Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 13, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sa/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201067
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:1020201067.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Lazcom v právnej veci žalobkyne: Z. I.

G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr.
Jakub Mandelík, s.r.o., IČO 47234318, Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa
- ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, o: žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o
invalidný dôchodok zo dňa 20.05.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej - generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 20.05.2020 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 10.01.2020 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Správny súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím sp. zn. XXX XXX XXXXX
zo dňa 10.01.2020 zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1, 2
zák. č. 461/2003 Z.z.

2.
Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov neprichádza do úvahy, nakoľko invalidita u žalobkyni vznikla
pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
19.02.2020 odvolanie, ktoré doplnila dňa 11.03.2020, v ktorom namietala v podstate rovnaké
skutočnosti, ktoré sú obsahom žalobného návrhu.

4.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne druhostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
20.05.2020 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.01.2020.

5.Druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok na invalidný dôchodok podľa
§ 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vznikne nezaopatrenému dieťaťu len
vtedy, ak je súčasne aj poistencom. Odvolací orgán poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.

7 So/54/2010 zo dňa 07.12.2010. Ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že invalidita účastníčky
konania vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, nemohla získať
ani obdobie dobrovoľného poistenia, ani obdobie dodatočného doplateného obdobia dôchodkového
poistenia v rozsahu menej ako jeden rok pred vznikom invalidity, nakoľko účastníčka konania
dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.10.2015 do 31.08.2017

získala obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity, nemá získané obdobie dôchodkového
poistenia vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

6.
Podľa názoru žalovanej získané obdobie dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného

nemá vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zák. č.
461/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,nakoľkotentodruhinvalidnéhodôchodkuniejepodmienený
splnením potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, jeho vznik viazaný najskôr na deň
dovŕšenia18rokovvekuajehosumajeurčenápodľa§73ods.4zák.č.461/2003Z.z.vzneníneskorších
predpisov a v znení zák. č. 439/2004 Z.z. z osobného mzdového bodu 0,67, ktorý je stanovený zákonom.

7.
Žalovaná uviedla, že hoci bola účastníčka konania v období od 01.10.2015 do 31.08.2017 študentkou
strednej školy, podľa § 142 ods. 3 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. dodatočne zaplatila poistné, dňa
14.10.2019 nebolo možné vychádzať pri určení výšky invalidného dôchodku zo sumy, ktorú zaplatila.

Poistné na dôchodkové poistenie za doplatené obdobie nebolo možné zohľadniť pri určení výšky
vymeriavacieho základu pre výpočet invalidného dôchodku a skutočnosť, že účastníčka konania
dodatočne doplatila poistné, nemá na určenie rozhodného obdobia pre posúdenie nároku na invalidný
dôchodok vplyv.

II. Žaloba a žalobné dôvody

8.
Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
22.07.2020 žalobu, v ktorej namietala, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu vychádzalo z neúplne zisteného skutkového stavu, že zo strany správnych orgánov
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné.

9.
Žalobkyňa uviedla, že zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne

dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku
podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. O to viac je rozporuplné, že
posudková lekárka vychádzala pri určovaní invalidity z lekárskych správ z obdobia okolo 18- teho roku
žalobkyne, pričom neuviedla a neodôvodnila dátum vzniku invalidity. Nezákonnosť nesplnenia tejto
povinnosti judikoval aj Najvyšší súd SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 9 So/127/2009 judikovaný pod č.

R108/2011 uviedol, že pre nové rozhodnutie odporkyne vo veci o dôchodkovej dávke je potrebné, aby
bol presne určený deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba príslušný posudkový
orgán. Preto je chybné konštatovanie žalovanej, že žalobkyňa má nárok iba na invaliditu z mladosti a len
preto, že to posudková lekárka napísala do formulára bez riadneho odôvodnenia. Žalobkyňa s takýmto
konštatovaním nesúhlasí, a dodáva, že invalidita vznikla neskôr, čo potvrdzujú aj lekárske správy, ktoré

posudková lekárka použila v odôvodnení svojho odborného posudku.

