Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917010111
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7917010111.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Michalanského a sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
27. septembra 2017, v trestnej veci proti U. Š., odsúdeného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.,
o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.5.2017, sp.zn. 5Nt/4/2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného U. Š..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov uznesením zo dňa 11.5.2017, sp.zn. 5Nt/4/2017 podľa § 399 ods. 2 Tr.por.
zamietol návrh odsúdeného U. Š. na obnovu konania vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn.
7T/41/2015.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť odsúdený U. Š.O., ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom
zasadnutí a túto bližšie odôvodnil v písomnom podaní. Vo svojich dôvodoch odsúdený poukázal na
nesprávne vyhodnotenie dôkaznej situácie okresným súdom v konaní o povolení obnovy konania. Jedná
sa o výpovede ďalších dvoch očitých svedkov a to O. D. O. S. J., ktorí uviedli, že celý incident pozorovali
z väčšej vzdialenosti a videli, že on nikoho neudrel. Ich výpovede sa zhodujú s výpoveďou S. D., ktorý v
pôvodnom konaní po celý čas pred súdom vypovedal, že nevidel, aby U. Š. niekoho udrel. V predmetnej

trestnej veci je jedinou výpoveďou svedčiacou proti nemu výpoveď bývalého spoluobvineného S. D.,
ktorá je v rozpore s jeho výpoveďou. Pokiaľ okresný súd poukázal na to, že obaja svedkovia uviedli
odlišný čas spáchania skutku, táto skutočnosť je vysvetliteľná tým, že nemajú pojem o čase, nenosia
hodinky a taktiež ani nevedia, aký dlhý je jeden meter. Ide o svedkov menej vzdelaných, avšak jasne si
pamätajúcich priebeh udalostí v kritickom čase. Taktiež odsúdený U. Š. poukázal na tú časť výpovede
S. J., ktorý v závere uviedol, že sa s poškodeným R. stretol vo C. D. a tento mu povedal, že on U. Š.

nikoho neudrel.

Odsúdený U. Š. je toho názoru, že v novom konaní je potrebné podrobne vypočuť svedkov a
konfrontovať ich s výpoveďou S. D., ktorý ho ako jediný usvedčoval. Zároveň U. Š. zdôraznil, že v
kritickom čase bol pod vplyvom omamných látok a alkoholu a v takom stave bol aj zadržaný a práve z
jeho fyzickej indispozície logicky vyplynulo to, že nemohol vidieť, že neďaleko, kde došlo ku skutku, boli

ďalší dvaja svedkovia, ktorí tam prehľadávali odpadkové koše.

O týchto svedkoch a teda o novej skutočnosti súdu skôr neznámej sa dozvedel z listov jeho sestry, ktorá
mu oznámila, že v osade sa hovorí, že je odsúdený „neprávom“, lebo títo dvaja noví svedkovia O. D.
O. S. J. videli, ako ku skutku reálne došlo.V závere písomných dôvodov svojej sťažnosti odsúdený U. Š. navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté
uznesenie okresného súdu a vec vrátil na nové konanie a prejednanie jeho návrhu na povolenie obnovy
konania.

Na podklade sťažnosti odsúdeného U. Š. krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr.por. ako nadriadený orgán
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr.por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr.por.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom
odsúdeného U. Š. a svedkov O. D. O. S. J., na podklade ktorého skonštatoval, že neboli splnené
podmienky pre povolenie obnovy konania, nakoľko návrhy odsúdeného by samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi nemohli odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené

právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T/41/2015 zo dňa 7.7.2015, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/82/2015 zo dňa 21.10.2015.

ZvýsluchuodsúdenéhoU.Š.vykonanéhonaverejnomzasadnutísúdzistil,žetrvánasvojompísomnom
návrhu v celom rozsahu a poprel spáchanie zločinu, pre ktorý vykonáva trest.

Z výpovede svedkyne O. D. je zistiteľné, že niekedy v popoludňajších hodinách so svojim druhom
vyberali smetné koše a vtedy videla pred autobusovou stanicou odsúdeného U. Š., S. D., S. D. a
poškodeného X. R.. Počula, ako si odsúdený U. Š. pýtal od poškodeného zápalky, pričom k žiadnym
fyzickým útokom medzi nimi nedošlo. Taktiež videla, že všetci odišli domov a ona tiež. Neskôr iba počula,

že všetky prítomné osoby, ktoré videla, zobrali policajti.

Na otázku prokurátora, či si pýtal odsúdený iba zápalky, uviedla, že videla, že odsúdený má v ruke
zápalku, načo poškodený začal kričať, že ide na políciu nahlásiť U. Š. O. S. D., že si pýtal zápalky.
Opätovne zopakovala, že sa poškodeného obaja odsúdení, teda ani U. Š. ani S. D. nedotkli.

