Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 20, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119212626
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119212626.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne mal. I. T. nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX H., zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov, so sídlom Slovenská 87, 080 01 Prešov, proti žalovanému D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX, XXX XX R., právne zastúpeného JUDr. Martinom Tobiašom, advokátom, so sídlom Široké 779,
082 37 Široké, o určenie, že žalobkyňa je dedičom po poručiteľke, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobkyňa mal. I. T. nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX H. je zákonnou dedičkou
v III dedičskej skupine po poručiteľke E.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H., M. XXXX/XX,
zomretej XX.XX.XXXX.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že je dedičkou v III dedičskej skupine po poručiteľke
E.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H., M. XXXX/XX, zomrelej XX.XX.XXXX. Svoju žalobu
odôvodnila tým, že maloletá I. T. bola predbežným opatrením Okresného súdu Lučenec sp.zn.
17P/63/2014 - 23 zo dňa 01.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.01.2015 zverená do osobnej
starostlivosti poručiteľke E.. E. C.. Následne bola maloletá rozhodnutím Okresného súdu Lučenec

sp.zn. 17P/63/201-110 zo dňa 28.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2016, zverená do
pestúnskej starostlivosti E.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XX, XXX XX H., zomrelej
XX.XX.XXXX v H.. Po smrti E.. E. C. bolo v dedičskej veci dokazovaním zistené, že ako dedička
zo zákona v III. skupine prichádza do úvahy aj maloletá I. T., a to z titulu spolužijúcej osoby. V
zmysle týchto zistení Okresný súd Prešov prostredníctvom notára JUDr. Vladimíra Čuchtu, povereného
Okresným súdom Prešov funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľke ustanovil Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov za procesného opatrovníka pre maloletú dedičku I. T.. Uznesením

Okresného súdu Prešov prostredníctvom notára JUDr. Vladimíra Čuchtu ako súdneho komisára sp.zn.
26D/621/2018 - 95 zo dňa 16.01.2019 bola účasť maloletej I. T. v dedičskom konaní ukončená.
Okresný súd v odôvodnení konštatoval, že na to, aby mohla maloletá dediť titulom spolužijúcej
osoby musia byť kumulatívne splnené podmienky trvania spolužitia v jednej domácnosti minimálne
po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľky a podmienka starostlivosti o spoločnú domácnosť
alebo podmienka odkázanosti výživou na poručiteľa. Súdny komisár ďalej konštatoval, že podmienka
odkázanosti výživou nebola v prípade maloletej I. T. naplnená. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa

13.05.2019, sp.zn. 26D/621/2018 - 149 zrušil uznesenie sp.zn. 26D/621/2018 - 95 a vrátil vec notárovi
ako súdnemu komisárovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd Prešov konštatoval, že za
osobu odkázanú výživou na poručiteľa možno považovať aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej
starostlivosti. Zároveň však ďalej uviedol, že medzi účastníkmi dedičského konania je sporná skutkovástránka veci a to zistenie konkrétnych okolností akou mierou sa poručiteľka nebohá E.. E. C. podieľala
na výžive maloletej I. T.. Okresný súd Prešov prostredníctvom súdneho komisára odkázal v zmysle
§ 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku opatrovníka maloletej I. T. na podanie žaloby na

Okresný súd Prešov o určenie, že maloletá je dedičom po poručiteľke. Maloletá I. bola v osobnej
starostlivostiporučiteľkyodjednéhoapolrokusvojhoveku.Poručiteľkasaomaloletúvždyriadnestarala
a poskytovala jej adekvátnu starostlivosť, čo potvrdzujú správy podané súdu vo veciach maloletých
detí, ktoré podal v zmysle § 44a zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle zákonných

ustanovení tak bol preverený výkon a kvalita pestúnskej starostlivosti. Z podaných správ jasne vyplýva,
že poručiteľka poskytovala maloletej riadnu starostlivosť po všetkých stránkach. Zároveň poručiteľka
spravovala majetok maloletej, nakoľko jej táto povinnosť vyplývala z § 45 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za jedinú formu príjmu možno u maloletej považovať
opakovaný príspevok dieťaťu, ktorý jej bol priznaný v zmysle § 5 zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch
na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, vo výške 138,13 eura mesačne v období od 01.01.2015

do 31.08.2017 a 139,09 eura mesačne v období od 01.09.2017 do 30.04.2018. V zmysle § 5 ods.
1 hore uvedeného zákona je opakovaný príspevok dieťaťu určený na podporu uspokojovania potrieb
dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie. Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately konštatuje, že tento
príspevok bol poručiteľkou využitý účelne. Maloletá počas trvania pestúnskej starostlivosti navštevovala