10.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku judikoval aj postup, akým sa
má táto situácia posúdiť a to, že „následne musí odporkyňa skúmať, či dodatočné zaplatené poistné

navrhovateľom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo poistné zaplatené za obdobie
pred vznikom invalidity alebo po tomto dni.“ Prioritne musí žalovaná skúmať, či poistné zo strany
žalobkyne bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity, ak áno, tak nemá možnosť túto skutočnosť
odignorovať a musí upraviť výšku poistného.11.
Žalobkyňa ďalej namietala, že v odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový

správny orgán neuviedla, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutím žalovanej
došlo tiež k porušeniu práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR spočívajúce v
dostatočnom a presvedčivom odôvodnení rozhodnutia, čo je základným právom účastníka konania na
takéto odôvodnenie, ktoré musí byť jasné a zrozumiteľné a musí dávať odpoveď na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom poskytovanej ochrany.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

12.
K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 15.02.2021, pričom vo svojom vyjadrení uviedla, že
žalobkyňa mala posúdený zdravotný stav dňa 02.05.2018 a bola uznaná invalidnou s celkovou mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Na rozhodujúce zdravotné postihnutie, poruchu
osobnosti a poruchu správania, ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti
organizmu, ktoré je zaradené podľa prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. do kapitolu V, položky 5, písm.
b) s percentuálnym rozmädzím od 50% do 80%, mala stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60%. Na iné zdravotné postihnutia, zmiešanú disociatívnu poruchu, mala zvýšenú

mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Dátum vzniku invalidity bol určený pred
dovŕšením veku v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.
Z doloženej prepúšťacej správy z hospitalizácie v Detskej psychiatrickej liečebni Hraň od 11.01.2017
do 02.05.2017 vyplýva, že vtedy 17 ročná pacientka je dlhodobo v psychiatrickej starostlivosti pre
vyššie uvedené duševné ochorenia. Pod vplyvom pretrvávajúcej traumy v útlom veku došlo u nej k

ťažkému narušeniu jej psychosociálneho a emocionálneho vývinu. Detskí psychiatri potvrdili závažné
psychiatrické diagnózy, konkrétne zmiešanú poruchu osobnosti, poruchy správania a emócií a zmiešanú
disociatívnu poruchu. Jej osobnosť popisujú ako nezrelú, citovo nestabilnú, výrazne sugestibilnú,
vzťahovačnú, s nepevnou štruktúrou, ktorá sa pri minimálnej záťaži dekompenzuje do širokého spektra
psychiatrickej symptomatológie v zmysle sebapoškodzovania (škrabania sa, hryzenie sa, rezanie sa),

úzkosti, depreseie so sklonom k samovražedným pokusom a disociatívnych záchvatov.

13.
Z doloženého pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 25.08.2017, detskej psychiatričky MUDr. D.
I. vyplýva, že žalobkyňa je v jej starostlivosti od augusta 2013 (14 rokov veku) pre zmiešanú

poruchu osobnosti (histriónsku, emočne nestabilnú), chronickú zmiešanú disociatívnu poruchu, poruchy
správania a emócií.

14.
Na základe vyššie uvedených dôkazných prostriedkov žalovaná konštatuje, že zdravotný stav žalobkyne

bol posúdený správne, v súlade s platnými právnymi predpismi. S námietkami v správnej žalobe, že
invalidita u žalobkyne vznikla neskôr ako pred dovŕšením povinnej školskej dochádzky, sa žalovaná
nestotožňuje. Z vyššie uvedených dôkazných prostriedkov vyplýva, že závažné duševné postihnutia,
ktoré sú liečbou len čiastočne ovplyvniteľné, sa u žalobkyni rozvinuli v útlom veku a boli u nej
potvrdené už v roku 2011, to znamená, v 12-tom roku veku. Pre dekompenzácie psychického stavu

absolvovala opakovanú ústavnú psychiatrickú liečbu vo viacerých zdravotníckych zariadeniach ako
je Hraň, Kremnica, Nitra a Bratislava. Naposledy je dokumentovaná hospitalizácia od 11.01.2017 do
02.05.2017 v Detskej psychiatrickej liečebni Hraň, vo veku 17 rokov. V tomto zariadení to bol jej druhý
pobyt.

