Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 12, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/155/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212703
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7615212703.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu LEDO FIN s.r.o. so sídlom v Poprade,
Tatranské námestie č. 3, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Za Šestnástkou č. 17, proti žalovanej Obci Buglovce, so sídlom v Buglovciach č. 56, právne zastúpenej
Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 59, o zaplatenie 4.800
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 11.05.2017 č.k.
10C/179/2015-84 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.800 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody,
ktorá mala vzniknúť neoprávneným zásahom žalovaného do vlastníckych práv G.. Q. D. vykonanými
zemnými prácami. Ďalším výrokom rozhodol, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v celom
rozsahu.

2. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca nepreukázal naplnenie
existencie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“). Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že G.. Q. D. je vlastníkom pozemku parcelné
č. XX/XX Q. O.. Ú.. W., na ktorom sa v čase nadobudnutia vlastníckeho práva nachádzal tenisový kurt.
Na základe výzvy G.. Q. D. adresovanej žalovanému na vypratanie nehnuteľnosti žalovaný z pozemku
odstránil antuku a škvaru a 4 betónové stĺpy. Žalobca žiadal uhradiť škodu v sume 4.800 eur, ktorú
stanovil súhrnom ceny zemných prác, ktoré žalovaný vynaložil na vykonané zemné práce. G.. Q. D.

svoju pohľadávku proti žalovanému postúpil súčasnému žalobcovi. Súd prvej inštancie poukázal na
predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 OZ a uviedol, že žalobca sa
návrhom domáhal náhrady škody, ktorú stanovil súhrnom ceny zemných prác, cenou antuky, zeminy
a hodnotou 4 kusov betónových stĺpov. Žalobca nepreukázal, že vlastník pozemku, ktorý nadobudol
darovacou zmluvou v roku 2005 a kúpnou zmluvou v roku 2012, bol aj vlastníkom tenisového kurtu,
pretože nepredložil nadobúdacie doklady. Tenisový kurt bol postavený v roku 1985 obyvateľmi obce a
v čase jeho likvidácie žalovaným v roku 2003 bol nefunkčný, zarastený a používal sa ako klzisko. Túto

skutočnosť žalobca nerozporoval. Žalovaný na výzvu vlastníka pozemku na vypratanie nehnuteľnosti
bez presnej špecifikácie odstránil z pozemku športové ihrisko. Žalobca nepreukázal, že bol vlastníkom
ihriska a ani to, že žalovaný tým porušil svoju povinnosť voči vlastníkovi pozemku. Žalobca tiež
nepreukázal, že konaním žalovaného mu bola spôsobená škoda a v akej výške, nepreukázal, že došlok zmenšeniu jeho majetku. Práve naopak, z predložených dokladov je zrejmé, že práve žalovanému z
odpratávaním ihriska a vrátením pozemku do pôvodného stavu vznikli náklady, a nie škoda vlastníkovi
pozemku. S tým je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a to príčinná súvislosť

medzi porušením povinnosti a vznikom škody. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
úspešnosti v spore podľa úspešnosti v spore v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil a
žalobe vyhovel a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza, že súd prvej inštancie nemal preukázanú výšku postúpenej
pohľadávky, pričom ďalej nevysvetľuje, čo z tohto tvrdenia vyvodzuje. Súd prvej inštancie sa odklonil od
judikatúry Najvyššieho súdu SR, čím založil dovolací dôvod. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/01. Žalobca namieta postup súdu, ktorý od neho požadoval
dokladovanie listín bez toho, aby to namietal žalovaný. Konkrétne ide o rozsah postúpenej pohľadávky.

Odvolateľ poukazuje za irelevantné preukazovanie, že žalobca je vlastníkom tenisového kurtu. Žalobca
sa nedomáhal náhrady škody z dôvodu odstránenia mantinelov, pletiva a podobne, patriacich k ihrisku.
Zo žaloby je jasné, že sa domáha náhrady škody z dôvodu nezákonného odstránenia a vývozu zeminy,
škvary a antuky v objeme asi 600 ton. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
6Cdo/18/2011 vo vzťahu k povahe príslušenstva veci. Žalobca, resp. jeho právny predchodca nadobudol

vlastnícke práva k pozemku, a teda ku všetkým jeho súčastiam. Právny režim príslušenstva a súčastí
hlavnej veci znamená, že nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti automaticky nadobudol aj
vlastnícke právo k zemine, antuke a škvare. Je teda právne irelevantné, kedy, kto ihrisko vybudoval, keď
predmetom konania bola náhrada škody odstránením súčasti pozemku. Žalobca nesúhlasí s úvahou
súdu prvej inštancie o tom, že neoprávnené odstránenie súčasti pozemku je zmenšením majetku