predškolské zariadenie na ulici M. č. XX H., kde jej poručiteľka hradila stravné a školné vo výške
51 eur mesačne. Zároveň poručiteľka hradila maloletej lieky, nakoľko mala diagnostikovanú chronickú
bronchitídu, kardiologické ochorenie a vývinovú nezrelosť. Ďalej poručiteľka zabezpečovala maloletej
stravu, ošatenie, hygienické potreby, hračky školské potreby a dary čím zabezpečovala maloletej riadny
fyzický, rozumový, citový, morálny a sociálny vývin a vývin osobnej integrity. Poručiteľka na pokrytie

všetkých potrieb maloletej nepostačoval opakovaný príspevok dieťaťu, ktorý bol maloletej priznaný.
Poručiteľka aj z tohto dôvodu poberala počas obdobia trvania pestúnskej starostlivosti rôzne formy
štátnych sociálnych dávok, ktoré spoločne so svojim príjmom využívala na hradenie nákladov spojených
s riadnou výchovou maloletej I.. Poručiteľka prispievala maloletej I. na výživu vo veľmi výraznej miere,
čo potvrdzuje kvalitatívna úroveň poskytnutej pestúnskej starostlivosti. Je dôvodné prezumovať, že v

prípade, ak by poručiteľka využívala finančné prostriedky neúčelne, oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately by počas návštev v rodine takýto stav konštatovalo a prijalo by príslušné
opatrenia,nakoľkobytoohrozovalozdravývývinmaloletej.Vzmysleust.§475ods.1OZvtretejskupine
dedia tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti
a boli odkázaní výživou na poručiteľa, pričom podľa odborného komentára k tomuto ustanoveniu „za

osobu odkázanú výživou na poručiteľa sa považuje aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na
úhradusvojichosobnýchpotriebanemalavočinikomunároknaichúhradu,poručiteľjejvšakdobrovoľne
a bezplatne toto plnenie poskytoval. Pôjde zväčša o príbuzných v pobočnej línii, ale aj o známych
či priateľov. Patria sem aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti, prípadne pestún, o
ktorého sa poručiteľ staral“ (in. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomačovič,

M. a kol. Občiansky zákonník, I., II. § 1- 88. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015m s, 1656-1658).
Podľa rozhodnutia NS ČR (21 Cdo 3233/2009) „Požiadavka odkázanosti dediča výživou na poručiteľa
v zmysle ustanovenia § 474 ods. 1 a § 475 ods. 1 Obč. zák. je splnená vždy vtedy, keď poručiteľ,
aj bez povinnosti vyplývajúcej zo zákona, buď úplne zabezpečoval pokrytie všetkých potrieb výživy
dediča, alebo sa na pokrytí týchto potrieb aspoň významnou mierou podieľal, v druhom z uvedených

prípadov nie je rozhodujúce akým spôsobom a z akého (právneho) dôvodu boli pokryté zostávajúce
potreby výživy dediča. Otázka „významnosti“ miery, s akou sa poručiteľ podieľal na výžive dediča, je vždy
otázkou posúdenia konkrétnych okolností prípadu.“ (Krajčo, J., Občiansky zákonní pre prax Komentár.
Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP. Bratislava: EUROUNION, 2015, s. 2056.) Štát, na výživu ktorého
má byť dieťa v PS odkázané, prispieva pestúnovi sumou, ktorou nie je možné zabezpečiť dieťaťu všetky

jeho vývinové potreby (stravu, ošatenie, školské pomôcky, zdravotnú starostlivosť, záujmové krúžky,
voľnočasové aktivity atď.). fyzická osoba, ktorá má záujem stať sa pestúnom, musí v zmysle zákona
o SPODaSK, okrem iného, preukázať také majetkové pomery, ktorými dokáže zabezpečiť ekonomickú
funkciu rodiny s prijatým dieťaťom. Vyplýva z toho predpoklad štátu, že budúci pestún bude schopný
zo svojich príjmov zabezpečiť všetky vývinové potreby dieťaťa tak, ako mu to bude uložené súdom a v

rozsahu, v akom by túto povinnosť mali vykonávať rodičia dieťaťa. V opačnom prípade by záujemcovia
o pestúnsku starostlivosť neboli povinný predložiť k svojej žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov
o NRS doklad o majetkových pomeroch na preukázanie primeraného majetkového základu na plnenieekonomicko-zabezpečovacej funkcie rodiny, ktorý je jedným z nevyhnutných predpokladov na zapísanie
do zoznamu žiadateľov v zmysle § 35 ods. 3 písm. c). zákona SPODaSK.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol, aby súd konanie zastavil, keďže od vydania
Uznesenia o ustanovení procesného opatrovníka zo dňa 17.10.2018 došlo k zmene stavu, čo bolo
potvrdené aj samotnou zamestnankyňou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na pojednávaní
pred súdnym komisárom dňa 10.01.2019, ktorá uviedla, že „zákonní zástupcovia maloletej I. už aktuálne
nie sú v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.“ V prípade, súd napriek tomu, že došlo k zániku

