energetika a.s., nemení nič na povinnosti žalovaného poskytnúť
vlastníkovi trafostanice odplatu za jej užívanie. V konaní bolo preukázané, že žalobca so žalovaným
nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu týkajúcu sa odplaty žalovaného za užívanie trafostanice žalobcu,

teda nedošlo k dohode o výške odplaty. Vzťahy týkajúce sa užívania trafostanice sa týkajú žalobcu
a žalovaného, preto je žalobca v konaní aktívne legitimovaným subjektom a žalovaný pasívne
legitimovaným subjektom. Keďže žalovaný za užívanie trafostanice nič neuhradil, obohatil sa na úkor
žalobcu.

13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako vlastník trafostanice je zodpovedný za jej stav.
Na výšku odplaty za užívanie transformátora nemá žiaden vplyv ani prípadná úprava vzťahov medzi
žalobcom a SPP distribúcia, a.s. ako ďalším užívateľom trafostanice z dôvodu zmluvnej voľnosti strán.
Preto je odvodzovanie výšky odplaty s poukazom na existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
spoločnosťou SPP distribúcia a.s. irelevantné, rovnako ako odvodzovanie výšky odplaty od množstva

distribuovanej, resp. dodanej elektriny, čo vyplýva aj z predložených cenníkov jednotlivých distribučných
spoločností. Súd prvej inštancie žalobcom predložené výpočty na určenie výšky peňažnej náhrady
považoval za nedostatočne odôvodnené a nepreukázané. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
žalovaného preto súd prvej inštancie vychádzal zo záznamu z rokovania o spoluužívaní trafostanice zo
dňa 18.3.2016, kde bola deklarovaná predbežná vôľa strán ako aj z priemerných hodnôt výšky odplaty

vyplývajúcich zo sadzobníkov distribučných spoločností za užívanie transformátora s výkonom 100 kVA.

14. S poukazom na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania, dospel súd prvej inštancie
k výške bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.2.2012 do 1.2.2016, keď výpočtom a to
spriemerovaním jednotlivých cien uvedených v sadzobníkoch distribučných spoločností dospel k výške

bezdôvodného obohatenia 3.133,11 eur, ktorý postup súd prvej inštancie podrobne uviedol v odseku
48. odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie zároveň neprihliadol na podiel týkajúci sa spoluužívania
trafostanice, nakoľko žalovaný užíval trafostanicu v plnom rozsahu zodpovedajúcom distribúcii i odberu
elektrickej energie, nie v rozsahu 1/3. Jeho užívanie nebolo ďalšími subjektmi obmedzené v 2/3.
Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantnú aj námietku žalovaného, podľa ktorej sa má

prihliadať aj na obsah zmluvy o zriadení vecného bremena k pozemku, na ktorom je trafostanica
postavená, kde na umiestnenie trafostanice a jej údržbu bolo zriadené vecné bremeno, avšak nie
žalovaným, ale obcou a to bezodplatne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ním určená výška
bezdôvodného obohatenia zodpovedá rozumnému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu.

15. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z priznanej istiny a to s poukazom na
ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď mal vznik omeškania žalovaného preukázaný
na základe výzvy žalobcu zo dňa 4.1.2016 na vydanie bezdôvodného obohatenia, vrátane paušálnej
náhrady nákladov spojenej s vymáhaním pohľadávky v sume 40,- eur.16. K námietke žalobcu, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom tým, že súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhnuté dôkazy a zároveň ho neupovedomil o tom, že vykoná dôkaz, ktorý žalobca

navrhol, súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dôkazy predložené stranami sporu a dôkazy predložené
tretími subjektmi, pričom bolo právom žalobcu nahliadnutím do spisu zistiť stav takéhoto dokazovania.
Nebolo totiž povinnosťou súdu stranám sporu oznamovať splnenie povinností tretími subjektmi, ani
odpovede týchto subjektov doručovať stranám sporu, keďže nešlo o dôkazy predložené stranami sporu.

17.Návrhomžalobcudoplniťdokazovaniefaktúrami,aleboprehlásenímSPPdistribúcia,a.s.omnožstve
spotreby elektrickej energie na trafostanici a listinami preukazujúcimi koľko elektriny odobral žalobca,
súd prvej inštancie nevyhovel, čo odôvodnil tým, že tieto návrhy boli podané oneskorene ale najmä z
dôvodu, že vykonanie navrhovaného dokazovania nebolo účelné a hospodárne, pretože je irelevantné
odvodzovanie výšky odplaty od množstva distribuovanej, resp. dodanej elektriny. Ani v cenníkoch
jednotlivých distribučných spoločností nie je výška odplaty za užívanie trafostanice odvodzovaná od

množstva distribuovanej, resp. dodanej elektriny. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania ako nedôvodný. Zároveň poukázal, že nič nebránilo žalobcovi predložiť v
konaní súkromný znalecký posudok, ktorého závery by boli následne podrobené súdnemu prieskumu.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 64 %. Žalobca mal úspech v rozsahu 18 % a žalovaný
v rozsahu 82 %, preto súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania
v rozsahu 64 % (82 % - 18 %).

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný proti

prvému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, teda proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel
a proti výroku o nároku na náhradu trov konania.

20. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil alebo
zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.666,67 eur s úrokom z omeškania

vo výške 8,05 % ročne zo sumy 16.666,67 eur od 9.1.2016 do zaplatenia. Odvolanie odôvodnila tým,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností /§ 365
ods. 1 písm. e) C.s.p./ a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie zamietol jeho návrh na vykonanie dokazovania o spotrebe elektriny na trafostanici a znaleckým
dokazovaním na určenie hodnoty trafostanice, za účelom určenia výšky nájmu, resp. bezdôvodného
obohateniazostranyžalovaného,čímboložalovanému(zrejmežalobcovi,poznámkaodvolaciehosúdu)
odňaté právo konať pred súdom, nakoľko mu tým bolo zabránené vo vykonaní kľúčového dôkazu na

určenie výšky bezdôvodného obohatenia. Zamietnutím návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania,
teda dôkazu spôsobilého priniesť relevantné skutkové zistenia, súd prvej inštancie žalobcovi znemožnil
dôkaznú pozíciu, čo nakoniec viedlo k záveru, že vyčíslenie odplaty za užívanie trafostanice žalobcom
považoval súd prvej inštancie za dostatočne nepreukázané a nedôvodné. Ďalej žalobca namietal, že
súd prvej inštancie zistil výšku bezdôvodného obohatenia nesprávne, nakoľko vychádzal pri určení

výšky odplaty zo sadzobníkov jednotlivých distribučných spoločností, teda vychádzal z cien účtovaných
„monopolmi“, ktoré sú pri určovaní tejto ceny viazané reguláciou zo strany ÚRSO, ktorý vykonáva
svoju činnosť prostredníctvom určovania cien a podmienok ich uplatňovania v sieťových odvetviach
a podmienok vykonávania regulovaných činností. V tejto súvislosti poukázal na § 12 ods. 3 zákona
č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Cenu určenú ÚRSO nemožno považovať za

trhovú, keď transformátor vlastní jeden subjekt bez zamestnancov v odbore elektrika a taktiež bez
ďalšieho hmotného vybavenia, ktoré si môže dovoliť financovať len monopol, alebo subjekt so značnou
ekonomickou silou. Preto je logické, že samostatný vlastník má nárok na vyššiu odplatu za užívanie
trafostanice, ako je regulovaná cena pre monopoly. Súdom prvej inštancie vyčíslená suma nie je trhovou
cenou. Práve za účelom vyčíslenia trhovej ceny žalobca navrhol nariadiť znalecké dokazovanie. Žalobca

oslovil viacerých znalcov, na čo reagovali iba dvaja so zamietavou odpoveďou. Žalobca nesúhlasil ani
so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je irelevantné odvodzovanie výšky odplaty od množstva
distribuovanej elektriny, keďže pri určení výšky bezdôvodného obohatenia by sa malo vychádzať z
trhovej výšky ušlého nájomného na ktorého určenie sa vzťahuje § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka,podľa ktorého je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia
zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania, teda podľa hodnoty trafostanice
a množstva distribuovanej elektriny (pomeru v akom ho jednotliví užívatelia užívali), čo napokon potvrdil

aj v konaní vypočutý svedok, zamestnanec SPP distribúcia, a.s. Súd prvej inštancie preto nesprávne,
resp. neúplne zistil skutkový stav veci. Ďalej žalobca poukázal, že navrhol vykonať dokazovanie na
určenie množstva odobranej elektriny žalovaným, na čo súd prvej inštancie dopytoval spoločnosť
Východoslovenská energetika a.s., ktorá poskytla prehľad dodanej elektriny do odberného miesta
žalovaného v rozhodnom období. Na pojednávaní dňa 16.5.2019 súd prvej inštancie vykonal tento

dôkaz, napriek tomu, že žalobca o tom nemal vopred vedomosť. Žalobca sa o tejto liste dozvedel až
týždeň pred pojednávaním, keď bol nahliadnuť do spisu a z uvedeného dôvodu nedokázal zabezpečiť
odpis spotreby elektriny z trafostanice od SPP - distribúcia, a.s. aby sa mohla určiť obvyklá cena
prenájmu trafostanice porovnaním s cenou, ktorú platí SPP - distribúcia, a.s. Týmto postupom súdu
prvej inštancie, keď žalobcovi neoznámil, že nejaký dôkaz bude vykonaný bolo žalobcovi odňaté právo
konaťpredsúdom.Vdôsledkutohtopostupusúduprvejinštancieboložalobcoviobjektívneznemožnené

zabezpečiť údaje o spotrebe elektriny zo strany SPP distribúcia, a.s., čo napokon viedlo súd prvej
inštancie k záveru, že nárok žalobcu nie je dostatočne odôvodnený.

21. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
alebo zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností /§ 365 ods. 1 písm. e)
C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /
§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie určil výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného výpočtom na sumu 3.133,11 eur, keď
vychádzal zo záznamu z rokovania strán o spoluužívaní trafostanice zo dňa 18.3.2016 a z priemerných
hodnôt výšky odplaty vyplývajúcich zo sadzobníkov jednotlivých distribučných spoločností. Súd prvej
inštancie však nezohľadnil do priemerných súm cenník Y., ktorý predložil žalovaný a podľa ktorého

za výkon transformátora 100kVA predstavuje odmena 52,80 eur. Súd prvej inštancie taktiež dospel k
nesprávnemu záveru o preukázaní nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie o pasívnej legitimácii žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo zmlúv o združenej dodávke elektriny, ktoré uzatvoril žalovaný
ako odberateľ so spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s. ako dodávateľom vyplýva, že ich

