Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 27, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/165/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020202224
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0020202224.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Jozefa Maruščáka vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. I. nar.
X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce
dieťa rodičov: PaedDr. D. I. E., PhD. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Q. č. XX toho času ul. J. M. č. X v S. a K.
I. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Q. č. XX toho času na G. ul. č. X v K. za účasti starých rodičov maloletého
dieťaťa: I. I. nar. X.X.XXXX a S. I. nar. XX.X.XXXX obaja bývajúci na G. ul. č. X v K. v konaní o návrhu
matky na zákaz styku starých rodičov s maloletým dieťaťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo 16.2.2021 č.k. 2P/77/2020 - 148 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zákaz styku starých rodičov s
mal. P. I. nar. X.XX.XXXX a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka s návrhom, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel jej návrhu. Uplatnila odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku. Matka považuje napadnutý rozsudok
za nezákonný, neústavný, neprimeraný, absurdný, šikanujúci a porušujúci princípy právneho štátu,

pretože nie je v súlade s požiadavkou zákonnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné,
nejasné, nedostatočné, nekonzistentné a nepreskúmateľné. Namietala, že napadnutým rozhodnutím
bolo porušené jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a tým aj právo na spravodlivý súdny proces.
Konkrétne vytkla konajúce súdu, že sa vôbec nezaoberal zhoršeným zdravotným stavom a vysloveným
názorom maloletého. Konštatovala, že návrh na zákaz styku podala dňa 19.5.2020 a počas desiatich
mesiacov sa veci vyvíjali len k horšiemu. Uvedený zhoršujúci stav preukázala aj súdu, ktorý podľa
je názoru vôbec nezohľadnil zhoršujúci sa psychický a neurologický stav maloletého. Ďalej namietala

priebeh pojednávania, ktoré sa konalo dňa 16.2.2021 o 9:00, a ktoré bolo podľa jej názoru len fraškou,
počas ktorej na ňu útočili konajúca sudkyňa ako aj zastupujúca kolízna opatrovníčka, ktorá mala navyše
veľké medzery o konaní, preto o jej erudovaných schopnostiach možno hlboko pochybovať. Námietky,
ktoré predniesla na predmetnom pojednávaní, že počas výsluchu maloletého kolíznymi opatrovníčkami
mu tieto zámerne kládli kapciózne a sugestívne otázky, na ktoré dieťa vo veku šesť rokov nemôže
adekvátne odpovedať, dostala doslova trápnu odpoveď sudkyne, že kolízne opatrovníčky vedia čo robia,
pretože sú školené a majú s deťmi skúsenosti. V obšírnom odvolaní ďalej namietala, že súd nevykonal

žiadne dokazovanie, napriek tomu, že skutkové tvrdenia strán boli sporné, neodôvodnil nevykonanie
dôkazov a nevyvodil z nich pre ňu priaznivé právne dôsledky, aj keď včas predložila všetky relevantné
dôkazy. Nesúhlasila s vyjadrením konajúceho súdu v bode 23. odôvodnenia rozhodnutia, kde zhrnul čo
bolo preukázané vykonaným dokazovaním a v tejto súvislosti uviedla, že súd zľahčoval všetky problémy,ktoréspôsobilarodinaotcajejrodineaajto,žestarámatkamaloletéhobolauznanávinnouzospáchania
priestupku voči nej a jej rodine a obžalovaná z prečinu nebezpečného vyhrážania, kde poškodenými v
konaní bola ona a jej rodičia. Matka vie, že platí prezumpcia neviny ale v jej očiach je (stará matka) vinná

a navždy tak ostane za všetky problémy, ktoré jej rodine spôsobila. Súhlasila s tvrdením konajúceho
súdu, že mal. dieťa by nemalo byť nástrojom v rukách rodičom pre ich vzájomný boj a konštatovala,
že maloletý sa stal nástrojom na boj v rukách otca a jeho rodičov a ona zasa ostala tou, ktorej ide o
život. Uviedla, že jej komunikácia s otcom maloletého je obmedzená na minimum a so starými rodičmi
nekomunikuje vôbec. Aj napriek tomu je toho názoru, že dieťa má právo na otca a jeho rodinu a nechcela