dôvodov pre ustanovenie procesného opatrovníka nezrušil toto procesné opatrovníctvo a ďalej vo
veci konal s ustanoveným procesným opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov.
Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť ustanoviť strane, ktorá nie je spôsobilá samostatne
konať pred súdom za procesného opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Napriek tomu
bol tento maloletej žalobkyni ustanovený za procesného opatrovníka. Úrady práce sociálnych vecí a
rodiny od 01.01.2015 nedisponujú právnou subjektivitou. Právna subjektivita prešla z Úradov práce,

sociálnych vecí a rodiny na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Pokiaľ sa Úrad rozhodol podať
túto žalobu, už v úvode tejto žaloby mal uviesť dôvody, pre ktoré má za to, že práve on je povinný
a oprávnený podať za maloletú žalobu, a to aj bez toho, aby o tom upovedomil rodičov - zákonných
zástupcov maloletej a na základe čoho prevzal právo podať za maloletú žalobu, a to aj s vedomím
možného následku v prípade neúspechu žalobkyne v tomto konaní v znášaní trov konania zahŕňajúcich

trovy právneho zastúpenia. Práve podaním žaloby bez súhlasu maloletej a bez súhlasu jej rodičov -
zákonných zástupcov vystavil Úrad rodičov maloletej tomu, že napriek tomu, že nie sú stranami v tomto
konaní budú v konečnom dôsledku znášať pri prípadnom neúspechu trovy konania úspešnej strany.
Úrad si pri podaní žaloby zrejme neuvedomil ani to, že podaním žaloby a prípadným rozhodnutím o
tejto žalobe, ktoré by bolo v prospech maloletej by vzhľadom na nedostatok veku maloletej došlo k

tomu, že v prípade dedenia majetku po poručiteľke by na nadobudnutie tohto majetku bolo potrebné
súdne rozhodnutie, ktorým by bol nahradený súhlasný prejav vôle maloletej, samozrejme za účasti
rodičov - zákonných zástupcov maloletej a s udržaním ktorého by maloletej nepochybne vznikli nemalé
náklady, pričom je otázne, akým spôsobom by došlo k znášaniu týchto nákladov, keďže Úrad by tieto
náklady na udržiavanie tohto majetku iste neznášal. Nadobudnutý majetok by kvôli nedostatočnému

veku maloletej spravovali jej rodičia, pričom na správu tohto majetku by bolo potrebné uhrádzať náklady
s tým spojené, energie, bytový fond, a pod., pričom tu je dôvodná obava, či by k týmto úhradám zo
strany rodičov maloletej aj vzhľadom na zistené okolnosti (v konaní o zverení maloletej do pestúnskej
starostlivosti) o ich životných podmienkach aj reálne došlo, a či by v konečnom dôsledku nedošlo k
vystaveniu maloletej prostredníctvom jej rodičov riziku exekučného konania. K žalobe ďalej uviedol, že

Občiansky zákonník v ust. § 475 ods. 1 upravuje dedenie v III. dedičskej skupine, v ktorej sú zahrnutí
súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného
roka pred jeho smrťou z toho dôvodu, že sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou
na poručiteľa - tzv. spolužijúce osoby. Žalobkyňa spĺňa podmienku spolužitia v spoločnej domácnosti po
dobu aspoň jedného roka s poručiteľkou, no nespĺňa podmienku odkázanosti výživou na poručiteľku,

ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby bolo možné hovoriť o tzv. spolužijúcej osobe v zmysle
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn.: 17P/63/2014
zo dňa 28.01.2016 zverená do pestúnskej starostlivosti E.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M. XX.
Druhým výrokom tohto rozsudku súd rozhodol o povinnosti pestúnky vykonávať osobnú starostlivosť
o maloletú v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, pričom právo zastupovať maloleté

dieťa a spravovať jeho majetok jej priznal len v bežných veciach. Tretím výrokom tohto rozsudku
súd rozhodol o povinnosti rodičov platiť výživné na maloletú. Práve táto vyživovacia povinnosť bola
súdom jasne stanovená ako povinnosť rodičov maloletej, ktorá rodičom vyplýva z ust. § 51 zákona o
rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí
rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich

vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí. Pestún nemá povinnosť dieťaťu, ktoré mu bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti
prispievaťnavýživu.Tátopovinnosťneprechádzazrodičovdieťaťanapestúna,nakoľkoideopovinnosť,
ktorú majú rodičia dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pestún má povinnosť vo vzťahu
k dieťaťu vykonávať „len“ osobnú starostlivosť. Pestún nemá vyživovaciu povinnosť vo vzťahu ku

dieťaťu, dokonca zákon o rodine nepožaduje, aby žiadateľ o pestúnsku starostlivosť spĺňal majetkové
predpoklady na to, aby mu mohlo byť dieťa zverené do jeho pestúnskej starostlivosti, preto nesúhlasil
s výkladom ÚPSVaR uvedeným v žalobe o povinnosti preukázať majetkové predpoklady pestúna, pre
účely plnenia vyživovacej povinnosti pestúna voči dieťaťu. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu v prípadezverenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti naďalej ostáva rodičom, ktorí sú navyše v zmysle zákona
oprávnenírozhodovaťovšetkýchostatnýchprávachdieťaťa,ktorépestúnovinebolizverené.Poručiteľka
mala ako pestúnka nárok na viaceré sociálne príspevky, či dávky súvisiace so starostlivosťou o maloletú,