predmetom bol záväzok dodávateľa dodávať žalovanému elektrickú energiu v napäťovej úrovni nízkeho
napätia. Cenu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre napäťovú úroveň nízkeho
napätia zahŕňa sústavu nízkeho napätia vrátane transformácie vysokého napätia na nízke napätie, sú
v týchto cenách zahrnuté aj náklady na prevádzkovanie a údržbu transformačnej stanice. Žalovaný
uhrádzal Východoslovenskej energetike a.s. i odplatu za transformáciu vysokého napätia na nízke

napätie, ktorú zabezpečovala pre žalovaného Východoslovenská energetika a.s. Žalovaný sa preto na
úkor žalobcu neobohatil a žalobca sa má domáhať plnenia voči Východoslovenskej energetike a.s.
a nie žalovanému. Žalovaný preto nie je v spore pasívne vecne legitimovaný a odberom elektrickej
energie v danom odbernom mieste sa žalovaný na úkor žalobcu neobohatil. Ďalej žalovaný namietal,
že súd prvej inštancie sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou

žalovaného, že trafostanicu žalobcu spoluužívali tri subjekty, ktoré sa majú podieľať na nákladoch jej
prevádzky rovným dielom ako i námietku žalovaného na zohľadnenie obsahu zmluvy o zriadení vecného
bremena k pozemku vo vlastníctve žalovaného, na ktorom je trafostanica postavená. V situácii, keď za
užívanie tej istej trafostanice prijal žalobca od SPP - distribúcia, a.s. odplatu vo výške 60,- eur mesačne,
sám žalobca trafostanicu užíva a žalovaný bol napadnutým rozsudkom zaviazaný zaplatiť žalobcovi

65,27 eur mesačne, žalobca získal príjem zodpovedajúci cene prenájmu troch trafostaníc na trhu a nie
jednej. Takto sa obohatí práve žalobca. Súd prvej inštancie mal zaviazať žalovaného na úhradu sumy
zodpovedajúcej maximálne v 1/3 účtovanej na trhu za prenájom trafostanice. Súd prvej inštancie pritom
žiadnym spôsobom nevysvetlil, na základe čoho mal preukázané, že každý z troch subjektov užívajúcich
trafostanicu spoločne, ju užíval v „plnom rozsahu“. Rovnako súd prvej inštancie neuviedol pri akom inom

ako „spoločnom“ užívaní, by podľa názoru súdu prvej inštancie vzniklo právo užívateľov podieľať sa na
nákladoch rovnakým dielom. Navyše sám žalobca v žalobe určil výšku požadovaného bezdôvodného
obohatenia ako 1/3 z celkovej žalobcom vyčíslenej hodnoty trafostanice.22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na svojej argumentácii v priebehu konania.
Pasívna legitimácia žalovaného v spore je daná tým, že žalovaný užíval trafostanicu žalobcu bez
akejkoľvek odplaty, čím mu vznikol majetkový prospech na úkor žalobcu. Keďže trafostanica nie je vo

vlastníctve VSE a ani VDS, vzájomné vzťahy týkajúce sa jej užívania patria výlučne do kompetencie
strán sporu. Z výsluchu svedka pritom vyplýva, že nárok žalobcu nie je ojedinelý, ale obdobné prípady
riešia na celom území SR. Poukázal, že medzi stranami sporu prebiehali rokovania o uzatvorení zmluvy
o spoluužívaní trafostanice, pričom autorom návrhu zmluvy bol práve žalovaný. Ak by žalovaný nebol
priamym užívateľom trafostanice, uzatvorenie práve takejto zmluvy by nežiadal. Súd prvej inštancie

pritom správne posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keď uviedol, že na povinnosti žalovaného
poskytnúť vlastníkovi trafostanice odplatu za jej užívanie, nemení nič, že žalovaný riadne poskytoval
plnenie pre VSD a VSE. Ak sa žalovaný domnieva, že sa VSD bezdôvodne obohatila na jeho účet tým,
že v cene, ktorú účtovali na základe zmlúv o dodávke elektriny boli zahrnuté aj náklady transformácie
vysokého napätia na nízke napätie, môže sa domáhať prípadného nároku voči VSE. Pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia sa má vychádzať z trhovej výšky ušlého nájomného za užívanie trafostanice

rovnakého druhu, teda zohľadniť hodnotu trafostanice, ako aj pomer v akom ho jednotliví užívatelia
užívali.

23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na svojej argumentácii v priebehu konania.
K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie jeho návrhom na doplnenie dokazovania nevyhovel

uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 185 ods. 1 C.s.p., nešlo o svojvôľu súdu ale o zabezpečenie
hospodárnosti a efektívnosti konania. Zároveň opätovne konštatoval, že odplatu za transformáciu VN
na NN uhrádzal VSE, ktorú pre žalovaného zabezpečovala práve VSE a nie žalobca. Žalovaný sa preto
na úkor žalobcu neobohatil. Pokiaľ VSE za účelom plnenia svojho zmluvného záväzku so žalovaným
užívala transformátor žalobcu, pasívna legitimácia svedčí VSE a nie žalovanému. Úhradou žalovanej

sumy by došlo práve k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, keďže tento by získal príjem zodpovedajúci
cene prenájmu troch trafostaníc na trhu a nie jednej. Zároveň poukázal, že žalobca týždeň pred
pojednávaním bol nahliadnuť do spisu, kde mal možnosť oboznámiť sa s listinným dôkazom o prehľade
dodanej elektriny a následne si zabezpečiť príslušné odpisy spotreby elektriny.

24. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu, teda v odvolacej replike zotrval na svojich
tvrdeniach, že súd prvej inštancie mal pripustiť žalobcom navrhované znalecké dokazovanie a rovnako
mal zohľadniť skutočnosť, že užívanie trafostanice žalovaným nie je regulované právnymi predpismi a
pretožalobcomnavrhnutéznaleckédokazovaniemôževýznamnepodporiťpreukázanievýškyžalobcom
uplatneného nároku. Odôvodnenie nevykonania navrhovaného dokazovania je pritom nedostatočné.

Zároveň sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nie je možné posudzovať spoluužívanie
stanice „len v rozsahu 1/3“, nakoľko v prípade ostatných užívateľov trafostanice ide o zmluvnú voľnosť
v odlišných právnych vzťahoch.

25. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s odvolacou replikou žalobcu mu

bola doručená dňa 10.10.2019.

26. Odvolací súd po tom, čo mu bola vec predložená na rozhodnutie vyzval strany sporu v zmysle §
382 C.s.p., aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k možnému použitiu § 1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. a), ods.
2, § 5 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (účinného do 31.7.2012);

§ 1, § 4 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3, 6, 7, § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 26 ods. 9 zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 1.9.2012); § 3 ods. 2, § 11, §
12 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov; § 1 písm. a), § 2 písm. a) bod 1, § 11 ods. 1, § 29 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii
v sieťových odvetviach; § 22 vyhlášky č. 225/2011 Z.z.; § 26 vyhlášky č. 221/2013 Z.z. a § 758 ods. 1

Obchodného zákonníka.

27. Žalobca na základe výzvy odvolacieho súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že § 4 ods. 1 písm.
a) zákona č. 251/2012 Z.z. sa na žalobcu nevzťahuje z dôvodu, že žalobca vystupuje len v postavení
vlastníka trafostanice, teda elektrickú energiu nevyrába, nedistribuuje a nedodáva, keďže distribútorom

elektrickej energie je VSD a dodávateľom je VSE. V rámci trafostanice sa tak nejedná o odber elektriny,
ale o jej transformovanie na iné napätie. Žalobca preto žiadnu podnikateľskú činnosť, na ktorú by bolo
možné aplikovať vyššie uvedené ustanovenie Zákona o energetike nevykonáva. Dostačujúcim právnym
dôvodom, na základe ktorého môže vlastník alebo iná oprávnená osoba prenechať, resp. poskytnúťnehnuteľnosť do dočasného nájmu tretím osobám je nájomná zmluva, dohoda o spoluužívaní a pod.
Náklady, ktoré vznikli ďalším spoluužívateľom trafostanice a to žalovanému a VVS, nemožno kvalifikovať
ako konanie, ktorým by chcel žalobca dosahovať zisk, pretože ide len o odplatu za užívanie trafostanice

rovným dielom, za účelom pokrytia všetkých nákladov prevádzky trafostanice žalobcu, ktoré mu s
užívaním tejto trafostanice spolu s inými subjektmi vznikli.

28. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril.

29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania strán sporu, ktoré boli podané v
zákonnej lehote, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolania prejednal podľa § 379 - §
385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaného je dôvodné
a napadnutý výrok I. a III. rozsudku je potrebné zmeniť.

30. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

31. Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) C.s.p. Odvolací

súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

32. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie vykonal dôkaz listinou o prehľade dodanej elektriny do
odberného miesta žalovaného v rozhodnom období, vystavenou Východoslovenská energetika a.s. na
pojednávaní dňa 16.5.2019, napriek tomu, že žalobca o tom nemal vopred vedomosť, odvolací súd

udáva, že podľa § 181 ods. 2 C.s.p. súd na pojednávaní určí, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Zo znenia uvedeného ustanovenia pritom vyplýva, že súd nemá povinnosť vopred (pred
pojednávaním) informovať strany, ktoré dôkazy mieni vykonať. Napokon sám žaloba uviedol, že sa o
tomto listinnom dôkaze dozvedel týždeň pred pojednávaním, keď bol nahliadnuť do spisu. Preto nie
je dôvodná námietka žalobcu, spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže
je zjavné, že obsah tejto listiny mu bol známy po nahliadnutí do spisu a následne súd prvej inštancie
vykonal tento dôkaz na samotnom pojednávaní dňa 16.5.2019 za prítomnosti strán sporu. Z uvedeného
dôvodu neboli naplnené ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) C.s.p.

33. K ďalším námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhom na vykonanie
dokazovania, odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp
voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci

umožňuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Súd
prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na zistenie spotreby elektriny na trafostanici a znaleckým
dokazovaním na určenie hodnoty trafostanice aj z dôvodu, že vykonanie dokazovania, tak ako to navrhol
žalobca v spore by bolo neúčelné, nehospodárne a zároveň nebolo potrebné, keďže výšku odplaty za
užívanie trafostanice nemožno odvodzovať od množstva dodanej elektriny. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p.

dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd pri hodnotení
dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z
hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Vykonanie uvedeného navrhovaného dokazovania tak bol aj podľa názoru odvolacieho súdu neúčelný

a to s poukazom na závery odvolacieho súdu uvádzanie v ďalších častiach odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu.

34. Žalovaný podanie odvolania odôvodnili aj dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Odvolací súd
zastáva názor, že tento odvolací dôvod je naplnený.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva nasprávne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
prejednávaný spor.

36. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné,
ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec
alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako
pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany,
ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na

preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.

38. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným, ktorého sa žalobca domáhal
na tom základe, že žalovaný v období od 26.1.2012 do 31.7.2016 užíval trafostanicu žalobcu na prívod
elektriny do objektu žalovaného, bez poskytnutia akejkoľvek odplaty.