Ďalší svedok S. J. na verejnom zasadnutí uviedol, že videl cca. okolo 15.00 a 16.00 hodiny, ako pri
nástupišti sa nachádzajú U. Š., D., U. a poškodený. Taktiež počul, ako si U. Š. pýtal od poškodeného
zápalky, pričom nevidel žiadnu bitku. Poškodený „bol natlakovaný“ a už nepočul, ako reagoval a čo
nasledovalo ďalej, pretože s družkou odišli preč a ďalej pokračovali vo vyberaní kontajnerov. Keď sa

stretol s poškodeným v O., ten mu rozprával, že s odsúdenými nechce mať nič spoločné a že jemu
zobrali len mobilný telefón.

Na otázku samosudcu, či skutočne videl ním opisovanú skupinu, svedok S. J. uviedol, že keby to videl,
tak automaticky U. Š. by nešiel sedieť, pretože všetci štyria boli nafetovaní, fetovali nielen doma, ale aj

pri bytovkách. Zároveň svedok uviedol, že skupinu nevidel a spolu s družkou iba počuli, že odsúdený si
pýta od poškodeného zápalky. Vedel, že to bol odsúdený Š., pretože ho pozná podľa hlasu, keďže žijú
už 13 rokov neďaleko seba. K vzdialenosti, v akej sa nachádzala od nich skupina, sa svedok nevedel
vyjadriť, pretože ich iba počul.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisu dospel k záveru, že okresný súd
rozhodol správne, ak zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, nakoľko dôvody, na
ktorých odsúdený U. Š. založil svoj návrh, nie sú skutočnosťami súdu skôr neznámymi, ktoré by mohlisamy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o jeho vine.

Skutočnosťou pred tým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom,
ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie
predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (napr. výpoveď predtým nevypočutého
svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. výpoveď svedka,
ktorý v konaní o obnove konania v podstatných bodoch zmení svoju výpoveď). Ak by v dôsledku tohto

dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka, predmetom hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť,
pre ktorú došlo v obsahovej zmene dôkazu.

Správne rozhodol okresný súd, keď zamietol návrh odsúdeného U. Š. na povolenie obnovy konania,
pretože vypočutí svedkovia vypovedali rozporne predovšetkým v tom, že svedkyňa D. tvrdila, že videla
odsúdených, poškodeného a svedka S. D., avšak na druhej strane jej druh S. J. tvrdil, že nič nevidel,

ale len počul slová odsúdeného U. Š., ako si pýta zápalky. Ďalší rozpor v ich výpovediach spočíva v
tom, že skutok sa mal stať v popoludňajších hodinách, resp. okolo 15.00 a 16.00 hod., avšak z obsahu
spisu vyplýva, že skutok sa stal 4.6.2014 okolo 01.00 hod., teda v nočných hodinách. Ďalším rozporom,
ktorý neunikol pozornosti krajského súdu je aj to, že svedok S. J. uviedol, že na mieste skutku sa mala
nachádzať aj osoba menom U. (O.), pričom túto osobu vo svojej výpovedi svedkyňa O. D. neuviedla.

Aj krajský súd tieto výpovede vyhodnotil ako nepravdivé a tendenčné, vykonané v snahe napomôcť
odsúdenému U. Š..

Tvrdenia odsúdeného U. Š. boli nespochybniteľným spôsobom v trestnom stíhaní vyvrátené výpoveďou
spoluodsúdeného S. D., ktorý na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257

Tr. por. a zo spáchania skutku usvedčoval U. Š., ktorý bol iniciátorom celého konania a na spáchanie
činu nabádal aj ďalšie osoby. Poškodenému prehľadal tepláky, pričom ho aj fyzicky napadol. U. Š.
nahováralspoluodsúdenéhoS.D.,abyzískanýmobilpoškodenéhopredaliatýmspôsobomsizadovážili
peniaze na fetovanie. Túto skutočnosť aj sám odsúdený v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že
poškodenému len zobral mobil. Taktiež bol usvedčovaný výpoveďami svedkov O. U., ktorý uviedol, že

to bol práve odsúdený U. Š., ktorý poškodeného udrel do tváre a pýtal si od neho cigaretu. Rovnako
odsúdenéhoU.Š.usvedčovalajS.D.vosvojejvýpovedivprípravnomkonaní,pričomtútosvojuvýpoveď
na hlavnom pojednávaní zmenil v prospech U. Š., avšak túto zmenu nevedel hodnoverným spôsobom
vysvetliť.

V nadväznosti na už vykonané dôkazy krajskému súdu nevyplývali žiadne pochybnosti, že odsúdený
sa stíhaného trestného činu dopustil tak, ako je to uvedené v odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu
Trebišov sp. zn. 7T/41/2015 zo dňa 7.7.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
7To/82/2015 zo dňa 21.10.2015.

Na základe týchto dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je
vecne správne, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. sťažnosť odsúdeného zamietol, pretože nie
je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.