15.
Všetky závažné duševné ochorenia boli u žalobkyni diagnostikované pred dovŕšením veku, v ktorom
sa končí povinná školská dochádzka a to v dvanástom, trinástom a štrnástom roku veku, sú trvalého
charakteru a liečbou sú len málo ovplyvniteľné. Už v čase diagnostikovania spĺňali kritéria na uznanie
invalidity.

K námietke žalobkyne ohľadne toho, že jej nebolo zohľadnené doplatenie poisteného na dôchodkové
poistenie, žalovaná uvádza nasledovne:Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nárok na invalidný dôchodok
má poistenec, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zák. č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na

starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa§70ods.2zák.č.461/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovfyzickáosobamánároknainvalidný
dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatrením dieťaťom a má na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo

dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

16.
Invalidita žalobkyne vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, preto
nemohla získať ani obdobie dobrovoľného poistenia a ani obdobie dodatočne doplateného obdobia
dôchodkového poistenia v rozsahu menej ako jeden rok pred vznikom invalidity.

17.
Nakoľko žalobkyňa dodatočným doplatením poisteného na dôchodkové poistenia za obdobie od
01.10.2015 do 31.08.2017 získala obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity, nemá
získané obdobie dôchodkového poistenia vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov nevznikol, a to ani v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové
poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

18.
K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dňa 05.05.2020, pričom v tomto stanovisku uviedla, že žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že
zdravotný stav žalobkyne bol dlhodobo nepriaznivý pred skončením povinnej školskej dochádzky.
Uvedené je v rozpore s postupom posudkového lekára žalovaného, ak naozaj invalidita vznikla z

mladosti, z akého dôvodu posudkový lekár vychádzal iba z lekárskych správ žalobkyne po skončení
povinnej školskej dochádzky a nezabezpečil si skoršiu dokumentáciu. V celom administratívnom spise
sa k dátumu vzniku invalidity vôbec nevyjadrovala žalovaná, pričom ani neposudzovala invaliditu, iba z
toho vychádzala skutočnosť, že sa jedná o invaliditu z mladosti, pričom po doplatení poistného nebolo
skúmané, či to tak naozaj je. V administratívnom spise nie je nikde zmienka, kedy choroby, na základe

ktorých bola stanovená invalidita vznikli, a táto skutočnosť absolútne absentuje.

19.
Tvrdenie žalovanej, že dátum vzniku invalidity je nepodstatný, keďže nemôže mať doplatenie vplyv na
výšku invalidity z dôvodu, ak dátum doplatenia bol po vzniku invalidity je absurdné.

IV. Relevantná právna úprava

20.

Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené

alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.Podľa§120písm.a)ažc)SSPsprávnysúdniejeviazanýskutkovýmstavomzistenýmorgánomverejnej
správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b)
rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) občania majú právo na

primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Podľa § 2 písm. b) bodov 1 a 2 zákona o sociálnom poistení (ZSP) sociálne poistenie podľa tohto zákona
je dôchodkové poistenie, a to
1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

Podľa § 6 ods. 1 ZSP poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená,
dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

Podľa § 6 ods. 2 ZSP poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba,
ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.

Podľa § 60 ods. 1 vety prvej ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového

poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených
v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 4 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku

priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania
predčasného starobného dôchodku.

Podľa § 60 ods. 5 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo
dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 2 ZSP fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v
období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok
na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na
invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej
forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a) ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný

dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok.

Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa
zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

Podľa § 72 ods. 3 ZSP poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby
z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo
doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového
poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

Podľa § 142 ods. 3 písm. b) až d) ZSP poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne
za obdobie, počas ktorého fyzická osoba
b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d)
c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo
d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení

16 rokov veku.

Podľa § 153 ods. 3 písm. a) ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa
posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len
„posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej
účasti poistenca alebo poškodeného.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

21.
Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania

predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), oboznámil sa s dôvodmi žaloby za splnenia podmienok podľa § 107 ods.
2 SSP rozhodol na verejnom zasadnutí v neprítomnosti oboch účastníkov, keďže ani jeden z účastníkov
nepožiadal písomne o termín verejného zasadnutia, pričom tento termín bol zverejnený na úradnej tabuli
a webovom sídle súdu, pričom súd zistil, že žaloba je dôvodná.

22.
Preskúmanie spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 10.05.2018 žiadosť o
invalidný dôchodok. Na základe tejto žiadosti bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým
lekárom, pričom z lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne dňa

02.05.2018 bola žalobkyňa uznaná invalidnou a bola jej určená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v %-tách, 70%. Dátum vzniku invalidity v uvedenom posudku je uvedený ako „pred
dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.“23.
Na základe tejto skutočnosti bol žalobkyni rozhodnutím č. 995 918 4532 0 zo dňa 29.05.2018 priznaný
invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dq a § 293dr zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov od 18.09.2017 v sume 239,50 eur mesačne.

24.
Ďalej zo spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa dňa 02.05.2018 požiadala o zvýšenie invalidného
dôchodku a požiadala o súčinnosť pri doplatení poistného podľa § 142 zák. č. 461/2003 Z.z.

25.
Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vyzvala žalobkyňu dňa 03.10.2019 na doplatenie poistného vo
výške 3.554,40 eur, ktoré žalobkyňa dňa 14.10.2019 uhradila.

26.

Napriek uvedenej skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 10.01.2020 prvostupňovým rozhodnutím
zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením že invalidita vznikla ešte
pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, pričom toto rozhodnutie bolo
napadnuté odvolaním, ktoré však žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietla a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie.

27.
V prejednávanej veci je medzi stranami sporná otázka následkov dodatočného zaplatenia poistného,
otázka vplyvu uvedeného dodatočného zaplatenia poistného na vznik nároku fyzickej osoby na invalidný
dôchodok podľa ustanovení § 70 ods. 1, 2 zákona. Jedným z práv občanov obsiahnutých v katalógu

sociálnych práv garantovaných Ústavou SR je aj právo na primerané hmotné zabezpečenie pri
nespôsobilosti na prácu (článok 39 Ústavy SR), ktorého vyjadrením je aj úprava podmienok na priznanie
invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení.

28.

Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body z obsahu administratívneho spisu zistil, že
rozhodnutím sociálnej poisťovne č. 995 918 4532 0 zo dňa 29.05.2018 bol žalobkyni priznaný invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1, § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pričom podkladom k tomuto
rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku bol lekársky posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovni, pobočky Galanta zo dňa 02.05.2018. Dátum vzniku invalidity bol určený

pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Žalobkyni bola teda priznaná
invalidita z mladosti, z presne nezisteným dátumom vzniku invalidity.

29.
Zásadnou námietkou vznesenou žalobkyňou je námietka, že zo spisového materiálu a najmä z

lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, ako aj pre vydanie
rozhodnutia o priznaní invalidity jednoznačne nevyplýva, od akého dátumu je žalobkyňa invalidná
a ďalšou námietkou je aj tá skutočnosť, že či podľa názoru súdu je doplatenie poistného takým
faktom, ktorý má podstatný vplyv na rozhodnutie žalovanej o zvýšení invalidného dôchodku tak, ako to
argumentuje žalobkyňa.