39. Odvolací súd udáva, že v prejednávanom spore bolo podstatné vyriešiť právnu otázku a to, či
u žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že užíval elektroenergetické zariadenie žalobcu
(trafostanicu) na odber elektriny, ktorá sa v uvedenom zariadení transformovala (menila) z napäťovej
úrovne vysokého napätia na napäťovú úroveň nízkeho napätia.

40. Žalobca v konaní dôvodil, že bez existencie tejto trafostanice by nebolo možné fyzické pripojenie
žalovaného do distribučnej sústavy a preto by žalovaný nebol vôbec schopný elektrinu odoberať. V tejto
súvislosti je preto podľa žalobcu nerozhodné, že žalovaný mal uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke
elektriny s dodávateľom Východoslovenská energetika, a.s., na základe ktorej sa dodávateľ zaviazal

dodávať elektrinu pre žalovaného v napäťovej úrovni nízkeho napätia.

41. Medzi stranami nebolo sporné, že vlastníkom trafostanice je žalobca a nie prevádzkovateľ
distribučnej siete spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s.; žalovaný bol v období od 1/2012 do
31.7.2016 pripojený do distribučnej sústavy prostredníctvom trafostanice žalovaného a následne si

zriadil vlastnú trafostanicu na pripojenie zariadenia ČOV; strany sporu nezatvorili dohodu o odplatnom
užívaní trafostanice žalobcu, resp. dohodu na základe ktorej by sa žalovaný zaviazal uhrádzať, resp.
znášať náklady na jej prevádzku a údržbu; žalovaný mal v rozhodnom období uzatvorenú zmluvu
(zmluvy) o združenej dodávke elektriny s dodávateľom Východoslovenská energetika, a.s. na dodávku
elektriny v napäťovej úrovni nízkeho napätia.

42. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že žalobca ako vlastník trafostanice bol zodpovedný za jej
technický stav, teda bol povinný znášať náklady na jej prevádzku a údržbu. Odvolací súd pritom udáva,
že žalobca bol sám odberateľom elektriny od svojho dodávateľa, takže bol to primárne on, kto musel
využívať trafostanicu, bez ktorej by mu dodávky elektriny neboli zabezpečené a zjavne za týmto účelom

pristúpil aj k odkúpeniu trafostanice od obce Stakčín.

43. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že vzťahy týkajúce
sa užívania trafostanice sa týkajú strán sporu, pričom existencia zmluvu o združenej dodávke elektriny
nemá žiaden vplyv na povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi ako vlastníkovi trafostanice odplatu

za jej užívanie. Užívaním trafostanice žalobcu bez poskytnutia odplaty sa žalovaný na úkor žalobcu
obohatil, pričom žalobcovi svedčí aktívna legitimácia a žalovanému pasívna legitimácia v spore.

44. K týmto záverom súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že z obsahu spisu nevyplýva, že by
žalobca v posudzovanom období disponoval povolením na podnikanie v energetike alebo potvrdením o

splnení oznamovacej povinnosti podľa osobitných zákonov, dokonca to žalobca netvrdil ani v priebehu
konania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá postavenie prevádzkovateľa (miestnej) distribučnej
sústavy.45. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (účinného
do 31.7.2012), tento zákon upravuje podmienky pre podnikanie v energetike.

46. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z., podnikaním v energetike je výroba, prenos,
distribúcia a dodávka elektriny.

47. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z., podnikaním v energetike nie je výroba elektriny, distribúcia
elektriny, výroba plynu a distribúcia plynu výlučne pre vlastnú spotrebu a dodávka elektriny a dodávka

plynu pre iné fyzické osoby alebo právnické osoby za nákupné ceny bez akéhokoľvek ďalšieho zvýšenia;
cena za jednotku takto dodanej elektriny a plynu musí byť rovnaká ako cena v daňovom doklade
vystavenom v súvislosti s dodávkou elektriny alebo dodávkou plynu, ak nejde o podnikanie podľa
osobitného predpisu. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia § 11 až 13. Na osoby podľa tohto odseku sa
vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa prvej vety § 5 ods. 5.

48. Podľa § 5 zákona č. 656/2004 Z.z., podnikať v energetike možno len na základe povolenia (ods.
1). Povolenie sa vyžaduje, ak nejde o činnosti podľa odseku 4 na výrobu, prenos, distribúciu a dodávku
elektriny (ods. 2 písm. a/).

49. Podľa § 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného

od 1.9.2012), tento zákon upravuje podmienky pre podnikanie v energetike.

50. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z., podnikaním v energetike je výroba, prenos,
distribúcia a dodávka elektriny.

51. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., podnikaním v energetike nie je výroba elektriny, distribúcia
elektriny, výroba plynu a distribúcia plynu výlučne pre vlastnú spotrebu a dodávka elektriny vrátane
zabezpečenia prenosu elektriny, distribúcie elektriny a ostatných služieb spojených s dodávkou elektriny
a dodávka plynu vrátane zabezpečenia prepravy plynu, distribúcie plynu a ostatných služieb spojených
s dodávkou plynu pre iné osoby za nákupné ceny vrátane zložiek ceny za prenos elektriny, distribúciu

elektriny a ostatné služby spojené s dodávkou elektriny a zložiek ceny za prepravu plynu, distribúciu
plynu a ostatné služby spojené s dodávkou plynu bez ďalšieho zvýšenia; to neplatí, ak ide o dodávku
elektriny koncovým odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy. Tým nie sú
dotknuté ustanovenia § 12 až 14.

52. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z., cena za jednotku dodanej elektriny a plynu podľa odseku
2 vrátane zložiek ceny za prenos elektriny, distribúciu elektriny a ostatné služby spojené s dodávkou
elektriny a zložiek ceny za prepravu plynu, distribúciu plynu a ostatné služby spojené s dodávkou plynu
musí byť rovnaká ako cena v daňovom doklade vystavenom za takú dodávku elektriny alebo dodávku
plynu vrátane zložiek ceny za prenos elektriny, distribúciu elektriny a ostatné služby spojené s dodávkou

elektriny alebo zložiek ceny za prepravu plynu, distribúciu plynu a ostatné služby spojené s dodávkou
plynu.

53. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z.z., osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 6 ods. 2, musí byť
zapísaná v registri partnerov verejného sektora.

54. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z.z., na osoby, ktoré vykonávajú činnosti podľa odseku 2
alebo prevádzkujú verejne prístupnú nabíjaciu stanicu, sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, podľa ktorej
sú povinné v lehote do 30 dní oznámiť úradu začiatok, ukončenie a zmenu tejto činnosti. Oznámenie
obsahuje meno, priezvisko, adresu pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno, identifikačné číslo

právnickej osoby, miesto činnosti, dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia činnosti a opis energetického
zariadenia, ak sa na oznamovanú činnosť používa.

55. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z., podnikať v energetike možno len na základe a v súlade
s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti.

56. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z., povolenie sa vyžaduje, ak nejde o činnosti podľa
odseku 4, na výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny.57. Podľa § 11 zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, regulované činnosti možno vykonávať na základe oznámenia alebo na základe a
v rozsahu povolenia vydaného úradom podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu (ods. 1). Úrad v

udelenom povolení určí regulovanému subjektu najmä podmienky vykonávania regulovanej činnosti /
§ 3/ (ods. 2).

58. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 276/2001 Z.z., predmetom regulácie podľa tohto zákona je ďalej
regulácia ceny tovarov a ceny poskytovaných služieb v sieťových odvetviach a určenie podmienok ich

uplatňovania (ďalej len "cenová regulácia").

59. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z.z., cenovej regulácii podlieha a) výroba elektriny vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla, b)
výroba elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, c) pripojenie do sústavy a siete, v prípade zásobníkov v
rozsahu vymedzenom v pravidlách trhu s plynom, d) pripojenie nových výrobcov elektriny alebo plynu

do sústavy alebo do siete, v prípade zásobníkov v rozsahu vymedzenom v pravidlách trhu s plynom, e)
prístup do siete, f) prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny, g) prístup do distribučnej sústavy
a distribúcia elektriny, h) dodávka elektriny pre domácnosti, i) poskytovanie systémových služieb v
elektroenergetike, j) poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve, v prípade
zásobníkov v rozsahu vymedzenom v pravidlách trhu s plynom, k) preprava a distribúcia plynu, l)

dodávka plynu pre domácnosti, m) výroba, distribúcia a dodávka tepla, n) výroba, distribúcia a dodávka
pitnej vody verejným vodovodom, o) odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou,
p) poskytovanie vodohospodárskych služieb súvisiacich s využitím hydroenergetického potenciálu
vodného toku a s úpravou, dodávkou a odberom povrchových vôd a odberom energetickej vody z
vodných tokov, q) dodávka plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť, r) uskladňovanie plynu, s)

výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, t) dodávka elektriny dodávateľom poslednej
inštancie, u) dodávka plynu dodávateľom poslednej inštancie.

60. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, tento zákon upravuje
reguláciu v sieťových odvetviach.

61. Podľa § 2 písm. a) bod 1 zákona č. 250/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie sieťovými
odvetviami elektroenergetika.

62. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z., cenovej regulácii v elektroenergetike podlieha a) výroba

elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroba elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou
výrobou, b) výroba elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení povinnosti
vo všeobecnom hospodárskom záujme, c ) pripojenie do sústavy, d) prístup do prenosovej sústavy a
prenoselektriny,e)prístupdodistribučnejsústavyadistribúciaelektriny,f)dodávkaelektrinyzraniteľným
odberateľom, g) poskytovanie podporných služieb, h) poskytovanie systémových služieb, i) výkon

činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, j) dodávka elektriny dodávateľom poslednej
inštancie.

63. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z., regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností
ustanovených v tomto zákone povinný vykonávať regulovanú činnosť na základe a v rozsahu povolenia,

potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii (písm. a/), vykonávať
regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú
reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom (písm. b/).

64. Odvolací súd udáva, že Zákon o energetike (platný v rozhodnom období) obsahuje definíciu pojmu

„podnikanie v energetike“. Táto definícia sa skladá jednak z taxatívneho výpočtu jednotlivých činností,
ktoré sú podnikaním v energetike, ako aj negatívnej definície tohto pojmu, teda z výpočtu činností,
ktoré podnikaním v energetike nie sú. Definícia tohto pojmu má zásadný význam, pretože podnikať
v energetike možno len v súlade s podmienkami uvedenými v Zákone o energetike. Ustanovenia
upravujúce predmet podnikania v energetike majú povahu lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave

podnikania vymedzenej v § 2 Obchodného zákonníka. Relevantnými činnosťami v elektroenergetike
podľa § 4 ods. 1 písm. a) sú výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny. Zákon o energetike zároveň
v§4ods.2až5špecifikujetiečinnostivelektroenergetike,ktorýchvýkonniejepodnikanímvenergetike.Tieto činnosti nie sú podľa Zákona o energetike klasifikované ako podnikanie v energetike a preto z
hľadiska fungovania trhu v energetike nie je potrebné ich výkon regulovať.

65. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o energetike nie je podnikaním v energetike ani dodávka elektriny (vrátane
zabezpečeniaprenosuelektriny,distribúcieelektrinyaostatnýchslužiebspojenýchsdodávkouelektriny)
tretím osobám, ak je uskutočňovaná za nákupné ceny bez akéhokoľvek zvýšenia. Zvýšená pritom
nemôže byť jednak cena elektriny, ale ani cena za prenos elektriny, distribúciu elektriny a ostatné služby
spojené s dodávkou elektriny.

66. Tým, že žalobca požaduje od žalovaného za užívanie elektroenergetického zariadenia
(transformátora) peňažné protiplnenie podniká v energetike v zmysle platných právnych predpisov.
Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalobca bol v rozhodnom období, za ktoré požaduje vydať
peňažné plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, držiteľom povolenia na vykonávanie regulovanej
činnosti, vykonával regulovanú činnosť poskytovanie služieb spojených s dodávkou elektriny bez

povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a v rozpore s platnou legislatívou. Z
uvedeného dôvodu nemôže požadovať na žalovanom poskytnutie plnenia, ktoré podlieha cenovej
regulácii, keďže nemá oprávnenie na podnikanie v elektroenergetike, resp. nepreukázal, že disponuje
potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 7 Zákona o energetike.

67. Odvolací súd zároveň udáva, že pripojenie do distribučnej sústavy podlieha vecnej a cenovej
regulácii podľa Zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Cena za pripojenie do distribučnej sústavy sa
určuje na základe cenovej vyhlášky Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach (v rozhodnom období
vyhláška č. 225/2011 Z.z., resp. vyhláška č. 221/2013 Z.z.) a cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu
v sieťových odvetviach vydaného pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy, do ktorého distribučnej

sústavy má byť elektroenergetické zariadenie pripojené.

68. Podľa § 22 vyhlášky č. 225/2011 Z.z., cenová regulácia podľa § 22 až 27 sa vzťahuje na
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy a vykonáva sa určením spôsobu výpočtu maximálnej
ceny a tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny (ods. 1). Na účely regulácie ceny za

prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny napäťová úroveň veľmi vysokého napätia zahŕňa
sústavu veľmi vysokého napätia, napäťová úroveň vysokého napätia zahŕňa sústavu vysokého napätia
vrátane transformácie veľmi vysokého napätia na vysoké napätie a napäťová úroveň nízkeho napätia
zahŕňa sústavu nízkeho napätia vrátane transformácie vysokého napätia na nízke napätie (ods. 7).

69. Podľa § 26 vyhlášky č. 221/2013 Z.z., cenová regulácia podľa odsekov 2 až 35 a § 27 a 28 sa
vzťahujenaprevádzkovateľaregionálnejdistribučnejsústavy(ods.1).Naúčelyreguláciecenyzaprístup
do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny napäťová úroveň veľmi vysokého napätia zahŕňa sústavu
veľmi vysokého napätia, napäťová úroveň vysokého napätia zahŕňa sústavu vysokého napätia vrátane
transformácie veľmi vysokého napätia na vysoké napätie a napäťová úroveň nízkeho napätia zahŕňa

sústavu nízkeho napätia vrátane transformácie vysokého napätia na nízke napätie (ods. 10).

70. Z vyššie uvedených vyhlášok pritom vyplýva, že cenovej regulácii podlieha nielen prístup do
distribučnej sústavy a distribúcia elektriny ale aj transformácia vysokého napätia na nízke napätie.

71. Žalovaný pritom mal v rozhodnom období uzatvorenú zmluvu (jednotlivé zmluvy) o združenej
dodávke elektriny s dodávateľom Východoslovenská energetika, a.s., ktorej predmetom bola dodávka
elektrickej energie (v napäťovej úrovni nízkeho napätia) pre žalovaného, vrátane distribúcie elektrickej
energie a poskytovanie ostatných služieb spojených s použitím sústavy od príslušného prevádzkovateľa
distribučnej siete.

72. Podľa § 26 ods. 9 Zákona o energetike, zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje
dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom
výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb
a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť

dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.

73. Zmluva o združenej dodávke elektriny pritom zahŕňa súčasne viaceré zmluvné typy umožňujúce
dodávku elektriny do odberného miesta odberateľa elektriny vrátane zabezpečenia súvisiacich služieb.Ide o zmluvu o dodávke elektriny, zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny a
zmluvy o prevzatí zodpovednosti za odchýlku, ktoré sú uzatvorené prostredníctvom dodávateľa elektriny
bez nutnosti uzatvárania ďalších zmlúv s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Odberateľ elektriny

sa zároveň zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu, za distribúciu elektriny
a súvisiace služby.

74. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období na základe zmluvy (zmlúv) o
združenej dodávke elektriny uhrádzal aj odplatu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny,

vrátane transformáciu z napäťovej úrovne vysokého napätia na napäťovú úroveň nízkeho napätia a
to práve spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s., čo napokon vyplýva aj z jednotlivých faktúr
a z rozpisu položiek k faktúram spoločnosti Východoslovenská energetika a.s. (č.l. 271 - 282 spisu),
teda reálne došlo k zmenšeniu jeho majetkovej sféry a preto nedošlo k naplneniu predpokladu vzniku
právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu, ktorého zákonným predpokladom
je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu na strane žalovaného, k čomu však v

dôsledku týchto úhrad pre spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. nedošlo.

75. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný si nesprávne stotožňuje pojem užívanie trafostanice a
transformáciu napätia, odvolací súd udáva, že trafostanica ako elektroenergetické zariadenie, ktoré je
súčasťou elektrickej prenosovej a distribučnej sústavy, obsahuje práve transformátor, ktorý umožňuje

prenos elektrickej energie a zároveň slúži na zmenu veľkosti striedavého elektrického napätia nahor
alebo nadol bez zmeny frekvencie, teda umožňuje po zmene vysokého napätia na nízke napätie odber
elektrickej energie odberným elektrickým zariadením. Práve z uvedeného dôvodu, po tom, čo žalobca
odpojil ČOV žalovaného od svojej trafostanice, si žalovaný zriadil vlastnú trafostanicu.

76. Odvolací súd k ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že strany sporu rokovali o uzatvorení zmluvu o
odplatnom užívaní trafostanice, resp. s iným užívateľom už došlo k uzatvoreniu takejto zmluvy udáva,
že pri posudzovaní platnosti takéhoto dojednania o odplatnom užívaní trafostanice žalobcu, ktorý
nemá oprávnenie na podnikanie v elektroenergetike je nutné vychádzať z ustanovenia § 758 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri uzavieraní zmlúv, ktorých stranami sú len osoby majúce sídlo

alebomiestopodnikania,prípadnebydliskonaúzemíSlovenskejrepubliky,uplatniasaustanoveniatohto
zákona o určení ceny alebo odplaty poskytovanej za plnenie, len pokiaľ toto určenie nie je v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi o cenách. Znamená to, že záväzná cena stanovená týmito
predpismi alebo z týchto predpisov vyplývajúca môže byť dohodou účastníkov prekročená len vtedy,
ak tieto predpisy takúto možnosť nevylučujú. V prípade, že bude dohodnutá cena vyššia ako cena

stanovená alebo maximálne prípustná podľa cenových predpisov, bude neplatné dojednanie o cene,
odmene či inom peňažnom plnení v rozsahu, v ktorom odporuje zákonu o cenách. Ide pritom v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosť absolútnu.

77.Vychádzajúczuvedeného,dospelodvolacísúdkzáveru,ženiesúsplnenépodmienkynapotvrdenie
rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I., ani na jeho zrušenie, preto ho odvolací súd
podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu o zaplatenie 3.133,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 3.133,11 eur od 9.1.2016 do zaplatenia a 40,- eur, titulom paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ako nedôvodnú zamietol.

78. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil
na úkor žalobcu a bezdôvodné obohatenie 3.133,11 eur je povinný uhradiť žalobcovi, keďže žalobcovi
nevznikol nárok na úhradu pohľadávky, ktorú s i v spore uplatnil voči žalovanému, titulom vydania
bezdôvodného obohatenia na užívanie trafostanice vo vlastníctve žalobcu, keďže platná právna úprava

neumožňuje žalobcovi, ktorý nie je držiteľom povolenia na vykonávanie regulovanej činnosti, vykonávať
túto regulovanú činnosť poskytovaním služieb v elektroenergetike bez povolenia vydaného Úradom pre
reguláciu v sieťových odvetviach a v rozpore s platnou legislatívou. Zároveň podľa odvolacieho súdu
neboli splnené ani predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi stranami
sporu,ktoréhozákonnýmpredpokladomjeobjektívnafakticitavznikumajetkovejvýhodyčiprospechuna

strane žalovaného, keďže žalovaný na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou Východoslovenská
energetika, a.s. uhrádzal platby za distribúciu elektrickej energie a poskytovanie ostatných služieb
spojených s použitím prenosovej a distribučnej sústavy.79.Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedostatočnezistilskutkovýstav,avšaknesprávne
vyložilprávnunormudopadajúcunaprejednávanýsporatoustanovenie§1písm.a), §4ods.1písm.a),
ods.2,§5 zákonač.656/2004Z.z.oenergetikeaozmeneniektorýchzákonov(účinnéhodo31.7.2012);

§ 1, § 4 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3, 6, 7, § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 26 ods. 9 zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 1.9.2012); § 3 ods. 2, § 11, §
12 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov; § 1 písm. a), § 2 písm. a) bod 1, § 11 ods. 1, § 29 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii
v sieťových odvetviach; § 22 vyhlášky č. 225/2011 Z.z.; § 26 vyhlášky č. 221/2013 Z.z. a § 758 ods. 1

Obchodného zákonníka. Preto odvolací súd toto nesprávne právne posúdenie veci napravil a rozsudok
v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (výrok I.) zmenil bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 C.s.p. potom, čo strany sporu písomne vyzval podľa § 382 C.s.p. aby sa vyjadrili
k možnému použitiu právneho predpisu, ktorý nebol použitý pri rozhodovaní v konaní na súde prvej
inštancie.

80. Odvolací súd zároveň podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorýmsúdprvejinštancievprevyšujúcejčastižalobuzamietol,keďdospelkzáveru,žetentozamietajúci
výrok je vecne správny, aj keď z iných dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie.

81. Pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku, zmenil aj závislý

výrok, o trovách konania v konaní na súde prvej inštancie a rozhodol o trovách odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd priznal úspešnému žalovanému
plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca.
O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným uznesením.

82.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).