tomuto právu nijako brániť a bola by rada keby sa tieto vzťahy vyvíjali kladne. Ďalej bola toho názoru,
že si po čase odpustia a nájdu k sebe cestu, no teraz vie, že ešte pretečie veľa vody, kým k tomu dôjde.
Zdôraznila, že maloletý je jej prvoradým záujmom a preto je jej veľmi ľúto, že si z neho rodina otca
urobila bábku pre ich nervový boj a dieťa na to dopláca svojím zdravím. Nesúhlasila tiež s tvrdením
súdu, ktorý vyslovil presvedčenie, že otec pochopiteľne vyhradený čas styku s maloletým v rozsahu 36
hodín mesačne zdieľa s jeho rodičmi, ktorí chcú byť prítomní v živote vnuka. Matka je toho názoru, že

logické by bolo, keby otec dokázal tráviť tento čas so synom sám a jeho rodičom by poskytol len krátku
časť z toho. Namiesto toho otec dokazuje svoju neschopnosť postarať sa o syna a tiež jeho odkázanosť
na svojich rodičov, bez ktorých by bol bezradný. Tvrdila, že otec nie je schopný postarať sa sám o seba,
a nie to ešte o maloletého, preto je odkázaný tráviť čas s jeho rodičmi a nechá sa nimi manipulovať.
Otec syna ohrozuje, vystavuje nebezpečenstvu a nepozerá na to, že synov neurologický zdravotný

stav sa zhoršil práve vtedy, keď ho začal od decembra 2019 pravidelne vodiť k jeho rodičom. Tvrdila,
že k zhoršeniu zdravotného stavu maloletého dochádza práve po styku so starými rodičmi a počas
týždňa, keď sa styk nekoná, tak sa jeho zdravotný stav zlepší. Zdôraznila, že už rok upozorňuje súd, že
maloletý vníma starých rodičov negatívne a toto jeho prežívanie sa odráža na jeho zdravotnom stave
tým, že to začalo ohrýzaním nechtov, následne prešlo do abnormálneho klipkania očami, pokračovalo

mykaním hlavy, prekrúcaním hlavy, nočnými záchvatmi bolestí hlavy, gelastickými záchvatmi a ložiskom
v mozgu. Ďalej namietala, že súd neprihliadol na všetky negatívne skúsenosti so starými rodičmi, ale
len jednu najvýraznejšiu - preukázanú, dokázanú a postihnutá, avšak na ostatné negatívne zážitky nie.
Zdôraznila, že maloletý mal so starou matkou aj iné negatívne zážitky, kedy na neho stará mama kričala
a nútila ho jesť. Maloletý sa na starú mamu pravidelne po každom styku sťažuje a má pocit, že dieťa jej

zďaleka nepovie ani všetky zážitky, o čom ju presviedča aj jeho detská fantázia, keď jej rozpráva ako
zostrojí gilotínu a vyskúša ju na starej mame alebo ako potrebuje pušný prach, aby starú mamu odpálil.
Ona sa snaží maloletému vysvetľovať, že jeho nápady sú nereálne, no jeho túžbu po tom, aby starí
rodičia zomreli nevie zastaviť. V ďalšej časti opísala priebeh styku s otcom 27.2.2021, kedy jej maloletý
predčasne volal, aby po neho prišla, pretože stará mama na neho veľmi kričala. Nesúhlasila ani s

tvrdením súdu, že maloletý ma v hlave zakorenený konflikt, ktorý sa v rodine stal medzi starými matkami,
a ktorého bol maloletý svedkom a v tejto súvislosti uviedla, že išlo o predovšetkým konflikt medzi ňou
a starou mamou maloletého z otcovej strany a jej matka len bránila svoj dom a spolu sa stali obeťami.
Uvedené nasvedčuje tomu, že súd nemal dostatočne preštudovaný spis a na všetko v súdnom spise
prihliadal povrchne a inflagrantne. Vyjadrenia konajúceho súdu sú všeobecné a písané v teoretickej

rovine, akoby sa vzťahovali na ktorýkoľvek prípad a nie na predmetné konanie. Pokiaľ súd myslel, že nie
je vhodné, aby maloletému pripomínala predmetný konflikt zdôraznila, že táto ,,príhoda“ je ranou aj v jej
duši, nerada na ňu spomína a maloletý ju práveže často pripomína jej. Namietala aj tvrdenie konajúce
súdu, že je potrebné, aby sa rodina zastabilizovala, rešpektovala, tolerovala a zharmoznizovala. Položila
otázku, ako môže rešpektovať psychiatrických pacientov, ktorí sa voči nej dopúšťajú protiprávneho