30.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho SR sp. zn. 7 So/72/2016 zo dňa
28.02.2018, ktorý uviedol, že „pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení poukazuje na skutkovú okolnosť
v danej veci, že navrhovateľ poistné zaplatil dňa 07.01.2015, teda po tom, ako bol posudzovaný

posudkovým lekárom dňa 31.03.2014, podľa názoru odvolacieho súdu táto okolnosť nie je právne
relevantná, pretože pre priznanie invalidného dôchodku navrhovateľa je rozhodujúca tá skutočnosť,
či v čase vzniku jeho invalidity spĺňal zákonné podmienky statusu poistenca. Odvolací súd zastáva
zhodný názor, že rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení je tá skutočnosť, či v čase vzniku invalidity podľa lekárskeho posudku

žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca. Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu
vzniku invalidity 09.06.2012, navrhovateľ ako žiadateľ o dôchodok, nespĺňal podmienku poistenca a
preto súd prvého stupňa, ako aj odporkyňa správne konštatovali, že dodatočné zaplatenie poistného
navrhovateľovi ku dňu vzniku invalidity status poistenca nenavrátil.“31.
Zároveň správny súd s prihliadnutím na právny záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7

So/72/2016 zo dňa 28.02.2018 pripúšťa, že vo vzťahu k otázke účinkov dodatočného zaplatenia
poistného na dôchodkové poistenie na zmenu statusu fyzickej osoby na poistenca dôchodkového
poistenia pre účely určenia nároku na vznik invalidného dôchodku sa rozhodovacia činnosť Najvyššieho
súdu SR javí ako nejednotná, avšak správnemu súdu je známych viac rozsudkov Najvyššieho súdu
SR, v ktorých vyslovil odvolací, resp. kasačný súd právny záver, že dodatočným zaplatením poistného

na dôchodkové poistenie nadobudla fyzická osoba status poistenca v období pred vznikom invalidity
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019).

32.
Vzhľadom k tomu, že dosiaľ nie je možné identifikovať jednoznačne ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR k tejto otázke a veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR odpovede

na sporné otázky dosiaľ formou uznesenia nepreniesol, nie je možné aj z tohto dôvodu konštatovať
zákonnosť rozhodnutia žalovanej len na základe záverov vyslovených v rozsudku, na ktorý žalovaná
vo veci poukázala.

33.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného dôvodu nezákonnosti správny súd s prihliadnutím na obsah
administratívneho spisu a dôvody preskúmavaného rozhodnutia konštatuje, že z vyhodnotenia
zisteného skutočného stavu veci žalovanou, prípadne s jej vyhodnotením okolnosti dodatočného
zaplatenia poistného žalobcom za vyššie uvedené obdobie v spojení s aplikáciou relevantných
ustanovení zákona o sociálnom poistení nemožno súhlasiť.

34.
Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a vyjadrení žalovanej vyplýva, že pri vyhodnotení
zisteného skutkového stavu vychádzala z gramatického výklade ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, pričom kládla ako v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia tak i vo vyjadreniach

adresovaných správnemu súdu v tomto konaní dôraz a slovné vymedzenie osoby, ktorej zákonné
ustanovenie priznáva nárok na invalidný dôchodok „poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak“ z
uvedeného doslovného zákonného znenia žalovaná v podstate odvodila, že osoba, ktorej sa priznáva
nárok na invalidný dôchodok musí byť poistencom už v čase realizácie zisťovacej lekárskej prehliadky.
Vo vzťahu k dodatočnému zaplateniu poisteniu na dôchodkové poistenie žalobkyňou zaplatením až

po zisťovacej lekárskej prehliadke, žalovaná zároveň odvodila, že spätný status poistenca na účely
posúdenia nároku na invalidný dôchodok žalovaná nezískala.

35.
Tomuto čisto formálnemu reštriktívnemu výkladu zákona žalovanou, ktorý neobstojí ani z hľadiska

účelu sledovania inštitútom dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia ani z hľadiska účelu
sledovaného invalidným poistením podľa zákona o sociálnom poistení nemožno súhlasiť.