ktorá jej bola zverená do pestúnskej starostlivosti. Poručiteľke bola zverená maloletá I. do pestúnskej
starostlivosti v čase, keď mala maloletá X,X roka. Po zverení maloletej do pestúnskej starostlivosti
nastúpila poručiteľka na materskú dovolenku, teda poberala aj materské, ktoré iste účelne využila na
starostlivosť o maloletú, avšak zo strany poručiteľky nešlo o plnenie si vyživovacej povinnosti voči
maloletej, nakoľko túto mali a stále aj majú jej rodičia. E. I. bol za trvania pestúnskej starostlivosti medzi

ňou a poručiteľkou v zmysle ust. § 627/2005 Z. z. vyplácaný opakovaný príspevok v sume 138,13 eura
a neskôr 139,09 eura, ktorý je určený na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu
nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa. Tento príspevok sa udeľuje v prípade, že
súdom určené výživné rodičom, ktoré je príjmom dieťaťa je nižší, ako je suma opakovaného príspevku
dieťaťu podľa odseku 3 písm. a), teda nižší ako dvojnásobok sumy životného minima pre nezaopatrené
dieťa mesačne. Ak by bola poručiteľka tá, ktorá by mala vyživovaciu povinnosť voči maloletej, príspevok

by v zmysle vyššie uvedeného žalobkyni nebol vyplácaný. Vyživovacia povinnosť však prináležala
len rodičom žalobkyne. Žalobca nesúhlasil s názorom, že poručiteľka prispievala maloletej na výživu
vo veľmi výraznej miere, nakoľko tieto svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi relevantnými listinnými
dôkazmi, ktoré by tieto tvrdenia preukazovali. Tvrdenia či dohady Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov o „dôvodnom konštatovaní“ že poručiteľke na pokrytie všetkých potrieb maloletej nemohol

postačovať opakovaný príspevok dieťaťu, ktorý bol maloletej poskytovaný štátom nemožno považovať
za relevantné. Tieto tvrdenia žalobkyňa, resp. ÚPSVaR Prešov nijako nepreukázali a ide len o akési
dohady. V danom prípade ide o maloletú, ktorá v rozhodnej dobe mala 1,5 - 4 roky, pričom výdavky
na výchovu, stravu, či zdravotnú starostlivosť pri zdravom dieťati v takomto veku sú iste iné, ako pri
dieťati, ktoré navštevuje základnú školu, iné sú pri dieťati navštevujúcom strednú školu a iné pri dieťati

navštevujúcom vysokú školu. V konkrétnom prípade preto iste nemožno súhlasiť s „úvahou“ Úradu,
že príspevky poskytované dieťaťu v spojení s materským, neskôr rodičovským príspevkom, rodinnými
prídavkami a súčasne s príspevkom pre náhradného rodiča /teda štátne dávky v sume cca 534 Eur +
materské/ nepostačovali poručiteľke na úhradu výdavkov na maloletú vo veku 1,5 - 4 roky. Požiadavka
„odkázanosti dediča výživou na poručiteľa“, ktoré je nevyhnutnou charakteristikou „spoločne žijúcej

osoby“ v zmysle Občianskeho zákonníka je splnená len vtedy, ak poručiteľ aj bez povinnosti vyplývajúcej
zo zákona buď úplne zabezpečoval pokrytie všetkých potrieb výživy dediča, alebo sa na pokrytí týchto
potrieb aspoň významnou mierou podieľal. Otázka „významnosti“ miery, akou sa poručiteľ podieľal na
výžive dediča je vždy otázkou posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Nesprávna je aj argumentácia
ÚPSVaR Prešov v závere žaloby o tom, že dieťa v pestúnskej starostlivosti je v rozhodujúcej miere

odkázané na výživu z príjmu pestúna a nie z príspevkov poskytovaných štátom pri zverení dieťaťa do
pestúnskej starostlivosti, ako aj tvrdenia o tom, že tieto príspevky sami o sebe nepostačujú na pokrytie
všetkých potrieb dieťaťa. Žalobkyňa svoje tvrdenia znovu nepodložila žiadnymi listinnými dôkazmi,
neuviedla v čom tento príspevok nepostačoval na pokrytie jej potrieb, neuviedla aké výdavky mali byť
poručiteľkou vynaložené z jej príjmu na maloletú, v akej sume, kedy a na čo mali byť vynaložené a preto

nemožno súhlasiť s tvrdením, že maloletá bola „výživou odkázaná na poručiteľku“. Nakoniec uviedol, že
nekorešpondujúci petit so závermi Uznesenia Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 26D/621/2018 zo dňa
13.05.2019, v ktorom bol vyslovený záväzný právny názor súdu.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že rodičia sa o maloletú dlhodobo vôbec nezaujímajú a žiadnym

spôsobom sa s ňou nekontaktujú. Je preto názorom ÚPSVaR PO, SPODaSK, že zastupovanie maloletej
procesným opatrovníkom, ktorý bol ustanovený pre maloletú v uznesení Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 26D/621/2018-74 zo dňa 17.10.2018 je v záujme maloletej. ÚPSVaR PO, SPODaSK, bol za
procesného opatrovníka v konaní o dedičstve ustanovený na základe vyššie uvedeného uznesenia
Okresného súdu Prešov. Konanie o dedičstve je upravené Civilným mimosporovým poriadkom.