žalobcu, a teda škodou. Niet pochýb, že zásah žalovaného do vlastníckeho práva bol neoprávnený,
žalovaný odstránil zeminu pod úroveň okolitého terénu, čo je zjavné z fotodokumentácie znaleckého
posudku. Disponovať pozemkom má vlastník, pričom má plnú dispozíciu rozhodovať o osude veci. Je
neprípustné, aby trpel výsledky nezákonného zásahu bez možnosti požadovať náhradu škody. Žalobca
poukazuje aj na predložený znalecký posudok, z ktorého je zjavné, že len navozenie odstránenej zeminy

a jej zhutnenie vyžaduje náklady vo výške 5.067,84 eur, teda viac, než žalobca požaduje.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.6.2018 č.k. 3Co 216/2017-110 potvrdil napadnutý

rozsudok, ktorý bol následne zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
22.5.2019 č.k. 8Cdo 72/2019.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom

podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že aj keď odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, nemožno mu
vyhovieť.

8. Žalobca na odvolacom pojednávaní uviedol, že výšku škody vyčíslil v súlade so znaleckým posudkom
č. 54/2016 vychádzajúc z rozpočtu na čl. 18 z celkovej sumy 16.612,58 eura, avšak uplatnil len pôvodnú

sumu 4.800 eur. Nárok na náhradu škody špecifikoval z uvedeného rozpočtu tak, že uplatňuje sumu
4.049,28 eura za zeminu a za ďalšie položky uvedené pod 1 - 17. Ďalej na pojednávaní uviedol, že v
súčasnosti je ihrisko v takom stave, ako je znázornené v znaleckom posudku, to znamená voľná plocha.
Uvedené ihrisko odkúpil, oplotil a ponechal ho naďalej ako ihrisko.

9. Žalovaná na odvolacom pojednávaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Má za to, že žalobca nedostatočne odôvodnil svoj nárok na uplatnenú náhradu škody,
pretože požadovaná škoda nebola spôsobená a pochybnosti sú aj v tom, či došlo k riadnemu postúpeniu
pohľadávky. Pozemok v súčasnosti je vyrovnaný tak, ako bol znázornený v prílohe č. 8 znaleckého
posudku vo fotodokumentácii a je zatrávnený.

10. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorú mu
mala spôsobiť žalovaná pri odstraňovaní tenisového kurtu z jeho pozemku. Bolo preto potrebné posúdiť,
či žalobca v čase zásahu žalovanou bol vlastníkom tenisového kurtu.11. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalobcovi nevznikla
škoda s výkonom zemných prác pri odstraňovaní tenisového kurtu z dôvodu, že jeho právny predchodca

nebol vlastníkom tenisového kurtu, a teda vlastnícke právo k tenisovému kurtu žalobca kúpou pozemku
nenadobudol. Uvedený záver však nemožno považovať za správny, a to z nasledujúcich dôvodov.

12. Podľa § 119 ods. 2 Obč. zák. nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným
základom.

13. Podľa § 120 ods. 1 Obč. zák. súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

14. Na posúdenie toho, či ide, alebo nejde o súčasť veci, sa vyžaduje predovšetkým zistenie, že súčasť
patrí k veci, t.j. k veci v právnom zmysle, teda k hlavnej veci. Ak súčasť patrí k veci, potom možno vziať

do úvahy, čo podľa povahy tejto veci k nej patrí alebo môže patriť ako jej súčasť. V niektorých medzných
prípadoch nemožno stanoviť jednoznačné hľadiská na určenie, kedy pôjde o samostatnú vec a kedy
o súčasť pozemku. Významným bude hľadisko, či možno vymedziť, kde končí pozemok a kde začína
stavba. Ak takéto vymedzenie nie je možné spravidla, ide o súčasť pozemku.

15. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tenisový kurt bol postavený v roku
1985, a to vrstvením jednak škvary a antuky, ktorý v čase likvidácie žalovanou v roku 2013 už bol
nefunkčný, zarastený a používal sa ako klzisko. Je teda nesporné, že tenisový kurt vznikol vrstvením
spevneného stavebného materiálu, a to škvary a antuky, a teda v zmysle občiansko-právnom sa nejedná
o stavbu, pretože touto stavebnou činnosťou nemožno určiť jasnú hranicu, kde končí pozemok a kde

začína samotný tenisový kurt. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/72/2019, podľa názoru ktorého stačí na základe bežnej empirickej
skúsenosti (to znamená všeobecne známych poznatkov, či notoriety, ktorý nie je potrebné bližšie
dokazovať) konštatovať, že štrk a hlinitopiesočnatá pôda nie je (na rozdiel od súvislej vrstvy betónu,
tehál, tvárnic a podobne) pevným materiálom, a teda nemôže tvoriť pevné základy stavby na nich

postavenej. Z uvedeného dôvodu preto sporný tenisový kurt na parcele žalobcu nemožno považovať
za stavbu v zmysle § 119 ods. 2 a § 120 ods. 2 Obč. zák. Tenisový kurt treba považovať tak za
súčasť pozemku žalobcu, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Predmetom ďalšieho dokazovania teda bolo
posúdenie, aká škoda žalobcovi vlastne vznikla odstránením tenisového kurtu žalovanou.

16. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

17. Pre naplnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené podmienky,
ktorými sú a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody alebo majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím
protiprávnym úkonom spôsobil. Bolo preto úlohou žalobcu uplatnený nárok riadne špecifikovať, keďže
ako vyplýva z rozhodnutia dovolacieho súdu, žalobca dostatočne nešpecifikoval, v čom táto škoda
spočíva.

18. Žalobca v žalobnom návrhu špecifikoval škodu, ktorá mala spočívať v nákladoch žalovanej na
vykonané zemné práce v súvislosti s odstránením tenisového kurtu. Počas odvolacieho konania
na pojednávaní škodu špecifikoval tak, že ju vyčíslil v súlade so znaleckým posudkom č. 54/2016
vychádzajúc z rozpočtu na č.l. 18 posudku v celkovej sume 16.612,58 eur avšak s tým, že uplatňuje
pôvodnú sumu 4.800 eur. Upresnil, že nárok na náhradu škody špecifikuje z rozpočtu znaleckého

posudku tak, že uplatňuje sumy uvedené pod položkami č. 1 až 17 znaleckého posudku. Ako vyplýva zo
znaleckého posudku úlohou znalca bolo stanoviť náklady potrebné na znovuzriadenie tenisového kurtu.

19. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci pre nečinnosť účastníka
(v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ust. § 150 ods. 1 a § 132 ods. 1 C.s.p.) alebo
vôbec nemohla byť preukázaná.20. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena možno rozhodnúť v neprospech účastníka súčasne iba
vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré bolo za konania vykonané, neumožňuje súdu prijať záver ani o

pravdivosti tvrdení účastníka ani o tom, že by bolo nepravdivé. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.

21. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

23. Ako bolo vyššie uvedené zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatnil škodu
spočívajúcu jednak v nákladoch žalovanej na vykonané zemné práce a počas odvolacieho konania

„špecifikoval“ svoj nárok tak, že uplatňuje sumu 4.800 eur, a to za jednotlivé položky uvedené v
znaleckom posudku č. 54/2016 pod por. číslom 1 až 17, ktorý bol vypracovaný za účelom stanovenia
nákladov potrebných na znovuzriadenie tenisového kurtu.

24. Uvedený znalecký posudok pri uplatňovaní nároku žalobcu na náhradu škody nemožno zohľadniť,

nakoľko ako bolo uvedené úlohou znalca bolo stanoviť náklady potrebné na znovuzriadenie tenisového
kurzu a teda znalec stanovil náklady na vybudovanie nového tenisového kurtu nezohľadňujúc predošlý
stav tohto tenisového kurtu. Je tomu tak preto, že je nesporné, že hodnota pôvodného tenisového kurtu
nedosahovala hodnotu určenú znalcom na vybudovanie nového tenisového kurtu v sume 19.935,10 eur.

25. V konaní nebolo sporným, že tenisový kurt bol vybudovaný v roku 1985 svojpomocne obyvateľmi
obce vrstvením škvary a antuky a v čase jeho likvidácie žalovanou v roku 2013 už bol nefunkčný,
zarastený a používal sa ako klzisko. Ako vyplýva z citovaného ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nahrádza sa skutočná škoda a teda v danom prípade za skutočnú škodu nemožno považovať v
znaleckom posudku znalkyňou uvedený rozpočet prác na vybudovanie nového tenisového kurtu.

26. Z vyjadrenia žalobcu, že sa za absurdný považuje názor dovolacieho súdu v tom, že má uplatnený
nárok riadne špecifikovať a to vzhľadom na to, že nie je dostatočne zrejmé, v čom má škoda spočívať,
lebo je toho názoru, že v konaní dal vypracovať znalecký posudok. Za nezmyselný považoval aj názor
dovolacieho súdu, že hodnota komodít, ktoré boli z pozemku odstránené (antuka a škvara) vzhľadom

na ich vek mali nejakú hodnotu.

27. K týmto nesúhlasným názorom je potrebné uviesť, že žalobca uplatnený nárok riadne nešpecifikoval,
a to z dôvodov tak ako bolo vyššie uvedené a v zásade za škodu nemožno považovať náklady žalovanej
na vykonané zemné práce tak, ako uviedol v žalobe, lebo o tieto sa jeho majetok neznížil.

28. Možno preto konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom prípadnej špecifikácie
vzniknutej mu škody, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok i keď
z iných dôvodov, potvrdil.

29. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaná,
preto jej súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

30. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).