36.
V tomto ohľade nepresnosť alebo neurčitosť právneho predpisu upravujúceho právne následky

dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia na invalidný dôchodok nemôžu byť na ťarchu
účastníkom konania. Preto v súlade s ich legitímnym očakávaním vo vzťahu k uplatňovaniu princípu
solidarity pri rozdeľovaní nárokov podľa zásluhovosti prispievania, na ktorom je systém sociálneho
poistenia postavený, nemožno pre účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok opomínať dodatočné
zaplatenie dobrovoľného poistenia na dôchodkové poistenia podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom

poistení.

37.
Akovyplývazustanovenia§153ods.3písm.a)ZSP,účelomapredmetomlekárskejposudkovejčinnosti
dôchodkového poistenia nie je určenie statusu osoby uplatňujúcej si nárok na invalidný dôchodok, t. j.

relevantným záverom lekárskej posudkovej činnosti nemá byť určenie nároku na invalidný dôchodok
podľa § 70 ods. 1 ZSP alebo podľa § 70 ods. 2 citovaného zákona, ten určuje v rozhodnutí príslušný
orgán sociálnej poisťovne na základe vyhodnotenia podmienok predpokladaných ustanoveniami § 70
ZSP. Predmetom a záverom posudkovej činnosti je jeden z podkladov pre účely určenia nároku nainvalidný dôchodok podľa spomenutých ustanovení zákona o sociálnom poistení, a síce posúdenie
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ZSP).

38.
Rovnako z ustanovenia § 142 ods. 3 ZSP, upravujúceho možnosť dodatočného zaplatenia poistenia na
dôchodkové poistenie fyzickou osobou za zákonom stanovené obdobia, nevyplýva, že by zákon vylúčil
získanie obdobia dôchodkového poistenia za zaplatené obdobie alebo že by vylúčil účinky dodatočného

zaplatenia predmetného poistného z dôvodu, že bolo zaplatené po zisťovacej lekárskej prehliadke a ani
dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie na vykonanie zisťovacej lekárskej prehliadky
neviaže.

39.
Zákon umožňuje dobrovoľný výber obdobia poistného, za ktoré fyzická osoba platbu smeruje, pričom je

možné dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie i za obdobie, za ktoré fyzická osoba nebola
povinná platiť poistné. Z uvedeného dôvodu je potrebné obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené
poistné, posudzovať ako dni dôchodkového poistenia u fyzickej osoby, ktorá ho dodatočne zaplatila
napríklad za obdobie, v ktorom sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej
škole po dovŕšení 16. roku veku.

40.
V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok
podľa § 70 ods. 1 ZSP je potrebné skúmať v čase rozhodovania ako rozhodné skutočnosti vo vzťahu k
uplatnenému nároku, či je žiadateľ o invalidný dôchodok invalidným, resp. existencia jeho invalidity, či

získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ZSP a skutočnosť, či ku dňu vzniku
invalidity osoba žiadajúca o priznanie invalidného dôchodku spĺňa alebo nespĺňa podmienky nároku
na starobný dôchodok alebo či jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Okolnosti získania
potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, či už postupným platením a odvádzaním poistného na
dôchodkovépoisteniealebojehododatočnýmzaplatením,prípadneokolnosti,čibolozaplatenévobdobí

pred alebo po uskutočnení zisťovacej lekárskej prehliadky, nie sú pre účely posúdenia predmetného
nároku relevantné, nakoľko ich posudzovanie, príp. existenciu zákon o sociálnom poistení nevyžaduje,
ani s nimi žiadne účinky nespája.

41.