Zákon predpokladá situácie, kedy je potrebné za maloleté dieťa konať a hoci ono má zákonného
zástupcu, ten ho nemôže v konaní alebo pri určitom úkone zastupovať. Kolízny opatrovník je v zmysle
ustanovení Zákona o rodine i dôvodovej správy k tomuto zákonu „procesným opatrovníkom ad hoc.“
Funkcia kolízneho opatrovníka sleduje osobitný záujem dieťaťa v jednotlivých konaniach vo veciach
maloletých a preto spočíva v povinnosti objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa.

Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku je hlavným dôvodom zjednotenie pojmovej
nejednotnosti pojmu „opatrovník“, ktorý splýval s opatrovníkom podľa hmotného práva. Zároveň je
procesný opatrovník súdom ustanovený z dôvodov procesnej ekonómie. V zmysle § 73 ods. 2 písm. i)
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele je Úrad práce, sociálnychvecí a rodiny orgán, ktorý plní „ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.“ -
pričom zákon sám nielenže odkazuje na Civilný sporový poriadok ako osobitný predpis ale vyjadruje
tak aj fakt, že pôsobnosť ÚPSVaR je vymedzená len demonštratívnym výpočtom. Ďalej uviedla, že

zákon č. 305/2005 Z. z. o SPODaSK uvádza v § 35 ods. 3 písm. c) povinnosť žiadateľa, ktorý
má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, aby predložil doklad o majetkových pomeroch na
preukázanie primeraného majetkového základu na plnenie ekonomicko-zabezpečovacej funkcie rodiny.
Ak takýto doklad nepredloží, resp. nepreukáže primeraný majetkový základ na plnenie ekonomicko-
zabezpečovacej funkcie rodiny, nedôjde ani k zapísaniu FO do zoznamu žiadateľov o osvojenie, resp.

pestúnsku starostlivosť. Vzťah dieťaťa a pestúna sa tvorí dávno pred rozhodnutím súdu. Potreba
vytvorenia vzťahu v prvom rade vychádza z odborníkmi uznaných vývinových potrieb dieťaťa, ktoré
bytostne potrebuje primárnu väzbu na dospelého, aby jeho emocionálny vývin nebol narušený. Preto
aj zákon o rodine uprednostňuje NOS a PS pred ústavnou starostlivosťou. Vzťah medzi dieťaťom a
budúcim pestúnom môže vzniknúť len na základe zapísania fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa
pestúnom, resp. osvojiteľom, do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť, resp. osvojenie. Pred

zapísaním do zoznamu žiadateľov prechádza fyzická osoba najmenej 26-hodinovou prípravou na NRS,
na konci ktorej je hodnotená jej spôsobilosť zabezpečiť dieťaťu všetky jeho vývinové potreby, a teda
aj schopnosť poskytnúť dieťaťu plnohodnotný a milujúci vzťah. Žiadateľ o PS, právoplatne zapísaný
do zoznamu žiadateľov, po svojom súhlase s nadviazaním osobného vzťahu s maloletým dieťaťom,
ktorý je výlučne na báze dobrovoľnosti a nemožno ho žiadnym spôsobom vynútiť, vstupuje do interakcie

s dieťaťom, a to napr. na pôde centra pre deti a rodiny, pod dohľadom psychológa centra. Interakcia
trvá do doby, kým nedôjde aj zo strany dieťaťa k pozitívnemu prijímaniu budúceho potenciálneho
pestúna. Interakcia dieťaťa s budúcim pestúnom je v závere, ak dohliadajúci psychológ zhodnotí vzťah
ako pozitívne nadviazaný s perspektívou jeho ďalšieho rozvoja, v najlepšom záujme dieťaťa. Aby
nedochádzalo k prerušeniu nadviazaného vzťahu, príslušný súd spravidla neodkladným opatrením

zveruje dieťa do starostlivosti budúceho pestúna, aby nadviazaný vzťah dostal aj právne zabezpečenie.
V prípade, ak je interakcia dieťaťa s budúcim pestúnom neúspešná, psychológ centra neodporučí
zveriť dieťa žiadateľovi a k zvereniu do PS nedôjde. Z uvedeného je celkom zrejmé, že inak, ako na
báze obojstrannej dobrovoľnosti nemôže pestúnsky vzťah vzniknúť. Nakoniec uviedla, že akékoľvek
nadobudnutie majetku (hoci aj napriek potenciálnym výdavkom spojeným s nadobudnutím majetku)