konania.Vytklakonajúcemusúdunečinnosťvtejtoveci,ktorýmpostojomkzharmonizovaniuvzťahovani
nedôjde,pretoževjejočiachprenichprezumpcianevinyneexistuje.Tvrdila,žeichvšetkýchpoznačiloto,
že sa vydala za psychicky labilného muža - otca maloletého, ktorý jej zatajil, že jeho rodičia sú dlhé roky
liečení na psychiatrii, pričom sa domnieva, že liečbu nedodržiavajú a zatajujú lekárom svoje symptómy.
Ďalej vytýkala súdu, že nevykonal v tejto otázke dokazovanie, o ktoré opakovanie žiadala, a síce aby

preveril cez zdravotnú alebo sociálnu poisťovňu psychiatrické liečenie starých rodičov. Matka si myslí,
že týmto dôkazom by sa mohlo medzi riadkami veľa o starých rodičoch pochopiť. Ďalej videla ohrozenie
maloletého dieťaťa v tom, že otec užíva v nekontrolovaných dávkach lieky Xanax, Neurol a Stilnot, ktoré
môžu mať nežiaduce vedľajšie účinky, preto je potrebné obmedziť styk so starými rodičmi. Tvrdila, že
otec má (počas jeho styku s maloletým) dosť čo robiť sám so sebou a nie ešte ustriehnuť osoby, ktoré

s nim manipulujú a zhoršujú jeho stav, o ktorom sa domnieva, že hraničí s rôznymi poruchami. Ďalej
namietala, že konajúci súd vôbec neprihliadol na názor dieťaťa, ktoré samo potvrdilo, že sa odmieta
stretávať so starými rodičmi. Zdôraznila, že Dohovor o právach dieťaťa hovorí v čl. 3, že záujem dieťaťa
musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, že dieťaťu treba zabezpečiť takúochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho
rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to
všetkypotrebnézákonodarnessprávneopatrenia.Zuvedenéhovyplýva,žepsychickýazdravýduševný

vývoj dieťaťa je na prvom mieste a jeho zdravie je prvoradé. Keďže pre súd je a mal by byť prvotný
záujem dieťaťa položila otázku, prečo tento záujem nebol rešpektovaný. Vyslovila presvedčenie, že ak
by sa maloletý so starými rodičmi nestretával, tak jeho rozvoj najmä z citovej, rozumovej a mravnej
stránky by nebol nijako ohrozený, naopak bol by uzdravujúci. Má za to, že záujem na rozvíjaní vzťahu
k druhému rodičovi - otcovi je dôležitejší ako záujem starých rodičov z otcovej strany, ktorí pre dieťa

nikdy počas jeho života neboli nevyhnutní. Maloletý nemá k starým rodičom také citové väzby, ktoré
by ich predurčovali k právu stretávať sa s nimi a stretávanie sa starých rodičov s maloletým počas
styku s otcom spôsobuje dieťaťu traumu a negatívne vplýva na jeho psychický a somatický vývin. V
ďalšej časti namietala, že kolízna opatrovníčka, pri ktorej bydlisku opakovane vídala otca, bola voči
nej zaujatá, čo namietala aj v konaní pred súdom prvej inštancie. V konkrétnostiach namietala, že ju
kolízna opatrovníčka nijako nekonfrontovala s tvrdením maloletého, že mu prikázala zbiť starú matku.

Matka poprela toto tvrdenie a uviedla, že je zásadne proti tomu, aby sa maloletý bil. Skutočnosť, že
maloletý napáda starých rodičov pri styku s otcom je výrazom neschopnosti otca správne vplývať na
dieťa. Tvrdila, že maloletý ju po styku s otcom a starými rodičmi vulgárne oslovuje, má nočné mory a
zo spánku vykrikuje rôzne veci, napr. to, že mama má frajera, čo podľa jej názoru svedčí o tom, že ju
starí rodičia pred dieťaťom očierňujú. Tvrdila, že otec ju očierňoval aj pred kolíznym opatrovníkom, čo je

predmetom trestného stíhania. V ostatnej časti namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
a zdôraznila nevyhnutnosť zákazu styku starých rodičov s maloletým.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny a dôvodný. Zotrval na svojich vyjadreniach z konania pred súdom prvej

inštancie a vyslovil presvedčenie, že aj napriek tomu, že vzťahy medzi matkou, otcom a starými rodičmi
z otcovej strany sú naštrbené, nemá to mať vplyv na právo mal. P. na zachovanie vzťahov so starými
rodičmi.

4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“) odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol,
pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé, dostatočné, spĺňajúce
požiadavky vyžadované zákonom (§ 220 CSP) a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje.

9. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd konštatuje, že tieto tvorili jej obranu už v konaní
na súde prvej inštancie a s týmito sa súd v napadnutom rozsudku náležite vyporiadal, teda dal odpoveď
na všetky podstatné otázky nastolené účastníkmi konania. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že do

práva účastníka na spravodlivý proces nepatrí jeho právo, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným
výkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodolvsúladesjehovôľouapožiadavkami,aleaniprávo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/2004, I ÚS 50/2004, IIÚS 3/1997, II ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech,
resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po
vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem

vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a
neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.

10. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky o tom, že súd prvej nevykonal ňou navrhnuté

dokazovanie, a to najmä preverenie psychického stavu starých rodičov prostredníctvom dopytu na
zdravotnú poisťovňu, odvolací súd konštatuje, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady ovládajúcej
mimosporové konania súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov,
ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods.
1, 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd
podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá

predpísanú silu. Z ust. § 187 CSP vyplýva, že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Z uvedenej právnej
úpravy však nevyplýva povinnosť súdu nariadiť navrhované dokazovanie účastníkom konania, tento
postup je namieste v prípade, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. Právomoc konať o veci,
ktorej sa návrh týka, totiž v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie

skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003).
Navyše súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod. 24.) precízne a presvedčivo
odôvodnil, prečo nevykonal tento matkou navrhnutý dôkaz. Súd prvej inštancie konštatoval, že starí
rodičia nemajú súdom upravený styk s mal. vnukom a ich kontakt sa realizuje výlučne v prítomnosti otca,
ktorý za maloletého počas svojho styku upraveného toho času neodkladným opatrením Okresného súdu

Michalovce č.k. 15P/126/2019-25 zo dňa 4.7.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7CoP/177/2019-175 zo dňa 7.11.2019 v rozsahu každú párnu sobotu a nedeľu vždy v čase od 10.00
hod.do18.00hod.akaždýnepárnytýždeňvstreduod16.00hod.do18.00hod.vplnejmierezodpovedá
a zároveň nemal pochybnosti o tom, že otec by v prípade potreby zasiahol, preto vykonanie matkou
navrhnutého dôkazu nepovažoval za potrebné s čím sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje.

11. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi matkou
maloletého dieťaťa a starými rodičmi zo strany otca, ako aj vzťahy medzi rodičmi navzájom sú dlhodobo
vyhrotené a konfliktné. Medzi účastníkmi konania prebiehalo a v súčasnosti prebieha na Okresnom
súde Michalovce viacero súdnych konaní, predovšetkým konanie o rozvod manželstva a úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode pod sp.zn. 23P/155/2019. K ďalšej odvolacej
argumentácii matky obsiahnutej v odvolaní je potrebné konštatovať, že táto tvorila jej obranu jednak
v konaní na súde prvej inštancie (2P/77/2020), okrem toho v podstatnej miere aj v predchádzajúcich
konaniach o nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým (15P/126/2019,
15P/89/2020 a 2P/21/2020) a týmito sa už konajúce súdy viackrát vysporiadali. Matka sa už predtým,

a to návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Michalovce v konaní
2P/21/2020 dňa 31.1.2020, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala obmedzenie
styku otca s maloletým dieťaťom tak, že styk bude prebiehať bez prítomnosti starých rodičov z jeho
strany a len v meste Michalovce. Uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/21/2020-44 zo dňa
6.2.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/51/2020-67 zo dňa 31.3.2020 bol

návrh matky zamietnutý. Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 8.8.2020 č.k. 7CoP/95/2020 - 48
tiež konštatoval, že aj napriek tomu, že styk otca s maloletým dieťaťom je do právoplatného skončenia
konania o rozvod manželstva upravený len v nevyhnutnej miere, matka sa neustále snaží takto upravený
styk obmedziť spochybňovaním rodičovských kompetencií otca, prostredia, v ktorom sa dieťa počas
styku s otcom nachádza, psychického stavu starých rodičov zo strany otca, pričom žiadne z matkou

tvrdených skutočností neboli v konaní preukázané. V prejednávanej veci sa matka podaným návrhom
vo veci samej (opätovne) domáha zákazu styku starých rodičov s mal. P. odôvodňujúc to nevhodným
vplyvom starých rodičov na výchovu maloletého, odmietaním maloletého stýkať sa so starými rodičmi s
prejavmirôznychpsychosomatickýchťažkostí,zhoršenýmzdravotnýmstavommaloletéhoapsychickým
stavom starých rodičov. Matka na preukázanie svojich tvrdení predložila lekárske správy psychologičky

