Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, September 2, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202673
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8413202673.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.
r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706
proti povinným: X.) U. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. C.Ú. XX, C., X.) H. Y., C.. J., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX

XX C. XXX, X.) U. I., W.. XX.XX.XXXX, F. M.Ž. XXX, M., o vymoženie 763,13 eur s príslušenstvom a
trov exekúcie, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22.01.2021 č.k. 6Er/275/2013-71 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o

zastavení starej exekúcie a návrh na prerušenie konania zamietol.

2.Rozhodnutieodôvodniltým,žedňa11.05.2020vydalsúdnyexekútorupovedomenieozastavenístarej
exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOUNEK“). V námietkach
proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený uviedol, že upovedomenie o zastavení starej

exekúcie je vydané v rozpore so zákonom.

3. Po preskúmaní podaných námietok súd prvej inštancie skonštatoval, že oprávnený v nich neuviedol
žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení exekúcie vyhlásiť za v
rozpore so ZOUNEK. Svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Exekútor vystupuje
v pozícii tzv. predĺženej ruky štátu, teda je plne kompetentný vyhodnotiť podmienky uložené zákonom.

V danom prípade sa jedná o tzv. starú exekúciu (začatú pred 1. aprílom 2017), kde súdny exekútor
po preskúmaní všetkých zákonných podmienok vrátane tzv. absolútnych či relatívnych výnimiek vydal
upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Uvedené upovedomenie bolo vyhotovené v súlade s ust.
§ 5 ods. 2 ZOUNEK, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, oprávnenému bolo odoslané
pred uplynutím lehoty 120, resp. 180 dní od splnenia zákonných podmienok pre zastavenie exekúcie
ex lege. Exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Nie je povinnosťou exekútora v

upovedomení uviesť, aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a
odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Už počas jej priebehu mal oprávnený možnosť komunikovať so
súdnym exekútorom o priebehu exekúcie a jej úspešnosti. Z uvedeného dôvodu považoval námietku
oprávnenéhozaneopodstatnenú.Súdmalzato,ževdanejveciniesúsplnenépodmienkynaprerušenie
konania,atoanipodľaosobitnýchpredpisov.PoukázalnazáveryÚstavnéhosúduSR,ktorýkonštatoval,
že upovedomenia v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné,

rešpektujúaprimeranýmspôsobominterpretujúdoúvahyprichádzajúceaplikovanéprávnenormy.Preto
súd návrh oprávneného zamietol, pričom nemal pochybnosti o ústavnosti ustanovení ZOUNEK. Súdnevzhliadol dôvody na podanie návrhu na konanie na Ústavný súd SR, preto podnet oprávneného na
podanie návrhu na Ústavný súd SR považoval za nedôvodný. Súd tvrdenia žalovaného o nesúlade
právnych predpisov nevyhodnotil ako také, ktoré zakladajú dôvod na vyhovenie námietkam.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že v zmysle poučenia proti napadnutému uzneseniu
odvolanieniejeprípustné.Navyšeonámietkachoprávnenéhorozhodolsudcaanievyššísúdnyúradník.
Uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi sporového poriadku. Okrem toho vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p.
preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie
je prípustné.

9. Možnosť podania námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie upravuje ust. § 7 zákona
č. 233/2019 Z.z. V zmysle ust. § 7 ods. 3 tohto právneho predpisu, súd dôvodným námietkam vyhovie
tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné
námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o

námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

10. Kto koná a rozhoduje o námietkach podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upravuje
ustanovenie § 10 ods. 2 tohto predpisu. Vychádzajúc z tohto ustanovenia podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2
koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka je prípustná sťažnosť.

11. Je nepochybné, že vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník. Len samotná skutočnosť, že
vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, nemôže sama o sebe spôsobiť zásah do ústavných
práv, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Tento záver priamo vyplýva

z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.05.2020 vydaného vo veci I. ÚS 502/2019. V tomto
Náleze Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že o nároku sťažovateľa na náhradu trov
exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca a tak nemohol využiť proti napadnutému
rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. V
zmysle ust. § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Exekučný poriadok
vzneníúčinnomdo31.03.2017,ktorýsanadanýprípadaplikoval,neobsahovalosobitnúúpravuprocesu
rozhodovania o trovách exekúcie, a preto musel Ústavný súd SR prisvedčiť sťažovateľovi, že o jeho
nároku na náhradu trov exekučného konania mal v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku
rozhodovať vyšší súdny úradník. V takom prípade by mal sťažovateľ možnosť podať sťažnosť podľa ust.

§ 239 ods. 1 C.s.p. V tomto ohľade možno poukázať aj na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ústavný súd SR v uznesení č. k.
Pl. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019 uviedol, že toto ustanovenie nemožno vykladať príliš formalisticky.
Nemožno totiž apriori vylúčiť, že by o výške náhrady trov konania nemohol rozhodnúť aj sudca. Môže

to vyplynúť napr. z personálneho obsadenia okresného súdu, keď na súde nebude pôsobiť žiaden vyšší
súdny úradník, alebo v prípade, že sa poverenie na rozhodovanie o výške náhrady trov konkrétnemu
vyššiemu súdnemu úradníkovi neuvedie do rozvrhu práve. Napriek kogentnosti ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
takéto rozhodnutie sudcu spĺňa všetky atribúty súdneho rozhodnutia. Problém by mohol vzniknúť len v
tom,žeprotirozhodnutiusudcuovýškenáhradytrovkonaniabyneboloprípustnéodvolanie(§357C.s.p.

a contrario), čo sa udialo aj v posudzovanom prípade. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie
nie je povinne dvojinštančné s výnimkou veci trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z článku
2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani článok 6 Dohovoru
samotné právo na odvolanie na súd vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva aj z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania.

12. Vyššie uvedený záver Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné aplikovať i na prejednávanú
vec, najmä za situácie, ak ust. § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. umožňovalo konať a rozhodovať
vyššiemu súdnemu úradníkovi len na základe poverenia sudcu, teda neumožňovalo vyššiemu súdnemuúradníkovi bez poverenia sudcu vydať takéto rozhodnutie na rozdiel od úpravy obsiahnutej v ust. § 262
ods. 2 C.s.p. umožňujúcej vyššiemu súdnemu úradníkovi vydať samostatné uznesenie o výške náhrady
trov konania.

13. Keďže proti rozhodnutiu sudcu o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie odvolanie prípustné nie je, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 386 písm. c)
C.s.p. odvolanie odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Odvolací súd zároveň dodáva, že v priebehu tohto konania dňa XX.XX.XXXX zomrel pôvodný
povinný X. Ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Kežmarok zo dňa 05.06.2017 č.k. 9D/59/2017-40,
Dnot 61/2017, súd schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej poručiteľov majetok v
celosti nadobudla jeho manželka H. Y., rod. J. už bez povinnosti vyplatiť všetkých ustupujúcich dedičov.
Preto súd v ďalšom konaní pokračoval s povinnou v 2. rade H. Y. v zmysle § 63 ods. 1, 2 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).