postaví maloletú do lepšej situácie než v prípade keby tento majetok nenadobudla kvôli nedostatočnému
hájeniu jej záujmov zo strany opatrovníka.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že dôvody na ustanovenie procesného opatrovníka maloletej odpadli,
a ÚPSVaR Prešov, nie je subjektom, ktorý má byť v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku

za procesného opatrovníka. ÚPSVaR Prešov nesprávne stotožňuje pojmy „procesný opatrovník“ podľa
CSP a „kolízny opatrovník“ podľa zákona o rodine. V zmysle zákona o rodine a ustálenej judikatúry je
kolíznym opatrovníkom ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov
ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní
alebo pri určitom právnom úkone. Kolízny opatrovník je súdom ustanovovaný v konaniach, kde sa

upravuje výkon rodičovských práv a povinností, t. j. rozhoduje sa o rozvode manželstva a úprave
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, ďalej v konaniach o zverení dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti, do starostlivosti jednému z rodičov, do náhradnej osobnej starostlivosti,
o úprave práv a povinností počas trvania manželstva, o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti,
o osvojení, o osvojiteľnosti, o nariadení ústavnej starostlivosti, dedičské konanie, konanie o určenie

otcovstva, zapretie otcovstva a podobne. V danom prípade však nejde o žiadne z týchto konaní, ale o
konanie o dedičstve, v ktorom sa koná o tom, či maloletá je alebo nie je dedičkou. Žalovaný nesúhlasil
s argumentom ÚPSVaR Prešov o tom, že „pôsobnosť ÚPSVaR je vymedzená len demonštratívnym
výpočtom“ taktiež nemožno súhlasiť, pričom v plnom rozsahu tu odkazujem na odôvodnenie vyjadrenia
k žalobe a na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého: „Štátne orgány môžu konať iba na základe

ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Zákon č. 305/2005 Z. z. v ust. §
73 ods. 2 neuvádza za slovným spojeným „Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“ slovko najmä, ktoré by
iste značilo to, že ide o demonštratívny výpočet. Zákon upravuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych
vecí a rodiny taxatívne.

5.Súdvykonaldokazovanielistinnýmdôkazmiatolistomnač.l.4,RozsudkomOkresnéhosúduLučenec
nač.l.4-5,UznesenímOkresnéhosúduLučenecnač.l.6,RozsudkomKrajskéhosúduvBanskejBystrici
na č.l. 7-9, Rozsudkom Okresného súdu Lučenec na č.l. 10-13, Uznesením Okresného súdu Lučenec
na č.l. 13-14, Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici na č.l. 14-17, Rozsudkom Okresného súduLučenec na č.l. 17-20, Uznesením Okresného súdu Lučenec na č.l. 21, Rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici na č.l. 22-24, Uznesením Okresného súdu Prešov na č.l. 25, Uznesením Okresného
súdu Prešov na č.l. 26-27, Odvolaním na č.l. 28-29, Uznesením Okresného súdu Prešov na č.l. 30-33,

UznesenímOkresnéhosúduPrešovnač.l.34-35,Správouorodinných,bytovýchasociálnychpomeroch
na č.l. 37, Správou v zmysle § 44 a ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
na č.l. 38, Správou v zmysle § 44 a ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
na č.l. 39, Správou na č.l. 40, Správou o zdravotnom stave maloletej na č.l. 41, Žiadosťou o podanie
správy - odpoveď na č.l. 42, Vyjadrením žalovaného na č.l. 56-66, Vyjadrením na č.l. 72-73, Vyjadrením

žalovaného na č.l. 78-79 a zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 28.01.2016, č.k.. 17P/63/2014 - 110 bola maloletá I. T.
zverená do pestúnskej starostlivosti E.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XX, XXX XX H..

7. Dňa XX.XX.XXXX E.. E. C. zomrela. Uznesením Okresného súdu Prešov prostredníctvom notára

JUDr. Vladimíra Čuchtu ako súdneho komisára zo dňa 16.01.2019, sp.zn. 26D/621/2018 - 95 bola účasť
maloletej I. T. v dedičskom konaní ukončená.

8.OkresnýsúdPrešovuznesenímzodňa13.05.2019,sp.zn.26D/621/2018-149zrušiluzneseniesp.zn.
26D/621/2018-95avrátilvecnotároviakosúdnemukomisárovinaďalšiekonanieanovérozhodnutie.V

rozhodnutí konštatoval, že za osobu odkázanú výživou na poručiteľa možno považovať aj osoby zverené
poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti. Zároveň uviedol, že medzi účastníkmi dedičského konania je
sporná skutková stránka veci a to zistenie konkrétnych okolností akou mierou sa poručiteľka nebohá
Mgr. E. C. podieľala na výžive maloletej I. T..