PhDr. H. zo dňa 23.1.2020 a zo dňa 19.11.2020, oftalmologičky MUDr. M. G. zo dňa 7.1.2020 a detského
neurológa MUDr. S. zo dňa 14.12.2020 a v odvolaní namietala, že konajúci súd neprihliadol na zdravotný
stav maloletého, avšak z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd z uvedených správ vychádzal
a odvolací súd dodáva, že z týchto nevyplynuli skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o nevhodnomvplyve starej matky a starého otca na výchovu alebo zdravotný stav maloletého. Konkrétne vo vzťahu k
správam z psychologického vyšetrenia odvolací súd uvádza, že predmetné správy, ktorých záverom je
odporúčanie psychologičky realizovať styk len s otcom a že maloletý má negatívny vzťah k starej matke,

nemožno považovať za objektívne a relevantné dôkazy v tomto konaní, pretože všetky boli vyhotovené
na základe jednostranných informácií poskytnutých matkou bez možnosti vyjadrenia starých rodičov
alebo otca.

12. Pokiaľ matka namietala, že konajúci súd nerešpektoval vôľu maloletého, ktorý starých rodičov

odmieta, odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že aj keď právo maloletého dieťaťa slobodne
vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach ktoré sa ho týkajú je jeho nepopierateľným právom umožňujúcim
mu do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie, napríklad vo vzťahu k jeho rodičom, prípadne
kolíznemu opatrovníkovi, avšak konečné hodnotenie, prípadné posúdenie záujmov maloletého dieťaťa
patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho v
konkrétnej veci vhodné a čo nie. Navyše, maloletý sa pri pohovore s kolíznym opatrovníkom absolútne

nevylúčil stretávanie sa so starými rodičmi tak, ako sa mylne domnieva matka, ale v konečnom dôsledku
len vyslovil preferenciu stretávať sa s nimi v prítomnosti otca a nie počas každého styku s otcom.
Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že maloletým verbalizovaný názor na starých rodičov zachytený
v správe kolízneho opatrovníka (čl. 125) obsahuje vzájomne si odporujúce prejavené názory maloletého,
keď na jednej strane uviedol, že sa so starými rodičmi nechce stretávať, pretože sú ,,blázni“, ktorú

skutočnosť mu povedala matka (podľa jeho vyjadrenia) a na strane druhej tvrdil, že sa k nemu stará
mama počas stretnutí správa dobre a aj o matke sa starí rodičia v domácnosti otca rozprávajú pekne.
Predmetná nekonzistentnosť názorov maloletého na starých rodičov nasvedčuje ovplyvňovaniu matkou
prinajmenšom nepriamou formou. V konaní tiež nebolo sporné, že konfliktný vzťah medzi matkou a
starými rodičmi bol manifestovaný aj pred maloletým a je prirodzené, že dieťa preberá negatívne emócie

predovšetkým od matky, ktorej starostlivosti sa toho času nachádza a trávi s ňou najviac času, pretože je
všeobecne známou skutočnosťou, že dieťa v útlom veku je výrazne ovplyvňované prostredím, v ktorom
sa nachádza a osobami, ktoré sú v jeho blízkosti a výchovne na neho pôsobia.

13. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že záujem dieťaťa, ktorý je prioritný v konaniach týkajúcich sa

starostlivosti súdu o maloleté deti, nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o
realizácii svojho výchovného pôsobenia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však
otázkou právnou, nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených
predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde z čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na
zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale má právo aj na zachovanie svojej totožnosti a rodinných

zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Zároveň Dohovor o právach
dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho
usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5), nota bene je v záujme dieťaťa,
pri zohľadnení individuálnych okolností rodiny, vytvorenie podmienok pre pravidelný kontakt dieťaťa
so svojimi starými rodičmi. Za vytvorenie takýchto podmienok je zodpovedný v prvom rade rodič,

ktorý sa o dieťa osobne stará, preto ak nie je rodič, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti (v
prejednávanom prípade matka) schopný alebo ochotný vytvoriť podmienky pre stretávanie maloletého
dieťaťa s inými blízkymi osobami, čím trpia nielen tieto blízke osoby (starí rodičia, tety, strýkovia, a pod.)
ale takáto situácia je nepochybne aj v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením a doplnil na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).