Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314223345
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1314223345.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Darina Kuchtová a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobcu: CS JANSER, spol.
s.r.o., Vajnorská 135, 831 04 Bratislava, IČO: 35 702 559, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hnátom,
advokátom, Guothova 20, 831 01 Bratislava, proti žalovanej: K. D., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX
J. XX, zastúpenou Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri Starej prachárni 13, 831 04 Bratislava,

o zaplatenie 26.284,77 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 02.09.2016, č. k. 15C/296/2014-84 proti výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.09.2016, č. k. 15C/296/2014-84 vo
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 26 284,77
eur s príslušenstvom.

2. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 02.09.2016, č. k. 15C/296/2014-84 podľa § 144 ods.
1 CSP konanie zastavil z dôvodu, že zástupca žalobcu vzal žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie

žaloby žalobca odôvodnil tým, že dôvodom späťvzatia je rozhodnutie konateľov spoločnosti žalobcu,
že sa budú venovať predmetu činnosti svojej spoločnosti a nemajú chuť svoju energiu vybíjať na súde.
Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo po začatí pojednávania, súd prvej inštancie vyzval žalovanú, aby
sa vyjadrila, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Zástupkyňa žalovanej so späťvzatím žaloby súhlasila a
žiadala priznať náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v
zmysle § 256 ods. 1 CSP a priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%, vzhľadom k tomu,

že strana žalobcu procesne zavinila zastavenie konania.

3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie včas podal odvolanie žalobca ako oprávnená osoba
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to v časti priznania náhrady trov konania žalovanej. V
odvolaní žalobca namietal, že rozhodnutie nie je v časti trov konania vôbec odôvodnené. Rozhodnutie
súdu i v tomto výroku musí byť precízne, pričom ex lege sa vyžaduje, aby boli preukázané skutočnosti,

na základe ktorých je ustanovenie o trovách konania aplikované. V danom prípade mal
byť aplikovaný § 257 Civilného sporového poriadku, nakoľko ide o okolnosti hodné osobitného zreteľa.
Tieto žalobca vidí v tom, že je nesporné, že ku skutočnosti uzatvorenia dohody o hmotnej
zodpovednosti, došlo a žalovaná zodpovedá za schodok na zverených hodnotách. K späťvzatiu žaloby
došlo z dôvodu liknavosti súdu a z dôvodu, že i keby bol žalobca vo veci úspešný, zrejme by
nebola uspokojená jeho pohľadávka a súdnym konaním by mu narastali iba ďalšie výdavky. Žiadal, aby

odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že náhrada trov konania sa nepriznáva žiadnej
zo strán sporu.4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná a uviedla, že s odvolaním žalobcu sa
nestotožňuje. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania

priznaných žalovanej vo výške 100% potvrdil, nakoľko rozhodne v uvedenej veci neexistujú tzv. dôvody
hodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovaliakokoľvekmodifikovaťzákonnúpodmienkuatopriznať
žalovanej náhradu trov v plnej výške. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že žalovaná je zodpovedná na
schodok na zverených hodnotách a že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu liknavosti súdu.
Obe tvrdenia sú nezmyslom a sú účelové. V prvom rade existencia dohody o hmotnej zodpovednosti, jej

platnosť, ako aj existencia údajného schodku na zverených hodnotách bola nielen sporná, ale žalovanou
vo vyjadrení a výpovedi na súde vyvrátená. Nakoniec, až po pojednávaní a zrejme aj zvážení dôkaznej
núdze zobral žalobca žalobu späť. V späťvzatí ako dôvod neuviedol ani údajnú „liknavosť súdu“, ale
skutočnosť, že konatelia žalobcu „sa budú venovať predmetu činnosti svojej spoločnosti a nemajú chuť
svoju energiu vybíjať na súde“. Skutočnosť, že konatelia „nemajú chuť vybíjať svoju energiu na súde“
nemôže byť posúdená ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko je celkom logické a ekonomické,

ak sa žalobca, po zvážení dôkaznej núdze rozhodne, že nebude vybíjať svoju energiu na súde. Na
základe uvedeného navrhla, aby uznesenie, ktorým bola žalovanej priznaná náhrada trov konania vo
výške 100% odvolací súd potvrdil.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) ,viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, dospel po preskúmaní
odvolacích námietok žalobcu k záveru, že nie je dôvod uznesenie v napadnutej časti zmeniť ani zrušiť.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Pokiaľideopriznanienáhradytrovkonania,procesnáúpravaobsiahnutávpríslušnýchustanoveniach
CSP vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a zo zásady zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 ods. 1). Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu
v spore, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada

nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto
ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri
zastavenísporovéhokonaniajepotomprevyriešenieotázkynáhradynákladovkonaniakľúčovézistenie,
či apokiaľáno,ktorázostránsporuzprocesnéhohľadiskazastaveniekonaniazavinila.Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,

čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto

prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj
ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 196/09). Z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010.

10. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§
255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Pre realizáciu tohto sudcovského moderačného
práva vyžaduje CSP, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, však zákon bližšie nešpecifikuje.

Treba tiež zdôrazniť, že ustanovenie § 257 CSP slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t. j. na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.11. Vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, Najvyššieho súdu SR a
Ústavného súdu SR, dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácii, teda tento dôvod je daný charakterom konania alebo

charakterom procesnej situácie. K aplikácii tohto ustanovenia dochádza aj z dôvodov sociálnych, kedy
súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad
skutočnosť,žesastrana,ktoránemalaúspechvoveci,ocitnevtakejzávažnejsociálnejalebomajetkovej
situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však vždy nutné prihliadnuť aj na pomery

druhej strany sporu. Taktiež treba zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli strany k
uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní ani netvrdil,
že aplikáciu § 257 C.s.p. odôvodňujú jeho pomery a že sa z dôvodu neúspechu vo veci ocitne v
takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.

Žalobca v odvolaní uviedol, že okolnosti hodné osobitného zreteľa vidí v tom, že je nesporné, že ku
skutočnosti uzatvorenia dohody o hmotnej zodpovednosti došlo a žalovaná zodpovedá
za schodok na zverených hodnotách. K späťvzatiu žaloby podľa jeho vyjadrenia pristúpil z dôvodu
liknavosti súdu a z dôvodu, že i keby bol žalobca vo veci úspešný, zrejme by nedošlo k uspokojeniu
jeho pohľadávky a súdnym konaním by mu narastali iba ďalšie výdavky. Ako vyplýva

z obsahu spisu skutočnosti ohľadne uzatvorenia dohody o hmotnej zodpovednosti a zodpovednosti
žalovanej za schodok na zverených hodnotách, boli medzi stranami sporu spornými, žalovaná nárok
žalobcu popierala. Nemožno teda dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce aplikáciu § 257
vyvodiť z tvrdení žalobcu v odvolaní o nespornosti jeho nároku voči žalovanej. Dôvod na aplikáciu §
257 CSP nie je daný ani v okolnostiach, ktoré viedli stranu k uplatneniu jej nároku a postoj druhej strany

v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na samotný dôvod, ktorý uviedol žalobca vo svojom
späťvzatí žaloby a to, že dôvodom späťvzatia je rozhodnutie konateľov spoločnosti žalobcu, že sa budú
venovať predmetu činnosti svojej spoločnosti a nemajú chuť svoju energiu vybíjať na súde. Odvolací
súd k tomu uvádza, že strana ktorá žalobu podala, nesie zásadne zodpovednosť za výsledok konania.
Ak sa žalobca rozhodne v konaní nepokračovať, ide o realizáciu jeho dispozitívneho oprávnenia so

žalobou a nie postoja žalovanej v spore. Uvedené platí aj pre prípad, že i v prípade úspechu v spore,
by pohľadávku nevymohol, a že konaním by mu narastali ďalšie výdavky, pričom žalovaná samotný
nárok žalobcu v spore popiera.

13. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je sú dané dôvody na zmenu

rozhodnutia okresného súdu vo výroku o náhrade konania a odvolanie žalobcu neodôvodňuje jeho
tvrdenie o potrebe aplikácie § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v predmetnej
veci. Správne preto súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania po zistení, že zastavenie
konania procesne zavinil žalobca, rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na náhradu
trov konania žalovanej vo výške 100%.

14. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v časti trov konania
vôbec odôvodnené, a tvrdil, že rozhodnutie súdu i v tejto časti musí byť precízne, pričom ex lege
sa vyžaduje, aby boli preukázané skutočnosti, na základe ktorých je ustanovenie o trovách konania
aplikované.

15. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Povinnosťou súdu je rozhodnutie odôvodniť spôsobom, uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu.18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa
môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46
ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá
môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon
(IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej
normy na zistený stav veci.

19. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1

listiny, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na
spravodlivýproces(m.m.IV.ÚS115/03,III.ÚS209/04).JudikatúraESĽPnevyžaduje,aby v
odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o
argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument
(Georgidias c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Potreba náležite

odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.

20. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dáva dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia.
Z hľadiska úplnosti odôvodnenia sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné
prednesy strán sporu a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy,
ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie

zisteného skutočného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.

22. Po preskúmaní uznesenia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že jeho odôvodnenie
zodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p. a právu strán sporu na spravodlivé súdne konanie. Z
odôvodnenia uznesenia jasne vyplýva, že žalobu podal odvolateľ, ktorý má vedomosť o stranách sporu,

teda o tom, kto je žalobca, kto podáva žalobu a čo je predmetom konania. Rovnako sám žalobca
svojim podaním vzal žalobu späť a uviedol aj dôvod, pre ktorý sa tak rozhodol, teda že v konaní
nebude pokračovať. Okresný súd tak postupoval v zmysle pokynu žalobcu, že na žalobe netrvá a berie
ju späť. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo konanie zastavené je
dostatočné a zrozumiteľné. Výrok rozhodnutia o trovách konania okresný súd tiež dostatočne odôvodnil

a jeho správny záver potvrdil a zdôvodnenie doplnil aj odvolací súd týmto rozhodnutím s tým, že sa podľa
§ 387 ods. 2 C.s.p. so záverom okresného súdu vo výroku o trovách konania plne stotožňuje. Podľa
§ 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v zmysle uvedeného ustanovenia, ak dôjde k
zastaveniusporovéhokonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby,potomjepovinnosťousúduprirozhodovaní

otrováchkonaniaskúmaťprocesnúzodpovednosťprizastaveníkonanianaobochprocesnýchstranách,
tedaajnastranežalobcu,ajnastranežalovaného.Pokiaľžalobcažalobumuselvziaťspäťpresprávanie
žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné
konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bezudania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať
procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak by žalobca dôvod späťvzatia
na strane žalovaného len tvrdil, no nepreukázal, súd by mohol konštatovať, že procesné zavinenie

žalovaného nebolo preukázané, a priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému tak, ako v danom
prípade.
23. V danom prípade je dôvodom späťvzatia rozhodnutie konateľov spoločnosti žalobcu, že sa budú
venovať predmetu činnosti svojej obchodnej spoločnosti a nemajú chuť svoju energiu vybíjať na súde.
Vzhľadom na takto označený dôvod späťvzatia žaloby, bolo postačujúce odôvodnenie výroku o náhrade

trov konania okresným súdom, ktorý nemal vážnejšie pochybnosti o tom, ktorá strana sporu má nárok na
náhradu trov konania a svoj záver správne, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil vo svojom rozhodnutí.
Námietka odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia vo výroku o náhrade trov konania preto
nebola opodstatnená.
24. Odvolací súd k tomu uvádza, že ako vyplýva z odôvodnenia súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia
o nároku na náhradu trov konania, správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a správne uviedol,

že v zmysle uvedeného ustanovenia priznal žalovanej náhradu trov konania 100%, vzhľadom k
tomu, že strana žalobcu procesne zavinila trovy konania. Z uvedeného vyplýva, na základe akého
ustanovenia procesného predpisu súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov, ako i dôvod pre
jeho aplikáciu. Preto sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že uznesenie súdu prvej inštancie
nie je v časti trov konania vôbec zdôvodnené.

25. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu
rozhodnutia okresného súdu vo výroku o náhrade konania a odvolanie žalobcu neodôvodňuje jeho
tvrdenie o potrebe aplikácie § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v predmetnej
veci a rovnako nebola opodstatnená ani námietka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu.

26. Odvolacísúdzvyššieuvedenýchdôvodovuzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčastipotvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

27. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná. Odvolací súd preto podľa § 396 ods. 1 CSP v

nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP a §262 ods.1 CSP rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).