9. Okresný súd Prešov, prostredníctvom súdneho komisára, uznesením zo dňa 02.07.2019, č.k.
26D/621/2018 - 157 odkázal opatrovníka maloletej I. T. na podanie žaloby na Okresný súd Prešov o
určenie, že maloletá je dedičom po poručiteľke.

10. Z predložených správ o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch vyplýva, že maloletá žila s

nebohou v jednoizbovom byte, ktorý bol vybavený vhodným spôsobom a pôsobil utlnym dojmom.
Maloletá mala pestúnku veľmi rada a starostlivosť o maloletú bola hodnotená pozitívne.

11. Podľa správy zo dňa 23.07.2019 boli nebohej poskytované tieto príspevky: Prídavok na dieťa:
od 01.01.2015 do 31.12.2017 v sume 23,52 eura mesačne a od 01.01.2018 do 30.04.2018 v sume

23,68 eura mesačne. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi: od 01.02.2018 do 30.04.2018 v
sume 176,84 eura mesačne. Rodičovský príspevok pri starostlivosti o zverené dieťa: od 01.08.2015
do 31.08.2015 v sume 203,20 eura, od 01.09.2016 do 30.04.2017 v sume 203,20 eura mesačne, od
01.05.2017 do 31.12.2017 v sume 213,20 eura mesačne a od 01.01.2018 do 31.01.2018 v sume 214,70
eura. Príspevok na starostlivosť o dieťa: od 01.09.2015 do 31.12.2015 v sume 230,- eur mesačne a od

01.01.2016 do 31.08.2016 v sume 280,- eur mesačne. Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej
starostlivosti: od 01.09.2016 do 30.06.2016 v sume 500,- eur. Opakovaný príspevok dieťaťu zverenému
do náhradnej starostlivosti: od 01.01.2015 do 31.08.2017 v sume 138,13 eur mesačne a od 01.09.2017
do 30.04.2018 v sume 139,09 eura mesačne.

12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

13. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 474 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka , ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a

ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti
aktorísaztohtodôvodustaraliospoločnúdomácnosťaleboboliodkázanívýživounaporučiteľa.Dedičia
druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.15. Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka , ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine
rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred

jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli
odkázaní výživou na poručiteľa.

16. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

17. V súdenej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že je dedičom poručiteľky E.. E. C., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom H., M. XXXX/XX, zomretej XX.XX.XXXX, ako dedič z tretej
dedičskej skupiny s odkazom na ustanovenie § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka , keďže na podanie žaloby o
žiadané určenie bola odkázaná uznesením súdu vydaného prostredníctvom notára JUDr. Vladimíra

Čuchtudňa02.07.2019vdedičskomkonaní26D/621/2018,Dnot175/2018,ktorésavediepoporučiteľke
práve z dôvodu, že jej dedičské právo založené na inštitúte osoby spolužijúcej, je rozporné. Žalobkyňa
má preto naliehavý právny záujem na žiadanom určení, bez ktorého by bolo jej dedičské právo (právo
dediť) neisté.

18. Ohľadne nároku na dedenie spolužijúcich osôb musí byť splnená jednak podmienka žitia v spoločnej
domácnosti s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou a ďalšia z dvoch podmienok, že sa starali
o spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Spornou v danom prípade bola
tá skutočnosť, či na strane žalobkyne sú splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 475 ods.
1 Občianskeho zákonníka a to jej spôsobilosť dediť titulom osoby, ktorá žila s poručiteľkou najmenej

po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a bola výživou odkázaná na poručiteľa.
Žalobkyňa a žalovaný urobili nesporným, že žalobkyňa skutočne žila v byte s poručiteľkou po dobu
najmenej jedného roka pred jej smrťou, ale žalovaný rozporoval tvrdenie žalobkyne, že bola odkázaná
výživou na poručiteľkou.

19. Súd zhodne so žalobkyňou, ale aj uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.05.2019, č.k.
26D/621/2018 - 149 poukazuje na odborný komentár k ust. § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého: „za osobu
odkázanú výživou na poručiteľa sa považuje aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu
svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu, poručiteľ jej však dobrovoľne

a bezplatne toto plnenie poskytoval. Pôjde zväčša o príbuzných v pobočnej línii, ale aj o známych
či priateľov. Patria sem aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti, prípadne pestún, o
ktorého sa poručiteľ staral” (in: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,
M. a kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1656-1658).

20. Podľa rozhodnutia NS ČR (21 Cdo 3233/2009) „Požiadavka „odkázanosti“ dediča „výživou“ na
poručiteľa v zmysle ustanovenia § 474 ods. 1 a § 475 ods. 1 Obč. zák. je splnená vždy vtedy, keď
poručiteľ, aj bez povinnosti vyplývajúcej zo zákona, buď úplne zabezpečoval pokrytie všetkých potrieb
výživy dediča, alebo sa na pokrytí týchto potrieb aspoň významnou mierou podieľal; v druhom z
uvedených prípadov nie je rozhodujúce akým spôsobom a z akého (právneho) dôvodu boli pokryté

zostávajúce potreby výživy dediča. Otázka „významnosti“ miery, s akou sa poručiteľ podieľal na výžive
dediča, je vždy otázkou posúdenia konkrétnych okolností prípadu.“ (Krajčo, J., Občiansky zákonní pre
prax Komentár. Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP. Bratislava: EUROUNION, 2015, s. 2056).