Preto, ak fyzická osoba, ktorej zdravotný stav bol posudzovaný v rámci zisťovacej lekárskej prehliadky v
čase, kedy nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia a mala postavenie nezaopatreného
dieťaťa a pred vydaním rozhodnutia o určení nároku na invalidný dôchodok dodatočne zaplatila
dôchodkové poistenie za obdobie pred vznikom invalidity, musí sa jej pre účely určenia nároku na
invalidný dôchodok toto zaplatené poistné zohľadniť, pretože od dosiahnutia veku 16 rokov môže byť

posudzovaná ako poistenec z titulu dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby.

42.
Túto zásadnú otázku následku dobrovoľného dôchodkového poistenia nezaopatreného dieťaťa od
dovŕšenia veku 16 rokov na priznanie a poberanie invalidného dôchodku takýmto nezaopatreným

dieťaťom podľa § 70 ods. 1 ZSP už výkladom vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí
sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010, keď uviedol, že „Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti
vzniku nároku na invalidný dôchodok.
Prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne
alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr

od 16 roku veku) a druhou možnosťou je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba
invalidnou vo veku, keď bol nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom
posudku určený deň vzniku invalidity. Ak ide o poistenca vždy, nakoľko to priamo vyplýva z ust. § 70
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v prípade fyzickej osoby, ktorá je nezaopatreným

dieťaťom vtedy, ak dovŕšilo vek 16 rokov a to s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa
môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon
nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného
veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003Z.z. o sociálnom poistení, pričom by im patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.“

43.
Z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu (sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010) vyplýva, že pre
posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou skutočnosťou deň vzniku invalidity, a nie deň
realizáciezisťovacejlekárskejprehliadky,prípadnedeň,kedybolvypracovanýposudkovýzáverovzniku
invalidity: „Pre nové rozhodnutie odporkyne vo veci o dôchodkovej dávke je potrené, aby bol určený

presne deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba posudkový lekár odporkyne a
následne bude odporkyňa skúmať či dodatočne zaplatené poistné navrhovateľom má vplyv na priznanie
invalidného dôchodku, teda či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po
tomtodni.Následnebudepotommôcťrozhodnúťotom,činavrhovateľovipatríinvalidnýdôchodokpodľa
§ 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a určený v sume podľa § 73
ods. 2 alebo § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.“

44.
Rovnakou právnou otázkou a obdobnými skutkovými okolnosťami v súvislosti s rozhodovaním o nároku
na invalidný dôchodok, ako v prejednávanej veci, sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 9So/1/2016 zo dňa 27.09.2017, pričom neprisvedčil právnemu názoru žalovanej, že

dodatočné zaplatenie poistného po dátume, kedy bol posudzovaný zdravotný stav účastníčky konania
na účely nároku na invalidný dôchodok neznamená, že získala status poistenca. Naopak, najvyšší súd
konštatoval, že: „Je nesporné, že navrhovateľka mala možnosť v súlade s § 142 ods. 3 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z. z. dodatočne doplatiť poistné na dôchodkové poistenie. Odporca nedostatočne vyhodnotil
okolnosť, že navrhovateľka doplatila poistné dňa 04.11.2014 za jeden deň poistenia (14.01.2010), teda

za deň predchádzajúci vzniku invalidity.“

45.
Správny súd z vyššie uvedených dôvodov preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie

konanie, pričom vzhľadom na dodatočné zaplatené poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od
01.10.2015 do 31.08.2017 bude úlohou správnych orgánov túto skutočnosť vyhodnotiť pre účely určenia
nároku na invalidný dôchodok žalobkyne, jej výšky a to bez ohľadu na dátum realizácie zisťovacej
prehliadky, ale vzhľadom na dátum vzniku invalidity, ktorý bude potrebné jednoznačne určiť.

46.
Pre nové rozhodnutie žalovanej vo veci o dôchodkovej dávke je potrebné, aby bol určený presný
deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba posudkový lekár žalobkyne a následne
bude žalovaná skúmať, či dodatočné zaplatené poistné žalobkyňou má vplyv na priznanie invalidného
dôchodku, teda či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni

(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 So/127/2009 zo dňa 27.01.2010).

47.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

48.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.