21. Zo správ o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch vyplynulo, že nebohá sa o žalobkyňu vzorne

starala. Medzi nimi sa vytvoril blízky citový vzťah a je podľa súdu nepochybné, že nebohá výrazne
prispievala zo svojich príjmov na výživu maloletej, keďže suma, ktorou štát prispieval nebohej (138,13
eura, resp. 139,09 eura) v žiadnom prípade nemohla postačovať na zabezpečenie všetkých potrieb
žalobkyne, ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, voľno časové aktivity. Žalobkyňa
bola teda odkázaná aj na príjem nebohej. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Okresného

súdu Prešov zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 13C/50/2018, kde súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému v tomto konaní uložil povinnosť zdržať sa zásahov do užívania bytu č. 5, nachádzajúceho
sa na 3. poschodí, vo vchode č. XX, bytového domu súpisné č. XXXX, postaveného na parcele
registra „C“ parc. č. XXXXX/X a zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom katastrálnymodborom Okresného úradu H., pre okres H., obec H., katastrálne územie H., ktorý užíva maloletá I.
T. a žalobkyňa počas starostlivosti o ňu, a to až do právoplatného skončenia dedičského konania po
E.. E. C., nar. X.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX, ktoré je vedené na okresnom súde Prešov pod sp. zn.

26D/621/2018. Predmetné neodkladné opatrenie bolo vydané na návrh G. T., ktorej bola žalobkyni
zverená do starostlivosti, pričom podľa uvedeného uznesenia: 5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po smrti
poručiteľky žalovaný - jej brat, neprejavil žiaden záujem o ďalšiu starostlivosť o maloletú I., aj keď mal
vedomosť, že E.. E. C. túto milovala ako vlastné dieťa a chcela si ju nezrušiteľne osvojiť'. Pretože je
sesternicou E.. E. C. (aj žalovaného) a nemala srdce dieťa vrátiť' späť do detského domova, rozhodla

sa požiadať o zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. S maloletou sa dobre poznali,
často ju s poručiteľkou navštevovala a vytvorila si k nej citový vzťah. 11. Žalobkyňa považuje za svoju
povinnosť' bojovať' za práva maloletej I. T., pretože by si to určite priala aj jej zomrelá pestúnka a vie, že
pokiaľ tak neurobí ona, nik maloletej nepomôže. Nesleduje tým žiaden svoj osobný prospech, pretože
žiaden osobný prospech (napríklad finančný), zo starostlivosti o maloletú nemôže mať, okrem jej lásky.
Nechce, aby sa zničil sen E.. C., že maloletú riadne vychová, že jej dá vzdelanie, lásku, starostlivosť a že

ju zabezpečí aj finančne. V tomto naplnení sna E.. C. chce pokračovať. Aj z tohto vyplýva, že nebohá si
ku žalobkyni vytvorila blízky citový vzťah, a preto sa súd stotožnil so žalobkyňou, že miera starostlivosti
o maloletú, prekračovala bežnú pestúnsku starostlivosť a nebohá sa podieľala na výžive žalobkyne aj
svojimi prostriedkami.

22. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa splnila všetky podmienky, aby mohla byť dedičom po
poručiteľke a dedila v III. skupine, a preto návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

23.Vovzťahuknámietkežalovaného,žeodvydaniauzneseniaoustanoveníprocesnéhoopatrovníkazo

dňa 17.10.2018 došlo k zmene stavu, že zákonní zástupcovia maloletej už aktuálne nie sú v ústavoch na
výkon trestu odňatia slobody, súd uvádza, že Okresný súd Prešov, prostredníctvom súdneho komisára,
uznesením zo dňa 02.07.2019, č.k. 26D/621/2018 - 157 odkázal opatrovníka maloletej I. T. na podanie
žaloby na Okresný súd Prešov o určenie, že maloletá je dedičom po poručiteľke. K zrušeniu procesného
opatrovníctva v dedičskom konaní nedošlo, pričom súd nemá oprávnenie preskúmavať predmetné

rozhodnutia. Navyše rodičia sa o maloletú dlhodobo vôbec nezaujímajú a žiadnym spôsobom sa s
ňou nekontaktujú, čo nepochybne vyplýva aj z toho, že maloletá bola zverená do náhradnej osobnej
starostlivosti G. T..

24. Pokiaľ ide o žalovaným napádaný petit tak žalobkyňa sa riadila uznesením Okresného súdu, pričom

petit bol ňou iba spresnený.

25. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, a preto jej súd priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
nebola žalovanou tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).